Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/344/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206210186
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4206210186.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka
cirkev, Trnavská arcidiecéza, so sídlom J. Hollého 10, 917 66 Trnava, IČO: 00 419 702, v konaní zast.
MAPLE & FISH, s.r.o., so sídlom Rajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432 proti žalovanému 1. rade:
LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038

351, v konaní zast. HMG LEGAL s.r.o., so sídlom Červeňova 14, Bratislava a žalovanému v 2. rade:
Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, v spore o vydanie nehnuteľných vecí,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/175/2006- 955 zo dňa 7. apríla
2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vydania
a navrátenia vlastníctva od žalovaného v 1. rade k nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X- lesný pozemok o
výmere 9.871m2 vytvorenej geometrickým plánom č. 1902/4 zo dňa 07.01.2015 a od žalovaného v
2. rade k nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 969m2 vytvorenej geometrickým
plánom č. 2002/14 zo dňa 07.01.2015. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť

žalovanému v 1.rade, ako aj žalovanému v 2.rade trovy konania vo výške 100%. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil ustanoveniami § 14 ods. 4, § 6 ods. 1 písm. d), § 8 ods.8 zákona č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách a usporiadaní pozemkového vlastníctva. V dôvodoch uviedol, že žalobca sa
žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 13. 09. 2006 domáhal podľa zák. č. 161/2005 Z.z. o
navrátení a vydaní vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam ( ďalej len
reštitučný zákon) a vydania nehnuteľností a vydania dokumentácie, ktorá má prislúchať k predmetným

nehnuteľnostiam z dôvodu, že žalobcovi malo byť vlastníctvo odňaté bez náhrady k pozemno-knižným
parcelám č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, ktoré boli zapísané v pkn. vložke č. XX pre okres
G., obec a kat. územie L., pričom išlo o lesné pozemky. Počas konania žalobca rozšíril svoj nárok a
tiež čiastočné zobral späť žalobu ( č. l. 111, 121 a nasl. z č. l. 314 , naposledy svojim podaním z
dňa 06.03.2017 na č. l. 875-878 súdneho spisu), pričom súd o jednotlivých späťvzatiach priebežne
rozhodoval s tým, že o ostatnom späťvzatí žaloby rozhodol uznesením dňa 07.04.2017 č.k. 7C

175/2006-942, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2017. V dôsledku procesných úkonov žalobcu,
predmetom konania tak zostal len nárok o vydanie nehnuteľností, a to parc. č. XXXX/X a parc. č.
XXXX/X v k. ú. L. s nárokom na vydanie dokumentácie, ktorá prislúcha k predmetným nehnuteľnostiam.
Zo zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že v pozemno-knižnej vložke č. XX pre okres G.
obec a katastrálne územie L. boli vedené pozemno-knižné parcely číslo: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a
XXXX. V konaní vykonal identifikáciu uvedených nehnuteľností. K splneniu zákonných podmienok pre

uplatnenie nároku ( aktívna legitimácia žalobcu a splnenie výzvy na vydanie nehnuteľností) poukázal na
to, že vo vzťahu k formálnym náležitostiam výzvy na vydanie nehnuteľností bolo už súdmi rozhodnuténapr. rozhodnutie ÚS 12/2010 a tiež v otázke právneho nástupníctva po Ostrihomskej arcidiecéze
napr. rozhodnutie NS SR 3 Cdo 119/02, KS Nitra 8 Co 145/2009 a 9 Co 232/2007, ktoré rozhodnutia
vytvárajú základ pre ďalšie vedenie súdnych konaní so žalobcom ako aktívne legitimovaným účastníkom

konania. Uvedené rozhodnutia vyriešili otázku právneho nástupníctva po Ostrihomskej arcidiecéze, t.j.
po právnickej osobe zapísanej v príslušných PKN vložkách od doby vzniku Československej republiky
a riešenia týchto vzťahov so Svätou stolicou poukazujúc na medzinárodnú zmluvu: „Modus Divendi“
uzatvorenú dňa 17.12.1927.

1.2 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že podanú žalobu je
potrebné zamietnuť z dôvodu, že v kat- území L. sa už realizovali pozemkové úpravy ( ROEP) na
základe schváleného projektu pozemkových úprav pre okres G., kat. územie extravilánu L. , čím vznikli
nové parcely a nové originálne vlastnícke práva, preto sa na tieto pozemky už nevzťahuje právny režim
reštitučného zákona zák. č. 161/ 2005 Z.z. ale zák. č. 330/1991 Zb,, ktorý založil nové vlastnícke vzťahy
kspornýmnehnuteľnostiamrealizáciouROEPu(§14ods.4). Kschváleniuprojektupozemkovýchúprav

v kat. úz. L. došlo rozhodnutím ObPÚ Komárno č. 201200013 zo dňa 23.01.2012. Rozhodnutím ObPÚ
Komárno č. 2013/00005 zo dňa 04.07.2013 došlo podľa § 14 ods. 4 zák. č. 330/1991 Zb. k schváleniu
vykonania projektu pozemkových úprav v k. ú. L.. Poukázal na ust. § 14 ods. 4 zák. č. 330/1991
Zb., v zmysle ktorého dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových
úprav nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom alebo právo na vyrovnanie. Rozhodnutie o

schválení vykonania projektu pozemkových úprav a rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu
alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním sú listinami, na ktorých základe sa
vykonajú zmeny v katastri nehnuteľností. Zároveň súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 6 ods. 1
písm. d / zák. č. 330/1991 Zb., v zmysle ktorého účastníkmi pozemkových úprav sú fyzické osoby a
právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva môžu byť pozemkovými úpravami dotknuté. Na

základe uvedeného mal za to, že ak vlastníctvo žalobcu jednoznačne nevyplývalo z pkn. vložiek, resp.
z katastra nehnuteľností (nebola vyznačená ani len poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní) a v
prejednávanom prípade si žalobca svoj nárok neprihlásil do projektových úprav podľa zák. č. 330/1991
Z.z., dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav sa nadobudlo
vlastníctvo k novým pozemkom podľa § 14 ods. 4 zák. č. 330/1991 Zb. (ešte v r. 2013) , preto v tomto

konaní nie je možné žalobe vyhovieť.

