Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 17, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38Csp/72/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117220702
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Dunčková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2117220702.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobkyne: Ľ. R., Q..

XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, W., zastúpená splnomocnenom: Prosman a Pavlovič advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, zapísaný
v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária
Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36 862 169, o zaplatenie 567,65 Eur

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 576,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 576,65 eur od 24.06.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 04.10.2017, doručenou súdu dňa 05.10.2017, domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 576,66 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 576,66 eur od 24.06.2017 do zaplatenia a nahradiť

trovy konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného,
spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s. dňa 10.10.2006 uzatvorila Žiadosť/Zmluvu o poskytovaní
spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len ako „Žiadosť“) na financovanie spotrebného
tovaru, konkrétne na kúpu televízora. Pôvodný veriteľ žalobkyne, spoločnosť CETELEM SLOVENSKO,
a.s., sa cezhranične zlúčil so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou
spoločnosťou so sídlom v Paríži, Francúzsko. Na bočnej časti Žiadosti bola farebne odlíšená časť „C)
Úverová karta“, v rámci ktorej mala žalobkyňa zároveň s financovaním spotrebného tovaru požiadať

aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000,- Sk (663,88
Eur). Ďalej sa v časti C) Úverová karta nachádzajú ustanovenia o splácaní takto poskytnutého
úveru, a to vo forme splátok, ktorých výška bude najmenej 5 % z poskytnutého úverového rámca,
termín splatnosti splátok, mesačná úroková sadzba vo výške 1,95 %, t.j. 23,40 % ročne, RPMN vo
výške 31,76 %, mesačný poplatok za správu revolvingového úveru vo výške 45,- Sk (1,49 Eur).
Na základe tejto Žiadosti bola žalobkyni zaslaná kreditná karta, z ktorej žalobkyňa začala čerpať
finančné prostriedky od mesiaca apríl 2009 do mesiaca júl 2015, pričom od mesiaca máj 2009

postupne na účet vkladala finančné prostriedky, a to až do mesiaca január 2017. Časť C) Úverová
karta nemožno podľa žalobkyne považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko sa jedná len
o jednostranné vyhlásenie spotrebiteľa a jeho obsahom je iba žiadosť spotrebiteľa o zaradenie do
zoznamu žiadateľov úverového rámca a kreditnej karty. Ak by sa aj v konečnom dôsledku jednaloo dvojstranný právny úkon jeho obsah nezodpovedá zmluve o spotrebiteľskom úvere a nejedná sa
teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z tohto záveru možno vyvodiť, že aj ak medzi žalobkyňou
a žalovanou mohla vzniknúť zmluva o úvere tak jedine ústna, resp. konkludentná, avšak ak zmluva

o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu je neplatná. Nakoľko časť C) Úverová karta Žiadosti
možno považovať za neplatnú, resp. za neplatné zmluvné dojednanie, nemohlo na základe tohto
dojednaniaazaslaniakreditnejkartyvzniknúťvzťahzospotrebiteľskéhoúveru.Nakoľkoúplneabsentuje
zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme takáto zmluva je absolútne neplatná. Žalobkyňa
čerpala od právneho predchodcu peňažné prostriedky v celkovej výške 5.051,44 Eur a v prospech

právneho predchodcu žalovaného a žalovanému uhradila celkovo sumu 5.628,09 Eur. Na strane
žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu, ktoré je žalovaný
povinný žalobkyni vydať. Výška bezdôvodného obohatenia predstavuje rozdiel uhradených finančných
prostriedkov žalovanému a reálne čerpaných finančných prostriedkov žalobkyňou teda sumu 576,65
Eur (5.628,09 Eur - 5.051,44 Eur = 576,65 Eur). Žalobkyňa zaslala žalovanému výzvu na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia zo dňa 19.062017 s tým, že žalovaný bol vyzvaný, aby uhradil žalobkyni

