Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 10, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820200154
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7820200154.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň

JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: Y. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom
P. X., L. XXX, proti žalovanému: N.. Y. W.Í., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. X., L. XXX, zastúpeného
advokátom JUDr. Pavlom Kontrom, so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 21, o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 11. septembra 2020 č.k.
11C/12/2020-122 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26. novembra 2020 č.k. 11C/12/2020-149,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie” alebo aj „súd”) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol (I.) a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia (II.). Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
žalovaný nie je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 nehnuteľností C. X., W..Ú.. X., evidovaných na LV
č. XXXX v časti parc. reg. "E" č. XXX/X zodpovedajúcej žalobcovým parcelám na LV č. XXX, a to

pozemku parcely reg. "C" č. XXX/X o výmere 123 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie
a pozemku parcely reg. "C" č. XXX/X o výmere 23 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie.
Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/1 nachádzajúcich sa v kat.
území Betliar LV č. XXX, a to parcela reg. "C" č. XXX/X a č. XXX/X. Sporné nehnuteľnosti nadobudol
darovacou zmluvou č. RI - 284/75 zo dňa 20.2.1975 od svojich rodičov ako pôvodnú parcelu č. EN č.
506/8, súčasne prečíslovanú na parcelu reg. "C" č. XXX/X na LV č. XXX, ktorá na základe geometrického
plánu č. 762 - 0013-74 bola vytvorená z časti parciel č. XXX H. XXX/X. Rozhodnutím o dedičstve č. D

73/76-13 po nebohom otcovi prešlo na neho v časti vlastnícke právo k poľnohospodárskej pôde parc. č.
483 vedenej v pozemnoknižnej vložke č. 101. Rozhodnutím Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3C/412/75
o zrušení podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 101 k.ú.
Betliar, parc. č. XXX v KN vedenej pod parc. č. XXX/X sa stal výlučným vlastníkom parcely č. XXX.
Podkladom predmetného súdneho rozhodnutia bol geometrický plán č. 762 - 0013 - 74, ktorým bola od
pozemku parc. č. XXX/X o výmere 4028 m2 odčlenená časť pozemku a pričlenená k pozemku parc. č.
XXX/X. Pozdĺžna hranica parciel č. XXX/X H. XXX/X nezasahuje do žiadnej ďalšej parcely a teda sú

identické s pozdĺžnymi hranicami pôvodných parciel č. 483 a 484/2. Predmetné nehnuteľnosti dlhoročne
užíva ako vlastné, o čom svedčí aj vykonaný a platný zápis vlastníckeho práva. Na parc. č. XXX/X
H. XXX/X sa nachádza jeho rodinný dom, ktorý obýva so svojou rodinou, a ktorý je riadne oplotený.
Tento bol zapísaný na základe geometrického plánu č. 244-363-094/90 na parcele reg. "C" č. XXX/X.Žalovaný je vlastníkom pozemku parc. reg. "E" č. XXX/X, evidovanej na LV č. XXXX k.ú. Betliar. Tituly
nadobudnutia žalovaného k spornej nehnuteľnosti sú evidované v časti B predmetného listu vlastníctva,
a to darovacia zmluva vkladového konania V 330/08-21/08 a kúpne zmluvy vkladových konaní V 903/08

- 46/08, V 1365/08 - 62/08, V 1987/08-83/08, V 463/09 - 4909 a V 5577/10 - 63/10. Nezhody medzi
stranami sporu vplývajú na ich susedské vzťahy. Žalovaný neustále spochybňuje vlastnícke právo
žalobcu k sporným nehnuteľnostiam. Na LV č. 266, rovnako tak na č. 1063 je zápis poznámky, že
hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnostiam bola spochybnená. Žalobca inicioval konanie
o preskúmanie rozhodnutia bývalej Správy katastra Rožňava o úprave údajov katastra zapísaných na

LV č. XXX k.ú. Betliar, výsledkom ktorého konania bol vznik nových parciel, ktoré vznikli odčlenením
od parc. č. 164/2 a zároveň došlo k úprave hranice pozemku parc. reg. "E" č. XXX/X vo vlastníctve
žalovaného, ktorej výmera sa zväčšila z 944 m2 na 1090 m2, teda o 146 m2 a jej posunutiu na úkor
pozemku žalobcu parc. reg. "C" č. XX/X, ktorej výmera sa zmenšila o pôvodnú plochu, ktorá je totožná
s výmerou sporných nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Súčasný právny stav je evidovaný na daných
listoch vlastníctva, z ktorých vyplýva zápis duplicitného vlastníctva k tým istým nehnuteľnostiam, a to

parciel registra "C" č. XXX/X, XXX/X, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a na strane druhej časti pozemku
parc. reg. "E" č. XXX/X v rozsahu 146 m2 vo vlastníctve žalovaného. Na určenie vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam má naliehavý právny záujem, nakoľko línia hranice pozemku prechádza
priamo cez rodinný dom žalobcu. Žalovaný dokonca prezentoval, že si bude voči žalobcovi uplatňovať
vydanie bezdôvodného obohatenia. Stav právnej neistoty, ktorý pretrváva, tak bráni pokojnému užívaniu

vlastníckychprávkspornýmnehnuteľnostiamžalobcovi.Nakoľkosprávneorgánydanúsituáciudoposiaľ
nevyriešili a na riešenie predmetnej otázky nie sú príslušné, obrátil sa so svojimi oprávnenými záujmami
na súd touto žalobou.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 10.3.2020, v ktorom uviedol,

