Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, October 20, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/10/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811200682
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8811200682.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobkyne: Y. Q.,

W.. X.X.XXXX, F. Y. XX, Q., zast. JUDr. Ľuboš Bajužík, advokát so sídlom Nám. Slobody 2, Humenné
proti žalovanému: K.. R. C., W.. XX.XX.XXXX, Č. XXX, o zaplatenie 3.362,54 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou vedenou pod sp. zn. 9C/19/06 doručenou súdu dňa
28.12.2005 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.514,37 eur (136.000,-Sk) aj s
10% úrokom z omeškania od 1.1.2004 do zaplatenia ročne ako aj zaplatiť trovy tohto konania vo výške

226,85 eur (6.834,-Sk). Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný v čase podania žaloby
už najmenej tri roky užíval časť pozemkov a to z parciel č. XXX, XXX E. XXX zapísaných na LV č.
XXX, k. ú. Č., ktorých je vlastníčkou. Na základe výzvy žalovaný odmietol zaplatiť nárok na nájomné,
ktorý si uplatňuje za tri roky spätne a to 30,-Sk ročne za 1 m2, spolu 18000 Sk x 3 = 54000 Sk. V
ďalšomuviedla,žedňa10.3.2003bolovydanéstanoviskoŠtátnejochranyprírodySR,regionálnaspráva
ochrana prírody a krajiny Prešov ohľadom výrubu topoľov, o ktoré požiadal žalovaný. K tomuto výrubu
dala súhlas aj žalobkyňa s tým, že jej žalovaný uhradí za drevnú hmotu a jednalo sa o 24 m3 piliarskej

guľatiny po 1.200,-Sk spolu 28.800,-Sk a 54,85 m3 po 800,-Sk spolu 43.880,-Sk, teda spolu za drevnú
hmotu 72.680,-Sk ( 2.412,53 eur ).

2. V súlade s týmto pôvodným návrhom bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor
s odôvodnením, že žiada žalobu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov konania, nakoľko
žaloba nie je opodstatnená a návrh na začatie konania opisuje skutkový stav v rozpore so skutočným
stavom veci. Parcely XXX, XXX E. XXX zapísané na LV č. XXX, k. ú. Č. boli do roku 2005 zapísané

ako podielové spoluvlastníctvo pod B5 na mene žalobkyne v pomere 3/16 a pod B1 až 4 na menách
neznámych vlastníkov v správe Slovenského pozemkového fondu. Žalobkyňa si v roku 2005 cestou
notárskeho osvedčenia a bez vedomia SPF dala osvedčiť vlastníctvo vedené na mená iných osôb. On je
užívateľom nehnuteľností parc. č. XXX/X - zastavaná plochy o výmere XXXX m2 podľa nájomnej zmluvy
č. 4907403 uzavretej so SPF zo dňa 5.5.2003. Táto parcela predstavuje bývalý hospodársky dvor JRD,
ktorý v zmysle zákona je v správe SPF. Podľa kópie z katastrálnej mapy, do ktorej je premietnutá plocha
tvoriaca dvor je vidieť, že z parciel č. XXX,XXX E. XXX tam náleží iba malá časť vo forme klina, ktorú

žalobkyňa neužívala ani neužíva, teda nedlhuje žiadnu náhradu za užívanie parciel zapísaných na LV č.
XXX a namietal premlčanie nároku. K druhej časti nároku za výrub stromov uviedol, že k vyrúbaniu došlo
so súhlasom SPF a podľa vydaného rozhodnutia Obecného úradu v Č. zo dňa 7.5.2003, k výrubu došlo
v novembri 2003. Dôvodom výrubu bolo, že išlo o prestarlé stromy, ktoré podliehali hnilobe a ohrozovalibezpečnosť majetku a ľudí, pre výrub boli stanovené podmienky, ktoré všetky boli z jeho strany splnené
a nevznikol mu žiaden zisk. Aj v tejto časti namietal premlčanie nároku uplynutím dvojročnej premlčacej
doby ( § 106 ods. 1 OZ), lebo návrh došiel 28.12.2005.

3. Vo svojom písomnom vyjadrení k odporu podanému žalovaným žalobkyňa uviedla, že v roku 2005
prešlo vlastníctvo parciel XXX, XXX E. XXX na ňu bez akýchkoľvek vád a to v pomere 1/1 a na to, aby
ich mohla užívať, je nutné, aby žalovaný odstránil ohradu tej časti pozemku, ktorá jej bráni v užívaní.
K vznesenej námietke premlčania uviedla, že s touto nesúhlasí, lebo k výrubu došlo v marci 2004 a

nie v novembri 2003 ako to tvrdí žalovaný a ona sa o výrube dozvedela až v októbri 2005. K likvidácii
stromov uviedla, že nie je pravdou, že stromy boli zhnité, lebo žalovaný topole na svojej píle porezal a
následne rezivo či výrobky odpredal bez toho to zúčtoval voči nej, takto získal majetkový prospech a
spôsobil jej týmto konaním škodu.

4. V podaní zo dňa 20.10.2006 doručenom súdu 24.10.2006 žalobkyňa uviedla, že upresňuje svoj návrh

zo dňa 22.12.2005 tak, že v petite návrhu má byť - žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.412,53
eur za drevnú hmotu aj s 10% úrokom z omeškania ročne od 1.1.2004 do zaplatenia aj náhradu škody za
užívanie pozemkov v sume 1.792,47 eur (54.000,-Sk ) s úrokom z omeškania vo výške 13% od 1.1.2003
zo sumy 597,49 eur ( 18.000,-Sk ) ročne do zaplatenia, vo výške 12% od 1.1.2004 zo sumy 597,49 eur
ročne až do zaplatenia a vo výške 8% od 1.1.2005 zo sumy 597,49 eur ročne až do zaplatenia ako aj

zaplatiť trovy.

5. Podaním zo dňa 12.1.2010 doručeným súdu 18.1.2010 žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu
uviedla, že upresňuje návrh za používanie pozemkov tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
náhradu škody za užívanie pozemkov v sume 950,01 eur ( 28.620,-Sk ) s úrokom z omeškania vo výške

13% od 1.1.2003 zo sumy 316,67 eur ( 9.540,-Sk ) ročne do zaplatenia, vo výške 12% od 1.1.2004 zo
sumy 316,67 eur ročne až do zaplatenia a vo výške 8% od 1.1.2005 zo sumy 316,667 eur ročne až do
zaplatenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že podľa geometrického plánu GP 140/07 zo dňa 6.4.2007, ktorý
dala vyhotoviť žalobkyňa, plocha v užívaní žalovaného na parc. č. XXX, XXX E. XXX bola XXX m2. V
časepodanianávrhutentopláneštenebolvypracovaný,pretosavteréneurobilolenpredbežnemeranie

pásmom, preto berúc do úvahy geometrický plán 140/07 upresňuje svoj návrh. Preto uznesením č.k. 9C
19/2006-224 zo dňa 18.2.2010 súd pokiaľ sa týka žaloby žalobcu ohľadom zaplatenia sumy 842,46 eur
a úroku z omeškania vo výške 13% od 1.1.2003 do zaplatenia zo sumy 280,82 eur, vo výške 12% od
1.1.2004 do zaplatenia zo sumy 280,82 eur a vo výške 8% od 1.1.2005 do zaplatenia zo sumy 280,82
eur, konanie zastavil. Žalobu žalobcu pokiaľ sa týka zaplatenia sumy 2.412,53 eur za drevnú hmotu aj

s 10% úrokom z omeškania ročne od 1.1.2004 do zaplatenia a náhradu škody za užívanie pozemkov
v sume 950,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 13% od 1.1.2003 zo sumy 316,67 eur ročne do
zaplatenia, vo výške 12% od 1.1.2004 zo sumy 316,67 eur ročne až do zaplatenia a vo výške 8% od
1.1.2005 zo sumy 316,667 eur ročne až do zaplatenia ako aj povinnosti zaplatiť trovy tohto konania vo
výške 226,85 eur ako poplatok za podaný návrh vylúčil na samostatné konanie, v ktorom konaní bude

rozhodnuté aj o trovách tohto konania. Konanie vo vylúčenej veci je vedené pod sp. zn. 9C 10/2011.