bezdôvodné obohatenie spolu vo výške 576,65 Eur v lehote 3 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva
bola žalovanému doručená dňa 20.06.2017, teda žalovaný sa dostal do omeškania dňa 24.06.2017.
Žalobkyňa ako dôkazy označila a predložila výpis z Obchodného registra žalovaného, Žiadosť/Zmluva o
poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2006, Všeobecné podmienky
CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, Výzvu zo dňa 19.06.2017, podací

hárok a potvrdenie o vydaní zásielky, rozpis čerpania a platenia.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.06.2018, doručenom súdu dňa 13.06.2018, uviedol,
že žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že dňa 10.10.2006 bola medzi žalobkyňou ako
dlžníkom a žalovaným (jeho právnym predchodcom) uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na

základe ktorej právny predchodca žalovaného ako veriteľ poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo
výške 7.587,- Sk (251,84 Eur), ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 10 mesačných splátkach, každá
vo výške 834,- Sk (27,68 Eur), vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc od 15. dňa v mesiaci, nasledujúcom po
mesiaci, v ktorom bol úver žalobkyni ako dlžníkovi poskytnutý (ďalej len „Úverová zmluva“). Na základe
Úverovejzmluvybolžalobkyniposkytnutýajrevolvingovýspotrebiteľskýúver,ktorýžalobkyňapravidelne

čerpala; celkovo žalobkyňa vyčerpala sumu 5.211,44 Eur. Žalobkyňa titulom jednotlivých splátok
revolvingového spotrebiteľského úveru uhradila žalovanému (resp. jeho právnemu predchodcovi)
celkom sumu 5.650,32 Eur. Z dôvodu omeškania žalobkyne s plnením záväzkov vyplývajúcich z
Úverovej zmluvy žalovaný listom zo dňa 27.10.2017 zaslal žalobkyni výpoveď z Úverovej zmluvy,
ktorú žalobkyňa prevzala dňa 23.11.2017. Žalovaný bol toho názoru, že Úverová zmluva obsahuje

zákonné náležitosti, vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. Žalovaný tvrdil,
že návrh na uzavretie zmluvy zo dňa 10.10.2006, uskutočnený žalobkyňou ako klientom, adresovaný
právnemu predchodcovi žalovaného, pozostával z dvoch súčastí (dvoch čiastkových návrhov), pričom
prvousúčasťouboloposkytnutietzv.klasickéhoúveru-viďčasťB)Klasickýúver,adruhousúčasťoubolo
poskytnutie úverového rámca (revolvingového úveru) a vydanie úverovej karty - viď časť C1) Úverová

karta. Obidve tieto časti, B) a C1), sú uvedené rovnakým písmom, v ľavom stĺpci žiadosti/zmluvy o
poskytnutíspotrebiteľskéhoúveru.Právnyvzťah,podľaktoréhoprávnypredchodcažalovanéhoposkytol
žalobkyni revolvingový spotrebiteľský úver, vznikol rovnakým postupom ako právny vzťah, na základe
ktorého poskytol žalobkyni klasický spotrebiteľský úver - právny predchodca žalovaného akceptoval
žiadosť žalobkyne o poskytnutie úveru podľa podmienok dohodnutých v Úverovej zmluve. Podľa časti

C1) ÚVEROVÁ KARTA a časti C) Úverová karta Úverovej zmluvy žalobkyňa ako klient požiadala
žalovaného, aby ju žalovaný zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytol
úverový rámec vo výške 20.000,- Sk (663,89 Eur) a vydal úverovú kartu na jej meno. Súčasťou tejto
žiadosti žalobkyne ako klienta bolo aj to, že vzala na vedomie, že jej žiadosť o vydanie úverovej
karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického

spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania. Ďalej sú v tejto časti C) Úverová karta jednoznačne
a zreteľne uvedené údaje týkajúce sa úverovej karty v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi platnými ku dňu uzatvorenia Úverovej zmluvy, a to: „Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a
príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % mne poskytnutého
úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, a to i telefonicky. Súhlasím s platbami uvedenými v

