Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Drahomíra Mikulajová
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 75S/67/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200442
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6021200442.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: CHRIEN, spol. s.r.o., so
sídlom Lieskovská cesta 13, 960 01 Zvolen, IČO: XX XXX W., právne zastúpený URBÁNI & Partners
s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101497725/2021 zo dňa 16.08.2021, o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca podal na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101497725/2021 zo dňa 16.08.2021, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 100528369/2021 zo dňa 06.04.2021, ktorým správca
dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane vo výške XX.XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2018.
2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok,
nakoľko okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná
ujma v pôsobení žalobcu ako podnikateľa, ale najmä ako zamestnávateľa. Uvedený návrh žalobca
odôvodnil tým, že rozhodnutia bez priznania odkladného účinku sú podkladom k začatiu daňového
exekučného konania s nezvratnými účinkami pre žalobcu. Titulom nedoplatku vyrubenej dane sa bude
žalobca nachádzať v zozname daňových dlžníkov, čím nebude schopný nadväzovať nové obchodné
spolupráce a bude stagnovať jeho obchodná činnosť, a to aj z dôvodu, že s veľkou časťou obchodných
partnerov obchoduje účasťou vo verejných súťažiach. Pandémia COVID-19 zasiahla aj žalobcu ako
subjekt podnikajúci v gastro-segmente. Z dôvodu pandémie COVID-19 bol žalobca nútený prijať viaceré
opatrenia, ktoré obmedzili jeho podnikateľskú činnosť a v niektorých prípadoch zastavili chod žalobcu,
v dôsledku čoho došlo k poklesu tržieb. Ani po vyše roku od prvej vlny pandémie nedošlo k výraznému
zlepšeniu situácie. Napriek uvoľneniu obmedzení a opatrení počas letných období, tieto neboli úplne
zrušené a pretrvávajú naďalej, pričom sa dotýkajú najmä gastro-prevádzok, v ktorých podniká práve
žalobca. Rok 2020 a 2021 bol poznačený poklesom predaja v dôsledku pandémie COVID-19. Žalobca
saorientujenazásobovanieprevádzok,ktorébolinajviacpozatvárané.Vroku2020žalobcazaznamenal
stratu na tržbách vo výške X,X mil. Eur. Za obdobie od januára 2021 do septembra 2021 v porovnaní
s rokom 2019 zaznamenal žalobca stratu vo výške X.XXX.XXX,- Eur. Kompenzáciu straty štát prisľúbil,
ale žalobca kompenzáciu nedostal. Vzhľadom na nepriaznivý vývoj v roku 2020 a na začiatku roku
2021 bol žalobca donútený prijať nepopulárne opatrenia na radikálnu úsporu nákladov a na záchranu
spoločnosti. Žalobca požiadal o odklad splátok investičného úveru a využil aj ponuku na „covid úver“
sa splácaním na 5 rokov, so začiatkom splácania v auguste 2021. Ďalej žalobca poukázal na vysoké
náklady na elektrickú energiu (mrazenie a chladenie tovaru) v priemere X.XXX-X.XXX,-Eur mesačne,na náklady na prevádzku a údržbu chladiarenských vozidiel (bez konkrétneho vyčíslenia) a na potrebu
obnovy vozového parku v počte 4-5 vozidiel, kedy cena jedného vozidla sa pohybuje na úrovni až
XX.XXX,-Eur. Žalobca považoval sumu dane, vyrubenú napadnutým rozhodnutím, za značnú, a až za
likvidačnú v spojení s ďalšími rozhodnutiami správcu dane. Už aj hrozba samotnej daňovej exekúcie
predstavuje podľa žalobcu dôvod na odklad vykonateľnosti, v súvislosti s čím poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/97/2009-50 zo dňa 07.12.2010. Nútený výkon môže viesť k vyhláseniu
konkurzného, resp. reštrukturalizačného konania, a taktiež môže viesť k hromadnému prepúšťaniu
zamestnancov žalobcu. V súvislosti so žiadosťou o priznanie odkladného účinku správnej žaloby
poukázal žalobca na výšku svojho základného imania, ktoré je vo výške X.XXX,- Eur, a ktoré vzhľadom
na výšku vyrubeného rozdielu dane nie je podstatne vyššie, čo preukazuje hrozbu závažnej ujmy.
