Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/154/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112223869
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1112223869.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: S. Š.,

J. O. XX.XX.XXXX, G. Č. J. Y. XX, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného: JUDr. Baltazár Mucska,
advokát, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 8.250 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania podľa miery úspechu vo výške 100 % v lehote
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 24.07.2012, sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy vo

výške 8.250 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode dňa 23.07.2009 v čase o 00:50 hod. v meste E. J.
Y. (ďalej len "Nehoda") došlo k usmrteniu S. Š., narodeného dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom Č.
J. Y. XX (ďalej len "Zosnulý"). Dopravnú nehodu zavinil Z. G., J. O. XX.XX.XXXX (ďalej len "Vinník")
ako vodič motorového vozidla značky Volkswagen Polo, D.: I.-XXX N. (ďalej len "Vozidlo"), v ktorom
sa Zosnulý viezol spolu so Š. H. M. Š. J., ktorí utrpeli ťažké zranenia, ktorým na mieste dopravnej

nehody podľahli. Vinník bol prevezený z miesta nehody do FNsP J. A. Reimana v Prešove, kde
na následky ťažkých poranení dňa XX.XX.XXXX zomrel. Uznesením sp.zn. ORP-308/JP-VT-2009 zo
dňa 23.07.2009 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie Vinníkovi pre prečin usmrtenia.
Trestné stíhanie bolo uznesením Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, sp.zn. Pv 686/09-15, zo
dňa 07.10.2009 zastavené z dôvodu úmrtia Vinníka. V čase dopravnej nehody bol Vinník vlastníkom
Vozidla a so žalovaným mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou tuzemského motorového vozidla č. 6519127590 (ďalej len "Zmluva"). Splnomocnený

zástupca žalobcu na mimosúdne rokovania spoločnosť Európske Centrum Odškodného, spol. s r.o.
(ďalej len "Splnomocnenec"), vyzvala žalovaného listom zo dňa 27.06.2012 na zaplatenie nemajetkovej
ujmy vo výške 8.250 €. Žalovaný listom zo dňa 29.06.2012 oznámil Splnomocnencovi, že zo Zmluvy
nie je možné poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca je otcom Zosnulého. Pri Nehode došlo k
neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na súkromie ako aj rodinný život. V dôsledku smrti Zosnulého
došlo k neodčiniteľnej ujme a deštrukcii rodinných a interpersonálnych väzieb tvoriacich základ a rámec
žalobcovho súkromného života, keďže žalobca navždy stratil možnosť viesť rodinný a súkromný život

so Zosnulým.
3. Na preukázanie svojich tvrdení predložil:
- Úmrtný list zo dňa 24.07.2009 (č.l. 5)
- Uznesenie Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, sp.zn. Pv 686/09-15 zo dňa 07.10.2009 (č.l. 6-7)- UPLATNENIE NÁROKOV NA NÁHRADU ŠKODY zo dňa 27.06.2012 (č.l. 8-9)
- Oznámenie o riešení škodovej udalosti číslo 9519012770 z poistnej zmluvy číslo 6519127590 zo dňa
29.06.2012 (č.l. 10)

4. Podaním zo dňa 31.12.2012 sa žalovaný vyjadril k žalobe tak, že poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 20.04.2011, sp.zn. 4Cdo/168/2009, ktorým bol ustálený právny záver o nemožnosti
uplatňovania nároku z titulu ochrany osobnosti z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "PZP") škodcu, resp. vinníka.

5. Podaním zo dňa 30.09.2013 žalobca navrhol, aby súd prerušil konanie do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 4C/233/2009 v spojení s konaním
vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 6Co/127/2010. Súd uznesením zo dňa 17.10.2013
konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou
pod sp.zn. 4C/233/2009 v spojení s konaním vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn.
6Co/127/2010.

6. Podaním zo dňa 17.12.2018 žalobca navrhol súdu, aby pokračoval v konaní, nakoľko v konaní
vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 4C/233/2009 v spojení s konaním vedeným
na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 6Co/127/2010 sa rieši prejudiciálna otázka, ktorá má zásadný
vplyv na posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Podľa žalobcu však táto otázka bola
prejudikovaná uznesením Ústavného súdu SR (ďalej len "ÚSSR"), sp.zn. III.US 666/2016 zo dňa