bode C1. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci, ak nie je v časti C1 dohodnuté inak, a spôsob
splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B).“ Žalovaný ďalej poukázal na bod II.-1.-2 VÚP,
kde je uvedené, že Žiadosť sa po jej riadnom vyplnení, označení dátumom a podpísaní klientom stáva
návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „Návrh“). Podľa bodu IV.-1.-1. VÚP prijatím Návrhu, a tedaokamihom vzniku zmluvy o úvere je v zmysle ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka odoslanie
písomného oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca adresovaného klientovi. V zmysle
uvedeného v danom prípade prijatím návrhu zo strany právneho predchodcu žalovaného je odoslanie

oznámenia o prijatí návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, ktorým sa
súčasne žalobkyni zaslala úverová karta. Potvrdenie doručenia tohto oznámenia potvrdzuje samotná
skutočnosť, že žalobkyňa z úverovej karty čerpala peňažné prostriedky z titulu revolvingového úveru,
a teda prejavila vôľu vstúpiť so žalovaným do tohto právneho vzťahu. Návrh na uzavretie zmluvy,
uskutočnený žalobkyňou ako klientom, adresovaný žalovanému, pozostával z dvoch súčastí (dvoch

čiastkových návrhov), pričom prvou súčasťou bolo 1. poskytnutie tzv. klasického úveru a druhu súčasťou
bolo 2. poskytnutie úverového rámca (revolvingového úveru) a vydanie kreditnej karty. Právny vzťah,
podľa ktorého právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni revolvingový spotrebiteľský úver,
vznikol rovnakým postupom ako právny vzťah, na základe ktorého právny predchodca žalovaného
poskytol žalobkyni klasický spotrebiteľský úver. V danom prípade bola podmienka písomnej formy
Úverovej zmluvy dodržaná v súlade s právnymi predpismi, platnými ku dňu uzavretia tejto Úverovej

zmluvy. V prípade, ak Úverovú zmluvu, uzatvorenú medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni kreditnú kartu a revolvingový spotrebiteľský
úver, súd predbežne posúdi ako neplatný právny úkon z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej
písomnej formy, je nepochybné, že plnenie žalobkyne žalovanému nie je bezdôvodným obohatením.
To všetko vzhľadom na tú skutočnosť, že plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok formy nie je

v zmysle ust. § 455 ods. 1 OZ bezdôvodným obohatením. V takom prípade sa žalobkyňa nemôže
domáhať voči žalovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže plnenie poskytnuté
žalobkyňou sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje. Právny predchodca žalovaného v žiadnom
prípade neviazal poskytnutie tzv. klasického spotrebiteľského úveru na poskytnutie inej služby - na
poskytnutie úverového rámca. Žiadosť žalobkyne o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie

úverového rámca a vydanie úverovej karty nie je možné klasifikovať ako akúkoľvek činnosť, ktorá
je ponúkaná žalovaným ako veriteľom žalobcovi ako spotrebiteľovi. V danom prípade preto nie je
možné hovoriť a posudzovať ju z pohľadu porušenia zákazu viazanosti predaja podľa ust. § 6 ods.
1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko o viazanosť predaja nešlo. Poskytnutie tzv. klasického
spotrebiteľského úveru nebolo viazané na poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty. Nárok

žalobkyne voči žalovanému na vydanie údajného bezdôvodného obohatenia jej nemôže byť súdom
priznaný, keďže je nedôvodný. Úverová zmluva predstavuje platný právny úkon. Žalovaný namieta aj
samotnúvýškužalobkyňouuplatnenéhobezdôvodnéhoobohatenia,keďženezodpovedározdielumedzi
čerpanými a uhradenými peňažnými prostriedkami. Žalovaný ako dôkazy označil a predložil Žiadosť/
Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2006, Potvrdenie

o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 08.06.2018, Potvrdenie o prijatí splátok zo dňa
08.06.2018, Výpoveď zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2017,
fotokópiu doručenky.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že na rozdiel od žalovaného považuje svoj nárok uplatnený podanou

