Uznesenie Judgement was issued on Thursday, December 15, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420010422
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8420010422.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov
JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
15. decembra 2021, v trestnej veci obž. X. T. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, 3 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn.
9T/91/2020 zo dňa 22. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného X. T..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/91/2020 zo dňa 22. júla 2021 bol obžalovaný X. T.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

od mesiaca august 2012 doposiaľ, s výnimkou obdobia od 10.08.2012 do 04.06.2014, kedy bol obž.
X. T. vo výkone trestu odňatia slobody, kde nahlásil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, a s
výnimkou úhrady v mesiaci november 2019, kedy prispel na výživné sumou 60,- Eur, a úhrady výživného
počas exekučného konania v sume 2.662,07 Eur, si v Kežmarku a inde napriek svojim možnostiam a
schopnostiam úmyselne neplnil vyživovaciu povinnosť ako otec voči svojím maloletým deťom X. T., nar.
XX.XX.XXXX, a P. T., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu táto povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a

jej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6P/81/2012 zo dňa 17.06.2013,
právoplatným dňa 12.09.2013, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna X. sumou 90,-
Eur a maloletej dcéry P. sumou 70,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky A. P.
počnúc dňom 01.08.2012, čím mu takto za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej
A. P. v sume najmenej 11.037,93 Eur.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm.
l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 49 ods. 2
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu odvolanie obžalovaný, čo do
výroku o uloženom treste. Po rekapitulácii výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako dôvod odvolania
uvádza, že trest, ktorý mu bol uložený je síce uložený v súlade so sadzbou, ktorú pre takýto prečin
stanovuje zákon, ale je toho názoru, že bolo možné trest uložiť aj ako trest podmienečný. Je tiež pravda,
že je v súčasnosti v podmienečnom odsúdení, ale nezakladá sa na pravde tvrdenie, že úmyselne neplnil

vyživovaciu povinnosť. V čase spolužitia s matkou maloletých detí prispieval na domácnosť, na deti,
ktoré však matka zatajila a tvrdí, že peniaze pre rodinu nedával. Momentálne je nezamestnaný a hľadá siprácu. Má prisľúbenú prácu v zahraničí a ak nastúpi výkon trestu, opäť stratí možnosť zarábať a riadne
prispievaťnavýživusvojichdeti.Snažísazískaťfinančnéprostriedkytak,abyichmoholuhradiťčímskôr,
o čom predloží dodatočne doklad k podanému odvolaniu, ale tak aby bolo jasné, že dlžné výživné uhradil

ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu. Vie, že nie je obvyklou praxou, aby súd uložil podmienečný
trest, v čase podmienečného odsúdenia, ale napriek tomu žiada odvolací súd, aby opätovne prehodnotil
uložený trestu a aby rozsudok Okresného súdu v Kežmarku zo dňa 22.7.2021 sp. zn. 9T/91/2020 zrušil a
vec vrátil na opätovné rozhodnutie, resp. aby zmenil uložený nepodmienečný trest na trest podmienečný
s dlhou skúšobnou dobou.

Z vyjadrenia prokurátora k odvolaniu obžalovaného je zrejmé, že výsledky celého vykonaného
dokazovania dostatočne preukazujú, že obžalovaný X. T. spáchal úmyselný prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (s poukazom na § 138 písm. b/Trestného
zákona) tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku a uložený trest zodpovedá zásadám ukladania
trestov stanovených Trestným zákonom, preto rozsudok v celom rozsahu hodnotí ako zákonný a

správny. Navrhol preto odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Poškodená vo svojom vyjadrení uvádza, že s obžalovaným je vo veľmi sporadickom kontakte a
vyživovaciu povinnosť naďalej neplní. Naposledy s ním hovorila dňa 18.9.2021, kde jej prisľúbil preplatiť
školské potreby pre deti. V prípade pojednávania na odvolacom súde súhlasí, aby tento vec prejednal v

jej neprítomnosti a aj v neprítomnosti zástupcu JUDr. Viktora Novýsedláka, na čo dáva výslovný súhlas
na konanie verejného alebo aj neverejného zasadnutia v jej neprítomnosti.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Ako vyplýva z predloženého spisu, obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.07.2021, po

zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j. že je vinný zo páchania
skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., a po
návrhu prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal sa
nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného
spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu
k prijatému vyhláseniu výroku o vine.

Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie obžalovaným len čo do výroku o treste, krajský súd

nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonne posúdené ako prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, keďže tento
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svoje deti

(X. a P. T.) a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší, čím naplnil ako po objektívnej
tak aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti súdeného prečinu.

