Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 6, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/436/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209001
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814209001.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcov: 1. C..

C. V., L.. X.X.XXXX, J. G., D. XX, X. C.. S. V., L.. XX.X.XXXX, J. G., D. XX, obaja právne zastúpení: 1.
I.. C. T., S., S. T. D. L. E., Y. XX, 2. C.. C. T., S., S. T. G., N. X proti žalovaným: X. I.L. C., L.. XX.X.XXXX,
J. Y. L. P., Š. XXX/XX, X. C.O. C., L.. XX.X.XXXX, J. Y. L. P., Š. XXX/XX, obaja právne zastúpení JUDr.
Matúšom Hribom, advokátom, Advokátska kancelária Bardejov, Na Hradbách 5 o zaplatenie 64.000 eur
takto

r o z h o d o l :

Žalovaní s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 46.975 eur spolu s 5,15%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 46.975 eur od 31.7.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť im spoločne a
nerozdielne sumu 64.000 eur spolu s 5,15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 64.000 eur odo
dňa 31.7.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že so žalovanými

dňa XX.X.XXXX uzavreli zmluvu o pôžičke podľa ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorej požičali žalovaným sumu 64.000 eur v hotovosti. Ďalej uviedli, že finančné prostriedky
im odovzdali pri podpise zmluvy, t.j. dňa 21.3.2014, čo žalovaní potvrdili svojim podpisom na zmluve o
pôžičke. Žalovaní sa zaviazali požičanú sumu vrátiť najneskôr do XX.X.XXXX v hotovosti, no napriek
viacerým výzvam doposiaľ finančné prostriedky nevrátili. Keďže nepristúpili k zaplateniu dlžnej sumy,
uplatňujú si voči nim v zmysle bodu 5 zmluvy o pôžičke aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy.

Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že pôžičku pre nich zabezpečovala matka žalobcu pani
V.T. D., s ktorou prebiehali všetky jednania, nakoľko táto im pôvodne prisľúbila iný druh záväzku a to
sprostredkovanie úveru, ktorí žalovaní potrebovali na splnenie záväzku, ktorým zabezpečovali firemnú
pohľadávku spoločnosti v konkurze. Zmluvné podmienky boli dojednané v konečnom dôsledku inak
a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko boli tieto podmienky v momente pred podpisom kontraktu
pozmenené. Takto v časovej tiesni boli nútení nielen podpísať zmluvu o pôžičke, ale zároveň bol nútený
podpísať kúpnu zmluvu na prevod chaty (ktorá mala pôvodne slúžiť len ako záloh) aj ich syn, ktorý

neskôr od tejto zmluvy odstúpil. Ešte pred uplynutím lehoty zročnosti ich pani V. vyzývala dlžnej sumy
veľmi nekorektným spôsobom a to zastrašovaním a neprimeraným psychickým nátlakom formou SMS
správ. V ďalšom uviedli, že nikdy neprejavili vôľu k tomu, aby sa vyhli svojej zmluvnej povinnosti a to
úhrady dlžnej sumy v skutočnej výške. Z uvedeného dôvodu sa preto pokúsili prostredníctvom právnehozástupcu vyriešiť spor pokonávkou, no bezvýsledne. V závere poukázali na ust. § 657 Občianskeho
zákonníka s tým, že zmluva je prísne reálnym kontraktom, preto k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné
odovzdanie pôžičky veriteľom dlžníkovi, čo bude v ďalšom konaní vecou žalobcov preukázať, nakoľko

žalovaný záväzok v predostretej forme a podmienkach popierajú.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadrením
žalovaných k žalobe a jeho prílohami, zmluvou o postúpení pohľadávky, vyšetrovacím spisom
Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, odbor kriminálnej polície Č.:M.-XXXX/OEK-XXXX, výpoveďami

účastníkov konania a svedkyne W.. S. V. a zistil tento skutkový stav.

Podľa zmluvy o pôžičke tak ako bola predložená žalobcami spolu so žalobným návrhom táto mala
byť uzatvorená dňa XX.X.XXXX a zmluvnými stranami na strane veriteľov mali byť žalobcovia a na
strane dlžníka žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade ako spoludlžníčka. Podľa čl. II. zmluvy -
touto zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažnú pôžičku a dlžník sa zaviazal poskytnutú

peňažnú pôžičku veriteľovi vrátiť za podmienok a spôsobom dohodnutým v tejto zmluve. Podľa čl. III.
veriteľ poskytne dlžníkovi peňažnú pôžičku v sume 64.000 eur v hotovosti, čo dlžník potvrdzuje svojim
podpisom. V zmysle čl. IV. touto zmluvou sa zaviazal veriteľ poskytnúť peňažnú pôžičku v sume 64.000
eur dňa 21.3.2014 a dlžník sa ju zaviazal vrátiť najneskôr do XX.X.XXXX s tým, že záväzok mal byť
splnený dňom vrátenia peňažnej pôžičky v sume 64.000 eur k rukám veriteľa v hotovosti. V bode V.

