Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/81/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519202577
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2519202577.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcov: 1/ JUDr. S. I., narodená
XX. Q. XXXX, trvalý pobyt U. XXXX/XX, C., prechodný pobyt H. XXXX/XX, H. 2/ Ing. C. I., narodený
X. I. XXXX, trvalý pobyt U. XXXX/XX, C., proti žalovanej: B. K., narodená XX. Z. XXXX, trvalý pobyt
D. B. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Jana Brišková Dominová, Štefánikova 6453/2C, Piešťany, o
náhradu škody 2.340,- eur, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 22.
júla 2020 č. k. 23C/15/2019-84, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie náhrady škody vo výške
2.340,- eur (I.) a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej priznal voči žalobcom 1/, 2/ spoločne
a nerozdielne nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o výške ktorej rozhodne osobitným
uznesením po právoplatnosti rozsudku (II.). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 137 ods. 1, § 139
ods. 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) a § 340 ods. 1
CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že

žalobcovia sa domáhali náhrady škody z dôvodu nemožnosti uzavretia nájomnej zmluvy v dôsledku
nariadeného predbežného opatrenia, na návrh žalovanej, ktorým bol žalobcom uložený zákaz (okrem
iného) nenakladať s pozemkami zapísanými na LV č. XXX, parc. č. 264 a parc. č. 283 (parcely registra
„C“), nepreviesť tieto na tretiu osoby, nezaťažiť vecným bremenom, záložným právom alebo iným
vecným právom, alebo zmluvným právom, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní
sp. zn. 4C/54/2015 (v ktorom sa žalovaná domáhala určenia, že vyššie uvedené pozemky sú v jej
výlučnom vlastníctve), pričom konanie bolo právoplatne skončené uznesením o zastavení konania, z

dôvodu späťvzatia žaloby žalovanou. Žalobcovia tvrdili, že 31. augusta 2015 dostali ponuku na uzavretie
nájomnej zmluvy od 1. septembra 2015 do 30. septembra 2017, o prenájme ich pozemkov a rodinného
domu súp. č. XXX, zapísaných na LV č. XXX, č. XXX a č. XXX v kat. úz. Veľké Orvište, od ich
dcéry Mgr. Y. I., vo výške nájomného 90 eur mesačne (po dobu 26 mesiacov), teda v celkovej sume
2.340,- eur. Z dôvodu nariadeného predbežného opatrenia nebolo možné zmluvne zaťažiť pozemky
vedené na LV č. XXX, ktoré sú jediným pozemkami, po ktorých sa dá dostať na vyššie uvedené ostatné
pozemky a k rodinnému domu súp. č. XXX. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia

sú podielovými spoluvlastníkmi (3/12) spolu s Obcou D. B. (9/12) nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX, a to pozemku parc. č. 264 a parc. 283, v katastrálnom území D. B.. Súd prvej inštancie konštatoval,
že pokiaľ by o niektorej záležitosti spadajúcej pod hospodárenie so spoločnou vecou rozhodol sám
väčšinový spoluvlastník bez toho, aby dal menšinovému spoluvlastníkovi možnosť zúčastniť sa naprocese rozhodovania a vyjadriť v ňom svoj názor, zostalo by rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka
(hoci aj výrazne dominujúceho) len rozhodnutím jedného spoluvlastníka. Prijaté rozhodnutie by nebolo
možné považovať za rozhodnutie spoluvlastníkov a nešlo by ani o rozhodnutie väčšiny v zmysle § 139

ods. 2 O. z. V prípade pozemkov zapísaných na LV č. XXX parc. č. 292, 295, 299 spoluvlastnícky podiel
žalobcov k nim predstavoval 17/24 a podiel obce 7/24, pričom pri prenájme týchto pozemkov má každý
spoluvlastník bez ohľadu na výšku jeho podielu, právo zúčastňovať sa na procese vytvárania kolektívnej
vôle spoluvlastníka a prijímania rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 O. z.),
hoci miera právnej a faktickej možnosti určitého spoluvlastníka ovplyvniť tento proces, je limitovaná

