Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 27, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/121/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200875
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200875.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a
členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu:
VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., IČO: 31 341 438, so sídlom v Bratislave, Vajnorská
98, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Štefančíkovou, so sídlom v Bratislave, Veternicová
1, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, Referát cestnej dopravy a

pozemných komunikácií, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 46, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-BA-OOP1-2019/034008 zo dňa 15.4.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava,
Odboru opravných prostriedkov, Referátu cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-
OOP1-2019/034008zodňa15.4.2019spolusprvostupňovýmrozhodnutímOkresnéhoúraduBratislava,
Odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK1-2018/109707 zo dňa 18.12.2018
z r u š u j e a vec v r a c i orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa p r i z n á v avoči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Bratislava, Obor cestnej dopravy a pozemných komunikácií,

prvostupňovým rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK1-2018/109707 zo dňa 18.12.2018 uložil
žalobcovi ako prevádzkovateľovi motorového vozidla VOLKSWAGEN GOLF 1K/ACCBZAX0/
FM5FM5AH018N7MGN1, evidenčné číslo BL157DN, pokutu podľa § 148 ods. 14 písm. b/ piateho bodu
zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 106/2018 Z.z.) v sume XXX,- € splatnú do
15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia za to, že porušil povinnosť podľa § 45 ods. 1 písm. b/
druhého bodu zákona č. 106/2018 Z.z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených

lehotách motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie zákona č. 106/2018 Z.z.

Okresný úrad v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vydal rozkaz o uložení pokuty č. OU-BA-
OCDPK1-2018/109707 zo dňa 19.11.2018, proti ktorému podal žalobca v zákonnej lehote odpor.
Prvostupňový orgán verejnej správy sa nestotožnil s námietkami žalobcu uvedenými v odpore, že došlo

k zmene majiteľa vozidla. Lustráciou v evidencii vozidiel Ministerstva vnútra SR a podľa aktuálnej
evidenčnej karty vozidla zo dňa 18.12.2018 zistil, že vozidlo nebolo odhlásené a vlastníkom a držiteľom
predmetného vozidla je od 31.5.2012 aj naďalej žalobca. Vzhľadom na to, že k porušeniu povinnostidošlo, vozidlo nebolo podrobené emisnej kontrole v lehote do 31.5.2016 a zmena majiteľa neoprávňuje
nepodrobiť vozidlo pravidelnej emisnej kontrole, žalobcovi uložil pokutu.

2. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. OU-BA-OOP1-2019/034008 zo dňa 15.4.2019 potvrdil
prvostupňové rozhodnutie č. OU-BA-OCDPK1-2018/109707 zo dňa 18.12.2018 a odvolanie žalobcu
zamietol. Podľa názoru žalovaného postupoval prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom č.
106/2018 Z.z., keď žalobcovi uložil pokutu za správny delikt, v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil. Prvostupňový správny orgán začal konanie na základe výstupu z

Jednotného informačného systému v cestnej doprave vyhotoveného dňa 16.11.2018 o 04:14:50 hod.,
kedy zistil, že žalobca ako prevádzkovateľ vozidla v lehote do 31.5.2016 bez vyzvania a na vlastné
náklady nepodrobil vozidlo pravidelnej emisnej kontrole. Vozidlo bolo v čase porušenia povinnosti
vedené ako „v premávke“ a vlastníkom a držiteľom vozidla bol žalobca.

Žalovaný uviedol, že v zmysle zákona č. 106/2018 Z.z. sa za vozidlo v premávke na pozemných

komunikáciách považuje každé vozidlo, ktoré kumulatívne spĺňa dva znaky: je evidované v SR a nie
je dočasne alebo natrvalo vyradené z premávky na pozemných komunikáciách. Pre uloženie pokuty
je potom rozhodujúce, že pravidelná emisná kontrola nebola v stanovenej lehote vykonaná a vozidlo
nebolo v rozhodnom čase vyradené z premávky.

Námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné. Prvostupňový správny orgán posudzoval porušenie
povinnosti podľa § 45 ods. 1 písm. b/ druhý bod zákona č. 106/2018 Z.z. za obdobie od 31.5.2012 do
31.5.2016. Držiteľ vozidla alebo prevádzkovateľ vozidla, ktorý je zapísaný v osvedčení o evidencii časť
I a II, je na účely tohto zákona zodpovedný za porušenie povinnosti podrobiť vozidlo pravidelnej emisnej
kontrole. Irelevantná je aj námietka, že vlastník vozidla určil držiteľa vozidla v súlade s § 2 ods. 23 zákona

č. 106/2018 Z.z. na základe kúpnej zmluvy, pretože držiteľ vozidla mal byť v takomto prípade zapísaný v
osvedčení o evidencii časť I a II. V súvislosti s prevodom vlastníctva je potrebné, aby prišlo aj k prevodu
súvisiacich práv a povinností, a to zapísaním nového vlastníka alebo držiteľa. Prepis vozidla v evidencii
vozidiel má konštitutívny charakter a je administratívnym zavŕšením procesu prevodu vlastníctva tak,
ako k tomu prichádza napríklad rozhodnutím o vklade vlastníckeho práva do katastra.

Žalobca predmetné vozidlo predal do Českej republiky, z čoho žalovaný dedukoval, že vozidlo malo
byť prihlásené v Čechách. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti postupoval prvostupňový správny
orgán v súlade so zákonom č. 106/2018 Z.z.
II.

Žaloba

3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
BA-OOP1-2019/034008 zo dňa 15.4.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. OU-
BA-OCDPK1-2018/109707 zo dňa 18.12.2018 a vrátenia veci orgánu verenej správy prvého stupňa na

ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a
skutkový stav podľa jeho názoru nemá oporu v administratívnych spisom alebo je s nimi v rozpore.

4. Žalobca poukázal na omyl v subjekte sankcionovaného účastníka administratívneho konania. Podľa
jeho názoru z § 148 ods. 25 zákona č. 106/2018 Z.z. vyplýva, že je prevádzkovateľom vozidla vlastník

vozidla alebo ním určený držiteľ. Žalobca však v rozhodnom čase (k 31.5.2016) preukázateľne nebol
vlastníkom ani držiteľom vozidla, a preto nemal povinnosť podrobiť motorové vozidlo emisnej kontrole
podľa § 45 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona. Vlastníkom a držiteľom vozidla bola v rozhodnom čase
česká spoločnosť Autosalon Klokočka Centrum a.s., ktorá nadobudla vlastnícke právo k vozidlu na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.1.2013 od žalobcu. Žalobca nerozporuje, že vozidlo nebolo podrobené

emisnej kontrole, ale rozporuje zodpovedný subjekt.

5. Žalobca zdôraznil, že evidencia motorových vozidiel Ministerstva vnútra SR má deklaratórny
charakter, nie konštitutívny a nie je z nej možné odvodzovať právne postavenie zapísaných osôb.
Nadobudnutie vlastníctva k hnuteľnej veci nie je podmienené žiadnym evidenčným úkonom, a

to ani do registra motorových vozidiel. Skutočnosť, že v predmetnej veci nedošlo k zápisu do
evidencie príslušného dopravného inšpektorátu PZ, nie je z hľadiska prevodu vlastníckeho práva
absolútne relevantná, nakoľko zápis nemá vo vzťahu k vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva
konštitutívne účinky.III.
Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že žalobcov výklad ustanovenia § 2 ods. 23 zákona č.
106/2018 Z.z. považuje za svojvoľný. Podľa názoru žalovaného je Občiansky zákonník (§ 133 ods. 1)
vo vzťahu k zákonu č. 106/2018 Z.z. všeobecným predpisom. Poukázal na § 133 ods. 1 OZ s dôraznom

na „ak nie je právnym predpisov ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak“. Ak je teda v právnom
predpise kogentné ustanovenie § 2 ods. 24 zákona č. 106/2018 Z.z., potom držiteľom motorového
vozidla je osoba, na ktorú je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je zapísaná v dokladoch
vozidla. Iný výklad tohto ustanovenia nie je možný. Žalovaný trvá na konštitutívnom charaktere údajov
zapísaných v evidencii vozidiel a v osvedčení.

7. Námietka žalobcu, že zápis v evidencii vozidiel a v osvedčení o evidencii vozidla časť I a II
nepreukazuje, že žalobca bol skutočne vlastníkom alebo držiteľom vozidla, je podľa žalovaného
irelevantná s poukazom na § 118 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 8/2009 Z.z.). Na tomto fakte nič
nemení ani žalobcom predložené osvedčenie o evidencii časť II č. UF 072150 zo dňa 11.1.2013, podľa

ktorého bolo vozidlo od uvedeného dátumu zaregistrované v Českej republike, lebo nebola splnená
podmienka podľa § 117 ods. 1 písm. a/ zákona č. 106/2018 Z.z.