zmluvy si zmluvné strany dohodli úroky z omeškania v zmysle platných právnych predpisov SR. Podľa
záverečných ustanovení obsiahnutých v čl. VI. zmluvné strany si mali byť vedomé toho, že právne
vzťahy bližšie touto zmluvou neupravené sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ostatných
právnych predpisov. Zmluva sa mala stať platnou a účinnou dňom jej podpísania a zmluvné strany
zároveň prehlásili, že zmluvu podpísali riadne, slobodne, vážne a zrozumiteľne, nie pod nátlakom, nie

v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok čo potvrdili svojim podpisom.

Výzvou zo dňa 20.8.2014 žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu I.. T. vyzvali žalovaných na
úhradu dlhu z dôvodu, že finančnú sumu zo zmluvy o pôžičke v sume 64.000 eur boli povinní vrátiť do
XX.X.XXXX. Keďže sa tak nestalo, vyzýval ich právny zástupca na ich vrátenie najneskôr do 28.8.2014.

Súčasne ich upozornil na možnosť podania trestného oznámenia pre podozrenie z trestného činu
podvodu. Predmetné podanie podľa predložených podacích lístkov bolo zaslané žalovaným.

Žalovaní listom zo dňa 29.9.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslali právnemu
zástupcovi žalobcu vyjadrenie k vyššie uvedenému oznámeniu, v ktorom uviedli, že pôžička v uvedenej

výške poskytnutá nebola. V ďalšom poukázali na to, že všetky okolnosti súvisiace s predmetnou
vecou zabezpečovala matka žalobcu v 1.rade, pričom podmienky boli na poslednú chvíľu neštandardne
zmenené (pôvodne sa totiž malo jednať o sprostredkovanie úveru pre žalobcov) čo vyvolalo situáciu
tiesne u žalobcov vzhľadom k okolnostiam známym aj klientom, teda žalobcom. Vrátenia pôžičky sa
domáhala pani V. D.rubým a nátlakovým spôsobom a to ešte pred vnúteným dátumom splatnosti.

V ďalšom právny zástupca uviedol, že zo stany jeho klientov nebol žiadnym spôsobom prejavený
nezáujem pôžičku skutočne v poskytnutej výške vrátiť, resp. vec vysporiadať. Ohľadom poukázania na
trestný čin podvodu uviedol, že považuje za nemiestne, nakoľko jeho klienti nevykonali nič, čím by mali
byť žalobcovia akýmkoľvek spôsobom uvedení do omylu. Záverom opätovne uviedol, že žalovaní majú
záujem vec vyriešiť mierne a požiadal o možnosť prejednať podmienky.

Žalobca v 1. rade k veci uviedol, že čo sa týka tej spornej sumy, alebo toho rozdielu ktorý je rozporovaný,
tak poukazuje na to, že žalovaných do doby poskytnutia pôžičky vôbec nepoznal a pokiaľ by naozaj bola
poskytnutá len pôžička v sume 48.000 či 49.000 eur, prečo by ako taký poskytol jemu neznámym ľuďom
vyššiu sumu akoby poskytla jeho samotná mama, keďže on s bratom poskytli spolu vlastné finančné

prostriedky v sume 35.000 eur. Takže trvá na tom, že pôžička bola poskytnutá v sume 64.000 eur,
žalovaná v 2. rade si celú sumu riadne prepočítala, peniaze si prevzala. V ďalšom odkázal na výpoveď
žalobkyne v 2. rade, jeho manželky, ohľadom zabezpečenia finančných prostriedkov cez poskytnutý
spotrebný úver.

Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že tak ako uviedla aj v trestnom konaní, žalovaným poskytli pôžičku v
sume 64.000 eur s tým, že 15.000 eur boli finančné prostriedky jej aj jej manžela, 49.000 eur poskytla
svokra, žalovaní predmetnú zmluvu o pôžičke riadne podpísali, peniaze im odovzdali, do dnešného
dňa im suma nebola vrátená okrem dvoch splátok asi po 300 eur, ktoré boli vyplatené jej svokre.Peniaze, ktoré poskytli žalovaným, mali zo spotrebného úveru, ktorý si zobrali. Následne si potom
vybavili hypotekárny úver, ktorý bol pri výhodnejšom úroku s tým, že vyplatili poskytnutý spotrebný úver,
zvyšok do sumy 23.400 eur, ktoré predstavoval hypotekárny úver, vrátili finančné prostriedky svokre,

ktorá vlastne po poskytnutí tých 49.000 eur zostala bez finančných prostriedkov. A samozrejme že v
súvislosti s poskytnutými úvermi im vznikli aj ďalšie náklady.

