Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, November 6, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21C/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118372843
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:6118372843.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: B. Y., V..

XX.XX.XXXX, P. X, P., zast. JUDr. Miroslav Ivanovič, advokát, Grösslingova 45, Bratislava proti
žalovanému: O. Q., V.. XX.XX.XXXX, Č. XX, P., zast. JUDr. Róbert Bockanič, advokát, Seberíniho 1,
Bratislava, o zaplatenie 4.976,24 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 700 Eur s 5% úrokom z omeškania od 25.3.2019 do
zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.03.2019 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 4.976,24
Eur s príslušenstvom, a to titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXXX/XX, záhrady o výmere
XXX R., k. u. B., obec: Bratislava - Ružinov, evidovaný na LV č. XXXX. Žalobca nadobudol pozemok
od jeho predchádzajúceho vlastníka J. Y.X. na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou

mu vlastník postúpil aj jeho nárok voči tretím osobám, ktoré neoprávnene užívajú tento pozemok.
Žalovaný tento pozemok užíva na záhradkárske účely, avšak bez existencie súhlasu vlastníka pozemku,
nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
bola stanovená všeobecná hodnota nájmu za X R. za 1 rok v sume 6,174 Eur. Žalobca požaduje vydanie
bezdôvodného obohatenia za 2 roky spätne vo výške 4.976,24 Eur (6,174 x 2 x 403).

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že predmetný pozemok užíva ako záhradu od roku 1999,

pričom v tomto roku kúpil od pôvodného majiteľa aj záhradný domček. Počas užívania riadne a včas
platil príslušné poplatky spojené s užívaním a dane z nehnuteľnosti. Za pozemok riadne a včas platila
nájomné pôvodnému vlastníkovi - Y.. Y.N. D. N..

4. Žalobca na vyjadrenie žalovaného mal za to, že žiada bezdôvodné obohatenie, ktoré predstavuje
trhové nájomné za užívanie pozemku v období dvoch rokov spätne, kedy bol výlučným vlastníkom
pozemku pán Y.. Žalovaný nepoprel skutočnosť, že predchádzajúcemu vlastníkovi p. Y.R. neplatil

za užívanie pozemku žiadnu odplatu. Žalobca trvá na tom, že za toto 2-ročné obdobie, za ktoré si
nárokuje vydanie bezdôvodného obohatenia (vyčísleného vo výške trhového nájomného) žalovaný
prechádzajúcemu vlastníkovi p. Y.R. neplatil nájomné ani žiadnu inú odplatu. Žalovaný priamo ani
sprostredkovane počas tohto 2-ročného obdobia nájomné ani inú odplatu za užívanie pozemkupredchádzajúcemu vlastníkovi p. Y. nezaplatil, čo žalobcovi potvrdil aj samotný predchádzajúci vlastník
p. Y.. Vo vzťahu k pozemku neexistuje žiadna nájomná zmluva. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom
zaplatenie nájomného alebo akejkoľvek inej odplaty za užívanie pozemku v období dvoch rokov spätne

nepreukázal.

5. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkaznými
prostriedkami, ako aj ostatnými listinami tvoriacimi obsah spisu, dospel súd k nasledovným skutkovým
zisteniam.

6. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. B., okres BA II, obec -
BA - m. č. Ružinov, parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX R. - záhrady.

7. Žalovaný užíval daný pozemok na základe nájomnej zmluvy do roku 2011 s nájmom vo výške 308,-
Eur.

8. Výzvou zo dňa 14.09.2018 vyzval žalobca žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za
užívanie pozemku.

8 . Znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola stanovená hodnota ročného nájmu

pozemku za 1 m2 na 6,174 Eur.

9. Žalobca v priebehu konania uviedol, že najneskoršie datovaná Zmluva o prenájme nehnuteľnosti,
ktorú žalovaný predložil v tomto konaní bola uzatvorená medzi ním a p. J. Y., v zast. Y.. X.. Y. dňa
1.10.2008, a to na dobu určitú od 1.10.2008 do 30.9.2009. V tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť, že

predmetnú Nájomnú zmluvu podpisovala p. X. Y., tak ako je uvedené v zmluve údajne na základe plnej
moci. Žalobca však namieta platnosť tejto Nájomnej zmluvy ako aj platnosť ostatných predložených
nájomných zmlúv, nakoľko žalovaný nepredložil do konania plnú moc, ktorá preukazuje oprávnenie p.
X. Y. konať v mene p. J. Y.. Podotýkame, že žalovaný sa vyjadril na pojednávaní dňa 12.06.2019, že "Na
základe splnomocnenia, ktoré sme však nevideli p. Y. predkladala nájomné zmluvy až do roku 2011", čím

len potvrdzuje, že údajnú plnú moc sám nikdy nevidel, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti o jej existencii.
Žalobca na základe uvedeného namieta a rozporuje existenciu písomného splnomocnenia p. X. Y. na
uzatváranie nájomných zmlúv udeleného p. J. Y. a tým zároveň aj platnosť Nájomnej zmluvy, ako aj
ostatných predložených nájomných zmlúv. Nakoľko bola Nájomná zmluva právnym úkonom v písomnej
forme, vyžadovalo sa na platné zastúpenie na základe splnomocnenia v súlade s § 31 ods. 4 zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník udelenie písomného plnomocenstva zo strany p. J.. Y. ako vlastníka
Pozemku, ktorý bol predmetom Nájomnej zmluvy, pani X.. Y., ktorá v jeho mene pri uzatváraní Nájomnej
zmluvy konala. Žalovaná však v konaní nepreukázala existenciu žiadneho splnomocnenia, ktoré by
p. X. Y. oprávňovalo uzatvárať nájomné zmluvy, predmetom ktorých bol Pozemok vo vlastníctve p. J.
Y.. Na základe uvedeného máme za to, že z dôvodu neexistencie splnomocnenia p. X.. Y. uzatvárať

nájomné zmluvy, ktorých predmetom bol Pozemok vo vlastníctve p. J.. Y. sú Nájomná zmluva ako aj
všetky predchádzajúce nájomné zmluvy, ktorých predmetom bol Pozemok a ktoré uzatvorila p. X.. Y.
(počas obdobia kedy bol vlastníkom Pozemku p. J.. Y.) neplatné.