11.09.2016 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR (ďalej len "NSSR"), sp.zn. 6MCdo/1/2016 zo dňa
31.07.2017, a to tak, že z PZP je poisťovňa povinná pokryť nie len škodu, ale aj nemajetkovú ujmu,
nakoľko pojem škoda použitý v zákone č. 381/2001 Z.z. (ďalej len "ZoPZP") je ústavne konformným
spôsobom interpretovateľný extenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú ujmu.
7. Podaním zo dňa 15.02.2019 žalovaný vzniesol námietku premlčania podľa ustanovenia § 15 ods. 2

ZoPZP, v zmysle ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za 2 roky odo dňa, kedy sa poškodený
o dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Podľa žalovaného sa žalobca o škode a kto za ňu
zodpovedá dozvedel v deň Nehody, teda dňa 23.07.2009 a žaloba bola súdu doručená dňa 21.12.2012.
Zároveň žalovaný poukázal na rozhodnutie NSSR, sp.zn. 6MCdo/1/2016 zo dňa 31.07.2017, na ktoré
poukazoval aj žalobca, v ktorom NSSR extenzívnym výkladom pojmu škoda konštatoval pasívnu vecnú

legitimáciupoisťovní,jepretopotrebnéaplikovaťustanoveniaonáhradeškodyajvovzťahukpremlčaniu
predmetného nároku. Následne žalovaný uviedol, že s výkladom NSSR nesúhlasí a poukázal na
skutočnosť, že žalobca nenavrhol vykonať žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení o existencii
silných sociálnych, morálnych, citových a kultúrnych vzťahov medzi ním a Zosnulým. Napriek tomu, že
sa smrť Zosnulého nepochybne prejavila v súkromnom živote žalobcu, nezakladá to automaticky nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovanému sa priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch
žalobcovi zdá byť neprimerané, nakoľko Nehoda nebola spôsobená úmyselne. Žalovaný navrhol, aby
konajúci súd pripojil vyšetrovací spis sp. zn. ORP-308/JP-VT-2009 za účelom zistenia prípadnej miery
spoluzavinenia zosnulého na nehode.
8. Podaním zo dňa 23.09.2019 sa žalobca vyjadril k námietke premlčania tak, že žaloba nebola súdu

doručená 21.12.2012 ako to uviedol žalovaný, ale 21.07.2012, teda pred uplynutím všeobecnej 3 ročnej
premlčacej doby. Uplatnený nárok predstavuje peňažnú satisfakciu za zásah do osobnostných práv
žalobcu, ktorý sa podľa žalobcu premlčuje vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej dobe. Žalobca uviedol,
že smrťou Zosnulého došlo k zásahu do jeho práva na súkromie, pretože mu bolo znemožnené s
ním vytvárať, udržovať a rozvíjať medziľudské vzťahy na sociálnej báze. Ďalej žalovaný uviedol, že

žalobca vo svojom podaní účelne cituje rozhodnutia, v ktorých bola priznaná náhrada nemajetkovej
ujmy v peniazoch v minimálnej výške, pričom sú nesporne známe rozhodnutia súdov, kde bola priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy vo vyššej výške, avšak žiadne rozhodnutie žalobca neoznačil.
9. Na pojednávaní konanom dňa 09.06.2020 žalobca uviedol, že Zosnulý žil pred dopravnou nehodou so
žalobcom v spoločnej domácnosti, mali vytvorený pevný citový vzťah a jeho smrť znamenala pre žalobcu

značnú traumu. Premlčacia doba je v prípade náhrady nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti
podľa jeho názoru 3 ročná, s poukazom na rozhodnutia NSSR sp.zn. 5Cdo/278/2007, R75/2008 a
R58/2014. Ďalej poukázal na to, že pri Nehode zomreli ďalšie dve osoby, pričom tunajší súd pozostalým
po týchto osobách priznal v konaní sp.zn. 11C/145/2012 náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6.187,50
€. Rozsudok tunajšieho súdu bol následne potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave.

