Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 10C/183/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313209568
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Lamprechtová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1313209568.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou v

právnej veci žalobcu: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267,
Bratislava, IČO: 30804191, zastúpený Advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská
21, Bratislava, proti žalovanej: O. Š., nar. 20.10.1924, bytom H. R. XXX, T., v konaní o zaplatenie 4
721,04 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4 721,04 € spolu s príslušenstvom a to :

- 5,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 976,30 € od 9.3.2013 do zaplatenia

- 5,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 252,10 € od 1.8.2013 do zaplatenia
- 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 238,24 € od 29.5.2015 do zaplatenia
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 254.40 € od 14.10.2016 do zaplatenia, všetko do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

II/ Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania o ktorej výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením súdu 1. inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, došlou na súd dňa 3.06.2013 sa domáhal sa žalobca voči žalovanej zaplatenia istiny vo

výške 2 228,40 € s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia za získanie prospechu
(služby) bez právneho dôvodu (titulu).

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná do dnešného dňa so žalobcom neuzatvorila zmluvu o
poskytovaní sociálnej služby podľa ustanovenia § 74 zákona o sociálnych službách, hoci žalobca
žalovanej opakovane predložil písomný návrh zmluvy v snahe upraviť faktický stav v súlade s právnymi
predpismi. Žalovanej sumy sa žalobca domáha z titulu bezdôvodného obohatenia žalovanej v podobe

prijímania sociálnej služby bez právneho dôvodu a to, vo výške rozdielu medzi úhradou, ktorú
predpokladajú cenové predpisy pri poskytovaní sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách v
totožných prípadoch ako je prípad žalovanej a skutočne platenými sumami žalovanou. Podľa § 72 ods. 1
zákona o sociálnych službách je prijímateľ sociálnej služby / žalovaná / povinná platiť úhradu za sociálnu
službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby / žalobcom /, ak tento zákon neustanovuje inak,
teda v súlade s § 72 ods. 2 zákona o sociálnych službách č. 448/2008 Z. z. a všeobecne záväzným
nariadením Bratislavského samosprávneho kraja č. 31/2009 (VZN BSK č. 31/2009), v znení VZN BSK

č. 35/2010, 39/2010 a č. 43/2011. Žalovaná platí žalobcovi mesačne určitú sumu, pri ktorej vychádza
zrejme zo sumy, ktorú platila pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti, kedy bola v
zariadení na základe rozhodnutia o poskytovaní celoročnej starostlivosti.3. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu zo dňa 19.06.2013, č. k.
40Ro/1207/2013-66, proti ktorému žalovaná podala včas odpor s vecným odôvodnením. Žalovaná v
podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že tvrdenie žalobcu o bezdôvodnom obohatení

titulom bezprávneho užívania služieb, ktorými je verejný poskytovateľ povinný v zmysle zákona č.
448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom
podnikaní (ďalej iba „zákon č. 448/2008 Z. z.“) nemá oporu v platnom právnom a existujúcom faktickom
stave. Žalovaná využíva služby na základe právoplatného a doposiaľ účinného rozhodnutia zn. DD -
2737/2001 z 14.09.2001 o umiestnení v domove - penzióne pre dôchodcov, ktoré je vykonateľné odo

dňa 14.09.2001 na neurčitý čas. Toto rozhodnutie stanovuje konkrétne právo na užívanie jednoznačne
špecifikovanej časti nehnuteľnosti slúžiacej domovu - penziónu zriadeného na poskytovanie chráneného
bývania. Od účinnosti zákona č. 448/2008 Z. z. sa na takéto užívanie vzťahuje § 106 ods. 6 v spojení
s § 35 ods. 1, písm. b/. Túto skutočnosť osvedčuje samotný návrh zmluvy č. 22/2013/P v čl. II. bod
1. v prílohe žaloby. Napriek rôznym organizačným zmenám a mätúcemu premenúvaniu právneho
subjektu, pod ktoré bol zaraďovaný, neprestal Domov - penzión pre dôchodcov, Pri Vinohradoch

267, zriadený podľa § 27 ods. 1 zákona č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia
Okresným úradom v Bratislave najneskôr odo dňa 24.06.1996, bez prerušenia poskytovať službu
ubytovania, zaopatrenia a utvárania podmienok na prípravu stravy a súčasne nebol odo dňa účinnosti
(1.07.1998) zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej zákon
č. 195/1998 Z. z. účinný pred 31.12.2008) účinného pred 31.12.2008 sociálnym zariadením v súlade

s jeho ustanovením § 110 ods. 13. Žalovaná má za to, že Rozhodnutie o odkázanosti MAGS OSV
53969/2010 - 326109/1425 zo dňa 18.11.2010 je pre nedostatok právomoci nulitný individuálny správny
akt, nakoľko ho vydal orgán nepríslušný konať vo veci ex offo podľa § 106 ods. 8 (v spojení s § 106
ods. 5) zákona č. 195/1998 Z. z. a bez návrhu osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa konalo.
Okrem toho je postihnutý procesnou vadou, pre ktorú je nepreskúmateľný. Poukázala tiež na to, že

v sume náhrady za bezdôvodné obohatenie je zohľadnený falšovaný výsledok skúmania podľa § 72
ods. 7 alebo 8 cit. zákona. V sume úhrady za sociálnu službu, ktorú určil poskytovateľ (Zmluva čl. VII
ods. 2, písm. b/) nie je vyčíslená úhrada za stravovanie a v spojení s použitím § 72 ods. 2 cit. zákona
poskytovateľ takto falšuje výsledok skúmania podľa § 72 ods. 7 alebo 8. Verejný poskytovateľ zriadený
územnou samosprávou nie je oprávnený vymáhať cestou súdu rozdiel medzi zaplatenou úhradou a

stanovenou úhradou bez predchádzajúceho postupu stanovenom v zákone, podľa § 73 ods. 10 a nasl.
cit. zák., v spojení s prechodným ustanovením účinným od 1.03.2012 v § 110a ods. 1. Rozdiel medzi
uskutočnenými platbami a požadovanou sumou úhrady podľa návrhu zmluvy nie je záväzkom podľa
občianskeho práva a preto neprichádza do úvahy ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa žalovanej žalobca vykazuje ekonomicky oprávnené náklady v rozpore s ust. § 72 ods. 5 cit.

