Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/236/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211206962
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211206962.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: SERVEL, s.r.o.,
Dolný Val 1523/5, Žilina, IČO: 44 637 951, zast. JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, Bratislava,
proti žalovanému: Hotely mládeže Slovakia, a.s., Pražská 11, Bratislava, IČO: 31 347 771, zast. De
minimis, spol. s r.o., Lovinského 22, Bratislava, o zaplatenie 14.061,32 eur s príslušenstvom a o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26Cb/25/2011-154 zo dňa 8.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/25/2011-154
zo dňa 8.12.2014 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k.
26Cb/25/2011-177 zo dňa 29.1.2015 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na nové konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 14.061,32

eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.643,30 eur od 30.8.2010 do zaplatenia v lehote
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súčasne žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 843,50 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovanému ďalej
uložil povinnosť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 3.278,89 eur na účet právneho zástupcu
žalobcu M.. W. F. a tiež uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo
výške 746,28 eur na účet O.. O. Ř.. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol,

že žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 3.12.2010 domáhal od súdu vydania
rozhodnutia, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 14.061,32 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.643,30 eur od 3.8.2010 do zaplatenia, z titulu náhrady škody
a neuhradenia zmluvnej pokuty vyplývajúcej z porušenia zmluvnej povinnosti zo Zmlúv o výkone servisu
č. SER/200908001, č. SER/200903002, č. SER/200903005, č. SER200904003, č. SER/200908002, č.
SER/200908003, č. SER/200903003, č. SER/200903006, č. SER/200908004, č. SER/200903001, č.

SER/200903007, č. SER/200904001.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmlúv o výkone servisu č. SER/200908001, č.
SER/200903002, č. SER/200903005, č. SER200904003, č. SER/200908002, č. SER/200908003, č.
SER/200903003, č. SER/200903006, č. SER/200908004, č. SER/200903001, č. SER/200903007,
č. SER/200904001, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, žalobca

ako dodávateľ dočasne prenechal žalovanému ako odberateľovi dávkovacie zariadenia na hygienický
spotrebný materiál za odplatu po dobu platnosti jednotlivých zmlúv a zároveň sa zaviazal zásobovať
žalovaného náplňami do týchto dávkovacích zariadení a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu za
prenechanie dávkovacích zariadení do užívania za montáž a pravidelné zásobovanie. Žalovaný
neuhradil svoje záväzky voči žalobcovi vyplývajúce zo zmlúv o výkone servisu č. SER 200908001, č.
SER/200908002,č.SER/200908003ač.SER/200908004apretožalobcazust.bodu2§6všeobecných

zmluvných podmienok odstúpil od zmlúv o výkone servisu a to dňom doručenia odstúpenia, čiže dňom
2.8.2010. V zmysle bodu 3 § 6 všeobecných zmluvných podmienok si zmluvné strany dohodli, že zdôvodu porušenia niektorej zo zmluvných povinností odberateľom v tomto prípade, ak sa odberateľ
dostane do omeškania s úhradou niektorej splatnej faktúry viac ako 30 dní, je odberateľ povinný zaplatiť
odberateľovi zmluvnú pokutu vo výške 50% zo súčtu cien za každý, aj začatý mesiac ostávajúci do

skončenia doby trvania alebo predĺženia zmluvy. Žalobca listom zo dňa 8.9.2010 vyzval žalovaného
na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú žalovaný prevzal dňa 10.9.2010. Žalovaný zmluvnú pokutu
nezaplatil. Žalobca si preto uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 5.643,30 eur spolu so zákonným
úrokom z omeškania. Ďalej žalobca uvádza, že zmluvy o výkone servisu boli uzavreté na dobu určitú,
t.j. 48 mesiacov od montáže dávkovacích zariadení. V dôsledku porušenia zmluvných povinností

