Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/210/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814207707
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7814207707.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcov 1/ L. R., nar. X.

X. XXXX, bytom Q., R. XXX, 2/ X. R., r. D., nar. X. XX. XXXX, bytom H. X. XX, 3/ B. R., nar. XX. X.
XXXX, bytom H.Á. X. XX, 4/ N. R., nar. XX. X. XXXX, bytom H. X. XX, všetci právne zastúpení JUDr.
Ladislavom Csákóom, advokátom AK so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4 proti žalovaným 1/ I. L.,
nar. XX. X. XXXX, bytom Y. XX a 2/ R. L. r. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom Y. XX, za účasti intervenienta
na strane žalovaných D. X., nar. XX. X. XXXX, bytom P., T. XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou
R.. I. K. X., nar. XX. X. XXXX, bytom P., I. R. X/C, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov tohto konania a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je uplatnený nárok žalobcov o určenie, že nehnuteľnosť, zapísaná na K. Č.. XXX
parcely registra „A.“ parcelné číslo XXX - N. Y., o výmere X XXX R., kat. územia Y., patrí do dedičstva
po neb. Š. R. r. Q., nar. X. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y.Š. XX.

2.Prvostupňovýsúdrozsudkomsp.zn.8C210/2014-83zodňa6.7.2017žalobuzamietolažalovaným
1/, 2/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Prvoinštančný súd po vypočutí účastníkov, svedkov, oboznámením sa s dedičským spisom sp. zn.
E. XXXX/XXXX po Š. R. a oboznámením sa s notárskou zápisnicou V. XX/XXXX, V. XXXXX/XXXX -
Osvedčením o vyhlásení o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti, Osvedčením o dedičstve po neb. N.
R., sp. zn. X E. X/XXXX, E. XX/XXXX, právoplatným dňa 5. 5. 2017, kúpnopredajnou zmluvou zo dňa
14. apríla 1960, Dohodou zo dňa 18. 3. 1967, uzavretou medzi P. R. a D. Š.Ö., spísanou na MNV v Y.,
správou Obce Y., fotodokumentáciou, Osvedčením o dedičstve po neb. X. Q. rod. Q. - sp. zn. X E. XXX/
XXXX, pozemnoknižným výpisom č. XXX kat. územia Y., kúpnopredajnou zmluvou, uzavretou medzi

F. P., D. X. ako predávajúcimi a I. L. a R. L. ako kupujúcimi, zo dňa 17. 12. 2012, ako aj s ostatnými
listinnými dôkazmi založenými v spise, dospel k záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná.

4. Súd v pôvodnom konaní posudzoval platnosť kúpnej zmluvy z hľadiska dodržania zásady „nikto
nemôže na druhého preniesť viac práv, ako má sám“ a podľa súdu prvej inštancie bola rozhodujúcou
otázka účinkov relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým mali nadobudnúť žalovaní 1/, 2/ vlastnícke
právo k nehnuteľnosti, so zreteľom na to, že k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti Osvedčenia o vyhlásení

o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti došlo pred uzavretím kúpnej zmluvy. Podstata relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, v zmysle § 40a/ - veta prvá Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že
právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, považuje sa za platný, teda aj vyvolá právne
účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonunedovolal. V právnej teórii bol vyslovený názor, podľa ktorého relatívnu neplatnosť možno chápať ako
platnosť pod rozväzovacou podmienkou. Takéto chápanie relatívnej neplatnosti má vplyv na právne
postavenie tej osoby, ktorá vec nadobudla od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu. Ak ten,

kto nadobudol vlastnícke právo na základe právneho úkonu, postihnutého vadou zakladajúcou jeho
relatívnu neplatnosť, do doby dovolania sa relatívnej neplatnosti, získanú vec ďalej previedol, disponoval
ako vlastník so svojou vecou oprávnene (až do dovolania sa relatívnej neplatnosti, právny úkon má
účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva). Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci a na rozdiel
od absolútnej neplatnosti by sa od neho nemohlo požadovať vrátenie veci. Reštitúcia medzi pôvodnými

účastníkmi zmluvy by v takomto prípade mohla mať charakter len peňažnej náhrady. Takáto interpretácia
chránidobromyseľnosťtretejosobyatýmzodpovedáspravodlivýmpredstavám,podľaktorých,aktakáto
osoba (ktorá nebola účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu) pri nadobudnutí vlastníctva
koná v dôvere správnosť údajov zákonom zriadeného verejného registra (katastra) o tom, že prevodca
je bez tiarch vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, nesmie byť v tejto dôvere sklamaná. Ak by
relatívna neplatnosť právneho úkonu mala mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu,

ktorý účastník relatívne neplatného právneho úkonu previedol svoje vlastnícke právo (nadobudnuté na
základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou relatívnu neplatnosť) na tretiu osobu (odlišnú
od účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu), potom by ochrana právnej istoty tretích osôb,
zaručená v ustanovení § 40 a/ - veta prvej Občianskeho zákonníka slovami „právny úkon sa považuje
za platný“, minula svoj účel. Prakticky by sa totiž nemohla uplatniť.

5. V predmetnej veci žalobcovia namietali aj vydržanie predchodcov žalovaných 1/, 2/, t. j. predávajúcich
k spornej nehnuteľnosti, v dôsledku čoho napádali neplatnosť právneho úkonu z kúpnej zmluvy, zo dňa
17. 12. 2012, ktorou žalovaní 1/, 2/ odkúpili spornú nehnuteľnosť ako kupujúci od predávajúcich - F.
P. a D. X.. Keďže v čase uzavretia kúpnej zmluvy predávajúci boli výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti,

boli oprávnení disponovať so svojim vlastníctvom a previesť ho na žalovaných, prípadne ďalší subjekt.
Zmluva o prevode práva tak nebola postihnutá absolútnou neplatnosťou, spočívajúcou v nedodržaní
zásady,podľaktorejniktonemôžepreviesťnainéhoviacpráv,nežmásám.Ajkeďdovolaniesarelatívnej
neplatnosti právneho úkonu má účinky ex tunc, čo znamená, že právny úkon sa považuje za neplatný od
začiatku, nemá táto skutočnosť vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktorí dobromyseľne nadobudli

vlastníctvo v čase, keď trvali účinky právneho úkonu, teda od vlastníka. Nadobudnutím vlastníckeho
práva žalovanými prípadne ďalším subjektom zaniklo zároveň vlastnícke právo žalobcov, a preto žalobe
o určenie do dedičstva nebolo možné vyhovieť.