8. Žalovaný uviedol, že k tejto situácii došlo nedbanlivosťou, resp. nevedomosťou žalobcu, pretože
mal a mohol vedieť, že predajom vozidla nebol automaticky zbavený postavenia prevádzkovateľa

predmetného vozidla.

9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

IV.

Verejné vyhlásenie rozsudku

10. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil dňa 27.10.2021 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s

rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

11. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01,
v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné

pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne
orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti
Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č.
2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen
proti Švajčiarsku z 24. júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne

otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa
javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny
súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho
právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky
asprávnosťaplikácieustanovenízákonač.106/2018Z.z.ač.8/2009Z.z.,pretoajvtomtokonanímožno

postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania.
V.
Relevantné právne predpisy

12.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019 prevádzkou vozidla v
cestnej premávke na účely tohto zákona je akékoľvek možné použitie vozidla v cestnej premávke.

14. Podľa § 2 ods. 23 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019 prevádzkovateľom vozidla
je vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ vozidla.

15. Podľa § 2 ods. 24 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019 držiteľom vozidla je

osoba, na ktorú je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla.

16. Podľa § 2 ods. 26 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019 prihlásením vozidla
do evidencie vozidiel je administratívny úkon orgánu Policajného zboru alebo príslušného evidenčného
orgánu iného štátu, ktorým sa vozidlu prideľuje evidenčné číslo a vydávajú tabuľky s evidenčným číslom.
Prvým prihlásením vozidla do evidencie vozidiel je dátum prihlásenia vozidla do evidencie vozidiel, kedy

je vozidlu prvýkrát pridelené evidenčné číslo a sú vydané tabuľky s evidenčným číslom.

17. Podľa § 45 ods. 1 písm. b/ druhého bodu zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019
prevádzkovateľ vozidla je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady motorové vozidlo podrobiť emisnej
kontrole pravidelnej v lehotách, spôsobom a v rozsahu ustanovenými vykonávacím právnym predpisom

podľa § 136 ods. 3 písm. h).

18. Podľa § 148 ods. 14 písm. b/ piaty bod zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019
okresný úrad uloží prevádzkovateľovi vozidla pokutu XXX eur za každé vozidlo, ak nepodrobí vozidlo v
ustanovenej lehote emisnej kontrole pravidelnej podľa § 45 ods. 1 písm. b) druhého alebo štvrtého bodu.

19. Podľa § 148 ods. 25 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019 v konaní o správnych
deliktoch prevádzkovateľa vozidla je prevádzkovateľom vozidla držiteľ osvedčenia, ak vlastník vozidla
a osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia sú rôzne osoby (písm.
a/), a vlastník vozidla, ak držiteľ osvedčenia zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez

právneho nástupcu (písm. b/).

20. Podľa § 114 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2019 vlastník vozidla,
ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, je povinný osobne toto vozidlo prihlásiť do 30 dní
po jeho nadobudnutí; pritom uvedie, kto má byť zapísaný v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako jeho

držiteľ (ods. 2). Ak držiteľ vozidla uvedený vlastníkom podľa odseku 2 nie je totožný s vlastníkom vozidla,
vlastník vozidla je povinný dostaviť sa na orgán Policajného zboru aj s touto osobou. Inak sa v osvedčení
o evidencii časť I a časť II ako jeho držiteľ zapíše vlastník vozidla. Ak je vlastníkom vozidla fyzická
osoba, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené pre držiteľa vozidla v odseku 4, ako držiteľ vozidla sa
zapíše zákonný zástupca vlastníka vozidla. Ako vlastník vozidla smie byť v dokladoch vozidla zapísaná

len jedna osoba (ods. 3).

21. Podľa § 116 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2019 držiteľ vozidla je
povinný osobne oznámiť orgánu Policajného zboru prevod držby vozidla na inú osobu.

22.Podľa§116ods.2zákonač.8/2009Z.z.vzneníúčinnomdo30.11.2019vlastníkvozidlaalebodržiteľ
vozidla splnomocnený na tento úkon vlastníkom vozidla je povinný osobne oznámiť orgánu Policajného
zboru, ktorý vozidlo eviduje, zmenu vlastníckeho práva k vozidlu.