že podanú žalobu považuje za nedôvodnú. Hoci žalobca uvádza, že je vlastníkom parciel reg. "C"
č. XXX/X H. Č.. XXX/X, tento zápis je sporný, čo vyplýva z poznámky zapísanej na uvedenom liste
vlastníctva. Navyše sa žalovaný domnieva, že mu vlastníctvo k označeným pozemkom parc. reg. "C"
nepatrí. Ako titul nadobudnutia je na príslušnom LV č. XXX, k.ú. Betliar uvedené Dar. Zmluva R I
284/75-54/75, Rozsudok 3C 412/74-4/75, Rozhodnutie D73/76-202/76, Žiadosť Z 2096/96, Rozhodnutie

o oprave chyby v katastrálnom operáte X 407/2012-BA-18/13 a Rozhodnutie o oprave chyby v
katastrálnom operáte č. OU-RV-KO2-2019/X-13-SP-54/2019. Rovnaký titul nadobudnutia Darovaciu
zmluvu R I 284/75 zo dňa 20.02.1975 uvádza v podanej žalobe aj žalobca, keď uvádza, že tieto
nehnuteľnosti nadobudol od svojich rodičov ako pôvodnú parc. č. XXX/X, ktorá bola na základe
geometrického plánu č. 762-0013-74 vytvorená z časti parc. č. XXX H. XXX/X. Hranica pôvodnej parc.

č. XXX, z ktorej k dnešnému dňu zostali len parc. č. XXX/X H. XXX/X je zjavná a táto na severnej
strane hraničí so súčasnou parcelou č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného. Rovnako tak parc. č. XXX/
X, z ktorej väčšia časť o výmere 683 m2 bola prevzatá do novovytvorenej parc. č. XXX/X susedí s
pôvodnou parc. č. XXX z južnej strany, a tak nemohla presahovať hranice súčasnej parcely č. XXX/X
vo vlastníctve žalovaného. Celková plocha tejto parc. č. XXX/X mala výmeru 801 m2, ktorá bez 11m2

zodpovedá súčasnej výmere pozemku parc. reg. "C" č. XXX/X, naopak spočítaním súčasnej výmery
parc. reg. "C" č. XXX/X o výmere 790 m2 a parciel reg. "C" č. XXX/X H. Č.. XXX/X, ku ktorým sa žalobca
de facto domáha určenia, by činila 936 m2, teda výmeru značne väčšiu ako pôvodná parc. č. XXX/X, od
ktorej žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo. Pokiaľ žalobca uvádza, že rozhodnutím o dedičstve č.
D 73/76-13 po nebohom otcovi, ktoré tvorí prílohu žaloby, prešlo na neho v časti vlastnícke právo k parc.

č. XXX vedenej v pozemkovo knižnej vložke č. 101, tak táto skutočnosť rozhodnutia o dedičstve č. D
73/76-13 nevyplýva. Predmetom dedenia malo byť 10/24 z domovej nehnuteľnosti, poľnohospodárske
nehnuteľnosti v užívaní JRD, tieto sú však bez označenia parcelných čísiel, či pozemkovo knižných
vložiek. Žalovaný sa stal vlastníkom označených nehnuteľností len v rokoch 2008 až 2010 a vie potvrdiť
teda len to, že tento pozemok bol predmetom ich sporov. Od predávajúcich, ktorí už dnes nežijú je mu

známe aj to, že pôvodní vlastníci boli v konfliktných situáciách so žalobcom, resp. jeho matkou a tak
podmienka nerušeného užívania nehnuteľností dozaista splnená nie je. Z pohľadu žalobcu negatívne
susedské vzťahy sú zapríčinené predovšetkým jeho správaním a týkajú sa sporných nehnuteľností.
Žalovaný navrhol žalobcovi odkúpenie predmetných nehnuteľností za zanedbateľnú cenu oproti trovám
konania, ktoré v konaní môžu vzniknúť. Žalovaný tiež nesúhlasí, aby súd otázku nastolenú žalobcom

riešil ako predbežnú, nakoľko táto bude predmetom konania samého. Tiež má za to, že žalobcom
navrhovaný petit je nevykonateľný a tento neodstráni stav právnej neistoty.3. Súd vec právne posúdil podľa § 126 OZ a § 137 písm. c/ CSP a konštatoval, že nakoľko v spore
bola podaná určovacia žaloba podľa § 137 písm. c/ CSP, v prvom rade sa zaoberal otázkou, či žalobca
má naliehavý právny záujem na požadovanom určení a teda, či jeho postavenie z hľadiska právneho

je postavením neistým, resp. ohrozeným a či takýto stav právnej neistoty možno odstrániť podanou
žalobou. Po objasnení inštitútu určovacej žaloby v tomto prípade z hľadiska § 137 písm. c/ CSP a v tejto
súvislosti skúmaného naliehavého právneho záujmu z hľadiska teórie práva zhodnotil, že žalobca pri
podaní predmetnej žaloby je povinný preukázať danosť svojho naliehavého právneho záujmu, ktorý v
danom prípade žalobca konštatuje tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č.

