Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 10, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 74S/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200419
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6020200419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej
veci žalobcu KORPOD, s.r.o., Štúrova 2, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 236 888 a 2/ AGROGARANT,
spol. s .r.o., Štúrova 2, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 35 683 058, obaja zastúpení advokátom JUDr.
Daniel Janšo, Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Okresný úrad Veľký Krtíš,
pozemkový a lesný odbor, Imre Madácha 2, 990 01 Veľký Krtíš, za účasti ďalších účastníkov 1/ J.. D. J.,
bytom S. XXX, S., 2/ N. N., bytom Za poštou 2, T. X., 3/ Z.. H. O., bytom S. XX, S., 4/ R. organizácia F. S.,
so sídlom S. XXX, S., ďalší účastníci zastúpení advokátom JUDr. Jozef Veselý, Mierová 1, 990 01 Veľký

Krtíš, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-VK-PLO2-2020/006235-002 zo
dňa 20. augusta 2020 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a mi e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1.Žalovanému bola dňa 14.8.2020 doručená žiadosť o evidenciu zmluvy o postúpení práva užívania

Poľovného revíru Trebošovce uznaného rozhodnutím Obvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši pod
č. konania 2004/00511-005 zo dňa 28.2.2005 v prospech Poľovníckej organizácie Hunter Lesenice, so
sídlom Lesenice 184, 991 08 Lesenice, IČO: 421 905 76. Žiadosť bola podaná zástupcami vlastníkov
poľovných pozemkov Róbertom N., J.. D. J. a Z.. H. O.. K žiadosti bola priložená notárska zápisnica
č. Nz48667/2019 spísaná 4.12.2019 notárom JUDr. Mariánom Jurinom, so sídlom v Lučenci, ul.
Štefana Moyzesa č. 53, ktorou bol osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v
spoločnom Poľovnom revíri Trebušovce, konaného dňa 23.11.2019 o 9.00 hod v penzióne U Huberta

na adrese Lesenice č. 118. K notárskej zápisnici bola pripojená listina prítomných Zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíre Trebušovce, konanom dňa 23.11.2019 o 9.00 hod
v Leseniciach, listina spísaná zvolávateľom G. J. o tom, že do listiny prítomných neboli zapísaní
vlastníci J. ktorí udelili plnomocenstvo v nájomných zmluvách spoločnosti AGROGARANT spol. s r.o. z
dôvodu, že pri vykonaní prezentácie boli od menovaných vlastníkov predložené odvolania plnej moci,
ktoré boli prílohou tejto listiny. Ďalej bola k žiadosti pripojená zmluva o užívaní Poľovného revíru
Trebušovce zo dňa 13.8.2020 a štruktúra vlastníctva - vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do

Poľovného revíru Trebušovce na CD nosiči vypracovaná Mišík - Geodetická kancelária s.r.o. obsahujúci
výpisy z listov vlastníctva podľa jednotlivých katastrálnych území zoradené podľa abecedného poradia
jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov. Ďalej boli k žiadosti pripojené plné moci predložené na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, potvrdenie o členstve Slovenskej poľovníckej komorepoľovníckej organizácie, s ktorou bola zmluva uzatvorená a potvrdenie o IČO poľovníckej organizácie.
Ďalej boli prílohou žiadosti verejné vyhlášky o zvolaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov s
potvrdením jednotlivých obecných úradov o čase vyvesenia a zvesenia na úradných tabuliach

obecných úradov.

Napadnuté opatrenie

2. Z obsahu správneho spisu konkrétne zo Zmluvy o užívaní poľovného revíru vyplýva, že žalovaný

na tejto zmluve potvrdil zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru dňa 20.8.2020 pod č. OU-
VK-PLO2-2020/006238-002. Ďalej sa v spise nachádza oznámenie žalovaného o zaevidovaní zmluvy
o užívaní poľovného revíru zo dňa 20.8.2020, ktoré bolo doručené zástupcom vlastníkov poľovných
pozemkov a poľovníckej organizácii. V oznámení žalovaný oznámil, že zaevidoval zmluvu o užívaní
Poľovného revíru Trebušovce. Ďalej uviedol, že v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní, aby presne a spoľahlivo zistil skutkový stav veci, preskúmal predložené doklady k žiadosti

za evidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru Trebušovce preukazujúce vlastníctvo jednotlivých
vlastníkov poľovných pozemkov v PR Trebušovce, ktorí s zúčastnili zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov PR Trebušovce, resp. bolo za nich hlasované dňa 23.11.2019 na základe splnomocnení na
základe ktorých boli vlastníci zastupovaní na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom
revíri Trebušovce dňa 23.11.2019. Žalovaný ďalej v oznámení uviedol, že podrobne preskúmal

predloženú Zmluvu o užívaní Poľovného revíru Trebušovce, spísanú 13.8.2020, okrem iného či zmluvu
podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru, vlastníci vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu
poľovných pozemkov z výmery Poľovného revíru Trebušovce. Ďalej, že vlastníci spoločného poľovného
revíru Trebušovce postúpili jeho užívanie písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru Trebušovce
podľa § 13 ods. 1, písm. b) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve poľovníckej organizácii s názvom

Poľovnícka organizácia Hunter, Lesenice, so sídlom Lesenice č. 184, IČO: 421 905 76. Ďalej, že zmluva
je uzatvorená na dobu 10 rokov odo dňa evidencie, t. j. od 20. augusta 2020. Oznámenie bolo na
vedomie doručené Obvodnej poľovníckej komore Veľký Krtíš a Okresnému úradu Banská Bystrica,
odbor opravných prostriedkov, referát lesného hospodárstva, Banská Bystrica.