Žalovaný následne uviedol, že trvá na podanej námietke premlčania. Žaloba bola súdu doručená
dňa 24.07.2012, teda po uplynutí objektívnej premlčacej doby, nakoľko momentom zásahu do práv
žalobcu bol deň 23.07.2012 a v zmysle ustanovenia § 122 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len "OZ") došlo k uplynutiu premlčacej lehoty dňa 23.07.2012. Napriek uvedenémuvšak žalovaný trvá na názore, že je potrebné aplikovať subjektívnu 2 ročnú premlčaciu dobu, nakoľko
aj žalobcom uvádzané rozsudky deklarujú, že voči poisťovni sa náhrada nemajetkovej ujmy uplatňuje
ako náhrada škody cez ustanovenia ZoPZP. Podľa žalovaného sa nemožno na jednej strane tváriť,

že sa jedná o škodu vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii a že sa jedná o nemajetkovú ujmu vo
vzťahu k premlčaniu. V konaní doposiaľ nebola preukázaná intenzita zásahu do osobnostných práv
žalobcu, nakoľko samostatná existencia rodinného pomeru nepostačuje na preukázanie a stanovenie
výšky náhrady nemajetkovej ujmy.
Súd uviedol svoj predbežný právny názor, podľa ktorého je žalobcom uplatnený nárok premlčaný,

pretožepremlčaciadobajevdanomprípadeupravená§15ods.2ZoPZP,ktorýodkazujenaustanovenie
§106ods.2OZ,ktoréustanovujesubjektívnudvojročnúpremlčaciudobu.Tátozačínaplynúťokamihom,
kedy sa žalobca o škode dozvedel, teda okamihom, keď sa dozvedel, že došlo k Nehode, k úmrtiu
Zosnulého a kedy získal vedomosť o tom, kto je škodcom. Podľa vyjadrenia žalobcu, žil žalobca so
Zosnulým v spoločnej domácnosti, musel sa žalobca o nehode dozvedieť v priebehu niekoľkých dní od
Nehody. Zo spisu nevyplýva, kedy sa žalobca dozvedel o škodcovi, avšak v tejto otázke je pomerne

rozsiahla judikatúra, podľa ktorej sa poškodený mohol dozvedieť o škodcovi pri dopravnej nehode
už v samotný deň Nehody za predpokladu, že vinník z miesta Nehody neušiel. Vzhľadom k tomu,
že vinník utrpel pri nehode zranenia, ktorým následne podľahol, javí sa útek z miesta nehody ako
nepravdepodobný.
10. Súd vykonal dokazovanie listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu, a oboznámil sa s ostatným

obsahom súdneho spisu, vrátane súdnych rozhodnutí, ktoré označili procesné strany.
11. Súd nevykonal dokazovanie, navrhnuté žalovaným - pripojenie vyšetrovacieho spisu sp. zn.
ORP-308/JP-VT-2009, ktorého pripojenie žalovaný navrhoval za účelom zistenia prípadnej miery
spoluzavinenia zosnulého na nehode. Pretože súd nárok žalobcov meritórne neposudzoval, vykonanie
tohto dôkazu bolo nadbytočné. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal dôkaz, navrhnutý žalobcom, a to

výsluch žalobcu na preukázanie intenzity zásahu do osobnostných práv žalobcu. Na tomto mieste súd
naviac podotýka, že dôkazy sa vykonávajú na preukázanie sporných skutočností a vykonaniu dôkazu
výsluchom strany sporu predchádza povinnosť strany sporu uplatniť všetky skutkové tvrdenia, potrené
na posúdenie dôvodnosti jeho nároku. Žalobca žiadne skutkové tvrdenie k intenzite zásahu do jeho práv
neuplatnil, preto žiadne skutkové tvrdenie o tejto otázke ani nebolo sporné.

Z vykonaného dokazovania a z nesporných tvrdení procesných strán mal súd za preukázaný nasledujúci
skutkový stav:
12. Z Úmrtného listu zo dňa 24.07.2009 mal súd za preukázané, že S. Š., narodený dňa 02.06.1972,
bytom Čierne nad Topľou 85 (Zosnulý), zomrel dňa 23.07.2009 v Hanušovciach nad Topľou.
13.ZuzneseniaOkresnejprokuratúryVranovnadTopľou,sp.zn.Pv686/09-15,zodňaXX.XX.XXXXmal

súd za preukázané, že trestné stíhanie vedené voči obvinenému Z. G., narodenému dňa XX.XX.XXXX,
bytom Č. J. Y. XXX (Vinník), bolo zastavené z dôvodu smrti Vinníka. Z výsledkov vyšetrovania však
vyplýva, že k Nehode došlo dňa 23.07.2009 o 00.50 hod, bola spôsobená Vinníkom a syn žalobcu
nehode podľahol na mieste nehody.
14. Z listiny Uplatnenie nárokov na náhradu škody mal súd za preukázané, že žalobca si nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.250 € uplatnil u žalovaného dňa 27.06.2012.
15. Z Oznámenia o riešení škodovej udalosti číslo 9519012770 z poistnej zmluvy číslo 6519127590
mal súd za preukázané, že žalovaný odpovedal žalobcovi na uplatnený nárok tak, že za spôsobenú
nemajetkovú ujmu nezodpovedá.
16. Žaloba bola súdu doručená poštou, pričom z obálky, v ktorej bola žaloba súdu doručená vyplýva, že