Žalovaný v 1. rade k veci uviedol, že pani V.m mala vybaviť pôžičku, nakoľko potrebovali vyplatiť svoj
záväzok voči spoločnosti E. V. D.. Vybavovanie prebiehalo, no nakoniec peniaze vybavené neboli a

tak im ponúkla, že im požičia peniaze so svojich finančných prostriedkov. Požičala im sumu 47.975
eur, nakoľko na vyrovnanie záväzku potrebovali sumu okolo 48.000 eur. Pri odovzdávaní finančných
prostriedkov bol prítomný nejaký manželský pár, nevie isto, či to boli žalobcovia. K odovzdaniu peňazí
pani V. došlo v jej kancelárii v G. s tým, že bola im odovzdaná suma 46.000 eur a následne ešte pani V.
odišla do bankomatu, vybrala peniaze a odovzdala im potom ešte peniaze do sumy 47.975 eur, nakoľko
25 eur bol poplatok za výber. On tam bol prítomný so svojou manželkou, žalovanou v 2.rade. Uviedol

taktiež, že podpisovali nejaké dokumenty, tie už boli pripravené. Po predložení kópie zmluvy o pôžičke,
ako sa nachádzala v spise, potvrdil svoj podpis pri označení dlžníka. Uviedol v ďalšom, že peniaze im
požičala pani V., nie je pravda, to čo sa uvádza, že mali byť požičané aj nejakými inými osobami a
uviedol, že nepopiera, že im bola požičaná suma 47.975 eur. Túto sumu hneď v ten deň vložili aj na
účet spoločnosti Volkswagen finančné služby. Vyplatením tejto sumy pre uvedenú spoločnosť mali za to,

že odvrátia konkurz a následne predajú pneuservis a z predaja tejto nehnuteľnosti budú potom vrátené
peniaze pani V. a to do konca roka 2014. Pani V. D. požadovala vrátenie aj pred týmto dátumom. Vyplatili
jej dvakrát asi po 500 eur. Uviedol, že je si vedomý svojho záväzku voči pani V. v sume 47.975 eu, tento
záväzok v takejto sume uznáva, tieto peniaze mu boli pani V. požičané.

Žalovaná v 2. rade k veci uviedla, že blížil sa termín dražby a keďže chceli túto odvrátiť, potrebovali
si vybaviť úver, na čo sa im ponúkla pani W.. V.. Malo sa jednať o úver v sume 100.000 eur od
spoločnosti AKCENTA Košice. Tejto predložili všetky potrebné doklady a poskytli jej ešte aj sumu 300
eur na vybavenie tohto úveru. V tom týždni, kedy sa mala konať dražba, im však pani V. oznámila, že
úver sa nepodarilo vybaviť. Dohodli sa teda, že ona im požičia 58.000 eur s tým, že 48.000,- Eur bolo

potrebné vyplatiť záväzok z titulu dražby a 6.500 eur bolo potrebné ešte vyplatiť mestu Prešov na dani
z nehnuteľnosti. V piatok 21.3.2014 im pani V. telefonicky prostredníctvom obecného úradu oznámila,
že peniaze zabezpečila, nech sa dostavia. Prišli teda do jej kancelárie v G., kde boli ešte dvaja ľudia, o
ktorých im pani V. povedala, že to jej syn s nevestou a povedala im, že im požičia, že zabezpečila len
46.000 eur. Ďalej žalovaná uviedla, že prevzala tých 46.000 eur, pri tom prevzatí boli prítomní aj syn

G. aj jej nevesta. Potom počkali na chodbe a pani V. ešte išla vybrať do bankomatu ďalších 2.000 eur,
aby bolo do sumy 48.000 eur. Podpisovali tam vtedy aj zmluvu o pôžičke, podpisovali ju aj tí manželia,
podpísala ju aj ona spolu s manželom s tým, že všetko vybavovala pani V.. Ešte aj synovi a neveste
hovorila, že ona to všetko vybavuje, oni nech len podpíšu papiere. Žalovaná taktiež uviedla, že si urobila
zoznam o tom, aká suma je im požičaná, preto vie presne, že im bolo požičaných 47.975 eur s tým,