XXX k.ú. Betliar, parc. reg. "C" č. XXX/X H. XXX/X, a teda má záujem na tom, aby sa určilo, že zároveň
žalovaný nie je výlučným vlastníkom nehnuteľností k.ú. Betliar, evidovaných na LV č. XXXX v časti
parcely reg. "E" č. XXX/X zodpovedajúcej žalobcovým parcelám na LV č. XXX, a to pozemku parcely
reg. "C" č. XXX/X o výmere 123 m2 druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parcely
registra "C" č. XXX/X o výmere 23 m2 druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie. Vzhľadom na takto
formulovaný žalobný petit mal súd za to, že na strane žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem

na ním požadovanom určení vlastníckeho práva, pretože súdnym výrokom o takomto žalobnom petite
by nedošlo ani k odstráneniu spornosti, keďže takýto výrok by nebol ani spôsobilý pre ďalšie konanie
napr. katastrálneho úradu. Pozitívne určenie vlastníckeho práva má prednosť pred negatívnym určením,
lebo z negatívneho určenia nevyplýva, kto je skutočným vlastníkom nehnuteľnosti. Také rozhodnutie ani
nemôže byť podkladom na vykonanie zmien v katastri nehnuteľností, lebo by nemohlo tvoriť podklad na

vyjasnenie právnych vzťahov medzi účastníkmi (rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25 Co/201/2011).
Takýmto negatívnym určením by sa právne postavenie žalobcu porovnaním s existujúcim stavom
nezlepšilo, uspokojivo by sa neodstránila jeho neistota v danom právnom vlastníckom vzťahu, ale
pretrvala by naďalej a nevylučovalo by to ďalšie konanie o vlastníctve predmetných nehnuteľností. V
danej veci preto nie je daný naliehavý právny záujem, z ktorého dôvodu súd musel žalobu zamietnuť.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP a to tak, že plne úspešnému
žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov
konania.

5. Uznesením zo dňa 26. novembra 2020 súd opravil rozsudok v jeho záhlaví, pokiaľ ide o dátum
narodenia žalobcu, na 27.8.1948.

6. Proti predmetnému rozsudku podal v jeho zákonnej lehote v celom rozsahu žalobca odvolanie z

odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f, h/ CSP, keď napadnuté rozhodnutie považoval
za nedôvodné a nezákonné. Stav právnej neistoty preňho ako žalobcu z titulu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam parciel "C" KN č. XXX/X H. Č.. XXX/X k.ú. Betliar je evidentný zo samotného
konania žalovaného, ktorý jeho vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam spochybňuje, čím
narúša jeho pokojný výkon k nim. Samotná spornosť je zrejmá aj zo zápisu duplicity vlastníctva. Tak k

nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve evidovaným na LV č. XXX k.ú. Betliar, ako aj k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalovaného evidovaných na LV č. XXXX, k.ú. Betliar. Evidovanou duplicitou a tiež konaním
žalovaného, ktorý ho vyzval k vydaniu bezdôvodného obohatenia z titulu užívania jeho nehnuteľností
zo dňa 27.7.2012, je nespochybniteľná existencia jeho naliehavého právneho záujmu na usporiadaní
sporných vlastníckych vzťahov k dotknutým nehnuteľnostiam. Súd sa nedostatočne a v nesprávnom

právnom ponímaní zaoberal otázkou naliehavosti, jeho právneho záujmu na určení, či tu právo je alebo
nieje.Právnepostaveniežalobcujeneistéajehovlastníckeprávasúohrozené,čomubysúdmeritórnym
rozhodnutím, ktorým by žalobe vyhovel, tento stav zhojil bez nutnosti ďalších právnych sporov medzi
stranami sporu. Mal za to, že vyhovením jeho žaloby by sa odstránila spornosť k predmetným
nehnuteľnostiam a bola by splnená občianskoprávna prevencia pred zásahmi žalovaného do jeho

vlastníckych práv. Mal za to, že iným spôsobom ako podaním predmetnej žaloby by nebolo možné
dosiahnuť stav právnej istoty a eliminovať stav ohrozenia jeho vlastníckych práv, nakoľko vlastnícke
právaktotožnýmnehnuteľnostiamsúužvkatastrinehnuteľnostízapísanénarôznychlistochvlastníctva.
Predmetné rozhodnutie považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné. Jeho arbitrárnosť vidí v tom, že sa
odchyľuje od ustálenej rozhodovacej praxe súdov v obdobných veciach. Označené rozhodnutie súdu,

na ktoré sa konajúci súd v odôvodnení rozsudku odvolal, nerieši úplne totožnú právnu otázku, a preto
považuje aplikáciu právneho názoru v ňom uvedeného za právne nerozhodnú na prejednávanú vec.
Názor súdu vyjadrený v napadnutom rozhodnutí bol prelomený rozsudkom NS SR sp.zn. 6Cdo/15/2017
zo dňa 30.5.2018, v ktorom konaní sa dovolací súd stotožnil s existenciou naliehavého právnehozáujmu na negatívnom určení: „Podľa názoru dovolacieho súdu zistený skutkový stav totiž odôvodňoval
záver o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkýň na požadovanom negatívnom určení. I
keď v prípadoch určovacích žalôb týkajúcich sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je naliehavý

