Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 13, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420200026
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4420200026.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci navrhovateľky: C. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX/XX, XXX XX P., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Timoranská & Štofková,
s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, proti manželovi: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.
X, XXX XX V., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
k maloletej C. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny O. K., o odvolaní Z. U. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/2/2020-476 zo
dňa 30.06.2021 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. týkajúcom sa určenia
vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a vo výroku IV. týkajúcom sa trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo uzatvorené medzi navrhovateľkou
C. U. a manželom Z. U. dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v P., maloletú C. U. zveril na čas
po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a
spravovať jeho majetok. Otcovi maloletého dieťaťa súd uložil povinnosť platiť výživné v sume 300 eur

mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk otca
s maloletou C. súd neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Toto rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 23
ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 3, 4, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 52 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

2. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo účastníkov
konania bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX a pochádza z neho jedno maloleté dieťa, pričom v súčasnej
dobe osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka, ktorá sa v R. XXXX po fyzickom
napadnutí a znásilnení manželom, s maloletou zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Od tej doby
manželia spolu nehospodária, intímne spolu nežijú, vzájomne si nepomáhajú a nie sú schopní vytvoriť
zdravé rodinné prostredie. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v agresívnom správaní manžela voči
navrhovateľke, v dôsledku čoho bolo voči nemu aj vznesené obvinenie za zločin znásilnenia podľa § 199

odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona v súbehu so zločinom obmedzovania osobnej slobody
podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona. Súd prijal záver, že manželstvo účastníkov
konania je trvalo a vážne rozvrátené, neplní svoj spoločenský účel a predstavuje len formálny zväzok.Preto manželstvo rozviedol a zároveň rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu
tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal na výživné v sume 300 eur mesačne.

3. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej a zo schopností,
možností a majetkových pomerov rodičov. Skonštatoval, že maloletá je zdravotne postihnutá a
vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť. Je dispenzarizovaná v neurologickej, ortopedickej, pneumologickej,
kardiologickej, oftalmologickej, ORL ambulancii a u rehabilitačného lekára. Má diagnostikovaný
kvadruparetický syndróm, hypertonický s axiálnou hypotóniou. Maloletá má bežné potreby na oblečenie

a stravu a mimoriadne potreby v súvislosti so zdravotným stavom. Vitamíny mesačne stoja okolo 15 eur,
plienky 30 eur, mlieko 40 eur, hygienické potreby 15 eur. Okrem toho matka s ňou chodí na rehabilitačné
pobyty do R. do P., do rehabilitačnej nemocnice Z. do Y. G. a do rehabilitačného centra U. v M.. Pobyty
si musí hradiť sama. Finančne jej pomáhajú rodinní príslušníci. Pobyt v R. v P. od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX stál 1.988 eur. K tomu za ubytovanie a stravu pre matku a maloletú platila matka ešte
867,60 eura. Ďalší rehabilitačný pobyt maloletej v R. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX stál 2.290 eur.

Pobyt v rehabilitačnom centre U. v M. stál 420 eur. Okrem toho dieťa potrebuje rehabilitačné pomôcky,
napr. bazén, hračky do vody, stôl Baby, odrážadlo, klin, atlas, valec, kocku na sedenie s granulátom, čo
stojí nemálo finančných prostriedkov, napr. valec stojí 39 eur, kocka na sedenie s granulátom 23,50 eura,
odrážadlo 25,39 eura. Tiež potrebuje ortopedickú obuv, pričom detské sandále stoja 24,90 eura a detské
topánky 29,40 eura. Maloletá na podporu jemnej motoriky potrebuje hračky a neustále rehabilitačné

pobyty. V priebehu roka absolvuje rehabilitačné pobyty v R. P., kde dva týždne pobytu stoja 5.800 eur.
V rehabilitačnej nemocnici Z. v Y. G. stojí pobyt na deväť dní 500 eur, v rehabilitačnom centre U. v M.
stojí mesačný pobyt 500 eur. Pri financovaní týchto pobytov pomáha matke jej otec.

4. Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok od XX.XX.XXXX v sume 214,70 eura mesačne, od

XX.XX.XXXX v sume 220,70 eura mesačne, od XX.XX.XXXX v sume 370 eur mesačne a v súčasnosti
vo výške 378,10 eura mesačne. Okrem toho poberá prídavok na dieťa vo výške 25,50 eura mesačne.
S maloletou býva u svojho otca v rodinnom dome, ktorý pozostáva z troch izieb, kuchyne, toalety a
príslušenstva. Náklady na bývanie predstavujú mesačne okolo 150 eur, v čom je zahrnutá elektrina,
voda, plyn, drevo a poplatok za TV a internet. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť navrhovateľka nemá.

5. Súd ďalej konštatoval, že otec nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Pracuje v K. a od L.
XXXX zarába priemerne mesačne 1.646,40 eura. Náklady na ubytovanie, cestovné (požičané auto,
vlak, autobus), stravu, oblečenie, účtovníka, internet a telefón predstavujú okolo 1.000 eur mesačne.
Na opravu rodinného domu si otec mesačne odkladá 150 eur. Mesačne sa snaží ušetriť okolo 300 eur.

Ďalšiu vyživovaciu povinnosť otec nemá.

6. Súd skúmajúc odôvodnené potreby maloletej C., ako aj osobné a zárobkové možnosti a schopnosti
rodičov dospel k záveru, že výživné na maloletú v sume 300 eur mesačne je primerané jej odôvodneným
potrebám, ako aj osobným a zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov. Podľa názoru súdu je

v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v určenej výške. Pokiaľ otec zo svojho priemerného
mesačného čistého príjmu 1.646,40 eura zaplatí výživné 300 eur, zostane mu 1.346,40 eura mesačne,
čo je o 1.131,57 eura mesačne viac, ako činí životné minimum (214,83 eura) podľa zákona č. 601/2003
Z. z. o životnom minime; otcovi teda zostane dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie jeho
životných potrieb.

7. Styk otca s maloletou súd neupravil, pretože ho v súčasnej dobe vzhľadom na prebiehajúce trestné
konanie nie je možné realizovať. Okresný súd Bratislava III. totiž uznesením č. k. Tp/57/2018 zo dňa
XX.XX.XXXX uložilotcovipovinnostiaobmedzeniavovzťahukmatkemaloletej,atozákazakéhokoľvek
fyzického kontaktu s matkou dieťaťa, zákaz ju kontaktovať formou elektronickej komunikácie alebo inými

obdobnými prostriedkami a zákaz zdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, resp. tam, kde sa matka zdržuje.
Vzhľadom na vek dieťaťa, ako aj jeho zdravotný stav (maloletá potrebuje štyrikrát denne cvičiť, pričom
tieto cvičenia s ňou vykonáva matka) by mala byť matka prítomná pri styku, čo vychádzajúc z obsahu
vyššie uvedeného uznesenia nie je možné, preto súd styk otca s maloletou neupravil. Z trestného
konania síce nevyplýva, že by otec ubližoval maloletej, ale tá bola prítomná pri útokoch voči matke,

pričom je tu určitá obava, ako by sa otec zachoval k maloletej, pokiaľ by sa styk realizoval, keďže aj v
minulostiviezoldieťaautombezpripútanianasvojichkolenách,čovzhľadomnazdravotnýstavmaloletej
mohlo ohroziť jej život, zdravie a priaznivý vývin.8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý uviedol, že súd mu odňal možnosť
konať pred súdom napriek odôvodnenému ospravedlneniu jeho neúčasti na pojednávaní, na ktorú súd
nereagoval. Namietal, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal potrebné dokazovanie, t.

j., že v R. XXXX mu súdny exekútor strhol 830 eur na úhradu výživného. Rozsudok mu bol doručený
takmer po dvoch mesiacoch od jeho vyhlásenia. Vyčítal súdu, že sa nepokúsil o záchranu manželstva,
ako aj to, že sa nemohol k veci vyjadriť. Súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu 1.650
eur, avšak nijako nezohľadnil, že v rokoch XXXX až XXXX mal mínusové daňové priznanie a že bol
kvôli Covid obmedzeniam 6 mesiacov na podpore od štátu. Počas lockdownu zarábal 8 mesiacov 1.157