výškou spoluvlastníckeho podielu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali
akým spôsobom dali možnosť spoluvlastníkovi, teda Obci D. B., vyjadriť sa k návrhu samotnej nájomnej
zmluvy, od ktorej odvodzujú svoj nárok na náhradu škody. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej
inštancie tiež za preukázané, že podľa zápisnice zo 6. zasadnutia obecného zastupiteľstva Obce D. B.
dňa 27. apríla 2015, o žiadosti žalovanej na užívanie obecného pozemku (pozemku vedeného na LV
č. XXX) žalobcovia vedeli, keďže obec zverejnila na úradnej tabuli program obecného zastupiteľstva

aspoň tri dni vopred. Mali tak možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiu väčšinového spoluvlastníka Obce D. B.
o schválení užívania pozemkov evidovaných na LV č. XXX, parc. č. 264 a č. 283 v prospech žalovanej.
Podľa zápisnice obecného zastupiteľstva bolo prijaté uznesenie o schválení užívania pozemkov parc.
č. 264 a parc. č. 283 zapísaných na LV č. XXX, žalovanou. Úkon zo strany žalobcov týkajúci sa
nehnuteľností v ich spoluvlastníctve s Obcou D. B., bol úkonom len jedného spoluvlastníka. Žalobcovia

neuniesli dôkazné bremeno vzniku škody, ktorú odvodzovali od nájomnej zmluvy, a to v čase kedy už
malivedomosťorozhodnutíväčšinovéhospoluvlastníka,oprenechanípozemkovdoužívaniažalovanej.
Z nájomnej zmluvy sú pritom oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (§ 139
ods. 1 O. z.). Žaloba bola preto zamietnutá. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie
odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaná bola v konaní úspešná, bola jej priznaná

náhrada trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ navrhujúc jeho zrušenie a vyhovenie
žalobe. Namietali nesprávnosť vyhodnotenia príčinnej súvislosti medzi vydaním predbežného opatrenia
a vznikom škody, ako dôsledku jeho vydania. Samotná existencia návrhu nájomnej zmluvy pre pozemky

a rodinný dom vo výlučnom vlastníctve žalobcov, je dôvodom vzniku škody, na ktorú nemá vplyv
uznesenie obecného zastupiteľstva, týkajúcej sa užívania prístupových pozemkov (parcela č. 264
a parcela č. 283 zabezpečovali a umožňovali prístup všetkým vlastníkom v okolí, dostať sa na
svoje nehnuteľnosti). Keď v roku 2015 žalobcovia chceli svoje nehnuteľnosti sami obhospodarovať
a rekonštruovať, žalovaná im bránila dostať sa na ich pozemok. Obecné zastupiteľstvo Obce D. B.

umožnilo bezodplatne, v rozpore so zákonom, užívať predmetné pozemky žalovanej s výhradou, že
žalobcom majú umožniť užívanie a prechod na ďalšie pozemky a nehnuteľnosti v ich vlastníctve.
Uvedenú skutočnosť žalovaná nerešpektuje. Rozhodnutie uskutočnil väčšinový spoluvlastník bez
vedomia žalobcov ako spoluvlastníkov. Jeho konanie je v rozpore s dobrými mravmi a zákonmi.
Vzhľadom na to, že žalovaná do skončenia sporu sp. zn. 4C/54/2015 mala zabezpečený prechod (po tzv.

dvore) bezodplatne po cudzích pozemkoch do skončenia sporu, bolo zbytočné žiadať súd o predbežné
opatrenie. Žalobcovia chcú vlastniť svoje nehnuteľnosti, kupovali ich pre pobyt na nehnuteľnostiach
na dôchodku. Nie je pravdou, že žalobcovia odstraňovali hnuteľné veci. Doposiaľ sa nemôžu dostať
autom k svojej nehnuteľnosti. Žalobcovia potvrdili, že nerokovali s Obcou D. B. ako väčšinovým
spoluvlastníkom, pretože v čase ponuky na prenájom už bolo vydané predbežné opatrenie. Rozhodnutie