zo strany žalovaného vznikla žalovanému škoda v podobe ušlého zisku 8.418,02 eur za obdobie 3
mesiacov. Ušlý zisk predstavuje rozdiel medzi obstarávacou cenou náplní - spotrebného materiálu a
dávkovacích zariadení a paušálnou cenou, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť v zmysle všeobecných
zmluvnýchpodmienok.Žalobcazaúčelomzabezpečeniasvojichzmluvnýchpovinnostívočižalovanému
vyplývajúcich z predmetných zmlúv na základe osobitnej zmluvy so spol. KOGINS s.r.o. Bratislava sa
zaviazal na nákup náplní ako aj samotných dávkovacích zariadení a to na obdobie, ktoré zodpovedá

trvaniu zmlúv o výkone servisu. O vzniku škody v podobe ušlého zisku žalobca informoval žalovaného
listom dňa 8.9.2010 a vyzval ho na náhradu tejto škody, ktorú žalovaný neuhradil.

3. Súd výzvou zo dňa 29.11.2011 vyzval žalovaného, aby sa k návrhu vyjadril, napriek riadnemu
prevzatiu (11.8.2011) sa žalovaný nevyjadril.

4. Súd nariadil pojednávanie na deň 26.11.2012, kde právny zástupca žalovaného do spisu založil
písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu.

5. Vo vyjadrení žalovaný nepoprel existenciu predmetných zmlúv, spochybnil však nárok na zmluvnú

pokutu z dôvodu, že podľa jeho názoru žalobcom uplatnený nárok nemá oporu v platnej právnej úprave,
ani v jej aplikácii. Uviedol, že zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil z dôvodu odstúpenia od zmluvy a nie
z dôvodu porušenia žalovaným. Dojednanie o zmluvnej pokute v § 6 ods. 3 všeobecných obchodných
podmienok sa podľa neho nevzťahuje na zmluvnú povinnosť žalovaného, ale na výkon práva žalobcu. Z
toho dôvodu navrhol nárok žalobcu vo výške zmluvnej pokuty 5.643,30 eur s príslušenstvom zamietnuť,

nakoľko zmluvná pokuta nebola v tomto prípade riadne dojednaná. Ako ďalší dôvod na zamietnutie
tohto nároku uviedol, že nárok na zmluvnú pokutu musí vzniknúť pred skončením hlavného záväzku, v
opačnom prípade zánikom hlavného záväzku zaniká aj dohoda o zmluvnej pokute. Čo sa týka nároku na
ušlý zisk, žalovaný namieta absenciu splnenia podmienky porušenia povinností žalovaným a podmienky
príčinnej súvislosti na to, aby mu takýto nárok mohol byť priznaný. Poukázal, že žalobca sa dobrovoľne

rozhodol odstúpiť od 4 zmlúv o výkone servisu. Z toho dôvodu navrhol, aby súd aj v tejto časti žalobný
návrh zamietol.

6.Súdprvejinštancievykonaldokazovanie,pričomvykonanýmdokazovanímmalpreukázanúexistenciu
riadneho zmluvného vzťahu. Poukázal na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2

Obchodného zákonníka, § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,
§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 300 Obchodného zákonníka, § 302 Obchodného zákonníka a
ustálil, že zmluvná pokuta sa v danom prípade riadi relevantnými ustanoveniami tak Občianskeho ako
aj Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na ust. § 373 Obchodného
zákonníka, § 379 Obchodného zákonníka veta prvá ako i na ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka

a uviedol, že i keď došlo k odstúpeniu od zmluvy zákon vymedzil určité inštitúty, ktoré ostávajú účinné
aj po zániku zmluvy ako takej. V tomto prípade ide o ustanovenia, ktorými sú náhrada škody a zmluvná
pokuta. Ich zánik by poškodenej strane odňal zánik domáhať sa svojich nárokov, pretože by sa nemala
o čo oprieť. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení dospel k
záveru, že uplatnený nárok žalobcom je dôvodný. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný

porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že nezaplatil dohodnutú odplatu za dodávky a služby vykonané
žalobcom riadne a včas. V dôsledku porušenia tejto povinnosti vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty tak ako si ju zmluvné strany dohodli v ust. § 6 ods. 3 všeobecných obchodných
podmienok. Žalobca jasne preukázal, že zmluvnú pokutu si neuplatňuje z dôvodu odstúpenia od zmluvy,
ale z dôvodu porušenia povinnosti zo strany žalovaného. Ust. § 6 ods. 3 všeobecných obchodných