6. O tomto nároku rozhodol prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 10.7.2012, a to tak, že žalobu
zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O
tomto uplatnenom nároku prvostupňový súd vykonal dokazovanie a zistil aplikujúc ust. § 420 a § 451

ods. 1, 2 OZ, že vo vzťahu k nároku žalobkyne na sumu 2.412,53 Eur za drevnú hmotu, ktorá suma
mala predstavovať podiel žalobkyne na vyťaženej drevnej hmote pri výrube topoľov, ktoré sa nachádzali
na parcelách č. XXX, Č.. XXX E. Č.. XXX, žalovaný vzniesol námietku premlčania. Prvostupňový súd
sa s touto námietkou vysporiadal a zistil, že žalovaný tvrdil, že k výrubu dreva došlo v novembri
2003 a žaloba bola podaná až v decembri 2005, teda po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby podľa §

106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K tejto skutočnosti prvostupňový súd vypočul svedkov, účastníci
konania mu predložili listiny. Kompletný spisový materiál obecného úradu týkajúci sa predmetného
výrubu už nebolo možné zabezpečiť, pretože bol skartovaný. V liste, ktorý sa nachádza v súdnom
spise z Obecného úradu Čičava zo dňa 13.01.2005 ohľadom výsadby drevín bolo konštatované, že
výrub stromov sa uskutočnil v marci 2004. Preto berúc do úvahy skutočnosť, že vyjadrenia jednotlivých

svedkov, ako aj vystavenie dodacieho listu subjektu vykonávajúceho ťažbu topoľov pre žalovaného,
mohli byť ovplyvnené ich pomerom k veci alebo účastníkom konania, súd obdobie výrubu ustálil na
mesiac marec 2004. Na základe toho zistil, že žaloba bola podaná v premlčacej jednak 2-ročnej
subjektívnej a 3-ročnej objektívnej lehote podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Ďalej prvostupňovýsúd skonštatoval, že jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie
určitej povinnosti subjektom, ktorý má za škodu zodpovedať. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
k výrubu topoľov žalovaným predchádzal príslušnými právnymi predpismi určený postup, výsledkom

ktorého bolo vydanie súhlasného, resp. povoľujúceho rozhodnutia Obecného úradu v Čičave ako
príslušného správneho orgánu. Žalobkyňa ako vtedajšia podielová spoluvlastníčka podľa výpisu z
listu vlastníctva bola účastníčkou tohto konania, v tejto súvislosti jej plynuli určité práva a povinnosti.
Žalobkyňa súhlasné stanovisko s výrubom udelila. Zo žiadnych listín však nevyplýva, že by splnenie
podmienok tak, ako boli žalobkyňou uvedené v jej súhlase, boli aj podmienkou pre vydanie rozhodnutia

správneho orgánu. Žalovanému boli totiž uložené podmienky súvisiace s povolením výrubu uložené v
predmetnom rozhodnutí. Ani jednou z nich nebola podmienka určená žalobkyňou. Preto, ak žalobkyňa
mala za to, že ich splnenie je neopomenuteľnou podmienkou vydania povolenia správneho orgánu, bolo
jej úlohou túto skutočnosť namietať, resp. sa uloženia tejto povinnosti domáhať v predmetom správnom
konaní. Prvostupňový súd mal za to, že už vôbec nemožno takéto udelenie súhlasu žalobkyňou
považovať za uznanie záväzku žalovaným. Žalovaný dodržal zákonom stanovený postup a konal na

základe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti
za škodu je existencia škody. Žalobkyňa v priebehu konania jej spôsobenú škodu vyčíslila s ohľadom
na množstvo vyrúbaných topoľov, ako aj berúc do úvahy jednotlivé zložky drevnej hmoty ako guľatina
a vláknina. Trvala na tom, že vyrúbaná drevná hmota bola použiteľná na ďalšie spracovanie a že
nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného o hnilobnom procese dreva. Z jednotlivých stanovísk Regionálnej

správy ochrany prírody a krajiny, ako aj zo Slovenského pozemkového fondu vyplýva, že žiadosť o
výrub bola opodstatnená, uvedené subjekty vykonali aj ohliadku v teréne. Podľa prvostupňového súdu
je nemysliteľné, aby bol udelený súhlas na výrub topoľov, ktorých spoločenská hodnota bola určená
na sumu presahujúcu 42.000 Eur bez splnenia zákonom, resp. inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi stanovených podmienok. Dokonca aj Slovenský pozemkový fond neprejavil záujem o drevnú

hmotu, nakoľko táto bola postihnutá hnilobou, poukázal, že žalovanému vznikli náklady v súvislosti s
výrubom a následne s povinnosťami, či už výsadbou alebo dosadbou, ako aj následnou starostlivosťou
o výsadbu. Prvostupňový súd skonštatoval, že nemožno nárok žalobkyne za drevnú hmotu posúdiť
ani podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa nepreukázala a ani z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný v súvislosti s výrubom získal akýkoľvek majetkový prospech,

keď je zrejmé, že v súvislosti s výrubom boli jednoznačne preukázané náklady na strane žalovaného.
Okrem uvedenej sumy prvostupňový súd sa zaoberal aj nárokom na náhradu za užívanie časti parciel
žalovaným. Tento nárok žalobkyňa odvodzovala od skutočnosti, že je výlučnou vlastníčkou parciel XXX,
XXX E. XXX, ktorých časť využíval aj žalovaný. Žalovaný odmietol podľa žalobkyne zaplatiť za nájom
týchto parciel, no žiadnu nájomnú alebo inú zmluvu preukazujúcu vznik záväzkovo právneho vzťahu

medzi účastníkmi konania nepredložila. Prvostupňový súd skúmal, či v prejednávanej veci vo vzťahu
k tomuto nároku je tento nárok možné posúdiť z titulu náhrady škody, resp. z titulu bezdôvodného
obohatenia. Zistil, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sa zaoberal už v predchádzajúcom
nároku a čo sa týka bezdôvodného obohatenia, tak dôvodom vzniku záväzkového vzťahu podľa § 451
Občianskeho zákonníka je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Žalobkyňa žiadala tento

nárok priznať aj s úrokmi z omeškania od 01.01.2003, od 01.01.2004 a od 01.01.2005 do zaplatenia
z príslušných súm. Z takto vymedzenej istiny a jej príslušenstva vyplýva, že predmetné žalované
sumy pokrývajú obdobie rokov 2002, 2003 a 2004. V priebehu konania z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalovaný na základe nájomnej zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom užíval
parcelu XXX/X, ktorá bola odčlenená geometrickým plánom. Túto parcelu užíval žalovaný podľa jeho

tvrdenia v rozsahu totožnom s užívaním Poľnohospodárskym družstvom Merník a za dojednaný nájom
riadne platil. V čase rokov 2002 až 2004 bola žalobkyňa podľa výpisu z listu vlastníctva podielovou
spoluvlastníčkou v podiele X/XX E. XX/XX bolo v tom čase vo vlastníctve nezisteného vlastníka v
správe Slovenského pozemkového fondu. V podiele XX/XX bola žalobkyňa zapísaná na LV až na
základe osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 31.05.2005, aj keď s účinkami