právny záujem spravidla daný potrebou zosúladenia skutočného stavu so zápisom vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností, a teda zapísania (či obnovenia zápisu) vlastníckeho práva žalobcu na základe
pozitívnej určovacej žaloby, v okolnostiach konkrétnej veci môže byť daný aj v prípade negatívnej
určovacej žaloby, ak sa ňou má odstrániť stav právnej neistoty už zapísaného vlastníckeho práva
žalobcu. Ide najmä o situáciu, aká nastala aj v danej veci, t.j. ak je vlastnícke právo zapísaného

vlastníka spochybnené duplicitným zápisom vlastníckeho práva i v prospech iného subjektu. Na základe
negatívnej určovacej žaloby, pokiaľ by jej bolo vyhovené, by bolo možné dosiahnuť opravu zápisu
evidovaných údajov o vlastníkovi, a teda odstránenie duplicity“. Súd v konaní nesprávne vec posúdil tým,
že daný skutkový stav nesprávne aplikoval príslušné normy práva. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít v prípade spornosti právnych vzťahov k nehnuteľnostiam je naliehavý právny
záujem na požadovanom právnom určení daný aj vtedy, ak na základe žalobe vyhovujúceho rozsudku

možno dosiahnuť opravu zápisu evidovaných údajov o vlastníkovi. V prípade spornosti nie je možno
duplicitu vlastníctva odstrániť opravou chyby v katastrálnom operáte, ale len meritórnym rozhodnutím
súdu o určení, či tu právo je alebo nie je. Na základe toho navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žaloba je nedôvodná nielen po
stránke procesnej, ale aj po stránke hmotnoprávnej, najmä z dôvodu, že žalobca si sám zavinil to, že
geometrický plán z roku 1990 nebol zapísaný v katastri nehnuteľností v čase vykonávania ROEP-ky a
žalobca mal dostatočnú lehotu na to, aby tento stav zosúladil. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu
SR I. ÚS 419/2017 a to v jej relevantnej časti, t.j. so záverom, že určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/

O.s.p. má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení
existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo práva s tým, že pokiaľ žalobca neosvedčí svoj
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod na zamietnutie
žaloby, t.j. súd žalobu zamietne bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Konštatoval, že krajský
súd sa v danej veci otázkou existencie naliehavého právneho záujmu sťažovateľov ako žalobcov

na požadovanom určení ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal. Ak teda krajský súd v
posudzovanej veci na základe zisteného skutkového stavu okresným súdom ustálil, že sťažovatelia
ako žalobcovia v konaní naliehavosť právneho záujmu na negatívnom určení vlastníckeho práva
žalovaných nepreukázali, pretože takýmto negatívnym určením sa v porovnaní s existujúcim stavom
právne postavenie žalobcov nezlepší a neodstráni sa tým ich právna neistota v danom právnom vzťahu,

ale naopak pretrváva naďalej a nevylučuje ďalšie konania o vlastníctve predmetných nehnuteľností, je
potrebnétakétoprávneposúdeniepovažovaťzaústavnekonformné.Nazákladeuvedenýchskutočností
odvolávajúc sa na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré úplne a výstižne sa vysporiadava s
otázkou naliehavého právneho záujmu, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.

8. Žalobca vo svojej odvolacej replike zopakoval odvolacie námietky a doplnil, že konajúci súd si aj
na základe jeho vystupovania mohol urobiť, že je jednoduchý skromný človek bez titulov a jediné, čo
sa snaží, je dosiahnuť vo veci potvrdenie jeho práv k parcele, ktorá má dvoch vlastníkov, pričom je
presvedčený, že súd je povinný a spôsobilý zjednať nápravu tohto protiprávneho duplicitného stavu.

Opačný prístup súdu považuje za upieranie prístupu k spravodlivosti. Preto naďalej trval na zrušení
napadnutého rozsudku a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Ďalšie podania vo veci v odvolacom konaní podané neboli.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a
§ 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie
je možné vyhovieť.

11. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.11.2021 o 10.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 5.11.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3

CSP.
13. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, t.j. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe

vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(f)arozhodnutiesúduprvejinštancievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie
procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť
spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže

legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

15. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí právo na prístup k súdu, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, právo vyjadriť sa

k dokazovaniu a k právnej stránke veci, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami súdom,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia.

16. Hoci porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu predstavuje pochybenie súdu, o

naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, keď postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných
práv strany sporu dosiahne takú mieru, ktorá odôvodňuje záver, že v konaní došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou vadou

sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo myť vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to,
že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

19. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa §
191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd nezistil
ani žiadne porušenie procesných práv a ani inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu spĺňa podmienku riadneho odôvodnenia, nevykazuje znaky
arbitrárnosti a ani nepreskúmateľnosti.

22. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní sporu a tieto odvolacie
námietky preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku a privodiť jeho zmenu.

23. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na
zdôraznenie ich správnosti odvolací súd uvádza nasledovné.

24. Predmetom konania je negatívna určovacia žaloba týkajúca sa tvrdeného duplicitného zápisu
vlastníctva k nehnuteľnostiam v KN, ktorou sa žalobca domáha určenia, že žalovaný nie je výlučným
vlastníkom v podiele 1/1 nehnuteľností Obec Betliar, k.ú. Betliar, evidovaných na LV č. XXXX v časti
parc. reg. "E" č. XXX/X zodpovedajúcej žalobcovým parcelám na LV č. XXX, a to pozemku parcely reg.
"C" č. XXX/X o výmere 123 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parcely reg.

