Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 15, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/78/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010454
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1620010454.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov Mgr. Michala
Kačániho, PhD. a JUDr. Jána Goliana, PhD., v trestnej veci obžalovanej S. S., pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, o odvolaní
obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 12.05.2021 sp. zn. 1T/74/2020, na verejnom
zasadnutí konanom 16. decembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej S. S., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 12.05.2021 sp. zn. 1T/74/2020 bola obžalovaná S. S. uznaná
za vinnú pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.07.2019,
na tom skutkovom základe, že

v čase okolo 12.10 h dňa 22.12.2018 v predajni OD Tesco na Z. ulici č. XX v A. odcudzila tovar a to 1 ks
údenej krkovičky v hodnote 3,54 eur, 1 ks gazdovskej klobásy v hodnote 5,23 eur, 1 ks údenej krkovičky v
hodnote 3,29 eur, 1 ks gazdovskej klobásy v hodnote 4,57 eur, 1 ks údenej krkovičky v hodnote 2,60 eur,
1 ks údenej krkovičky v hodnote 2,63 eur, 1 ks bravčovej krkovičky v hodnote 7,03 eur, 1 ks termotašky
v hodnote 0,99 eur tým spôsobom, že si ich vložila do tašky, ktorú mala pri sebe a následne prešla cez
pokladničnú zónu bez ich zaplatenia, čím svojím konaním poškodenej spoločnosti TESCO STORES SR,

a. s., so sídlom Bratislava, Cesta na Senec 2, IČO: XX XXX XXX, spôsobila škodu krádežou vo výške
29,88 eur, pričom tohto konania sa dopustila napriek tomu, že dňa 07.03.2018 v čase okolo 14.23 h v
B. E. K. v OC M. spáchala priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zbierky o
priestupkoch v znení neskorších predpisov, spočívajúci v krádeži tovaru, za ktorý bola dňa 07.03.2018
postihnutá blokovou pokutou nezaplatenou na mieste, č. b. XXXXXXXX, právoplatným dňa 07.03.2018
a bola tiež odsúdená za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona trestným

rozkazom Okresného súdu Bratislava IV, spisovej značky 0T/113/2018 z 26.08.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 26.08.2018.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanej podľa § 212 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák.
účinného do 31.07.2019, uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bola obžalovaná na výkon uloženého trestu zaradená do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie obžalovaná S. S., smerujúce výlučne
do výroku o treste. V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaná prostredníctvom svojho
obhajcu vyslovil názor, že uložený trest považuje za neprimerane prísny, vzhľadom k výške spôsobenej

škody, ako aj z dôvodu, že uloženie tohto druhu trestu zasiahne jej rodinu a znemožní sa jej starať o
dieťa, ktoré sa jej narodilo 05.01.2021. Odvolateľka dodala, že svoju vinu priznáva, skutok spáchala predVianocami v snahe zabezpečiť pre rodinu stravu. Vyslovila ľútosť nad tým, čoho sa dopustila. Záverom
sa domáhala, aby odvolací súd prehodnotil výrok o treste, ktorý jej uložil súd I. stupňa. Navrhla, aby jej
bol uložený trest domáceho väzenia, prípadne trest povinnej práce.

K odvolaniu obžalovanej S. S. sa písomne vyjadril aj prokurátor. V tomto písomnom vyjadrení prokurátor
uviedol, že výrok o treste napadnutého rozsudku považuje za správny a súladný so zákonom aj vo
vzťahukosobeobžalovanej,kzávažnostispáchanejtrestnejčinnosti,akokpotrebeochranyspoločnosti.
Podľanehotentodruh trestuboluloženýajvsúladesozásadamiukladaniatrestov.Prokurátorzdôraznil,