podmienok jasne vymedzuje skutkovú podstatu pre porušenie, ktorej vzniká nárok na výkon práva
žalobcu. Z listinných dôkazov je preukázateľné, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť a to zaplatiť
dohodnutú odplatu riadne a včas. Čo sa týka nároku na náhradu škody vo forme ušlého zisku súd má
za preukázané, že porušením povinnosti žalovaného, ktorá spočívala v porušení povinnosti zaplatiťzáväzok riadne a včas, žalobcovi vznikla škoda vo forme ušlého zisku, ktorý vyplýval z príjmu žalobcu zo
zmluvy o výkone servisu ako aj preukázateľne vynaložených nákladov a to v príčinnej súvislosti medzi
porušením povinnosti a škodou formou ušlého zisku. Z toho dôvodu súd priznal žalobcovi uplatnenú

náhradu škody, ktorá predstavuje zisk, ktorý by býval žalobca dosiahol pri bežnom chode veci. Na
záver súd prvej inštancie zdôraznil, že od žalobcu nie je možné spravodlivo požadovať, aby zotrval
v zmluvnom vzťahu, z ktorého nemá zmluvne dohodnutý príjem, hoci sú od neho požadované ďalšie
investície a náklady na zabezpečenie servisu. Právo účastníka záväzkového vzťahu odstúpiť od zmluvy
je jednostranne adresovaným právnym úkonom, vzniká zásadne ako dôsledok porušenia zmluvnej

povinnosti druhou stranou, teda ide o právo zodpovednostné. Odstúpenie v prípade obchodného
záväzkového vzťahu sa však výslovne netýka nároku na náhradu škody, nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty a tých ustanovení zmluvy, ktoré malo trvať aj po ukončení zmluvy buď podľa prejavu vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že žalobcovi vznikol v súvislosti s
omeškaním žalovaného aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. O trovách konania rozhodol tak, že
ustálil, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie trov konania vo výške 4.868,67 eur, ktoré pozostávajú

zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 843,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia
vo výške 4.025,17 eur a to náhradu trov právneho zastúpenia pre O.. O. Ř. za dva úkony právnej
pomoci a to prevzatie a príprava zastúpenia, žalobný návrh a za šesť úkonov právnej pomoci (bližšie
nešpecifikovanej) ako náhradu trov právneho zastúpenia pre M.. W. F. vo výške 3.278,89 eur.

7. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný, ktorý v odvolaní
namietal nezákonnosť rozsudku v celom rozsahu. Okresný súd sa dopustil podľa jeho názoru závažných
pochybení vo vzťahu k meritu veci, keď v rozpore s právnou úpravou ako aj právnou doktrínou priznal
žalobcovi právo na zmluvnú pokutu ako aj ušlý zisk a to bez toho, aby na to boli splnené zákonné
podmienky, resp. aby odôvodnenie okresného súdu malo skutkovú oporu v dôkazoch založených v

súdnom spise. Označil iné vady konania, ktorými sú nevykonanie dokazovania, nemožnosť vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom, nepredvídateľnosť napadnutého rozsudku, nedostatočná svojvoľné odôvodnenie
napadnutého rozsudku, nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci k otázke
zmluvnej pokuty ako i ušlého zisku, náhrady trov konania, zasielanie písomností elektronickými
prostriedkami.