1.4 Súd prvej inštancie zastal názor, že nie je možné po ukončení PPÚ identifikovať nehnuteľnosti
tak, ako tomu bolo v minulosti (identifikovať nehnuteľnosti v zmysle pozemkovej mapy vo vzťahu ku
katastru nehnuteľností), čo by bolo v rozpore s účelom a zmyslom PPÚ, a to vo vzťahu k predloženým

geometrickým plánom zo dňa 07.01.2015 pre k. ú. L. zo strany žalobcu k novovytvorenej parcele č.
XXXX/X a č. XXXX/X. Podľa názoru súdu geodet nemohol spracovať ku dňu 07.01.2015 vyššie uvedené
geometrické plány po právoplatnosti rozhodnutia o schválení PPÚ v roku 2013 tak, že nezohľadní nové
vlastnícke vzťahy, ku ktorým došlo v zmysle § 14 ods. 4 zák. č. 330/1991 Z. z. realizáciou PPÚ, a preto
súdvtomtosmerenemoholprihliadaťna doloženégeometricképlány.Ďalejzdôraznil,ževtomtokonaní

vykonal všetky dôkazy, ktoré považoval za potrebné, okrem návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania
o výsluch svedka geodeta Mgr. Richarda Zimana. Uvedený dôkaz nevykonal preto, že súd v doručenom
predvolaní na pojednávanie dňa 07.04.2017 poučil strany podľa § 153 ods. 1, § 154 a § 184 ods. 2 CSP
o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany je potrebné v určenej lehote
3 dní pred termínom pojednávania súdu predložiť, resp. v prípade návrhu svedkov aj s poukazom na

náhradu trov svedočného, týchto svedkov môžu sami zabezpečiť. Súd neprihliadol k uvedenému návrhu
na doplnenie dokazovania z dôvodu, že návrh na výsluch svedka, príp. predloženie nového znaleckého
posudku si mohol žalobca uplatniť už pred termínom pojednávania a nič mu nebránilo , aby svedka
zabezpečilnapojednávanie.Zároveňpoukázalnaust.čl.8CSP,princíphospodárnostikonaniavspojení
s čl. 17 čo najrýchlejšieho pojednávania a rozhodnutia a s prihliadnutím na § 183 ods. 1 CSP o tom, že

súd môže pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov.
1.3 O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP dôvodiac, že súd podanú žalobu
zamietol, preto sa v konaní procesne úspešnou stranou sporu stali žalovaní v rade 1. a v rade 2, ktorým
priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b/,d/, e/,f/ a h/ Civilného sporového poriadku poukazujúc na to, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav veci, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam , nesprávne právne
vec posúdil a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Rozsudokje svojvoľný, arbitrárny, nepreskúmateľný a v rozpore s platnou právnou úpravou. Závery súdu prvej
inštancie považoval za príliš formalistické a odporujúce účelu reštitučného zákona. Nestotožnil sa s
názorom, že žalovaným nesvedčí zo žiadneho predpisu informačná povinnosť o prebiehajúcich súdnych

konaniach a teda nemuseli informovať v priebehu PPÚ o predmetnom súdnom konaní. Práve z §
3 ods. 2 a § 4 ods. 2 zák. č. reštitučného zákona vyplýva povinnosť povinnej osoby nemeniť stav
nehnuteľností, ktoré sú predmetom reštitúcie a neprevádzať vlastnícke právo na iné osoby pod hrozbou
absolútnej neplatnosti. V nadväznosti na uvedené poukázal aj na ust. § 6 reštitučného zákona, v
ktorom sú taxatívne stanovené prípady, kedy sú nehnuteľnosti vylúčené z reštitúcie, pričom pozemkové

úpravy medzi ne nepatria. Porušenie zákonných povinností povinnou osobou a objektívna skutočnosť
- prebehnutie pozemkových úprav nemôžu mať vplyv na reštitučný nárok oprávnenej osoby v zmysle
reštitučného zákona, ktorý predstavuje lex specialis. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že so žalobcom nebolo konané ako s účastníkom PPÚ v k. ú. L., pričom aj v zmysle uvedených
garantovaných práv a povinnosti reštitučným zákonom, žalobca nevedel a ani nemohol vedieť, že by mal
byť sankcionovaný stratou svojho reštitučného nároku za nezúčastnenie sa PPÚ. Poukázal najmä na

ust. 4 ods. 4 Zák. č. 330/1991 Zb.: „Do obvodu projektu pozemkových úprav možno zahrnúť aj pozemky,
ktoré svoju polohu, tvar a vlastníctvo nemenia, ak je to účelné pre vytvorenie súvislého mapového
diela; postupy uvedené v prvej časti zákona sa na tieto pozemky nepoužijú“, čo sa v danom prípade aj
stalo, a predmetné pozemky nezmenili svoju polohu, tvar a vlastníctvo. Rovnako poukázal na konanie
sp.zn. 12C/177/2006 vedenom na Okresnom súde Komárno, kde sa žalobca zapojil do PPU a žiadal

o zachovanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom reštitučného konania, pričom výsledkom bolo práve
poukazujúc na ust. § 4 ods. 4 Zák. č. 330/1991 Zb. zachovanie polohy, tvaru a vlastníctva pozemku.
Preto ak by sa aj žalobca zapojil do PPU v k. ú. L., výsledok PPU by bol totožný - nehnuteľnosti by boli
zahrnuté do PPÚ, ale nezmenilo by sa ich vlastníctvo, poloha a tvar. Žalobca ďalej poukázal na ust. §
14 ods. 4 Zák. č. 330/1991 Zb., podľa ktorého sa nadobúda vlastnícke právo k novým pozemkom, t. j.