Žalobné body

3. Žalobcovia sa včas podanou žalobou domáhali zrušenia opatrenia žalovaného č. OU-VK-
PLO2-2020/006235-002 zo dňa 20. augusta 2020 a vrátenia veci žalovanému na nové konanie. Navrhli,
aby súd na svoje rozhodnutie aplikoval ustanovenie § 191 ods. 1, písm. d) a e) SSP. Žalobcovia v žalobe

tvrdili, že napadnuté opatrenie je nesprávne a nezákonné.

4. Žalobcovia nezákonnosť videli v tom, že Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa
konalo 3.11.2019 v Leseniciach a hlasovanie na tomto zhromaždení neprebehli v súlade so zákonom.
Pokiaľ správny orgán napriek tomu zaevidoval zmluvu, konal v rozpore so zákonom č. 274/2009 Z. z..

5. Priebeh a uznesenie z tohto zhromaždenia boli zaznamenané notárskou zápisnicou vrátane príloh,
ktorú vypracoval notár JUDr. Marián Jurina a osvedčil jej prvopis. Na tomto zhromaždení sa nezúčastnili
zástupcovia Slovenského pozemkového fondu a ani LESY SR, š. p., ale zúčastnil sa zástupca
Slovenského hospodárskeho podniku, š. p..

6. Žalobcovia namietali, že z listiny prítomných, ktorej údaje nie sú zhodné so stavom katastra,
jednoznačne vyplýva, že zvolávateľ hrubo porušil nielen zákon o poľovníctve ale aj Občiansky zákonník.
Práva niektorých zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov boli popreté, a niektorým bolo priznaných
niekoľkonásobne viac práv, než im patrí, a teda zámerne a vedome zvolávateľ vytvoril fiktívnu

nadpolovičnú väčšinu hlasov vlastníkov poľovných pozemkov, ktorú využil v prospech PO Hunter
Lesenice, ktorá sa stala zaevidovaním zmluvy užívateľom Poľovného revíru Trebušovce. Zvolávatelia si
boli vedomí skutočnosti, že nemôže byť dosiahnuté zákonom predpísané kvórum 50% výmery všetkých
poľovných pozemkov zahrnutých do PR Trebušovce, preto odmietali zapísanie vlastníkov do listiny
prítomných, ktorých zastupoval AGROGARANT, spol. s r.o. Lesenice, ktorý bol zastúpený advokátom

Mgr. Ľudovítom Pavlovičom a rovnako zapisovali duplicity, aby znížili hlasovacie práva žalobcov.

7. Žalobcovia namietali, že zvolávatelia si prisvojili hlasovacie práva niektorých vlastníkov poľovných
pozemkov tak, že do predtlačených plných mocí rukou dopísali ďalšie katastrálne územia (v jednomprípade zjavne dotlačili k existujúcemu textu, o čom svedčí vyosené umiestnenie textu). Jedná sa
minimálne o plné moci vlastníkov: T., R. Zvolávatelia si započítali do svojich hlasovacích práv výmeru
vlastníkov S. ktorí zomreli pred konaním zhromaždenia, a teda nimi podpísané plné moci nemohli mať

nijakú platnosť, nakoľko zanikli ku dňu ich smrti.

8. Žalobcovia namietali, že na zhromaždení sa zúčastnili zástupcovia viacerých obcí, pričom
ani v jednom prípade nebolo uznesením obecného zastupiteľstva týchto obcí schválené takéto
splnomocnenie, a teda porušili zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, nakoľko bolo konané v

majetkoprávnom vzťahu bez vedomia a rozhodnutia obecných zastupiteľstiev a v rozpore s ich záujmami
za nevýhodných podmienok.

9. Hlasovacie práva všetkých prítomných okrem zvolávateľov a ich spriaznených osôb boli popreté a
došlo aj k popretiu hlasovacích práv viac ako 50% vlastníkov poľovných pozemkov. PO Hunter Lesenice
sa stala užívateľom PR Trebušovce za najnižšiu navrhovanú cenu, ktorá je zjavne neprimeraná,

nakoľko suma 0,10 Eur za jeden hektár ročne je cenou hlboko podpriemer, za ktorý sa podobné revíry
prenajímajú. Zvolávatelia tak poškodili práva vlastníkov poľovných pozemkov a ešte im spôsobili aj
finančnú ujmu. Žalobcovia zdôraznili, že došlo aj k poškodeniu práv Slovenskej republiky.

10. Neboli uznané hlasovacie práva na základe plných mocí predložených JUDr. Danielom Janšom za

klienta R., ako je to zaznamenané v notárskej zápisnici.

11. G. ako jeden zo zvolávateľov predložil zástupcovi žalobcu 2/ imperfektné odvolania plných mocí,
pričom ostatní traja zvolávatelia k tomu nezaujali žiadne stanovisko. Splnomocnenia žalobcu 2/ sú
obsiahnuté v nájomných zmluvách, ktoré podľa ich znenia je možné meniť len formou písomných

dodatkov predpísaných oboma zmluvnými stranami, a preto sú vypovedania neplatné. Vypovedania
majú aj formálne chyby a to hmotnoprávne (neuvedenie čísla, prípadne dátumu uzatvorenej nájomnej
zmluvy a neoznačenie poľovných pozemkov, ktorých sa odvolanie týka), a teda ich možno považovať
za nulitné.

12. Žalobcovia namietali, že žalovaný zmluvu zaevidoval napriek tomu, že mal vedomosť o
nezákonnostiach, ktorými bola dosiahnutá väčšina hlasov na zhromaždení, a preto konal v zjavnom
úmysle poskytnúť zákonné krytie nezákonnému postupu, hoci protizákonný právny úkon v žiadnom
prípade nemôže požívať právnu ochranu.

