Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/398/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215206165
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8215206165.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v právnej veci žalobcu: APREX

s.r.o., so sídlom Medzi mostami 1, 040 01 Košice, IČO: 36 200 646, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 36 863 947, proti
žalovanému: Y.. L. Q., F. N. XX, XXX XX Y., právne zastúpený Mgr. Milan Migo, advokát, so sídlom
Radlinského 29, 026 01 Dolný Kubín, o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 484,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne zo sumy 484,30 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Vo zvyšnej časti vzájomný návrh zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhal vydania veci, koňa, žrebca
Inovec, plemeno Hucul , nar. X.X.XXXX, ryšiaka, výpalné číslo U. XXXX a tiež vydania bezdôvodného

obohatenia za neoprávnené užívanie koňa, žrebca Inovec, plemeno Hucul , nar. X.X.XXXX, ryšiaka,
výpalné číslo U. XXXX v období od 12.9.2013 do vydania veci vo výške 200 eur ročne a žiadal tiež
priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa X.X.XXXX uzavrel ako kupujúci s H. V., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X,
XXX XX T. ako predávajúcim kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho
práva k žrebcovi Inovec, plemeno Hucul, nar. X.X.XXXX, ryšiaka, výpalné číslo U. XXXX. Na základe

uvedenej kúpnej zmluvy sa žalobca stal vlastníkom koňa. Žalobca si zabezpečil koňa za účelom
vykonávania hospodárskej činnosti, teda ako pracovné zviera. Vzhľadom na to, že kôň nebol dostatočne
vycvičený a pripravený vykonávať činnosť, za účelom ktorej bol obstaraný, žalobca so žalovaným sa
dohodli, že žalovaný zabezpečí jeho základný výcvik. Za týmto účelom žalovaný koňa prevzal dňa
11.7.2011 a odviezol ho do miesta svojho bydliska. Z obsahu dohody o výcviku koňa vyplývalo, že k
vráteniu koňa malo dôjsť najneskôr v lehote do septembra 2011. Žalovaný koňa nevrátil, a to napriek
tomu, že bol na to viacnásobne žalobcom vyzvaný. Naposledy písomnou výzvou zo dňa 5.9.2013

doručenou žalovanému dňa 11.9.2013. V zmysle dohody o výcviku koňa uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným titul na držanie a výcvik koňa platil v období od 11.7.2011 do septembra 2011. Nevrátením
koňa v dohodnutom termíne sa jeho ďalšia držba stala neoprávnenou. Na základe uvedeného si
žalobca uplatňoval aj vydanie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie zodpovedá hodnoteodplatného užívania daného druhu koňa za obdobie od 12.9.2013 do dňa vydania predmetného koňa.
Žalobca má za to, že výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá pomernému rozdeleniu nadobúdacej
ceny koňa vo výške 800 eur za obdobie od uplynutia dohodnutej doby výcviku do podania žaloby, od

septembra 2011 do septembra 2015, t.j. podiel ceny koňa a uplynutia doby rokov, teda 200 eur ročne.
Žalobca si bezdôvodné obohatenie uplatnil za obdobie od 12.9.2013 do zaplatenia.

3. Podaním zo dňa 31.10.2016 žiadal žalobca pripustiť zmenu žaloby s odôvodnením, že z doterajšieho
priebehu konania vyplynulo, že koňa nie je zo strany žalovaného možné vydať nakoľko ho žalovaný po

období neoprávneného užívania odplatne previedol do užívania tretej, bližšie neidentifikovanej osobe,
pričom žalovaný nemá vedomosť o osobe nadobúdateľa ani o mieste, kde sa kôň aktuálne nachádza.
Žalobca má za to, že jeho nárok možno uspokojiť nahradením škody a vydaním bezdôvodného
obohatenia. Pre účely konania si žalobca nechal vyhotoviť súkromný znalecký posudok a žiadal priznať
náhradu škody vo výške 250 eur (suma predstavuje rozdiel medzi znalcom určenou všeobecnou
hodnotou koňa a cenou, ktorú mal žalovaný podľa jeho tvrdení získať predajom koňa), bezdôvodné

obohatenie vo výške 250 eur (suma predstavuje cenu, ktorú mal žalovaný podľa jeho tvrdení získať
predajom koňa) a bezdôvodné obohatenie vo výške 669,30 eur (suma predstavuje hodnotu, ktorou sa
žalovaný obohatil neoprávneným užívaním koňa odo dňa nasledujúceho po doručení jemu adresovanej
výzvy žalobcu o vrátenie koňa až do predaja koňa tretej osobe).

4. Na pojednávaní konanom dňa 1.2.2017 súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: Žalovaný
je povinný nahradiť žalobcovi sumu vo výške 525,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
ročne zo sumy 525,- Eur od 1. 7. 2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 919,30 Eur spolu s
úrokomzomeškaniavovýške5,15%ročnezosumy919,30Eurod1.7.2014dozaplatenia,tovšetkodo

troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania
v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 15.8.2016 uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou. Uviedol,
že kôň bol predaný v júni 2014. Žalobca opakovane nereagoval na výzvy, aby si prišiel po koňa. Kôň

bol predaný za sumu 250 eur. Žalobcovi umožnil, aby si prišiel po koňa. Žalobca ho vyzval na vrátenie
koňa až výzvou zo septembra 2013. Kôň bol predaný cez inzerát niekomu v okolí Ružomberka.