eur mesačne. Súd neprihliadol na skutočnosť, že matka platí dieťaťu rehabilitácie z peňazí darovaných
rodičmi, pričom jej príjem je 370 eur a od neho žiada platiť 300 eur. Otec sa má podieľať na polovici
nákladov na dieťa, čo by znamenalo, že náklady predstavujú 600 eur, ktoré matka nezdokladovala.
Matka tiež nepreukázala, že platí nájom vo výške 150 eur mesačne. Ak by mal platiť 300 eur mesačne
na výživné, nezostalo by mu vôbec nič, musel by sa vrátiť na F. a byť na podpore. Záverom uviedol, že
požaduje zabezpečiť výpis z účtu matky, aby mal prehľad „kam peniaze určené na maloletú idú“, založiť

sporiaci účet na meno maloletej, kam bude poukazovať výživné.

9. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedla, že otec spochybňuje súdom určenú výšku výživného a zároveň vytýka súdu,
že sa nepokúsil o zmierenie manželov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec sa s dcérou

nestretáva z dôvodov na jeho strane, ide predovšetkým o zákaz priblíženia sa k matke, ktorý bol vydaný
v trestnom konaní v súvislosti s násilným trestným činom, ktorého sa mal otec voči nej dopustiť. Pri
rozhodovaní o výške výživného vychádzal súd predovšetkým z dokladov predložených otcom o jeho
príjme,ktorývpriemereumožňovalurčiťvýživnévovýške300eurmesačne.Jenepochybné,žemaloletá
C. má zdravotné problémy a s nimi súvisia aj zvýšené výdavky, ktoré vie znášať len vďaka svojim

rodičom a prípadným známym, ktorí jej pomáhajú liečbu maloletej financovať. K obnoveniu manželského
spolužitia nemôže prísť a ona svoje rozhodnutie rozviesť sa považuje za nemenné. Zo strachu pred
manželom sa osobnej účasti na pojednávaní vyhýbala, preto je výrok súdu o rozvode správny a jediný
možný, a to bez ohľadu na súhlas manžela.

10. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že otec nevynaložil žiadne úsilie, ktoré by nasvedčovalo tomu, že
má vážny záujem o obnovenie manželstva. Na predvolanie ku kolíznemu opatrovníkovi sa nedostavil,
nepovažoval to za potrebné z dôvodu, že ÚPSVaR v V. už šetril pomery v jeho domácnosti. Z
opakovaných šetrení pomerov u matky zistil, že matka maloletému dieťaťu zabezpečuje nadštandardnú

starostlivosť a má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie riadnej starostlivosti maloletej. Za
pomoci svojej rodiny ako aj zbieraním 2 % z dane sa snaží maloletej hradiť rehabilitačné pobyty, ktoré jej
pomáhajúzlepšiťzdravotnýstav.Dieťajezdravotneťažkopostihnutéajedispenzarizovanévoviacerých
odborných ambulanciách. Matka nemá nárok požiadať od štátu pre maloletú C. kompenzačný príspevok
na ošatenie a pohonné hmoty, pretože je stále posudzovaná s manželom, pričom tieto príspevky by

jej uľahčili jej neľahkú životnú situáciu. Pri úprave práv a povinností k maloletej na čas po rozvode
manželstva vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a zo zárobkových schopností
oboch rodičov. Otec pracuje v K. a dosahuje dostatočný príjem, z ktorého dokáže hradiť výživné vo výške
300 eur. Príjem matky pozostáva len z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. Matka totiž nemôže
pracovať, keďže zabezpečuje dieťaťu celodennú starostlivosť. Stretávanie otca s dieťaťom kolízny

opatrovník navrhol neupraviť vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa, vyžadujúci si neustálu prítomnosť
matky, ku ktorej má otec zákaz priblíženia.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“, v spojení s § 2 ods. 1 CMP), bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§

65, § 66 CMP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385
ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o určení výživného a v súvisiacom výroku o trovách konania je vecne
správny. Preto rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutých výrokoch potvrdil. Odvolací súd pritom
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.12. V danej právnej veci ide o konanie o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode v súlade s ustanovením § 23 a § 24 Zákona o
rodine. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka sa spolu s dcérou C. kvôli agresívnemu správaniu

manžela odsťahovala zo spoločnej domácnosti dňa XX.XX.XXXX a voči manželovi sa vedie trestné
stíhanie pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona v súbehu so
zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona.
Manželstvo účastníkov konania, ktoré je trvalo a vážne rozvrátené, súd rozviedol, maloleté dieťa na čas
po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa riadne stará, otca zaviazal na platenie

výživného v sume 300 eur mesačne, pričom zohľadnil odôvodnené potreby dieťaťa ako aj možnosti a
schopnosti oboch rodičov. Styk maloletej s otcom neupravil.