"C" č. XXX/X o výmere 23 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie.

25. Ide teda o typ žaloby spadajúci pod § 137 písm. c/ CSP, kedy úspešnosť žaloby prioritne záleží
od naliehavého právneho záujmu na podaní takejto žaloby, pokiaľ naliehavý právny záujem nevyplýva
z osobitného predpisu. V prejednávanej veci nešlo o prípad, aby naliehavý právny záujem vyplýval z

osobitného predpisu, preto súd prvej inštancie správne postupoval v konaní, ak sa prioritne zaoberal
otázkou naliehavého právneho záujmu na podaní predmetnej žaloby.

26. V konaní nebolo medzi stranami sporu sporným, že žalobca je zapísaný ako výlučný vlastník parciel
reg. "C" parc. č. XXX/X o výmere 123 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 23 m2 na LV č. XXX k.ú. Betliar a

žalovaný je zapísaný ako vlastník parcely reg. "E" parc. č. XXX/X o výmere 1090 m2 na LV č. XXXX k.ú.
Betliar, pričom na oboch listoch vlastníctva je zápis poznámky o tom, že hodnovernosť údajov katastra
o práve k nehnuteľnostiam bola spochybnená.

27. V prejednávanej veci ide teda o prípad tzv. duplicity vlastníctva, kedy vlastnícke právo k pozemku

svedčí súčasne podľa zápisu v katastri nehnuteľností v prospech dvoch osôb, pričom sa nejedná o
žiadnu formu spoluvlastníctva.

28. Súd rozhodol o predmetnej žalobe zamietavým spôsobom z dôvodu nepreukázania naliehavého
právneho záujmu na požadovanom negatívnom určení vlastníckeho práva.

29. Odvolací súd s týmto záverom súdu súhlasí a súčasne ho považuje za súladný s rozhodovacou
praxou súdov.

30. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry slovenských súdov, pri skúmaní existencie naliehavého

právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo
právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah aleboprávojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (porovnaj napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 155/2020).

31. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 112/04 vyplýva o.i., že vo všeobecnosti tiež platí, že pozitívne
určenie vlastníckeho práva (t.j. že žalobca je vlastníkom) má spravidla prednosť pred negatívnym
určením (t.j. že žalovaný nie je vlastníkom), lebo z negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne,
kto je skutočným vlastníkom, pretože bez takéhoto pozitívneho určenia treba pripustiť aj možnosť, že
vlastníkom je aj tretia osoba (ktorá nie je účastníkom konania).

32. Prípustnosť pozitívneho určenia vlastníckeho práva v prípade duplicity vlastníctva vyplýva napr. z
rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo 163/2005, z ktorého odvolací súd vyberá nasledovné znenie: „Citované
zákonné ustanovenie pripúšťa žalobu smerujúcu k určeniu, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie
je, len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem ako podmienka
úspešnosti žaloby o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu

môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty (spornosti) a ochranu práv a oprávnených záujmov práve
navrhovaným určením. Vo všeobecnosti platí, že ak žaloba na určenie neslúži potrebám praktického
života (neistej situácie sa vôbec netýka alebo ju nerieši), alebo ak má žalobca inú možnosť, ako
odstrániť vzniknutú neistú situáciu právneho vzťahu účastníkov, nie je takáto žaloba spravidla účelná a
procesné prípustná. V niektorých prípadoch možno však (najmä so zreteľom na individuálne okolnosti

daného právneho vzťahu) žalobu na určenie považovať za procesne prípustnú aj napriek existencii
možnosti žalobcu domáhať sa ochrany práv inak. Medziiným ide o prípady reálnosti predpokladu, že
požadovaným súdnym určením sa predíde súdnym sporom v ďalších veciach. Určovacia žaloba je
spravidla prípustná v prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných katastrom nehnuteľností.
Stav spornosti môže byť, okrem iného, vyvolaný tiež podstatným omylom katastra nehnuteľností pri

identifikácii (stotožňovaní) nehnuteľnosti, ak táto skutočnosť má za následok vážne problémy vo sfére
vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zúčastnených osôb, pripadne existenciou duplicitného zápisu, t.j.
že určitá nehnuteľnosť, resp. jej časť je zapísaná v prospech dvoch odlišných vlastníkov. Žalobkyňa
naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila tým, že v dôsledku chybnej identifikácie
parciel vykonanej v rámci dohody o vrátení združeného pozemku pôvodným vlastníkom uzavretej medzi

Jednotným roľníckym družstvom DUNAJ B. - R. a žalovanými v druhom a treťom rade, novovytvorená
parcela parc. č. XXX/X sa stala sčasti (v určitej výmere) identická s pozemkom parc. č. XXXX/XX, ktorý
je vo vlastníctve žalobkyne a teda, že v evidencii nehnuteľnosti existuje duplicitný zápis vlastníckeho
práva k tej istej časti nehnuteľnosti v prospech dvoch rozdielnych vlastníkov, pričom tento stav nebolo
možné odstrániť inak, len návrhom o určenie vlastníctva, resp. určenie neplatnosti právneho úkonu.”