6. Okresný súd Bardejov rozsudkom sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX rozhodol tak, že uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi sumu 525,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15

% ročne zo sumy 525,- Eur od 1. 7. 2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku a vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 919,30 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,15 % ročne zo sumy 919,30 Eur od 1. 7. 2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že „na základe vykonaného dokazovania zistil, že

dňa X.X.XXXX uzavrel žalobca s Daliborom Košarišťanom kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bol
odplatný prevod vlastníckeho práva k žrebcovi Inovec, plemeno Hucul, nar. X.X.XXXX, ryšiaka, výpalné
číslo U. XXXX. Žalobca si zabezpečil koňa za účelom vykonávania hospodárskej činnosti, teda ako
pracovné zviera. Keďže kôň nebol dostatočne vycvičený a pripravený vykonávať činnosť, za účelom
ktorej bol obstaraný, žalobca so žalovaným sa dohodli, že žalovaný zabezpečí jeho základný výcvik. Za

týmto účelom žalovaný koňa prevzal dňa 11.7.2011 a odviezol ho do miesta svojho bydliska. Z obsahu
dohody o výcviku koňa vyplývalo, že žalovaný mal vrátiť koňa najneskôr v lehote do septembra 2011.
Žalovaný však koňa napriek výzve nevrátil ani napriek doručeniu výzvy na vrátenie koňa prevzatej dňa
11.9.2013. V júni 2014 došlo k predaju koňa za 250 eur. Keďže vydanie hnuteľnej veci tak, ako to
žalobca pôvodne žiadal od žalovaného, ktorý koňa neoprávnene zadržoval, nebolo možné, pretože bol

predaný, súd pripustil zmenu žaloby na žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody.
Súd následne skúmal základné predpoklady pre priznanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia,
pričomdospelkzáveru,žežalobcadostatočnepreukázalexistenciusvojhovlastníckehoprávakukoňovi
a teda svoju aktívnu legitimáciu domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi hnuteľnej veci, koňa
Inovec, plemeno Hucul prislúcha. Žalovaný mal vo svojej držbe a užíval koňa aj po termíne 30.9.2013

(vychádzajúc minimálne z písomnej výzvy na vrátenie koňa doručenej žalovanému), od ktorého už od
vlastníka koňa na takéto užívanie súhlas nemal. Zasahoval tak do vlastníctva žalobcu, pretože mu
zabránil a znemožnil disponovať s koňom, využívať ho a nakladať s ním, ako so svojím vlastníctvom. Aj
keď žalovaný namietal výšku bezdôvodného obohatenia stanovenú znaleckým posudkom, nepredložilžiaden dôkaz, ktorým by uvedenú výšku spochybnil. Pokiaľ sa jedná o námietku, že znalec vychádzal len
z fotiek, v danom prípade, keďže žalovaný predal koňa, ani iným spôsobom nemohlo dôjsť k stanoveniu
ceny. Súd vyhovel žalobcovi a uznal za správnu takú výšku bezdôvodného obohatenia, aká bola v

konaní preukázaná znaleckým ocenením. Znalec vychádzal pri určení výšky ceny koňa z vyhlášky MS
SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku metódou porovnávacou a aplikáciou
písmena d) prílohy č. 8 spomenutej vyhlášky. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je
zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného, ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo,
zabezpečuje jeho vydanie. Keďže na strane žalovaného právny dôvod na zadržanie a nevrátenie koňa,

ktorý od žalobcu nesporne prevzal, neexistoval, nesie zodpovednosť za to, že na úkor žalobcu získal
bezdôvodné obohatenie. Žalovaný nemal žiaden dôvod predávať koňa namiesto vlastníka, pokiaľ ho
na tento úkon nesplnomocnil. Je preto nesporné, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil v sume, ktorú
sám žalovaný uviedol a zároveň spôsobil žalobcovi škodu, ktorá predstavuje rozdiel medzi všeobecnou
hodnou koňa a cenou, ktorú mal žalovaný podľa vlastných tvrdení získať. Žalobca má právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia a keďže kôň, vydania ktorého sa pôvodne domáhal už neexistuje, resp. bol

predaný, je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi škodu, ktorá mu vznikla predstavujúcu rozdiel medzi
znalcom určenou všeobecnou hodnotou koňa a cenou, ktorú mal žalovaný podľa vlastných tvrdení
získať predajom koňa, teda 525 eur. Výšku peňažnej náhrady mal súd preukázanú predloženým
znaleckým posudkom č. X/XXXX znalca z odboru veterinárstvo, odvetvie kynológia a chov koní MVDr.
Pavla Semana zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca má však okrem náhrady škody aj právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje cenu, ktorú mal žalovaný podľa vlastných tvrdení získať
predajom koňa a tiež bezdôvodného obohatenia, ktoré nepochybne spočívalo v neoprávnenom užívaní
koňa v období od 12.9.2013 do 30.4.2014, a toto bezdôvodné obohatenie je určené súčtom počtu dní
neoprávneného užívania a hodnoty denného prenájmu koňa v relevantnom období. Súd mal teda za
preukázané, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočností odôvodňujúcich

jeho nárok. Naopak žalovaný žiadnym pripojeným dôkazom nespochybnil skutočnosti preukázané
žalobcom. Práve naopak potvrdil žalobcom uvádzané, že koňa predal a že ho nevrátil.“