8. Zdôrazňuje, že zo zápisnice zo žiadneho pojednávania nevyplýva, že by okresný súd vôbec nejaké
dokazovanie vo veci aj skutočne vykonal ako to uvádza v napadnutom rozsudku. Tým, že okresný
súd nevykonal dokazovanie zákonným spôsobom, bolo žalovanému zo strany súdu prvej inštancie
odňaté právo vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom. Zdôraznil nepredvídateľnosť napadnutého rozsudku v

súvislosti s porušením zákonného ust. § 118 ods. 2 O.s.p. O nepredvídateľnosti napadnutého rozsudku
podľa názoru žalovaného svedčí tá skutočnosť, že okresný súd vyhlásil, že žalobca jasne preukázal, že
zmluvnú pokutu si neuplatňuje z dôvodu odstúpenia od zmluvy, ale z dôvodu porušenia povinnosti zo
stranyžalovaného,pričomzdôrazňuje,žestranysporusanikdynedohodlinazmluvnejpokutepreprípad
porušenia akejkoľvek povinnosti. Preto žalovaný nevie a napadnutý rozsudok mu v tomto neponúka

žiadne odpovede, čím mal žalobca okresnému súdu preukázať právny titul, z ktorého odvodzuje svoj
nárok na zmluvnú pokutu.

9. Ďalej poukazuje i na nedostatočné a svojvoľné odôvodnenie napadnutého rozsudku poukazujúc
na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Podľa jeho názoru okresný súd k argumentácii žalovaného nezaujal v

napadnutom rozsudku žiadne stanovisko a dokonca sa s vyjadrením žalovaného zo dňa 16.4.2013 ani
len neoboznámil. Zdôrazňuje, že predmetom tohto konania sú nároky, ktoré mali podľa žalobcu vyplývať
zo 4 zmlúv o výkone servisu. Z uvedeného preto nie je žalovanému zrejmé, prečo žalobca argumentuje
s 12 zmluvami o výkone servisu, s čím sa aj okresný súd stotožnil, keď žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Túto disproporciu však okresný súd v napadnutom rozsudku nijako nevysvetľuje. Žalovaný uviedol,

že predmet dodávaných hnuteľných vecí podľa 4 zmlúv o výkone servisu je neurčitý (napr. kôš veľký
drôtený, osviežovač vzduchu a pod.) a teda zo zákona je takýto neurčitý úkon neplatný. Okresný súd
ani k tejto námietke nezaujal žiadne stanovisko. Zo žiadneho dôkazu založeného v spise nevyplýva,
že by dodávané hnuteľné veci podľa 4 zmlúv o výkone servisu uzavretých 3.8.2009 boli totožné s
predmetmi kúpy podľa rámcovej kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou KOGINS

s.r.o.dňa7.9.2009.Nazákladečohookresnýsúddospelkzáveru,žesajejednáototožnéhnuteľnéveci,
z ktorých je možné následne vychádzať pri kvantifikácii ušlého zisku v napadnutom rozsudku chýba.
Okresný súd ďalej úplne opomenul fakt, že kým žalobca so spoločnosťou KOGINS s.r.o. uzavrel len
rámcovú kúpnu zmluvu, tak so žalovaným uzavrel 4 zmluvy o výkone servisu, pri ktorých je kľúčovýmpráve servis a nie obyčajná kúpa toaletných potrieb. Z uvedeného dôvodu nie je možné bez ďalšieho
zrovnávanie týchto zmlúv pre vyčíslovanie ušlého zisku, pretože je zrejmé, že 4 zmluvy o výkone servisu
mali nepomerne širší predmet a tým aj vyššie nákladové zaťaženie pre žalobcu ako len samotná kúpa

podľa rámcovej kúpnej zmluvy. Žalobca si kvantifikoval svoje nároky, ušlý zisk a zmluvnú pokutu za
obdobie 3 mesiacov avšak počas celého konania neuviedol, za ktoré konkrétne tri kalendárne mesiace
si svoje nároky uplatňuje, čo je podstatné o to viac, že žalobca si aj v inom konaní vedenom na okresnom
súde (sp. zn. 26Cb/146/2013) uplatňuje voči žalobcovi rovnaké nároky a z rovnakých právnych titulov,
pričom bez presného určenia zo strany žalobcu je vylúčené určiť, či sa uplatnené nároky prekrývajú