13. Žalobcovia namietali, že aj priebeh zhromaždenia bol nezákonný, pretože zvolávatelia konštatovali
väčšinu na základe fiktívnych údajov. Toto vyplývalo zo svojvoľného uznania alebo neuznania
splnomocnení a eliminácie duplicitného započítania výmer tých istých pozemkov (vďaka duplicitným
splnomocneniam vlastníkov pozemkov). Počas priebehu zhromaždenia boli na toto upozornení, ako je
to zaznamenané v zápisnici, avšak toto odignorovali s vedomím, že žalovaný nevykoná kontrolu obsahu

listiny prítomných a ani dodržania formálnej stránky zákonnosti zhromaždenia.

14. Žalobcovia v časti II. žaloby tvrdili, že žalovaný nedostatočne preskúmal okolnosti týkajúce sa
uzatvorenia zmluvy. Žalovaný sa zjavne nezaoberal zisťovaním reálneho a aktuálneho stavu vlastníkov
poľovných pozemkov a z toho vyplývajúceho podielu podstatného pre hlasovanie a následne nezistil

dostatočne skutkový stav vo vzťahu k celému priebehu zhromaždenia a k prijatým uzneseniam, teda
či tieto boli prijaté potrebným hlasov oprávnených subjektov. Žalobcovia poznamenali, že žiadosť o
evidenciu zmluvy bola správnemu orgánu predložená 14.8.2020 v piatok a tento ju už zaevidoval dňa
20.8.2020 vo štvrtok, pričom už z objemu vlastníkov zapísaných do listiny prítomných je zjavné, že počas
tak krátkej doby nemohol ani len náhodne preveriť, či bola pri hlasovaní dosiahnutá skutočná polovičná

väčšina hlasov vlastníkov poľovných pozemkov. Žalobcovia k svojmu tvrdeniu o povinnosti žalovaného
preskúmať v rámci konania predchádzajúceho evidencii zmluvy vlastnícku štruktúru k pozemkom v
poľovnom revíri, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre 12S/26/2013 a rozhodnutia tunajšieho
súdu 24S/67/2015 a 23S/84/2018. Podľa žalobcu sa žalovaný nevysporiadal s naplnením podmienky
podľa § 14 ods. 3, písm. a) zákona, keďže nebolo spoľahlivo preukázané, že vlastníci potrebnou

väčšinou hlasov určili užívateľa revíru, ba práve naopak, žalovaný mal všetky informácie a bol vyslovene
upozornený na nezákonnosť priebehu zhromaždenia a aj napriek tomu zmluvu zaevidoval. Žalovaný je
držiteľom katastrálneho operátu, a teda mohol a mal porovnať údaje o vlastníctve poľovných pozemkovuvedené v listine prítomných so skutočným stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a bol by
jednoznačne prišiel k záveru, že priebeh a výsledky zhromaždenia boli zmanipulované.

15. Žalobcovia na pojednávaní doplnili, že žalovaný mal vedomosť o pochybeniach v priebehu a
rozhodnutiach zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov z podnetu, ktorý bol správnemu orgánu
zaslaný.

Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol,
že preskúmal predložené doklady k žiadosti o zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru
Trebušovce, preukazujúce vlastníctvo jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri
Trebušovce, ktorí sa zúčastnili zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, resp. bolo za nich
hlasované 23.11.2019 na základe splnomocnení. Preskúmal aj predloženú zmluvu o užívaní poľovného

revíru zo dňa 13.8.2020, okrem iného či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru
vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmeru Poľovného revíru Trebušovce.
Uviedol, že zaevidovaná zmluva obsahuje náležitosti uvedené v § 14 zákona č. 274/2009 Z. z. o
poľovníctve. Vlastníci spoločného Poľovného revíru Trebušovce postúpili jeho užívanie písomnou
zmluvou o užívaní Poľovného revíru Trebušovce podľa § 13 ods. 1, písm. b) zákona č. 274/2009 Z.

z. o poľovníctve. Priebeh, uznesenia, hlasovania a rozhodnutia Zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov boli zaznamenané notárskou zápisnicou, ktorá ako dôkazný prostriedok v zmysle § 205
zákona č. 160/2015 Z. z., ktorý sa podľa § 5 SSP použije primerane, je verejnou listinou, a preto
skutočnosti v nej uvedené sa považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak. Poukázal pritom
na stanovisko Generálnej prokuratúry VI/3Gd/103/16/1000-4 z 31. mája 2016, z ktorého vyplýva, že

evidenčná povaha zmluvy je daná tým, že správny orgán pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného
revíru skúma len zákonom vymedzené formálne náležitosti. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že
zákonodarca stanovil podmienky, za ktorých sa zvoláva zhromaždenie ako aj jeho samotný priebeh.
Za účelom správnosti a vierohodnosti priebehu zhromaždenia upravil zákonnú podmienku, aby jeho
priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou. Táto tvorí neoddeliteľnú časť súčasti žiadosti o evidenciu

zmluvy. Platnosť aj neplatnosť zmluvy môže byť preskúmavaná výlučne súdom a nie správnym
orgánom. Predmetná notárska zápisnica nebola právoplatným zrušujúcim rozsudkom v civilnom konaní
určená za neplatnú, nemôže správny orgán spochybňovať závery v nej uvedené a túto verejnú listinu
nerešpektovať a podmienky účasti vlastníkov poľovných pozemkov skúmať vlastným dokazovaním.
Charakter otázky zápisnice ako verejnej listiny, zakladá vyvrátiteľnú domnienku o existencii skutočnosti

v nej uvedených, v tomto prípade o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom
revíri Trebušovce a spôsobuje, že dôkazné bremeno o tvrdeniach opačných, zaťažuje toho, kto v
rámci súdneho, resp. iného administratívneho konania tieto skutočnosti rozporuje. Pokiaľ teda existuje
tvrdenie, že notárska zápisnica neosvedčuje skutočný priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov v Poľovnom revíri Trebušovce, je povinnosťou toho, kto tieto skutočnosti tvrdí, označiť a

predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tej skutočnosti, pričom až do preukázania opaku
platí prezumcia správnosti obsahu verejnej listiny. Poukázal na rozsudok NS SR 8Sžk/27/2017, kde
kasačný súd zdôraznil, že vzhľadom na súkromný charakter zmluvy o užívaní poľovného revíru, správny
orgán nie je oprávnený túto zmluvu hmotnoprávne preskúmavať mimo stanovený rámec. Správny
orgán je teda oprávnený preskúmať, len či zmluva obsahuje náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o

poľovníctve a či ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú
väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve). Správny
orgán nezaeviduje zmluvu len, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva
nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve, alebo ak zmluva nie je uzatvorená so
subjektom podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska

zápisnica, osvedčujúca priebeh zhromaždenia, ktorá okrem iného osvedčuje aj účasť vlastníkov a
im prislúchajúce vlastnícke právo a od toho odvedené hlasovacie právo. Notárska zápisnica teda
priamo osvedčuje, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru
vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Žalovaný
postupoval v súlade so zákonom, keď preskúmal náležitosti predloženej zmluvy v zmysle § 14 ods. 3

zákona o poľovníctve a podmienky pre jej zaevidovanie upravené v § 16 ods.1, 2 zákona o poľovníctve.

17. Žalovaný k žalobným námietkam uviedol, že žalobcovia sú presvedčení o tom, že zhromaždenie
a hlasovanie na ňom neprebehli v súlade so zákonom, avšak dôvody ani dôkazy žiadne neuvádzajú.Žalobcovia tvrdia, že z listiny prítomných, ktoré údaje nie sú zhodné so stavom katastra jednoznačne
vyplýva, že zvolávateľ hrubo porušil nielen ustanovenia zákona o poľovníctve ale aj Občianskeho
zákonníka, pričom práva niektorých zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov boli popreté a niektorým

bolo priznané niekoľko viac práv než im patrí. Žalovaný preskúmal preukazujúce vlastníctvo jednotlivých
vlastníkov poľovných pozemkov v PR Trebušovce, ktorí sa zúčastnili Zhromaždenia vlastníkov
poľovných pozemkov v PR Trebušovce, resp. bolo za nich hlasované na zhromaždení dňa 23.11.2019
nazákladesplnomocnení,nazákladesúborugeodetickýchapopisnýchinformáciíkatastrálnehooperátu
platného ku dňu 4.11.2019, ktorý vypracovala Mišík - Geodetická kancelária s.r.o., ktorý bol úradu

predložený na CD nosiči, ako príloha č. 3 k žiadosti o evidencii zmluvy o postúpení užívania Poľovného
revíru Trebušovce zo dňa 14.8.2020.

Vyjadrenia ďalších účastníkov konania

18. Ďalší účastníci vo svojom vyjadrení k žalobe navrhli, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol. Poukázali na znenie zákona č. 323/1992 Zb. o notárskej činnosti s tým, že charakter
notárskej zápisnice ako verejnej listiny zakladá vyvrátiteľnú domnienku o existencii skutočností v nej
uvedených v tom prípade o priebehu Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a poľovnom revíri
a spôsobuje, že dôkazné bremeno o tvrdenia opačných zaťažuje toho, kto v rámci súdneho resp. iného
administratívneho konania tieto skutočnosti rozporuje. Pokiaľ teda existuje tvrdenie, že spísaná notárska

zápisnica neosvedčuje skutočný priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom
revíri, bolo povinnosťou toho, kto tieto skutočnosti tvrdí, označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy
na preukázanie opaku, platí prezumcia správnosti obsahu verejnej listiny. Notárska zápisnica obsahuje
všetky zákon predpokladané náležitosti. Správny orgán v rámci postupu pri evidencii zmluvy o užívaní
poľovného revíru nevykonáva dokazovanie, ale skúma len formálne skutočnosti vymedzené v § 16 ods.

1 zákona č. 274/2008 Z. z.. Preveruje notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov iba z
hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií, na základe ktorých notárska zápisnica
deklaruje splnenie podmienok upravených v § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z.. Zodpovednosť za
priebeh vrátane hlasovania zhromaždenia nesú výlučne účastníci tohto zasadnutia. V prípade, že dôjde
k sporu o to, či zhromaždenie platne a relevantným spôsobom rozhodlo, bude o ňom rozhodovať súd

a nie správny orgán.

19. Ďalší účastníci ďalej namietali aktívnu legitimáciu spoločnosti KORPOD s.r.o., ktorá nebola
účastníkom Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Ďalší účastníci ďalej uviedli, že pre nich nie
je zrejmé, prečo ako ďalších účastníkov žalobcovia uviedli N., ktorý nebol zvolávateľom zhromaždenia a

pritom neuviedli G., ktorí boli zvolávateľmi zhromaždenia. Ďalej, že v označení Poľovníckej organizácie
Hunter Lesenice absentuje IČO. Ďalej namietali nesprávny petit, keď podľa ďalších účastníkov mal
petit znieť, aby bolo vyhlásené uznesenie, pričom pochybenie v petite je aj v tom, že v prípade úspechu
žalobcov sa nemôže na Okresnom úrade Veľký Krtíš jednať o nové konanie ale o ďalšie konanie. Ďalší
účastníci ďalej vo vyjadrení uviedli, že správna žaloba nemá náležitosti podľa § 182 ods. 1 SSP, pretože