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, v ktorom namietal, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Podľa žalovaného dohoda o výcviku nebola medzi stranami sporu písomne uzatvorená a teda
nie je možné relevantným spôsobom preukázať jej obsah. Žalobca uviedol, že neplatil za výcvik koňa
a neplatil ani za krmivo. Žalovaný sa na pojednávaní dňa 15.8.2016 jasne vyjadril, že by bola bývala
uzatvorená dohoda o výcviku koňa, pričom zdôraznil, že nikdy nebránil žalobcovi, aby si po koňa prišiel

a prevzal ho. Žalobca si ani po výzvach žalovaného koňa neprišiel prevziať. Po celú dobu od 11.7.2011
do júna 2014 sa kôň nachádzal u žalovaného, ktorý koňa musel na vlastné náklady ustajniť, kŕmiť a
opatrovať. Ak sa teda aj v ktoromkoľvek momente stala držba koňa žalovaným neoprávnenou, potom
mal súd aplikovať ustanovenie § 131 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie v odôvodnení
spomenul. Žalovaný musel nepretržite počnúc od 11.7.2011 až do dňa kedy koňa predal, (čiže najneskôr

do 30.6.2014) koňa kŕmiť, ustajniť a znášať všetky náklady s tým spojené. Z verejne dostupných zdrojov
je zrejmé, že bežná suma za ustajnenie koňa sa pohybuje od 100 eur do 250 eur mesačne. Už len
náklady na krmivo predstavujú cca 2 Eur denne, čo znamená, že od 11.7.2011 do 30.6.2014 musel
žalovaný vynaložiť len na udržanie koňa pri živote sumu 2.170 eur, nepočítajúc 20 Eur štvrťročne
za služby kováča. Súd sa nezaoberal námietkami žalovaného, že žalobca sa nezaujímal o koňa, či

je nakŕmený, či je o koňa postarané, ktoré námietky uviedol žalovaný na pojednávaní konanom dňa
15.8.2016. K žiadnemu obohateniu nedošlo a ani nemohlo dôjsť, lebo náklady na kŕmenie a ustajnenie
koňa boli vyššie než znalcom vyčíslená, žalobcom uplatnená a súdom priznaná suma nájmu, pričom
žalovaný koňa v prenájme nemal. Žalovaný bol nútený sa o koňa starať, nakoľko žalobca napriek tomu,
že vedel, kde sa kôň nachádza, neprispel na obživu koňa a koňa neprišiel vyzdvihnúť, či prevziať.

Nedošlo ani ku škode na majetku žalobcu, nakoľko náklady na udržanie koňa pri živote boli vyššie ako
znalcom určená cena koňa, ale aj vyššie ako nadobúdacia cena koňa. Aplikácia ustanovení § 420 ods.
1, 3 OZ a § 451 ods. 1, 2 OZ nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

8. Krajský súd v Prešove sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX zrušil rozsudok Okresného súdu

Bardejov č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd okrem iného uviedol, že nebol dostatočne
zistený skutkový stav, keďže nebol ustálený právny dôvod, na základe ktorého sa kôň nachádzal u
žalovaného. Ďalej spomenul, že bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní doplniť dokazovanieso zameraním na odstránenie sporných tvrdení spočívajúcich v ustálení právneho titulu, na základe
ktorého sa kôň vo vlastníctve žalobcu nachádzal v držbe žalovaného. V prípade, ak bude preukázané, že
kôňsaužalovanéhonachádzalnazákladevzájomnejdohody,budeúlohousúduzistiťobsahpredmetnej

dohody, teda práva a povinností jednotlivých zmluvných strán ako aj dobu, na ktorú dohoda bola
uzavretá. Taktiež bude nevyhnutné zaoberať sa oprávnením žalovaného na predaj koňa. V prípade, že
splnomocnenie žalovaného na predaj koňa nebolo zo strany žalobcu následne odvolané, je nevyhnutné
zistiť rozsah tohto oprávnenia, teda či žalovaný nekonal nad rozsah udeleného splnomocnenia. Až na
základe takto zisteného skutkového stavu bude možné posúdiť, či žalovaný konal v rozpore so zákonom,

resp. dohodou uzavretou medzi stranami sporu a či na strane žalovaného došlo k zodpovednosti za
škodu. Súd sa vysporiada s kompenzačnou námietkou žalovaného, ktorú uplatnil vo viacerých svojich
vyjadreniach. Takýmto postupom zabezpečí právo strán sporu na spravodlivý súdny proces. Záverom
odôvodnenia odvolací súd poukázal na mediačnú funkciu súdu.

9. Riadiac sa vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu prvostupňový súd vyzval žalobcu na

doplnenie skutkových tvrdení a to nielen tvrdením o právnom titule, na základe ktorého sa kôň vo
vlastníctve žalovaného nachádzal v jeho držbe s uvedením jeho podstatného obsahu, doplnil konkrétne
svoje skutkové tvrdenia, o tom či žalovaný mal oprávnenie na predaj koňa, a ak áno konkrétne skutkovo
vymedzil rozsah tohto oprávnenia.