6.Súdvneposlednomradepoukázalnatúskutočnosť,ženadobúdateľodvodzujesvojevlastníckeprávo

od svojho právneho predchodcu, ktorý v čase jeho prevodu bol skutočným vlastníkom nehnuteľnosti. Na
nadobudnutievlastníckehoprávaknehnuteľnostisatotižvyžadujekumulatívnesplneniedvochprávnych
skutočností. Prvou je uzavretie platnej zmluvy o jej prevode (titulus acguirendi) a druhou je individuálny
správny akt - rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu (modus acguirendi). V danom
prípade došlo u žalovaných 1/, 2/ k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keď žalovaní

1/, 2/ sa stali dobromyseľnými nadobúdateľmi, keď nehnuteľnosť nadobudli v dobrej viere. V čase
nadobudnutia vlastníckeho práva teda išlo o jeho nadobudnutie nie od „nevlastníka“, ale naopak - od
„vlastníka“. Vlastnícke právo žalovaných 1/, 2/ pokiaľ svoje vlastníctvo nadobudli v dobrej viere, požíva
ochranu aj v súlade s článkom 11 Listiny základných práv a slobôd a s ústavnými princípmi právnej
istoty a ochrany nadobudnutých práv vyplývajúcich z pojmu demokratického právneho štátu, v zmysle

článku 1 ods. 1/ Ústavy a nezaniká. Takto je chránené vlastnícke právo vlastníka, ktorý toto nadobudol
platne v čase, keď jeho právny predchodca bol podľa práva vlastníkom veci so všetkými čiastkovými
oprávneniami vlastníka.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil prvoinštančný súd ustanovením § 255 ods. 1 CSP, vychádzajúc

z plného úspechu žalovaných 1/, 2/ v spore.

8. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Navrhli zmeniť rozsudok a žalobe v celom rozsahu
vyhovieť, alternatívne podľa § 389 ods. 1/ písm. b) CSP zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, že súd v prejednávanej veci
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom ako strane sporu realizáciu žalobcom patriacich
procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces, súdtakto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalobcovia vo svojom odvolaní poukázali na to, že v konaní predložili listinný dôkaz - Kúpnu zmluvu
zo dňa 14. 4. 1960, z ktorej nesporne vyplýva, že jej predmetom je kúpa sporných pozemkov, teda
nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania a z ktorej vyplýva, že tieto nehnuteľnosti nadobudla
do svojho vlastníctva predchodkyňa žalobcov, Š. R. rod. Q., nar. X. XX. XXXX, zomrelá XX. XX. XXXX,
naposledy bytom Y. XX, kým žalovaní 1/, 2/ v konaní nevedeli preukázať', že by vlastnícke právo

k sporným nehnuteľnostiam patrilo im, resp. ich právnym predchodcom. Na tom podľa odvolateľov
nemohlo meniť ani osvedčenie vlastníckeho práva notárom, pretože notár vydaním takéhoto osvedčenia
len osvedčí po stránke formálnej a nie aj po stránke materiálnej nadobudnutie vlastníckeho práva.
Notár pri tejto činnosti neskúma vecnú správnosť tvrdení majúcich za následok prechod vlastníckeho
práva v prospech osoby žiadajúcej vydanie notárskeho osvedčenia a vychádza len z jednostranných
a subjektívnych tvrdení žiadateľa. Takýmto osvedčením totiž sa .má len deklarovať nejaký stav, ktorý

vznikol bez ohľadu na jeho existenciu alebo neexistenciu, prípadne bez ohľadu na jeho platnosť
alebo neplatnosť (nejde teda o žiadne konštitutívne rozhodnutie, na základe ktorého by malo dôjsť k
vzniku, zmene alebo zániku nejakého právneho stavu). Vydanie notárskeho osvedčenia nemôže mať
za následok (a už vôbec nie automaticky) záporné rozhodnutie o podanej žalobe, rovnako, ako nemá
za následok v tomto smere ani jeho platnosť, či neplatnosť. Súd teda zjavne precenil právnu relevanciu

notárskeho osvedčenia, keď na jeho základe automaticky považoval za preukázanú skutočnosť, že
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam svedčilo v prospech osôb, ktoré ich predali žalovaným 1/,
2/.

11. V odvolaní tiež zdôraznili, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal náležite so skutočnosťou, že

nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto konania pôvodne boli oddelené od ostatných častí nehnuteľností,
ktoré žalovaní následne kúpili, boli oplotené plotom postaveným rodinou žalobcov a smerom od ulice boli
oddelené bránou, ktorú dala vyhotoviť taktiež rodina žalobcov. V konečnom dôsledku táto sa zamykala
na kladku, od ktorej kľúč mala taktiež rodina žalobcov. Rovnako prvoinštančný súd nevyhodnotil správne
ani tú skutočnosť, že ešte predtým, ako si právni predchodcovia žalovaných 1/, 2/ nechali osvedčiť

vo svoj prospech vlastnícke právo, jedna z nich (konkrétne p. F. P.) navštívila žalobkyňu 2/ a žiadala,
aby im žalobcovia predali sporný pozemok. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná, a to dokonca
aj priznaním menovanej. Namieste je preto otázka, prečo by navrhovali uzavretie kúpnej zmluvy na
taký pozemok, ktorý by im mal (podľa ich tvrdenia) beztak patriť. Je to proti všetkým pravidlám logiky
o to viac, že právne predchodkyne žalovaných 1/, 2/ pre seba nepotrebovali ani svoje nehnuteľnosti

susediace s týmto pozemkom žalobcov, o čom svedčí fakt, že svoje nehnuteľnosti predali žalovaným
1/, 2/. Pritom otázka vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov žalobcov bola nepochybne
preukázaná (viď kúpna zmluva zo dňa 14. 4. 1960), pričom nikdy neboli žiadne spory o vlastníckom
práve k predmetnému pozemku. Vlastnícke právo každý akceptoval, vrátane právnych predchodcov
žalovaných 1/, 2/.