tam nie sú správne označení ďalší účastníci konania, a preto že nemá uvedené dôvody žaloby, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobcovia považujú napadnuté
opatrenie za nezákonné a takisto absentuje označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať, a
tiež absentuje správny návrh výroku rozhodnutia. Žalobné body sú len konštatovaním tam uvedených
skutočností.Bode)vžalobebymoholbyťakýmsitvrdením,kdežalobcoviatvrdia,žezlistinyprítomných,

ktoré údaje nie sú zhodné so stavom katastra, jednoznačne vyplýva, že zvolávateľ hrubo porušil nielen
ustanovenie zákona o poľovníctve ale aj Občianskeho zákonníka, pričom práva niektorých zástupcov
vlastníkov poľovných pozemkov boli popreté a niektorým bolo priznané niekoľko viac práv, než im patrí.
Tvrdenie o nesúlade v listine prítomných so stavom katastra a uznaním viacnásobných práv sú len
tvrdením žalobcov bez akýchkoľvek dôkazov, čiže sú vo fiktívnej podobe. Tvrdenia žalobcov o prisvojení

hlasovacích práv zvolávateľmi a započítaní do hlasovacích práv výmer za vlastníkov aj takých, čo
zomreli, avšak zvolávatelia nemali v čase zvolávania predložené úmrtné listy a nemali vedomosť o tom.
Ani prípadné úmrtia niektorých vlastníkov by nemali vplyv na výsledok hlasovania. Žalobcovia nenapadli
ani notársku zápisnicu a ani priebeh takéhoto zhromaždenia žiadnym spôsobom a podali nekompletnú
žalobu v posledný deň lehoty. Okresný úrad Veľký Krtíš pred rozhodnutím neupozornili na to, že majú

námietky voči takémuto priebehu zhromaždenia a nepodali ani podnet na podanie protestu prokurátora.
Tvrdenia o pochybeniach neboli ničím preukázané, a preto žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, a
preto žiadajú súd, aby na takéto tvrdenia neprihliadal.Vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu ďalších účastníkov konania

20. Podľa žalobcov z vyjadrenia ďalších účastníkov konania je evidentné, že sa snažia zakryť
pochybenia, ktoré boli v žalobe označené, pretože majú z napadnutého rozhodnutia prospech.
Žalobcovia považujú žalobu za úplnú a odmietajú sa vyjadrovať k iným konaniam konajúceho súdu.

Žalobcovia nedisponujú zákonným oprávnením, aby mohli predložiť úmrtné listy vlastníkov uvedených
v žalobe a je vylúčené, aby boli nútení takýto dôkaz predkladať. Argumentácia o nespochybniteľnosti
notárskej zápisnice je neprijateľná a scestná, pretože notár len zaznamenáva dej alebo priebeh úkonu,
pričom ex lege nesmie a ani nemôže overovať žiadne listiny či tvrdenia zúčastnených osôb. Pre úplnosť
uviedli, že cena za postúpenie výkonu práva poľovníctva v sume 0,10 Eur za jeden hektár ročne, je
evidentne zjavne neprimeraná. Zdôraznili, že došlo k poškodeniu práv vlastníkov poľovných pozemkov

a aj Slovenskej republiky.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov - dôvody rozsudku

21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015

Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec
prejednal na pojednávaní, ktoré nariadil na základe návrhu žalovaného a ďalších účastníkov konania a
po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

22.Podľa § 5 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve (ďalej zákona o poľovníctve) (1) Vlastníci

poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zhromaždenie").
(2) Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov.
(3) Zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len
"zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou

pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach
obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.
(4) Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov
poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov

navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
(5) Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a
sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných
pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených
poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis

do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je
listina prítomných.

(6) Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených
poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.

(7) Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania
vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.

23.Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve (1) O využití práva poľovníctva v poľovnom
revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo

vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.

24. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve (1) Užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou
zmluvou
a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného

revíru,
b) poľovníckej organizácii podľa § 32,c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky,
ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50%
výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1),

d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú
činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

25. Podľa § 14 ods. 1, 3 zákona o poľovníctve (1) Zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s
vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. (3) Zmluva musí obsahovať

najmä:
a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods.
7 poverených podpisom zmluvy,
b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní,
c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý
hektár poľovného pozemku,

d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru,
e) podmienky zmien a doplnkov,
f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán,
g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.

26. Podľa § 16 ods.1, 2 zákona o poľovníctve (1) Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad.
Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju
podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných
pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica
osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

(2) Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva,
ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa
§ 13 ods. 1.

27. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že samotná zmluva a notárska zápisnica o priebehu
zhromaždenia vlastníkov spoločného poľovného revíru, nedávajú vyčerpávajúcu odpoveď na to, či
boli vyššie uvedené zákonom stanovené podmienky pre evidenciu zmluvy splnené. Správny orgán sa
pri zisťovaní, či boli splnené všetky podmienky, za ktorých je povinný zaevidovať zmluvu o užívaní
poľovného revíru, neriadi správnym poriadkom. Skutočnosť, že sa pritom neriadi správnym poriadkom

neznamená, že by mohol rozhodnúť bez toho, aby si zadovážil podklady, z ktorých zistí splnenie
zákonnýchpodmienokpreevidenciuzmluvy.Jepretoúlohoužalovanéhozhromaždiťpodklady,zktorých
vyplynie, či boli podmienky evidencie splnené. To znamená, či prebehlo zhromaždenie vlastníkov podľa
citovaného § 5 zákona o poľovníctve. Notár v notárskej zápisnici osvedčuje priebeh zhromaždenia.
Zostáva teda v kompetencii žalovaného zisťovať, či bolo zvolané oprávnenou osobou a či boli splnené

