Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 18, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416010082
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8416010082.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom 18.10.2017 v trestnej veci
proti obž. M. T. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/18/2016 zo dňa 23.5.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného M. T..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. M. T. vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

ako otec maloletého M.. nar. XX.XX.XXXX a maloletého S. nar. XX.XX.XXXX hoci jeho vyživovacia
povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2P

66/2012 zo dňa 21.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.02.2013, bol zaviazaný prispievať
na výživu maloletého M.. mesačne sumou 75,- € a maloletého S.. mesačne sumou 75,- € vždy do 20.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky O. A., si túto vyživovaciu povinnosť napriek svojim možnostiam
a schopnostiam od marca 2015 až doposiaľ v F., okr. G., a inde úmyselne neplnil, čím mu za uvedené
obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku O. A. v sume najmenej 3500,- € pričom obvinený M. T. vo
vyššieuvedenomobdobínebolvedenývevidenciiuchádzačovozamestnanie,nebolpoberateľomdávky

v nezamestnanosti, nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, a tohto konania sa dopustil napriek tomu,
že trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 20/2015 zo dňa 19.02.2015, právoplatným
dňa 19.03.2015 bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní pätnásť mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dvadsaťštyri mesiacov.

Za to mu podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložil
rest odňatia slobody v trvaní 1 roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste, podal obžalovaný ihneď po vyhlásení rozsudku a

poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, odvolanie, ktoré bližšie
neodôvodnil.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317
ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričomna chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Krajský súd v posudzovanej veci nezistil také odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by zakladali niektorý
z dôvodov dovolania uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por., a preto svoju prieskumnú činnosť obmedzil len
na napadnutý výrok, teda výrok o treste.

Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že vo vzťahu k výroku o vine ani v konaní pred súdom prvého

stupňa nebolo vykonávané dokazovanie, pretože obžalovaný po tom, čo bol poučený o jeho práve urobiť
niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 Tr. por., ako aj poučení o následkoch vyhlásenia podľa
odseku 1 písm. b) alebo c) vyhlásil, že je vinný. Po tom, čo kladne zodpovedal na otázky uvedené v §
333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného prijal a
podľa § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal, nevykoná
a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní je zrejmý rozsah dokazovania, ktoré bolo v tomto smere
vykonané a podstatné skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, okresný súd v dôvodoch
svojho rozhodnutia aj uviedol.

Z dôvodov napadnutého rozsudku plynie, že prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák.
prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, ako aj na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Vo vzťahu k hodnoteniu osoby obžalovaného z pripojených správ o povesti nevyplývajú nejaké
výraznejšie skutočnosti, je z nich zrejmé akurát to, že obžalovaný priestupkovo stíhaný nebol. Z odpisu
registra trestov, ako aj pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok plynie, že trestným rozkazom tohto
súdu sp. zn. 7T/20/2015 zo dňa 19.2.2015, právoplatným dňa 19.3.2015, bol obžalovaný uznaný vinným
z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. §

138 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, výkon ktorého
mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov (súčasne mu bola uložená povinnosť v
skúšobnej dobe zaplatiť dlžné výživné a riadne platiť bežné výživné).

Vzhľadomnafakt,žepredmetnýtrestnýrozkazakobolovyššieuvedenésastalprávoplatným19.3.2015,

skúšobná doba podmienečného odsúdenia obžalovanému plynula od 20.3.2015 do 20.3.2017.

Skutok, pre ktorý je obžalovaný súdený v tomto prípade teda evidentne páchal v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia stanovenej mu pri odsúdení za rovnaký trestný čin a i vo vzťahu k rovnakým
oprávneným osobám.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je preto záver súdu prvého stupňa v tom smere, že v danom prípade
nie je možné na páchateľa pôsobiť iným druhom trestu než nepodmienečným trestom odňatia slobody
podľa názoru krajského súdu správny.

Prvostupňový súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Tr. zák., teda
okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Aj keď vzhľadom
na postoj obžalovaného, ktorému bola opakovane na jeho žiadosť poskytnutá možnosť, aby dlžné
výživné uhradil a za tým účelom boli niekoľkokrát opakovane odročované hlavné pojednávania, možno
o úprimnom oľutovaní pochybovať, krajský súd v tomto smere nemôže priznanie uvedenej poľahčujúcej

okolnosti nijako meniť vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané len v prospech obžalovaného.
V dôsledku prevahy poľahčujúcich okolností, keďže žiadna priťažujúca okolnosť zistená nebola
(skutočnosť, že bol v minulosti odsúdený zakladá v tomto prípade kvalifikovanú skutkovú podstatu, takže
dvojité pričítanie tej istej okolnosti možné nie je), došlo k úprave hornej hranice zákonom stanovenej
trestnej sadzby tak, že táto sa v posudzovanom prípade znižuje o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou

a dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, čiže o 1 rok a 4 mesiace, čo znamená, že
prvostupňový súd mal obžalovanému ukladať trest v rozpätí od 1 roka do 3 rokov a 8 mesiacov.Trest, ktorý obžalovanému uložil, je trestom odňatia slobody úplne na dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby, takže rozhodne ho nie je možné považovať za trest neprimerane prísny.

Aj výrok, ktorým prvostupňový súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia je v súlade so zákonom, keďže obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu
odňatia slobody nebol.

Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že krajský súd nezistil žiadne skutočnosti, na podklade ktorých

by bolo možné odvolaniu obžalovaného vyhovieť, a preto ho v zmysle § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.