žalobou za opodstatnený, nakoľko má za to, že predmetná zmluva nemá predpísanú formu podľa §
4 zákona č. 258/2001 Z. z., pričom následkom nedodržania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je jej absolútna neplatnosť. Zároveň má žalobkyňa za to, že zmluva nemá ďalšie jej obligatórne
podstatné náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a ak poskytnutý úver
nespĺňa tieto obsahové náležitosti považuje sa bezúročný a bez poplatkov. Súčasťou tejto zmluvy na

bočnej strane bola farebne odlíšená časť Žiadosti odlíšená časť „C) Úverová karta“, v rámci ktorej mala
žalobkyňa zároveň s financovaním spotrebného tovaru požiadať aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov
o poskytnutie úverového rámca. Časť C) nemožno považovať za zmluvu o spotrebnom úvere nakoľko sa
jedná len o jednostranné vyhlásenie spotrebiteľa o zaradenie do zoznamu žiadateľov úverového rámca
a kreditnej karty a jeho obsahom nezodpovedá zmluve o úvere. Nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere

v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko sa jedná len o žiadosť o zaradenie do zoznamu
žiadateľov o úverový rámec a kreditnú kartu a takáto žiadosť v prvom rade neobsahuje podstatné a
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 a 3 Zákona o spotrebiteľských
úveroch a na druhej strane sa vôbec nejedná o zmluvu medzi dvoma subjektmi. Žalobkyňa opätovne
poukázala na § 6 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,

ktorý zakazuje dodávateľom, resp. veriteľom viazať poskytnutie jednej služby na poskytnutie iných
služieb. Je zrejmé, že právny predchodca žalovaného viazal poskytnutie spotrebiteľského úveru na
spotrebný tovar, televízor, na ďalšiu službu, teda na zaradenie do zoznamu žiadateľov o úverový rámec
a kreditnú kartu a spotrebiteľ nemal možnosť toto odmietnuť ani k tejto časti nepristúpiť. Teda z tohojasne vyplýva, že v takomto prípade ide jednoznačne o porušenie zákazu viazanosti predaja podľa
§6 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa nakoľko poskytnutie spotrebiteľského úveru bolo viazané na
poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty, aj napriek tomu že žalovaný tvrdí opak. V tomto

prípade, nedošlo ako uvádza žalovaný v k procesu uzatvorenia úverovej zmluvy, pretože došlo zo strany
žalobkyne iba k návrhu (offerta) avšak chýbala vôľa žalobkyne uzavrieť iný úver ako úver klasický,
ktorého predmetom bol televízor, ale prijatiu návrhu nedošlo (acteptiacio). Ak by sa aj v konečnom
dôsledku jednalo o dvojstranný právny úkon jeho obsah nezodpovedá zmluve o spotrebiteľskom úvere a
nejedná sa teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný nepreukázal písomné oznámenie o prijatí

návrhu k danej žiadosti, ale len konkludentný súhlas so žiadosťou žalobkyne. Z tohto záveru možno
vyvodiť, že aj ak medzi žalobkyňou a žalovaným mohla vzniknúť zmluva o úvere tak jedine ústna, resp.
konkludentná, avšak ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu je absolútne neplatná
resp. ide o neplatné zmluvné dojednanie. V žiadnom prípade teda ako uvádza žalovaný, potvrdenie
doručenia oznámenia o úverovej karte a ani čerpanie finančných prostriedkov z tejto karty nie je prijatím
návrhu na uzavretie zmluvy. Žalovaný tvrdí, že vznikli dva právne vzťahy 1) poskytnutie tzv. klasického

úveru a druhou súčasťou bolo poskytnutie úverového rámca ( revolvingového úveru a vydanie kreditnej
karty. Čo len potvrdzuje vyššie uvedené tvrdenia, že právny predchodca žalovanej viazal poskytnutie
spotrebiteľského úveru na spotrebný tovar, televízor, na ďalšiu službu, teda na zaradenie do zoznamu
žiadateľov o úverový rámec a kreditnú kartu a spotrebiteľ nemal možnosť toto odmietnuť ani k tejto časti
nepristúpiť.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že v súlade s čl. IV. VÚP žalovaného, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
Úverovej zmluvy zo dňa 10.10.2006, uzatvorenej medzi sporovými stranami žalovaný prijal návrh
žalobkyne na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere tak, že jej zaslal oznámenie
o prijatí návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere (súčasťou oznámenia bola