V prieskumnom konaní odvolací súd zistil, že obžalovaný má 9 záznamov v registri trestov za
rôznorodú trestnú činnosť. Správne konštatuje súd prvého stupňa, že obžalovaný sa terajšieho konania

dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného
súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 7T/56/2013. Uvedeným rozsudkom, ktorý nadobudol
právoplatnosť 19.12.2017, mu bol za tam súdené trestné činy uložený súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v
trvaní 5 rokov (t.j. do 20.12.2022). Zároveň mu súd uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou

formou a trest prepadnutia veci - bankomatovej karty. V ďalších častiach napadnutého rozsudku okresný
súd podrobne a precízne rozoberá charakteristiky spracované na obžalovaného ako aj druh a účel
trestu.Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zároveň zaoberal poľahčujúcimi a
priťažujúcimi okolnosťami, pričom vyhodnotil existenciu jednej poľahčujúcej okolností podľa § 36 písm.
l/ Tr. zákona (priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimne oľutovanie trestného činu) a jednej

priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona (obžalovaný už bol v minulosti odsúdený). S
uvedeným hodnotením týchto okolnosti sa stotožnil aj krajský súd a na ich odôvodnenie v celom rozsahu
odkazuje.

Krajský súdu následne podrobil prieskumu druh trestu, jeho výmeru ako aj zaradenie do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody u obžalovaného a má za to, že prvostupňový súd pri ich určovaní správne
a zákone vychádzal jednak z hodnotenia osoby obžalovaného a jednak závažnosti činu. S poukazom na
hore uvedené skutočnosti možno konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre
ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku
ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na
strane obžalovaného.

S prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorá bola opakovane v minulosti súdne trestaná a po zvážení
všetkých okolností spáchania činu, aj odvolací súd má za to, že uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 14 mesiacov, t. j. mierne nad dolnú hranicu trestnej sadzby zodpovedá zásadám pre
ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie.

Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu.
Vychádzajúc z vyššie uvedené je teda rozhodnutie okresného súdu o tom, že výkon uloženého trestu
odňatia slobody obžalovaný vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia zákonné.
Odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na

to, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Ohľadne odvolacích námietok obžalovaného je potrebné uviesť, že obžalovaný namieta to, že skutok
nespáchal úmyselne. Tým, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, súhlasil aj s právnou kvalifikáciou

konania (kladné odpovedanie na otázku uvedenú v § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku), ktoré mu
bolo obžalobou kladené za vinu, teda úmyselné neplnenie si jeho zákonnej vyživovacej povinnosti
voči deťom. Keďže vyhlásenie o vine bolo súdom prijaté, výrok o vine ako aj o právnej kvalifikácii
konania obžalovaného sa stalo právoplatným a preto už nebolo množné tieto výroky podrobiť prieskumu
v rámci odvolacieho konania pred krajským súdom. K namietanému výroku o treste a možnosti

uloženia podmienečného trestu odňatia slobody vychádzajúc zo skutočnosti uvedených v napadnutom
rozsudku, týkajúcich sa najmä trestnej minulosti obžalovaného, okolnosti prípadu, ako aj skutočnosti,
že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia krajský súd
dospel k záveru, že na nápravu páchateľa a odradeniu iných od páchania takejto protiprávnej činnosti
z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie, je potrebný výkon uloženého trestu odňatia slobody v

takej výmere ako ju určil súd prvého stupňa a osvojujúc si tam rozvedené okolnosti a skutočnosti v
plnom rozsahu na ňu odkazuje. Podľa názoru odvolacieho súdu na obžalovaného z hľadiska prevýchovy
je potrebné pôsobiť uložením trestu odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, pritom prihliadal i na
zistenie, že nešlo o ojedinelé vybočenie z riadneho správania sa obžalovaného, na hodnotenie osoby
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, z čoho následne vyvodil záver, že boli splnené

zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu. Taktiež trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov,
čiže mierne nad dolnú hranicu trestnej sadzby nie je možné hodnotiť inač ako v súladný so zákonom a
účelom trestu a je potrebné ho považovať najmä za výchovný trest. Uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody, ako najprísnejšieho druhu trestu, je v danom prípade nevyhnutné. Záverom je potrebné
snáď dodať už len to, že ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody by v prípade obžalovaného

nemalo predpokladaný výchovný vplyv, aby viedol riadny život a nedopúšťal sa ďalšej trestnej činnosti,
a to najmä z pohľadu jeho predchádzajúceho správania sa a zároveň by bolo aj v rozpore s ust. § 49
ods. 2 Tr. zákona.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako

nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.