zákona bez členenia podľa druhu činnosti na základe § 16, § 17 a § 18 cit. zákona. Finančné údaje
sú priemernou hodnotou ekonomicky oprávnených nákladov všetkých činností poskytovaných v rámci
sociálnych služieb poskytovaných vo všetkých druhoch sociálnych zariadení žalobcu. Žalovaná má za
to, že využíva iba službu podľa § 17 aj to iba ubytovanie, dopláca na náklady činnosti poskytovateľa
podľa § 16 a podľa § 18 cit. zákona. Žalovaná žiadala, aby žalobca predložil ekonomicky oprávnené

náklady za roky 2011 a 2012 za poskytovanú službu v zariadení pre seniorov ( ZpS ), Pri vinohradoch
267, Bratislava a to podľa členenia na službu podľa § 35 ods. 1 písm. a/ a službu podľa § 35 ods. 1
písm. b/ a s vyčíslením zložiek v štruktúre a rozsahu podľa § 16 až 18 cit. zákona. Predloženie nákladov
na prevádzku dvoch budov slúžiacich ZPS - na adrese Pri Vinohradoch 267, za roky 2011 a 2012 podľa
§ 72 ods. 5 cit. zákona. S účinnosťou zákona o sociálnych službách neboli zrušené predchádzajúce

rozhodnutia o poskytovaní sociálnej starostlivosti, resp. o umiestnení v zariadení domove - penzióne
pre dôchodcov vydané príslušným orgánom účinným pred 31.12.2008. Žiadne ustanovenie § 106 sa
nevzťahuje na podmienky, ktoré žalobca uvádza v podanej žalobe. Zákon neukladá povinnosť uzavrieť
zmluvu prijímateľovi, ktorému sa poskytovala sociálna starostlivosť a už vôbec neukladá povinnosť prijať
ofertu predloženú žalobcom ako poskytovateľom. Zákon neobsahuje ani žiadnu sankciu za neuzavretie

zmluvy alebo dôvod na neposkytnutie služby už poskytovanej pred účinnosťou zákona. Žalovaná
považuje návrh zmluvy predložený žalobcom v rozpore so zákonom.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 24.09.2013 k dôvodom uvedeným žalovanou v odpore proti
platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.06.2013, č. k. 40Ro/1207/2013-66 o.i.

uviedol, že žalovaná spochybňuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia tvrdením, že
hoci neuzatvorila zmluvu podľa § 74 zákona o sociálnych službách prijíma sociálne služby na základe
platného právneho titulu, ktorým je pôvodné rozhodnutie o umiestnení vydané podľa predchádzajúcej
právnej úpravy. Ďalej namietala, že rozhodnutie o odkázanosti ako predpoklad uzatvorenia zmluvypodľa § 74 zákona o sociálnych službách je nezákonné a tiež, že žalobca nebol oprávnený podať
žalobu na súd, ale mal využiť postup podľa § 73 ods. 10 zákona o sociálnych službách. Zo zákona
o sociálnych službách jednoznačne vyplýva, že jediným právnym titulom (právnym základom) pre

poskytovanie / prijímanie sociálnej služby je s účinnosťou od 1.01.2009 zmluva podľa § 74 zákona o
sociálnych službách. Výnimku obsahujú prechodné ustanovenia zákona o sociálnych službách, ktoré na
prechodnéobdobie(donadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutiaoodkázanostinasociálnuslužbupodľa
zákona o sociálnych službách) umožňujú poskytovanie sociálnej služby podľa predchádzajúcej právnej
úpravy, a teda na základe iného právneho základu akým je zmluva - napr. na základe rozhodnutia o

umiestnení (§ 106 ods. 7 zákona o sociálnych službách). Zo žiadneho z prechodných ustanovení zákona
o sociálnych službách pritom nevyplýva, že by aj po splnení podmienky (po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu podľa zákona o sociálnych službách), mal senior na výber,
či zostane v zariadení na základe rozhodnutia o umiestnení, alebo zostane v zariadení na základe
zmluvy podľa zákona o sociálnych službách. Zákon o sociálnych službách výslovne stanovuje, že sa
predpokladá iba jediný právny titul pre ďalšie zotrvávanie v zariadení, a to uzatvorenie zmluvy (§ 106

ods. 7 druhá veta); aby senior mal zabezpečenú súčinnosť poskytovateľa sociálnej služby, zákon o
sociálnych službách ukladá poskytovateľovi sociálnej služby povinnosť uzatvoriť zmluvu so seniorom po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu podľa zákona o sociálnych
službách. Ak by po splnení podmienok, do splnenia ktorých sa prechodne uplatní predchádzajúca
právna úprava, mala platiť a byť účinná predchádzajúca právna úprava i naďalej, zákon musí takéto