väčšinového spoluvlastníka žalobcom nezakazuje dispozíciu s ich vlastníctvom, umožňuje užívanie
pozemkov žalovanou s tým, že má povinnosť umožniť im prechod cez pozemky. Keďže už bolo
vydané predbežné opatrenie zakazujúce obci disponovať s pozemkami, nebolo možné bez porušenia
súdneho rozhodnutia konať ďalej ohľadom uzatvorenia nájomnej zmluvy. Súdne rozhodnutie žalobcovia
rešpektovali, v dôsledku čoho im vznikla škoda, pričom bola daná nesporná príčinná súvislosť medzi

zákazom vyplývajúcim z predbežného opatrenia a možnosťou uzavrieť nájomnú zmluvu. Ak by došlo
k uzavretiu nájomnej zmluvy, so spoluvlastníkom by bolo riešené zohľadnenie príslušnej čiastky.
Prenajatie nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobcov je možné len zabezpečením prístupu cez
prístupové pozemky postihnuté predbežným opatrením. Žalobcovia poukázali na ustanovenie § 340
ods. 1 CSP, boli protiprávne obmedzovaní vo svojich právach. Uznesenie Obce D. B. č. 22/2015 sa

netýka škody žalobcov z neuzavretej nájomnej zmluvy, pretože tu nie je príčinná súvislosť s následkom.
Žalovaná mala podľa spoluvlastníka - obce len právo užívať prístupové pozemky v rozsahu 9/12 a
súčasne bola povinná umožniť prechod i užívanie žalobcom. Ako obyvatelia s trvalým pobytom v C.
nemali vedomosť o zasadnutí obecného zastupiteľstva D. B., nebolo vopred na internete zverejnené.Obec dala do užívania majetok bezodplatne a opomenula zohľadniť oprávnené záujmy spoluvlastníka.
Argument, že nájomná zmluva nebola prerokovaná s väčšinovým spoluvlastníkom neobstojí, keďže v
čase obdržania návrhu nájomnej zmluvy, žalobcom a obci zakazovalo predbežné opatrenie akúkoľvek

dispozíciu s majetkom.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Žalobcovia nepreukázali priamu príčinnú súvislosť uplatňovanej škody s vydaným
predbežným opatrením, neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k samotnému vzniku škody, ako ani k

jej výške. Neuviedli tiež rozsah v akom rozhodnutie napádajú, absentujú aj odvolacie dôvody. Žalovaná
popiera tvrdenia žalobcov v odvolaní, keďže sa tieto nezakladajú na pravde, čo bolo vykonaným
dokazovaním preukázané. Žalovaná namietala, že by už samotná existencia návrhu nájomnej zmluvy
bola dôvodom vzniku škody, ako i tvrdenie, že na vznik škody nemá vplyv uznesenie obecného
zastupiteľstva Obce D. B. č. 22/2015. Žalovaná navrhla predbežné opatrenie vzhľadom k tomu, že
žalobcovia bez jej súhlasu a bezdôvodne odstraňovali hnuteľné veci, chceli odstrániť i nehnuteľné veci z

predmetnýchpozemkov,ktoréodnepamätitvoriauzavretýdvorkstavbevovlastníctvežalovanej.Okrem
toho jej zamedzovali parkovaním auta vstup do dvora, nechávali úmyselne otvorenú prístupovú bránu.
Potom čo do dispozície žalovanej sa dostali listinné dôkazy preukazujúce, že vec patrí do dedičstva po
nebohej I. S., podala žalobu, že vec patrí do dedičstva (sudca dôkaz neprijal, lebo ho predložila až po
písomnom späťvzatí žaloby a odkázal ju na iniciáciu nového súdneho konania). Predbežné opatrenie

sa týkalo výlučne nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX (teda len dvoch pozemkov z predmetného
listu vlastníctva), ktorých žalobcovia sú menšinovými podielovými spoluvlastníkmi. O hospodárení so
spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa spoluvlastníckych podielov. Obec
D. B. ako väčšinový podielový spoluvlastník (podiel 9/12), uznesením obecného zastupiteľstva č.
22/2015 rozhodlo o tom, že pozemky evidované na LV č. XXX, ktoré funkčne tvoria uzavretý dvor priľahlý

