Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26C/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217543
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1217217543.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: I.

Y., L.. XX.XX.XXXX, J. L. XX, Bratislava, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov Narcis, IČO: 318 06 716, so sídlom Narcisová 50-56, Bratislava, o zaplatenie 320,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške
náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa14.09.2017domáhalvydaniarozhodnutia,ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 320,- Eur.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že po dokončení rekonštrukcie kúpeľne v jeho byte prestala z
neznámych dôvodov odtekať voda z kúpeľne do odtokovej kanalizačnej rúry. Žalobca ďalej uviedol,
že prizval pracovníkov havarijných služieb, ktorí ani po trojnásobnom čistení nenašli žiadnu závadu.
K odstráneniu závady došlo až po štvrtom čistení, ktoré bolo vykonané spoločnosťou Vortech s.r.o.
pomocou elektromechanického čističa. Pri tomto čistení bolo zistené, že vo vzdialenosti 4,5 metrov bolo
upchatékanalizačnépotrubie,čotátospoločnosťpotvrdilaajvservisnomvýkaze,kdeuviedla,žezávada

bola zistená na pôvodnom kanalizačnom zariadení, teda na spoločnom zariadení domu a preto žalobca
žiadal, aby žalovaný túto opravu uhradil z prostriedkov fondu tvoreného z príspevkov vlastníkov bytov.

3. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť a to z dôvodu, že vlastník bytu je povinný
si hradiť všetky náklady spojené s opravami bytu na vlastné náklady.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah

spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z listu žalobcu súd zo dňa 17.08.2017 zistil, že žalobca požiadal žalovaného o úhradu sumy 320,-
Eur za čistenie odpadového potrubia.

6. Z príjmového pokladničného bloku súd zistil, že žalobca uhradil dňa 10.07.2017 C. C., Medzilaborecká
10, Bratislava, IČO: 320 66 848 sumu 90,- Eur za službu označenú ako čistenie špiral. s priemerom 16.

7. Z pokladničného dokladu vystaveného spoločnosťou Vortech s.r.o., Baronka 1, Bratislava súd zistil,
že žalobca tejto spoločnosti uhradil dňa 14.07.2017 sumu 100,- Eur a to za výjazd a krtkovanie potrubia.8. Zo záznamu o vykonaní a odovzdaní práce zo dňa 29.07.2017 vydaného spoločnosťou MODACO
s.r.o., Syslia 29, Bratislava súd zistil, že žalobca mal problémy s odtokom vody zo zrekonštruovanej
kúpeľne. Podľa tohto záznamu odpadové potrubie nebolo možné prekrtkovať a dostať sa do hlavnej

kanalizácie a žalobcovi bolo odporučené vykonať kamerovú skúšku.

9. Z pokladničného dokladu vystaveného spoločnosťou Vortech s.r.o. dňa 03.08.2017 súd zistil, že
žalobca tejto spoločnosti uhradil sumu 80,- Eur za krtkovanie.

10. Zo servisného výkazu súd zistil, že dňa 03.08.2017 nahlásil žalobca spoločnosti Vortech s.r.o.
opätovnéupchatiesprchovéhoodtoku.Následnebolovykonanéčisteniepomocouelektromechanického
čističa. Technik vykonávajúci opravu v servisnom zázname uviedol, že „upchávka sa nachádzala 4,5
bm po trase cca stupačka“.

11. Z listu žalovaného zo dňa 04.09.2017 súd zistil, že žalovaný odmietol žalobcovi ním vynaložené

náklady uhradiť.

12. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločnými
zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie
a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami

sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné
televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a
plynové prípojky

13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na správu domu

sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“),
ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou
alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.

14. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov práva domu

je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,

c) vedenie účtu domu v banke,
d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome.

15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločenstvo
je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné
zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje
plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do

registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja príslušným podľa sídla spoločenstva.

16. Podľa § 7b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločenstvo
môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem

úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo
dodávateľovi (ďalej len „úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí
z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou
činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže
nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v

mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu,
príslušenstvo a priľahlý pozemok.17. Podľa § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločenstvo
uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených
s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1.

Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. Pri rozúčtovaní
je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať
plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.