že na ďalší týždeň sa mali dostaviť za pani V. a táto im mala ešte zabezpečiť sumu 6.500 eur, nakoľko
potrebovali ešte túto sumu na vyplatenie. Na listinách, na ktorých si urobila poznámky, je preukázané
aj uhradenie sumy dvakrát po 500 eur G.j a to na strane, kde je uvedené stavebné sporenie úvery a na
samostatnom liste. Predmetný zoznam si urobila preto, lebo nebolo jej zrejmé, prečo majú vrátiť 64.000
eur ako to bolo uvedené v zmluve o pôžičke, na čo jej pani V. diktovala jednotlivé položky, ktoré sú v

tejto sume zahrnuté a ako sa vlastne dopracovala k sume 64.000 eur. V zmluve bolo dojednané, že
pôžičku vrátia do konca júla 2014, no ústne sa dohodli, že ju vrátia do konca roka 2014, no napriek tomu
ju už v máji 2014 kontaktovala pani V. a preto jej dvakrát uhradila sumu po 500 eur. Potom už bol na nej
vyvíjaný psychický nátlak a ďalšie finančné čiastky už pani V. neuhradili. Rovnako ako aj žalovaný v 1.
rade uviedla, že je si vedomá záväzku voči pani V., nakoľko im bolo požičaných 47.975 eur.

Svedkyňa W.. S. V. uviedla, že žalobca v 1.rade je jej syn a žalobkyňa v 2. rade nevesta. Uviedla, že
pracuje ako podriadený finančný agent. V rámci vykonávania jej činnosti ju skontaktovali so žalovanými,
ktorí mali záujem o poskytnutie úveru s tým, že riešila s nimi poskytnutie úveru, od podnikateľských
úverov až po osobný úver. Riešili sa ešte aj iné úvery a to pre spoločnosť J., v ktorej boli podnikatelia

aj žalovaní a dokonca aj osobný úver pre žalovaného v 1. rade. Ku skutočnosti uvádzanej žalovanými,
že konali v časovej tiesni poukázala na to, že ten proces vybavovania úverov trval takmer pol roka,
čiže nemohli konať, nejednalo sa o žiadnu časovú tieseň. Často ju navštevovali a opätovne ju žiadali
o finančné prostriedky. Na veľké naliehanie sa potom rozhodla, že im peniaze požičia, ale s tým, žepredmetné vrátenie alebo pôžička bude zabezpečená chatou ich syna. Na preukázanie vlastníctva chaty
synom jej mali priniesť list vlastníctva, no napriek tomu, že jej tento nedoniesli, dala dokopy finančné
prostriedky s tým, že nejaké finančné prostriedky mala ona aj obaja synovia mali predschválené úvery.

Žalovanípožadovalisumu74.000eur,alenakonieczabezpečilalensumu64.000eur,očomsaajspísala
zmluva o pôžičke. Pri odovzdaní finančných prostriedkov boli prítomní žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2.
rade. Z tejto sumy potom im bola vrátená len dvakrát suma po 500 eur. Uviedla, že žalovanou v 1. rade
pri odovzdaní finančných prostriedkov bol spísaný nejaký papier, list, nezaujímala sa o to, čo si oni tam
rátali. Ju zaujímala len konečná čiastka, ktorá bola poskytnutá, a ktorá mala byť vrátená. Uviedla ďalej,

že po poskytnutí tejto sumy ešte vybrala 6.000 eur, nakoľko pôvodne pôžička mala byť 70.000 eur, ale
túto sumu už žalovaným nedala, nakoľko zistila, že klamú. K poskytnutej sume 64.000 eur uviedla, že
15.000 eur tvorili finančné prostriedky žalobcu v 1. rade. Z toho titulu sú aj úverové zmluvy z toho dňa,
nakoľko aj druhý syn si zobral úver a 20.000 eur jej doniesol syn C. s tým, aby tieto peniaze požičala
žalovaným. Predmetná pôžička mala byť zabezpečená kúpnou zmluvou na chatu syna žalovaných s
tým, že ako kupujúci boli uvedení žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade a suma tam uvedená bola

70.000 eur. Žalovaní jej mali finančné prostriedky vrátiť s tým, že v prípade, že by im nebol poskytnutý
úver, tak by im mal požičať nejaký pán z J.. Vedela, že s podnikaním súvisia rôzne veci a problémy,
preto sa ani veľmi nezaujímala na čo potrebujú žalovaní peniaze, zaujímala sa iba o to, akú sumu
potrebujú. Žalovaní navrhovali vrátenie finančných prostriedkov za mesiac alebo dva, ona ešte sama im
navrhla predĺžiť túto dobu a nakoniec sa dohodli na mesiaci júl roku 2014 s tým, že v prípade nevrátenia

finančných prostriedkov by si nechali chatu syna žalovaných. Chata mala slúžiť len ako na zabezpečenie
vrátenia finančných prostriedkov. Akonáhle by k vráteniu nedošlo tak sa so žalovanými dohodli, že
chatu by predali a z týchto peňazí by sa uspokojila. Naozaj išlo len o zabezpečenie poskytnutej pôžičky
predmetnou kúpnou zmluvou na chatu syna žalovaných.

Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej podľa §524 a násl. Občianskeho zákonníka zo dňa
11.6.2015, túto mali uzatvoriť W. ako postupca a žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade ako postupníci,
pričom podľa čl. I postupca vyhlásil, že má voči dlžníkom, žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade, ku
dňu podpisu tejto zmluvy pohľadávku v celkovej sume 49.000 eur, ktorá vznikla titulom zmluvy o pôžičke
zo dňa 21.3.2014. Podľa čl. II postupca postúpil pohľadávku špecifikovanú v čl. I. tejto zmluvy spolu s jej

príslušenstvom a so všetkými právami s ňou spojenými postupníkom bezodplatne s tým, že postupca sa
zaviazal oznámiť dlžníkom postúpenie pohľadávky do 10 - tich dní od podpísania tejto zmluvy. Rovnako
aj postupníci boli oprávnení preukázať dlžníkovi postúpenie pohľadávky podľa tejto zmluvy.

Právny zástupca žalovaných v písomnom vyjadrení zo dňa 16.9.2015 uviedol, že na pojednávaní malo

byť uvedené, že predmetná zmluva o pôžičke mala slúžiť len ako potvrdenie o poskytnutí peňažných
prostriedkov vo výške 64.000 eur, kde ohľadom tohto prehlásenia alebo uvedenia je zrejmé, že obdobné
prehlásenie o poskytnutí kúpnej ceny v sume 70.000 eur synovi žalovaných zo strany žalobcov je len
formálne, keďže ani žalobcovia, ani svedkyňa V. netvrdili, že by kúpna cena mala byť zaplatená a bolo
preukázané, že predmetná kúpna zmluva mala slúžiť len na zabezpečenie žalovanej pohľadávky. Na

základe uvedeného má potom zato, že písomná zmluva o pôžičke nie je hodnoverným dôkazom o
poskytnutí pôžičky v celej uvedenej výške.

Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že túto mali uzatvoriť O. C. ako predávajúci a žalobca
v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade ako kupujúci. Predávajúci sa osvedčil, že je vlastníkom nehnuteľnosti

v T.. Ú.. G., evidovanej na LV č. XXX a to rekreačnej chaty XXXX. Podľa článku II. predávajúci
odpredáva týmto svoje nehnuteľnosti v bode I. opísané v celosti do vlastníctva kupujúcim, do ich
bezpodielového spoluvlastníctva za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu v sume 70.000 eur, ktorá bola
vyplatená predávajúcemu vo forme zálohy a predávajúci svojim podpisom na tejto zmluve potvrdzuje
prevzatie celej kúpnej ceny v sume 70.000 eur pred podpísaním tejto zmluvy.

Odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 21.7.2014 O. C. žalobcom oznámil, že odstupuje od tejto zmluvy,
nakoľko mu nebola zaplatená kúpna cena ani jej časť.

Účastníci konania ako aj svedkyňa W.. V. boli k veci vypočutí aj ako svedkovia v rámci prebiehajúceho

trestného konania na základe trestného oznámenia W. pre podozrenie zo spáchania trestného činu
podvodu a taktiež boli v dôsledku rozporov v ich výpovediach vykonané konfrontácie. Žalobca v 1. rade
ako svedok poškodený uviedol okolnosti ohľadom poskytnutia finančných prostriedkov žalovaným, ktorí
tieto potrebovali na odvrátenie exekúcie na pneuservis s tým, že jeho mama po zistení ich nepriaznivejúverovej histórie sa rozhodla im požičať peniaze, no mala k dispozícii len cca 30.000 eur a jeho a brata
požiadala o požičanie zvyšnej sumy do 64.000 eur, s čím súhlasil, lebo mama ho ubezpečila, že s
vrátením pôžičky nebude problém, pretože im do zálohu bola poskytnutá chata v T..Ú.. G.H.B. a tak si s

manželkou vzali úver 15.000 eur a jeho švagriná s manželom úver 20.000 eur, taktiež za účelom pôžičky
žalovaným. Svedkyňa W.. C. uviedla skutočnosti tak ako vo svojej výpovedi svedka.

Podľa zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.3.2014 bol VÚB bankou, a.s. R. V. ako
dlžníčke a C. V. ako spoludlžníkovi poskytnutý bezúčelový úver 20.000 eur s mesačnou anuitnou

splátkou 259,58 eur.