k tým, pri ktorých dochádza k zmene vlastníckeho práva, pričom v prípade, keď ostáva vlastníctvo ku
konkrétnemu pozemku zachované, tak nedochádza k originálnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva,
ale len k potvrdeniu pôvodného vlastníctva, vlastníctvo zostáva nezmenené, zachované.
2.2 Žalobca sa rovnako nestotožnil s rozhodnutím súdu nevykonať dôkaz výsluchom znalca Mgr.
Zimana. V konaní navrhli vypočuť geodeta Mgr. Zimana, ktorého účasť vedel žalobca zabezpečiť,

prípadne znalecké dokazovanie na zidentifikovanie žalovaných nehnuteľností. Pripomenul, že súd sa
jednoznačne vyjadril už na pojednávaní dňa 03.02.2017, že nemieni vykonať vyššie navrhnuté dôkazy
zo strany žalobcu, preto žalobca nezabezpečil účasť uvedeného svedka a ani nedal vyhotoviť znalecký
posudok, keďže bolo pre žalobcu neúčelné a nehospodárne zabezpečovať dôkazy, ktoré súd neplánuje
vykonať. K listom od Okresného úradu Komárno, pozemkový a lesný odbor zo dňa 20.12.2016 a od

Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor zo dňa 13.01.2017 žalobca uviedol, že majú pravdu v
tom, že bez ďalšieho nevedia pôvodné parcely stotožniť so súčasnými parcelami, nakoľko pozemkovými
úpravami mohlo dôjsť a aj došlo k zmene číslovania a výmery pozemkov. Preto je na identifikáciu
pôvodného a súčasného stavu nehnuteľností potrebné geometrickým plánom odčleniť nehnuteľnosti v
pôvodnej výmere zo súčasných parciel, čo žalobca aj urobil prostredníctvom odborníka - geodeta Mgr.

Zimana. Svedčí o tom aj skutočnosť, že predmetné geometrické plány boli úradne overené zo strany
Okresného úradu Komárno, katastrálneho odboru. Namietal, že z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo sa
súd nevysporiadal s ďalšími základnými podmienkami pre vydanie a navrátenie vlastníckeho práva
žalobcovi v zmysle reštitučného zákona, a to s 1. uplatnením nároku riadne a včas reštitučnou výzvou
a žalobou na súde; 2. odňatím vlastníckeho práva v rozhodnom období niektorým zo zákonných titulov

3. pasívnou legitimáciou žalovaných; 4. spôsobilým predmetom vydania. Nakoniec žalobca namietal aj
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Dôvodil, že s poukazom na uvedené skutočnosti a s
prihliadnutím na účel reštitučného zákona je taktiež daná dôvodnosť na postup podľa ust. § 257 CSP,
a teda aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal žalovaným nárok na náhradu trov
konania. Ďalej namietal, že súd sa vôbec nezaoberal otázkou účelnosti a dôvodnosti nároku žalovaných

na náhradu trov konania, ktorá v tomto prípade nie je daná. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušila a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, eventuálne ho zmenil
a žalobe vyhovel.

3. Žalovaný v 1.rade k odvolaniu žalobcu v písomnom vyjadrení uviedol, že odvolacie námietky žalobcu

považuje za nedôvodné. Poukázal na ust. § 132 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 4 zákona
č. 330/1991 Zb. Zdôraznil, že na LV č. 2981 , k.ú. L. je zapísaný ako vlastník parcely C KN č. 7586
- lesné pozemky o výmere 67550 m2 v podiele 1/1 Slovenská republika v správe LESY Slovenskej
republiky,štátnypodnik atonazákladeRozhodnutiaOPUvKomárneč.2013/00005zodňa04.07.2013,Z-3997/2013-PPU. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že parcela C KN č. XXXX
zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. L. je novou parcelou, ku ktorej vzniklo originálne (nové)
vlastnícke právo Slovenskej republiky dňom 29.07.2013, t.j. dňom právoplatnosti Rozhodnutia PPÚ zo

dňa 04.07.2013, čo korešponduje aj s ustanovením §132 ods. 2 OZ. Parcela C KN č. 7586/2 bola
vytvorená z parcely C KN č. 7586 a to geometrickým plánom č. 1902/14 pre k.ú. L. vyhotoveným
dňa 07.01.2015 Mgr. Richardom Zimanom. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že uvedená parcela č.
XXXX podľa žalovaného v 1.rade nikdy nebola vo vlastníctve žalobcu, nikdy neprešla do vlastníctva
SR v rozhodnom období a ani z dôvodov uvedených v reštitučnom zákone v § 3 zákona č. 161/2005

Z.z. Namietal, že žalobca v odvolaní predkladá účelový výklad aj vo vzťahu k §6 zákona č. 161/2005
Z.z., keď nerešpektuje, že na podklade právoplatného Rozhodnutia PPÚ zo dňa 04.07.2013 vznikli
nové parcely a nové originálne vlastnícke práva, v dôsledku čoho sa na ne nevzťahuje právny režim
zákona č. 161/2005 Z.z., ale právny režim zákona č. 330/1991 Zb. K odvolacej námietke žalobcu o
nevykonaní dôkazov uviedol, že žalobca navrhol výsluch svedka - geodeta Mgr. Zimana vo svojom
podaní zo dňa 06.03.2017, pričom súd prvej inštancie do termínu pojednávania nevydal uznesenie,

ktorým by predmetný návrh dôkazu zamietol, t.j. žalobca mal mesiac na zabezpečenie účasti svedka
na pojednávaní konanom dňa 7.4.2017. Nakoniec žalovaný v 1.rade namietal žalobcom navrhovanú
aplikáciu § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Žalobca v tomto spore ako
pred súdom prvej inštancie tak ani v podanom odvolaní nepreukazoval dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by zakladali výnimku zo všeobecnej zásady náhrady trov konania. Poukázal na uznesenie