13. Voči výroku o určení výživného podal otec maloletej odvolanie, namietajúc jeho výšku. Odvolací
súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie sa stotožnil so záverom o
možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu dieťaťa ako aj s jeho odôvodnením, pretože v

tomto smere bol prijatý správny právny záver a súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade
s ním citovanými ustanoveniami Zákona o rodine ako aj Civilného mimosporového poriadku.

14. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a
povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj

maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom
životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojho
dieťaťa dokázali uspokojovať všetky jeho základné životné potreby. Z ustanovení Zákona o rodine
vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného,
jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné

odôvodnené potreby. Vo všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej
povinnosti považovať nielen náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie,
ale aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi
odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré súvisia
napr. so zdravotným stavom oprávneného a podobne. Súd na ne musí pri určovaní výšky výživného

prihliadať. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktorým je povinný
poskytovať výživné, a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež
starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť.

15. Otec v odvolaní namietal, že súd nezohľadnil „jeho mínusové daňové priznanie v rokoch XXXX až

XXXX“, že vychádzal len z jeho príjmu 1.650 eur, nezohľadnil jeho zárobok 1.157 eur počas lockdownu
a ani to, že bol 6 mesiacov na podpore štátu. K tomu odvolací súd uvádza, že sám otec vo vyjadrení
uviedol, že jeho náklady na život predstavujú cca 1.000 eur, pričom sa snaží mesačne usporiť cca 300
eur a 150 eur na opravu domu. Vychádzajúc z tvrdení samotného otca bol aj odvolací súd toho názoru,
že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletej dcéry súdom určenou výškou

výživného. Otec súdu tvrdenia ohľadom nižšie dosahovaného príjmu ničím nepreukázal. Z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že suma 1.646,40 eura je priemerným mesačným príjmom otca
dosahovaným od L. XXXX.

16. Matka tým, že zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloleté dieťa, ktoré je ťažko zdravotne

postihnuté, sa nemôže zamestnať s cieľom dosiahnuť vyšší príjem, z ktorého by dokázala hradiť všetky
náklady na život dieťaťa vo väčšom rozsahu. Príjem matky pozostáva len z rodičovského príspevku vo
výške 378,10 eura a z prídavku na dieťa vo výške 25,50 eura. Na jej strane bolo potrebné prihliadnuť
na osobnú starostlivosť, ktorú dieťaťu zabezpečuje, a preto práve otec má povinnosť prispievať na
výživu maloletej po stránke finančnej vo väčšej miere a nielen hradiť výdavky, ktoré predstavujú presnú

polovicu, ako to namietal v odvolaní. Potrebné bolo teda zohľadniť príjem oboch rodičov, pričom otec
zo svojho príjmu môže na výživu maloletej prispievať oveľa vyššou sumou ako matka, keďže jej príjem
to neumožňuje.

17. Tiež nie je pravdou, že rodičia matky jej darovali peniaze, z ktorých matka hradí náklady spojené s

výživou maloletej. Rodičia matke vypomáhajú, keďže z jej príjmu by nedokázala hradiť výdavky spojené
s nákladmi na život jej a dcéry. Tieto výdavky by mal však hradiť prioritne otec maloletej; rodičia matky
len suplujú povinnosť, ktorú by si mal plniť on.18. Otec v odvolaní namietal, že mu súd odňal možnosť konať pred súdom napriek ospravedlneniu
jeho neúčasti na pojednávaní, na ktorú súd nereagoval. K tomu odvolací súd uvádza, že súd vytýčil
termín pojednávania na deň 30.06.2021 po tom, ako sa otec ospravedlnil na už skôr vytýčený termín