účinky zrušenej právnej úprave priznať, k čomu v tomto prípade nedošlo. Sociálna služba sa podľa
nového zákona o sociálnych službách poskytuje na základe zmluvy, kým starostlivosť sa podľa starého
zákona o sociálnej pomoci poskytovala na základe rozhodnutia. Skutočnosť, že poskytovaním sociálnej
služby podľa nového zákona o sociálnych službách v zmysle § 106 ods. 6 zákona o sociálnych
službách sa má na mysli poskytovanie sociálnej služby na základe zmluvy potvrdzuje aj druhá veta

§ 106 ods. 7 zákona o sociálnych službách, podľa ktorej: „Sociálne služby, ktoré sa fyzickej osobe
poskytovali k 31. decembru 2008, sa po tomto dni poskytujú podľa zákona účinného do 31. decembra
2008 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu
a uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009.
Poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona

účinného od 1. januára 2009 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby
na sociálnu službu.“ Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že poskytovanie bez zmluvy v čase účinnosti
nového zákona o sociálnych službách (od 1.01.2009) je časovo obmedzené do momentu nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti, po ktorom je jediným titulom pre poskytovanie sociálnej služby
zmluva. Žalovaná neuzatvorila so žalobcom zmluvu podľa zákona o sociálnych službách v zmysle

§ 74 cit. zákona, avšak z jej prístupu je zrejmé, že žalovaná nemá záujem o ukončenie prijímania
sociálnej služby, chce zotrvať naďalej v Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov Rača,
teda u žalobcu. Vzhľadom na okolnosť, že návrat žalovanej do rodinného prostredia môže byť veľmi
zložitý, prípadne nemusí byť vôbec možný, žalobca nepovažoval jednostranné ukončenie poskytovania
sociálnych služieb za riešenie vzniknutej situácie. Žalovaná platí mesačnú úhradu v nižšej výške ako

je výška úhrady podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (Všeobecne záväzné nariadenie
Bratislavského samosprávneho kraja č. 31/2009 zo 17. júna 2009 v znení neskorších predpisov; ďalej
len „VZN BSK č. 31/2009 v znení neskorších predpisov“), ktorá je záväzná pre výšku úhrady podľa
zmluvy (§ 72 ods. 2 zákona o sociálnych službách). Z právneho hľadiska zanikol žalovanej právny titul
na prijímanie sociálnej služby, avšak naďalej prijíma túto sociálnu službu, žalobca si preto uplatňuje

rozdiel medzi zaplatenými úhradami a výškou úhrad podľa VZN BSK č. 31/2009 v znení neskorších
predpisov ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Hoci odkázanosť určitého stupňa je novou
podmienkou poskytovania sociálnej služby od 1.01.2009, v dôsledku fikcie odkázanosti sú chránené
osoby, ktorým sa poskytovala starostlivosť už pred 1.01.2009 a medzi takéto osoby patrí aj žalovaná.
Nad rámec uvedeného žalobca konštatuje, že Hlavné mesto SR Bratislava bol príslušným orgánom

verejnej moci pre konanie odkázanosti podľa § 106 ods. 8 zákona o sociálnych službách ( podľa § 80
ods. c/, bod 1. zákona o sociálnych službách je obec správnym orgánom v konaniach o odkázanosti na
sociálnu službu v zariadení pre seniorov). Žalovaná k dnešnému dňu neuzatvorila zmluvu o poskytovaní
sociálnej služby, pričom § 73 ods. 10 zákona o sociálnych službách poskytuje ochranu úhradám,
ktoré sú prijímatelia sociálnej služby povinní platiť na základe zmluvného vzťahu s poskytovateľom

sociálnej služby. Žalovaná prijíma sociálnu službu od 31.12.2010 bez právneho titulu (bez právneho
dôvodu), lebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti podľa zákona o sociálnych
službách(dňa31.12.2010)stratilapredchádzajúciprávnytitulnaprijímaniesociálnejslužby(rozhodnutie
o umiestnení), keďže podľa zákona o sociálnych službách sa sociálna služba poskytuje na základezmluvy, ktorú zákon o sociálnych službách predpokladá uzatvoriť práve po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia odkázanosti s tým, že žalovaná zmluvu môže uzatvoriť (a žalobca musí) uzatvoriť. Žalobca
predložil žalovanej návrh zmluvy v júli 2011, v marci 2013, avšak bez výsledku. Podľa žalobcu je

odôvodnené posúdiť jeho nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nie je upravený
osobitne v zákone o sociálnych službách a preto je odôvodnená aplikácia ustanovenia § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka ( R NS ČR z 29.03.2001 sp. zn. 25Cdo 2895/99 ). K predloženiu ekonomicky
oprávnenýchnákladovpodľastanovenýchkritériížalovanou,žalobcauviedol,ževypočítavaekonomicky
oprávnené náklady podľa § 72 ods. 5 zákona o sociálnych službách za každý druh poskytovanej

sociálnej služby, osobitne za sociálne služby poskytované v domove sociálnych služieb, pričom žalobca
si neuplatňuje v tomto konaní nárok na plnenie zo zmluvy, ale nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

5. Právny zástupca žalobcu (Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o.) v zastúpení za žalobcu
písomným podaním zo dňa 1.06.2015 navrhol rozšírenie petitu žaloby v časti žalovanej istiny, jej

zvýšením o sumu 1.238,24 € na celkovú sumu 3.466,64 €, ktorá zohľadňuje aj ďalšie obdobie ubytovania
žalovanej u žalobcu počas tohto súdneho konania od 01.05.2013 do 31.12.2014. Súčasne žalobca
predmetným podaním navrhol zmeniť žalobný petit aj v časti momentu začatia plynutia omeškania v
jednotlivých častiach istiny a to tak, že v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka začne plynúť omeškanie
pre časť istiny:

- v sume 1.976,30 € od 9.03.2013 ako od druhého dňa po doručení výzvy žalobcu z 5.03.2013, ktorá
bola prílohou žaloby,
- v sume 252,10 € od 1.08.2013 ako od druhého dňa po doručení platobného rozkazu na sumu 2.228,40
€ (1.976,30 € + 252,10 €),
- v sume 1.238,24 € od druhého dňa nasledujúceho po oznámení uznesenia súdu o pripustení rozšírenia

žaloby.