vydržania s vlastníckymi následkami ku 01.01.2001. Prvostupňový súd zistil, že nie sú splnené na
strane žalovaného predpoklady zodpovednosti za škodu. Žalovaný mal z predmetných parciel užívať
len časť vo výmere XXX m2 podľa geometrického plánu vyhotoveného v roku 2007, ktorý predložila
žalobkyňa. Prvostupňový súd mal za to, že ak v predmetnom období rokov 2002 až 2004 žalovaný
fakticky užíval časť predmetných parciel z titulu nájomnej zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom,

na inú parcelu, tak, ako taký nemôže byť on tým, kto ponesie zodpovednosť za fakt, že užíval
prenajaté nehnuteľnosti na základe geometrického plánu vyhotoveného osobou na to spôsobilou a že
po vyhotovení ďalšieho geometrického plánu v roku 2007 bolo zistené, že ním užívané nehnuteľnosti
zahŕňajú aj časť nehnuteľnosti patriacich žalobkyni. V danom čase žalovaný nemal ani reálnu možnosťdozvedieť sa o vlastníckom práve žalobkyne, keď táto bola zapísaná ako podielová spoluvlastníčka a
sama si svoje nároky voči nemu uplatnila až listom zo dňa 06.12.2005, aj keď v osvedčení vyhlásila, že
sa cítila byť vlastníčkou minimálne od roku 1990, kedy uzatvorila dohodu so svojou sestrou o prenechaní

podielov žalobkyni.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že pri
udeľovaní súhlasu na výrub topoľov žiadala úhradu za vyťaženú drevnú hmotu, pričom zo strany SPF
jej bolo oznámené, že finančné prostriedky odporca má zložiť do depozitu SPF a ak žalobkyňa osvedčí

svoje vlastnícke právo na LV č. XXX, potom jej bude depozit vydaný. Nikto toto riešenie nenamietal.
Ďalej dala súhlas na výrub topoľov len s podmienkou úhrady za vyťaženú hmotu. Namietala, že spis
Obecného úradu Čičava je skartovaný, keďže skartovať obdobné materiály sa môžu najskôr po 10
rokoch. Ďalej namietala vyhodnotenie výpovedí svedkov pred prvostupňovým súdom a skutočnosť,
že v priebehu konania navrhovala vykonať dôkazy, ktoré neboli vykonané bez zamietnutia alebo
týmto súd nevenoval žiadnu pozornosť. Ďalej namietala nesprávne vyhodnotenie námietky premlčania,

skutočnosť, že žalovaný nepredložil knihu porezu dreva, faktúry a peňažný denník za obdobie rokov
2004 až 2005. Vo veci navrhla pribratie znalca na zistenie, či mal žalovaný s výrubom dreva príjem
alebo len výdavky, navrhla vykonať dokazovanie, či skutočne išlo o drevo napadnuté hnilobou a ak áno,
žiadala vydať doklad o jeho likvidácii, pričom náklady spojené s výrubom, ktoré uvádzal na pojednávaní
žalovaný neboli žiadnym spôsobom z jeho strany preukázané. Navrhla vypočuť ako svedka jej manžela.

Prvostupňový súd tento dôkaz nevykonal a ani nevysvetlil, prečo tento dôkaz nevykonal. Nebol vypočutý
ani svedok Y. H., ktorého výpoveď považuje za dôležitú. Preto žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v plnom rozsahu zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa.

8. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa ako správny potvrdil, prvostupňový súd vykonal správne dokazovanie a správne vec
aj vyhodnotil. Snaha žalobkyne o opätovné preverenie rozhodnutia obce o povolení výrubu stromov
nemá žiadne opodstatnenie, navyše zvyšné stromy vyrúbala samotná žalobkyňa. Nešlo teda o výrub
stromov pre zisk, ale preto, že ohrozovali bezpečnosť ľudí. Trápne vyznieva námietka žalobkyne o tom,
že súd mal vypočuť stanovisko jej manžela, manžel zastupoval žalobkyňu až do podania odvolania,

na jeho návrh boli vypočutí bývalý aj terajší starosta obce. Zástupca žalobkyne nemal žiadne návrhy
na výsluch svedkov, ale ani iné návrhy. Prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie a správne
žalobu zamietol. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na nájomné za užívanie pozemkov žalovaný uviedol,
že mal uzatvorenú nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom. Užíval parcelu XXX/X kat.
úz. Č., ktorá predstavuje časť hospodárskeho dvora družstva a k častiam pôvodných parciel mal práva

Slovenský pozemkový fond. Cena nájmu pre SPF činila po 1Sk/1m2 ročne. Žalovaný teda nie je so
žalobkyňou v žiadnom právnom vzťahu z titulu nájmu nehnuteľnosti. Uviedol, že žaloba o náhradu škody
došla súdu 28.12.2005, vzniesli z opatrnosti námietku premlčania. Navrhol preto rozsudok potvrdiť.
Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

9. O tomto odvolaní rozhodol druhoinštančný súd a to tak, že napadnutý rozsudok zrušil pre procesné
chyba a pre nedostatočne zistený skutkový stavom prvostupňový súd nemohol ani vec správne právne
posúdiť, keď nemal jednoznačne ujasnené, či uplatnené nároky sú nárokmi žalobkyne na náhradu škody
alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pritom platí, že predpokladom zodpovednosti za škodu
je ujma v dôsledku protiprávneho konania škodcu, pričom obohatenie škodcu v tomto prípade nie je

podmienkou, naproti tomu predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je ujma jedného v dôsledku
obohatenia iného.

10. Preto súd doplnil dokazovanie a spolu s predošlým konaním zistil tento skutkový stav:

11. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.10.2016, keďže pre svoj zdravotný stav sa
na pojednávanie nedostavovala, že dňa 6.3.2003 požiadala PD Merník o vyčlenenie parciel XXX, XXX
E. XXX, nakoľko mala v úmysle uviesť ich do pôvodného stavu, keďže boli vedené ako trvalé trávnaté
porasty. Dňa 11.3.2003 bola prizvaná obecným úradom na jednanie o výrube 34 ks stromov, ktoré sa
nachádzali na predmetných parcelách s uvedením dôvodov žiadosti o výrub. Poverila svojho manžela,

zástupcu, podľa ktorého slov išlo o neoprávnené obohatenie, lebo porast bol v najlepšej kvalite a
nachádzal sa 35 metrov od oplotenia žalovaného. Obecný úrad vydal povolenie až po jej súhlase, kde
uviedla podmienky súhlasu a až potom bolo vydané povolenie. Žalovaný jej podmienky nebral do úvahy,
výrub previedol, drevnú hmotu spracoval a výrobky odpredal. Po vydaní povolenia na výrub žalovanýzačiatkom mája 2003 uzatvoril zmluvu so SPF, ktorá nemôže byť platná, lebo súčasne bola zmluva
uzavretá aj s PD Merník. K výrubu uviedla, že tento bol vykonaný v marci 2004, kedy žalovaný prišiel za
jej manželom a povedal, že nechal jej podiel, nech si spílime, no oni nesúhlasili, lebo ona je vlastníčkou

v celku a nemala povolenie na výrub. Výrub bol uhradený bez dokladov v naturálnej hodnote 12.000,-
Sk, ostatné náklady sú vecou obecného úradu a regionálneho odboru životného prostredia. Jej manžel
po obdržaní listu vlastníctva v roku 2005 išiel za žalovaným a žiadal vyrovnanie za drevnú hmotu a
užívanie časti pozemkov, no tento sa vyjadril, že nič uhrádzať nebude a ponuku na kúpu časti pozemkov
odmietol. Z celkového množstva vyťaženého dreva žiada náhradu len za 2/3 a to 30% guľatina a 70%