Žalovaná v 2. rade ako svedkyňa uviedla, že W.. V. mala pripravenú zmluvu na podpis, kde ako veritelia
boli žalobcovia a ona s manželom ako dlžníci, v ktorej bolo uvedené, že im požičiava sumu 64.000 eur,
kde na žiadosť o vysvetlenie, prečo je tam uvedená táto suma, keď chceli 55.000 eur, uviedla, že k tejto
je potrebné pripočítať 1.000 eur za promtné vybavenie úverov pre jej dvoch synov, ďalej sumu 2.560 eur

na štyri splátky pre jej synov a 3% úrok zo sumy 59.000 eur čo do konca júla predstavovalo 6.000 eur.
Napriek tomu, že v zmluve bola uvedená suma 64.000 eur, G.. V. im dala 21.3.2014 len sumu 47.975
eur, kde pri odovzdaní a prevzatí peňazí boli prítomní aj žalobcovia. Sumu 47.975 eur hneď v tento
deň vložili na účet v D. D., S..D.. L. Ú. E. V. D. a taktiež uviedla, že napriek pôvodnej ústnej dohode
o vrátení pôžičky do 31.12.2014 uviedla do zmluvy 30.7.2014. Žalovaný v 1. rade taktiež ako svedok

uviedol, že dňa 21.3.2014 od W.. V. v skutočnosti prevzali sumu 47.975 eur, napriek tomu, že v zmluve
bola uvedená suma 64.000 eur.

Žalovaná v 2. rade predložila súdu na hlavičkovom papieri spoločnosti Č. D. D. jej rukou písané
poznámky s uvedením jednotlivých súm, počtu bankoviek a ich nominálnej hodnoty tvoriacich sumu

46.000 eur a 1.975 eur s uvedením, že prevzali sme 21.3.2014 47.975 eur, t.j. 48.000 eur -25 - bol
poplatok a v ľavej dolnej časti uvedenie splátky úveru 8.5.2014 500,-splátka za apríl. Na liste formátu
A4 s uvedením v hornej časti pôžička od G.. V. XX.X.XXXX 48.000, rozpísanie súm na rôzne účely a
na ostatnom liste potvrdenie prijatia sumy 500 eur G.. V. K. XX.X.XXXX.

Podľa potvrdenia o vklade v D. D., S..D.. K. XX.X.XXXX bol vykonaný žalovaným v 1. rade vklad v sume
47.500 eur s poznámkou - úhrada dražby.

Právny zástupca žalobcov vo svojom prednese poukázal na to, že trvajú na podanej žalobe s tým, že
vzhľadom na výsledky dokazovania v trestnom konaní, predložili zmluvu o postúpení pohľadávok za

účelom odstránenia akýchkoľvek námietok ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcov. Poukázal na
to, že hmotnoprávny úkon, ktorým došlo k požičaniu peňazí, bola ústna zmluva o pôžičke uzatvorená
medzi žalobcom v 1. rade a žalobkyňou v 2. rade a pani V., matkou žalobcu v 1. rade, na jednej strane
ako veriteľmi a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi s tým, že zmluva o pôžičke, ktorá je doložená
do spisu, slúžila len ako doklad o prevzatí finančných prostriedkov s tým, že ústne bolo dohodnuté, že

finančné prostriedky budú vrátené do 30.7.2014 a do doby vrátenia sa žalovaní zaviazali splácať 300
eurové mesačné splátky v hotovosti pani V.. Právny zástupca žalobcov viackrát vyzval či už samotných
žalovanýchaleboprávnehozástupcu,abysavyjadrilikžalovanejsume,resp.ksume,ktorájespornou.V
ďalšom právny zástupca žalobcov poukázal opätovne na to, že skutočnosti tak ako vyplynuli z trestného
spisu preukazujú, že žalovaní nepopierajú, že došlo k poskytnutiu pôžičky a zmluva o pôžičke, ktorá

bola priložená k žalobnému návrhu len zdokumentovala, že došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov
žalovaným. Pôžička bola poskytnutá žalobcami ako aj v terajšom procesnom postavení svedkyňou
S. V.. K postúpeniu pohľadávky došlo len z dôvodu hospodárnosti konania, aby zlegitimizovali alebo
zosúladili vecnú aktívnu legitimáciu u žalobcov, preto teda došlo k postúpeniu pohľadávky z pani S. V. na
žalobcov. Taktiež ešte poukázal na to, že pani V. D. bola veriteľkou na základe zmluvy o pôžičke len do