podmienky zvolania ako aj to, či osoby, ktoré sa ho zúčastnili, sú alebo nie sú skutočne vlastníkmi
spoločného poľovného revíru a tiež to, akou váhou hlasov disponujú. Žalovaný je povinný v prvom rade
posúdiť, či mu boli predložené listiny podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. To znamená, či mu bola
predložená zmluva medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru na jednej strane a organizáciou, ktorá
môže byť užívateľom poľovného revíru podľa § 13 ods. 1 na druhej strane. Ďalej, či mu bola predložená

notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia - celý priebeh zhromaždenia a či má táto
notárska zápisnica ako prílohu listinu prítomných s náležitosťami podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve.
V prípade, že mu boli predložené k evidencii takéto listiny, musí ďalej skúmať, či notárska zápisnica
osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, t. j. či boli splnené podmienky
zvolania. Ďalej musí skúmať, či vlastníci spoločného poľovného revíru na zhromaždení rozhodli o

postúpení užívania poľovného revíru nadpolovičnou väčšinou hlasov zodpovedajúcej nadpolovičnej
väčšine z výmery poľovných pozemkov v predmetnom poľovnom revíri. Takéto zisťovanie si vyžaduje
zabezpečenie podkladov, z ktorých je možných zistiť výmeru poľovných pozemkov v poľovnom revíri
vo vlastníctve osôb hlasujúcich za využitie, ktoré je predmetom zmluvy a hlasujúcich za zvolenie osôb
na jej uzatvorenie, a teda splnomocňujúce tieto osoby na uzatvorenie zmluvy. Vychádzajúc z toho, že

výmera poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri je určená v rozhodnutí o uznaní revíra, stačí
vykonať zisťovanie ohľadom vyššie uvedeného.28. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalovanému boli žiadateľmi predložené dostatočné
podklady na vykonanie evidencie predloženej zmluvy. Žiadatelia o evidenciu zmluvy predložili doklady,
z ktorých bolo možné posúdiť, či Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov bolo zvolané v

súlade s § 5 zákona o poľovníctve, ďalej či zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov bolo
uznášaniaschopné a tiež, či zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov uvedení v predloženej zmluve
boli na jej uzatvorenie splnomocnení potrebnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov. Ďalej, či
zmluva predložená k evidencii je v súlade s § 13 ods. 1 a § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve
a tiež na posúdenie, či zmluvu v zastúpení podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných

pozemkov. Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že zápis do listiny prítomných overoval zvolávateľ
zhromaždenia, čo je kompetencia zverená mu zákonom o poľovníctve. Prítomní boli oboznámení s
výmerami, ktoré zastupujú vlastníci poľovných pozemkov ako aj ich splnomocnení zástupcovia. Ďalej
sú v zápisnici uvedené prítomné osoby a ich podiel či už ako vlastníkov poľovných pozemkov alebo
ich zástupcov na celkovej výmere poľovných pozemkov v percentách teda váha ich hlasov. K zápisnici
bola pripojená listina prítomných Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri

Trebušovce konanom dňa 23.11.2019 v Leseniciach, ktorá obsahovala jednak identifikačné údaje
vlastníka poľovného pozemku jednak osobu, ktorá na zhromaždení zastupovala vlastníka, jej podpis,
ďalej katastrálne územia, v ktorých vlastní pozemky, celkovú výmeru poľovných pozemkov, ktorá
pripadá na vlastníka a celkovú výmeru poľovného revíru a podiel poľovných pozemkov na výmere
spoločného poľovného revíru v percentách. Súčasťou listiny prítomných pripojenej k notárskej zápisnici

je aj záznam zvolávateľa o dôvode nezapísania do listiny prítomných vlastníkov uvedených v priložených
plnomocenstvách z dôvodu, že sa na zhromaždení zúčastnila tretia osoba, teda nie splnomocnenec
a splnomocnenia neobsahovali splnomocnenie splnomocniteľa na to, aby splnomocnenec udelil
plnomocenstvo inej osobe podľa § 33a ods. 1, písm. a) Občianskeho zákonníka spolu s priloženými
plnomocenstvami udelenými splnomocnencovi R. vlastníkmi R. Ďalej je prílohou notárskej zápisnice

záznam o tom, že do listiny prítomných neboli zapísaní vlastníci J. ktorí udelili plnomocenstvá v
nájomných zmluvách žalobcovi 2/, pretože boli predložené odvolania týchto plných mocí, ktoré boli k
notárskej zápisnici priložené. Žiadatelia o evidenciu tiež k žiadosti pripojili na CD nosiči výpisy z listov
vlastníctva jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri spracované v abecednom
poradí vlastníkov a to podľa jednotlivých katastrálnych území, ktoré vypracovala spoločnosť Mišík -

Geodetickákancelárias.r.o.podľastavuk4.novembru2019.Žalovanýmaltedadostatokpodkladov,aby
mohol posúdiť, či mu bola predložená zmluva uzatvorená nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných
pozemkov v Poľovnom revíri Trebušovce. Z uvedeného je zrejmé, že námietka nedostatočne zisteného
skutkového stavu okrem toho, že nebola dostatočne konkretizovaná, ako je uvedené nižšie, ani nemá
oporu v obsahu administratívneho spisu.