alebo či sa jedná len o samotne uplatnené čiastkové nároky žalobcu. Inými slovami tým, že žalobca
presne nešpecifikoval za aké konkrétne kalendárne obdobie (od - do) si uplatňuje zmluvnú pokutu a
ušlý zisk, zaťažil svoju žalobu neurčitosťou. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie vychádza
v napadnutom rozsudku zo skutkových tvrdení, ktoré nemajú žiadnu oporu v súdnom spise, napr. že
žalobcovi vznikla škoda vo forme ušlého zisku, ktorý vyplýval z príjmu žalobcu zo zmluvy o výkone
servisu ako aj preukázateľne vynaložených nákladov. Súd prvej inštancie nijako nevysvetľuje, aký má

súvis škoda v podobe ušlého zisku s príjmami žalobcu podľa 4 zmlúv o výkone servisu, žalovanému nie
je ani zrejmé, aké preukázateľne vynaložené náklady má okresný súd na mysli.

10. Namieta tiež nesprávne právne posúdenie veci. Predmetom konania boli dva samostatné nároky,
teda ušlý zisk a zmluvná pokuta. V súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty

poukazuje na § 6 ods. 3 VOP a uvádza, že nárok na zmluvnú pokutu vyplývajúci z porušenia povinnosti,
ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou musí vzniknúť pred skončením hlavného záväzku, pretože v
opačnom prípade zánikom hlavného záväzku zaniká aj dohoda o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta je
v 4 zmluvách o výkone servisu upravená len vo VOP. Podľa § 6 ods. 3 VOP žalobcovi vzniká nárok
na zmluvnú pokutu až odstúpením od zmluvy o výkone servisu, z čoho jednoznačne vyplýva, že nárok

na zmluvnú pokutu nevznikol pred zánikom zmluvy a keďže odstúpením od zmluvy zmluva zanikla,
nemôže už dôjsť k vzniku nároku na zmluvnú pokutu podľa ustanovení zaniknutých 4 zmlúv o výkone
servisu. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že k odstúpeniu od 4 zmlúv o výkone servisu došlo
2.8.2010 a k vzniku nároku na zmluvnú pokutu podľa žalovaného mohlo dôjsť až 3.8.2010. Odstúpením
odzmluvynezanikálennároknazaplateniezmluvnejpokuty,ktorývšakmuselvzniknúťpredodstúpením

od zmluvy, aby sa mohlo jednať o záväzkový vzťah nezávislý od hlavného záväzku. Podľa názoru
žalovaného formulácia ust. § 6 ods. 3 VOP neumožňuje, aby nárok na zmluvnú pokutu vznikol skôr ako
dôjdekodstúpeniuodzmluvyapretotentonároknemôženikdyvzniknúť.Kotázkeušléhoziskužalovaný
v odvolaní uvádza, že v prípade žalobcom uplatneného tohto nároku absentuje splnenie podmienky
porušeniapovinnostižalovanýmapodmienkypríčinnejsúvislostinato,abymoholbyťžalobcovipriznaný

nárok na ušlý zisk. Meškaním s úhradou faktúr podľa 4 zmlúv o výkone servisu zo strany žalovaného
nedošlo a ani dôjsť nemohlo k vzniku ušlého zisku na strane žalobcu, pretože ten podľa samotného
žalobcu mal vzniknúť až tým, že sa sám žalobca dobrovoľne rozhodol odstúpiť od 4 zmlúv o výkone
servisu. Z uvedeného je teda zrejmé, že dôvodom vzniku škodu v podobe ušlého zisku nebolo porušenie
právnej povinnosti žalovaným, ale výkon práva zo strany žalobcu. Neuhradenie zmluvne dojednanej

odplaty riadne a včas, nie je spôsobením škody ako sa podľa názoru žalovaného nesprávne domnieval
okresný súd, ale je neplnením si zmluvnej povinnosti.