že obžalovaná bola doposiaľ štyri krát súdne trestaná a posudzovaný skutok spáchala v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia. Pokiaľ ide o výmeru uloženého trestu, tak okresný súd jej uložil trest odňatia
slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby, aj s poukazom na to, že sa obžalovaná na hlavnom
pojednávaní k trestnej činnosti priznala a urobila vyhlásenie o vine. Podľa jeho názoru, prípadné použitie
ustanovenia § 39 Tr. zák. by nebolo namieste, nakoľko to by bolo v rozpore so zásadami pri ukladaní
trestov.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovanej S. S., nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnili iba prokurátor krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie bez prítomnosti
obžalovanej S. S., nakoľko na takýto postup mal splnené všetky zákonné podmienky. Pre úplnosť treba
dodať, že v čase konania verejného zasadnutia pred odvolacím súdom, obžalovanú už neobhajoval

žiadny obhajca. Pôvodne zvolený obhajca O.. X. K. písomným podaním zo dňa 29.11.2021, ktoré
bolo doručené na Krajský súd v Bratislave dňa 01.12.2021, oznámil, že dňa 29.11.2021 sa do jeho
advokátskej kancelárie dostavila obžalovaná S. S., ktorá mu vypovedala plnú moc v danej trestnej veci
a žiadala ho, aby už nevykonával žiadne úkony. Pokiaľ ide o podanie obžalovanej zo dňa 01.12.2021,
ktoré bolo doručené na Krajský súd v Bratislave dňa 02.12.2021, obsahom ktorého bola žiadosť o

odročenie verejného zasadnutia z dôvodu, že vypovedala plnú moc pôvodne zvolenému obhajcovi
a hľadá si nového obhajcu, tak odvolací súd uvedenú žiadosť obžalovanej neakceptoval a verejné
zasadnutie neodročil, nakoľko zo strany obžalovanej išlo o zjavnú obštrukciu so zámerom zmariť
nariadený procesný úkon a oddialiť konanie a rozhodnutie o podanom odvolaní. Nakoľko v predmetnej
trestnej veci vôbec nedošlo k naplneniu podmienok povinnej obhajoby (§ 37 ods. 1 Tr. por.), prítomnosť

zvoleného alebo ustanoveného obhajcu na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa obligatórne
ani nevyžadovala, navyše obžalovaná ani nepožiadala, aby jej súd ustanovil obhajcu z dôvodov
uvedených v § 40 ods. 2 Tr. por. Napokon odvolací súd vyslovuje, že obžalovaná bola o nariadenom
verejnom zasadnutí riadne a včas upovedomená (doklad o doručení bol obžalovanou podpísaný dňa
03.12.2021) a zároveň bola poučená o možnosti konania verejného zasadnutia bez jej prítomnosti.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie tak, že podľa § 326 ods. 5 Tr. por. s použitím §
269 Tr. por. prečítal lekárske správy ohľadom O. Z., nar. XX.XX.XXXX (na č. l. 210 - 211), ktoré predložila
obžalovaná, ako aj správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, odboru sociálnych vecí a
rodiny (na č. l. 213 - 213 p. v.), ktorú si vyžiadal súd II. stupňa.

Z lekárskych správ ohľadom O. Z. (syna obžalovanej) vyplynulo, že u menovaného bola zistená stredne
ťažká duševná zaostalosť s významnou poruchou správania a potrebou pozorovania alebo liečby.
Menovanýjeodkázanýnaneustálupomocdospelejosobyvovšetkýchoblastiach-hygiena,stravovanie,
obliekanie, v popredí je hyperkinetický syndróm s verbálnou a brachiálnou agresivitou, enuréza aj

enkopréza. Reč a ostatné kognitívne funkcie zaostávajú za fyzickým vekom, dieťa nezvláda obsah učiva
druhého ročníka špeciálnej základnej školy.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, odboru sociálnych vecí a rodiny vyplynulo,
že obžalovaná S. S. porodila päť detí, pričom jedno z nich je už osvojené a ďalšie dve deti (mal. K. S.,