k domu súp. č. 126 vo vlastníctve žalovanej, je žalovaná oprávnená užívať ako doposiaľ, do rozhodnutia
súdu, s tým, že musí žalobcom umožniť prechod a vybudovanie brány tak, ako sa dohodli na spoločnom
stretnutí na obecnom úrade. Pozemky ako také nemohli žalobcovia prenajať proti vôli väčšinového
podielového spoluvlastníka, najmä ak ich so súhlasom tohto väčšinového podielového spoluvlastníka
mohla užívať žalovaná (nemohli byť preto predmetom nájomnej zmluvy). Súd prvej inštancie správne

poukázal na skutočnosť, že žalobcovia ako menšinoví podieloví spoluvlastníci nepožiadali obec o
súhlas s nájomnou zmluvou, resp. návrh nájomnej zmluvy jej ani len nepredložili a neprerokovali.
Počas niekoľkoročných súdnych konaní medzi sporovými stranami žalobcovia ani raz v rámci svojej
obrany neuviedli, že im bol nejaký návrh nájomnej zmluvy predložený a že by mali byť z tohto dôvodu
ukrátení na svojich právach, čím im mala vznikať škoda. Zo strany žalobcov žalovaná nikdy nebola

oslovená v súvislosti s tým, že chcú nehnuteľnosti prenajať. Žalovaná nemala snahu brániť žalobcom
v užívaní a nakladaní s ich majetkom. Vzhľadom na nedôstojné a šikanózne správanie žalobcov k nej,
príslušníkov jej rodiny, bola nútená využiť dostupné právne prostriedky na ochranu svojich záujmov.
Tvrdenia žalobcov o vzniknutej škode sa javí byť účelové, o to viac ak predkladateľkou návrhu nájomnej
zmluvy mala byť ich dcéra, ktorá ich v rámci konania sp. zn. 14C/79/2017, zastupovala ako právna

zástupkyňa. Nielen pre jej blízky vzťah so žalobcami, keď nepochybne má záujem na ich úspechu
v spore, ale aj vzhľadom na jej účelovú výpoveď obsahujúcu viaceré rozpory, na ktoré žalovaná
poukázala. Ide preto o svedkyňu nedôveryhodnú. Až potom čo žalovaná poukázala na viaceré rozpory,
sami žalobcovia ju navrhli dopočuť a nie je prekvapujúce, že sa vyjadrovala k daným rozporom,
podrobne svojimi rodičmi oboznámená a inštruovaná ako má vypovedať. Tvrdenia žalobcov o bránení

im v prístupe žalovanou a ich obviňovaním, neboli pre daný spor relevantné. V rámci žalobcami
predloženom návrhu nájomnej zmluvy absentoval dátum dokedy mala byť nájomná zmluva uzatvorená,
nie je zrejmé na základe čoho sa žalobcovia dopracovali k žalovanej sume. Uviedli, že ponuku dostali
31. augusta 2015, pričom v návrhu nájomnej zmluvy je uvedený dátum 30. augusta 2015. Účelovosť
návrhu preukazuje i skutočnosť, že návrh mali žalobcovia obdržať práve v mesiaci, v ktorom nadobudlo

právoplatnosť uznesenie o nariadení predbežného opatrenia. Ide pritom o dlhodobo neudržiavané
pozemkysrozpadnutoubudovou,ktoránemánapojenienasieteaniejeobjektívneužívaniaschopná.Až
po dvadsiatich rokoch sa začali žalobcovia domáhať prístupu cez dvor žalovanej, ktorý bol od nepamäti
jej právnymi predchodcami užívaný ako uzavretý dvor, cez ktorý nikto neprechádzal. Ak žalobcovia, ako
tvrdia, svoje pozemky užívali, museli k nim logicky využívať iný prístup. Žalobkyňa 1/ na pojednávaní

6. júla 2020 uviedla, že nehnuteľnosti spočiatku prenajímali susedom Y. a následne I., pričom prenájom
bol bezodplatný. Žalobcovia teda cudzím ľuďom umožnili svoje nehnuteľnosti užívať bezodplatne, ale
v čase keď vedeli o vydanom predbežnom opatrení a rozhodnutí obecného zastupiteľstva Obce D. B.,tieto chceli prenajať svojej dcére za 90 eur mesačne. Žalovaná sa snažila so žalobcami mimosúdne
dohodnúť, k dohode nedošlo pre ich odmietavý postoj.