29. V zmysle § 2 ods. 1 SSP správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom
chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy. Právo domáhať ochrany svojich práv má každý, kto
tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo
dotknuté a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Je teda na každom, ako svoje

právo na ochranu pred nezákonnosťou postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správny
súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé,
z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za
nezákonné. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred
správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom

a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu
zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy,

ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje
znenie § 134 ods. 2 SSP. Správny súd v preskúmavaných veciach žiadne pochybenie podľa tohto
ustanovenia nezistil. Predmet súdneho prieskumu je teda daný a vymedzený dôvodmi nezákonnosti
uplatnenými v žalobe, v rámci ktorých potom správny súd skúma, či si správny orgán vecne príslušný
na konanie a rozhodnutie zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav

veci, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, či obsahovalo náležitosti stanovené zákonom, teda či bolo vydané v
súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.30. Žalobné námietky tak, ako sú zhrnuté v bodoch 3 až 13 tohto rozsudku mali len všeobecný
charakter. Na základe všeobecných námietok nie je možné bez ich konkretizácie na skutkové okolnosti
v preskúmavanej veci zistiť nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ako bolo vyššie uvedené

správny súd nemá oprávnenie tieto námietky za žalobcov konkretizovať a tak žalobné body za žalobcov
dopĺňať. Žalobné námietky tak, ako boli v žalobe formulované predstavujú len tvrdenia žalobcu, ktoré
ale ničím nepreukazoval. Možno ich zhrnúť tak, že žalobca namietal, že práva niektorých vlastníkov
poľovnýchpozemkovbolipopretéaniektorýmzástupcomvlastníkovpozemkovbolopriznanýchniekoľko
násobne viac práv, než im patrí a to z dôvodu dopisovania pozemkov do plných mocí, neuznania plných

mocí žalobcovi 2/ z dôvodu ich vypovedania, pričom výpoveď nebolo možné urobiť inak ako dohodou
so žalobcom 2/, pretože dohoda o zastúpení bola obsiahnutá v nájomných zmluvách, v ktorých bolo
dohodnuté, že tieto možno meniť len obojstrannou dohodou a tiež preto, že boli započítané aj hlasy už
zomrelých troch vlastníkov poľovných pozemkov. Tiež neuznanie plnej moci R. pre JUDr. Daniela Janša.
Žalobcovia v žalobe okrem toho, že takéto námietky nekonkretizovali, keď neuviedli, aký konkrétny vplyv
mali mať tieto neuznania plných mocí na výsledok hlasovania, neuviedli ani to, ako tieto pochybenia

mali byť vecne prepojené s napadnutým opatrením. Je tam len všeobecná námietka, že ak boli takéto
pochybenia, tak potom ak žalovaný zaevidoval zmluvu, urobil tak v rozpore so zákonom. Avšak žiadne
tvrdenie o tom, čo konkrétne by mal žalovaný zanedbať pri posudzovaní predložených listín. Zákon o
poľovníctve v § 5 zveril do kompetencie zvolávateľa zhromaždenia overovať zápis do listiny prítomných.
Notárska zápisnica overujúca priebeh zhromaždenia je jediný dôkaz o tom, ako prebehlo zhromaždenie.

Žalovaný potom správne skúmal to, či zmluvu podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných
pozemkov podľa údajov o tom, ktorí vlastníci hlasovali za uzatvorenie takej zmluvy a za splnomocnenie
zástupcov na jej uzatvorenie. Úlohou žalovaného potom bolo len overiť, či takto hlasujúci skutočne
disponovali s takou výmerou poľovných pozemkov, ktorej podiel predstavoval viac ako polovicu výmery
Poľovného revíru Trebušovce.

31. Žalobné námietky, že hlasovania neprebehli v súlade so zákonom, a preto žalovaný zmluvu
zaevidoval v rozpore so zákonom, že údaje v listine prítomných nie sú súladné s údajmi katastra,
že z listín prítomných vyplýva porušenie zákona o poľovníctve a Občianskeho zákonníka, že „práva
niektorých zástupcov poľovných pozemkov“ boli popreté, že zvolávatelia vytvorili fiktívnu nadpolovičnú

väčšinu, že svojvoľne a bezdôvodne odmietali zapísanie vlastníkov, ktorých zastupoval žalobca 2/,
ktorý bol zastúpený Mgr. Ľudovítom Paulovičom a že sa zapisovali duplicity, aby znížili hlasovacie
práva žalobcu 2/, sú všetky nekonkrétne. Takto uplatnené námietky správnemu súdu žiadny prieskum
napadnutého opatrenia neumožňujú. Takéto námietky sú len vyjadrením nesúhlasu s napadnutým
opatrením, resp. s priebehom hlasovaní na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom

revíri Trebušovce. Žalobcovia v žalobe k týmto námietkam neuviedli žiadne skutočnosti, či skutkové
okolnosti, z ktorých k takýmto tvrdeniam dospeli. Okrem toho nedôvodnosť týchto ako aj ďalších nižšie
uvedených námietok žalobcov vyplýva aj z toho, že žalovaný pri evidencii zmluvy má povinnosť túto
zaevidovať, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13 ods. 1, v § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve,
má obsah podľa § 14 ods. 2 a 3 zákona o poľovníctve a ak ju podpísali vlastníci spoločného

revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.
Žalovaný má oprávnenie preskúmať, či osoby, ktoré hlasovali na zhromaždení za uzatvorenie zmluvy
a splnomocnencov na jej uzatvorenie mali nadpolovičnú väčšinu z výmery poľovných pozemkov v
poľovnom revíri. Nemá žiadne iné oprávnenie skúmať platnosť alebo neplatnosť predložených právnych
úkonov s výnimkou reagovať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá pôsobí voči každému.

32. Žalobná námietka, že zvolávatelia si prisvojili hlasovacie práva, keď do predtlačených plných mocí
rukou dopísali ďalšie pozemky vlastníkov, ktorých v žalobe vymenovali, je takisto nekonkrétna. Ide len o
ničím nepodložené tvrdenie žalobcov. Nie je možné zistiť, z akých konkrétnych skutočností mal žalovaný
zistiť, že ide o pozmenené splnomocnenia. Z čoho malo vyplývať, že sa tak stalo dodatočne po podpise

splnomocniteľa, či bez jeho súhlasu. Takáto námietka je len tvrdením založeným na domnienkach,
navyše bez vecného prepojenia k napadnutému opatreniu, ani k výsledkom hlasovania, čo nestačí na
to, aby bolo možné dospieť k tomu, že napadnuté opatrenie je v rozpore so zákonom.