10. Reagujúc na výzvu súdu žalobca v podaní zo dňa 30.9.2018 uviedol, že už v žalobe uviedol, že
vzhľadom k tomu, že kôň nebol dostatočne vycvičený a pripravený vykonávať činnosť, za účelom ktorej
bol obstaraný, žalobca sa so žalovaným dohodol, že žalovaný zabezpečí jeho základný výcvik. Za
týmto účelom žalovaný koňa prevzal dňa 11.7.2011 a odviezol ho do miesta svojho bydliska. Žalovaný
na pojednávaní dňa 15.8.2016 uviedol, že zobral koňa na svoj pozemok po výzve žalobcu koncom

augusta 2011, pričom z tohto vyjadrenia je zrejmé, že sporným nie je prevzatie koňa, ale kedy bol kôň
prevzatý, a či medzi stranami vznikol záväzok koňa vycvičiť. Prevzatie koňa sa uskutočnilo na základe
súhlasného prejavu vôle oboch strán, ktorý pozostával z prejavu vôle žalobcu vyjadrenej vo „výzve“ a v
konkludentnom prejave vôle žalovaného, že sám koňa prevzal a umiestnil na svoj pozemok, do svojej
dispozície, držby. K splneniu týchto synalagmatických záväzkov došlo, nakoľko dobrovoľné odovzdanie

a prevzatie koňa výslovne nepopreli. Medzi stranami bola uzatvorená ústna (neformálna) dohoda, ktorá
obsahovala základný záväzok žalobcu koňa odovzdať a tomu zodpovedajúci záväzok žalovaného koňa
prevziať. Skutočnosť, či medzi žalobcom a žalovaným existoval ďalší záväzok, obsahom ktorého by
bola povinnosť žalovaného koňa vycvičiť je podľa názoru žalobcu pre účely tohto konania nepodstatná,
nakoľko predmetom konania nie je uplatňovanie nedostatkov z nesplnenia z tejto povinnosti, ale z

povinnosti koňa vrátiť. Napriek uvedenému žalobca trvá na to, že odovzdanie a prevzatie koňa bolo
motivované prísľubom žalovaného koňa vycvičiť. Vzhľadom na ústnu formu dohody je preukázanie
aj tejto časti obsahu náročné. Žalobca napriek uvedenému trvá na svojom skutkovom tvrdení, že
odovzdanie a prevzatie koňa bola motivované prísľubom žalovaného koňa vycvičiť. Vzhľadom na
ústnu formu dohody je preukázanie aj tejto časti obsahu náročné. V tejto súvislosti žalobca dáva

súdu do pozornosti, že žalovaný iba tvrdí, že dohoda (záväzok) o výcviku koňa neexistuje, avšak
svoje popretie skutkových tvrdení nedopĺňa vlastnými skutkovými tvrdeniami. Ďalším krokom je podľa
žalobu potrebné právny titul odovzdania a prevzatia koňa právne kvalifikovať. Dohoda, na základe ktorej
došlo k odovzdaniu a prevzatiu koňa je obsahovo zmiešanou zmluvou, nakoľko obsahuje nesporný
záväzok koňa odovzdať a prevziať, a sporný záväzok koňa vycvičiť. Rozhodujúcou skutočnosťou pre

prejednávanú vec nie je záväzok o výcviku, ale práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzku prevzatia
koňa. Tomu zodpovedajú prevodové zmluvy alebo zmluvy so záväzkom o dočasnom užívaní. Vzhľadom
na skutočnosti uvedené v doterajšom priebehu konania možno vylúčiť, že sa jednalo o prevodovú
zmluvu. Do úvahy tak prichádzajú dohody (zmluvy) so záväzkom o dočasnom užívaní, u ktorých existuje
záväzok vec (koňa) vrátiť. Keďže dojednanie o termíne vrátenia koňa je sporné, záväzok koňa vrátiť

vznikol potom, čo žalobca žalovaného na vrátenie koňa vyzval, a to Výzvou na vrátene koňa zo dňa
05.09.2013, ktorú žalovaný prevzal dňa 11.09.2013. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná. Vo
vzťahu k ďalším skúmaným náležitostiam obsahu práv a povinností u titulu na odovzdanie a prevzatie
koňa žalobca uvádza, že je potrebné vychádzať z toho, že sa protiplnenie nedojednalo. Na základe
tohto je potrebné elementárny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ohľadne oprávnenosti držby koňa

posúdiť ako zmluvu o výpožičke. Pokiaľ by súd neposúdil na základe vyššie opísaných úvah ako právny
titul ako ohľadne odovzdania a prevzatia veci ako zmluvu o výpožičke, žalobca poukazuje na ust. §
492 OZ. Na základe všetkých vyššie opísaných skutočností má žalobca právo na náhradu škody za
koňa, ktorý na základe vzájomnej dohody zveril žalovanému a ktorý koňa v určenom čase nevrátil, alepredal v rozpore so zákonom. Žalobca žalovaného nikdy na predaj neoprávnil. Žalobca sa vzhľadom
na patovú situáciu snažil vzniknutý spor so žalovaným riešiť, keďže mu žalovaný odmietal koňa vydať
aj tým spôsobom, že pre začiatok (pre tzv. „prelomenie ľadov“ pri nachádzaní schodného východiska)

navrhol, aby predaj zrealizoval žalovaný. Jednalo sa však len o návrh riešenia (dohody), ktorý však
zo strany žalovaného nebol prijatý. K dohode o predaji resp. sprostredkovaní predaja a k dohode o
plnomocenstve tak nedošlo. Žalovaný však aj túto formu dohody odmietal, preto zo strany žalobcu k
udeleniu plnomocenstva v akomkoľvek rozsahu nikdy nedošlo, nakoľko ani len priestor na rokovanie o
základe veci nebol vytvorený pre absolútne odmietavý postoj žalovaného. Vo vzťahu ku kompenzačnej