bola podaná na poštovú prepravu dňa 20.7.2012, pravdepodobne v Žiline (pečiatka pošty nie je v časti
miesta podania úplne čitateľná; tomuto zodpovedá aj začiatok - prvé tri čísla- poštového smerového
čísla 010, ktoré je priradené Žiline), a bola doručená tunajšiemu súdu dňa 24.7.2012, čomu zodpovedá
aj pečiatka na prvej strane žaloby, na ktorej je uvedené došlo tunajšiemu súdu dňa 24.7.2012 v 2
rovnopisoch a zväzok príloh. Deň 20.07.2012 pripadol na piatok a deň 24.7.2012 na utorok.

Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 8.250 € s
príslušenstvom titulom náhrady nemajetkovej ujmy.
Skutkové a právne závery súdu:
17. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov

pri usmrtení.
18. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.19. V konaní bolo sporné, či nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je nárokom krytým povinným
zmluvným poistením vozidla, ktorým bola škoda žalobcom spôsobená, teda či je daná pasívna vecná
legitimácia žalovaného, ako aj otázka dĺžky premlčacej doby, ktorá sa na žalovaný nárok vzťahuje.

20. Pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky, čo treba
rozumieť pod pojmom škoda (použitým v ZoPZP). Pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať
extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým
(po blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla) z
titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, spočívajúci v zásahu do ich

práva na súkromný a rodinný život. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou motorových
vozidiel je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej
správy k zodpovednostnému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto
udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu
zodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných
práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. (rozsudok NS SR z 31.07.2017, sp.

zn. 6 MCdo 1/2016).
21. Ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe a vyššie uvedeného rozsudku NSSR, z PZP sa uhrádza tak
škoda, ako aj nemajetková ujma. Pojem škoda je potrebné vykladať v súlade s komunitárnym právom a
v súlade s účelom zákona, ktorým je zmierniť následky škôd, ku ktorým došlo prevádzkou motorového
vozidla. Nakoľko v danom prípade došlo k usmrteniu Zosnulého, syna žalobcu, došlo k zásahu do

žalobcových osobnostných práv, a je teda daná pasívna vecná legitimácia žalovaného.
22.Poisťovateľomdotknutéhovozidlabolžalovaný.Podľa§15ods.1zákonač.381/2001Z.z.ježalobca
oprávnený uplatniť si vzniknutú škodu priamo voči poisťovateľovi, čo aj žalobou urobil. Podmienkou
uplatnenia si nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia u poisťovateľa nie je, aby si
poškodený uplatnil škodu najskôr u škodcu, prípadne skutočnosť, že škodca odmietne škodu zaplatiť.

23.Predtým,akosasúdzaoberalsamotnýmmeritórnymnárokom,bolopotrebné,vzhľadomnanámietku
premlčania vznesenú žalovaným, posúdiť včasnosť podania žaloby.
24. Podľa § 15 ods. 2 ZoPZP, na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká
úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
25. Ustanovenie § 15 ods. 2 ZoPZP odkazuje poznámkou č. 22 na § 106 OZ.

26. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
27. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

28. Podľa § 15 ods. 2 ZoPZP sa nárok žalobcu na náhradu škody voči poisťovateľovi (ako priamy nárok
poškodeného podľa § 15 ods. 1 ZoPZP) premlčí v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá začína
plynúť odo dňa, kedy sa žalobcovia dozvedeli o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá.
29.Pojem"dozviesaoškode"(§106ods.1OZ)vyjadrujenielenvedomosťpoškodenéhooprotiprávnom
úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého

druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol
svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde (Z IV, s. 634 ods. 3).
30. Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného
posudku), ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje,
ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu

majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného
spresnenia (Ro NS ČR z 29. 11. 2006, sp. zn. 25 Cdo 721/2005).
31. Dovolací súd nepovažuje za správny názor, že žalobca nadobudol vedomosť o tom, kto za
vzniknutú škodu zodpovedá, až 30. júna 2001, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného
súdu Humenné, ktorým bol žalovaný odsúdený pre trestný čin sprenevery a žalobca bol ako poškodený

odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie (t.j. názor, že k tomuto
dňu sa viaže začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody). Poškodený sa totiž dozvie
o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových
okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba
za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte.