18. Podľa § 7b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločenstvo
sa nemôže zúčastňovať na podnikaní iných osôb a nemôže uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve.
Spoločenstvo je povinné finančné prostriedky vybrané od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome alebo získané vlastnou činnosťou zhromažďovať len na účtoch v banke. Majiteľom účtu domu
zriadeného spoločenstvom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; spoločenstvo

je príslušné disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a
povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov,
musí viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom.

19. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov právne

úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a
pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome.

20. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu

alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať
v stave spôsobilom na riadneužívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak,
aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne
jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných
vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.

21. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s vlastníctvom
bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.

22. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi
vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu,
spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a pozemku. Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme

doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť pracovných dní
pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal, a to do
piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým.

23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému predstavoval nárok na úhradu výdavkov, ktoré mal
žalobca vynaložiť na opravu spoločných zariadení a to konkrétne kanalizačného zvodu nachádzajúceho
sa mimo jeho bytu. Žalobca sa teda domáhal úhrady, resp. preplatenia výdavkov nákladov, ktoré podľa
svojich skutkových tvrdení vynaložil na opravu spoločných zariadení domu. Povinnosť žalovaného

takto vynaložené náklady uhradiť žalobca odvodzoval do ustanovenia § 7b zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov.25. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 26C/48/2017-28 zo dňa 20.06.2018 žalobu žalobcu zamietol
a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. súd prvej inštancie po takto
vykonanom dokazovaní ustálil, že žalobca sa domáhal úhrady výdavkov, ktoré mal podľa vlastných

tvrdení vynaložiť na opravu spoločného zariadenia, konkrétne kanalizačného zvodu nachádzajúceho
sa mimo jeho bytu, odvolávajúc sa na ustanovenie § 7b zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“); práce v celkovej sume 320 eur
za opakované čistenie odpadového potrubia objednal pritom práve žalobca. Žalobca ako subjekt
vystupujúci na strane žalovaného označil spoločenstvo vlastníkov bytov, ktoré je právnickou osobou

sui generis a disponuje iba tzv. špeciálnou právnou subjektivitou, čo znamená, že môže vykonávať
iba činnosti vymedzené zákonom; zákon teda presne stanovuje právne úkony, na ktorých uzatvorenie
je spoločenstvo oprávnené, ako aj dôvody vzniku jeho záväzkov. Vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že by žalobca bol oprávnený konať v mene žalovaného voči tretím osobám, resp. že by
bol poverený objednať opravu spoločných zariadení v prípade ich poruchy. Objednaním opravných
prác preto vznikla povinnosť uhradiť ich cenu práve žalobcovi, a to bez ohľadu na to, či šlo o

opravu kanalizačného potrubia na spoločnom zariadení bytového domu alebo kanalizačného potrubia
tvoriaceho súčasť jeho bytu. Zákon č. 182/1993 Z.z. totiž presne stanovuje, že o hospodárení so
spoločnými časťami, spoločnými zariadeniami domu a o použití prostriedkov z fondu prevádzky, údržby
a opráv sú oprávnení rozhodovať vlastníci bytov a nebytových priestorov, spoločenstvo spôsobom
stanoveným v zmluve o spoločenstve alebo predseda spoločenstva v prípadoch stanovených v § 9

ods. 4 tohto zákona. Z uvedeného súd prvej inštancie následne vyvodil, že jednotliví vlastníci bytov,
vrátane žalobcu, nie sú oprávnení uzatvárať samostatne akékoľvek právne úkony pri hospodárení so
spoločnými časťami a zariadeniami bytového domu, a v prípade, že tak vlastník bytu učiní, nemá právo
domáhať sa voči spoločenstvu úhrady takto vynaložených nákladov. V takom prípade by sa žalobca ako
vlastník bytu mohol v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z. domáhať iba vydania bezdôvodného

obohatenia, avšak taký nárok by musel uplatniť voči ostatným spoluvlastníkom bytov a nebytových
priestorov, a teda nie voči žalovanému spoločenstvu. Zo žiadneho z ustanovení zákona č. 182/1993
Z.z. potom nevyplývalo, že by bol žalovaný nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vydať žalobcovi ním
uplatnený nárok.

26. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z ním predložených listinných dôkazov súd prvej
inštancie uzavrel, že žalovaný nedisponuje pasívnou vecnou legitimáciou v spore, a preto s poukazom
na § 6 ods. 1 a 2, § 7 ods. 1, § 7b ods. 1, 2 a 6, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z.z., § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na tomto
základe považoval za nadbytočné vykonať ďalšie dokazovanie výsluchom svedka W.. W. V. k otázke, či

porucha bola odstránená na spoločnom zariadení bytového domu.

27. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal
žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Mal za to, že súd prvej inštancie nebral pri rozhodovaní do úvahy
ustanovenie § 7c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého je predseda spoločenstva štatutárny

orgán zapísaný v registri organizácií, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene, pričom je i
nositeľom hmotnej zodpovednosti. Ďalej konajúcemu súdu vytýkal, že sa nezaoberal ustanovením § 7a
ods. 3 písm. f) zákona č. 182/1993 Z.z. s odkazom na zmluvu o spoločenstve, kde v článku X. ods. 1 a 2
je stanovený spôsob a oprávnenie pri hospodárení s prostriedkami fondu údržby a opráv. V tejto zmluve
vlastníci bytov a nebytových priestorov splnomocnili predsedu spoločenstva uhrádzať náklady za opravy

a údržbu do výšky 3.000 eur bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov. V dôsledku uvedeného bola
podľa žalobcu p. Y., v pozícií predsedníčky spoločenstva, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, a preto
žaloba smerujúca proti spoločenstvu bola podaná oprávnene.

28. Žalobca k zistenému skutkovému stavu doplnil, že k havárii došlo asi o 22. hodine, ihneď

zatelefonoval predsedníčke spoločenstva, ale tá sa nehlásila, a preto havarijný stav neodtekania vody
musel riešiť cez havarijnú službu. Keďže sa haváriu nepodarilo odstrániť, opäť kontaktoval predsedníčku
spoločenstva a žiadal ju zavolať spoločnosť vykonávajúcu havarijnú službu, čo ona odmietla. Keďže v
tom čase nebola zrejmá príčina neodtekania vody, žalobca zavolal odbornú firmu Vortech s.r.o., ktorá po
vykonaní kontrolných meraní zistila dôvody tejto závady. Príčinou bola upchávka odtokového potrubia

vzdialená na potrubí odpadu cca 4,5 bm, čo znamená, že chyba nastala na spoločnom zariadení,
ktoré spravuje spoločenstvo. Z uvedených dôvodov žalobca požiadal spoločenstvo vlastníkov bytov o
refundáciu nákladov spojených s odstránením havárie. Záverom žalobca súdu prvej inštancie vytkol, že
sa nezaoberal ustanovením § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého spoločenstvo zodpovedáza záväzky vlastníkov bytov v dome, ktoré vznikli pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za
plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Tieto skutočnosti
nemohol uviesť na pojednávaní súdu, nakoľko zákonný sudca toto viedol v tichom hlase a on ho nepočul

a nerozumel mu.

29. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrval na stanovisku, ktoré bolo obsahom vyjadrenia k
žalobe a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdil, že podľa článku X. ods. 1 a 2 zmluvy o
spoločenstve je predseda spoločenstva splnomocnený uhrádzať náklady za opravy a údržbu do výšky

3.000 eur, avšak len pokiaľ ide o opravy spoločných zariadení bytového domu; poruchy a závady na
bytových rozvodoch sú vlastníci povinní uhrádzať na vlastné náklady. V tejto súvislosti poukázal na
žalobcom predložený záznam o vykonanej práci spoločnosťou Vortech s.r.o., v ktorom sa pod ústím
do stupačky malo na mysli vyústenie odpadovej rúry z bytu do spoločnej stupačky. Tvrdenia žalobcu o
telefonáte a následnej komunikácií s p. Y. označil za absolútne nepravdivé a zavádzajúce.

30. Žalobca v odvolacej replike poukázal na to, že žalovaný sa priznal k zákonnej povinnosti hradiť
náklady za opravy a údržbu spoločných zariadení bytového domu. V tomto prípade došlo k „upchávke
vo vzdialenosti 4,5 bm po trase stupačky“, a nie na jej ústí ako nesprávne uviedol žalovaný. Dôkazom
mal byť pritom rozmer kúpeľne žalobcu (1,40 m x 1,70 m) z čoho vyplynulo, že vzdialenosť upchávky
nemohla byť v bytových potrubiach. Záverom dodal, že žalovaný vo svojej výročnej správe za rok 2017

uvádzal, že v danom roku zaplatil za 4 vykonané opravy na stupačkách vo všetkých vchodoch; pokiaľ
v jeho prípade k preplateniu nákladov za odstránenie závady nedošlo, považoval to za diskrimináciu a
protiprávne konanie predsedníčky spoločenstva.

31. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojom predchádzajúcom stanovisku. Vychádzajúc zo

servisného výkazu spoločnosti Vortech, s.r.o. sa podľa neho upchávka nenachádzala v stupačke, ale
4,5 bm po trase cca stupačka, ktorú okolnosť uviedla i spoločnosť MODACO s.r.o. vo výkaze prác, keď
uviedla, že kanalizačná stupačka odteká. Opravy vykonané na stupačkách v roku 2017 realizovala práve
táto spoločnosť, s ktorou má žalovaný uzatvorenú zmluvu o poskytovaní havarijnej služby, pričom vo
všetkých štyroch prípadoch sa jednalo o poruchy na stupačkách, a nie na rozvodoch vlastníkov. Tvrdenia

žalobcu o diskriminácií jeho osoby považoval žalovaný za absolútne nepravdivé a zavádzajúce.

32. Odvolací súd uznesením č.k. 3Co/38/2019-65 zo dňa 31.03.2020 rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

33. V odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že starostlivosť o bytový dom, najmä o jeho
spoločné časti a spoločné zariadenia zahŕňa pravidelný výkon množstva činností a operatívnych
úkonov smerujúcich k zabezpečeniu bezchybnej prevádzky domu, a tým aj spokojného bývania a
správy nebytových priestorov. Jednotlivé okruhy činností spadajúcich pod pojem správy bytového domu
vymedzuje demonštratívnym výpočtom ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., pričom v zásade

platí, že ide najmä o prevádzku, údržbu a opravy domu a obstarávanie služieb a tovarov potrebných
na jeho riadny chod. Medzi tieto činnosti spadá aj vykonávanie opráv, ktorými sa má zabezpečiť
zlepšenie stavu konštrukcie budovy obnovením alebo nahradením poškodených prvkov, resp. uvedenie
poškodenýchspoločnýchčastíazariadenídomudoprevádzkyschopnéhostavuvýmenoualeboopravou
ich prvkov. Ide teda o prácu a inú nevyhnutnú činnosť potrebnú na správne odstavenie poškodeného

zariadenia a vyrovnanie vzniknutých škôd. Činnosti spadajúce pod správu bytového domu zabezpečujú
vlastníci bytov a nebytových priestorov prostredníctvom správcu alebo spoločenstva; nebolo by totiž
mysliteľné, aby pri každej potrebe rozhodovania o spoločných častiach alebo spoločných zariadeniach
domu bol zabezpečovaný ich súhlas. Z uvedeného potom vyplýva povinnosť spoločenstva (správcu)
obstarať nutné opravy spoločných častí a zariadení bytového domu. Pokiaľ tieto opravy vykoná a zaplatí

vlastník jednotky (bytu alebo nebytového priestoru), ide o plnenie, ktoré vynaložil namiesto spoločenstva
(správcu) v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 19. 07.2010, sp. zn. 22Cdo 5330/2008).

34. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že

žiadal o zaplatenie tých nákladov, ktoré mal vynaložiť na opravu spoločných zariadení domu žalovaný
ako spoločenstvo, zabezpečujúce výkon správy bytového domu. V takom prípade sa o sumu nákladov
nevyhnutne potrebných na vykonanie opravy neobohatili ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov
v dome v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, ako nesprávne konštatoval súd prvej inštancie.Konajúci súd totiž prehliadol, že žalobca si nárokoval náhradu nákladov, ktoré vynaložil na odstránenie
závady na spoločnom zariadení bytového domu, hoci povinnosť opravy tohto zariadenia zaťažovala
žalovaného. Uplatňoval si teda nárok na vydanie plnenia, ktoré na miesto žalovaného vynaložil v

zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka; v takom prípade je nepochybne daná pasívna vecná
legitimácia žalovaného ako spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Oprávnenosť tohto
nároku potom závisela, resp. závisí od vyriešenia spornej otázky, či závada, ktorú bolo nevyhnutné
opraviť, nastala na spoločnom zariadení bytového domu alebo na časti odpadového potrubia tvoriaceho
súčasťbytužalobcu.Preukázanietoho,ženákladyvynaloženénaopravuzávadyvzniklivuplatňovanom

rozsahu práve na spoločnom zariadení bytového domu zaťažovala v konaní žalobcu ako nositeľa
dôkazného bremena.