námietke žalobca uvádza, že žalovaný si v priebehu doterajšieho konania až do podania odvolania
kompenzačnú námietku jasne, určito a zrozumiteľne neuplatnil. Žalovaný takisto nepreukázal, aby si
aj kedykoľvek predtým túto námietku voči žalobcovi uplatnil. Vyjadrenie žalovaného spočívajúce v
prostom konštatovaní, že mal náklady v súvislosti so starostlivosťou o koňa, nemožno považovať za
účinné vznesenie takejto námietky, nakoľko v jeho prejave absentovala riadne vyjadrená vôľa tento
inštitút uplatniť. Žalovaný navyše do momentu podania odvolania nemal ani len snahu preukázať výšku

nákladov, ktoré vynaložil. Prvýkrát tak žalovaný kompenzačnú námietku uplatnil až podanom odvolaní,
ktoré bolo súdu doručené dňa 19.04.2017. Vzhľadom na preukázané skutočnosti možno o neoprávnenej
držbe žalovaným hovoriť v období od 13.09.2013 do 30.06.2014, kedy najneskôr bol kôň predaný podľa
tvrdenia žalovaného. Od 30.06.2014 do 19.04.2017 uplynulo takmer 3 roky. Žalobca v tejto súvislosti
vznáša voči kompenzačnej námietky námietku premlčania, nakoľko má za to, že náhrada nákladov,

ktoré sú predmetom kompenzačnej námietky, sa spravuje ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení.
V uvedenom kontexte žalobca konštatuje uplynutie premlčacej doby aj v prípade, že by mal súd za to,
že žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku už na pojednávaní dňa 15.08.2016. Niet pritom pochýb,
že žalovaný musel mať vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa mal na
jeho úkor obohatiť už momentom vynaloženia nákladov, pokiaľ nejaké náklady vynaložil. Vo vzťahu k

výške žalobca namieta určenie výšky kompenzačnej námietky iba pomocou inzerátov, teda určením
primeraných resp. obvyklých nákladov, nakoľko účelom odčítania nákladov je odčítanie skutočných
nákladov, ktoré neoprávnenému držiteľovi skutočne vznikli.

11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.12.2018 uviedol, že niet miesta na špekulácie o tom, o aký druh

záväzkového vzťahu sa jednalo a aké boli vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Žalovaný trvá
na všetkých tvrdeniach a skutočnostiach uvedených v odvolaní zo dňa 18.4.2017, pričom poukazuje
na skutočnosť, že žalobca priznal, že žalovanému navrhol, aby zrealizoval predaj koňa. Žalobca síce
uvádza, že zo strany žalovaného návrh riešenia nebol prijatý, čo nie je pravda, lebo žalovaný naozaj
koňa predal. Je nesporné a preukázané, že predmetný kôň sa po celú dobu od 11.7.2011 do júna 2014

nachádzal u žalovaného, s vedomím a teda aj so súhlasom žalobcu, pričom žalovaný musel koňa na
vlastné náklady koňa ustajniť, kŕmiť a opatrovať. Ak sa teda aj v ktoromkoľvek momente stala držba koňa
žalovanýmdržbouneoprávnenou,potommalsúdaplikovaťustanovenie§131ods.1a2Obč.zákonníka
(ktoré ustanovenie súd v odôvodnení svojho rozsudku spomenul - na str. 4 v ods. 11, keď správne súd
uviedol, že neoprávnený držiteľ môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci. Kôň

je živé zviera - oproti iným domácim zvieratám je to zviera pomerne veľkého vzrastu, z čoho prirodzene
vyplývajú vyššie nároky na „nákladnosť“ jeho chovu. Žalovaný musel nepretržite počnúc od 11.07.2011
aždodňakedykoňapredal(čiženajneskôrdo30.06.2014)koňakŕmiť,ustajniťaznášaťvšetkynákladys
tým spojené. U žalovaného teda v žiadnom prípade nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, nakoľko
ním vynaložené náklady na koňa boli určite vyššie než bola ním obdržaná kúpna cena pri predaji koňa.

Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

12. Pokiaľ sa jedná o odvolacím súdom spomínaný výsluch svedka H. L., tento vzhľadom na skutočnosť,
že obe zo strán k uzneseniu odvolacieho súdu uviedli, že nežiadajú vykonať tento dôkaz, že niet dôvodu
na jeho vypočutie, preto súd vzhľadom na kontradiktórnosť civilného procesu uvedený dôkaz nevykonal.

13. Na pojednávaní dňa 25.1.2019 súd uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a v konečnom dôsledku
návrh na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania na určenie ceny koňa, ktorý sám právny
zástupca žalovaného považoval za zbytočné, nerealizoval s tým, že na ňom netrval ani pri záverečnej
výzve súdu, či sú návrhy na doplnenie dokazovania.

14. Na pojednávaní konanom dňa 25.1.2019 súd opakovane, ako to realizoval aj na predchádzajúcich
pojednávaniach a predovšetkým pred otvorením pojednávania, sa pokúšal o uzatvorenie zmieru, avšakaj napriek opakovanej snahe aj v priebehu pojednávania už aj vzhľadom na vzniknutú výšku trov konania
k uzavretiu zmieru nedošlo.