33. Pokiaľ ide o negatívne určenie vlastníckeho práva, súdy pripúšťajú negatívne určenie vlastníckeho
práva v prípade duplicitného zápisu identického pozemku zapísaného v prospech dvoch alebo viacerých
osôb na jednom liste vlastníctve (por. napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 62/2018), čo ale nie je
prejednávaný prípad.

34. Inak je tomu v prípadoch, ak žalobca požaduje negatívne určenie vlastníckeho práva za situácie,
pokiaľ svoje tvrdené vlastnícke právo nepreukazuje na neho znejúcim tzv. nadobúdacím titulom a dosiaľ
nebol ako vlastník zapísaný v evidencii právnych vzťahov (por. napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 2MCdo
20/2007), čo tiež nie je prejednávaný prípad.

35. V spore vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 8C 84/2012, v ktorom sa
žalobcovia domáhali určenia, že odporcovia nie sú vlastníkmi tých častí pozemkov, ktoré sú dotknuté
duplicitným zápisom vlastníckeho práva (novovytvorené parcely registra C vo vlastníctve odporcov,
ktoré sa prekrývali s parcelou registra E, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov), súd

žalobu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom
zamietavý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co 750/2015. Proti
rozsudku krajského súdu podali žalobcovia sťažnosť na ústavný súd, o ktorej ústavný súd rozhodol
svojim nálezom zo dňa 31. augusta 2017 sp. zn. I. ÚS 419/2017, z ktorého vyplýva relevantné znenie:
„19. Ústavný súd v tomto konaní preto pristúpil k skúmaniu, či právny názor vyslovený v napadnutom

rozsudku krajského súdu je z ústavného hľadiska udržateľný a akceptovateľný. 20. Krajský súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia (relevantnom vo vzťahu k námietkam sťažovateľov) uviedol: «Možnosť
určovacej žaloby pripúšťa § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Toto zákonnéustanovenie stanovuje zároveň pre úspešnosť určovacej žaloby aj podmienku a to, že o požadovanom
určení možno rozhodnúť len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Táto podmienka všeobecne
platí pre pozitívnu určovaciu žalobu, kedy navrhovateľ žiada určiť existenciu práva alebo právneho

vzťahu, ako aj pre negatívnu určovaciu žalobu, kedy navrhovateľ žiada určiť neexistenciu určitého
práva alebo právneho vzťahu /tak ako je to aj v predmetnej právnej veci, kedy navrhovatelia žiadajú
určiť, že odporcovia nie sú vlastníkmi nimi označených nehnuteľností/. ... V predmetnej právnej veci
odôvodnili navrhovatelia 1/ až 7/ svoj naliehavý právny záujem na požadovanom negatívnom určení
tým, že vyhovením ich návrhu by sa zmenilo ich právne postavenie v tom smere, že už nebudú

musieť čeliť tvrdeniu odporcov pri vypratávaní danej nehnuteľnosti, že oni, odporcovia sú vlastníkmi
vypratávaných pozemkov, a tiež, že by príslušným katastrálnym odborom boli opätovne zapísaní ako
vlastníci na predmetných nehnuteľnostiach. Vo svojich odvolaniach potom navrhovatelia 1/ až 7/ tvrdili,
že rozhodnutím súdu o ich negatórnej žalobe sa odstráni nezákonný stav tzv. dvojitého vlastníctva,
pozemok bude možné zamerať a zapísať do reg. C a vykonávať k nemu všetky vlastnícke práva.
Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvého stupňa, že uvedené navrhovateľmi tvrdené skutočnosti

neosvedčujúnaliehavýprávnyzáujemnavrhovateľovnapožadovanomnegatívnomurčení.Rozhodnutie
o negatívnom určení požadovanom navrhovateľmi môže byť podkladom pre výmaz odporcov ako
vlastníkov sporných nehnuteľností z katastra nehnuteľností, ale na druhej strane nemôže byť podkladom
pre následný zápis navrhovateľov do katastra nehnuteľností ako vlastníkov daných nehnuteľností. Po
vykonaní záznamu súdneho rozhodnutia o navrhovateľmi požadovanom negatívnom určení by tak

sporné nehnuteľnosti zostali zapísané /resp. by boli zapísané ako novovytvorené parcely, pretože by išlo
o určenie, že odporcovia nie sú vlastníkmi určitých parciel reg. C, ktoré by boli vytvorené geometrickým
plánom vyhotoveným v súdnom konaní a ktoré novovytvorené parcely by zodpovedali „prekrytiu“ parcely
reg. E vo vlastníctve navrhovateľov a parciel reg. C vo vlastníctve odporcov/ v katastri nehnuteľností
bez zápisu vlastníckeho práva, teda bez listu vlastníctva. Nedošlo by tak k odstráneniu právne neistoty

navrhovateľov, pretože by z katastra nehnuteľností nebolo zrejmé, kto je vlastníkom týchto sporných
nehnuteľností zapísaných ako novovytvorené parcely reg. C. Len pozitívne určenie, teda určenie, že
navrhovatelia 1/ až 7/, resp. aj ďalšie osoby sú spoluvlastníkmi v určených spoluvlastníckych podieloch
týchto sporných nehnuteľností bude podkladom pre zápis vlastníckeho práva navrhovateľov a ďalších
osôb ako podielových spoluvlastníkov k predmetným novovytvoreným parcelám reg. C, čím dôjde k