6. Súd v konaní o predmetnom podaní zo dňa 1.06.2015, týkajúceho sa rozšírenia žalobného petitu v
častižalovanejistinyanadväzujúcehopríslušenstvarozhodolpodľa§95ods.1,2Občianskehosúdneho
poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) uznesením zo dňa 04.08.2015, č. k. 10C

183/2013-145 tak, že pripustil zmenu pôvodného petitu žaloby jeho rozšírením nasledovne:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.466,64 € spolu s príslušenstvom a to:
- 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.976,30 € od 09.03.2013 do zaplatenia,
- 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 252,10 € od 01.08.2013 do zaplatenia,
- 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.238,24 € od 29.05.2015 do zaplatenia,

všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku trovy konania.
Predmetné uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2015.

7. Právny zástupca žalobcu (Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o.) v zastúpení za žalobcu

písomným podaním, došlým tunajšiemu súdu dňa 30.12.2016 navrhol ďalšie rozšírenie žalobného petitu
pôvodnej žaloby v časti istiny zo sumy 3.466,64 € na sumu 4.721,04 € (teda o 1.254,40 €), čo odôvodnil
právny zástupca žalobcu tým, že žalovaná naďalej prijímala sociálnu službu aj od 01.01.2015 bez
toho, aby za ňu platila v riadnej výške, čím narástol žalovanej dlh k 31.08.2016 na sumu 4.721,04 €.
Navrhované rozšírenie žaloby na sumu 4.721,04 € zahŕňa teda obdobie poskytovania sociálnej služby

od 01.01.2015 do 31.08.2016, počas ktorého sa dlh žalovanej zvýšil o 1.254,40 €. Úroky z omeškania
z rozšírenej sumy (1.254,40 €) si žalobca uplatňuje od 14.10.2016, ako od druhého dňa od uloženia
zásielky na pošte, teda od druhého dňa, kedy mala žalovaná objektívnu možnosť sa s obsahom zásielky
oboznámiť dňa 12.10.2016.

8. Súd na pojednávaní dňa 25.01.2017 o predmetnom podaní zo dňa 30.12.2016, týkajúceho sa
rozšírenia žalobného petitu v časti žalovanej istiny a nadväzujúceho príslušenstva rozhodol podľa § 142
ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.) uznesením zo dňa 25.01.2017, č. k. 10C
183/2013-308 tak, že pripustil zmenu pôvodného petitu žaloby jeho rozšírením nasledovne:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4 721,04 € spolu s príslušenstvom a to:

- 5,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 976,30 € od 9.3.2013 do zaplatenia,
- 5,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 252,10 € od 1.8.2013 do zaplatenia,
- 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 238,24 € od 29.5.2015 do zaplatenia,
- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 254,40 € od 14.10.2016 do zaplatenia,všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Predmetné uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2017.
9. Súd vykonal v spornej veci dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom

štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovanej a zástupcom žalovanej Ing. Pavlom Ščepánom,
oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi: Zriaďovacou listinou vydanou Bratislavským
samosprávnym krajom v Bratislave zo dňa 22.06.2009 č. 012/2009 pre Domov sociálnych služieb
a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava; Rozhodnutím Domova dôchodcov
Rača, ul. Pri Vinohradoch č. 267 č. DD-2737/2001 zo dňa 14.09.2001; Rozhodnutím Hlavného mesta

Slovenskej republiky Bratislava č. MAGS OSV 53969/2010-326109/1425 zo dňa 18.11.2010; listom zo
dňa11.07.2011-Zmluvaoposkytovanísociálnejslužbyskópioudoručenky;návrhomzmluvyč.36/2010/
P o poskytovaní sociálnej služby; návrhom dodatku č. 1/2011/P k zmluve č. 36/2010/P o poskytovaní
sociálnej služby; návrhom dodatku č. 2/2011/P k zmluve č. 36/2010/P o poskytovaní sociálnej služby;
listom zo dňa 5.03.2013 - Výzva na uzatvorenie zmluvy a vysporiadanie rozdielu v úhradách s kópiou
doručenky; návrhom Zmluvy č. 22/2013/P o poskytovaní sociálnej služby; Formulárom - Vyhlásenie

k poskytovaniu sociálnych služieb v Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov Rača;
listom zo dňa 28.03.2013 - Návrh na mimosúdne riešenie vzájomných vzťahov s priloženou kópiou
poštového podacieho hárku; Všeobecne záväzným nariadením Bratislavského samosprávneho kraja
č. 31/2009 zo dňa 17.06.2009; Všeobecne záväzným nariadením Bratislavského samosprávneho kraja
č. 39/2010 zo dňa 15.12.2010; listom zo dňa 25.04.2013 - Žiadosť o oznámenie údajov; Všeobecne

záväzným nariadením Bratislavského samosprávneho kraja č. 43/2011 zo dňa 24.06.2011; listom zo dňa
15.02.2013 - Žiadosť o oznámenie údajov; Protokolom o vyhlásení Všeobecne záväzného nariadenia
BSK č. 43/2011; Osobnou kartou klienta - žalovanej z 11.03.2013 / rok 2011, 2012, 2013 /; odporom
zo dňa 14.08.2013; písomným vyjadrením žalobcu k odporu z 24.09.2013; výpisom ekonomicky
oprávnených nákladov rok 2011 za organizáciu: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov

Rača; písomným vyjadrením a návrhom na rozšírenie žalobného petitu zo dňa 29.05.2015; Osobnou
kartou klienta - žalovanej z 17.04.2015 / rok 2013, 2014 /; listom Ministerstva práce, sociálnych veci
a rodiny SR zo dňa 03.05.2011; podaním zo dňa 06.06.2016 - návrhom na vykonanie dokazovania
znaleckým postupom a ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav.