15. Na pojednávaní konanom dňa 25.1.2019 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca požiadal
žalovaného, aby sa o koňa postaral. Išlo o ústnu dohodu, ktorú nikto nespochybňuje. Žalovaný nehodlal
na cudzí majetok vynakladať vlastné prostriedky. Dohoda o úhrade faktických nákladov nebola.

16. Žalovaný na uvedenom pojednávaní doplnil, že koňa zobral od žalobcu preto, že ho žalobca nevedel

zvládnuť, aby bol uňho. Keď bral koňa, tak sa nedohodli na žiadnej odplate, že to budú riešiť neskôr,
a to keď sa rozhodne zobrať si koňa. Žalobca ho vyzval v roku 2013, že mu má priviezť koňa, tak mu
oznámil, že si môže prísť kedykoľvek po koňa a nikdy mu nebránil, kedykoľvek si mohol koňa zobrať.
Dopredu nebola žiadna dohoda. Kôň bol ustajnený, bol kŕmený, bol vodený do výbehu. Neprevádzkoval
s ním žiadnu činnosť.

17. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.1.2019 uviedol, že je pravdou, že k odovzdaniu
koňa došlo na základe dohody. Žalobca si ju síce označil ako dohoda o výcviku koňa, aby bolo zrejmé,
čo bolo v zásade jej obsahom, ale každopádne jednalo sa o dohodu, predmetom ktorej bolo odovzdanie
a prevzatie koňa s tým, že sa žalovaný bude o koňa starať. To, či ho vycvičí alebo bude s ním robiť niečo
iné,tonieažtaképodstatné.Predmetomsporuniejeto,ženesplnilsipovinnostiztejtodohodyžalovaný,

ale to, že žalovaný ho držal, mal ho jednoducho vydať, lebo pri tom odovzdávaní nebola dohoda o tom,
kedy ho má vydať. Žalobca následne, keď sa snažil od žalovaného koňa získať späť, tak mu poslal
písomnú výzvu a v zmysle občianskeho zákonníka ho mal vrátiť nasledujúci deň po tom, čo ho na to
žalobca vyzval a túto skutočnosť žalobca preukázal. Čo sa týka tých práv a povinností, tak tie nie sú
rozhodujúce,akohožalobcavyužívalačisplnilďalšiepodmienky,naktorýchsadohodlialebonie.Druhá

vec je tá najpodstatnejšia, a to oprávnenie predať koňa. Žalobca nikdy na predaj žalovaného neoprávnil.
Iba mu povedal, „zabezpeč predaj toho koňa, keď mi ho nechceš vrátiť.“ Nie zabezpeč, ale nájdi kupca.
K tomu nedošlo. Následne poukázal aj na časovú súvislosť. Uvedené sa stalo 13. januára 2013. O
niekoľko mesiacov neskôr v septembri až následne žiadal, aby mu toho koňa jednoducho vydal. Týmto
úkonom má za to, že bolo zrejmé, že vznikla pre žalovaného povinnosť koňa vydať, čo neurobil. Z toho

titulu si žalobca žiada náhradu škody, keďže preukázal, že hodnota koňa v danom čase bola 770 eur.
Žalovaný uvádza, že ho za nejakú cenu predal, čo nepreukázal. Žalobcovi nezostáva nič iné, len žiadať
tú hodnotu koňa, ktorá bola v čase údajného predaja koňa. Čo sa týka kompenzačnej námietky, nebola
žiadna dohoda o žiadnej odplate. Výsledok teda je ten, že užívanie toho koňa malo byť bezodplatné,
jednak pre žalobcu a pre žalovaného. Pre žalovaného tak vznikol nejaký záväzok alebo nejaký náklad

sa starať o koňa, čo bolo prirodzené z toho záväzku a žalobca sa vzdal svojho práva nejakým spôsobom
užívať toho koňa, teda predmetu svojho vlastníctva. Pokiaľ niečo iné tvrdí žalovaný, mal by to preukázať.
Do toho času to neurobil. Čo sa týka nákladov od momentu vzniku neoprávnenej držby, tak v prvom
rade žalobca vzniesol námietku premlčania, nakoľko uplynul kvalifikovaný čas premlčacej doby. Taktiež
poukázal na skutočnosť, že žalobca jednoducho nepreukázal ani raz žiadny výdavok. Preukázal, aké

sú zhruba nejaké priemerné výdavky, ale v rámci náhrady nákladov má za to, že sa majú nahrádzať
skutočné vynaložené náklady, koľko teda ten kôň zožral alebo akú inú starostlivosť si vyžadoval, ktorú
mu zabezpečoval žalovaný. Žiadnu z týchto skutočností žalovaný nepreukázal, takže vzhľadom na tieto
skutočnosti má žalobca za to, že je dôvodný aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako
si ho uplatnil.

18. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 25.1.2019 uviedol, že len náklady na udržanie
koňa pri živote, zo znamená najnevyhnutnejšie náklady na jeho kŕmenie a základnú aj veterinárnu
starostlivosť, resp. starostlivosť kováčsku, niekoľkonásobne prevýšili trhovú hodnotu koňa. Na dotaz
súdu s tým, aby zreteľne vymedzil kompenzačnú námietku, právny zástupca žalovaného uviedol, že

žalovaný krmivo a seno zabezpečoval, pričom dnes by už takýto doklad vystavil. Odkázal na bežnú cenu
s tým, že k odvolaniu priložil inzerciu zo stránky bazos.sk, kde uviedol, že priemerná cena za ustajnenie
koňa je 100 eur mesačne. Na začiatku si strany sporu žiadnu konkrétnu cenu nedohodli. Dôležité je,
že sa jedná o veľké a živé zviera, teda je nesporné, že náklady len na chov, to znamená na kŕmenie
a základnú starostlivosť sú v určitej výške. Cena, ktorú je možné ustáliť, je 100 euro na mesiac. To je

taká základná minimálna cena.