nar. XX.XX.XXXX a mal G. S., nar. XX.XX.XXXX) boli právoplatnými rozhodnutiami Okresného súdu
Malacky zverené do pestúnskej starostlivosti, čiže starostlivosť zabezpečujú pestúnske rodiny. O ďalšie
dve maloleté deti (mal. O. Z., nar. XX.XX.XXXX a Y. Z., nar. XX.XX.XXXX), zabezpečuje starostlivosť
ich matka S. S., spoločne so svojim partnerom U. Z.. Obžalovaná S. S. a jej rodina (partner a dve
maloleté deti) obývajú dvojizbový dom. Dom pozostáva z prvej miestnosti, kde sa nachádza umývadlo,

malá kuchynka, jedálenský stôl, konferenčný stolík, sedačka a televízor. V rohu miestnosti sa nachádza
krbová piecka. Druhá miestnosť slúži ako spálňa, nachádzajú sa tu dve rozťahovacie pohovky, pričom
na jednej prespáva obžalovaná s maloletými deťmi a na druhej prespáva jej druh U. Z.. Toaleta, ani
kúpeľňa sa v domácnosti nenachádzajú, naberajú čistú vodu do vaničky a v nej následne vykonávajúsvoju hygienu. Toaleta sa nachádza za domom. Náklady na domácnosť predstavujú sumu 150,- eur, čo
je mesačná platba za elektriku, vodu ťahajú zo studne. Obžalovaná je toho času poberateľkou prídavkov
nadetivovýške51,-eurarodičovskéhopríspevkuvovýške275,90eur.Tým,žemenovanázabezpečuje

celodennú starostlivosť o maloletú Y., nemá iné možnosti na zvýšenie svojho príjmu. Jej partner U.
Z. pracuje ako SZČO, avšak vzhľadom k súčasnej situácii s pandémiou, svoj príjem nevedel uviesť.
U. Z. z úradu práce nepoberá žiadne prídavky, ani príspevky a nie je vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky pravidelne vykonáva sociálne šetrenia
za účelom zistenia starostlivosti o maloleté deti, najmä vzhľadom k histórii a anamnéze rodiny. V

súčasnej dobe obžalovaná zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté deti, jej partner s výchovou a
starostlivosťou pomáha minimálne, pričom menovaná je často na všetko sama. Obžalovaná je v zlom
psychickom stave, obáva sa toho, že bude odsúdená a nebude môcť zabezpečovať starostlivosť o svoje
maloleté deti, ktoré sú na ňu veľmi citovo naviazané.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhol, aby odvolanie

obžalovanej bolo ako nedôvodné zamietnuté, v zmysle § 319 Tr. por.

Krajský súd v Bratislave na podklade odvolania obžalovanej podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por., pričom postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. por. konanie doplnil dôkazmi nevyhnutným na to, aby
mohol o odvolaní rozhodnúť a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej S. S. nie je dôvodné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným
ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie a
preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku.
Výnimkou z uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce

odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti
rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371
ods. 1 Tr. por. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

Vnadväznostinavyššieuvedenézistenia,akoajvzhľadomkpodanémuodvolaniuzostranyobžalovanej

iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti,
odvolací súd už nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právnej kvalifikácie.

Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa
12.04.2021 urobila vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t. j. že je vinná zo spáchania

skutku uvedeného v obžalobe, následne samosudca okresného súdu prijal vyhlásenie obžalovanej
podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovanú
poučil o jej právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd I. stupňa
obžalovanej položil podľa § 257 ods. 4 a § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ h/ Tr. por. otázky, na ktoré
obžalovaná odpovedala kladne a až potom rozhodol okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením,

že vyhlásenie obžalovanej prijíma a podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v
akom obžalovaná priznala spáchanie skutkov nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom
o treste.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v

súvislosti s vyhlásením obžalovanej a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal
iba výrokom o treste.

Na podklade odvolania obžalovanej, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku,
krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanej S. S. v predmetnej trestnej veci nebol

uložený neprimeraný trest, keďže iný alternatívny druh trestu (napríklad podmienečný trest odňatia
slobody, trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trest), neprichádzal vôbec do úvahy.Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel

trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie
predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák.
základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený

trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery
na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.