12. Z vykonaného dokazovania bola okrem iného zrejmá aj skutočnosť, že sporný pozemok chodil kosiť
so súhlasom rodiny, ako vlastníkov pán O. H. (ktorý to potvrdil, ba čo viac, potvrdil to aj žalovaný 1/,
ako aj svedok Š. L., jeho brat). Bol tam kosiť (síce len v jednom prípade) aj pán Z., ale on tam bol
pomôcť pánovi H., čiže aj on sa tam zdržiaval so súhlasom rodiny žalobcov a nie rodiny Š.. V konaní

bola vypočutá ako svedkyňa pani F. P., ktorá sa síce zmienila o tom, že ich otec mal údajne kúpiť sporný
pozemok od právneho predchodcu žalobcov - L. R., avšak v konaní nebol predložený žiaden listinný
dôkaz, údajne ale zmluva mala byť vyhotovená na vtedajšom MNV v Y.. Je teda možné ustáliť, že ide
o účelové tvrdenie, aby sa menovaná vyhla svojej zákonnej povinnosti zodpovedať za konanie, ktorým
predala žalovaným niečo, čo jej nepatrilo. O účelovosti tvrdení menovanej svedčí fakt, že svedkyňa (ani

jej sestra, či matka) nedisponovali s kúpnou zmluvou. Rovnako sa nenachádza v tomto smere žiadna
listina ani na Obecnom úrade. Rovnako spochybnené boli aj tvrdenia i absencia zápisu o vlastníckom
práve v príslušnej evidencii (katastri nehnuteľnosti). I napriek tomu svedkyňa F. P. sa snažila tvrdiť,
že jej otec odkúpil sporný pozemok, hoci na strane druhej pripustila, že rodina o tom ani nevedela a
zistili to až v súvislosti s realizáciou ROEP. Svedkyňa X. uviedla, že ona v tom čase mala len 14 rokov,

na uzavretie kúpnej zmluvy sa nepamätala a vie o nej len z počutia. Svedkyňa tvrdila, že údajne od
nikoho nikdy nepočula, že by sporný pozemok nepatril ich rodine. Je to úplne logické, pretože každý
vedel, že pozemok patrí rodine žalobcov, preto ani nebol dôvod zvýrazňovať, komu patrí, tobôž nie 14 -
ročnému dievčaťu. V konečnom dôsledku svedkyňa netvrdila ani opak, teda ani, že by jej bol ktokoľvekpovedal, že by sporný pozemok nemal patriť žalobcom. Všetky tieto skutočnosti však vážnym spôsobom
spochybňovali hodnovernosť tvrdení oboch svedkýň a tým aj obrany žalovaných 1/, 2/. Pritom tak vážna
otázka, akou kúpa nehnuteľnosti je, v žiadnej rodine nemôže zostať "utajená", zvlášť nie, keď sa jedná

o susedný pozemok na dedine, navyše za takých okolností, že tieto rodina mala aj obrábať. Ak by otec
svedkýň bol naozaj odkúpil sporný pozemok, na ktorom by následne gazdovala ich matka, rozhodne by
sa svedkyne o svojom vlastníckom práve k pozemku neboli dozvedeli až od cudzieho človeka - údajne
starostu v rámci ROEP. Žalobcovia vo svojom odvolaní tiež uviedli, že je zarážajúce, že svedkyňa P.
tvrdila, že o kúpnej zmluve, ktorou mal nadobudnúť vlastnícke právo k spomínanému pozemku jej otec,

každý v obci vedel, nikoho však nemenovala a nikoho nemenovali ani žalovaní 1/, 2/, hoci ich zaťažovala
dôkazná povinnosť.
13. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení sa k odvolaniu nazvanom ako odpor voči odvolaniu navrhli rozsudok
potvrdiť. Zdôraznili, že majetok, o ktorý sa so žalovanými žalobcovia súdili, nadobudli žalovaní
právoplatnou cestou. Vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nech si žalobcovia riešia s
predošlými majiteľmi, pretože žalovaní nie sú ochotní sa so žalobcami súdiť.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané
včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a
h) CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nespĺňal zákonné požiadavky riadne
odôvodneného rozhodnutia, pričom formálne a obsahové nedostatky rozsudku sú takej miery, že nie
je možné ich napraviť v odvolacom konaní a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

16. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vyhodnotiť dokazovanie spôsobom vyplývajúcim z
ustanovenia § 191 a nasl. CSP a predovšetkým riadne odôvodniť rozhodnutie vychádzajúc zo
skutkových okolností, ktoré vyšli z dokazovania najavo a právnom posúdení veci.

17. V novom rozhodnutí uložil súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o doterajších trovách konania vrátane
trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vo veci opätovne vypočul účastníkov
konania, intervenienta na strane žalovaných, svedkyňu S. B., vykonal ohliadku na mieste samom ako

aj pretlmočenie Dohody, spísanej na vtedajšom Miestnom národnom výbore v Y., dňa 18. 3. 1967 a to
prekladateľkou z jazyka maďarského do jazyka slovenského.