Najvyššieho sudu SR sp.zn. 7Cdo/93/2012 zo dňa 19.07.2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
2MCdo/16/2012 zo dňa 26.06.2013.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v 2.rade poukazujúc na to, že nesúhlasí s odvolacími
námietkami žalobcu. Uviedol, že žalovaní nemenili stav nehnuteľností ani ich nepreviedli a už vôbec

nemožno z obsahu uvedených ustanovení vyvodiť informačnú povinnosť žalovaných. Naopak, podľa
ust. § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Zb. bol oprávnený takisto žalobca realizovať poznámku do
katastra nehnuteľností ohľadom prebiehajúceho súdneho konania. Zastal názor, že žalobca nevyužil
svoje právo byť účastníkom pozemkových úprav v zmysle ust. § 6 ods. 1, písm. d) zákona č. 330/1991
Zb. a z uvedeného dôvodu v zmysle ust. § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. došlo k zániku

jeho práva na navrátenie vlastníctva. Z uvedeného potom vyplýva, že nie sú splnené podmienky
reštitučného zákona, keď nehnuteľnosti, ktoré v pozemkových úpravách, teda rozhodnutím štátneho
orgánu, nadobudli žalovaní v 1. a 2. rade nikdy neboli vo vlastníctve žalobcu, neprešli na žalovaných
z dôvodov stanovených v ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. a neprešli na žalovaných
v rozhodnom období, teda od 8. 5. 1945 do 1.1.1990. Uvedené právom predpokladané následky

pozemkových úprav mali byť žalobcovi známe a mohol konať tak, že sa stane ich účastníkom, čím by
takýmto následkom možno predišiel. Ďalej poznamenal, že skutočnosť, že pozemky zachovali pôvodnú
polohu, tvar a vlastníctvo však žalobca nijakým spôsobom nepreukazuje, nakoľko nie je v tomto prípade
možné vykonať identifikáciu nehnuteľností. Zároveň je toho názoru, že uvedené nie je splnené a nebol
zachovaný pôvodný stav pozemkov. K otázke nevykonania navrhovaných -výpoveď geodeta Mgr.

Richarda Zimana poukázal na ustanovenie § 197 CSP. Čo sa týka tzv. identifikácie nehnuteľností, či
kombinatória po realizácii pozemkových úprav je toho názoru, že takýto podklad pre rozhodnutie a zápis
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností môže vyhotoviť len okresný úrad a tento sa dňa 13.1.2017
vyjadril o nemožnosti vyhotovenia identifikácie nehnuteľností. K tvrdeniam žalobcu, že pri reštitúcii je
podstatný konkrétny kus pôdy, ktorý sa nemôže stratiť ani realizáciou pozemkových úprav uviedol, že

došlo k objektívnej právnej skutočnosti s právnymi následkami, v dôsledku ktorej žalobca prestal spĺňať
podmienky reštitučného zákona. Poukázal opäť na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb.,
v zmysle ktorého žalovaní vlastníctvo po schválení vykonania projektu pozemkových úprav nadobudli
nanovo a preto žalobca nespĺňa podmienku reštitučného zákona stanovenú v ustanovení § 3 ods. 1
zákona č. 161/2005 Z.z. teda že vlastníctvo prešlo zo žalobcu na štát z jedného z tam uvedených

dôvodovavrozhodnomobdobí.Čosatýkanámietkyžalobcukrozhodnutiuotrováchkonaniažalovanýv
2.rade je toho názoru, že nie je daná dôvodnosť aplikácie ustanovenia § 257 CSP, nakoľko len samotná
skutočnosť, že ide o reštitučné konanie nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa na nepriznanie
nároku na náhradu trov konania procesne úspešnej strane. Nakoniec poukázal na zápis poznámky na
liste vlastníctva č. XXXX, na ktorom je zapísaná parcela reg. „C“ KN č. 6365, ostatné plochy o výmere

7409 m2, z ktorej bola geometrickým plánom vytvorená parcela č. 6365/2, ktorá je predmetom tohto
konania. Uvedenou poznámkou sa zakazuje scudzenie a zaťaženie parc. č. XXXX, nakoľko ide o
pozemok určený projektom pozemkových úprav na spoločné zariadenia a opatrenia.5. Žalobca k vyjadreniam žalovaných v 1.a 2.rade uviedol, že ich závery považuje za nedôvodné.
Poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. 12C/177/2006, v ktorom konaní
súd rozhodol rozsudkom zo dňa 30.6.2017 tak, že predmetné nehnuteľnosti žalobcovi vydal a navrátil

vlastníctvo k nim napriek právoplatne ukončeným PPÚ. Žalobca je preto toho názoru, že aj keby sa
zapojil do PPÚ u v k. ú. L., výsledok PPU by bol totožný - nehnuteľnosti by boli zahrnuté do PPÚ, ale
nezmenilo by sa ich vlastníctvo, poloha a tvar. To, že sa nehnuteľnosti sceľujú (čo sa udialo v PPÚ)
a rozčleňujú je bežný jav pri nehnuteľnostiach, a toto nie je dôvodom pre nevydanie nehnuteľností.
Podstatné pre reštitučný nárok je to, že vlastníctvo nehnuteľností zostalo nezmenené (hoci potvrdené