23. Podľa § 116 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2019 skutočnosti podľa odseku

1 písm. a), b), d) a odseku 2 je držiteľ vozidla a vlastník vozidla povinný oznámiť do 30 dní odo dňa,
keď táto skutočnosť nastala, orgánu Policajného zboru, kde je vozidlo evidované; skutočnosti podľa
odseku 1 písm. c) a e) až g) je držiteľ vozidla a vlastník vozidla povinný oznámiť do 30 dní odo dňa,
keď táto skutočnosť nastala, ktorémukoľvek orgánu Policajného zboru. Orgán Policajného zboru zapíše
zmenu podľa odseku 1 písm. a), d) alebo odseku 2 len so súhlasom vlastníka vozidla alebo na základe

rozhodnutia príslušného orgánu a zmenu podľa odseku 1 písm. b) zapíše, ak okresný úrad vyznačil túto
zmenu v osvedčení o evidencii časť II a nevydal úplné osvedčenie o evidencii časť II.24. Podľa § 116 ods. 15 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2019 ak bolo osvedčenie o
evidencii časť I alebo časť II alebo tabuľka s evidenčným číslom zadržaná podľa § 72 ods. 1 písm. a)
až d), f) a h) až k), orgán Policajného zboru vykoná zmenu podľa odseku 1 písm. a), odseku 2 a 8,

pričom osvedčenie o evidencii časť I, časť II ani tabuľku s evidenčným číslom nevydáva; tento postup
neplatí, ak bol uplatnený postup podľa § 72 ods. 7. Ak bolo osvedčenie o evidencii časť I alebo časť
II alebo tabuľka s evidenčným číslom zadržaná podľa § 72 ods. 1 písm. a) z dôvodu nespôsobilosti
vozidla alebo technickej nespôsobilosti vozidla na cestnú premávku, alebo podľa § 72 ods. 1 písm. b),
orgán Policajného zboru vykoná zmenu podľa odseku 1 písm. d), pričom tabuľku s evidenčným číslom

nevydáva; tento postup neplatí, ak bol uplatnený postup podľa § 72 ods. 7.

25. Podľa § 138 ods. 1 písm. o/ zákona č. 8/2009 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2019 orgán Policajného
zboru uloží pokutu do 3 500 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nesplní
povinnosť podľa § 114 ods. 2, § 116 ods. 3 a 8, § 117 ods. 1, § 119a ods. 8 a § 131.

26. Podľa § 133 ods. 1 OZ ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

27. Predmetom preskúmania správnym súdom v predmetnej veci je rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu a žalovaného o uložení pokuty žalobcovi za spáchanie správneho deliktu podľa §
148 ods. 14 písm. b/ piaty bod zákona č. 106/2018 Z.z. spočívajúceho v nepodrobení motorového
vozidla pravidelnej emisnej kontrole v období od 31.5.2012 do 31.5.2016. Medzi účastníkmi je spornou

otázka subjektu, ktorý mal byť vo veci sankcionovaný. Pre vyriešenie uvedenej otázky je potrebné
prejudiciálne ustáliť vznik vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a či má evidencia motorových
vozidiel konštitutívny alebo deklaratórny charakter.

28. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti

Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo
sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99,
atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky,
či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992
Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné Engelove kritériá: a) či text

právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu
do trestného práva, b) povaha protiprávneho konania, c) povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej
uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a
správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha
a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a

stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6
Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo
svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia,
ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho
konanie o priestupku zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“ a preto sa naň vzťahuje článok 6

Dohovoru.

29. Konanie o správnom delikte, ktorého výsledkom je aj preskúmavané rozhodnutie v predmetnej
právnej veci, a ukladanie sankcie zaň, teda vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej
je potrebné ustáliť subjekt, objekt aj objektívnu stránku deliktu. Sankcionovanie správnych deliktov je

založené na objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie (úmysel / nedbanlivosť), preto správny
orgán nepreukazuje subjektívnu stránku správneho deliktu. Na vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti za
správny delikt stačí pri ustálení subjektu, objektu a objektívnej stránky zistenie protiprávneho konania
zo strany konkrétnej právnickej osoby, ktorú zákon označuje za zodpovedný subjekt.