vlákniny, pričom žalovaný guľatinu spracoval vo svojej prevádzke, vyrobil 19 dverí v hodnote 120.000,-
Sk pre rómsku osadu v Čičave a vlákninu odpredal. Náklady na ťažbu a výsadbu sú neopodstatnené,
nakoľko žalovaný nepredložil faktúru od p. U.. Svoj nárok opiera o prejav vôle žalovaného, že zaplatí za
drevnú hmotu, lebo voči povoleniu s jej požiadavkami nepodal odvolanie ani nepodal námietky a bol si
vedomý, že bez tohto dokladu, ktorý považuje za uznanie záväzku, by povolenie na výrub nedostal. O
výrube stromov sa dozvedela až v októbri 2005, kedy požiadala ROPF Vranov o finančnú náhradu za

drevnú hmotu. Doposiaľ žalovaný nepredložil dôkazy o tom, aké mu vznikli náklady v súvislosti s ťažbou
dreva, kedy konkrétne bola táto ťažba vykonaná, podľa nej z tejto ťažby boli vyrobené 19 kusov dverí
v hodnote 120.000,- slovenských korún a taktiež žiadala, aby bolo vykonané dokazovanie znalcom v
oblasti účtovníctva, daňovníctva a auditu za účelom preukázania, aké mal príjmy a výdavky žalovaný v
súvislosti s výrobou dverí a taktiež namietala a uviedla pochybnosti o vypracovaní geometrického plánu

č. 3619546407901 a to kto ho dal vyhotoviť a aké boli právne dôvody vyhotovenia tohto geometrického
plánu.

12. Právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese uviedol, že nesúhlasí s tvrdením o združení
pozemkov alebo o nájme družstvom niekomu do užívania, pretože sa to týkalo parcely XXX/X, ktorá

na LV č. XXX, kde sú parcely č. XXX, XXX, XXX nefiguruje. Neexistovali také právne vzťahy, aby
družstvo mohlo prenajať cudzí pozemok bez súhlasu vlastníka. Parcely č. XXX, XXX, XXX nie sú ani
súčasťou nájomnej zmluvy, nie sú neznámych vlastníkov, vlastníkmi boli predkovia žalobkyne. Zmluva,
na ktorú sa odvoláva žalovaný, že má uzavretú s pozemkovým fondom, je na parcelu č. XXX/X, do ktorej
zasahujú aj pozemky žalobkyne o celkovej výmere XXX m2. V roku 1991 zanikli družstvá a vytvorené

bolo Poľnohospodárske družstvo Merník, ktoré žalovanému dňa 4.9.2001 dalo do užívania parcelu č.
XXX/X. Následne žalovaná do užívania dala pozemky, ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. XXX do
užívania družstva Agro Merník dňa 14.09.2005.

13. Žalovaný k veci uviedol, že v parcele č. XXX/X je zahrnuté všetko až po plot, bolo to všetko po

ohradu ako to užívalo družstvo, on na tom nič nemenil, ani tomu nedával nové hranice, tak to bolo aj
využívané. K drevnej hmote uviedol, že vyzval obecný úrad aj zástupcu žalobkyne, aby to odstránili,
obecný úrad dal súhlas, no zástupca žalobkyne nie, preto si vybavil všetky náležitosti, aby mohol začať
rúbať stromy. Čo sa týka efektívnosti zotrval na svojom písomnom stanovisku, že nemal žiadne výnosy,
mal len náklady, drevná hmota nezostala, zobrali si ju Rómovia ako palivové drevo a časť bola porezaná

a daná bezodplatne firme, ktorá rúbala stromy. Počas alebo pri ťažbe požiadal zástupcu žalobkyne,
aby bral účasť, že vie o tom, že X/XX sú jeho, no on to neakceptoval. Na žalobcu čakali aj ťažbári, no
potomodišlianechalitamtristromy.Opätovnepoukazovalnarozhodnutiapríslušnýchorgánovohľadom
výrubu topoľov a dôvodov výrubu.

14. Žalovaný listom zo dňa 8.12.2005 uviedol, že nie je pravda, že bolo vyrúbaných 34 topoľov a
všetky na parcelách XXX,XXX E. XXX, že splnil všetky podmienky výrubu a za drevnú hmotu neutŕžil
žiadnu sumu, lebo bola použitá na kompenzáciu nákladov súvisiacich s ich likvidáciou, na vyčistenie a
výsadbu. V ďalšom uviedol dôvody žiadosti o výrub topoľov s tým, že kompetentné úrady jeho žiadosti
vyhoveli, informoval manžela žalobkyne, neprejavil o to záujem, bol ním osobne pozvaný na miesto v

čase odstraňovania topoľov, aby sa dojednal s ťažbármi, aby mu zrúbali topole, jeho podiel 3 kusy, ktoré
boli predmetom výrubu a sú na mieste. Ohľadom užívania pozemkov uviedol, že má nájomnú zmluvu
s pozemkovým fondom a využíva len časť v správe pozemkového fondu. V písomnom vyjadrení zo
dňa 11.5.2006 uviedol, že užíva parcelu č. XXX/X, ktorej časť je totožná s parc č. XXX, XXX E. XXX,
na základe nájomnej zmluvy so SPF ako prenajímateľom. Nie je jeho zámerom spochybniť vydržanie

učinené žalobkyňou, ale táto nepochybne dvor v jeho prevádzke nikdy neužívala. Nehnuteľnosť užíva
na základe nájomnej zmluvy, teda neužíva bez právneho dôvodu žiadne nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobkyne, preto mu nevzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne. Stromy boli vyrúbané v
novembri roku 2003, a na preukázanie predložil kópiu dodacieho listu zo dňa 22.11.2003 vystavenéhoS. U., T. XXX, ktorý vyúčtoval žalovanému za výrub celkovo 30 topoľov s tým, že č. 32, 33 a 34 označil
ako nezrúbané. Opätovne vzniesol námietku premlčania.

15. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že žalobkyne v žalobe uviedla, že dala súhlas na výrub
stromov, takže nie je potrebné sa týmto zaoberať. Žalovaný uskutočnil to, čo úrady rozhodli. Naopak
žalovaný preukázal, že on uskutočnil výrub a mal s tým spojené náklady. Čo sa týka užívania pozemku,
tak ten bol v užívaní družstva s tým, že zákon č. 229/91 o pôde ukladal občanom, aby sa o takéto
pozemky uchádzali, v opačnom prípade sa zmenilo toto užívania na nájom. V zmysle § 22 Zákona o

pôde žalovaný nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný, pretože nárok si mala uplatniť žalobkyňa voči
Poľnohospodárskemu družstvu Merník, ktoré sa stalo nájomcom zo zákona. Predložili súdu záznam,
ktorým Poľnohospodárske družstvo odovzdalo žalovanému časť hospodárskeho dvora do užívania, k
čomubolvyhotovenýšpeciálnygeometrickýplán ataksavytvorilaparcelač.XXX/X,ktorájevprenájme.
Žalovaný platil nájomné a to Slovenskému pozemkovému fondu a preto nič bezplatne neužíval. Právny
zástupca žalovaného uviedol, že výmera XXX m2, za ktorú chce žalobkyňa náhradu za užívanie bola

pôvodne vnesená do spoločného užívania v JRD a stala sa súčasťou vtedajšieho hospodárskeho dvora
JRD. V čase podania žaloby mala žalobkyňa na parcelách č. XXX, XXX E. XXX na LV č. XXX iba
podiel X/XX a to konkrétne v rokoch 2003 a 2005. Podľa § 22 zákona č. 299/1991 Zb. pri navrátení
pozemkov od JRD bola žalobkyňa iba v právnom vzťahu s poľnohospodárskym družstvom, kde zo
zákona vznikol medzi nimi nájomný vzťah. Žalovaný má nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým

fondom, ktorý zastupoval neprítomných spoluvlastníkov. Z takto prenajatej plochy na uvedené 3 parcely
pripadá iba plocha XXX m2 a z tejto plochy podiel žalobkyne pripadol iba vo výmere XX m2 (X/XX).
Za dobu pred dňom 28.12.2003 vzniesol námietku premlčania a pokiaľ ide o náhradu, uviedol, že patrí
žalobkyni náhrada nájomného po 1,- Sk za meter štvorcový, čo vyplýva z vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku a to prílohy č. 3. Čo sa týka výrubu, tak tento bol nutný, nešlo

o ľahkomyseľné vyrubovanie za účelom zisku žalovaným. V ďalšom poukázal na to, že v čase výrubu
bola žalobkyňa vlastníčkou podielu X/XX, žalovaný mal dohodu so Slovenským pozemkovým fondom,
ktoré platil nájomné, teda nie je pravdou, žeby sa obohacoval na niekoho úkor, nemôžu chcieť, aby platil
za tú istú nehnuteľnosť dvakrát. K otázke oprávnenosti výrubu uviedol, že táto bola vyriešená vydaním
povolenia na výrub, takže by sa to nemalo prehodnocovať. Žalobkyňa vedela o tomto konaní, tak sa

mohlaodvolať,keďsrozhodnutímnesúhlasila.Žalobkyňanepreukázalapredpokladynárokunanáhradu
škody, výšku škody, ktorú si chce uplatňovať.

16. V písomných podaniach žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že k výrubu 30

stromov ( nie 34 ako mylne tvrdí žalobkyňa ) došlo z titulu ohrozenia bezpečnosti ľudí na základe
vydaného povolenia správneho orgánu, po úhrade nákladov za výrub a odstránenie stromov a po
výsadbe náhradných stromčekov nemal žalovaný z tejto akcie žiadny zisk ani sa neobohatil a znova
namietal premlčanie nároku, nakoľko žaloba bola podaná až 28.12.2005 po uplynutí premlčacej doby,
keďže k výrubu došlo v roku 2003, teda namietal premlčanie aj keby tu bolo nejaký prospech alebo

škoda. Čo sa týka nároku za užívanie pôdy vo výmere XXX m2 od 1.1.2003, tak táto časť pozemkov
bola pôvodne vnesená do spoločného užívania v JRD a stala sa súčasťou vtedajšieho hospodárskeho
dvora. V čase podania žaloby mala žalobkyňa v parcelách XXX, XXX E. XXX na LV č. XXX iba podiel X/
XX pod B-5 ( roky 2003 - 2005 ), nebola preto aktívne legitimovaná na nároky nad jej podiel, lebo ďalšie
podiely nadobudla až následne. Bolo taktiež preukázané, že žalobkyňa podľa § 22 zákona č. 229/91 Zb.

pri navrátení pozemkov bola iba v právnom vzťahu s poľnohospodárskym družstvom, kde zo zákona
medzi nimi vnikol nájomný vzťah. Žalovaný má nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom,
ktorý vystupoval menom neprítomných spoluvlastníkov, z takto prenajatej plochy na uvedené tri parcely
pripadla iba plocha XXX m2 a z tejto plochy na podiel žalobkyne pripadla iba plocha XX m2, čo pri
ročnej náhrade nájomného predstavuje XX,-L. podľa vyhl. č. 492/2004 Z. z., keď podľa listu vlastníctva

je vyznačené, že ide trvalé trávnaté porasty a nie o ornú pôdu a opätovne vzniesol námietku premlčania
pre dňom 28.12.2003.

17. Žalovaný súdu predložil peňažný denník za obdobie marec 2004 ako sa nachádza na čl. 62 až 66

pôvodného spisu, kde sú zaúčtované jednotlivé účtovné jednotky a taktiež evidenciu pohľadávok za
obdobie marec 2004, ako sa nachádza na čl. 67 pôvodného spisu, kde sa nachádzajú dve pohľadávky
a to pre Okresný úrad práce a spoločnosť Magis Israel LTD.18. Podľa záznamu Poľnohospodárskeho družstva Merník zo dňa 04.09.2001 týmto záznamom malo
byť preukázané, že žalovanému bola odovzdaná do užívania parcela č. XXX/X.

19. Výzvou zo dňa 06.03.2003 žalobkyňa vyzvala Poľnohospodárske družstvo Merník o vyčlenenie
pozemkov parcela č. XXX, XXX E. XXX, katastrálne územie Č. o výmere XXXX m2. Táto výzva
bola Poľnohospodárskemu družstvu doručená dňa 06.03.2003, na čo zástupca žalobkyne uviedol, že
družstvo tieto pozemky nepreviedlo naspäť žalobkyni.

20. Následne v roku 2005 po vzniku Agro Merník došlo k uzavretiu Nájomnej zmluvy medzi týmto
družstvom a žalobkyňou.

21. Zo zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely zo dňa 09.09.2005 vyplýva, že bola
uzavretá nájom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva XXX o výmere XXXXX m2 medzi Agro
Merník s.r.o. a Y. Q., počnúc dňom 01.01.2005.

22. Z čestného prehlásenia Y. H. vyplýva, že tento prehlásil, že žalovaný vyťažil 33 kusov topoľov,
stromy boli dobrej kvality a nevykazovali vonkajšie ani vnútorné znaky hniloby. Drevo dal následne
spracovať na výrobky vo svojej firme - dvere do bytovky v rómskej osade. Množstvo porezaného dreva
bolo zaznamenané v knihe porezov.

23. Manžel žalobkyne R. Q. uviedol, že žalovaný mu oznámil, že sa uskutočňuje výrub topoľov, avšak
toto povolenie mal žalovaný a nebolo jasné, v ktorej časti sa predmetné stromy nachádzajú, pretože
žalovaný nedal zamerať pozemky podľa požiadaviek žalobkyne a preto sa k výrubu topoľov nedostavili.
Potvrdil prišiel za ním žalovaný a povedal mu, že nechal im dva stromy, ktoré sa majú píliť, avšak tieto

dva stromy, ktoré boli nechané žalovaným, sa nachádzali v rohu parcely XXX E. XXX, pričom parcela
XXX nie je vo vlastníctve žalobkyne.

24. Ďalej boli vypočutí svedkovia. Svedok Y. N., vtedajší zamestnanec žalovaného uviedol, že si
nepamätá presne na výrub stromov, jeho to nezaujímalo, drevo rezali aj na píle žalovaného, no nevie

presne koľko.

25. Svedok R. V. uviedol, že v marci 2003 sa zúčastnil za družstvo na obecnom úrade rokovania
ohľadomvýrubutopoľov,kdebolokonštatované,žežalobkyňaeštenemaladovybavovanéveciohľadom
vlastníctva, potom sa už jednaní nezúčastňoval, lebo družstvo končilo činnosť a ďalej sa o vec

nezaujímal. Uviedol tiež, že družstvo časť pozemkov vylúčilo z užívania a dalo to na Slovenský
pozemkový fond, ktorý to potom dal žalovanému, medzi vyradenými pozemkami boli aj pozemky
žalobkyne,pretožeoploteniezasahovalodopozemkovžalobkyne.Podrobnostiohľadomvýrubustromov
ho nezaujímali.

26. Svedok R. V., bratranec žalobkyne uviedol, že na požiadanie manžela žalobkyne bol s ním za p.
U. v apríli 2006, ktorý im povedal, že výrub bol uskutočnený v apríli 2004 a že za výrub dostal drevo,
ktoré vyrúbal.