19. Žalobcovia trvali na podanej žalobe v celom rozsahu t. j. domáhali sa určenia, že nehnuteľnosť,
zapísanánaK.Č..XXXparcelyregistra„A.parcelnéčísloXXX-N.Y., ovýmereXXXXR., katastrálneho

územia Y. patrí do dedičstva po neb. Š. R. I.. Q.sovej, nar. X. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX,
naposledy bytom Y. Č.. XX. Zdôraznili, že nebohá Š. R. r. Q. dňa 14. 4. 1960 nadobudla do svojho
výlučného vlastníctva spornú nehnuteľnosť, na základe kúpnopredajnej zmluvy od predávajúcich I. J.,
I. K. a I. Ľ., ktorá nehnuteľnosť bola zapísané v pozkn. zápisnici č. XXX mpč. XXX v kat. území Obce
Y. vo výmere 5,5 árov za vzájomne dojednanú kúpnu cenu X XXX,- Q.. Kúpnopredajná zmluva bola

uzavretá pred vtedajším MNV v Y., podpísaná predsedom MNV a opečiatkovaná pečiatkou MNV v Y..
Napriek uvedenej skutočnosti predmetná zmluva nebola zapísaná v katastri nehnuteľností. Nakoľko k
uzavretiu zmluvy došlo a nebohá Š. R. nehnuteľnosť nadobudla do výlučného vlastníctva, napriek tomu
absentovala predmetná nehnuteľnosť v rozhodnutí o dedičstve po nebohej Š. R., vedenej pod sp. zn. D
1091/90 na Štátnom notárstve v I.. Žalobcovia poukázali aj na tú skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť

odo dňa kúpy užívali vrátane právnych predchodcov a to od r. 1960 až do r. 2004 - vyše 40 rokov a preto
sú toho názoru, že splnili podmienky na vydržanie tejto nehnuteľnosti. Parcela mpč. XXX zapísaná v
pozemnoknižnejzápisnicič.XXXkatastrálnehoúzemiaObceY.ovýmere5,5árov, vzmysleidentifikácie
zodpovedáparcele,vedenejnaLVč.XXXparcelyregistraA.,parcelač.XXX,vedenejOkresnýmúradom
I., Obec Y.Á., kat. územie Y.. Za súčasného stavu na LV č. XXX katastrálneho územia Y. ako vlastníci sú

vedení žalovaní 1/, 2/. Žalobcovia tiež zdôraznili, že majú naliehavý právny záujem na určení, že časť
parcely č. XXX, vedená na LV č. XXX katastrálneho územia Y.Á. je súčasťou dedičstva po nebohej Š.
R. r. Q., ktorá nehnuteľnosť po nej mala byť pojatá do súpisu dedičstva. Určovacia žaloba za daného
stavu je jediným prostriedkom súdnej ochrany, keďže k náprave nemožno dospieť iným spôsobom.20. Žalovaní 1/, 2/ naďalej žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázali na to, že spornú
nehnuteľnosť nadobudli zákonným spôsobom a to na základe kúpnej zmluvy od vtedajších vlastníkov,

vedených na liste vlastníctva - F. P. a D. X.. Na nehnuteľnostiach neboli žiadne ťarchy. Naviac, si
na zakúpenie nehnuteľnosti vybavili aj hypotekárny úver, ktorý budú splácať minimálne 20 rokov, čím
nehnuteľnosť založili. Zároveň žalovaní uviedli, že sa cítia byť predmetnou žalobou poškodení, keďže
žalobcovia sa dopustili poškodenia ich mena hlavne preto, že nehnuteľnosť si riadne odkúpili, nikdy
nekonali nezákonne, žijú čestne a poctivo, kým žalobcovia ich podanou žalobou osočujú a urážajú. Pre

ukončenie veci prejavili ochotu spolu aj s intervenientom dohodnúť sa so žalobcami a to tak, že by im
vyplatili kúpnu cenu spornej nehnuteľnosti, v zmysle znaleckého posudku, ktorá suma predstavuje len
nepatrnú čiastku 275,- Eur, žalobcovia ale nemali záujem uzavrieť dohodu, pretože sa domáhajú vyššej
sumy za sporný pozemok, resp. aj úhrady nájomného za užívanie sporného pozemku.

21. Intervenient, ktorý vstúpil do konania na strane žalovaných poukázal na nedôvodnosť a

neopodstatnenosť žaloby zo strany žalobcov, ktorí odôvodňujú svoj nárok na spornú nehnuteľnosť
chybou v katastrálnom zápise, pričom sa odvolávajú na kúpnu zmluvu zo dňa 14. 4. 1960, ktorým sa
previedlo vlastníctvo spornej nehnuteľnosti. Predmetná zmluva bola uzavretá medzi predávajúcim J. I.
a kupujúcou Š. R., rod. Q.. V konaní však bol predložený ďalší dôkaz a to Kúpna zmluva - Dohoda zo
dňa 18. 3. 1967, uzavretá medzi obyvateľmi obce D. Š. a P. R., keď P. R. - manžel Š. R. ich spoločný

majetok, t. j. spornú nehnuteľnosť - pozemok - parcelu č. 219 predal pre D. T., ktorú R. Š. - manželka
P. R. kúpila v roku 1960 od J. I. za X XXX,- Q.. Ten istý pozemok P. R. predával D. Š., rovnako za
X XXX,- Q.. Zmluva, resp. Dohoda bola spísaná na MNV v Y. za prítomnosti predsedu a tajomníka.
Následný zápis prevodu vlastníctva spornej nehnuteľnosti sa tak odzrkadlil aj v katastrálnych zápisoch.
Spornú nehnuteľnosť takto v roku 1967 kúpil D. Š. do bezpodielového spoluvlastníctva s manželkou F.

Š. rod. Q., ktorá bola prevedená na ich dcéry - F. P. rod. Š. a D. X. rod. Š.. Tieto následne na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 17. 12. 2012 previedli spornú nehnuteľnosť na žalovaných 1/, 2/ I. L. a R. L..
Nepravdivé a urážlivé je preto tvrdenie žalobcov, že právni predchodcovia žalovaných - F. P. a D. X.
sa rozhodli v roku 2012 obrať žalobcov o pozemok. Skutočnosť, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá
rodinou Š. ešte v roku 1967 potvrdilo aj správanie rodiny k danému pozemku, keď teraz už nebohá F.