Okresný súd postupoval správne, keď v rámci prebiehajúceho súdneho konania, požiadal probačného
a mediačného úradníka o vykonanie inštitútu predbežného šetrenia - preskúmanie splnenia podmienok
kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami v trestnej veci obžalovanej S. S., ako aj podanie
správy o možnostiach uloženia trestu domáceho väzenia, vrátane stanoviska k obžalovanej k uloženiu
tohto trestu a preskúmania kontroly výkonu tohto trestu technickými prostriedkami.

Zo záverečnej správy probačného a mediačného úradníka o výsledku vykonania inštitútu predbežného
šetrenia zo dňa 03.05.2021 vyplynulo, že dňa 29.04.2021 bolo vykonané šetrenie u obžalovanej S. S..
Obžalovaná po poučení sľúbila, že v prípade, ak jej bude uložený trest domáceho väzenia, bude sa
zdržiavať na adrese Z. K. XXX a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť. Druh obžalovanej U.

Z. uviedol, že súhlasí s tým, aby jeho družka bola monitorovaná v domácnosti zariadením na kontrolu
prítomnosti. V domácnosti s obžalovanou a jej druhom žijú aj dve deti - mal. Y. Z. a mal. O. Z..
Vlastníkom domu je U. Z.. Dom sa nachádza v rómskej osade v Z. K., je jednopodlažný, pozostáva z
troch miestností - kuchyne, obývačky a spálne. Dom je bez sociálneho zariadenia, nemá kúpeľňu ani
WC. Osobnú potrebu chodia obyvatelia domu vykonávať do priľahlého lesa. Dom nemá prislúchajúci

dvor, domy v sade sú postavené voľne na pozemku, bez popisného a orientačného čísla. Dom nemá
označenú poštovú schránku, ani zvonček. Poštu do osady doručuje obecná polícia. Prístup do osady
je možný len po nespevnenej lesnej ceste a výlučne v sprievode obecnej polície. Obyvatelia osady sa
izolovali od ostatných obyvateľov obce, na prístupovej komunikácii postavili vysoký plot. Na pozemku
osady sa nachádza pes, obžalovaná uviedla, že patrí jej rodine. Prípojka elektrickej energie v byte je

zavedená, platby za odber elektrickej energie platí otec druha obžalovanej, a to O. Z.. Dostupnosť GSM
signálu v mieste pobytu je dobrá, pokrytie je zabezpečené O2 a má nízku dostupnosť 3G. Pevnú linku,
ani internet rodina nevlastní. Obžalovaná udáva, že má kožné ochorenie, nemá plánované operácie,
ani lekárske vyšetrenia. Záverom tejto správy probačný a mediačný úradník konštatoval, že uloženie
trestu domáceho väzenia neodporúča a to z dôvodu, že v obydlí sa nenachádza sociálne zariadenie

a obyvatelia domu chodia niekoľkokrát denne vykonávať telesnú potrebu do neďalekého lesa, kde už
signál RF nemá pokrytie. Prístup do osady je sťažený, je možný len po nespevnenej lesnej ceste a
výlučne v sprievode obecnej polície.

Odvolací súd ďalej vyslovuje, že prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, prihliadol na spôsob spáchania skutku (činu) a jeho následky,
zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľky, jej pomery a možnosť nápravy.

Nepochybil okresný súd, keď vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaná sa
k spáchaniu trestného činu priznala a trestný čin úprimne oľutovala (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a nevzhliadol

žiadne priťažujúce okolnosti. Rovnako nepochybil, keď súčasne vo výroku o treste aplikoval ustanovenie
§ 38 ods. 3 Tr. zák.

Za situácie, ak prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami (tie ani neboli
zistené), prichádzalo do úvahy zníženie hranice trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného

zákona o jednu tretinu.