úverová karta). Potvrdenie doručenia tohto oznámenia potvrdzuje samotná skutočnosť, že žalobkyňa z
úverovej karty čerpala peňažné prostriedky z titulu revolvingového úveru, a teda prejavila vôľu vstúpiť so
žalovaným do tohto právneho vzťahu. Žalovaný v ďalšom zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach
uvedených vo vyjadrení k žalobe. Žalovaný ako dôkaz priložil k duplike Oznámenie zo dňa 08.02.2010.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou zo dňa 04.10.2017, oboznámením s
obsahom listinných dôkazov, a to výpisom z obchodného registra, Žiadosťou/Zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2006, Všeobecnými podmienkami
CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, Výzvou zo dňa 19.06.2017,
podacím hárkom a potvrdením o vydaní zásielky, rozpisom čerpania a platenia, Potvrdením o

odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 08.06.2018, Potvrdením o prijatí splátok zo dňa
08.06.2018, Výpoveďou zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2017,
fotokópiou doručenky, Oznámením zo dňa 08.02.2010, keď súd pojednával za prítomnosti oboch
sporových strán a zistil nasledovný skutkový a právny stav a právny stav.

6. Zo Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2006
vyplýva, že žalobkyňa ako dlžník požiadala právneho predchodcu žalovaného spoločnosť CETELEM
SLOVENSKO a.s. v časti B) Klasický úver o poskytnutie úveru na kúpu spotrebného tovaru (televízor)
za cenu 7.587,- Sk (251,84 Eur), počet mesačných splátok 10, výška splátok 834,- Sk (27,68 Eur), prvá
splátka splatná dňa 15.11.2006, odmieta poistenie podľa časti D), RPMN 23,27% a v časti C) Úverová

karta požiadala o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000,-
Sk (663,88 Eur), zaviazala sa poskytnutý úver splácať vo forme splátok, ktorých výška bude najmenej
5 % z poskytnutého úverového rámca, termín splatnosti splátok je 10.deň v mesiaci, mesačná úroková
sadzba vo výške 1,95 %, t.j. 23,40 % ročne, RPMN vo výške 31,76 %, mesačný poplatok za správu
revolvingového úveru vo výške 45,- Sk (1,49 Eur).

7. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 08.02.2010 vyplýva, že výška maximálneho
úverového rámca je 700,- Eur, aktuálny úverový rámce 700,- Eur, mesačná úroková miera 1,95%, výška
mesačnej splátky 27,- Eur, poistenie kreditnej karty: áno, dátum platnosti karty od 02/2010.

8. Z Výzvy žalobkyne zo dňa 19.06.2017 vyplýva, že žalobkyňa žalovanému oznámila, Zmluva o
úvere nie je platná pre nedodržanie písomnej formy, a preto žiada i zaplatenie sumy 576,66 Eur ako
bezdôvodného obohatenia do troch dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému odoslaná dňa
19.06.2017. Žalovaný si výzvu prevzal dňa 20.06.2017.9. Z Potvrdenia odfinancovaných peňažných prostriedkov na úverovom prípade žalobkyne zo dňa
08.06.2018 vyplýva, že právny predchodca žalovaného žalobkyni poskytol finančné prostriedky za

obdobie od 15.04.2009 do 27.05.2016 celkom vo výške 5.211,44 Eur. Súčasťou odfinancovaných
peňažných prostriedkov sú aj položky označené ako poist. platieb BP vo výške 16x po 10,- Eur.

10.ZPotvrdeniaoprijatísplátokregistrovanýchnaúverovomúčtežalobkynezodňa08.06.2018vyplýva,
že žalobkyňa v prospech úveru plnila za obdobie od 15.05.2009 do 02.05.2017 celkom sumu 5.650,32

Eur.