Š. každoročne platila daň za pozemok a o pozemok sa starala. Nikdy ohľadne predmetného pozemku
neboli v minulosti spory. Predmetnú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa S. B., ktorá bývala bezprostredne
v susedstve a podpísala aj čestné vyhlásenie, ktorým potvrdila jednoznačnú dobromyseľnosť rodiny Š.
ohľadne vlastníctva daného pozemku. Právne predchodkyne sporného pozemku F. P. a D. X. poukázali
aj na tú skutočnosť, že do roku 1983 chodili predmetný pozemok kosiť P. R., následne do roku 1986 aj

pánO.H.atonazákladedohodysD.Š.,ktorýsaústnedohodolpouzatvorenízmluvyzroku1967sP.R.,
že napriek predaju pozemku ho môže rodina využívať na krmivo pre zvieratá. Rodina Š. aj týmto gestom
mala snahu výjsť v ústrety rodine R., pričom však nemožno odvodiť vlastnícke právo žalobcov pre
príležitostnévyužívaniepozemku,čobolopovolenépôvodnýmkupujúcim-D.Š..Vsúvislostisnotárskou
zápisnicou o vydržaní nehnuteľností, intervenient súhlasil s tým, že notárska zápisnica nezakladá základ

na konštitutívny zápis vlastníckeho práva, iba oboznamuje o skutočnostiach, že D. X. a F. P. na základe
daru od F. Š. vydržali nehnuteľnosť v katastrálnom území Y. a to parcely č. XXX, parcelu č. XXX/X,
parcela č. XXX/X a parcela č. XXX. Dôvodom spísania daného dokumentu bola strata pôvodných listín.
Daný dokument takto deklaratórne stanovil skutočnosť o existencii vlastníctva aj k spornej nehnuteľnosti,
ktorý môže slúžiť ako podporný dôkaz v merite veci, keďže na vydanie osvedčenia boli predložené

vyjadrenia dotknutých spoluvlastníkov okolitých pozemkov - S.. D. R., S. B., J. Š., L. T., J. Š., X. H., P. Q..

22.Koploteniuspornéhopozemku,ktorýbolpostavenýrodinoužalobcov,eštepredkúpounehnuteľnosti
rodinou Š. v roku 1967, intervenientka uviedla, že pôvodný plot tam zostal. Tiež poukázala aj na
skutočnosť, že žalobcovia dlhodobo majú k rodine Š. negatívny postoj a keďže pani P. mala záujem o

priateľské vzťahy s rodinou R. a mala záujem urovnať akékoľvek spory, chcela sa aj dohodnúť o majetku,
ktorý ale reálne patril jej rodine, ktorú skutočnosť potvrdila aj kúpna zmluva z roku 1967. Napriek tomu
mala záujem a snahu vyplatiť žalobcov a hlavne za tú cenu, aby medzi rodinami v budúcnosti boli
priateľské vzťahy. Žalobcovia takýto akt spriatelenia neprijali, ale naopak, súdnou cestou sa domáhajú
o nehnuteľnosť, na ktorú nemajú žiadny právny nárok.

23. V priebehu konania došlo k úmrtiu pôvodne označeného žalobcu N. R., po ktorom právnymi
nástupcami sa stali - X. R. - jeho manželka - žalobkyňa v 2. rade a synovia - B. R. a N. R. - žalobcovia3/ a 4/ a to na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 2 D 8/2015, D not 19/2015, právoplatného dňa
5. 5. 2017 tak, ako to bolo uvedené aj v pôvodnom rozhodnutí.

24. Súd vykonal dokazovanie aj ohliadkou na mieste samom, t. j. spornej nehnuteľnosti a v mieste
ohliadky vypočul svedkyňu - bezprostrednú susedku žalovaných - pani S. B., ktorá vo svojej svedeckej
výpovedi uviedla, že od narodenia žije v Obci Y.. Býva v susedstve žalovaných 1/, 2/ - bezprostredne
vedľa nich. V roku 1950 - tom sa vydala a v roku 1954 začali s manželom stavať rodinný dom, ktorý
dokončili v roku 1960. Rodina Š., ktorá bývala v susedstve, postavila rodinný dom v roku 1968 a od

tej doby predmetný rodinný dom aj užívala. K rodine Š. patrili: N. Š. s manželkou F. Š. a ich dcéry -
D. a F. Š.. Dievčatá bývali s rodičmi do tej doby, kým sa nevydali. Po rodine Š.N. dom kúpil pán I. L.
aj s rodinou. Svedkyňa uviedla, že celú nehnuteľnosť - dom aj so záhradou - užívala za celé uvedené
obdobie od roku 1968 rodina Š. aj tú časť záhrady, ktorá je oddelená betónovým múrikom a keď nebolo
pokosené, pani Š. dávala pokosiť celú záhradu, za čo musela zaplatiť tak, ako to robila aj ona. Pani
Š. manžel nekosil, pretože bol chorý a preto boli nútení požiadať stále niekoho na pokosenie záhrady.

Okrem Š. nikdy nikoho iného v záhrade nevidela, len ľudí, ktorí chodili kosiť a spracovávať seno. Rodinu
R. svedkyňa poznala a to Š. R. a jej manžela, ktorí mali dvoch synov, s ktorými sa kamarátil aj jej syn.
Táto rodina do domu Š.F. nechodila a nevidela ich užívať ani záhradu. S rodinou Š.Ö. dobre vychádzali a
navzájom si pomáhali. K osobám, ktoré chodili kosiť záhradu uviedla, že kosiť záhradu chodili N. L. a pán
L. /otec žalovaného 1/, ktorí chodili kosiť aj jej záhradu. Tiež záhradu chodil kosiť aj iní, ktorých oslovili.