11.Vzáverenamietaajrozhodnutiesúduprvejinštancievsúvislostisrozhodnutímnáhradytrovkonania,
keď poukázal na ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ako i na ust. § 137 O.s.p. a uvádza, že nemá žiadnu zákonnú

oporu, aby v súdnom rozhodnutí boli v súvislosti s náhradou trov konania určené tri rôzne platobné
miesta, ako to urobil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Platobným miestom pre náhradu trov
konania v celej priznanej výške má byť len aktuálny právny zástupca strany sporu a v čase vyhlásenia
rozhodnutia strana sporu už právnym zástupcom zastúpená nie je, tak platobným miestom je priamo
strana sporu. Namieta aj samotné jednotlivé úkony priznané právnemu zástupcovi žalobcu a to najmä v

súvislosti s pojednávaniami, keď má za to, že v danom prípade súd uskutočnil tri meritórne pojednávania
a nie šesť meritórnych pojednávaní ako uviedol v napadnutom rozsudku. Z týchto dôvodov navrhuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

12. K odvolaniu žalovaného sa písomne dňa 19.6.2015 vyjadril žalobca, ktorý vo vyjadrení uvádza, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, vychádzajúce z dostatočne a spoľahlivo
zisteného skutkového stavu.13. K otázke nevykonania dokazovania a nemožnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom uvádza, že
žalovaný sa v predmetnej právnej veci na celkovo troch pojednávaniach mohol vyjadriť k vykonanému
dokazovaniu v súlade so zásadou ústnosti a mal príležitosť vyjadriť sa k všetkým skutočnostiam,

ktoré boli v konaní prednesené žalobcom, pričom mal tiež možnosť navrhnúť akékoľvek dôkazy. Nie
je pravdou, že okresný súd ignoroval meritórne vyjadrenia žalovaného zo dňa 16.4.2013, kedy súd
žalovaného dokonca na pojednávaní dňa 12.11.2014 ubezpečil, že predmetné vyjadrenie mu bolo
doručené,totovspiseevidujeapredmetnévyjadreniezaslalajžalobcovi.Žalobcatiežuviedol,žesúdnie
je povinný vykonávať dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, pokiaľ má z vykonaného dokazovania

za dostatočne preukázaný skutkový stav veci, aby mohol vo veci meritórne rozhodnúť. Súd vykonal
dokazovanie nielen listinnými dôkazmi, ale aj ústnymi prednesmi na troch pojednávaniach, ktoré boli v
uvedenej veci nariadené. Z uvedeného dôvodu neobstojí tvrdenie žalovaného, že okresný súd vo veci
nevykonal žiadne dokazovanie.

14. K otázke nepredvídateľnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že podľa názoru žalobcu žalovaný

stále nechce pochopiť a to je fakt, že v predmetnej právnej veci bolo v konaní preukázané, že zmluvná
pokuta nebola dojednaná pre prípad odstúpenia od zmluvy ako mylne stále dookola uvádza žalovaný,
ale bola jednoznačne dojednaná pre prípad porušenia povinnosti, čo v danom prípade bolo omeškanie
žalovaného s platením. Uvedené jednoznačne konštatoval aj konajúci súd. Žalovaný neustále opakuje
rovnaké argumenty, ktoré sú podľa názoru žalobcu absurdné, a s ktorými sa nemožno absolútne

stotožniť. Skutočnosť, že žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu v dôsledku porušenia povinnosti
žalovaného zaplatiť dohodnutú odplatu riadne a včas, jednoznačne vyplýva z ust. § 6 ods. 3 VOP,
ktoré jasne vymedzuje skutkovú podstatu, pre porušenie ktorej vzniká nárok žalobcovi, čím konajúci súd
zamietol všetky vyššie argumenty žalovaného. Má za to, že v konaní bolo jednoznačne, bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinností a to nezaplatenie

odplaty za poskytnuté služby, čo v zmysle platne dojednaných VOP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
každej zmluvy o výkone servisu, a s ktorými bol žalovaný oboznámený a dôvodom pre platné odstúpenie
od zmluvy a súčasne aj dôvodom pre vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom ide o dva
samostatné právne inštitúty, ktoré sa vzájomne podmieňujú ako opätovne účelovo tvrdí žalovaný.
Podľa názoru žalobcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol okamihom porušenia povinnosti

žalovaného zaplatiť dohodnutú odmenu riadne a včas. Správanie sa žalovaného považuje za absurdné,
pokiaľ opomína vlastné porušenie povinnosti a to zaplatiť dohodnutú odplatu riadne a včas, čo bolo
jednoznačne preukázané a o čom neexistujú žiadne pochybnosti. Správanie žalovaného podľa názoru
žalobcu by bolo možné klasifikovať ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom.