4. Žalobca 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaná a jej právni predchodcovia nikdy
nevlastnili prístupové pozemky. Uznesenie obecného zastupiteľstva č. 22/15 na základe subjektívnych
dôkazov prejudikovalo súdne rozhodnutie v prospech žalovanej. Uznesenie obecného zastupiteľstva
je nevykonateľné, pretože ak má umožniť užívanie, nemôže hnuteľnými vecami brániť žalobcom v
užívaní (podielovým spoluvlastníkom). Tieto zásahy pokračujú aj po zrušení predbežného opatrenia.

Bránu, ktorú označujú je na pozemku parc. č. 514. Nie je pravdou, že bezdôvodne odstraňovali
hnuteľné veci, ako ani to, že pozemky od nepamäti tvoria uzavretý dvor. Boli prístupové nielen pre
rodinný dom XXX, ale aj pre iné domy. Je nepravdivé, že iniciácia nového súdneho konania by mala
súvis s predbežným opatrením, ani so zmenou spoluvlastníckeho podielu a jeho užívaním. Žalovaná
nesmie brániť žalobcom užívať parcely. Nie je pravdivé, že väčšinový vlastník rozhodol o nemožnosti
prenajať nielen prístupové pozemky, dom a záhrady vo výlučnom alebo spoluvlastníckom podiele.

Predbežné opatrenie zaviedlo zákaz s dispozíciou nehnuteľnosti, čím zabránilo uzavretiu nájomnej
zmluvy. Nájomné bolo určené žalobcom. Dcéra žalobcov mala pripravený návrh nájomnej zmluvy, aj pre
podiely väčšinového spoluvlastníka, na prístupové pozemky.

5. Žalobkyňa 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázala na definíciu práv vlastníka, ktoré boli

v danom prípade významným spôsobom obmedzené (vydaním predbežného opatrenia). Žalobcom
zostalo len právo vec držať a platiť dane, s nemožnosťou riadneho užívania veci. Ponúknutý mesačný
nájom žalobcom vyhovoval. Nie je pravdou, že nehnuteľnosti nechceli prenajať. Prostriedky z nájmu
ako dôchodcovia chceli použiť na opravu domu. K uzavretiu nájomnej zmluvy však nemohlo dôjsť kvôli
vydanému predbežnému opatreniu. Obecné zastupiteľstvo Obce D. B. bez vyjadrenia žalobcov dalo

bezodplatne do užívania pozemky, bez zohľadnenia spoluvlastníckych práv žalobcov. Žalovaná vytvára
prekážky, aby sa žalobcovia na svoje nehnuteľnosti nemohli dostať. Nie je pravdou, že žalobcovia
odstraňovali veci žalovanej. Žalovaná na základe uznesenia obce mohla užívať dočasne pozemky
a bezodplatne žalobcom umožniť dostať sa na ich nehnuteľnosti. Žiadať o predbežné opatrenie v
navrhovanom rozsahu voči vlastníkom bolo nadbytočné. Žalovaná sa opakovane domáhala odpredania

nehnuteľnosti, čo žalobcovia odmietli. Argument žalovanej, že žalobcovia nemali súhlas majoritného
spoluvlastníka k uzavretiu zmluvy je absurdný, pretože sama žiadala prostredníctvom predbežného
opatrenia o zákaz dispozície s hnuteľným majetkom na pozemkoch v jej vlastníctve a s nehnuteľným
majetkom vo vlastníctve žalobcov a obce. Predbežným opatrením vznikla žalobcom priama škoda vo
výške 2.340,- eur. Nemožnosť uzavrieť nájomný vzťah je v príčinnej súvislosti s vydaným predbežným

opatrením a vzniknutou škodou, ktoré skutočnosti boli preukázané výpoveďou svedka a návrhom
nájomnej zmluvy. Uzavrieť nájom a zabezpečiť starostlivosť o nehnuteľnosti bolo dôležité pre žalobcov aj
z dôvodu, že sa intenzívne starali až do septembra 2020 o 91-ročnú matku manžela žalobkyne 1/, ktorá
starostlivosť bola veľmi náročná a pomoc od dcéry uvítali. Argument, že návrh nájmu podaný dcérou
žalobcov bol účelový, je nepravdivý a diskriminačný. Súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal

predbežným opatrením a dôsledkami z neho vyplývajúcimi. Venoval najmä pozornosť právu užívania
nehnuteľností žalovanou na základe uznesenia obecného zastupiteľstva. Súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí nevyvrátil preukazované skutočnosti a ich príčinnú súvislosť so vznikom škody (najmä, či
mohli žalobcovia uzavrieť nájom, či vznikla škoda a či bola vyčíslená, či mohla uzavrieť nájomnú zmluvu
so žalobcami dcéra, či bol včas uplatnený nárok na náhradu škody, či sa opiera nárok o zákonné

ustanovenie § 340 ods. 1 CSP a či bola žalobkyňa úspešná vo veci samej v súvislosti s predbežným
opatrením). Je vo výslovnej dispozícií žalobcu podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia a
je potom jeho rizikom znášať následky svojho konania v prípade neúspešného súdneho sporu. V
ustanovení § 340 ods. 1 CSP zákonodarca chráni povinnú osobou z neodkladného opatrenia pred
neoprávnenými a svojvoľnými zásahmi do sféry práv povinného, pričom mu priznáva právo na náhradu

vzniknutej škody ako satisfakciu pred neoprávneným zásahom. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva
neobsahuje rozhodnutie väčšinového vlastníka, že zakazuje tretím osobám uzavrieť nájomnú zmluvu
alebo inú zmluvu s vlastníkom. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav, avšak ho nesprávne vyhodnotil
a rozhodol.

6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniam protistrany uviedla, že obsah je bez právnej logiky a súvislosti
s predmetom konania, nenapĺňa atribúty riadneho vyjadrenia, preto žalovaná naň nemôže relevantne
reagovať. Predbežné opatrenie bolo vydané dôvodne, potvrdené aj odvolacím súdom. Dôvodnosť a
obava žalovanej vznikla z faktického konania žalobcov, ktorí sa jej opakovane vyhrážali a nevpustili judo dvora a podávali obci návrhy na zámenu pozemkov, v snahe nadobudnúť výlučné právo k pozemkom
tvoriacich dvor žalovanej. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaná navrhla predbežné opatrenia. Obec
ako väčšinový spoluvlastník rozhodla o tom, že pozemky evidované na LV č. XXX, ktoré funkčne tvoria

uzavretý dvor priľahlý k domu súpisné č. XXX, je žalovaná oprávnená užívať ako doposiaľ, s umožnením
prechodu žalobcom. Stav založený rozhodnutím väčšinového spoluvlastníka trvá až doposiaľ. Žalovaná
rešpektuje právo žalobcov cez pozemky prechádzať, čo v konečnom dôsledku potvrdili žalobcovia,
ktorí nemohli prenajať svojej dcére pozemky bez súhlasu väčšinového podielového spoluvlastníka.
Teda nie predbežné opatrenie im údajne malo zamedziť v prenájme nehnuteľností, ale fakt, že

ako menšinoví spoluvlastníci nemali právo rozhodnúť o hospodárení so spoločnou vecou. Žalovaná
nemôže zodpovedať za údajnú škodu a nie je pasívne legitimovaná v danom spore. Nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX a LV č. XXX neboli predmetom predbežného opatrenia a žalobcovia s
nimi mohli voľne nakladať. Žalovaná sa tak oprávnene domnieva, že predložený návrh nájomnej
zmluvy možno považovať za vykonštruovaný a účelovo vypracovaný. Z opatrnosti žalovaná vzniesla
námietku premlčania náhrady škody, ktorá mala vzniknúť žalobcom v období od 1.9.2015 do 30.9.2017

(vychádzajúc z výpovede svedkyne Y. I., že dĺžka nájmu mala byť do 30. septembra 2017, pričom žaloba
bola podaná 21.10.2019).