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

14. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

15. Podľa § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím
návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah

navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

16. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné

18. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

20. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.21. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

22. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
Obchodný zákonník), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa
rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

25. Podľa§ 4 ods. 1 a 2 písm. a) až i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom

úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je
to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva
o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka,

ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu
mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

26. Podľa § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok

alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

27. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu
rovnakéhozaobchádzaniavposkytovanítovarovaslužiebustanovenúosobitnýmzákonom.Predávajúci

najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na
predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto
viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných
služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí
v prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov.

28. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

29. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.30. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

31. Podľa 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

32. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

34. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca žalovaného ako veriteľ a žalobkyňa
ako dlžník dňa 10.10.2006 pod č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere

revolvingového typu, že žalobkyni bola vyplatená zo strany žalovaného titulom revolvingového úveru
celkom suma 5.051,44 Eur (čerpané finančné prostriedky), a že žalobkyňa zaplatila žalovanému celkom
sumu 5.650,32 Eur. V konaní sa žalobkyňa domáhala vydania preplatku vo výške 576,65 Eur od
žalovaného, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom na to, že predmetná úverová
zmluva nebola uzavretá platne pre nedostatok písomnej formy. Ďalej žalobkyňa argumentovala tým,

že v prípade ak by súd dospel k záveru, že zmluva bola uzavretá platne, je potrebné poskytnutý úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto sa žalovaný o túto sumu bezdôvodne obohatil.

35. Na základe vykonaného dokazovania dospel k súd k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu
dôvodná.

36. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z.), keďže

právny predchodca žalovaného pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet
podnikania a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom
ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat
legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prednosť pred všeobecnou právnou

úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch.

37. Keďže právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, ďalej sa súd zaoberal

tým, či uvedená zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá platne. Podľa zákona č. 258/2001 Z.z.
platného a účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná (§ 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch). Z predložených
listinných dôkazov mal súd za preukázané, že k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere
medzi stranami sporu nedošlo. Z predloženej Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo

dňa 10.10.2006 vyplýva, že právny predchodca žalovaného sa v časti B) Klasický úver, ktorý nie je
predmetnomtohtokonania,zaviazalposkytnúťžalobkyniúvernafinancovaniekúpyspotrebnéhotovaru.
Súčasťou Žiadosti/Zmluvy bola v pravej časti aj predtlačený formulár, pričom v časti C) Úverová karta
sa drobným písomnom uvádza, že žalobkyňa žiada právneho predchodcu žalobcu o zaradenie do
zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, aby jej poskytol úver vo výške 20.000,- Sk a vydal

úverovú kartu na jej meno. V časti C1) Úverová karta je uvedená mesačná úroková sadzba vo výške
1,95% mesačne, príklad RPMN pri výške prvého čerpania 20.000,- Sk pri pravidelnom splácaní bez
poistenia 31,76%, ročná úroková sadzba 23,4%. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného, že k
uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere došlo v písomnej forme, ako to tvrdil žalovaný. Podľa názorusúdu v samotnej Žiadosti/Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti C) právny predchodca
žalovaného vopred formulárovou zmluvou vnútil žalobkyni ako spotrebiteľovi iný úkon, ktorý v čase
podpísania zmluvy žalobkyňou prioritne nebol vo sfére jej záujmu. Táto skutočnosť vyplýva zo Žiadosti/

Zmluvy, kde sa žalobkyňa podpísala aj pod ten záväzok, ktorý nebol predmetom dojednania a nebol
uzatváraný v danom čase. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť
časť C) takto vopred pripravenej formulárovej zmluvy a nebola jej ponúknutá ani možnosť odmietnuť
vopred vnútený revolvingový úver. Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje ani
jasný, zrozumiteľný prejav vôle žalobkyne získať revolvingový úver formou úverovej karty. Správanie a

postup žalovaného považuje súd za nekalú praktiku. Neobstojí námietka žalovaného, že išlo o žiadosť,
ktorú po splnení dohodnutých podmienok žalovaný akceptoval a vydal žalobkyni kreditnú kartu, ktorú
následne ona použila. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa vydanú kartu použila až po dva
a pol roku od žalovaným tvrdeného uzavretia zmluvy, keď prvýkrát čerpala z karty finančné prostriedky
až v mesiaci apríl 2009 (zmluva bola podľa tvrdenia žalovaného uzavretá dňa 10.10.2006). Súd zastáva
názor, že k písomnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere nemohlo v žiadnom prípade dôjsť tým,