Bolo to ťažké obdobie, pretože spolu aj s pani Š. ovdoveli a museli sa starať samé o nehnuteľnosť
a za starostlivosť - kosenie museli zaplatiť. Svedkyňa tiež potvrdila, že záhradu chodil kosiť aj O. H.,
nevedela sa však vyjadriť k tomu, či záhradu kosil za odplatu, alebo bez odplaty, pre svoju potrebu.
Svedkyňaksvojmučestnémuprehláseniuuviedla,žeprehlásenievypracovaladcérapaniŠ.-F.,pretože
ona nevie dobre po slovensky, ale sa ju opýtala, či je ochotná vyjadriť sa k tomu, kto dlhodobo kosil

spornú záhradu a ona sa k tomu vyjadrila a potvrdila, že pani Š. dlhodobo užívala spornú záhradu.
Predmetné prehlásenie aj podpísala a pokiaľ v čestnom prehlásení je uvedené, že viac ako 30 rokov
užívala rodina Š. spornú nehnuteľnosť - bolo to uvedené odhadom - približne, pretože nikto si presne
nepamätá, odkedy sa sporná nehnuteľnosť užívala, tiež uviedla, že bolo to viacej ako 10 rokov, čo
záhradu dala kosiť pani Š..

25. Žalovaný 1/ k výpovedi svedkyne uviedol, resp. upresnil, že sporná záhrada sa kosila viac ako 30
rokov, pretože jeho otec chodil kosiť spornú záhradu, pričom 10 tokov predtým ako zomrel záhradu ešte
kosil a zomrel pred 20-timi rokmi, t. j. v roku 1999, keď sa mu narodila dcéra.

26. Súd po oboznámení sa s prekladom Dohody, ktorá bola spísaná v úradnej miestnosti MNV v Y.Q.
medzi obyvateľmi Obce Y. - menom D. Š. a P. R. zistil, že predmetom Dohody medzi stranami bol predaj
časti pozemku parcely č. 219 pre D. Š., ktorú P.K. R. kúpil v roku 1960 od H. I. za 3 000,- Kčs, pričom tú
istú plochu P. R. predával D. Š. rovnako za 3 000,- Kčs. Dohoda bola spísaná za prítomnosti predsedu a
tajomníkaMNVvY. animiajpodpísanáakoajpredávajúcim(podpísanýP.D.R.)akupujúcim(podpísaný

Š. D.Á.). Dohoda obsahovala aj otlačok okrúhlej úradnej pečiatky s textom v slovenskom jazyku: „Úrad
Miestneho národného výboru Y., okres I..

27. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný 1/, 2/ spornú nehnuteľnosť
nadobudli od predávajúcich, ktorí v čase kúpy - predaja boli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, ktorú

nadobudli po svojich právnych predchodcoch.

28. Súd s poukazom na ustanovenie § 191 CSP hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo prišlo
počas konania najavo.

29. S poukazom na vyššie citované ustanovenie na základe vykonaného dokazovania súd dospel
k tomu právnemu záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná a neopodstatnená. Žalobcovia, aj keď
predložili súdu kúpnu zmluvu zo dňa 14. 4. 1960, z ktorej vyplýva, že jej predmetom bola kúpa spornej
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, ktoré nadobudla právna predchodkyňa žalobcov Š.

R. rod. Q., nar. X. XX. XXXX a zomrelá XX. XX. XXXX od pôvodných podielových spoluvlastníkov
predmetnej nehnuteľnosti, v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Š. R. v tom čase už bola manželkou
P. R., s ktorého manželstva pochádzali dvaja synovia - N. R., nar. XX. X. XXXX a L. R., nar. X. X. XXXX
a spornú nehnuteľnosť takto nadobudli s manželom P. R. do spoluvlastníctva. Následne, ako to vyplývaz Dohody z 18. 3. 1967, spísanej v úradnej miestnosti MNV v Y. medzi obyvateľmi Obce Y. menom D.
Š. a P. R., došlo medzi stranami k predaju časti pozemku - a to parcely č. 219 pre D. Š., ktorú P. R.
kúpil v roku 1960 od H. I. za 3 000,- Kčs a tú istú plochu P.É. R. predával D. Š. za 3 000,- Kčs. Dohoda

bola spísaná za prítomnosti predsedu a tajomníka MNV v Y., podpísaná predávajúcim, kupujúcim, ako
aj podpísaná predsedom MNV, tajomníkom MNV a opatrená okrúhlou úradnou pečiatkou Miestneho
národného výboru Y.. Súd má za to, že predmetná Dohoda bola titulom vstupu právnych predchodcov
žalovaných a to F. Š. rod. Q., nar. XX. X. XXXX manželky D. Š. a následne ich dcér F. P. rod. Š., nar.
XX. X. XXXX a D. X. rod. Š., nar. XX. X. XXXX do držby.

30. Podľa ustanovenia § 115 a 116 ods. 1/ v spojení s § 145 Stredného Občianskeho zákonníka č.
141/1950 Zb. vlastníctvo nadobudol ten, kto nehnuteľnosť oprávnene držal po dobu 10 rokov, pričom za
oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu
vec patrí. V pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Titulom vstupu do držby právnej
predchodkyne žalovaných bola písomná kúpna zmluva - Dohoda z roku 1967 ako je vyššie uvedená,

ktorá podľa § 40 ods. 1/ Zákona č. 141/1950 Zb. sa vyžadovala pre právne úkony, týkajúce sa práv k
nehnuteľnostiam.