Východisko pre ukladanie trestu odňatia slobody prestavovala základná trestná sadzba podľa § 212
ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, od 6 mesiacov do 3 rokov. V posudzovanej veci savychádzalo z rozpätia trestnej sadzby upravenej podľa režimu § 38 ods. 3 Tr. zák. od 6 mesiacov do 2
rokov a 2 mesiacov, pričom v jej rámci bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody úplne na dolnej
hranici trestnej sadzby.

Vzhľadom na charakter skutku, ale aj na osobu obžalovanej, ktorá sa predmetného skutku dopustila
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (trestný rozkaz Okresného súdu Malacky zo 16.04.2020
sp. zn. 3T/15/2020), ako aj s poukazom správu probačného a mediačného úradníka a správu Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, odboru sociálnych vecí a rodiny, krajský súd v názorovej zhode

so súdom prvého stupňa vyvodil, že uloženie iného druhu trestu, akým je iba nepodmienečný trest
odňatia slobody, neprichádza vôbec do úvahy, resp. zákonné podmienky pre uloženie prípadného trestu
domáceho väzenia, trestu povinnej práce, alebo peňažného trestu, obžalovaná z objektívnych príčin
nespĺňa (nepriaznivé bytové a sociálne podmienky, ťaživá rodinná a finančná situácia, nedostatočná
pomoc od druha obžalovanej pri výchove a starostlivosti o dve maloleté deti atď.). Ani uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody alebo podmienečného trestu odňatia slobody s probačným

dohľadom vo vzťahu k obžalovanej Silvie S. nebolo možné, nakoľko tomu bránilo ustanovenie §
49 ods. 2 Tr. zák. V tomto smere je preto odôvodnené také preventívne pôsobenie na obžalovanú,
ktoré jej účinne zabráni v dopúšťaní sa trestnej činnosti, pričom je nevyhnutné na obžalovanú pôsobiť
represiou v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takýto druh trestu odráža v sebe nielen
minulosťobžalovanej(vodpiseregistratrestovmáštyrizáznamyvýlučnepremajetkovútrestnúčinnosť),

z hľadiska jej postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, ale tiež jej vývoj z hľadiska
možného páchania trestnej činnosti.

Napokon okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovanú pre výkon uloženého trestu
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaná v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody (§ 48 ods. 2
písm. a/ Tr. zák.).

Na základe vyššie uvedeného možno vyloviť, že požiadavka obžalovanej, aby jej odvolací súd uložil
alternatívny druh trestu nespojený s výkonom trestu odňatia slobody, bola zjavne neopodstatnená.

Pokiaľ obžalovaná v rámci odvolacieho konania poukazovala na to, že nepodmienečný trest odňatia
slobody veľmi citeľne zasiahne do jej rodinného života, vrátane zabezpečenia starostlivosti o maloleté
deti, tak nadriadený súd konštatuje, že týchto okolností si musela byť obžalovaná vedomá aj v čase
spáchania skutku, keďže posudzovaný skutok spáchala v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
(trestný rozkaz Okresného súdu Malacky zo 16.04.2020 sp. zn. 3T/15/2020). Ak obžalovaná znovu

spáchala posudzovanú majetkovú trestnú činnosť, evidentne chcel postúpiť riziko, že týmto konaním
si môže skomplikovať rodinný život. Treba vysloviť aj to, že samotným uložením trestu páchateľovi
trestného činu sa nepriamo postihne i jeho rodina a jemu blízke osoby, ak sú závislé od jeho príjmov,
starostlivosti alebo ostatného zabezpečenia rodiny. Preto nie je možné za každých okolností zabezpečiť
(ako to bolo aj v tomto posudzovanom prípade), aby sa trest uložený obžalovanej nedotkol jej rodiny,

vrátane dvoch maloletých detí. Aj samotné ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák. sa môže aplikovať iba v
rámci zákonných podmienok pre uloženie konkrétneho druhu trestu.

Odvolací súd na podklade uvedených úvah, keďže nezistil riadny relevantný dôvod na prípadnú zmenu
rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolanie obžalovanej S. S. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné

zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.