že žalovaný žalobkyni zaslal kartu, ktorú následne ona použila. V Žiadosti/Zmluve sa nachádzajú len
všeobecné informácie o úverovej karte, ale nie sú osobitne dojednané podmienky medzi zmluvnými
stranami, tak ako to vyžaduje § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, túto listinu nemožno
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Za písomne uzavretú zmluvu nemožno považovať ani
Oznámenie žalovaného zo dňa 08.02.2010. Navyše žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by

žalobkyňa vedela v čase uzatvárania zmluvného vzťahu, že uzatvára nie jeden klasický úver, ale aj
druhý revolvingový úver, resp. že si bola vedomá podania žiadosti o vydanie úverovej karty, preto pri
nedostatku (absencii) vôle byť viazaný zmluvou o revolvingovom úvere neobstojí zhojenie právneho
úkonu spočívajúce v čerpaní úveru žalobkyňou. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou určuje zákon
(§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nielen písomný návrh na jej uzavretie, ale aj písomné prijatie

návrhu, aj keď prejavy zmluvných strán nemusia byť na tej istej listine. Zmluva o revolvingovom úvere
by mohla platne vzniknúť jedine v prípade, ak by návrh žalobkyne na jej uzavretie žalovaný písomne
prijal a písomné oznámenie o prijatí návrhu doručil žalobkyni, keďže akceptovanie reálnym plnením nie
je postačujúce. Ďalej súd poukazuje na § 6 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého
nie je možné viazať poskytnutie úveru na poskytnutie ďalšieho úveru (jedného produktu na druhý

produkt). Takisto nedostatok náležitosti v zmluve nie je možné zhojiť odkazom na všeobecné úverové
podmienky, nakoľko tieto neboli žalobkyňou ako spotrebiteľom podpísané. Vzhľadom na uvedené,
v prípade revolvingového úveru absentuje zákonom predpísaná písomná forma vyžadovaná v čase
uzavretia takejto zmluvy v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže takýto záväzkovo právny
vzťah bolo potrebné uzavrieť v písomnej forme s individuálne dojednanými náležitosťami tak, ako

sú vymedzené v § 4 ods. 1, 2, 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu zmluva o
revolvingovom úvere s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch je
neplatná, pretože nebola uzavretá v písomnej forme.

38. V prípade ak by aj súd prijal záver o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere s obsahom podľa

úverových podmienok, pri mesačnej splátke, ktorá je určená iba percentom poskytnutého aktuálneho
úverového rámca, neboli v zmluve špecifikované úroky a poplatky. V tom prípade by potom súd musel
aplikovať § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého nie je možné požadovať od
spotrebiteľa (žalobkyne) úhradu úrokov a poplatkov.

39. Nakoľko nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je sankcionovaný jej
neplatnosťou, v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka sú strany sporu povinné vrátiť si všetko, čo podľa
neplatnej zmluvy plnili a dostali. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný poskytol
žalobkyni plnenie vo výške 5.051,44 Eur za obdobie od 15.04.2009 do 27.05.2016. Súd za plnenie
žalovaného v prospech žalobkyne nepovažoval plnenie vo výške 16 x 10,- Eur označené v Potvrdení

zo dňa 08.06.2018 ako poist. platieb BP. Z potvrdenia síce vyplýva, že takéto plnenie bolo poskytnuté
v prospech účtu žalobkyne, ale podľa súdu nešlo o reálne poskytnuté finančné prostriedky. Dojednanie
poistenia malo byť priamou súčasťou Žiadosti/Zmluvy, avšak súd má za to, že pre uzavretie poistnej
zmluvy je v zmysle ustanovenia § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka obligatórnou náležitosťou jej
písomná forma. V danom prípade údaje o poistení boli súčasťou predtlače zmluvy, pričom uvedené