27. Svedkyňa Y. W. uviedla, že žalovaný požiadal o výrub topoľov, bolo to problematické, boli tam

rokovania, kde bolo prítomné aj Poľnohospodárske družstvo Merník a Slovenský pozemkový fond.
Nakoľkotietokompetencieprešlinaobecaišloasioprvérozhodnutie,úzkospolupracovalasObvodným
úradom životného prostredia, na základe všetkej dokumentácie bolo vydané rozhodnutie na výrub, kde
boli stanovené podmienky a odvolanie nikto nepodal. K dátumom sa nevie presne vyjadriť, nepamätá
si to, lebo to bolo už dávno.

28. Svedok N. V., vtedajší starosta obce Čičava uviedol, že materiály k výrubu sa na obecnom úrade už
nenachádzajú, lebo boli skartované po piatich rokov v zmysle zákona a on si k tejto veci nič nepamätá.

29. Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 22.08.2005 vyplýva, že žalobkyňa je okrem iných výlučnou vlastníčkou

parciel č. XXX, XXX E. XXX s tým, že vlastníčkou v podiele X/XX sa stala v roku 1998 na základe
rozhodnutia OÚ - Katastrálny odbor vo Vranove nad Topľou č. sp. Z 48/98 zo dňa 2.1.1998. Vo zvyšku,
teda v podiele XX/XX sa stala vlastníčkou na základe osvedčenia o prehlásení o nadobudnutí vlastníctvak nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb., Nz 24398/2005, č sp. Z
1214/2005 - 63/05.

30. Z notárskej zápisnice N 405/2005, Nz 24398/2005, NCRIs 24061/2005 zo dňa 31.5.2005 spísanej na
Notárskom úrade R.. E. H. U. L. súd zistil, že do tejto bolo spísané osvedčenie o prehlásení účastníčky
- žalovanej o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa § 63 zákona č.
323/1992 Zb. Súd zistil, že žalovaná prehlásila, že mimo iných aj k parcele XXX, XXX E. XXX, kde sú
ako vlastníci vedení E. R., C.. V., Y. Q., C.. V. E. R. V. v minulosti došlo k majetkoprávnemu vysporiadaniu

medzi jej otcom R. V. a uvedenými pozemnoknižnými vlastníkmi, na základe ktorej uvedené podiely z
pozemkov nadobudol otec, ktorý zomrel v roku 1971. Vzhľadom na to, že neboli prejednané v dedičskom
konaní, v roku 1990 uzavrela dohodu so sestrou, podľa ktorej uvedené podiely pripadli do jej výlučného
vlastníctva v celosti a počínajúc od toho obdobia sa považuje za vlastníčku týchto podielov z pozemkov.
Do držby vstúpila najneskôr dňa 1.1.1991, kedy jej začala plynúť 10-ročná vydržacia lehota, ktorá
uplynula dňa 1.1.2001, kedy sa stala vlastníčkou pozemkov zo zákona, účinky vydržania s vlastníckymi

následkami nastali dňa 1.1.2001.

31. Listom zo dňa 6.12.2005 žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby sa vyjadril, či bude užívať časť parciel,
ktoré sú v jej vlastníctve s tým, že je potrebné do budúcna uzavrieť zmluvu o prenájme pozemkov. Iným
listom z toho istého dňa žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaujatie stanoviska k zaplateniu za drevnú

hmotu. Tým istým dňom vyzvala žalovaného na úhradu drevnej hmoty za výrub stromov v roku 2003
na parcelách č. XXX, XXX E. XXX.

32. Vo veci povolenia výrubu boli predložené tieto dôkazy:

33. Žalobkyňa listom zo dňa 2.4.2003 adresovanom žalovanému udelila súhlas na výrub stromov za ňou
uvedených podmienok - ohodnotenie drevnej hmoty za účelom spracovania, zameranie predmetných
parciel za účelom posúdenia výskytu množstva stromov na určených parcelách a pred výrubom stromov
previesť úhradu za drevnú hmotu, ktorá patrí do majetkovej podstaty.

34. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Regionálna správa ochrany prírody a krajiny Prešov
vo svojom stanovisku k výrubu stromov v k. ú. Č. zo dňa 10.3.2003 uviedla, že predmetom žiadosti
žalovaného je rozhodnutie o povolení výrubu 34 ks topoľov na parcelách XXX, XXX E. XXX, uviedol, že
lokalita sa nachádza v extraviláne obce, v krajine s prvým stupňom ochrany prírody a krajiny. Jedná sa
o stromoradie topoľov vo veku cca 30 - 50 rokov, stromy majú sčasti preschnuté koruny a padajú z nich

konáre. Pri terénnej pochôdzke bolo zistené, že stromy rastú na pozemku, ktorý je v majetkovej správe
viacerých vlastníkov, na základe požiadavky Obecného úradu bolo vykonané ohodnotenie v zmysle vyhl.
MŽP č. 24/2003 a bola určená ich spoločenská hodnota, jedná sa o spoločenskú hodnotu z hľadiska
záujmov ochrany prírody s tým, že povinnosť jej úhrady sa ukladá iba vtedy, ak nie je možné vykonať
náhradnú výstavbu. Ďalej uviedol, že súhlas k vydaniu rozhodnutia o povolení výrubu odporúčajú vydať

za dodržania uvedených podmienok, mimo inými aj to, že výrub bude realizovaný v mimo vegetačnom
období t.j. do 31.3.2003 alebo od 1.10.2003 do 31.3.2004, že za výrub bude najneskôr do 1 roka po
jeho realizácii vykonaná náhradná výsadba.

35.Listomzodňa26.2.2003ObecČičavazaslalažalobkynivovecižiadostiovydaniepovolenianavýrub

dreva oznámenie o začatí správneho konania a pozvania na ústne rokovanie, ktoré jej bolo zaslané ako
známej vlastníčke s tým, že účastníci konania môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť písomne
alebo osobne na obecnom úrade, najneskôr pri ústnom konaní. V závere úrad uviedol, že v prípade,
že požadované doklady nebudú pri ústnom konaní doplnené, konanie sa preruší a bude tiež vyžiadaný
súhlas vlastníkov nehnuteľností , resp. súhlas správcu nehnuteľnosti v prípade neznámych vlastníkov.

36. Obecný úrad Čičava dňa 19.3.2003 vyzval žalovaného na doplnenie dokladov a prerušil správne
konanie, keď konštatoval, ž žalovaný podal žiadosť o výrub drevín a vyzval ho na predloženie dokladov
potrebných k vydaniu súhlasu na výrub a to písomného súhlasu vlastníka nehnuteľností p. č. XXX, XXX
E. XXX na základe LV č. XXX - čiastočný a súhlas SPF. Predmetná výzva bola doručená žalovanému,

žalobkyni aj SPF, reg. odboru.

37. Slovenský pozemkový fond Bratislava, regionálny odbor Vranov nad Topľou vo svojom liste zo dňa
25.3.2003 označenom ako súhlas na výrub stromov - topoľov v správe SPF adresovanom K.. R. C.uviedol, že na základe žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska na výrub 34 ks stromov - drevina topoľ,
ktoré sa nachádzajú na parcelách XXX E. XXX, druh pozemku TTP, LV č. XXX, k. ú. Č., po vykonanej
ohliadke uvedenej lokality konštatoval, že žiadosť obsahuje všetky náležitosti a dal súhlas na výrub za

stanovených podmienok.

38. Obecný úrad Čičava vo svojom rozhodnutí zo dňa 7.5.2003 číslo 797/Sk/2003 ako príslušný orgán
štátnej správy v prvom stupni vo veciach ochrany prírody na základe žiadosti žalovaného podľa § 47
ods. 3 a § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Zb. o ochrane prírody a krajiny v súlade s ust. § 46 Správneho

poriadku vydal súhlas žiadateľovi - žalovanému na výrub 34 kusov topoľov na parcele č. XXX, XXX, XXX
okrem iných s tým, že výrub sa uskutoční v termíne od 1.10.2003 do 31.3.2004 a že v termíne najneskôr
do 1 roka po jeho realizácii na svoje náklady uskutoční náhradnú výsadbu v minimálne 100 ks drevín
stromového vzrastu na parc. č. XXX, XXX, XXX, ktorého vlastníkom je „viď LV č. XXX“. Rozhodnutie
bolo doručené žalovanému, Slovenskému pozemkovému fondu a Regionálnemu odboru Vranov nad
Topľou. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňom 25.7.2009.