30. Subjektom správneho deliktu podľa § 148 ods. 14 písm. b/ piaty bod zákona č. 106/2018
Z.z. je prevádzkovateľ vozidla, ktorému zákon č. 106/2018 Z.z. v § 45 ods. 1 písm. b/ druhý bod
ukladá povinnosť podrobiť motorové vozidlo pravidelnej emisnej kontrole. Na účely sankcionovania
prevádzkovateľa podľa citovaného ustanovenia sa ním rozumie (i) držiteľ osvedčenia, ak vlastník vozidlaa osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia sú rôzne osoby a
(ii) vlastník vozidla, ak držiteľ osvedčenia zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez
právneho nástupcu (§ 148 ods. 25 zákona č. 106/2018 Z.z.). Všeobecné ustanovenie § 2 ods. 23

citovaného zákona za prevádzkovateľom vozidla považuje vlastníka vozidla alebo ním určeného držiteľa
vozidla. Držiteľom vozidla je potom osoba, na ktorú je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je
zapísaná v dokladoch vozidla (§ 2 ods. 24 tohto zákona). Inými slovami, primárne je prevádzkovateľom
motorového vozidla jeho vlastník, do ktorého dispozície patrí aj označenie držiteľa motorového vozidla
(§ 2 ods. 23 zákona č. 106/2018 Z.z.: „alebo ním určený držiteľ vozidla“).Vlastník vozidla následne v

evidencii uvedie, koho označil za držiteľa a či vôbec.

31. Ako už správny súd uviedol, v prvom rade je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že
prevádzkovateľom vozidla je jeho vlastník. Osobné motorové vozidlo je hnuteľnou vecou a vlastnícke
právo k nemu sa nadobúda faktickým odovzdaním veci, ktorému predchádzalo uzatvorenie kúpnej
zmluvy a zaplatenie kúpnej ceny (§ 133 ods. 1 OZ), pokiaľ osobitný predpis alebo kúpna zmluva neurčujú

inak. K odovzdaniu predmetného motorového vozidla novému vlastníkovi (českej spoločnosti Autosalon
Klokočka Centrum a.s.) došlo dňa 3.1.2013 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.1.2013. Táto skutočnosť
nie je medzi účastníkmi sporná.

32. Ako už správny súd uviedol, Občiansky zákonník upravuje konštitutívne nadobudnutie vlastníckeho

práva k hnuteľnej veci faktickým odovzdaním novému vlastníkovi, zároveň však v tejto otázke priznáva
účastníkom zmluvných vzťahov voľnosť v tom, že môžu vzájomnou dohodou určiť odlišný okamih
nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci. Kúpna zmluva uzatvorená dňa 2.1.2013 medzi
žalobcom ako predávajúcim a českou spoločnosťou Autosalon Klokočka Centrum a.s. ako kupujúcim
neobsahuje odlišné dojednanie okamihu vzniku vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, preto z

tohto pohľadu nový vlastník nadobudol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu jeho
odovzdaním dňa 3.1.2013. Poslednou možnosťou, kedy by bol vznik vlastníckeho práva k hnuteľnej
veci odlíšený od právnej úpravy § 133 ods. 1 OZ, je výslovná textácia osobitného právneho predpisu.
V predmetnej právnej veci osobitným právnym predpisom môže byť tak zákon č. 106/2018 Z.z. ako aj
zákon č. 8/2009 Z.z. Základným predpokladom však je, aby osobitný predpis expressis verbis upravoval

okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci. Zákon č. 106/2018 Z.z. neobsahuje žiadne
ustanovenie, ktoré by osobitne upravovalo okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k motorovému
vozidlu a rovnako tak ani zákon č. 8/2009 Z.z. Dokonca, zákon č. 106/2018 Z.z. v § 2 ods. 26
upravuje rýdzo deklaratórnu povahu evidencie motorových vozidiel, keď prihlásenie vozidla do evidencie
vozidiel definuje ako administratívny úkon orgánu Policajného zboru a výslovne ho spája s pridelením

evidenčného čísla a vydaním tabuľky s evidenčným číslom. Zákonodarca v žiadnom prípade nespája
nadobudnutie vlastníckeho práva k vozidlu s evidenciou vozidiel. Zákon č. 8/2009 Z.z. uvedený záver
potvrdzuje v § 114 ods. 2, v ktorom rozlišuje medzi okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva k
motorovému vozidla, od ktorého následne plynie lehota 30 dní na prihlásenie vozidla do evidencie
vozidiel.