odstráneniu právnej neistoty o vlastníckom práve k týmto nehnuteľnostiam.» 21. Ústavný súd po
oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu dospel k záveru, že tento svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil, predmetné rozhodnutie obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom
ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva
z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá

by bola popretím ich podstaty a zmyslu. ... 24. Možno konštatovať, že krajský súd sa v danej
veci otázkou existencie naliehavého právneho záujmu sťažovateľov ako žalobcov na požadovanom
určení ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal. Ak teda krajský súd v posudzovanej veci na
základe zisteného skutkového stavu okresným súdom ustálil, že sťažovatelia ako žalobcovia v konaní
naliehavosť právneho záujmu na negatívnom určení vlastníckeho práva žalovaných nepreukázali,

pretože takýmto negatívnym určením sa v porovnaní s existujúcim stavom právne postavenie žalobcov
nezlepšuje, a neodstráni sa tým ich právna neistota v danom právnom vzťahu, ale naopak, pretrváva
naďalej a nevylučuje ďalšie konania o vlastníctve predmetných nehnuteľností, je potrebné takéto právne
posúdenie považovať za ústavne konformné.”

36. V spore vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 4C/316/2014 sa žalobkyne domáhali,
aby súd určil, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre kat.
úz. R. na liste vlastníctva č. X ako pozemky - parcely reg. "C" č. X - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere X m2, č. X - záhrady vo výmere X m2 a č. X- záhrady vo výmere X m2, keď v žalobe uviedli,
že sú podielovými spoluvlastníčkami označených pozemkov (ďalej aj "sporné pozemky"), a to každá

v jednej polovici spoluvlastníckeho podielu, pričom ich spoluvlastníctvo je v katastri nehnuteľností aj
riadne zapísané; žalovaná je v katastri nehnuteľností pre kat. úz. R. vedená ako vlastníčka pozemku
zapísaného na liste vlastníctva č. X ako parcela reg. "E" č. X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere X
m2, pričom podľa grafickej identifikácie parciel je tento pozemok totožný s pozemkami v spoluvlastníctve
žalobkýň, resp. tieto sú jeho súčasťou, čo znamená, že k sporným pozemkom existuje duplicitný zápis

vlastníctva (v prospech žalobkýň i v prospech žalovanej) a keď v žalobe ďalej uviedli, že na návrh
žalovanej je proti nim na Okresnom súde Nové Zámky vedené pod sp. zn. 6C/224/08 konanie, v ktorom
žalovaná spochybňuje ich vlastníctvo, preto majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Súd žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, pričom zamietavý rozsudok bolpotvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre. Na základe podaného dovolania žalobkýň Najvyšší súd
svojim uznesením zo dňa 30. mája 2018 sp. zn. 6Cdo 15/2017 zrušil rozsudok odvolacieho súdu prijmúc
záver, podľa ktorého: „16. V preskúmavanej veci boli súčasťou skutkového stavu zisteného súdom prvej

inštancie skutkové zistenia, a to, že v katastri nehnuteľností je duplicitne evidované vlastnícke právo
žalobkýň a žalovanej, že na liste vlastníctva č. X (na ktorom je zapísané spoluvlastnícke právo žalobkýň)
je poznámka katastra, že hodnovernosť údajov o práve k nehnuteľnostiam na tomto liste vlastníctva je
spochybnená duplicitne evidovaným vlastníckym právom k pozemku parcela č. X na liste vlastníctva č.
X, a že žalovaná sa v inom konaní domáha určenia svojho vlastníckeho práva k sporným pozemkom.

17. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie otázku naliehavého právneho záujmu ako procesného
predpokladu určovacej žaloby upravoval § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len "O.s.p."). Určovacou žalobou v zmysle tohto ustanovenia sa bolo možné domáhať, aby bolo
určené,žetuprávnyvzťahaleboprávoje,alebožetuprávnyvzťahaleboprávonieje.Podľavymedzenia
žalobného petitu išlo buď o kladnú (pozitívnu) určovaciu žalobu alebo o zápornú (negatívnu) určovaciu
žalobu. Oba typy určovacej žaloby mali pre účastníkov (teraz strany) zásadne rovnaký význam. Či v

konkrétnom prípade malo byť predmetom žaloby kladné (pozitívne) alebo záporné (negatívne) určenie,
záviselo na tom, ktorý z účastníkov právneho vzťahu žalobu podáva, a na tom, aké určenie zodpovedá
jeho záujmom na výsledku sporu. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
bola daná najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto
určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba aj podľa súčasnej právnej úpravy (C.

s. p.) stále má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom
možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť iným spôsobom, resp. dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec,
ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ak nemožno v konkrétnom prípade
očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 18.