10. Zo Zriaďovacej listiny vydanej Bratislavským samosprávnym krajom v Bratislave zo dňa 22.06.2009
č. 012/2009 pre Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267,
Bratislava, súd zistil, že zriaďovateľ Bratislavský samosprávny kraj v Bratislave dňa 22.06.2009 pod
č. 012/2009 vydal Zriaďovaciu listinu pre Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača,
Pri vinohradoch 267, Bratislava, ktorý je rozpočtovou organizáciou, svojimi príjmami a výdavkami je

napojený na rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja, bol zriadený na dobu neurčitú. V článku
IV. bol vymedzený predmet činnosti. V Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov Rača sa
poskytujú sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného
postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. Sociálna
služba sa poskytuje na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ktorá musí byť uzatvorená

písomne a spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný / bod 11. / Štatutárnym
orgánom domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov Rača je riaditeľ, ktorého vymenúva a
odvoláva Zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja. Domov sociálnych služieb a zariadenie
pre seniorov Rača hospodári s majetkom vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý mu
bolzverenýnaplneniepredmetujehočinnosti.Zriaďovacialistinanadobudlaúčinnosťdňom1.júla2009.

11. Z rozhodnutia Domova dôchodcov Rača, ul. Pri vinohradoch č. 267, č. DD-2737/2001 zo dňa
14.09.2001/právoplatnédňa14.09.2001/,súdmalpreukázané,ženazákladetohtorozhodnutiaDomov
dôchodcov Rača, ul. Pri Vinohradoch č. 267 rozhodlo o poskytovaní celoročnej starostlivosti žalovanej v
Domove dôchodcov Rača - penziónová časť, ul. Pri vinohradoch 267, Bratislava, č.b. 342 od 14.09.2001

na dobu neurčitú.

12. Z rozhodnutia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. MAGS OSV
53969/2010-326109/1425 zo dňa 18.11.2010 / právoplatné dňa 31.12.2010 / súd zistil, že žalovaná sa
podľa § 35 a prílohy č. 3 a prílohy č. 4 k zákonu o sociálnych službách s odkázanosťou na pomoc inej

fyzickej osoby II. stupňa na základe dosiahnutia 85 bodov a určenia priemerného rozsahu odkázanosti
2-4hod./deňa60-120hod./mesiacpovažujezafyzickúosobuodkázanúnasociálnuslužbuvzariadení
pre seniorov.13. Z listu Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny SR zo dňa 03.05.2011 mal súd preukázané, že
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v predmetnom liste uviedlo právne
stanovisko k § 106 ods. 5 až 8 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení

zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o sociálnych službách“) - poskytovanie sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb
podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 (zákon o sociálnej pomoci) a zosúladenie právnych
vzťahovsozákonomúčinnýmod1.januára2009(zákonosociálnychslužbách).Zozáverupredmetného
listu vyplýva, že rozhodnutia o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a o úhrade

za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb vydané podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o
sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov strácajú platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu v tomto zariadení podľa zákona o sociálnych službách,
najneskôr 1. januára 2012. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu
službu v zariadení sociálnych služieb, najneskôr s účinnosťou od 1. januára 2012 zanikne právny
dôvod poskytovania sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb podľa doterajšej právnej úpravy

(zákona o sociálnej pomoci) a teda v konkrétnych dotknutých prípadoch sa odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení sociálnych služieb, najneskôr
s účinnosťou od 1. januára 2012 nemôže sociálna služba v zariadení sociálnych služieb poskytovať na
základe rozhodnutia o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a o úhrade za poskytnutú
starostlivosť v zariadení sociálnych služieb vydaného podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci

v znení neskorších predpisov. Nárok na poskytovanie sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb
v konkrétnych dotknutých prípadoch, dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti
na sociálnu službu v zariadení sociálnych služieb, najneskôr s účinnosťou od 1. januára 2012, môže
vzniknúť len na základe splnenia právnych podmienok ustanovených v zákone o sociálnych službách. To
znamená,žeponadobudnutíprávoplatnostirozhodnutiaoodkázanostifyzickejosobynasociálnuslužbu

jeprávnymtitulomnaposkytovaniesociálnejslužbylenzmluvaoposkytovanísociálnejslužbytak,akoto
predpokladá zákon o sociálnych službách. Povinnosť poskytovateľa sociálnej služby uzatvoriť s fyzickou
osobou zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách, však neznamená
vznik tejto povinnosti na strane tejto fyzickej osoby. Ak však táto fyzická osoba na základe svojho
slobodného, určitého a vážneho rozhodnutia zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s poskytovateľom

