Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 15, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 29Sa/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200243
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3020200243.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu Z. I., nar.

XX.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, bytom A. XX/XX, O. K. proti žalovanému Sociálna
poisťovňa - generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 8. júna 2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia
žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, ústredie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2017 vo veci uvoľnenia výplaty invalidného
dôchodku, za ktorý sa považuje čiastočný invalidný dôchodok.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaný rozhodol na základe lekárskej správy posudkovej
komisie zo dňa 13.04.2017. Podľa neho napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s rozsudkom Najvyššieho
súdu sp.zn. 9So/55/2015. Poukázal na svoju nepriaznivú životnú situáciu a zdravotné ťažkosti.

2.1. V podaní zo dňa 13.08.2020 žalobca uviedol, že žalovaný posúdil úraz, ktorý utrpel, ako úraz
pracovný a že invalidný dôchodok bol vymeraný z I. pracovnej kategórie. V odôvodnení rozhodnutia
žalovaný uviedol, že žalobca utrpel pracovný úraz v I. pracovnej kategórii počas základnej vojenskej
služby v roku 1988 a nemohol získať aspoň 20 rokov v zamestnaní v I. pracovnej kategórií pre výpočet
invalidného dôchodku, keďže schéma vymerania invalidného dôchodku a jednotlivé zložky jeho výmery
sú obdobné, ako pri vymeraní starobného dôchodku, bolo potrebné uplatniť § 2 ods. 1 písm. a) bod 1
zákona č. 100/1988 Zb.. Výsledná percentuálna výška invalidného dôchodku sa skladá z dvoch zložiek,

a to zo základnej výmery dôchodku a zo zvýšenia výmery dôchodku za dlhšiu dobu zamestnania a
pripočítania doby do vzniku nároku na dôchodok. Zvýšenie základnej výmery podľa § 22 ods. 5 zákona č.
100/1988 Zb. predstavuje 26 % priemerného mesačného zárobku za 18 rokov v III. pracovnej kategórií,
čo predstavuje 18 % a že zvyšných 20 rokov v III. pracovnej kategórie mu bolo zohľadnené v I. v
pracovnej kategórii pri základnej výmere priemerného mesačného zárobku z dôvodu, že utrpel pracovný
úraz počas základnej vojenskej služby, ktorú vykonával v I. pracovnej kategórií za 4 roky, t.j. 4 x 2 %
= 8 %. Preto dôchodok predstavuje od 16.10.1990 86 % priemerného mesačného zárobku, t.j. 3.202,-

Kčs mesačne, zvýšenie za pracovný úraz o 10%, t.j. po 373,- Kčs mesačne a tak invalidný dôchodok
je 3.575,- Kčs mesačne a keďže podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. najvyššia výmera
invalidného dôchodku je 3.250,- Kčs mesačne a čiastočný invalidný dôchodok je 50 % z
tejto sumy, t.j. 1.625,- Kčs mesačne.2.2 Žalobca ďalej uviedol, že podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 28Sa/14/2018-61 zo
dňa 18.12.2019 sa žalovaný nevysporiadal s otázkou správnosti hodnotenia doby učňovského pomeru

žalobcu v odbore baník. Ďalej správny súd poznamenal, že aj keď žalovaný zrealizoval matematické
prepočty v súvislosti s dopracovaním sa ku konkrétnej výške dôchodku, musia byť tieto preskúmateľné,
aby z postupu dosadzovanie jednotlivých veličín do vzorca vyplývajúceho z príslušných právnych
predpisov bol identifikovaný myšlienkový postup správneho orgánu na možnosť preskúmania súladnosti
postupu s právnymi predpismi. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva to, že mal v III.

pracovnej kategórii odpracovať 38 rokov, avšak na inom mieste sa javilo, že to bolo 20 rokov v I.
pracovnejkategóriía18rokovvIII.pracovnejkategórií,pričominvalidnýmsastalvdôsledkupracovného
úrazu utrpeného v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórií a že základná výmera invalidného
dôchodku je 60 % priemerného mesačného zárobku za 20 rokov v zamestnaní v I. pracovnej kategórií.
Správnemu súdu nebolo zrejmé zaradenie položky 18 rokov do III. pracovnej kategórie, pokiaľ sám
žalovaný deklaroval, že invalidný dôchodok bol vymeraný v I. pracovnej kategórii. Ani v napadnutom

rozhodnutí žalovaného zo dňa 08.06.2020 uvedené nebolo odstránené. Poukázal na rozhodnutie v
konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.zn. 15Sd/29/2013.