33. Je potrebné zdôrazniť, že Občiansky zákonník pri úprave prevodu vlastníckeho práva rozlišuje
medzi hnuteľnými a nehnuteľnými vecami. Je nepochybné, že predmetné motorové vozidlo je
hnuteľnou vecou, preto nemožno nadobudnutie vlastníckeho práva k nemu viazať na podmienky, ktoré
platia pre nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností). Argument žalovaného o analógii je preto nesprávny. Sumarizujúc v tejto časti správny
súd uvádza, že argument žalovaného o konštitutívnom charaktere zápisu vozidla do evidencie preto
nemá oporu v zákone č. 106/2018 Z.z., č. 8/2009 Z.z. ani v Občianskom zákonníku, a že okamihom
vzniku vlastníckeho práva k motorovému vozidlu je jeho faktické odovzdanie novému vlastníkovi podľa
§ 133 ods. 1 OZ.

34. V predmetnej veci je nepochybné, že v rozhodnom období nebol žalobca vlastníkom vozidla a
preukázal, že vlastníkom bola česká spoločnosť Autosalon Klokočka Centrum a.s., ktorá by bola povinná
podrobiť motorové vozidlo pravidelnej emisnej kontrole. Zároveň bol nový vlastník oprávnený určiť
držiteľa motorového vozidla, tak ako to predpokladá § 2 ods. 23 zákona č. 106/2018 Z.z.

35. Keďže aj po zmene vlastníka zostal v osvedčení k vozidlu zapísaný ako držiteľ motorového vozidla
žalobca, bolo povinnosťou orgánu verejnej správy skúmať, či označenie držiteľa zodpovedá realite a vôli
nového vlastníka. Je totiž na orgáne verejnej správy, aby riadne ustálil zodpovedný subjekt, ktorý porušilpovinnosť uloženú mu zákonom, za čo proti nemu vyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť. Žalobca však
v konaní predložil osvedčenie o technickej spôsobilosti predmetného vozidla, časť II zo dňa 11.1.2013
a 11.1.2015, v ktorej je ako vlastník zapísaná česká spoločnosť Autosalon Klokočka Centrum, a.s., so

sídlom v Prahe s tým, že vozidlo spĺňa požiadavky českého zákona č. 56/2001 Sb. (dňom 11.1.2013
bolo predmetné vozidlo zaevidované v evidencii vozidiel v Českej republike).

36. Ustálenie subjektu správneho deliktu je kľúčovou otázkou pre vyvodenie zodpovednosti voči
konkrétnej povinnej právnickej osobe. Nesprávne ustálený subjekt správneho deliktu tvorí prekážku pre

sankcionovanie subjektu, ktorému nevznikla povinnosť podrobiť motorové vozidlo pravidelnej emisnej
kontrole podľa zákona č. 106/2018 Z.z. V tomto štádiu konania nie je jednoznačne ustálený subjekt
skutkovej podstaty správneho deliktu, a preto je sankcionovanie žalobcu podľa zákona č. 106/2018 Z.z.
predčasné a napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

37. Na druhej strane, u žalobcu by bolo možné skúmať, či dodržal povinnosť vyplývajúcu z § 116 ods.

2 zákona č. 8/2009 Z.z., ktorá môže byť predmetom iného procesného postupu, ktorý však presahuje
rámec tohto konania, preto sa ním správny súd bližšie nezaoberá.

38. Sumarizujúc správny súd uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu sú predčasné, sú vydané na základe nedostatočne zisteného

skutkového stavu veci, čo je dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. e/, ods. 3 písm. a/ SSP
a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP.

39. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym

názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). Orgán verejnej správy prvého stupňa
v ďalšom konaní ustáli, kto bol v rozhodnom čase vlastníkom a držiteľom motorového vozidla, zistí, koho
nový vlastník motorového vozidla Autosalon Klokočka Centrum a.s. určil za držiteľa vozidla (či vôbec), či

bolo motorové vozidlo evidované na území SR alebo ČR, či bolo reálne v prevádzke na území SR, či sa
podrobilo pravidelnej emisnej kontrole na území iného členského štátu EÚ v skúmanom období, bude
sa zaoberať prípadnou kolíziou právnych režimov emisnej kontroly v SR a inom členskom štáte EÚ. Na
základe takto zisteného skutkového a právneho stavu ustáli, či sa konkrétny subjekt dopustil správneho
deliktu spočívajúceho v skutkovej podstate upravenej v § 148 ods. 14 písm. b/ piaty bod v spojení s §

45 ods. 1 písm. b/ druhý bod zákona č. 106/2018 Z.z., a následne rozhodne podľa príslušných právnych
predpisov. Svoje rozhodnutie odôvodní v intenciách § 46 a § 47 Správneho poriadku.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov

konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).