Žalobca ako právnická osoba získal informáciu o skutkových okolnostiach týkajúcich sa žalovaného ako
za škodu zodpovedajúceho subjektu tak, ako to v odôvodnení napadnutého rozsudku opísal odvolací
súd, teda nie až z rozsudku Okresného súdu Humenné z 31. mája 2001 sp. zn. 1 T 170/2001. Táto
skutočná vedomosť o osobe zodpovedajúcej za škodu, ktorou od uvedeného dňa žalobca disponoval, užv tom čase nepochybne stačila na podanie žaloby. Nebol teda daný dôvod, aby sa plynutie (subjektívnej)
premlčacej doby práva na náhradu škody začalo odvíjať až od právoplatnosti uvedeného rozsudku. To,
že žalobca v spomenutom trestnom konaní uplatnil svoj nárok na náhradu škody proti žalovanému,

iba potvrdzuje, že mal informáciu o tomto zodpovedajúcom subjekte. (Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. mája 2010 sp. zn. 1 Cdo 82/2009).
32. Zákon č. 381/2001 Z. z. (m. i.) upravuje spôsob zániku poistenia pre nezaplatenie poistného a
zároveň určuje aj presný okamih zániku poistného vzťahu (viď § 9 ods. 4 cit. zákona). Takto koncipovaná
právna norma vo svojej hypotéze presne, zrozumiteľne a úplne formuluje spôsob i okamih zániku

právneho vzťahu. V tejto súvislosti nie je zrejmý priestor pre subsidiárne použitie všeobecnej právnej
úpravy (poznámka súdu - z rozhodnutia vyplýva, že všeobecnou právnou úpravou sú v danom prípade
príslušné ustanovenia občianskeho zákonníka o zániku poistenia) /rozhodnutie NS SR sp. zn. 7 MCdo
8/2013 z 9.7.2014/.
33. Z rozhodnutia v trestnej veci Vinníka, ktorý spôsobil dopravnú nehodu vyplýva, že dňa 23.07.2009
došlopriNehodekusmrteniuZosnulého,synažalobcu,ktorýbývalsožalobcomvspoločnejdomácnosti.

Je preto nepochybné (a žalobca to ani nenamietal), že žalobca sa dozvedel o dopravnej nehode
pravdepodobnevdeň,kedysanehodastala,prípadnevkrátkomčasovomúsekupotom,najneskôrvšak
dňa 24.07.2009, kedy bol vyhotovený úmrtný list Zosnulého. Najneskôr dňom vyhotovenia úmrtného
listu žalobca musel vedieť aj o tom, kto je škodca a o tom, aká konkrétna škoda/nemajetková ujma mu
z konania škodcu vznikla. Premlčacia doba potom začala plynúť najneskôr dňa 25.07.2009 a uplynula

(podľa § 106 ods. 2 OZ) najneskôr 24.07.2011. Žaloba bola doručená súdu dňa 24.07.2012, teda rok
po uplynutí premlčacej doby.
34. Z vyššie uvedených dôvodov súd nemal inú možnosť ako vyhodnotiť námietku premlčania, vznesenú
žalovaným ako dôvodnú a nárok žalobcu ako premlčaný zamietnuť v celom rozsahu.
35. K námietke žalobcu, že nárok na peňažnú satisfakciu za zásah do osobnostných práv poškodeného

sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe súd uvádza, že s týmto názorom síce súhlasí,
avšak uvedené platí iba v prípade, ak by išlo o žalobu voči osobe škodcu/pôvodcu zásahu. Žalovaný
v prejednávanej veci nie je pôvodcom zásahu do osobnostných práv žalobcu, a voči nemu zákon o
povinnom zmluvnom poistení obsahuje osobitnú úpravu premlčacej doby, t.j. obsahuje špeciálnu právnu
úpravu, ktorá vylučuje aplikáciu všeobecnej právnej úpravy o posudzovaní premlčacej doby na nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy podľa všeobecnej trojročnej premlčacej doby. V prejednávanej veci je
potrebné postupovať podľa osobitnej právnej úpravy, ktorá tento nárok vníma ako formu škody, vrátane
prislúchajúcej premlčacej doby, ktorú občiansky zákonník pre všeobecnú škodu vymedzuje, čo je v
danom prípade dvojročná premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 OZ. Z uvedeného dôvodu súd túto
námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný v plnom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania podľa miery úspechu vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP)do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).