novým právnym titulom, čo pre reštitučný nárok nepredstavuje prekážku, nakoľko tento vznikol a bol
uplatnený už v roku 2005). Zdôraznil, že akákoľvek zmena vlastníctva, či právneho titulu vlastníctva po
uplatnení reštitučného nároku kvalifikovanou výzvou dňa 14.09.2005 je pre reštitučný nárok z hľadiska
reštitučného zákona nepodstatná, reštitučný nárok z tohto dôvodu nezaniká. Namietal, že súd prvej
inštancie priložil väčšiu dôkaznú váhu listom Okresného úradu Komárno o nemožnosti identifikácie ako
odbornej identifikácii autorizovaného geodeta Mgr. Zimana. Ďalej zdôraznil, že dôvodom čiastočného

späťvzatia žaloby bolo uzavretie dohody o navrátení vlastníctva zo dňa 27.04.2015 so žalovaným v
2.rade a predloženie listu vlastníctva, že vlastníctvo konkrétnych nehnuteľností už bolo zapísané v
prospechžalobcu.Zvyššieuvedenejdohodyvyplýva,žetátobolauzatvorenápoprávoplatnomskončení
PPÚ a nehnuteľnosti boli zidentifikované spoločnosťou MENSOR, s.r.o. (ktorej konateľom je geodet
Mgr. Ziman), t. j. tak isto ako v tomto konaní. Považoval za absurdné, že žalovaný v 2.rade v zmysle

vyššie uvedenej dohody akceptoval identifikáciu nehnuteľností po PPÚ geodetom Mgr. Zimanom a v
tomto konaní to predstavuje zásadnú prekážku vydania nehnuteľností. Nakoniec žalobca zdôraznil, že
originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva neznamená, že toto sa neodvodzuje od samotného
dovtedajšieho vlastníctva, práve tá skutočnosť, že SR bola vlastníkom predmetných nehnuteľností
pred PPÚ je rozhodná skutočnosť na to, že je vlastníkom týchto nehnuteľností aj po PPÚ. Vlastníctvo

nehnuteľností je zachované počas celej doby súdneho konania a preto nevidí prekážku pre reštitúciu
nehnuteľností.

6. Žalovaný v 1.rade k vyjadreniu žalobcu vo svojom podaní uviedol, že žalovaný v 1.rade by bol
povinný uzatvoriť dohodou o vydaní predmetných nehnuteľností len v prípade, ak by boli splnené a

existovali všetky zákonné podmienky v reštitučného zákona. Nakoľko podľa žalovaného v 1. rade tieto
podmienky splnené neboli, tak žalovaný v 1. rade odmietol uzatvoriť dohodu o vydaní nehnuteľnosti. K
vykonanému dokazovania a zisteniu skutkového stavu žalovaný v 1. rade uviedol, že námietky žalobcu
o váhe jednotlivých dôkazov a o nevykonaní niektorých dôkazov sú irelevantné, nakoľko ani prípadne
vykonanie ním navrhovaných dôkazov, ktoré prvoinštančný súd odmietol vykonať by neviedlo k zmene

zistenému skutkovému stavu. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

7. Žalovaný v 2.rade k vyjadreniu žalobcu poukázal na to, že v konaní nebolo prekážkou vydania
nehnuteľní to, že pozemok bol považovaný za odlišnú vec, ale že v zmysle platnej právnej úpravy (ust.
§ 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb.) bolo k tejto veci novonadobudnuté vlastníctvo, ktorá skutočnosť

vylučovala splnenie podmienok stanovených reštitučným zákonom, a to najmä prechod vlastníctva
z dôvodov stanovených v ust. § 3. Taktiež uviedol, že nie je vôbec preukázané, že ide o totožnú
časť zemského povrchu (kus pôdy) ako to tvrdí žalobca, a keďže nie je možné vyhotoviť identifikáciu
nehnuteľností, túto skutočnosť ani nie je možné zistiť. K ostatným tvrdeniam žalobcu poukazuje na svoje
predchádzajúce vyjadrenie.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podala oprávnená strana v zákonom stanovenej lehote ,
preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť

a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9.1 Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal vydania a navrátenia vlastníctva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcimi sa v pozemnoknižnej vložke číslo XX, katastrálne územie L., a
to parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, a ktoré sú vedené Okresným úradom Komárno,

katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcela číslo XXXX/X lesné pozemky, o výmere 13591 m2,
parcela číslo XXXX/X lesné pozemky, parcela číslo XXXX/X lesné pozemky spolu s prislúchajúcou
dokumentáciou podľa reštitučného zákona. Žalobca poukázal na to, že dňa 14.9.2005 vyzval žalobcu v
zmysle zákona 161/2005 Z. z. na navrátenie vlastníctva a na vydanie nehnuteľností nachádzajúcich sav pozemnoknižnej vložke číslo XX, katastrálne územie L.. Uviedol, že vlastníctvo bolo žalobcovi odňaté
bez náhrady úpravou pozemkového vlastníctva v zmysle pozemkových reforiem, o čom svedčí zápis v
pozemkovej knihe vo vložke č. XX zo dňa 30.6.1948 a 1.4.1955, na základe ktorých sa zavkladovalo

vlastnícke právo v prospech štátu. Slovenská republika nadobudla vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 161/2005 Z.z. a to na základe odňatia bez
náhrady postupom podľa z. č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/
1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Vzhľadom na to, že žalovaný nevydal predmetné nehnuteľnosti
na základe kvalifikovanej výzvy, domáha sa žalobca vydania nehnuteľností prostredníctvom podanej

žaloby.

9.2 V priebehu konania žalobca zmenil petit a čiastočne zobral žalobu späť, o ktorej súd prvej inštancie
naposledyrozhodoluznesenímč.k.7C/175/2006-942zodňa7.4.2017.Čiastočnéspäťvzatieanásledné
zastavenie konania sa týkalo parciel č. XXXX/X o výmere 3720 m2, č. XXXX/X o výmere 4592 m
2 a parcely č. XXXX/X o výmere 35412 m2 vytvorené geometrickým plánom č. 2002/14 pre k. ú.

