Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 26, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/103/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120010376
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1120010376.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Magdalény
Blažovej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci proti obžalovanému Z. Z. stíhaného pre zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 8T/10/2020 zo dňa 13.10.2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. januára
2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného Z. Z., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8T/10/2020 zo dňa 13.10.2021 bol
obžalovaný Z. Z. uznaný vinným zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., ktorého
sa dopustil na tom skutkovom základe, že

dňa 25.08.2013 v čase okolo 06:45 hod. až do 07:30 hod. v Bratislave na Obchodnej 36 v podniku S. pub
násilím donútil k súloži poškodenú Z. A., narodenú XX.XX.XXXX a to tak, že po tom ako sa poškodená
nezisteným spôsobom ocitla na stole, začal ju bozkávať, pričom mu poškodená stále hovorila, aby stým
prestal, potom jej začal vyťahovať hore šaty, na čo sa poškodená intenzívne začala brániť, fackala ho
po tvári, bila po hlave, potom si pravdepodobne obvinený rozopol zips na svojich nohaviciach, prehodil
poškodenú na lavicu a tam sa snažil vniknúť svojim pohlavným údom do pošvy poškodenej, pričom

poškodená si spočiatku držala ruku v rozkroku, na čo jej povedal, aby dala preč ruku, lebo jej ju zlomí,
chytal ju tak silno, až jej spôsobil podliatiny na oboch rukách, pritom ju aj poškriabal, bol veľmi agresívny,
následne jej vy krútil ruky tak, že mala jednu za chrbtom a druhú jej držal pri hlave, poškodená sa pritom
intenzívne bránila a stále sa snažila spod obvineného dostať, medzitým sa obvinenému podarilo dať dole
poškodenej nohavičky, na čo vnikol svojim pohlavným údom do pošvy poškodenej, následne 2-3 minúty
opakovane vnikal pohlavným údom do jej pošvy, čím poškodenej Z. A. spôsobil zranenie a to krvné

výrony na chrbte (nad dolnými uhlami oboch lopatiek), krvné výrony na zadných plochách ramien nad
lakťami, drobné bodkovité odreniny a krvné výrony nad oboma zápästiami výraznejšie vľavo, krvný výron
na vnútornej a viac na prístrednej ploche pravého ramena, krvný výron na vnútornej ploche pravého
stehna, opuch veľkých a malých pyskov vonkajšieho genitálu, radiálne trhliny okolo vchodu do pošvy.
Za to mu bol podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l),
§ 37 písm. m), § 39 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods.

1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený s probačným
dohľadom na skúšobnú dobu 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Tr. zák. súd obžalovanému uložil
povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenej Z. A.. Podľa § 65 ods. 1 Tr. zák.
súd obžalovanému uložil trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 1 (jeden) rok.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil osobitným

písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu, že odvolaním napáda iba výrok o vyhostení z
územia Slovenskej republiky. Je názoru, že trest vyhostenia nemá podklad v zákonných ustanoveniach §65 Tr. zák. a pôsobí kontraproduktívne smerom k podmienečnému odsúdeniu obžalovaného. Probačný
dohľad nad odsúdeným, respektíve jeho správaním a konaním v skúšobnej dobe by bol blokovaný a
nevykonateľný smerom k obžalovanému, keďže by sa nachádzal mimo územia SR. Tento trest by bol

nekontrolovateľný zo strany probačného úradníka. Obžalovaný sa na území SR zdržiava viac ako 13
rokov, od skutku, za ktorý bol odsúdený už uplynulo 8 rokov a nespáchal v tejto dobe žiadny trestný čin
a ani priestupok. Trest vyhostenia je fakultatívnym trestom, pričom jeho uloženie predpokladá ochranu
verejných záujmov chránených trestným zákonom ako aj bezpečnosť osôb alebo majetku čo v danom
prípade nie je naplnené. Je názoru, že postačuje uloženie podmienečného trestu, pričom obžalovaný má

na území SR podnikateľské aktivity, podniká v stavebníctve, zamestnáva ľudí, odvádza dane a podobne.
Dáva taktiež do pozornosti oľutovanie trestnej činnosti zo strany obžalovaného, mimosúdnu dohodu s
poškodenou, ktorá si neuplatnila náhradu škody ako aj písomné ospravedlnenie pred právoplatnosťou
rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že trest vyhostenia obžalovanému
neuloží.