V prejednávanej veci súdy v základnom konaní správne posudzovali otázku naliehavého právneho
záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p. a správne toto ustanovenie aj interpretovali, no na zistený skutkový
stav ho nesprávne aplikovali. Podľa názoru dovolacieho súdu zistený skutkový stav totiž odôvodňoval
záver o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkýň na požadovanom negatívnom určení. I keď
v prípadoch určovacích žalôb týkajúcich sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je naliehavý právny

záujem spravidla daný potrebou zosúladenia skutočného stavu so zápisom vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností, a teda zapísania (či obnovenia zápisu) vlastníckeho práva žalobcu na základe pozitívnej
určovacej žaloby, v okolnostiach konkrétnej veci môže byť daný aj v prípade negatívnej určovacej žaloby,
ak sa ňou má odstrániť stav právnej neistoty už zapísaného vlastníckeho práva žalobcu. Ide najmä
o situáciu, aká nastala aj v danej veci, t.j. ak je vlastnícke právo zapísaného vlastníka spochybnené

duplicitným zápisom vlastníckeho práva i v prospech iného subjektu. Na základe negatívnej určovacej
žaloby, pokiaľ by jej bolo vyhovené, by bolo možné dosiahnuť opravu zápisu evidovaných údajov o
vlastníkovi, a teda odstránenie duplicity. Okrem toho stav právnej neistoty žalobkýň bol znásobený aj
konaním žalovanej, ktorá začala spochybňovať nadobúdací titul, na základe ktorého mali nadobudnúť
spoluvlastnícke právo a v inom konaní zažalovala neplatnosť tohto titulu ako i určenie, že je výlučnou

vlastníčkou sporných pozemkov.”

37. Z uvedeného vyplýva, že nemožno jednoduchým zovšeobecňujúcim spôsobom uzavrieť, či je/nie
je daný naliehavý právny záujem na negatívnom určení vlastníckeho práva, pretože posúdenie tejto
otázky závisí vždy od konkrétneho prípadu- jeho skutkových okolností, ale najmä tiež od konkrétneho

požadovaného petitu. Najvyšší súd SR už vo svojom rozsudku vydanom pod sp. zn. 3Cdo 112/2004
uviedol, že naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v
konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Podobne Najvyšší súd
SR vo svojom rozsudku vydanom pod sp. zn. 5Cdo 548/2015 uviedol, že naliehavý právny záujem v

zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. sa totiž vždy viaže na konkrétnu žalobu, jej rozhodné skutkové a nadväzujúce
právne konštrukcie, logicky premietajúce sa v žalobnom petite, ktorým sa má dosiahnuť odstránenie
spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

38. Pokiaľ odvolateľ vo svojom odvolaní poukázal na právne závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo

15/2017 (pozri bod 36.), odvolací súd zastáva názor, že týmto rozhodnutím bol riešený síce na prvý
pohľad podobný spor, avšak s relevantným rozdielom práve v požadovanom nároku. V spomínanom
rozhodnutí sa žalobkyne domáhali určenia, že žalovaný nie je vlastníkom tých nehnuteľností, ku ktorým
je zapísané vlastníctvo žalobkýň, čo ale nezodpovedá nároku uplatňovaného v odvolaním napadnutejveci, hoci v oboch prípadoch ide o tvrdenú duplicitu vlastníctva zapísanú v KN na odlišných listoch
vlastníctva.

39. Preto právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti predmetnej žaloby, musí byť naliehavý v
tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie
spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením,
či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu
a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho

(akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem
sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením
otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho
práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu
žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom
ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude

musieť aj tak nasledovať iné konanie.

40. V prípade, akou je konkrétna prejednávaná vec, v ktorej síce ide o tvrdenú duplicitu vlastníctva
za skutkovej okolnosti, podľa ktorej žalobca je zapísaný ako výlučný vlastník parciel reg. "C" parc. č.
XXX/X o výmere 123 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 23 m2 na LV č. XXX k.ú. Betliar a žalovaný je

zapísaný ako vlastník parciel reg. "E" parc. č. XXX/X o výmere 1090 m2 na LV č. XXXX k.ú. Betliar,
pričom na oboch listoch vlastníctva je zápis poznámky o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve
k nehnuteľnostiam bola spochybnená, žalobcom požadovaný petit predstavuje neprípustný nárok z
dôvodu, že na jeho úspešnosti žalobca nemá naliehavý právny záujem, pretože tak, ako správne uviedol
súd prvej inštancie vo svojom napadnutom rozhodnutí, súdnym výrokom o takomto žalobnom petite

by nedošlo ani k odstráneniu spornosti, keďže takýto výrok by nebol ani spôsobilý pre ďalšie konanie
napr. katastrálneho úradu. Pozitívne určenie vlastníckeho práva má prednosť pred negatívnym určením,
lebo z požadovaného negatívneho určenia nevyplýva, kto je skutočným vlastníkom nehnuteľnosti. Také
rozhodnutie ani nemôže byť podkladom na vykonanie zmien v katastri nehnuteľností, lebo by nemohlo
tvoriť podklad na vyjasnenie právnych vzťahov medzi účastníkmi. Takýmto negatívnym určením by sa

právne postavenie žalobcu porovnaním s existujúcim stavom nezlepšilo, uspokojivo by sa neodstránila
jeho neistota v danom právnom vlastníckom vzťahu, ale pretrvala by naďalej a nevylučovalo by to ďalšie
konanie o vlastníctve predmetných nehnuteľností.

41. Hoci súd zamietol predmetnú žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, učinený záver

nedostatku naliehavého právneho záujmu sa viaže výlučne na konkrétny požadovaný nárok (petit), čo
nevylučuje uplatnenie žaloby s procesne prípustným petitom. Nemožno preto prisvedčiť odvolateľovi ani
v jeho argumente o tom, že konaním súdu bol poškodený na svojom práve na spravodlivý proces.

42. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa 387 ods.

1 CSP potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

44. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému preto odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).