15. K námietke priznaného ušlého zisku žalobca uvádza, že v prípade nároku žalobcu na náhradu škody
voformeušléhoziskutentonárokžalobcoviriadnevznikol,nakoľkobolopreukázané,žežalovanýporušil
svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu riadne a včas a táto škoda vo forme ušlého zisku vyplývala
jednak z príjmu žalobcu zo zmlúv o výkone servisu ako aj z preukázateľne vynaložených nákladov.
Žalovaný v rámci konania nenamietal spôsob výpočtu náhrady ušlého zisku. Namietal len samotnú

existenciu vzniku tohto nároku. Žalobca má za to, že predložil konajúcemu súdu riadne vyčíslenie
náhrady škody vo forme ušlého zisku.

16. Na záver namieta aj skutočnosť tvrdenú žalovaným v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie
nesprávne rozhodol, pokiaľ náhradu trov právneho zastúpenia rozdelil medzi dvoch právnych zástupcov

v zmysle vyčíslenia žalobcom, keď podľa názoru žalobcu žiadny právny predpis nezakazuje konajúcemu
súdu vydať výrok rozhodnutia, podľa ktorého sa prisúdi náhrada trov konania úspešnému účastníkovi
konania s tým, že súd v rámci výroku rozdelí prisúdenú náhradu trov právneho zastúpenia medzi dvoch
advokátov podľa toho ako určí úspešný účastník konania.

17. Z týchto dôvodov preto navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom
rozsahu potvrdiť a súčasne žiada aj priznať náhradu trov odvolacieho konania.

18. K vyjadreniu žalobcu sa písomne dňa 28.9.2015 vyjadril žalovaný, ktorý v uvedenom vyjadrení
reaguje na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu, pričom uvedené vyjadrenie je totožné s obsahom

podaného odvolania.

19. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č.99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 26.1.2017, teda po nadobudnutí účinnosti
právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak
v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava

Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc
dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

20.Odvolacísúdpreskúmalodvolanímnapadnutérozhodnutiesúduprvejinštancievmedziachdôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

21. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Bratislava I v Bratislave, č.k. 26Cb/25/2011-177 zo dňa 29.1.2015, ktorým opravil výrok rozsudku v časti

náhrady trov konania je tá skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za
nepreskúmateľné a z toho dôvodu nesprávne.

22. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že k záveru o dôvodnosti podanej žaloby
v celom rozsahu dospel na základe vykonaného dokazovania, keď mal za preukázané, že žalovaný

porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že nezaplatil dohodnutú odplatu za dodávky a služby vykonané
žalobcom riadne a včas. Vyhodnotil, že žalobca jasne preukázal, že zmluvnú pokutu si tento neuplatnil
z dôvodu odstúpenia od zmluvy, ale z dôvodu porušenia povinnosti zo strany žalovaného. V tejto časti
poukázal na § 6 ods. 3 všeobecných obchodných podmienok, ktorý podľa názoru súdu prvej inštancie
jasne vymedzuje skutkovú podstatu, pre porušenie ktorej vzniká nárok na výkon práva žalobcovi.

23.Stýmtoprávnymzáveromsastotožňujeajodvolacísúd,keďmázato,žeust.§6ods.3všeobecných
obchodnýchpodmienokjasnevymedzujeskutkovúpodstatu,preporušeniektorejžalobcovivznikánárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty.