L. vyhotoveným dňa 07.01.2015 Mgr. Richardom Zimanom, ako aj v časti o vydanie dokumentácie.
Predmetom konania potom zostal nárok žalobcu týkajúci sa vydania nehnuteľností parcely č. XXXX/X
a parcely č. XXXX/X v kat.úz. L..

10. Podľa § 1 zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a

náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, tento zákon upravuje
navrátenievlastníctvaknehnuteľnýmveciam,ktorénebolovydanépodľaosobitnéhopredpisuaprechod
vlastníctva k niektorým nehnuteľným veciam.

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré

tvoria
a/ poľnohospodársku pôdu
b/ hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti
c/ lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním
d/ podiely spoločnej nehnuteľnosti.

12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k
nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev
a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú
právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945,

židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938, do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným
v § 3.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k
nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe

a) odňatia bez náhrady postupom podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Zb. SNR o
poštátneníškolstvanaSlovensku,nariadeniaSlovenskejnárodnejradyč.47/1945Zb.SNRopoštátnení
majetkupriškoláchpoštátnenýchnariadenímSlovenskejnárodnejradyč.34/1945Zb.SNRanariadenia
Slovenskej národnej rady č. 80/1945 Zb. SNR o poštátnení internátov,
b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 185/1948 Zb. o poštátnení liečebných a ošetrovacích

ústavov a o organizácii štátnej ústavnej liečebnej starostlivosti,
c) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy
alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k
poľnohospodárskej a lesnej pôde),
d) darovacích zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých darcom v tiesni,

e) kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
f) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,
g) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
h) prevzatia bez právneho dôvodu,
i) prevzatia podľa opatrenia Povereníctva financií a Povereníctva školstva a kultúry z 20. apríla 1960 č.

53/774/60 a rozhodnutia Mestského národného výboru v Bratislave, finančného odboru z 10. januára
1961 č. 293/1961 v spojení s rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava- Staré Mesto z 27.
februára 1961,j) zákona č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátov a podobných právnych útvarov a zákona č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov
a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných

útvarov.

14.Podľa§4ods.1zákonač.161/2005Z.z.povinnouosoboujeprávnickáosoba,ktorákudňuúčinnosti
tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec
drží.

15. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z. povinná osoba je povinná s nehnuteľnými vecami až do
navrátenia vlastníctva k nehnuteľným veciam oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho
hospodára a nemôže nehnuteľnú vec previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného,
takýto právny úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe
porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté.

16. Zákon č. 161/2005 Z. z. nadväzuje na zákon č. 503/2003 Z. z o navrátení vlastníctva k pozemkom,
priznávajúci reštitučné nároky fyzickým osobám, pričom oba právne predpisy majú porovnateľnú právnu
úpravu. Z dôvodovej správy k zákonu č. 161/2005 Z. z. vyplýva, že existujúci právny stav, najmä
zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona č. 180/1995 Z.

z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom preukázali, že vlastníckemu
právu k pôde fyzických osôb a náprave krívd spáchaných na tomto majetku fyzickými osobami v
rozhodnom období poskytoval štát vyššiu ochranu ako náprave krívd spáchaných na majetku cirkví a
náboženských spoločností podľa zákona č. 282/1993 Z. z. v platnom znení, čím boli porušené ústavné
právatýchtosubjektovaústavnárovnosťochranyvlastníctva.Cieľomzákonač.161/2005Z.z.jeumožniť

oprávneným osobám, ktoré nestihli uplatniť svoj nárok v stanovenej lehote, aby tento mohli uplatniť v
novej lehote a aby sa poskytla rovnaká ochrana vlastníctva fyzickým osobám a vlastníctva cirkvám a
náboženským spoločnostiam. V prípade písomnej výzvy podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona nemožno
ustúpiť od požiadavky určitosti tohto jednostranného právneho úkonu ako podmienky jej platnosti v
súlade s § 37 Občianskeho zákonníka, avšak vzhľadom na to, že v § 5 ods. 1 zákona nie je bližšie

vymedzený obsah pojmu „výzva“ a jej náležitosti, potom sa stanovenie minimálnych kritérií pre jej
určitosť a platnosť musí spravovať takým výkladovým pravidlom, ktorý sleduje naplnenie účelu zákona.
Je pritom potrebné zdôrazniť, že pri výklade jednotlivých ustanovení reštitučného zákona je potrebné
zohľadniť celkový účel zákona a pri ich aplikácii nemožno vychádzať len z prísneho gramatického a
ani z reštriktívneho výkladu.

17. Z hľadiska podstaty vzniku subjektívneho práva na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam
je zákon č. 161/2005 Z.z. právnou skutočnosťou zakladajúcou toto právo pri splnení podmienok
stanovených v tomto zákone. Vznik tohto práva je zároveň sprevádzaný vznikom povinnosti vydať
nehnuteľné veci, ku ktorým sa žiada navrátiť vlastníctvo. Podmienkami vzniku práva na navrátenie

vlastníctva k nehnuteľnostiam sú: existencia oprávnenej osoby, ktorou je aj registrovaná cirkev so sídlom
na území Slovenskej republiky, nehnuteľnosti boli v čase odňatia vo vlastníctve tejto osoby, právo na
navrátenie vlastníctva je možné uplatniť iba k nehnuteľnostiam uvedeným v zákone, nehnuteľná vec
prešla do vlastníctva štátu, obce v zákonom stanovenom období od 8.mája 1945 do 1. januára 1990
spôsobom uvedeným v zákone a povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti zákona

spravuje nehnuteľné veci alebo tieto drží.

18. Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým
zamietol žalobu v celom rozsahu založil na tom právnom posúdení, že v zmysle § 14 ods. 4 zák.

č. 330/1991 Zb. žalovaní vlastníctvo po schválení vykonania projektu pozemkových úprav nadobudli
nanovo poukazujúc na skutočnosť, že v kat.úz. L. rozhodnutím ObPÚ Komárno č. 2013/00005 zo dňa
04.07.2013 došlo k schváleniu vykonania projektu pozemkových úprav. Súd zároveň vytkol žalobcovi,
že sa nezúčastnil konania o PPÚ, kde si mohol svoj vlastnícky nárok uplatniť. Okrem uvedeného sa súd
prvej inštancie v rozhodnutí ( v bode 26 ) vysporiadal s aktívnou legitimáciou žalobcu.

19. Pri viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie
zostala medzi stranami sporná najmä otázka, či žalobca má nárok na vrátenie predmetných
nehnuteľností podľa reštitučného zákona, pretože podľa názoru súdu prvej inštancie a žalovaných,rozhodnutím OPU v Komárne č. 2013/00005 zo dňa 04.07.2013 sporné nehnuteľnosti sú novými
parcelami, ku ktorým vzniklo originálne (nové) vlastnícke právo Slovenskej republiky dňom
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z uvedeného potom podľa súdu vyplýva, že nie sú splnené podmienky

reštitučného zákona, keď nehnuteľnosti, ktoré v pozemkových úpravách, teda rozhodnutím štátneho
orgánu nadobudli žalovaní , nikdy neboli vo vlastníctve žalobcu, neprešli na žalovaných z dôvodov
stanovenýchvustanovení§3ods.1zákonač.161/2005Z.z.atedaneprešlinažalovanýchvrozhodnom
období, teda od 8. 5. 1945 do 1.1.1990.

20. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil. Schválený register je verejná
listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností. Odvolací súd
poukazuje na to, že napriek schváleniu ÚPP, údaje v registri nie sú nemenné. Vyplýva to aj z ustanovení
§ 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Z.z., podľa ktorého konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6
nemožno začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu, pričom tým nie
je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu, ktorým je ust. § 137 písm. c / CSP.

To znamená, že v prípade , že osoba, ktorej právo k pozemkom bolo zápisom schváleného registra
dotknuté a opravu nie je možné dosiahnuť postupom podľa § 7 ods. 6 a 7 zák. č. 180/1995 Z.z., môže
sa daná osoba podaním určovacej žaloby domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva.

21. Je potrebné zdôrazniť, že ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) je súpis pozemkov a ich

vlastníkov, ktorí z rôznych dôvodov neboli pred vyhotovením registra evidovaní v katastri. Najčastejšie
ide o vlastníkov, ktorí sú evidovaní len v pozemkovej knihe, alebo ktorí neboli za socializmu zapísaní do
evidencie nehnuteľností, hoci majú k pozemku listinu (dedičské osvedčenie, zmluvu a pod.). Vlastnícke
práva k pozemkom boli za socializmu evidované neúplne. Túto neúplnú evidenciu prevzal aj kataster
nehnuteľností, ktorý vznikol po roku 1989. Aby boli v katastri zapísané všetky pozemky, pristúpilo sa k

tvorbeROEPu.Vzhľadomnarôznepoliticko-právnezmenyodroku1945súčasnýkatasternehnuteľností
neodráža reálny stav vlastníctva k pozemkom. V minulom období sa z rôznych dôvodov napríklad do
pozemkových kníh nedostali niektoré konfiškačné rozhodnutia, pretože nebolo zákonnou povinnosťou
zapísať konfiškáciu majetku do pozemnoknižnej vložky. Pri vypracovaní ROEPu preto dochádzalo v
dôsledku nedostatočne zistených podkladov k chybám a právny stav vyplývajúci z listu vlastníctva

založeného v rámci ROEPu nezodpovedal stavu skutočnému. Keďže katastre nekontrolujú správnosť a
úplnosť podkladov pre vyhotovenie ROEPu, kvalita vyhotovenej evidencie nemusí byť spoľahlivá, preto
na riešenie týchto pochybení je daná príslušnosť súdov v civilnom konaní.

22. V predmetnej veci je nesporné, že z pozemno- knižnej vložky XX pre kat. úz. L. je v poznámke

N poznamenané, že nehnuteľnosti sú zabraté Československým štátom a Štátny pozemkový úrad
ich zamýšľa prevziať. Pod poradovým č. XX je uvedené, že Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa
nehnuteľnosti prevziať a nehnuteľnosti sú predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Sb. a následne
poznámka pod poradovým č. XX, v zmysle ktorej sa podľa prídelovej listiny ONV v Hurbanove zo
dňa 15.marca 1955 vkladá vlastnícke právo titulom prídelu pre Československý štát - Štátny majetok,

národný podnik v Bajči, operatívna správa, v celosti. Pritom ako predchádzajúci vlastník uvedených
nehnuteľností v PKV č. XX bola práve Ostrihomská hlavná kapitula. V danom prípade teda v PKV č.
XX kat.úz. L. bola zapísaná zmena vlastníctva z Ostrihomskej hlavnej kapituly na Československý štát.
Následne aj v rámci ROEPu po jeho ukončení bola na základe rozhodnutia OPÚ v Komárne ako vlastník
predmetnýchnehnuteľnostízapísaná SlovenskárepublikaaakosprávcanehnuteľnostíLesySlovenskej

republiky.