31. Z osvedčenia o vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti okrem iného aj k časti
spornej nehnuteľnosti parcely č. 129 - ornej pôdy vo výmere 1 171 m2 účastníčky F. Š., rod. Q. a jej

dcéry - F. P. a D. X. vyhlásili, že vlastníctvo spornej nehnuteľnosti nadobudli vydržaním k 1. 1. 2005. Z
Osvedčenia tiež vyplýva, že nehnuteľnosti pôvodne patrili nebohému N. Š. a jeho manželke F. Š. rod.
Q. (rodičom F. P. a D. X.). V roku 1983 zomrel N. Š. a po ňom nehnuteľnosť v polovici zdedili jeho
dcéry a v polovici nehnuteľnosť v roku 1995 nadobudli darom od matky F. Š.. Súčasťou Osvedčenia
boli vyjadrenia dotknutých spoluvlastníkov, ktorí potvrdili vlastníctvo k nehnuteľnostiam v prospech F. Š.

rod. Q. a jej dcér - F. P. a D. X. a potvrdili ich vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, uvedenej v
predmetnom osvedčení, vrátane parcely č. XXX - N. Y. o výmere X XXX R..

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd mal preukázané, že spornú nehnuteľnosť nadobudla rodina
Š. kúpou, ktorú N. Š. - manžel F. Š. rod. Q. (rodičia F. P. rod. Š. a D. X. rod. Š.) nadobudli do

spoluvlastníctva v roku 1967 od P. R. (viď Dohoda z roku 1967). V roku 1983 zomrel N. Š. a podľa
dedičského rozhodnutia sp. zn. E. XXXX/XX zdedili po ňom polovicu rodinného domu č. 20 a časti
pozemku jeho dcéry - F. P. a D. X. v rovnakom pomere. Druhú polovicu domu č. 20 s pozemkom
nadobudli F. P. a D. X. neformálnym darom v roku 1995 od svojej matky - F. Š. rod. Q.. Nakoľko
vlastníctvokpozemkupatriacehokstavbenebolovysporiadané,nedošlokzápisuvlastníctvavprospech

predchodcov žalovaných 1/, 2/, predchodcovia žalovaných F. P. a D. X. mali právny záujem na doriešení
vlastníckych vzťahov a preto navrhli, aby bolo osvedčené vlastníctvo k nehnuteľnostiam - rodinného
domu, pozemku, záhrady, vrátane spornej nehnuteľnosti v ich prospech v rovnakom pomere po polovici,
z titulu vydržania vlastníctva, na základe oprávnenej dlhodobej držby a nerušeného užívania citovanej
nehnuteľnosti, v súlade so Zákonom č. 323/1992 Zb. Notárskou zápisnicou V. XX/XXXX, V. XXXXX/

XXXX bolo takto Osvedčené vyhlásenie o vydržaní vlastníctva aj k nehnuteľnosti - parcele č. 129 - ornej
pôde o výmere 1 171 m2.

33. Právna úprava osvedčenia vyhlásenia o vydržaní prešla viacerými transformáciami a to najmä v
nadväznosti na snahy o zabránenie značnému zneužívania inštitútu vydržania a takto k sprísneniu

príslušných požiadaviek Notárskeho poriadku došlo až jeho novelami, keď prijatým Zákonom č.
397/2000 a iné a v súčasnosti osvedčenie vyhlásenia o vydržania okrem všeobecných náležitosti
- Notárskej zápisnice musí obsahovať aj vyhlásenie o splnení podmienok vydržania a to najmä
ohľadne okolností, odôvodňujúcich začatie oprávnenej držby - trvanie a nepretržitosť držby. Podmienkou
je doloženie vyjadrení osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke

práva k nehnuteľnosti o tom, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady s tým, že poslednou
novelou predmetného ustanovenia Notárskeho poriadku sa prispelo k zabezpečeniu právnej istoty
a predchádzaniu sporov zavedením požiadavky, že pravosť podpisu týchto osôb na vyjadrení, musí
byť úradne osvedčená. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí navyše obsahovať uvedenie dňa,
ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním a označenie dôkazov,

preložených notárovi na potvrdenie osvedčovaných skutočností. ak nedôjde k naplneniu vyššie
uvedených zákonných predpokladov, notár je povinný odmietnuť požadovaný úkon.34. V súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním právnych predchodcov žalovaných, súd
poukazuje na tú skutočnosť, že dotknuté osoby t. j. spoluvlastníci a právni nástupcovia, vedení na K. Č..
XXX katastrálneho územia Y., nemali výhrady k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedených

na citovanom liste vlastníctva v prospech právnych predchodcov žalovaných, keď svoje vyjadrenie
potvrdili svojimi podpismi, naviac, aj bezprostredná suseda pani S. B., ktorá v konaní bola vypočutá
aj ako svedkyňa potvrdila dlhodobé užívanie spornej nehnuteľnosti rodinou Š., čo potvrdili vo svojich
svedeckých výpovediach aj ďalší svedkovia, ktorí spornú nehnuteľnosť kosili. Rovnako aj Obecný úrad
v Paškovej potvrdil dlhodobé a nerušené užívanie aj spornej nehnuteľnosti F. Š. a nemal výhrady k

tomu, aby si vysporiadala vlastnícke právo jednak k rodinnému domu, ako aj priľahlým parcelám vrátane
spornej. V neposlednom rade F. Š. platila aj dane za nehnuteľnosť vrátane spornej nehnuteľnosti. Pokiaľ
žalobcovia poukázali na to, že pani F. P. navštívila žalobkyňu 2/ a žiadala ju o predaj sporného pozemku,
F. P., ktorá bola v konaní vypočutá ako svedkyňa, túto skutočnosť nepoprela, potvrdila, že navštívila
žalobkyňu v 2. rade za účelom vyporiadania sporného pozemku, pretože zistila, že ich celkový pozemok
ani rodinný dom nebol zapísaný v katastri nehnuteľností, naviac sa im stratili niektoré listiny súvisiace

s nehnuteľnosťami a preto mala záujem dohodnúť sa s rodinou R. ohľadne vyporiadania nehnuteľností
ako aj prípadného odkúpenia za účelom dobrých rodinných vzťahov. Až následne sa žalobcovia začali
zaujímať o sporný pozemok, ktorý už v skutočnosti bol odkúpený rodičmi F. P., ktorí sa o pozemok aj
starali, hlavne jej matka, ktorá dávala kosiť záhradu a tiež aj sadila v záhrade, kým žalobcovia sa o
pozemok dlhodobo ani len nezaujímali. Nebola sporná ani skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť bola

oddelená od ostatnej časti nehnuteľnosti plotom, ktorú pôvodne postavili právni predchodcovia žalobcov.
Ohľadne spornej nehnuteľnosti v minulosti žiadne spory neboli a každý akceptoval vlastnícke právo
rodiny Š. k nehnuteľnosti. Je potrebné poznamenať, že aj v priebehu tohto konania žalovaní prejavili
záujemhlavnepreukončenievecivysporiadaťsasožalobcami,pretože hodnotapredmetnéhopozemku
je len nepatrná, k čomu ale žalobcovia opäť neboli prístupní.