35. S poukazom na vyššie uvedené uzavrel, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o
zaplatenie sumy 320 eur z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, jeho rozhodnutie
spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci.

36. Odvolací súd zároveň uložil súdu prvej inštancie zamerať na vyriešenie spornej otázky, ktorou je
povaha závady, na odstránenie ktorej vynaložil žalobca náklady v uplatňovanej sume 320 eur, t.j. či
táto vznikla na spoločnom zariadení bytového domu (ako tvrdil žalobca) alebo na časti odpadového
potrubia tvoriaceho súčasť bytu žalobcu (ako tvrdil žalovaný). Kľúčovým je teda zistenie (vymedzenie)

toho, čo patrí pod spoločné zariadenia bytového domu. Zákon č. 182/1993 Z.z. definuje pojem spoločné
zariadenia v ustanovení § 2 ods. 5, pričom ide o tie zariadenia, určené na spoločné užívanie, slúžiace
domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu, pričom následne poskytuje ich demonštratívny
výpočet. Podľa právnej teórie patria medzi spoločné zariadenia domu aj hlavný uzáver, ležaté a
stúpajúcepotrubia,cezktorésúplynalebovodaprivádzanékbytom,akoajstúpačkovéuzávery,uzávery

pred plynomerom, odbočky a prípoje potrubia vedúce až k bytovému plynomeru alebo vodomeru; za
tieto zodpovedá spoločenstvo vlastníkov bytov (alebo správca domu), ktoré ich spravuje. Vzhľadom na
to, že neexistuje právna úprava, ktorá by rozsah a ohraničenie predmetu tohto spoločného vlastníctva
presne a najmä paušálne upravovala, je možné vychádzať i z prípadného zadefinovania spoločných
zariadení v zmluve o spoločenstve, ak taký postup vlastníci bytov a nebytových priestorov zvolili.

37. Súd prvej inštancie považuje pre úplnosť za potrebné opätovne sa vyjadriť k otázke pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného. Nemožno nesúhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého
je spoločenstvo vlastníkov povinné obstarať nutné opravy spoločných častí a spoločných zariadení
domu, avšak tieto nie je povinný hradiť z vlastných prostriedkov. Spoločenstvo takéto služby iba

obstaráva, cena týchto služieb sa však uhrádza z prostriedkov spoločenstva ale z prostriedkov fondu
prevádzky, údržby a opráv, pričom prostriedky nachádzajúce sa v tomto fonde je v súlade s § 7b
ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nevyhnuté považovať za
predmet spoluvlastníctva všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov (nie spoločenstva), ktoré
s týmito prostriedkami iba hospodári. Pokiaľ teda spoločenstvo neuhradí odplatu za plnenia spojené

s prevádzkou, opravou alebo údržbou spoločných častí a spoločných zariadení domu, a tieto uhradí
vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemôže ísť platbu uhradenú namiesto spoločenstva, keďže
spoločenstvo, ako už bolo uvedené takéto úhrady nevykonáva zo svojich vlastných prostriedkov.

38. V tejto súvislosti sa javí aj aplikácia rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo

5330/2008 zo dňa 19.07.2010 ako nanajvýš otázna, keďže ide o rozhodnutie českého súdu, ktorý pri
svojom rozhodnutí prirodzene vychádzal z právnej úpravy vlastníctva bytov a nebytových priestorov
platnej v Českej republike, v ktorej sa úprava obdobná úprave obsiahnutej v § 7b ods. 4 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nenachádza.

39. Napriek uvedenému súd pri opätovnom rozhodovaní o žalobcom uplatnených nárokoch vychádzal
z právnych názorov odvolacieho súdu, keďže týmito je v súlade s § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný.

40. Súd sa preto pri rozhodovaní zameral na posúdenie otázky, či je opravu objednanú a uhradenú
žalobcom možné považovať za opravu spoločných častí alebo išlo o opravu takej časti odpadového

potrubia, ktorú je nevyhnutné považovať za súčasť bytu a teda predmet výlučného vlastníctva žalobcu,
pričom povinnosť preukázať, že oprava bola vykonaná práve na takej časti odpadového potrubia
zaťažovala práve žalobcu.41. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia
zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové
podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tejto

skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného a každá zo strán nesie procesnú
zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v
súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti
nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na
skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže

brať za základ pre svoje rozhodovanie.

42. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo
vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu
skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k
jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka treba

rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

43. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné

bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

44. Predmetné konanie nie je konaním ovládaným zásadou vyšetrovacou. Súd nemal a nemá povinnosť
z vlastnej iniciatívy zisťovať skutkový stav. Toto konanie je sporovým konaním a obe zúčastnené strany

majú zodpovednosť za jeho výsledok. Súd si vypočuje ich tvrdenia, vykoná navrhované dôkazy, ktoré
strany navrhnú na podporu svojich tvrdení, pričom nie je povinný iniciatívne vykonávať dôkazy, ktoré
sami strany nenavrhnú.

45. Súd zdôrazňuje povahu tohto konania, ktoré nie je typom beznávrhového konania, kde súd vystupuje

iniciatívne ex offo za účelom nájdenia pravdy a spravodlivého rozhodnutia. Toto konanie je založené na
zásade kontradiktórnosti a jeho výsledok závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní, tzn.
v kvalite predložených dôkazov a v kvalite ich procesnej aktivity. Za výsledok konania sú zodpovedné
výhradnesporovéstrany,pričomžalobcuajžalovanéhozaťažujedôkaznébremeno,ktoréhoneunesenie
má za následok stratu sporu.

46. Bolo teda povinnosťou žalobcu predložiť súdu také dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačne zrejmé,
že jeho nárok je dôvodný a ním uhradená oprava bola vykonaná na spoločnom zariadení domu. Tu je
potrebné poznamenať, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že by k poruche došlo práve
na spoločnom zariadení domu.

47. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že práce v celkovej hodnote 320,-Eur, ktoré spočívali
v opakovanom prečistení odpadového potrubia z kúpeľne žalobcu, boli objednané a aj uhradené
práve žalobcom. Žalobca svoj nárok odvodzoval od servisného výkazu spoločnosti Vortech s.r.o. táto
spoločnosť v spomenutom zázname doslovne uviedla, že „upchávka sa nachádzala 4,5 bm po trase cca

stupačka“. Od skutočnosti, že upchávka sa mala nachádzať vo vzdialenosti 4,5 m, čo má presahovať
rozmery kúpeľne si žalobca odvodil, že porucha nastala na spoločnom zariadení domu.

48. Pri posudzovaní, ktorá časť odpadového potrubia môže byť považovaná za spoločnú časť domu a je
predmetom spoluvlastníctva všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ktorá časť odpadového

potrubia sa považuje za súčasť bytu je potrebné vychádzať z ustanovenia § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa tohto ustanovenia je za spoločné zariadenia
bytového domu potrebné považovať zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne
tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy,práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény,
bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Rovnako boli spoločné zariadenia domu definované aj v čl. III bod 3 zmluvy o spoločenstve.

49. V zmysle uvedenej definície spoločných zariadení domu možno za spoločné zariadenie domu
považovať iba takú časť odpadového potrubia, ktorá slúži na odvod odpadovej vody z viac ako jedného
bytu. Naopak odpadové potrubie slúžiace iba jednému bytu, nie je možné za spoločnú časť bytu
považovať a to bez ohľadu na jeho dĺžku.

50. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by odpadová voda neodtekala aj z iných bytov ako bol byt
žalobcu. Zo záznamu o vykonaní a odovzdaní práce vystaveného spoločnosťou MODACO s.r.o. (tento
dôkaz predložil súdu žalobca) jednoznačne vyplýva, že kanalizačná stúpačka odteká a táto spoločnosť
nie je schopná sa pre upchávku dostať tzv. prekrtkovaním do hlavnej kanalizácie. Z uvedeného je tak
zrejmé, že porucha sa vyskytovala na tej časti odpadového potrubia, ktorá slúži výlučne na odtok z

kúpeľne žalobcu a túto nie je možné považovať za súčasť spoločných zariadení domu. Žalobca je tak
ako vlastník bytu povinný znášať ním vynaložené náklady na opravu upchatého odtoku sám.

51. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto ju zamietol.

52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. a § 396 ods. 3
Cs.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko
mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania, ako aj náhradu trov
odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi.

53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.