39. Slovenský pozemkový fond - Bratislava, Regionálny odbor Vranov nad Topľou vo svojom stanovisku
zo dňa 13.2.2008 adresovanom žalobkyni uviedol, že k výrubu stromov na parcelách X.- V. Č..
XXX E. XXX ( parcela č. XXX nebola predmetom súhlasu) vyjadroval z dôvodu, že v tom čase bol
na LV č. XXX podiele XX/XX vo vlastníctve nezisteného vlastníka teda podľa príslušných právnych

noriem v správe a nakladaní SPF. Ďalej uviedol, že žalobkyňa ako vlastníčka podielu X/XX bola
účastníčkou správneho konania o výrube stromov a svoje požiadavky si mohla uplatniť priamo v
konaní o výrube stromov. K uvedenému výrubu topoľov poznamenal, že tieto boli v minulosti vysadené
poľnohospodárskou organizáciou z finančných prostriedkov štátu, teda nevznikli prirodzenou cestou ani
neboli ňou vysadené ako súčasnou vlastníčkou uvedených parciel. Ďalej uviedol, že kúpnu zmluvu na

drevnú hmotu neuzatvoril z toho dôvodu, že stromy, ktoré boli predmetom výrubu, rástli v močiarnom
prostredí, boli na konci svojej fyzickej zrelosti postihnuté rozsiahlou hnilobou dreva, ohrozovali elektrické
vedenie a okolité oplotenie a taktiež podotkol, že náklady, ktoré súviseli s uskutočnením výrubu - výrub,
uprataniezvyškovpoťažbedreva,úpravaterénuaprípravypôdyprenáhradnúvýsadbu,akoajnásledná
náhradná výsadba, v prípade neujatia aj náhradná dosadba a povinnosť žiadateľa starať sa o náhradnú

výsadbu počas nasledujúcich troch rokov od výsadby prevyšovali kúpnu cenu dreva.

40. Z nájomnej zmluvy č. 4907403 uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom ako
prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom súd zistil, že predmetom zmluvy je prenájom parcely KN-C
č. XXX/X v kultúre zastavaná plocha o výmere X.XXX m2 v katastrálnom území Č., ktorá bola odčlenená

GP č. 3619546407901, na ktorej bude skládka drevnej hmoty, celkovo sa prenajíma X.XXX m2 pôdy
vo vlastníctve neznámeho vlastníka.

41. Z notárskej zápisnice N 405/2005, Nz 24398/2005, NCRIs 24061/2005 zo dňa 31.5.2005 spísanej na
Notárskom úrade R.. E. H. U. L. súd zistil, že do tejto bolo spísané osvedčenie o prehlásení účastníčky

- žalovanej o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa § 63 zákona č.
323/1992 Zb. Súd zistil, že žalovaná prehlásila, že mimo iných aj k parcele XXX, XXX E. XXX, kde sú
ako vlastníci vedení E. R., C.. V., Y. Q., C.. V. E. R. V. v minulosti došlo k majetkoprávnemu vysporiadaniu
medzi jej otcom R. V. a uvedenými pozemnoknižnými vlastníkmi, na základe ktorej uvedené podiely z
pozemkov nadobudol otec, ktorý zomrel v roku 1971. Vzhľadom na to, že neboli prejednané v dedičskom

konaní, v roku 1990 uzavrela dohodu so sestrou, podľa ktorej uvedené podiely pripadli do jej výlučného
vlastníctva v celosti a počínajúc od toho obdobia sa považuje za vlastníčku týchto podielov z pozemkov.
Do držby vstúpila najneskôr dňa 1.1.1991, kedy jej začala plynúť 10-ročná vydržacia lehota, ktorá
uplynula dňa 1.1.2001, kedy sa stala vlastníčkou pozemkov zo zákona, účinky vydržania s vlastníckymi
následkami nastali dňa 1.1.2001.

42. Podľa § 420 ods. l Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

43. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.44. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

45. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

46. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku, dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k majetku
uvedenému v § 1 ods. 1, právo družstevného užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú
členmi poľnohospodárskeho družstva,18) právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na
zabezpečenie výroby,19).

47. Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku, ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a
lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol
pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k
1. októbru bežného roka. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby

vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992 výpoveďou doručenou najneskôr
do jedného mesiaca pred týmto dňom.

48. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a v niektorých

prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie škodcu. V prípade, keď sa vyžaduje zavinenie škodcu, ide o
subjektívnu zodpovednosť, všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu,
pričom zavinenie sa podľa zákona predpokladá.

49. Pri občiansko-právnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo právny vzťah medzi tým, kto za

škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil
určitú povinnosť ( pričom nezáleží či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkového vzťahu alebo
o povinnosť uloženú priamo zákonom ) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu.

50. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný.

51. Jedným z nárokov uplatňovaných žalobou bol nárok žalobkyne na úhradu sumy 2.412,53 eur za
drevnú hmotu, ktorá suma mala predstavovať podiel žalobkyne na vyťaženej drevnej hmote pri výrube

topoľov nachádzajúcich na parcelách XXX, XXX E. XXX, ktorý nárok žalobkyňa ako to vyplynulo z jej
písomných vyjadrení ako aj prednesov právneho zástupcu uplatňovala z titulu náhrady škody. Aj keď
žalobkyňatentonárokoznačilaakonáhradaškody,súdtentonárokposúdilakobezdôvodnéobohatenie,
nakoľko k výrubu stromov došlo žalovaným na základe právoplatného rozhodnutia, a teda ťažbou
neporušil žiadnu povinnosť. Z podaní žalobkyne vyplýva, že svoj nárok odôvodnila tým, že dala súhlas

na výrub stromov, ale pod podmienku, že žalovaný okrem iného pred výrubom stromov previesť úhradu
za drevnú hmotu, ktorá patrí do majetkovej podstaty. Súd uznáva, že takého podmienky zo strany
žalobkyne boli písomné oznámené, avšak iba žalovanému a to jednostranným úkonom žalobkyne. Túto
jej výhradu žalovaný žalobkyni nepotvrdil, teda nemožno povedať, že sa k tomu zaviazal, a že mu
taká povinnosť vznikla, a nebola mu ani uložená v rozhodnutí, ktorým mu bol povolený výrub stromov.