sumy 49.000 eur tak ako je uvedené v zmluve o postúpení pohľadávok a zvyšná suma bola poskytnutá
ďalšími účastníkmi a to v sume 15.000 eur. V záverečnom prednese uviedol, že v intenciách vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalovaným bola pôžička poskytnutá s tým, že táto bola poskytnutá ústnou
formou. Potvrdili to jednak samotní žalovaní ako aj svedkyňa pani V. s tým, že predmetná zmluva o
pôžičke mala slúžiť len ako doklad o prevzatí finančnej čiastky. Nielen z výpovedi žalovaných, ktorí

uviedli, že sú si vedomí svojho záväzku, titulom poskytnutej pôžičky, ale aj z poznámok predložených
žalovanou v 2.rade, ktoré si vyhotovila alebo napísala vlastnou rukou vyplýva, že si boli vedomí svojho
záväzku po uplynutí štyroch mesiacov vrátiť titulom pôžičky sumu 64.960 eur, teda majú zato, že tento
nárok je v celom rozsahu dôvodný a bol preukázaný nielen výpoveďami účastníkov konania a svedkov,ale rovnako aj listinnými dôkazmi predloženými žalovanými, teda nárok titulom pôžičky poskytnutej pani
V. a následne postúpený tento nárok na žalobcov.

Právny zástupca žalovaných k zmluve o postúpení pohľadávok poukázal na to, že žalobný návrh
sa opiera o zmluvu o pôžičke zo dňa 21.3.2014, kde W.. V., ktorá je ako postupca uvedená na
zmluve o postúpení pohľadávok, nevystupuje ako veriteľ. Z toho dôvodu považujú celú zmluvu o
postúpení pohľadávky za zmätočnú a neurčitú a táto nekorešponduje so samotnou zmluvou o pôžičke
a spochybňuje obsah zmluvy o pôžičke, ku ktorej malo dôjsť zo stany žalobcov, ktorý obsah zmluvy si

žalobcovia sami spochybnili predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkovi konania vyjadruje stav
vyplývajúci z hmotného a niekedy aj procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu
alebo neúspechu v konaní, vyjadruje postavenie účastníka v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré postavenie
môže byť dvojaké. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia,
má aktívnu vecnú legitimáciu a účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má

pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a ak sa ukáže, že žalobcovi
uplatňované právo patrí, súd žalobe vyhovie, žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou jedna strana ( veriteľ ) prenecháva druhej strane
(dlžníkovi)veciurčenépodľadruhuatátodruhástranasazaväzujevrátiťpočasevecirovnakéhodruhu.

Stranami zmluvy o pôžičke sú dlžník a veriteľ, predmetom zmluvy môžu byť len druhovo určené
veci, ktoré sú zastupiteľné ( napr. peniaze, cenné papiere ). Medzi základné znaky právneho pomeru
založeného pôžičkou patrí aj jeho dočasnosť, ktorá skutočnosť musí vyplývať z prejavu vôle zmluvných
strán, najmä však zo strany veriteľa.

Ďalším charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je, že má reálnu ( nie konsenzuálnu ) povahu. Na
vznik záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi.
Bez toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že
samotná zmluva neposkytuje veriteľovi žalobný nárok na odovzdanie predmetu zmluvy.

Vznik pôžičky predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky.

Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu
s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Na základe dohody vznikne pôžičkový

pomer medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky
a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie.

Keďže zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje bezpodmienečne
aj odovzdanie predmetu pôžičky ( v danej právnej veci peňazí ) veriteľom dlžníkovi, a to buď

bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Vznik pôžičky preto
predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, teda nielen
zmluvným dojednaním, ale až odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi
to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedá aj právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.

Právny zástupca žalovaných namietal postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení zo dňa
11.6.2015 z W.. S. V. ako postupcu na žalobcov ako postupníkov v sume 49.000 eur, ktorá mala
postupcovi vzniknúť titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 21.3.2014 poskytnutej žalovaným vzhľadom
na skutočnosť, že v zmluve o pôžičke priloženej k žalobnému návrhu, o ktorú sa tento opieral, W..V. nevystupovala ako veriteľ a teda nedošlo k účinnému postúpeniu pohľadávky. Právny zástupca
žalovaných argumentoval tým, že zmluva o pôžičke bola dňa 21.3.2014 ako hmotnoprávny úkon bola
uzatvorená v ústnej forme a zmluva o pôžičke doložená do spisu slúžila len ako doklad o prevzatá

finančných prostriedkov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a aj samotní žalovaní uznali, že dňa 21.3.2014 im
pani V. bola poskytnutá pôžička, kde spornou zostáva suma, keďže žalovaní uznali len sumu 47.975 eur,
teda je nepochybné, že medzi žalovanými a pani V. vznikol záväzkový vzťah a preto berúc súčasne do

úvahy tvrdenia žalovaných, že zmluvu o pôžičke v písomnom vyhotovení zo dňa 21.3.2014 podpísali,
aj keď nezodpovedal skutočnosti a tvrdenie žalobcov, že hmotnoprávny úkon - zmluvy o pôžičke bol
urobený len v ústnej forme, keďže pre uzavretie zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, má súd za to,
že pani V. ako veriteľka zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej so žalovanými účinne predmetnou zmluvou
o postúpení pohľadávky postúpila svoj nárok z tejto zmluvy na žalobcov, na ktorých prešlo dôkazné
bremeno o preukázaní dôvodnosti nároku v celom uplatnenou rozsahu.