23. Odvolací súd poukazuje na Uznesenie NS SR 4MCdo/12/2014 zo dňa 29. septembra 2015, v ktorom
je vyjadrený právny názor, že podľa zákona č. 180/1995 Z.z. sa vlastníctvo nenadobúdalo, ale sa iba
zisťovali dostupné údaje o právnych vzťahoch k pozemkom a na ich základe sa zostavoval register

obnovenej evidencie pozemkov. V danom prípade súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 14 ods. 4
zákona č. 330/1991 Zb., v ktorom je síce vyjadrený spôsob nadobudnutia vlastníctva právoplatným
rozhodnutím o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, avšak nemožno súhlasiť s tým
záverom, že týmto novým zápisom o vlastníckom práve Slovenskej republiky v katastri nehnuteľností v
rámci ROEPu nemožno zohľadniť predchádzajúci spôsob nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam

Slovenskou republikou, obzvlášť za situácie, keď predmetné súdne konanie o navrátenie vlastníckeho
práva prebieha od roku 2006, počas ktorého došlo v kat.úz. L. ku schváleniu ROEPu. Z uvedeného by
potom vyplýval absurdný záver, že ak by súd rozhodol v prospech žalobcu pred ukončením ROEPu, jeho
vlastnícke právo by bolo právoplatne určené rozhodnutím súdu bez ohľadu na prebiehajúce pozemkovéúpravy. Námietka súdu prvej inštancie, že žalobca sa mal pozemkových úprav zúčastniť, neobstojí,
pretože správny orgán nemôže vyriešiť spornú otázku vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam,
obzvlášť keď prebieha súdne konanie. Súd prvej inštancie pritom vo svojom rozhodnutí sám konštatuje,

že vlastníctvo žalobcu jednoznačne nevyplývalo z pkn. vložiek, resp. z katastra nehnuteľností, avšak
napriek tomu si mal žalobca svoj nárok prihlásiť do projektových úprav podľa zák. č. 330/1991 Zb. Ak
teda súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za sporný, nie je zrejmé, čo by dosiahol žalobca,
ak by bol účastníkom ROEPu, keďže sporná otázka vlastníckeho práva by nemohla byť vyriešená v
rámci ROEPu, ale jedine v prebiehajúcom súdnom konaní. V predmetnej veci sa rieši otázka navrátenia

vlastníctva k nehnuteľnostiam v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z., v ktorom už predchádzajúca judikatúra
zastala názor, že nie je možné postupovať prísne formalisticky, ale treba zohľadniť celkový účel zákona.

24. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal skutkovo
významný dôkaz navrhnutý žalobcom, a to výsluch svedka geodeta Mgr. Richarda Zimana, ktorý sa
mal vyjadriť práve k ním vyhotovenému geometrickému plánu ohľadne identifikácie sporných parciel

po ukončení ROEPu. Preto je právne irelevantné poukazovanie súdu na ust. čl. 8 a 17 CSP, t.j.
princíp hospodárnosti konania v spojení s čo najrýchlejším prejednaním a rozhodnutím veci, keďže
predmetná vec pred súdom prvej inštancie až do rozhodnutia vo veci samej trvala viac ako 10 rokov.
Rovnako sa súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že dôvodom čiastočného
späťvzatia žaloby zo strany žalobcu bolo uzavretie dohody o navrátení vlastníctva zo dňa 27.04.2015

so žalovaným v 2.rade s tým, že vlastníctvo konkrétnych nehnuteľností sa zapísalo v prospech žalobcu.
Z uzavretej dohody vyplýva, že táto bola uzatvorená po právoplatnom skončení PPÚ a nehnuteľnosti
boli zidentifikované spoločnosťou MENSOR, s.r.o. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že
vôbec nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie dospel k záveru, že identifikácia sporných nehnuteľností
po schválení PPÚ nie je možná, keď mu zo strany žalobcu boli predložené geometrické plány a

identifikácia nehnuteľnosti vyhotovené geodetom Mgr. Zimanom. Súd prvej inštancie sa v konaní práve
s poukazom na nevykonanie dôkazu výsluchom geodeta Mgr. Zimana, prípadne znaleckým posudkom,
touto skutočnosťou vôbec nezaoberal, v rozhodnutí iba poukázal na listy Okresného úradu Komárno,
pozemkový a lesný odbor zo dňa 20.12.2016 a Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor zo dňa
13.01.2017.

25. Je potrebné tiež zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti splnenia
zákonných podmienok pre úspešné uplatnenie práva podľa reštitučného zákona nepreskúmateľné ,
pretože súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nevysporiadal so splnením zákonných podmienok
doručenie včasnej a kvalifikovanej výzvy v zmysle ust. § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z., čo bolo

v konaní zo strany žalovaných namietané . Na prijatie záveru o splnení tejto podmienky reštitučného
zákona nestačí len poukázať na rozhodnutie ÚS 12/2010 ako to urobil súd prvej inštancie, bez toho aby
vyjadril svoj záver v danej veci. Rovnako sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal namietanou pasívnou
legitimáciou žalovaných v 1.a 2.rade, ktorú je súd povinný vždy skúmať bez ohľadu na predmet konania.
Vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby sa potom nevenoval ani otázke dôvodu navrátenia vlastníctva

podľa § 3 zákona č. 161/2005 Z.z. rozhodnému obdobiu v zmysle uvedeného zákona.

26. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c ) CSP
zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie opätovne
posúdi danú vec v zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu a v prípade návrhov strán

sporu doplní dokazovanie. V konaní sa musí súd prvej inštancie vysporiadať so všetkými zákonnými
náležitosťami, ktoré vyžaduje zákon č. 161/2005 Z.z. pre vydanie a navrátenie vlastníckeho práva,
najmäsotázkouužvyššieuvedenejpasívnejlegitimácie,skutočnosťou,čispornénehnuteľnostiprešlido
vlastníctva štátu v rozhodnom období spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 zákona a v neposlednom rade aj
identifikáciou parciel. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súdu

je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne
o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).