Žalovaný, keďže mal udelený súhlas, ťažbu nevykonal protiprávne. Preto ak sa žalobkyňa domáha
nejakej náhrady za výrub stromov, môže sa domáhať len z titulu, že je to jej vlastníctvo, a patrí jej
náhrada za toto vlastníctvo, o ktoré sa zmenšil jej majetok a teda, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil
na úkor žalovanej. Proti tomuto nároku však vzniesol námietku žalovaný. Preto bolo potrebné ustáliť,
kedy bol výrub stromov vykonaný. Žalobkyňa tvrdila, že to bolo v marci 2004, a žalovaný tvrdil, že

to bolo v novembri 2003, žaloba bola podaná na súd dňa 28.12.2005, teda po uplynutí premlčacej
doby. K tejto skutočnosti boli vypočutí aj svedkovia a strany sporu predložili listiny. Kompletný spisový
materiál z obecného úradu týkajúci sa predmetného výrubu už nebolo možné zabezpečiť, pretože bol
skartovaný.VspisesanachádzalistObecnéhoúraduČičavazodňa13.1.2005ohľadomvýsadbydrevín,v ktorom obec konštatuje, že výrub stromov sa uskutočnil v marci 2004, no keďže spis bol skartovaný,
súd nemohol priznať silu tomuto dôkazu. Vypočutí svedkovia a to žiaden zo svedkov nevedel presne
určiť dátum ťažby, a svedok V., aj keď uviedol, že ťažba mala byť v marci 2003, túto skutočnosť vie len

z počutia od U., ktorý však v konaní nevypovedal, a pritom z dôkazu, ktorý predložil žalovaný od U. a
to dodací list od U. pre žalovaného vyplýva, že mal byť vyrúbané stromy, kde je uvedený dátum vydania
22.11.2003. Jednoznačný dôkaz vystavený U. o výrube stromov nebol predložený. Pochybnosti o výrube
stromov vôbec v roku 2003 dáva aj podaná žaloba, v ktorej žalobkyňa za výrub stromov požaduje úrok
z omeškania od 1.1.2004, a teda logicky výrub musel byť podľa tohto v roku 2003. Napriek viacerých

späťvzatiam, tento dátum nebol opravený a taktiež aj dôkaz doložený žalobkyňou pri podaní žaloby
- výzva na úhradu drevnej hmoty svedčí tomu, že výrub stromov bol v roku 2003. Keďže žalobkyňa
neuniesladôkaznébremenootom,ževýrubstromovbolvroku2003,prevznesenúnámietkupremlčania
súd žalobu zamietol. Keďže z tohto dôkazu má súd zato, že žalobkyňa vedela o výrube stromov v
roku 2003, žaloba bola v tejto časti pre premlčanie v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zamietnutá. Súd mal zato, že žalovaná vedela, že v roku 2003 bol vykonaný výrub stromov, nakoľko

dôkazmi potvrdila, že pri výrube stromov ju ako aj jej manžela žalovaný vyzval, aby pri jeho výrube
sa zúčastnili výrubu stromov, ktorých počet pripadá na ich podiel, podľa vtedajšieho zápisu podielu
vlastníctvananehnuteľnostiachpodľaLVč.XXXk.ú.Č.. Pretosasúdďalšímiskutočnosťaminezaoberal
aneodôvodňovalich.Súddopĺňa,ženevykonaldôkaznavrhnutýžalobkyňou,atoabyžalovanýpredložil
peňažný denník a knihu faktúr a porezov, nakoľko na preukázanie svojho tvrdenia dôkazy predkladá

strana, ktorá tvrdí nejakú skutočnosť.

52. V ďalšom sa žalobkyňa domáhala nároku na náhradu za užívanie časti parciel žalovaným, tak
ako toto bolo upravené po čiastočnom späťvzatí žaloby a ako o ňom súd konal vo vylúčenej veci.
Tento nárok žalobkyňa odvodzovala od skutočnosti, že je výlučnou vlastníčkou parciel XXX, XXX

E. XXX, ktorých časť využíval aj žalovaný. Obe strany sa zhodli, že ide o parcelu vo výmere XXX
m2. Žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že žalovaný odmietol zaplatiť za nájom týchto parciel, no
žiadnu nájomnú alebo inú zmluvu preukazujúcu vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania nepredložila, no zároveň uvádzala, že si predmetné sumy si uplatňuje z titulu náhrady škody,
resp. z titulu bezdôvodného obohatenia. Keďže žalovaný tieto pozemky neužíval protiprávne, ale

podľa žalobkyne bez platnej zmluvy uzavretej so žalobkyňou, aj tento nárok je možné posúdiť len
ako bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa žiada žalovanú sumu s úrokom z omeškania za obdobie od
1.1.2003, od 1.1.2004 a od 1.1.2005 do zaplatenia z príslušných súm. Z takto vymedzenej istiny a jej
príslušenstva vyplýva, že predmetné žalované sumy pokrývajú obdobie rokov 2002, 2003 a 2004. V
priebehu konania z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný na základe nájomnej zmluvy so

Slovenským pozemkovým fondom užíval parcelu č. XXX/X, ktorá bola odčlenená geometrickým plánom.
Túto parcelu užíval žalovaný podľa jeho tvrdenia v rozsahu totožnom s užívaním Poľnohospodárskym
družstvom Merník a za dojednaný nájom riadne platil. V danom čase rokov 2002 - 2004 bola žalobkyňa
podľa výpisu z listu vlastníctva podielovou spoluvlastníčkou v podiele X/XX E. XX/XX bolo v tom čase
vo vlastníctve nezisteného vlastníka a teda podľa príslušných právnych noriem v správe a nakladaní

Slovenského pozemkového fondu. Vo zvyšku, teda v podiele XX/XX bola žalobkyňa zapísaná na liste
vlastníctva až na základe osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 31.5.2005 aj
keď s účinkami vydržania s vlastníckymi následkami dňa 1.1.2001. Žalovaný mal z predmetných parciel
užívať len časť vo výmere XXX m2 podľa geometrického plánu vyhotoveného v roku 2007 predloženého
žalobkyňou, pričom tvrdenie o užívaní tejto parcely v tomto rozsahu potvrdil aj žalovaný. Na uvedený

nárok vzniesol námietku premlčania žalovaný. Žalobkyňa si uplatňuje nájomné za roky 2002, 2003, a
2004ažalobabolapodanánasúddňa28.12.2005.Pribezdôvodnomobohateníplatí2ročnápremlčania
doba, keďže žalobkyňa vedela, že je vlastníčkou týchto parciel. Vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania patrí žalobkyni len nárok na bezdôvodnom obohatení na nájomnom len za obdobie od
28.12.2003 do 28.12.2004. Žalovaný ďalej použil obranu, že so SPF mal nájomnú zmluvu zo dňa

1.5.2003 na výmeru XXXX m3 ako parc. č. XXX/X. Do tejto plochy bola zahrnutá aj časť z parciel č. XXX,
XXX, E. XXX vo výmere XXX m2 neskôr vytvorená ako parc. č. XXX/XX. Tento nájom bol dohodnutý
na dobu neurčitú. To, že tieto parcely mali byť dané do nájmu žalovanému potvrdzuje aj skutočnosť, že
žalobkyňa výzvou zo dňa 6.3.2003 požiadala Poľnohospodárske družstvo o vyčlenenie pozemkov parc.
č. XXX, XXX, XXX v celkovej výmere XXXX m2 a teda, že ich pred touto dobou nevyužívala, a teda

tieto parcely boli v užívaní Poľnohospodárskeho družstva v jej prislúchajúcom podiele X/XX a zvyšný
podiel XX/XX v tom čase bol na neznámych vlastníkov, v správe Slovenského pozemkového fondu,
keďže tento zvyšný podiel si dala osvedčiť notárskou zápisnicou dňa 31.6.2005. Teda, keď žalobkyňa
6.3.2003 požiadala o vyčlenenie parciel od Poľnohospodárskeho družstva, podľa nájomnej zmluvy ichužíval žalovaný v zmysle nájmu so Slovenským pozemkových fondom, podľa geometrického plánu bol
žalovanývnájomnomvzťahuajohľadnejparcelyvrozloheXXXm2,máplatiťnájomnésubjektu,sktorým
je v zmluvnom vzťahu, tj. Slovenskému pozemkovému fondu. Iné skutočnosti žalobkyňa nepreukázala.

Preto pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie tento nárok súd zamietol. Na obdobie pred 1.5.2003
žalobkyňa nepreukázala, že by žalovanú parcelu žalovaný užíval.

53. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a vyššie uvedených skutočností súd žalobu
žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

54. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a priznal žalovanému, ktorý mal úspech v celej časti a to aj v časti zastavenia, keď žalobkyňa upravila

bez zavinenia žalovaného svoj žalovaný nárok, nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.

56. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.