7. Žalobkyňa 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedla, že predbežné opatrenie bolo vydané
v súvislosti so súdnym sporom, ktorý skončil späťvzatím žaloby z dôvodu, že protistrana neuniesla

dôkazné bremeno. Spor bol vyvolaný zbytočne a predbežné opatrenie po dobu sporu obmedzovalo
žalobcov vo vlastníckych a iných právach. Návrh nájomnej zmluvy v prípade neexistencie predbežného
opatrenia by žalobcovia akceptovali. Na prenajímané pozemky je nutný prístup cez pozemky žalobcov
v spoluvlastníctve obce. Iný prístup na pozemky a do rodinného domu nemajú. Existuje tu teda
príčinná súvislosť medzi vydaným opatrením, možnosťou uzavretia nájomnej zmluvy a odplaty za

nájom. Predkladateľka návrhu nájomnej zmluvy po zistení nemožnosti uzavrieť takúto zmluvu, ďalej
nepokračovala v rokovaní s obcou. Ak by nebolo vydané predbežné opatrenie, rokovania by pokračovali.
Obsahom uznesenia obecného zastupiteľstva č. 22/2015 nie je inštrukcia ako sa má obec, aj starosta,
zachovať v prípade predloženia návrhu nájomnej zmluvy. V čase predbežného opatrenia sa obec
nezaoberala nájmami na týchto pozemkoch. Žalobcom vznikla škoda v príčinnej súvislosti s vydaním

predbežného opatrenia.

8. Žalobca 2/ podaním doručeným odvolaciemu súdu 4. augusta 2021 uviedol, že sa pridržiava v plnom
rozsahu vyjadrenia žalobkyne 1/.

9. Odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcov nie je dôvodné.

10. Podľa § 340 ods. 1 CSP ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

11. Pri posudzovaní otázky vzniku nároku na náhradu škody či inej ujmy je potrebné skúmať nielen
to, či predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než
preto, že sa návrhu vo veci samej nevyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, ale
predovšetkýmto,čivsúvislostisnariadenímpredbežnéhoopatrenia(neodkladnéhoopatrenia)skutočne

vznikla škoda, teda vznik ujmy a príčinná súvislosť medzi vznikom ujmy a zrušením alebo zánikom
predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia).

12. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať existenciu škody v príčinnej súvislosti s
nariadením predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) zaťažuje poškodený subjekt, teda v

danom prípade žalobcov 1/, 2/. Nestačí len všeobecná úvaha o možných následkoch, teda možnosť
existencie príčinnej súvislosti, ale vyžaduje sa jej nepochybná existencia (aby išlo o príčinu podstatnú,
bez ktorej by ku škode nedošlo). Aplikačná prax danosť príčinnej súvislosti odvodzuje len od
bezprostrednej príčiny a výsledku, teda len vtedy ak je výsledok (škoda) dôsledkom určitej konkrétnejpríčiny. Musí byť pritom preukázané, že škoda by bez tejto konkrétnej príčiny nebola nastala. Existenciu
príčinnej súvislosti je potrebné vždy postaviť naisto, pravdepodobnosť škodlivého následku vo vzťahu
k príčine nepostačuje (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/3879/2012). Vzťah príčiny a následku

musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak by bol sprostredkovaný (prov. rozhodnutie NS
SR sp. zn. 3Cdo/130/2010).

13. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia o vzniku škody v príčinnej súvislosti s nariadením

predbežného opatrenia.

14. Predmetom neodkladného opatrenia bol zákaz nakladania s pozemkami, vrátane ich zaťaženia
zmluvným právom, zapísaných na LV č. XXX parcela registra „C“ č. 264 a č. 283, vo vzťahu ku ktorým
boli žalobcovia 1/ a 2/ len menšinoví spoluvlastníci (3/12) a bez dohody s väčšinovým spoluvlastníkom
(Obec D. B. v podiele 9/12) neboli oprávnení uzavrieť nájomnú zmluvu s ich dcérou. O hospodárení

so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (§ 139 ods.
2 O. z.). Žalobcovia nepreukázali (ako ani netvrdili), že väčšinový spoluvlastník (Obec D. B.) bol by
uzavrel nájomnú zmluvu, ak by nebolo nariadené predmetné predbežné opatrenie. Zápisnicou zo
zasadnutia obecného zastupiteľstva Obce D. B. zo dňa 27. apríla 2015 bol preukázaný opak. Vzhľadom
na prijaté uznesenie obecného zastupiteľstva č. 22/2015, ktorým bolo schválené užívanie pozemkov

zapísaných na LV č. XXX parcela registra „C“ č. 264 a č. 283, bolo vyvrátené tvrdenie žalobcov, že k
uzavretiunájomnejzmluvynedošlozdôvodunariadeniapredbežnéhoopatrenia(vzhľadomnasprávanie
a konanie väčšinového spoluvlastníka vo vzťahu k pozemkom, ktoré boli predmetom predbežného
opatrenia).