33. Námietka, že žalobcovia započítali do hlasovacích práv výmeru poľovných pozemkov troch

zomrelých osôb na základe splnomocnení, ktoré ale smrťou týchto osôb zanikli, takisto nebola v žalobe
nijako vecne prepojená k zákonnosti napadnutého opatrenia. Žalobcovia neuviedli, akými hlasmi tieto
zomrelé osoby mali disponovať a aký vplyv započítanie týchto hlasov mal mať na výsledky hlasovaniana zhromaždení a následne na uzatvorenie zaevidovanej zmluvy a ani to, v čom žalovaný pochybil,
keď túto skutočnosť nezisťoval, resp. nezistil.

34. Tvrdenie žalobcov, že zástupcovia obcí, ktorí sa zúčastnili Zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov porušili zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, takisto nebolo nijakým spôsobom upresnené,
vecneprepojenésnapadnutýmopatrením.Žalobcoviaokremtoho,žetototvrdenieničímnepreukazovali
ani neuviedli, aký toto malo mať vplyv na výsledky hlasovania a na uzavretú zmluvu.

35. Námietky týkajúce sa neprimeranosti ceny za postúpené užívanie poľovného revíru nemali žiadnu
právnu relevanciu k napadnutému opatreniu. Úlohou ani oprávnením žalovaného nie je skúmať
predloženú zmluvu z hľadiska výšky dohodnutej ceny za postúpenie užívania poľovného revíru.
Námietka, že na zhromaždení boli zástupcovi žalobcu 2/ predložené imperfektné odvolania plných mocí,
následkom čoho došlo k pozmeneniu kvóra, nebola takisto konkretizovaná vo vzťahu k napadnutému
rozhodnutiuavovzťahukuzneseniam,ktorébolinaZhromaždenívlastníkovpoľovýchpozemkovprijaté.

Žalobcovia neuviedli, aký podiel na hlasovacích právach tak žalobca 2/ nemohol v dôsledku predmetnej
skutočnosti uplatniť, a aký vplyv to malo na výsledok hlasovania. Navyše argumentácia, že odvolanie
plnej moci, ktorá bola zahrnutá do nájomnej zmluvy, v ktorej bolo dohodnuté, že jej znenie možno meniť
len formou písomného dodatku podpísaného obidvomi zmluvnými stranami, a preto sú výpovede plných
mocí neplatné, nemá oporu v Občianskom zákone, konkrétne v § 33b ods. 1, písm. b) a ods. 3.

36. Neboli konkrétne ani námietky týkajúce sa svojvoľného neuznania splnomocnení a eliminácie
duplicitného započítania výmery tých istých pozemkov, vďaka duplicitným splnomocneniam vlastníkov
pozemkov. Žalobcovia neuviedli, v čom konkrétne mal byť postup na zhromaždení vlastníkov nezákonný
pri posudzovaní výsledku hlasovania vlastníkov poľovných pozemkov zastúpených dvomi zástupcami

a na základe akej skutočnosti mal žalovaný dospieť k tomu, že zhromaždenie neprijalo uznesenia tak,
ako sú zachytené v notárskej zápisnici, ktorej bol priebeh zhromaždenia osvedčený.

37. Žalobcovia v žalobe navrhli, aby bolo napadnuté opatrenie zrušené podľa § 191 ods. 1, písm. d)
SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti, avšak v texte žaloby žiadny argument pre takýto návrh neuviedli.

Napadnuté opatrenie tak, ako vyplýva z bodu 2 tohto rozsudku, obsahuje všetky rozhodné skutočnosti,
na základe ktorých bolo vykonané, a to napriek tomu, že na konanie o evidencii zmluvy o užívaní
poľovného revíru sa Správny poriadok nevzťahuje (§ 79 ods. 2, písm. c/ zákona o poľovníctve). Správny
orgán uviedol, že preskúmal doklady predložené k žiadosti o zaevidovanie zmluvy, preukazujúce
vlastníctvo jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí hlasovali či sami, alebo prostredníctvom

svojich zástupcov na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Trebušovce dňa
23.11.2019. Tiež, že bola preskúmaná zmluva o užívaní poľovného revíru predložená k evidencii a
bolo preskúmané to, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej
nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery Poľovného revíru Trebušovce. Tiež, či bolo
postúpené užívanie organizácie v zmysle § 13 ods. 1, písm. b) zákona o poľovníctve.

38. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia z dôvodov nezákonnosti
uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

39. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 SSP a contrario, nakoľko podľa tohto
ustanovenia má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
čiastočné úspešný. Žalobcovia v konaní úspešní neboli, preto im správny súd náhradu trov konania
nepriznal.

40. Správny súd ďalším účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania, aplikujúc na svoje
rozhodnutie § 169 SSP, podľa ktorého má ďalší účastník voči účastníkovi, ktorý nebol v konaní úspešný
právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu uložil správny
súd. Správny súd ďalším účastníkom žiadnu povinnosť neuložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa
môže správny súd na návrh priznať ďalším účastníkom náhradu ďalších trov konania. Správny súd v

tejto veci žiadne dôvody osobitného zreteľa nezistil. Preto správny súd ďalším účastníkom náhradu trov
konania proti neúspešným žalobcom nepriznal.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť,

ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú
sťažnosť
možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ
musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka:
Písomné vyhotovenie rozhodnutia nepodpísali členky senátu JUDr. Drahomíra Mikulajová a JUDr. Silvia
Zdráhalová Rúfusová z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase písomného vyhotovenia
a expedovania rozsudku.