10. Žalovaný na pojednávaní mal za to, že mal s predchádzajúcou vlastníčkou p. Y.N. uzavretú nájomnú

zmluvu na základe ktorej platil nájomné a tak isto pokiaľ ide o nového vlastníka, mal záujem toto
nájomné platiť. Žalovaný naďalej nehnuteľnosť užíva i keď v obmedzenom režime. Po smrti p. Y.N.
bola nehnuteľnosť vo vlastníctve jej synovca, ktorý však žije v Kalifornii a o túto nehnuteľnosť sa vôbec
nezaujíma, toto trvá už 8 rokov. O tom, že synovec p. Y.N. je vlastníkom nehnuteľnosti sa dozvedel z
Katastra nehnuteľnosti a že sa vlastníkom stal na základe darovacej zmluvy. Na základe splnomocnenia,

ktoré sme však nevideli p. Y. predkladala nájomné zmluvy až do roku 2011. Je pravdou, že posledné 2
roky, ktoré si protistrana uplatňuje nárok užíval predmetnú nehnuteľnosť bez nájomnej zmluvy.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

14. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. /v znení účinnom od 01.02.2013/, ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba je čiastočne dôvodná.

16. Predmetom konania bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.976,24 Eur

zažalovanýmbezdôvodnéužívaniejehopozemku.Žalovanúsumuodvodilodpredloženéhoznaleckého
posudku. V konaní nebolo sporné, že žalovaný od roku 2011 užíval daný pozemok bez právneho titulu
- zmluvy. Túto skutočnosť sám žalovaný potvrdil. Vzhľadom na uvedené súd posudzoval ako jedinú
spornú skutočnosť iba výšku bezdôvodného obohatenia.

17. Súd je názoru, že žalobcom doložená, resp. požadovaná suma je neúmerne a bezdôvodne vysoká.
Žalobcasícenavýpočetnájmudoložilznaleckýposudok,avšakvýslednýročnýnájomvovýške2.488,12
Eur nekorešponduje v obvyklým a dojednaným nájmom v predošlých nájomných zmluvách, kde sa toto
ročné nájomné pohybovalo okolo 308,- Eur. Je tiež potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že za cca 8
rokovnemohlonájomnévzáhradkárskejoblasti(zazáhradky)stúpnuťosemnásobne.Ideoneprimerane

vysokú čiastku bez ohľadu na závery znaleckého posudku. Úlohou znalca je iba vypočítať (matematicky)
domnelý nájom v danej lokalite za dané obdobie. Úlohou súdu je zas na druhej strane zo správne
zisteného skutkového stavu spravodlivo a v medziach zákona vo veci rozhodnúť, teda jednotlivo a
vzájomnej súvislosti posúdiť dôkazy predložené stranami. Súd pri stanovení výslednej ceny nájmu, a
teda bezdôvodného obohatenia žalovaného vychádzal z vyššie uvedených zásad a to aj s poukazom

na skutočnosť že žalovaný za obdobie, kedy daný pozemok užíval, tento aj zveľadil. To znamená, že v
dobrej viere naň vynaložil isté náklady, čím hodnota pozemku stúpla. Z týchto výstupov potom vychádzal
aj znalec v znaleckom posudku. Samotnú skutočnosť zveľadenia a zhodnotenia pozemku žalovaným
však už nezohľadnil. Znalec teda hodnotil nehnuteľnosť v stave zhodnotenia, do akého ju doviedol
sám žalovaný. Vzhľadom na uvedené súd pri výpočte výšky nájomného - bezdôvodného obohatenia

vychádzal z predošlých nájomných zmlúv a platne dohodnutého nájmu vo výške 308,- Eur. Na druhej
strane je ale tiež pravdou, že postupom času sa cena nájmu mení (taktiež inflácia) a preto je podľa
názoru súdu spravodlivé ustáliť sumu nájmu za rok v danej lokalite na sumu vo výške 350,- Eur.

18. V konaní bolo preukázané, že žalovaný užíval daný pozemok bez právneho dôvodu, pričom za toto

užívanie žalobcovi ako výlučnému vlastníkovi neuhrádzal žiadne platby. Žalovaný taktiež nereagoval na
výzvu na úhradu dlžnej sumy. Súd preto žalovaného zaviazal v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka a
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. aj na zaplatenia úrokov z omeškania odo dňa podania žaloby na
súd, tak ako to žalobca požadoval. Žalobca relevantnými dokumentmi a listinami preukázal svoj nárok
(základ nároku, nie výšku) na zaplatenie žalovanej pohľadávky voči žalovanému a preto súd rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

19. Súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania a to z dôvodu pomerného úspechu/neúspechu
strán podľa § 255 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.