Verejné zasadnutie krajského súdu sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného v zmysle § 293 ods.
6 Tr. por., nakoľko obžalovaný bol riadne a včas upovedomený o konaní verejného zasadnutia na
adresu, ktorú v tomto smere uviedol na doručovanie písomností (č. l. 298, 305), pričom z tejto adresy sa
doručovaná zásielka vrátila s tým, že adresát je neznámy. V zmysle § 66 ods. 4 Tr. por. sa doručovaná
zásielka považuje za doručenú obžalovanému dňom, keď sa vrátila súdu, t. j. dňom 10.01.2022. Z

vyjadrenia obhajcu obžalovaného vyplynulo aj to, že obžalovaný vedel o konaní verejného zasadnutia,
avšak na verejné zasadnutie sa nedostavil, nakoľko sa nemal cítiť zdravotne v poriadku.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov podaného
odvolania, je názoru, že uloženie trestu vyhostenia nemá oporu v zákone, pričom poukázal aj na dobu,

ktorá uplynula od spáchania skutku. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku trestu
vyhostenia.

Splnomocnenec poškodenej uviedol, že poškodená je s obžalovaným v kamarátskom vzťahu,
obžalovaný jej našiel zamestnanie a nemá voči obžalovanému žiadne požiadavky.

Prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že navrhuje zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že odvolanie obžalovaného bolo zamerané len do výroku o treste a aj to len
do časti výroku o treste, ktorým bol obžalovanému uložený aj trest vyhostenia podľa § 65 ods. 1 Tr.

zák. Vzhľadom k uvedenému výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého
stupňa. Obžalovaný Z. Z. bol teda rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8T/10/2020 zo dňa
13.10.2021 právoplatne uznaný vinným zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák.

Krajský súd preskúmal výrok o treste vyhostenia, pričom dospel k záveru, že trest vyhostenia uložený

obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť bol súdom prvého stupňa ukladaný v súlade so zásadami
ukladania trestov a súd prvého stupňa výrok o treste vyhostenia aj náležitým spôsobom odôvodnil.
Trest vyhostenia uložený obžalovanému možno označiť za trest prísny, avšak je úmerný (zákonný
a spravodlivý) vzhľadom na závažný násilný trestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným
napadnutým rozsudkom. Skutočnosť, že obžalovaný viedol pred ako aj po spáchaní tohto násilného

úmyselného trestného činu riadny život a že sa k jeho spáchaniu priznal sú výrazné poľahčujúce
okolnosti, ktoré okresný súd náležite zohľadnil pri ukladaní druhu trestu (uloženie podmienečného
trestu odňatia slobody) ako aj pri výmere ukladaných trestov (uloženie trestu vyhostenia na samej
dolnej hranici trestnej sadzby). Na strane druhej je nutné prihliadnuť aj na závažnosť spáchaného
trestného činu, ktorým trestný čin znásilnenia nepochybne je, a preto kombinácia ukladaných trestov

(podmienečného trestu odňatia slobody a trestu vyhostenia) nespôsobuje zjavnú neprimeranosť trestu
uloženého obžalovanému v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. zák.Ukladanie týchto dvoch trestov popri sebe nespôsobuje ani nezákonnosť trestu ukladaného
obžalovanému v zmysle kasačného dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., nakoľko Trestný
zákon zakazuje popri sebe v ustanovení § 34 ods. 7 písm. e) Tr. zák. len ukladanie trestu zákazu

pobytu s trestom vyhostenia. Z uvedeného vyplýva, že ukladanie trestu odňatia slobody (a to aj v jeho
podmienečnej forme) popri treste vyhostenia nie je v rozpore so zákonom.

V tomto smere možno podporne využiť aj komparatívny výklad práva a poukázať na judikatúru
Najvyššieho súdu ČR, ktorý vo svojom rozhodnutí (sp. zn. 8 Tdo/135/2009 zo dňa 11.03.2009, R

30/2010) skonštatoval, že súčasné uloženie trestu vyhostenia a podmienečného odňatia slobody nie je
vylúčené. To platí zvlášť v situácii, keď na základe medzinárodnej zmluvy možno dosiahnuť sledovanie
spôsobu života odsúdeného.