19. Po doplnení skutkových tvrdení strán sporu, resp. ich právnych zástupcov je nesporným, že
medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu ústnej (neformálnej) dohody, na základe ktorejžalovaný prevzal koňa žalobcu s tým, že sa oňho bude starať. Dňa X.X.XXXX uzavrel žalobca s H. V.
kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k žrebcovi Inovec,
plemeno Hucul, nar. X.X.XXXX, ryšiaka, výpalné číslo U. XXXX. Žalobca si zabezpečil koňa za účelom

vykonávania hospodárskej činnosti, teda ako pracovné zviera. Keďže kôň nebol dostatočne vycvičený
a pripravený vykonávať činnosť, za účelom ktorej bol obstaraný, žalobca sa so žalovaným dohodli, že
žalovaný ho prevezme a bude sa oňho starať. Za týmto účelom žalovaný koňa prevzal dňa 11.7.2011
a odviezol ho do miesta svojho bydliska.

20. Keďže strany sporu zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach ohľadom oprávnenia na predaj koňa s
tým, že žalobca v podaní zo dňa 30.9.2018 tvrdil, že šlo len o návrh riešenia, ktoré zo strany žalovaného
nebolo prijaté a žalovaný v podaní zo dňa 27.12.2018 tvrdí, že mu bol navrhnutý predaj koňa, čo aj
zrealizoval, preto postupoval súd posúdiac zápisnicu o stretnutí zo dňa 12.1.2013 tak ako to realizoval
odvolací súd s tým, že podľa odvolacieho súdu z nej vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo
k dohode, ktorou žalobca splnomocnil žalovaného na predaj koňa. Z uvedenej zápisnice nevyplýva, či

bol žalovaný splnomocnený na predaj koňa za určitú cenu alebo či cenu mohli určiť podľa vlastného
posúdenia.Vprípade,akmedzistranaminebolodohodnutéinak,žalovanýmalsplnomocnenienapredaj
koňa, a teda predaj koňa nemožno posúdiť ako protiprávne konanie žalovaného, ktoré predstavuje jednu
zo základných podmienok na uplatnenie nároku na náhradu škody. Po doručení výzvy na vrátenie koňa
doručenej žalovanému zo dňa 5.9.2013, prestala byť držba koňa žalovaným oprávnenou.

21. Podľa § 659 Občianskeho zákonníka zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po
dohodnutú dobu bezplatne užívať.

22. Podľa § 492 Občianskeho zákonníka ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú

primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej
úpravy.

23. Podľa § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k predaju koňa došlo v mesiaci jún 2014, pričom žalovaný
kúpnu cenu žalobcovi nevyplatil, preto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Pokiaľ sa jedná o výšku

bezdôvodného obohatenia spočívajúcu v kúpnej cene za koňa, žalovaný nepreukázal jej výšku, preto
súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca MVDr. Pavla Semana, znalca z odboru veterinárstvo,
ktorý vychádzal pri určení výšky ceny koňa z vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku metódou porovnávacou a aplikáciou písmena d) prílohy č. 8 spomenutej vyhlášky a
určil ju k júnu 2014 na sumu 775 Eur.

25. Žalovaný mal vo svojej držbe a užíval koňa aj po termíne 30.9.2013 (vychádzajúc z písomnej výzvy
na vrátenie koňa doručenej žalovanému zo dňa 5.9.2013), od ktorého už od vlastníka koňa na takéto
užívanie súhlas nemal.

26.Podľa§131ods.1Občianskehozákonníkaneoprávnenýdržiteľjepovinnývždyvydaťvecvlastníkovi
spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať
náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.

27. Podľa § 130 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva
ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ
má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby,
a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s

údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.28. Podľa § 131 Občianskeho zákonníka neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu
s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady
potrebné pre údržbu a prevádzku veci.

29. Žalovaný dňa 15.8.2016 na pojednávaní uviedol, že žalobca sa o koňa nezaujímal, či je nakŕmený
a či je oňho postarané. Následne v odvolacom konaní v predloženom odvolaní proti rozsudku
prvostupňového súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX žalovaný namietal, že mu v súvislosti
s držbou koňa vznikli náklady spojené s ustajnením, kŕmením a opatrovaním, pričom bežná suma za

ustajnenie koňa je od 100 Eur do 250 Eur mesačne. Len náklady na krmivo predstavujú cca 2 Eur
denne, čo znamená, že od 11.7.2011 do 30.6.2014 musel vynaložiť na udržanie koňa pri živote 2.170
eur. Náklady na kŕmenie a ustajnenie koňa boli vyššie ako znalcom vyčíslená a súdom priznaná suma
denného prenájmu koňa, pričom žalovaný koňa v prenájme nemal. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať
mu náhradu trov konania.