24. Teda za správny záver považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že ust. § 6 ods.
3 všeobecných obchodných podmienok jasne vymedzuje skutkovú podstatu, pre porušenie ktorej
vzniká žalobcovi nárok na výkon práva vo forme nároku na úhradu zmluvnej pokuty, keď takýto
záver jednoznačne vyplýva zo slovného výkladu uvedeného ustanovenia všeobecných obchodných
podmienok, kde jednotlivé prípady, kedy vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty sú oddelené

spojkou alebo, kedy je možný jednoznačný výklad, že nárok na úhradu zmluvnej pokuty vzniká „v
prípade ak sa odberateľ dostane do omeškania s úhradou niektorej splatnej faktúry viac ako 30 dní“.
Z uvedeného znenia teda jednoznačne vyplýva, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká už
samotným omeškaním odberateľa bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k odstúpeniu od zmluvy.

25. Za nedostatočné však považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tej časti, kde už
priznáva samotnú výšku zmluvnej pokuty, keď výšku priznanej zmluvnej pokuty nijakým spôsobom
nekonkretizoval, neuviedol za aké obdobie vzniká žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, čiže
samotná výška priznanej zmluvnej pokuty je z pohľadu odvolacieho súdu nepreskúmateľná.

26. K druhému uplatnenému nároku a to ušlému zisku súd prvej inštancie uviedol výlučne skutočnosť,
že nárok na priznanie ušlého zisku má za preukázaný, pričom ušlý zisk vyplýva z príjmu žalobcu
zo zmluvy o výkone servisu ako aj preukázateľne vynaložených nákladov a to v príčinnej súvislosti
medzi porušením povinnosti a škodou ušlého zisku. Aj v tejto časti odvolací súd vytýka nedostatočné
odôvodnenie,neuvedeniežiadnychdôvodov,resp.úvah,akýmisasúdprvejinštancieriadil,keďdospelk

tomuto záveru. Z pohľadu odvolacieho súdu je i tento nárok resp. odôvodnenie tohto nároku súdom prvej
inštancie za nepreskúmateľný, v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení rozsudku je súd prvej
inštancie povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie je teda postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

resp. predčasné rozhodnutie vo veci, nakoľko súd prvej inštancie svoj právny záver riadne neodôvodnil
a jeho rozsudok zostal z tohto dôvodu nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Z pohľadu odvolacieho súdu je tento nedostatok závažným
nedostatkom, pokiaľ odvolací súd nemal možnosť, z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvejinštancie preskúmať dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
rozhodnutia.

27. Za nesprávne odvolací súd tiež považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti priznaných trov
konania. Z vtedy platného § 149 ods. 3 O.s.p. vyplynulo, že v prípade, ak má účastník konania viacerých
právnych zástupcov zvolí si, na účet ktorého advokáta jemu priznaná náhrada trov konania bude
poukázaná, teda určí platobné miesto, na ktoré má byť jemu priznaná náhrada trov konania poukázaná.
Pre prípad, že strana sporu, ktorej je priznaná náhrada trov konania toto miesto platobné neurčí, súd

prizná náhradu trov na účet ktoréhokoľvek z nich. Uvedený postup je upravený aj v ust. § 263 CSP,
kde odsek 2, v prípade ak v konaní bola úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí
za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Takýto záver je opodstatnený práve z dôvodu, že
advokát je len príjemcov trov konania, teda platobné miesto priznanej náhrady trov konania, pričom ďalší
režim trov konania bude závisieť od prípadných dohôd medzi klientom a advokátom, čo však už nie je
predmetom súdneho konania.

28. Na záver odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ súd vyhlásil rozsudok na pojednávaní,
je týmto výrokom viazaný a preto pokiaľ rozhodol nesprávne o niektorom z nárokov a v takejto podobe
rozsudok vyhlásil, uvedené už nie je možné zhojiť opravným uznesením, tak ako vykonal súd prvej
inštancie a pochybenie súdu prvej inštancie je možné na odvolanie oprávneného účastníka zhojiť len

formou rozhodnutia odvolacieho súdu.

29. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil v spojení s
opravným uznesením a to podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) a b) CSP a vec vrátil na nové prejednanie
veci. Úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať v hore naznačenom smere, doplniť dokazovanie v

potrebnom rozsahu a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie i náležite odôvodniť v súlade s ust. §
220 ods. 2 CSP.

30. O trovách odvolacieho konania s poukazom na ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci.

31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).