sociálnej služby neuzavrie, nemá záujem o poskytovanie sociálnej služby zo strany tohto poskytovateľa
sociálnej služby a stráca tým právny titul poskytovania tejto sociálnej služby u tohto poskytovateľa. Svoje
právo na poskytovanie sociálnej služby, na ktorú je táto fyzická osoba odkázaná na základe vydaného
právoplatného rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu môže realizovať na základe informovaného
výberu poskytovateľa sociálnej služby v súčinnosti s príslušnou obcou alebo vyšším územným celkom

v súlade s § 8 a § 6 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnych službách. Po uplynutí lehoty do 31. decembra
2011 za stavu, že nie sú splnené podmienky bezodkladného poskytovania sociálnej služby v zariadení
sociálnychslužieb(§92ods.8spoukazomna§8ods.6zákonaosociálnychslužbách)vzniknenárokna
poskytovanie sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb v súlade so zákonom o sociálnych službách
len na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb uzatvorenej medzi

poskytovateľom sociálnej služby a fyzickou osobou, ktorá má záujem o poskytovanie sociálnej služby
a na základe právoplatného rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu tak, ako to ustanovuje § 74
zákona o sociálnych službách.

14. Z osobnej karty klienta - žalovanej z 11.03.2013 (č. l. 61) súd zistil, že žalovaná za obdobie od

1.01.2011 do 31.12.2011 platila úhrady za bývanie a iné služby mesačne iba vo výške 143,01 €, pričom
za uvedené obdobie rozdiel v žalobcom požadovaných nezaplatených úhradách za bývanie a iné služby
predstavuje sumu 1.233,62 €.

15. Z osobnej karty klienta - žalovanej z 11.03.2013 (č. l. 62) súd zistil, že žalovaná za obdobie od

1.01.2012 do 31.12.2012 platila úhrady za bývanie a iné služby mesačne iba vo výške 143,01 €, pričom
za uvedené obdobie rozdiel v žalobcom požadovaných nezaplatených úhradách za bývanie a iné služby
predstavuje sumu 1.976,30 €.

16. Z osobnej karty klienta - žalovanej z 17.04.2015 (č. l. 130) súd zistil, že žalovaná za obdobie od

1.01.2013 do 31.12.2013 platila úhrady za bývanie a iné služby mesačne iba vo výške 143,01 €, pričom
za uvedené obdobie rozdiel v žalobcom požadovaných nezaplatených úhradách za bývanie a iné služby
predstavuje sumu 2.718,98 €.17. Z osobnej karty klienta - žalovanej z 17.04.2015 (č. l. 131) súd zistil, že žalovaná za obdobie od
1.01.2014 do 31.12.2014 platila úhrady za bývanie a iné služby mesačne iba vo výške 143,01 €, pričom
za uvedené obdobie rozdiel v žalobcom požadovaných nezaplatených úhradách za bývanie a iné služby

predstavuje sumu 3.466,64 €.

18. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že sa plne stotožňuje s podanou žalobou v znení
jej modifikácie (rozšírenie petitu žaloby) ako aj príslušenstva tam vyšpecifikovanom ako aj náhrady
trov konania, všetkých písomných podaní nachádzajúcich sa v spise s tým, že sa jedná o nárok za

poskytovanie sociálnych služieb, konkrétne za ubytovanie žalovanej u žalobcu v období od 31.12.2010
do 31.12.2014, čo je vlastne skutkový základ sporu, pričom pri právnej kvalifikácii vychádzal, že zo
strany žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalobca jej poskytol sociálne služby bez
existencie zmluvy, pričom práve táto zmluva je základom poskytovania uvedených služieb. Žalovaná
bola prijatá do zariadenia v roku 2001 na základe rozhodnutia vydaného podľa zákona č. 195/1998
Z. z.. Zákonom č. 448/2008 Z. z. bol zrušený zákon č. 195/1998 Z. z. a sociálne služby, dovtedajšia

starostlivosť, sa poskytujú od 01.01.2009 na základe zmluvy. Táto skutočnosť vyplýva z § 74 zákona
č. 448/2008 Z. z., v prípade žalovanej sa však uplatnili prechodné ustanovenia zákona č. 448/2008
Z. z. a moment odkedy malo dôjsť k poskytovaniu služby na základe zmluvy nie je 01.01.2009, ale
nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti, k čomu došlo 31.12.2010, od tohto dátumu si
uplatňujú pohľadávku v tomto konaní. Od tohto momentu zákon č. 448/2008 Z. z. predpokladá ako jediný

právny titul pre poskytovanie sociálnej služby zmluvu. Uvedené vyplýva z § 106 ods. 5 - 8 zákona č.
448/2008 Z. z.. Tento záver možno oprieť aj o usmernenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky z 03.05.2011 a o vyjadrenie Úradu verejnej ochrankyne práv z 28.8.2014, z ktorého
cituje: „to znamená, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na
sociálnu službu je právnym titulom na poskytovanie sociálnej služby len zmluva o poskytovaní sociálnej

služby tak ako to predpokladá zákon o sociálnych službách“ - jedná sa o usmernenie Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Z vyjadrenia Úradu verejnej ochrankyne práv
vyplýva, že „zmluva o poskytovaní sociálnych služieb je jediným právnym titulom na základe ktorého
poskytovateľ poskytuje sociálnu službu podľa zákona o sociálnych službách. Keďže túto zmluvu odmieta
podávateľ podpísať je iba na dobrej vôli poskytovateľa sociálnych služieb v akom rozsahu a či mu

poskytne sociálnu službu.“ K uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom a žalovanou nedošlo, hoci žalobca
predložilžalovanejniekoľkonávrhovzmlúv.Čosatýkaplnenia,ktoréboloposkytnutéžalovanou,žalobca
uviedol, že si uplatňuje pohľadávku v súvislosti s ubytovaním pod ktorým sa rozumie užívanie obytnej
miestnosti s príslušenstvom č. 342 zariadenie pre seniorov časť Pri vinohradoch, užívanie spoločných
priestorov a prijímanie vecných plnení spojených s ubytovaním. Za podstatnú okolnosť v tomto konaní