V priebehu konania však žalobcovia nepreukázali, žeby medzi nimi a postupcom ako veriteľmi a
žalovanými ako dlžníkmi došlo k reálnemu odovzdaniu žalovanej sumy, ktorá mala predstavovať
pôžičku, nepreukázali žeby za nimi uvádzaných okolností a podmienok reálne odovzdali žalovaným
nimi tvrdenú a žalovanú sumu. Za takéto preukázanie nemožno považovať podľa súdu ani dojednanie

v písomnej zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2014, ktorá podľa vyjadrenia žalobcov mala slúžiť ako doklad
o prevzatí finančnej čiastky, keďže táto obsahuje len dojednanie o tom, že veriteľ poskytne dlžníkovi
peňažnú pôžičku, ktoré možno považovať len za dohodu strán tak ako ju definoval súd vyššie, ale nie aj
za preukázanie o skutočnom odovzdaní predmetu pôžičky dlžníkom - žalovaným, ktorým by žalovaným
vznikol záväzok vrátiť žalobcom ako veriteľom pôžičku v uvedenej sume.

Vzhľadom na vyššie uvedené pri závere o poskytnutí pôžičky mal potom súd za preukázané jej
poskytnutie len v sume 47.975 eur, ktorú sumu uznali aj samotní žalovaní a to najmä zo zápisu
vykonaného žalovanou v 2. rade v deň poskytnutia pôžičky na hlavičkovom papieri spoločnosti, pre
ktorú pani V. ako pôvodná tiež veriteľka vykonávala podnikateľskú činnosť, čo tiež svedčí o autenticite

zápisu, kde presne uviedla sumu, ktorá im bola poskytnutá a to s uvedením počtu a nominálnej hodnoty
bankoviek tvoriacich túto sumu dokonca s rozčlenením na žalovanými uvádzanú prvú sumu 46.000 eur
a uvedením sumy 1.975 eur po odpočítaní poplatku za výber, ktorá mala byť dodatočne poskytnutá po
výbere pani V. z bankomatu, kde súd poukazuje súčasne na to, že takmer celá táto suma aj v rovnakých
nominálnychhodnotáchbankoviekaichpočtebolanáslednežalovanýmivloženávprospechspoločnosti

E. V. D., ako to vyplýva z dokladu o vklade vykonanom v Slovenskej sporiteľni, a.s. ihneď po poskytnutí
pôžičky, kde ak by bola žalovaným skutočne poskytnutá suma tvrdená žalobcami 64.000 eur, tak je len
málo pravdepodobné, žeby pri následnom vklade žalovaní tento vykonali spôsobom ako ho súd popísal.

Súd žalovaných zaviazal na zaplatenie sumy 46.975 eur predstavujúcej rozdiel medzi súdom ustálenou

sumou pôžičky 47.975 eur a sumou úhrad vykonaných žalovanými spolu v sume 1.000 eur ( úhrady
potvrdené pôvodnou veriteľkou pani V. v sume po 500 eur dňa 8.5.2014 a 12.6.2014), keďže žalobcovia
netvrdili, žeby zmluva o pôžičke bola odplatná a čo do zvyšku v časti uplatňovanej istiny žalobu zamietol.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ).

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Žalobcovia si uplatnili nárok aj na úrok z omeškania z dlžnej sumy 64.000 eur, kde žalovaní síce uvádzali,
že pôvodne malo byť vrátenie pôžičky dojednané do 31.12.2014, no nakoniec mala byť pôžička vrátená

do 30.7.2014, tak ako si to aj žalovaná v 2. rade poznačila na svojich poznámkach, preto má súd za
to, že nasledujúcim dňom sa žalovaní dostali s plnením peňažného záväzku do omeškania a preto ich
zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,15% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 97/1995 Z. z. a to zo sumy, v ktorejsúd žalobe vyhovel, dňom 31.7.2014 ( nasledujúcim po splatnosti pôžičky ) a čo do zvyšku v tejto časti
žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zaistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zaisteniam,
e) doteraz zaistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.