2.3. Žalobca ďalej uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaný do I. pracovnej kategórie zarátal
len 4 roky a 18 rokov zarátal v III. pracovnej kategórii, pričom zarátal zvýšenie za pracovný úraz. Z

takto určených súm pre čiastočný invalidný dôchodok ustálil 50 % vo výške 1.625,- Kčs, pričom vôbec
nehodnotil jeho učňovský pomer v odbore baník a invalidný dôchodok z toho vyplývajúci, že vznikol v
mladosti. Dňa 13.07.1988 počas vojenskej základnej služby utrpel pracovný úraz, pričom posudková
komisia Okresnej správy sociálneho zabezpečenia v C. ho dňa 22.03.1991 uznala od 16.10.1990
čiastočne invalidným podľa § 37 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. následkom pracovného úrazu.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.03.1991 mu bol od 16.10.1990 priznaný
čiastočný invalidný dôchodok vypočítaný z III. pracovnej kategórie doby zamestnania u OKD Karviná z
rokov 1985 až 1986, 1989 až 1990 a bol hodnotený v kategórii I.AA podľa potvrdenia zamestnania. Doba
vojenskej základnej služby bola ohodnotená v I. kategórii. Výplata čiastočného invalidného dôchodku
bola zastavená 02.08.1995 podľa § 106 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Dňa 26.11.1998 požiadal o

vyhodnotenie zdravotného stavu a určenie čiastočného invalidného dôchodku a 05.02.2009 mu bol
uznaný čiastočný invalidný dôchodok naďalej s tým, že invalidita vznikla v dôsledku úrazu zo dňa
13.07.1988 počas vojenskej základnej služby. Preto sa domáhal priznania invalidného dôchodku, ako
úrazového a to s vymeraním podľa 1.AA pracovnej kategórie a domáhal sa postupu podľa § 112 ods.
1 písm. a) zákona číslo 462/2003 Z.z.. Poukázal na § 34 zákona č. 100/1988 Zb. v zmysle ktorého

je výpočet žalovaného a zaraďovanie do III. pracovnej kategórie za 18 rokov nesprávne a mylné. V
jeho prípade je nesporné, že sa začal učiť na SOU banskom pre zamestnanie I. pracovnej kategórie t.j.
baník v podzemných baniach a praktické vyučovanie sa uskutočňovalo na pracoviskách v bani so stálym
pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, a preto s poukazom na nariadenie vlády č. 117/1988 Zb.,
ak praktické vyučovanie sa uskutočňuje pravidelne na pracoviskách alebo prevádzkach v I. pracovnej

kategórie, započítava sa doba štúdia od začiatku školského roku, na ktorom sa žiak, podľa učebného
plánu pravidelne pripravuje na budúce povolanie na pracoviskách v podzemí. Poukázal na to, že od
dovŕšenia 18. roku musí byť započítaná doba v prvej pracovnej kategórií, následne doba zamestnania
v rokoch 1985, 1986, 1989, 1990 bola hodnotená v I. pracovnej kategórií a keďže utrpel pracovný
úraz počas plnenia vojenskej základnej služby v zmysle § 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988

Zb., musí byť aj zvýšenie základnej výmery s odvolaním sa na § 22 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb.
riešené za každý rokov do dovŕšenia 60 roku pripočítaním 2 % a nie 1 %. Chcel docieliť, že od účinnosti
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2004 a bol zrušený
čiastočný invalidný dôchodok, ktorý bol priznaný podľa predpisov účinných do 01.01.2004 sa čiastočný
invalidný dôchodok po 31.12.2003 považuje za invalidný dôchodok podľa tohto zákona, pričom výška

tohto invalidného dôchodku je stanovená ex lege v § 263 zákona č. 461/2003 Z.z. a to v sume, v akej
mu patril k 31.12.2003.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia
vystaveného zamestnávateľom OKD C. bola zhodnotená doba učňovského pomeru od 01.09.1993