15. Príčinná súvislosť medzi neuzavretím nájomnej zmluvy a nariadeným predbežným opatrením
nebola preukázaná ani vo vzťahu k ďalším nehnuteľnostiam, označených žalobcami ako nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX a LV č. XXX katastrálne územie D. B. (ktoré predmetom predbežného
opatrenia vôbec neboli). Skutočnosť, že pozemky, na ktoré sa vzťahoval zákaz predbežného opatrenia
boli podľa tvrdenia žalobcov tzv. prístupovými pozemkami k ďalším nehnuteľnostiam vo vlastníctve

žalobcov, bola bez právneho významu, keďže vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXX a LV č. XXX zmluvná voľnosť žalobcov nebola predbežným opatrením žiadnym spôsobom
limitovaná. Predbežné opatrenie nebránilo uzavretiu nájomnej zmluvy medzi žalobcami a ich dcérou,
keďže nemožnosť prístupu cez tzv. prístupové pozemky zo strany väčšinového spoluvlastníka, ako ani
žalovanej, preukázaná nebola (žalobcovia nepreukázali, že sa prístupu neúspešne domáhali), pričom

žalovanej bolo umožnené užívať pozemky zapísané na LV č. XXX s tým, že musí žalobcom umožniť
prechod a vybudovanie brány, tak ako sa dohodli na spoločnom stretnutí na Obecnom úrade vo D. B..

16. V súvislosti s nehnuteľnosťami ktoré mali byť predmetom nájomnej zmluvy a boli taktiež len v
spoluvlastníctve žalobcov 1/, 2/ a Obce D. B. (zapísané na LV č. XXX), platí vyššie uvedený záver o

nepreukázanízáujmuObceD.B.akospoluvlastníkauzavrieťnájomnúzmluvusdcéroužalobcov,pričom
žalobcovia nepreukázali (ako ani netvrdili), že rokovali s uvedeným spoluvlastníkom o hospodárení so
spoločnou vecou, s cieľom uzavrieť predmetnú nájomnú zmluvu s dcérou žalobcov.

17. Odvolacia argumentácia žalobcov, že samotná existencia návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy

postačovala na preukázanie vzniku škody na strane žalobcov, ako aj týkajúca sa uznesenia obecného
zastupiteľstva Obce D. B. č. 22/2015 (ktoré podľa názoru žalobcov nemalo žiaden vplyv na tvrdený vznik
škody), nebola tak dôvodná. Tvrdenia žalobcov v odvolaní týkajúce sa nadobudnutia spoluvlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj genéza vlastníctva a užívania prístupových pozemkov, boli bez
právnehovýznamunapredmetsporu.Obdobnebolopotrebnévyhodnotiťajtvrdeniažalobcovvodvolaní

vo vzťahu k údajnému správaniu sa žalovanej na prístupových pozemkoch, tiež o konaní Obce D. B..
Vykonaným dokazovaním boli preukázané odlišné záujmy spoluvlastníkov (žalobcov a obce) vo vzťahu
k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré mali byť predmetom nájomnej zmluvy a preto nebolo preukázané,
že príčinou neuzavretia nájomnej zmluvy bolo predbežné opatrenie.

18. Podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 115/03, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, abyzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu (prvostupňového, ako i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základrozhodnutia,stačínazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníka

na spravodlivý proces. Odvolací súd nezistil existenciu ďalšieho odvolacieho dôvodu v odvolaní, ktorý
by mal pre danú vec podstatný význam.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie dôvodne aplikoval ustanovenie

§ 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého žalovanej, ktorá bola v spore v plnom rozsahu úspešná, prislúchala
náhrada trov konania v rozsahu 100%, voči žalobcom 1/, 2/ v konaní neúspešným. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola aj v odvolacom konaní úspešná

v plnom rozsahu, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, voči
žalobcom 1/, 2/ v odvolacom konaní neúspešným. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

21. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.