30. Posúdiac uvedené riadiac sa názorom odvolacieho súdu ako kompenzačnú námietku vysporiadal sa
sňouprvostupňovýsúdnasledovne.Vobdobíod11.7.2011do11.9.2013(dobaoprávnenejdržby)strany
sporu nemali za užívanie koňa dohodnutú žiadnu odplatu ani sa nedohodli na povinnosti žalobcu znášať
náklady spojené s ustajnením a kŕmením koňa, preto im vychádzajúc z uzavretej ústnej (neformálnej)
dohody nevznikli nároky spojení s prenechaním veci do bezplatného užívania. Následne odo dňa

nasledujúceho po doručení výzvy na vrátenie koňa, t.j. od 12.9.2013 do 30.6.2014 (predaj koňa), však
už súd posúdil držbu koňa zo strany žalovaného ako neoprávnenú. V uvedenom období sa žalovaný
neoprávneným užívaním koňa obohatil, pričom výška bezdôvodného obohatenia bola určená súčinom
počtu dní neoprávneného užívania a hodnoty denného prenájmu koňa , t.j. 291 dní x 2,30 eur/deň, t.j.
spolu 669,30 eur. Žalovaný namietal výšku bezdôvodného obohatenia stanovenú znaleckým posudkom,

avšak nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by uvedenú výšku spochybnil, preto súd vychádzal zo sumy v
znaleckom posudku uvedenej.

31. Na druhej strane však vychádzajúc z ustanovenia § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nedobromyseľný držiteľ (pretože žalovaný vedel, že drží cudziu vec) má právo odpočítať si voči

vlastníkovi náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci, teda na náhradu nevyhnutných nákladov
vzniknutých mu v súvislosti so starostlivosťou o koňa. Za obdobie od doručenia výzvy do predaja koňa,
teda za obdobie od 12.9.2013 do 30.6.2014, t.j. 9 mesiacov a 18 dní je výška týchto nákladov (pri
prepočte podľa pripojeného inzerátu na č.l. 106-109, t.j. 100 Eur/mesiac) v celkovej sume 960 eur.

32. Pokiaľ sa jedná o námietku premlčania žalobcu vo vzťahu ku kompenzačnej námietke, táto je
podľa názoru súdu nedôvodnou. Po právnej stránke vychádzal súd z ustanovenia § 580 Občianskeho
zákonníka. Námietku premlčania vzájomnej pohľadávky možno s úspechom uplatniť iba vtedy, ak bola
vzájomná pohľadávka premlčaná už v čase, kedy sa pohľadávky stretli (R 69/1972). Pre posúdenie
otázky premlčania vzájomnej pohľadávky je rozhodujúci okamih, kedy sa pohľadávky stretli, a nie čas,

keď bol urobený prejav smerujúci k započítaniu vzájomnej pohľadávky; tento čas nemá pre uplynutie
premlčacej lehoty vzájomnej pohľadávky význam. Námietku premlčania vzájomnej pohľadávky možno
s úspechom uplatniť iba vtedy, keď vzájomná (započítavaná) pohľadávka bola premlčaná už vo chvíli
stretnutia sa so žalovanou pohľadávkou. O taký prípad v prejednávanej veci však nejde, lebo vzájomná
pohľadávka žalovaného v čase stretnutia so žalobnou pohľadávkou premlčaná nebola a žalobca to ani

netvrdil.

33. Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcu ohľadom výšky nákladov na údržbu a prevádzku veci (ustajnenie
koňa) stanovenou pomocou inzerátov, určením primeraných nákladov s tým, že účelom odčítania
nákladov podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka je odčítanie skutočných nákladov, sa žiada

uviesť, že obdobne ako súd neakceptoval námietku žalovaného vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu
vyčíslenému na základe znaleckého posudku s určením predpokladaného obohatenia bez relevantného
spochybnenia uvedenej výšky predložením dôkazu, rovnako tak neakceptoval námietku žalobcu, ktorý
nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil výšku nevyhnutných nákladov potrebných na údržbu a
prevádzku veci (t.j. ustajnenie koňa).

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

35. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje
že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Prvým výrokom rozsudku súd vyjadril povinnosť žalovaného (t.j. od sumy 775 + 669,30 (bezdôvodné

obohatenie) odpočítal započítanú sumu 960 eur (náklady na ustajnenie koňa)) a tak uložil povinnosť
žalovanémuzaplatiťžalobcovisumu484,30eurspolus5,15%ročnýmúrokomzomeškaniaod1.7.2014
do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu a vzájomný návrh zamietol.

37. Nakoniec súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania.
Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie

vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP v
spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že vzhľadom na obdobný pomer úspechu a neúspechu
žiadnejzostránnáhradutrovkonanianepriznal.Uvedenýzhrubarovnakýpomervyplývaznasledovných
skutočností, a to, že žalobca sa dožadoval zaplatenia sumy 1.444,30 eur (775 eur + 669,30 eur) a súd
mu priznal 484,30 eur (úspech žalobcu) a zamietol žalobu započítajúc nevyhnutné náklady žalovaného

na ustajnenie koňa v sume 960 eur (úspech žalovaného). Žalovaný kompenzačnou námietkou vyjadril
nevyhnutné náklady spojené s udržaním veci na sumu 2170 eur, z čoho súd sumu 960 eur (úspech
žalovaného) započítal k sume požadovanej žalobcom 1.444,30 eur a zvyšok nároku vyjadrený touto
námietkou (1.210 eur) (úspech žalobcu) zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).