pojednávania, ktorý sa mal konať dňa 16.04.2021. Po ospravedlnení otca súd termín pojednávania zrušil
a stanovil nový na deň 30.06.2021. Otec sa však opätovne ospravedlnil, žiadal konanie odročiť a ako
dôvod uviedol, že musí cestovať „z takmer Z. B.“ do V. a z V. do O. K., čo je nákladné a časovo náročné.
Síce má dva a pol dňa dovolenku a zamestnávateľ ho musí uvoľniť, nedá sa to však stihnúť v rámci
jedného dňa voľna. Súd na žiadosť otca o odročenie pojednávania reagoval listom zo dňa 29.06.2021, v

ktorom mu oznámil, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 4 CSP neakceptuje,
keďže nejde o dôležitý dôvod. Tiež ho upovedomil o tom, že vec bola prikázaná Okresnému súdu
O. K. z dôvodu vhodnosti, pričom rozhodnutie o prikázaní veci si otec prevzal dňa 27.12.2019. Súd
teda postupoval v zmysle toho, čo mu ukladá Civilný sporový poriadok a správne vyhodnotil, že ďalšie
odročenie pojednávania nie je dôvodné. Otec mal možnosť dostaviť sa na termín pojednávania vytýčený
súdom. Ďalšie odročenie by znamenalo len zbytočné prieťahy v konaní, zohľadniac aj dátum podania

návrhu na súd dňa XX.XX.XXXX, od ktorého uplynula doba takmer troch rokov, a preto bolo správne a
potrebnéďalejvovecikonaťarozhodnúť.Okremtýchtodvochospravedlneníotcasavspisenachádzaaj
ďalšie ospravedlnenie na termín vytýčený Okresným súdom Bratislava III. na deň XX.XX.XXXX, ktorému
súd vyhovel a pojednávanie odročil. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec sa na každý súdom vytýčený
termín pojednávania (s výnimkou tých, ktoré boli zrušené samotným súdom) ospravedlnil, čo svedčí

o jeho postoji k veci a nezáujme na jej skončení. Vychádzajúc z vyššie uvedeného musel odvolací
súd prijať zver, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vo veci konal a zároveň aj rozhodol.
Otcovi možnosť konať pred súdom neodňal a oznámil mu, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania
neakceptuje, pričom bolo na rozhodnutí otca, či sa pojednávania zúčastní alebo nie.

19. Námietku otca ohľadom manželstva, o ktorého záchranu sa súd prvej inštancie nepokúsil, neposúdil
odvolací súd ako odvolanie aj voči rozsudku o rozvode manželstva. Manžel fakticky nenamietal voči
samotnému rozvodu a skutočnostiam, ktoré súd považoval za preukázané v súvislosti s rozpadom
manželstva, ktoré si neplní žiadnu zo svojich funkcií. Rozsudok preto pre absenciu odvolania voči výroku
I. o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť; rovnako tak aj ďalšie výroky rozsudku ohľadom

zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matke a o úprave styku s maloletou.

20. Otec ďalej v odvolaní požadoval, aby matka zriadila dieťaťu sporiaci účet, kam by on poukazoval
peniaze. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine sa osobitný účet maloletého dieťaťa zriaďuje len v prípade,
že otec by bol nad rámec súdom určeného výživného schopný zo svojich príjmov hradiť dieťaťu aj ďalšie

finančné prostriedky, z ktorých by sa tvorili dieťaťu úspory. V danom prípade je suma súdom určeného
výživného vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa primeraná jeho potrebám, a preto bola otcovi uložená
povinnosť poukazovať výživné k rukám matky. Pokiaľ by však otec bol schopný zo svojich príjmov hradiť
aj ďalšie finančné prostriedky nad rámec súdom určeného výživného, je možné maloletej zriadiť aj
osobitný účet, na ktorý by otec finančne prispieval, s cieľom tvoriť dieťaťu úspory do budúcna.

21. Z dôvodov opísaných vyššie odvolací súd považoval odvolanie otca za neopodstatnené, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a v súvisiacom výroku o trovách konania
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na jeho
odôvodnenie.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).