poistenie si žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla vybrať. Navyše v časti D) Poistenie sa uvádza, že
žalobkyňa ako spotrebiteľ prehlasuje, že sa oboznámila s platnými Rámcovými zmluvami o poistení a so
Všeobecnými poistnými podmienkami, súhlasí s nimi a svojím podpisom vyjadruje súhlas s poistením,
ktoré si zvolila a je uvedené v časti B), pričom v časti B) Klasický úver sa uvádza, že Odmietam posteniepodľa časti D). Na základe uvedeného možno konštatovať, že k uzavretiu poistnej zmluvy nedošlo,
jednak pre nedostatok jej písomnej formy, ale aj z dôvodu výslovného nesúhlasu žalobkyne (neprejavila
vôľu poistnú zmluvu uzavrieť), ktorá poistenie odmietla napriek tomu boli z jej účtu odfinancované

prostriedky v prospech poistného v sume 160,- Eur. z uvedených dôvodov mal súd za preukázané,
že žalobkyňa čerpala finančné prostriedky celkom v sume 5.051,44 Eur. Žalovaná podľa jej tvrdení
žalovanému za obdobie od mája 2009 do januára 2017 plnila vo výške 5.628,09, avšak z Potvrdenia
o prijatých splátkach registrovaných na úverovom účte žalobkyne zo dňa 08.06.2018 vyplýva, že v
prospech účtu žalobkyne žalovaný eviduje plnenie celkom vo výške 5.650,32 Eur. Z vykonaného

dokazovania mal potom súd za preukázané, že v žalobkyňa plnila žalovanému sumu vo výške 5.650,32
Eur, a to za obdobie od 12.05.2009 do 02.05.2017. Porovnaním prehľadu splácania predloženého
žalobkyňou a potvrdenia o prijatých platbách predloženého žalovaným súd zistil, že žalobkyňa do
plnenia v prospech žalovaného nezapočítala platbu zo dňa 15.06.2015, označenú ako prevod sumy z
XXXXXXXXXXXXXX vo výške 22,21 Eur.

40. Výška bezdôvodného obohatenia potom predstavuje rozdiel sumy plnenej žalobkyňou a sumy
poskytnutej žalovaným, t. j. 5650,32 Eur - 5.051,44 Eur = 598,88 Eur (žalobkyňa si podanou žalobou
uplatnila sumu 576,65 Eur), túto sumu žalovaný prijal bez právneho dôvodu a túto sumu sa žalovaný na
úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. Súd viazaný podanou žalobou priznal žalobkyni sumu 576,65 Eur.

41. Žalobkyňa si uplatnila i úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 576,65 Eur od 24.06.2017
do zaplatenia. Žalovaný tým, že sa s peňažným plnením dostal do omeškania, je povinný podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. okrem istiny zaplatiť
žalobkyni aj úroky z omeškania. Výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia
vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania. Čas plnenia nebol medzi zmluvnými stranami dohodnutý, ani
ustanovený právnym predpisom ani určený v rozhodnutí, preto bol žalovaný ako dlžník povinný splniť
dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobkyňa ako veriteľ požiadala. Žalobkyňa žalovaného na
dobrovoľné splnenie povinnosti pred podaním žaloby vyzvala Výzvou zo dňa 19.06.2017, ktorá bola
žalovanému doručená dňa 20.06.2017 na plnenie do 3 dní od doručenia výzvy. Žalovaný do 23.06.2017

dlžnú sumu žalobkyni nezaplatil, preto sa nasledujúci deň, t.j. 24.06.2017 dostal do omeškania.
Žalobkyni tak súd priznal voči žalovanému právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % (5
+ 0,00%) ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky zverejnená na webovej
stránke www.nbs.sk ku dňu 24.06.2017 bola 0,0 % zo sumy 576,65 Eur.

42.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovsúdžalobežalobkynevyhovelauložilžalovanémupovinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 576,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 576,65
Eur od 24.07.2017 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia.

43. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu (100%), keď súd nezistil a stranami ani neboli tvrdené dôvody pre uplatnenie § 257

CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na Okresný súd Trnava.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..