35. Právni predchodcovia žalovaných F. P. a D. X. po nadobudnutí vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam a ich zápise v katastri nehnuteľností odpredali na základe riadnej Kúpnej zmluvy zo
dňa 17. 12. 2012 nehnuteľnosti žalovaným 1/, 2/.

36. Pokiaľ žalobcovia považujú za sporné nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej spornej
nehnuteľnosti predchodcami žalovaných a sú toho názoru, že žalovaní 1/, 2/ nadobudli spornú
nehnuteľnosť od nevlastníkov, súd poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ by žalovaní nadobudli
nehnuteľnosť aj od nevlastníka a v dobrej viere, je uprednostnený princíp právnej istoty dobromyseľného
nadobúdateľa pred ochranou vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov, keď ochrana dobrej viery

dobromyseľného nadobúdateľa je chránená a preto súd v neposlednom rade v súvislosti s ochranou
dobromyseľného nadobúdateľa poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR I.ÚS 151/2016-29 zo dňa
3. mája 2017 v obdobnej veci, keď Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti -
čl. 124 Ústavy, je teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie
a rešpektovanie Ústavy všetkými orgánmi verejnej moci, vrátane všeobecných súdov. Generálna

interpretačná a realizačná klauzula ustanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou - článok 152 ods. 4/
Ústavy. Výklad každej právnej normy (právneho predpisu) musí byť konformný s Ústavou ako základným
zákonom štátu s najvyššou právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci
právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad, čo platí aj pri interpretácii

právnych noriem z oblasti občianskeho /vlastníckeho práva/.

37. Podľa článku 46 ods. 1/ Ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Podľa článku VI. odsek I Dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach, alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

38. Podľa článku 20 ods. 1/ Ústavy, každý má právo vlastniť majetok.

39.PodľačlánkuIdodatkovéhoprotokolu,každáfyzickáaleboprávnickáosobamáprávopokojneužívať
majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré
ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.40. Podstatou prejednávanej veci je aj prípadné nadobudnutie spornej nehnuteľnosti žalovanými 1/,
2/ v dobrej viere od predchádzajúceho vlastníka. Súd je povinný rešpektovať zásadu ochrany dobrej

viery a zásadu ochrany slobodnej vôle a dbať o to, aby neboli porušené práva a oprávnené záujmy
dobromyseľných nadobúdateľov a vlastníkov nehnuteľnosti. V prípade žalovaných, súd poukazuje
aj na tú skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/ na obstaranie prostriedkov na kúpu nehnuteľnosti uzavreli
Zmluvu o úvere, úver splácajú a nehnuteľnosti zhodnocujú aj investíciami. Z hľadiska posúdenia
pasívnej legitimácie žalovaní 1/, 2/ v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria sa považujú za pasívne

legitimované osoby, ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené ako spoluvlastníci a preto súd konal so
žalovanými1/,2/ akoúčastníkmikonania.Vprípadevyhoveniažalobynaurčenie,žeprávnypredchodca
žalobcov ku dňu smrti bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti, nie je určené, kto je súčasným vlastníkom.
Preto, pokiaľ po smrti poručiteľa nastali právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik
vlastníctva niekoho iného, v tomto konaní to nemôže mať právny význam. Rozhodujúcou otázkou
je aj nadobudnutie možného dobromyseľného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka.

Otázka nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka na základe dobrej viery
nadobúdateľa rezonuje v právnej teórii ako aj súdnej praxi, na jednej strane sa vyskytovali názory o
nemožnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka a na druhej strane sa objavovali aj názory,
že súdy majú chrániť vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudnutej od nevlastníka a to na základe
dobrej viery nadobúdateľov vychádzajúc najmä z katastrálnej evidencie, ako dôsledok aplikácie princípu

právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv a majetku. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov v
súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty, odvíjajúceho sa od
princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere,
musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojim
vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Ústavný súd z hľadiska

poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného
vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho
dobrej viery. Pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, t. j. aj právo ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, je nutné prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď
vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný

sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovi sféru a dostala sa na list vlastníka prevodcu po
zákonom určenom správnom katastrálnom konaní. Ak má predmetná žaloba okrem iného aj preventívny
charakter, má predchádzať ďalším sporom, nemožno vidieť rozumný dôvod na to, aby sa otázka dobrej
viery nadobúdateľa, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, neskúmala v konaní o
určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a aby súdy v podstate umelo predlžovali stav právnej

neistoty a nútili strany do podávania ďalších zbytočných žalôb, ktorým by sa táto otázka následne riešila.

41. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

42. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1/ CSP, v zmysle ktorého súd prizná
strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže boli žalovaní 1/, 2/ v konaní úspešní a aj
keď im vznikol nárok na náhradu trov konania, trovy konania si neuplatnili, preto súd rozhodol tak, že
žiadnejzostránnepriznalnáhradutrovtohtokonaniaaanináhradutrovodvolaciehokonania. Žalobcom,
ktorí v konaní neboli úspešní, nevznikol nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia
na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/ O. s. p.), uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2/ O. s.
p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolanie môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,

rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stanevykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.