považuje spôsob akým je určovaná výška úhrady za sociálnu službu, ktorá na rozdiel od bežného nájmu
umožňujúceho dohodu strán, je kogentne upravená právnym predpisom, v tomto prípade Všeobecne
záväzným nariadením Bratislavského samosprávneho kraja č. 31/2009 v znení neskorších predpisov.
Žalobca si uplatňuje pohľadávku vo výške, ktorá predstavuje rozdiel medzi úhradou podľa uvedeného
cenového predpisu a sumami, ktoré žalovaná počas žalovaného obdobia žalobcovi zaplatila.

19. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že sa pridržiava žaloby, ktorú podal na súd za
žalobcu jeho právny zástupca.

20. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že so žalobou nesúhlasila, žiadala ju celú zamietnuť a to z dôvodu,

že býva na 4 p. len sama a to vyše 2 rokov, sem tam niekto býva, ale ten krúžok, kde sa označuje
počet obyvateľov - stále je tam sama, jedná sa teda o prázdne byty, žalovaná hovorí len za svoje
poschodie, tým chce povedať, že keď bol plný stav obyvateľov, boli tri upratovačky, pričom teraz sú
štyri, ďalej žalovaná dala súdu do pozornosti, že keď podpísala, aby jej upratovali raz za dva mesiace,
teraz jej upratovačky oznámili, že to bude každý mesiac, čo si žalovaná nepriala, nakoľko si udržiava

nehnuteľnosť, pričom jej upratovačky upratujú hodinu, a za hodinu sa to poriadne upratať nedá a
žalovaná si to má platiť. Žalovaná na otázku súdu uviedla, že sa nebráni podpisu zmluvy, avšak za tých
istých podmienok ako predtým, t.j. za tú istú výšku 143 €, nakoľko žalovaná nemieni spätne nič žalobcovi
platiť a nech je všetko tak ako bolo predtým ako za starej éry, nie je teraz ani poriadok ani nič. Čo sa
týka výdavkov, ktoré žalovaná má (diktované do zápisnice), tak jedná sa o nasledovné peňažné sumy

á mesačne: 1/ byt 143 €, 2/ telefón 15 €, 3/ TV 16 €, 4/ elektrika 25 € (lebo si sama varí), 5/ lieky 70 €,
6/ čistiace potreby 40 € - toal.pap., mydlo, prášok na pranie atď..., 7/ kaderník 10 €, 8/ pedikúra 10 €, 9/
strava denne 4 € - 120 € / mesačne. Ďalej uviedla, že jej dôchodok mesačne činí 440 €.21. Z prednesu (pôvodného) zástupcu žalovanej Ing. Pavla Ščepána vyplynulo, že navrhol súdu, aby
vykonal dokazovanie vo veci návrhu zmluvy o poskytovaní soc. služby, a to či žalobca si splnil svoju
zákonnú povinnosť riadne, t.j. či obsah návrhu zodpovedá regulácii Zákona o poskytovaní soc. služieb,

konkrétne § 106 ods. 5,6,7, § 74, § 72 ods. 4, § 73 ods. 2 zák. č. 448/2008 Z. z. v platnom znení.
Ďalej zástupca žalovanej navrhol dokazovanie o vyčíslovaní ekonomických oprávnených nákladoch,
t. j. o ich obsahu a štruktúre podľa § 72 ods. 5 citovaného zákona, konkrétne znalecké dokazovanie,
znalca v oblasti ekonomickej a špecifickej oblasti ekonomiky verejnej správy, kt. by mal zodpovedať na
to, či náklady, kt. vyčísluje žalobca sú skutočne ekonomicky oprávnenými nákladmi tak ako ich definuje

citovaný zákon, a súčasne, či vyčíslovanie týchto nákladov podľa druhu služby poskytovanej zodpovedá
účelu objektívne stanoveného limitu maximálnej výšky úhrady za soc. službu v zariadení pre seniorov
- žalovanej. Ďalej zástupca žalovanej navrhol, aby súd preskúmal návrh zmluvy aj z pohľadu OZ § 53
(nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách), a vykonal dokazovanie o cieľovej skupine prijímateľov,
ktorým je poskytovaná služba podľa § 35 cit. Zák. a cieľové skupiny sú uvedené v ods. 1a a 1b.

22. Súd na návrh na dokazovanie bývalého zástupcu Ing. Pavla Ščepána, bytom Bratislava,
Blumentálska 15, žalovanej ešte za účinnosti OSP (v čase rozhodovania CSP) nevykonal a to s
poukazom na notoricky známu judikatúru v tejto oblasti, nehospodárnosť konania - jeho zbytočným
predlžovaním.

23. Podľa § 106 ods. 5 prechodných a záverečných ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych
službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní / živnostenský
zákon / v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych
služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb, fyzická osoba,

ktorej sa na základe rozhodnutia o poskytovaní sociálnej služby, alebo fyzická osoba, ktorej sa na
základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb
podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, alebo ktorá je na základe rozhodnutia zaradená do
poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa zákona
účinného do 31. decembra 2008, sa považuje za odkázanú na túto sociálnu službu v rozsahu, ktorý

zodpovedá minimálne požadovanému stupňu odkázanosti na poskytovanie sociálnej služby v tomto
zariadení podľa zákona účinného od 1. januára 2009 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o
odkázanosti na sociálnu službu v tomto zariadení podľa zákona účinného od 1. januára 2009, najdlhšie
do 31. decembra 2011.

