Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 27, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/290/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5407203486
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5407203486.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vprávnejvecinavrhovateľky:Ing.U.G.,nar.XX.X.XXXX,bytomZ.
XX/XX, I., zastúpenej JUDr. Dagmar Matuškovou, advokátkou so sídlom v O., O. D. XX, proti odporkyni:
Obec Brezovica, IČO: 314421, zastúpenej JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom v K., B. XXX/
XX, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu v Námestove č.k. 1C/72/2008-300 zo dňa 8. júna 2012 v spojení s

opravným uznesením č.k. 1C/72/2008-307 zo dňa 20. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia
neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou a náhrady mzdy.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 79 ods. 3 písm. a/ Zákonníka práce, keď konštatoval, že
navrhovateľkaprostredníctvomsvojejprávnejzástupkynedňa24.2.2012prehlásila,ženetrvánaďalšom
zamestnaní, a preto jej pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 30.4.2007, z ktorého dôvodu jej
neprináleží ani náhrada mzdy za nasledujúce obdobie. Z tohto dôvodu súd zamietol aj návrh na
skončenie pracovného pomeru ku dňu 31.1.2011.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka. Žiadala napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že nikdy
osobne neprehlásila, že by nemala záujem na ďalšom zamestnávaní zo strany odporkyne. Prejav na
pojednávaní bol osobným prejavom jej právnej zástupkyne a ona nikdy nič také neprehlásila.

Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala napadnutý rozsudok prvostupňového

súdu ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľka v priebehu konania viackrát menila návrh a keďže
jednoznačneprehlásila,ženetrvánaďalšomzamestnaní,prvostupňovýsúdsprávnerozhodol.Prejavjej
právnej zástupkyne nemožno považovať za osobný prejav, nakoľko právny zástupca v konaní vystupuje
za účastníka a navrhovateľka bola na pojednávaní naviac prítomná v čase, keď jej právna zástupkyňa
tento prejav urobila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
h/, f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľaust.§79ods.1,3Zákonníkapráce,akzamestnávateľdalzamestnancovineplatnúvýpoveď,alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámi

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnancanaďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho
zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa
jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a/ bola daná neplatná výpoveď uplynutím výpovednej doby,
b/ bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe dňom, keď sa mal pracovný

pomer skončiť.

Citované zákonné ustanovenie upravuje nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru s tým,
že pokiaľ zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával,
vzniká mu nárok na náhradu mzdy a jeho pracovný pomer sa nekončí. Pokiaľ zamestnanec oznámi
zamestnávateľovi, že na ďalšom zamestnaní netrvá, platí, že jeho pracovný pomer skončil podľa

podmienok uvedených v § 79 ods. 3 písm. a/, b/, ale i tu sa predpokladá neplatnosť rozviazania
pracovného pomeru (ak zamestnávateľ neuznáva neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nemožno
konštatovať, že by ku skončeniu pracovného pomeru došlo a zamestnanec sa môže domáhať aj v
takomto prípade určenia neplatnosti, ak má na tom naliehavý právny záujem).

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je
potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka svojím listom zo dňa 28.2.2007 jednoznačne vyjadrila nesúhlas
s výpoveďou, ktorá jej bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce a zároveň oznámila
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ju i naďalej zamestnával.
Pokiaľ teda v priebehu konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zmenila svoj návrh a

žiadala určiť skončenie pracovného pomeru k určitému dňu (zrejme i z dôvodu uplynutia dlhého času
od doručenia výpovede - 5 rokov), túto skutočnosť nemožno považovať za jej prehlásenie, podľa
ktorého netrvá na ďalšom zamestnaní (ak zároveň žiadala náhradu mzdy). Ak prvostupňový súd pripustil
zmenu návrhu, mal by potom v ďalšom konaní skúmať naliehavý právny záujem na takomto určení a
vyzvať navrhovateľku, aby takýto naliehavý právny záujem preukázala a konkrétne uviedla, v čom je jej

postavenie bez takéhoto určenia neisté.
Ak vo svojom odvolaní poukazuje na to, že nikdy v priebehu konania nezmenila svoj postoj k veci, bude
potrebné, aby sa vyjadrila, prečo nenamietala vyjadrenie svojej právnej zástupkyne na pojednávaní pred
súdom a z akého dôvodu potom žiadala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zmenu návrhu.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.