K zákonnej podmienke, že priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom
žalobca uviedol, že napriek nesúhlasu s rozhodnutiami, ktoré sú predmetom tohto konania, je pripravený
v prípade zamietnutia žaloby tento rozdiel uhradiť.
3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že žalobca
nepredložil žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že mu hrozí závažná ujma, avšak
rozhodnutie je v kompetencii súdu.
4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k návrhu, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie,
pretože žalobca neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovanéhohrozilaznačnáhospodárskaškodaalebofinančnáškoda,prípadneinývážnynenapraviteľný
následok.
9. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu
subjektívnychpráv,právomchránenýchzáujmovalebopovinností,ktorúbymohloposkytnúťrozhodnutie
správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil úvahami o
možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Poukázal pri tom
predovšetkým na hrozbu daňovej exekúcie a na zhoršenú finančnú a ekonomickú situáciu súvisiacu s
ochorením COVID-19, v súvislosti so zavedenými opatreniami a obmedzeniami.
11. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy žalobca podložil hypotetickými úvahami o možných
následkoch, ktoré ale v konkrétnostiach neosvedčil. Žalobca poukazoval na pokles jeho príjmov,ale nepredniesol konkrétne skutočnosti o výdavkovej časti jeho podnikateľskej činnosti, ktorá je pre
osvedčenie závažných dopadov preskúmavaných rozhodnutí podstatná. Poukaz na mesačné náklady
na elektrickú energiu, na potrebu údržby a obnovy vozového parku, na podanie žiadosti o odklad platenia
splátok investičného úveru, neposkytuje dostatočný obraz o celkovej ekonomickej situácii žalobcu.
Samotný pokles tržieb neosvedčuje, že by zaplatenie sumy vyrubeného rozdielu dane malo na žalobcu
závažné až likvidačné dôsledky. Žalobca neuviedol a neosvedčil také skutkové okolnosti, z ktorých by
bolo objektívne možné dospieť k záveru, že zaplatenie vyrubeného rozdielu dane je pre žalobcu ujmou,
ktorá je závažná a môže mať až likvidačné následky. Aktívne legitimovaným subjektom na podanie
návrhunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobeježalobca,ktorýmusívnávrhuuviesťaosvedčiť
podstatné skutočnosti pre posúdenie dopadov preskúmavaného rozhodnutia.
12. Koncepcia odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného
skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie
princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd zdôrazňuje, že samotné rozhodnutie o
odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie
správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej
prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným
postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho
súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne
prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o
hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom
prostredí,prípadneinomvážnomnenapraviteľnomnásledku.Správnysúdmusímaťpritomdostatočným
spôsobomosvedčené,žejenevyhnutnépostupovaťvsúladesoznenímust.§185písm.a)alebob)SSP.
Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.
13. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že
preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To,
že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
14. Správny súd zastáva názor, že hrozba samotnej daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným
dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť
jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú mu povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o
tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon
rozhodnutia (exekúcia) mal byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a)
SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo
na mieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako
je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil.
15. Relevantnou skutočnosťou je len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli
nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej
exekúcie, z dôvodov vyššie uvedených, takýmto dôvodom nie je.
16. Správny súd poznamenáva, že daňová exekúcia je osobitným konaním orgánu verejnej správy,
v rámci ktorého sú inštitúty zmierňujúce dôsledky okamžitého výkonu rozhodnutia (napríklad odklad
daňovej exekúcie, povolenie splátok a pod.). Inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe v
rámci súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov je len sekundárnou
ochranou daňového subjektu - žalobcu, avšak len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok.
17. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správny súd každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, čiinéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.
18. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom
prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci
nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením
o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP. Toto
rozhodnutie nebráni žalobcovi podať návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe opätovne.
19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.