24. Podľa § 106 ods. 6 cit. zákona, poskytovateľ sociálnej služby, ktorý do 31. decembra 2008 poskytoval
starostlivosť v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom fyzickej osobe, ktorá po 31. decembri
2008 nie je odkázaná na túto starostlivosť na základe právoplatného rozhodnutia podľa zákona účinného
od 1. januára 2009, je povinný tejto fyzickej osobe naďalej poskytovať sociálnu službu podľa zákona
účinného od 1. januára 2009.

25. Podľa § 106 ods. 7 cit. zákona, sociálne služby, ktoré sa fyzickej osobe poskytovali k 31. decembru
2008, sa po tomto dni poskytujú podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu a uzatvorenia zmluvy o
poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009. Poskytovateľ sociálnej služby

je povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa zákona účinného od 1. januára 2009
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu.

26. Podľa ustanovenia § 72 ods. 2 cit. zákona, verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady
za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74 v súlade so všeobecne

záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených
nákladov znížených o príjem z finančného príspevku na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa
§ 71 ods. 6 a príjem z úhrady ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním sociálnej
služby podľa § 71 ods. 7.

27. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia podľa OZ.

28. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.29. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná na základe rozhodnutia Domova
dôchodcov Rača, ul. Pri vinohradoch č. 267, č. DD-2737/2001 zo dňa 14.09.2001 / právoplatné dňa
14.09.2001 / bola prijatá do Domova dôchodcov Rača, ul. Pri Vinohradoch 267, Bratislava a to konkrétne
do jeho penzionovanej časti, kde užíva byt č. 342 s celoročnou starostlivosťou, počnúc dňom 14.09.2001
na dobu neurčitú.

32. Podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, ktorý nadobudol účinnosť 1.01.2009,
prijímatelia sociálnej služby sú povinný platiť úhradu za sociálnu službu určenú poskytovateľom
sociálnej služby podľa § 72 ods. 1 cit. zákona. Verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu
úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74, v súlade so
Všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky

oprávnených nákladov podľa § 72 ods. 2 cit. zákona. Žalobca ako poskytovateľ sociálnej služby (ďalej
len „poskytovateľ sociálnej služby“) bol povinný uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa
zákona účinného od 1.01.2009 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti fyzickej osoby
na sociálnu službu v zmysle § 106 ods. 7 cit. zákona. Poskytovateľ sociálnej služby si svoju zákonnú
povinnosť splnil a predložil žalovanej návrh Zmluvy č. 36/2010/P o poskytovaní sociálnej služby a návrhy

Dodatkov č. 1/2011/P, č. 2/2011/P k tejto zmluve, avšak žalovaná zmluvu ani dodatky s poskytovateľom
sociálnej služby neuzavrela.

33. Poskytovateľ sociálnej služby bol však naďalej povinný žalovanej poskytovať sociálnu službu podľa
zákona č. 448/2008 Z. z. účinného od 1. 01. 2009, podľa § 106 ods. 6 prechodných a záverečných

ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z.. Súd mal za to, že právnym dôvodom žalovanej na poberaní
sociálnej služby od žalobcu bolo pôvodné rozhodnutie Domova dôchodcov Rača č. DD-2737/2001
zo dňa 14.09.2001 o umiestnení žalovanej v Domove dôchodcov Rača - penzióne pre dôchodcov
(právoplatné dňa 14.09.2001). S poukazom na prechodné ustanovenia cit. zákona súd dospel k
záveru, že žalovanej zanikol právny titul na poberanie predmetnej sociálnej služby dňom právoplatnosti

rozhodnutia o odkázanosti č. MAGS OSV 53969/2010-326109/1425 zo dňa 18.11.2010, t.j. dňa
31.12.2010, napriek tomu, že žalovaná prejavila vôľu zotrvať v zariadení žalobcu a teda naďalej prijímať
sociálnu službu v rozsahu ako ju poberá na základe predchádzajúceho rozhodnutia, avšak jej ďalší
pobyt je už bez právneho dôvodu, keďže neuzavrela zmluvu so žalobcom o poskytovaní sociálnej služby,
ktorá je podľa zákona č. 448/2008 Z. z. už jediným právnym titulom na poskytovanie sociálnej služby.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že žalovaná sa neriadila podľa platných predpisov,
smerníc, všeobecne záväzných nariadení, a preto súd žalobe vyhovel v jej modifikácii - 451 ods. 2 OZ.
Žalovaná si jednoducho nemôže určovať sama výšku mesačných platieb za jednotlivé mesiace, súd sa
nestotožnil s jej tvrdením ohľadom samotnej výšky platieb.

34. O príslušenstve pohľadávky súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ, nakoľko žalobcovi vznikol nárok
na zákonný úrok, keďže žalovaná sa dostala do omeškania.

35. Žalovaná bola v konaní riadne vypočutá, avšak sústavne sa nedostavovala na ďalšie pojednávania,
súdu predkladala len lekárske potvrdenia od všeobecného lekára, absentovala správa od odborného

lekára, preto súd mal za to, že žalovaná svojvoľne robila prieťahy počas celého konania.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

38.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.39. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanej, ktorá bola v spore

neúspešnánáhradutrovkonania.Súdvzmysle§262ods.2CSPovýškepriznanejnáhradytrovkonania
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
tohto zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľnérozhodnutie.Exekúciuvykonátenexekútor,ktoréhovnávrhunavykonanieexekúcieoznačí
oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.