Ak teda obžalovaný v podanom odvolaní namietal aj to, že výkon podmienečného trestu odňatia slobody
by bol nevykonateľný popri uloženom treste vyhostenia, tak s týmto názorom sa nemožno stotožniť,

nakoľko výkon trestu podmienečného odsúdenia možno odovzdať do cudziny (v rámci prevzatia výkonu
podmienečného trestu s probačným dohľadom do cudziny), respektíve možno požiadať cudzie justičné
orgány len o sledovanie správania odsúdeného v skúšobnej dobe počas určitého času (primerane
ustanovenie § 524 Tr. por.).

Kombinácia trestov, ktorá bola uložená obžalovanému napadnutým rozsudkom teda nie je
nevykonateľná, či nekontrolovateľná, tak ako sa domnieva obžalovaný v podanom odvolaní.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že neboli splnené zákonné podmienky na uloženie trestu vyhostenia podľa
§ 65 ods. 1 Tr. zák., tak mu nemožno dať za pravdu.

Obžalovaný nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola
poskytnutá doplnková ochrana. Na obžalovaného sa nevzťahujú ani žiadne vylučovacie okolnosti
vymedzené v ustanovení § 65 ods. 2 Tr. zák.

V posudzovanej trestnej veci vyžaduje uloženie trestu vyhostenia podľa § 65 ods. 1 Tr. zák. bezpečnosť
osôb. Požiadavku bezpečnosti osôb je možné považovať za slnenú, pokiaľ zo strany páchateľa
hrozí páchanie trestnej činnosti smerujúcej napríklad proti životu alebo zdraviu, slobode, sexuálnej
motivovanej trestnej činnosti a podobne. Zásadný význam v tomto smere hrá predovšetkým povaha
trestného činu, za ktorý je trest vyhostenia ukladaný s tým, že ukladanie trestu vyhostenia by malo

byť výnimočné spravidla pri menej závažných trestných činoch, či trestných činoch nedbanlivostných.
V posudzovanom prípade sa však obžalovaný dopustil závažného zločinu znásilnenia, pri ktorom boli,
podľa skutkovej vety napadnutého rozsudku, spôsobené aj viaceré poranenia poškodenej a preto bolo
namieste aj ukladanie trestu vyhostenia.

Skutočnosť, že obžalovaný sa na území Slovenskej republiky od spáchania zločinu znásilnenia
nedopustil žiadnej trestnej činnosti a že riziko možnej recidívy obžalovaného je preto menšie, keďže už
vedením riadneho spôsobu života po spáchaní tohto zločinu preukázal, že sa do určitej miery napravil,
zhodnotil okresný súd pri výmere trestu vyhostenia tak, že tento trest uložil na dolnej hranici trestnej
sadzby.

To, že od spáchania stíhaného skutku uplynula už doba viac ako osem rokov, na čo poukazuje v
podanom odvolaní obžalovaný, nie je možné preceňovať, nakoľko spôsobenie prieťahov v prípravnom
konaní ide na ťarchu obžalovaného, ktorý bol pre orgány činné v trestnom konaní nedostupný a musel
byť vydaný na neho príkaz na zatknutie a následne bolo aj prerušené trestné stíhanie.

Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava viac ako 13 rokov, tak mu nie
je možné dať celkom za pravdu. Zo zápisnice o výsluchu obžalovaného zo dňa 03.10.2018, ktorý bol
vykonaný po zrealizovaní príkazu na zatknutie (č. l. 205), možno zistiť, že sám obžalovaný vypovedal ,
že mu v roku 2013 skončil prechodný pobyt na území SR, musel vycestovať na Ukrajinu, vtedy začal
konflikt s Ruskom a musel povinne nastúpiť do armády. V armáde musel byť až do marca 2018. Na

Slovensko prišiel v októbri 2018.

Z uvedených údajov vyplýva, že obžalovaný sa na území Slovenskej republiky nezdržiaval v rokoch
2013 až 2018, t. j. na území SR sa zdržiava od októbra roku 2018, t. j. cca tri roky. Z predloženéhospisu nevyplýva, že by mal obžalovaný na území SR napríklad dlhodobé rodinné zázemie (napríklad
manželku, deti a podobne). Pokiaľ ide o pracovné aktivity, skutočnosť, že obžalovaný figuruje v
obchodnej spoločnosti Stav-Z. s.r.o. ešte neznamená, že by mu nemohol byť uložený trest vyhostenia.

Krajský súd teda nezistil žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by bránili tomu, aby obžalovanému
bol uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 6, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.