do 30.06.1985 v III. pracovnej kategórií a od 01.07.1985 v I.AA pracovnej kategórii. Z uvedeného
vyplýva, že učeň sa začal pripravovať na budúce povolanie na pracoviskách v podzemí od 3. ročníka
a takto bola doba zamestnania v I.AA kategórii zhodnotená. K námietke žalobcu, ktorou sa domáha
priznania invalidného dôchodku ako úrazového, a to s vymeraním podľa I. pracovnej kategórie žalovanýuviedol, že invalidný dôchodok žalobcu bol vymeraný z I. pracovnej kategórie. K námietke žalobcu
týkajúcej sa zaradenia do III. pracovnej kategórie za 18 rokov len vo výške 18 % uviedol, že, ak sa stal
občan invalidným v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej

kategórie, základná výmera jeho invalidného dôchodku je 60 % priemerného mesačného zárobku.
Invalidný dôchodok žalobcu bol vymeraný z I. pracovnej kategórie a bol vypočítaný z priemerného
mesačného zárobku za roky 1989, 1987, 1986, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku je 3.723,- Kčs.
Celková započítaná doba zamestnania je 45 rokov; pre výšku dôchodku je rozhodných 42 rokov, z toho
v III. pracovnej kategórii 38 rokov, v I. pracovnej kategórii 2 roky a vo zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej

kategórií 2 roky. Poukázal na ustanovenie § 22 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 100/1988 Zb.. Nakoľko
žalobca utrpel pracovný úraz v I. pracovnej kategórií počas základnej vojenskej služby v roku 1988 a
nemohol získať aspoň 20 rokov zamestnania I. pracovnej kategórie pre výpočet invalidného dôchodku.
Keďže schéma vymerania invalidného dôchodku a jednotlivé zložky jeho výmery sú obdobné ako pri
vymeraní starobného dôchodku, bolo potrebné uplatniť § 22 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 100/1988
Zb.. Z uvedeného dôvodu tvorí základná výmera invalidného dôchodku 60 % priemerného mesačného

zárobku za 20 rokov v I. pracovnej kategórií. Výsledná percentuálna výška invalidného dôchodku sa
skladá z dvoch zložiek, a to zo základnej výmery dôchodku a zo zvýšenia dôchodku za dlhšiu dobu
zamestnania a pripočítanú dobu do vzniku nároku na dôchodok. Zvýšenie základnej výmery podľa §
22 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. predstavuje 26 % priemerného mesačného zárobku za 18 rokov
v III. pracovnej kategórií (zvyšných 20 rokov v III. pracovnej kategórie bolo žalobcovi zohľadnených

v I. pracovnej kategórií pri základnej výmere priemerného mesačného zárobku z dôvodu, že utrpel
pracovný úraz počas základnej vojenskej služby, ktorú vykonával v I. pracovnej kategórií) a za 4
roky v I. pracovnej kategórií, ktoré účastník konania reálne odpracoval. Dôchodok žalobcu ku dňu
vzniku nároku, t.j. k 16.10.1990 je 86 % priemerného mesačného zárobku, t.j. 3.202,- Kčs mesačne.
Zvýšenie za pracovný úraz je 10 % z priemerného mesačného zárobku, t.j. 373,- Kčs mesačne. Invalidný

dôchodok je tak vo výške 3.575,- Kčs mesačne. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.
najvyššia výmera invalidného dôchodku je 3.250,- Kčs mesačne. Čiastočný invalidný dôchodok žalobcu
k 16.10.1990 je 50 % z tejto sumy, tzn. 1.625,- Kčs mesačne. Čiastočný invalidný dôchodok bol žalobcovi
priznaný s prihliadnutím na skutočnosť, že sa stal čiastočne invalidným podľa § 37 ods. 1 písm. b)
zákona č. 100/1988 Zb. následkom pracovného úrazu. Čiastočný invalidný dôchodok žalobcu sa ďalej

podľa príslušných zákonných ustanovení uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia postupne
zvyšoval a od 01.01.2017 sa podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003
Z.z. zvýšil o 4,- eurá mesačne na 285,10 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že postup žalovaného a rozhodnutie je
nepreskúmateľné, neodôvodnené je nesprávne. Podľa žalobcu správny postup mal byť taký, že pri
základnej výmere invalidného dôchodku v I. pracovnej kategórie a ustálení 60 % výsledná percentuálna
výška zvýšená podľa § 22 ods. 5 predstavuje nie 26 % mesačného zárobku za 18 rokov v III. pracovnej
kategórií t.j. 18 % a v I. pracovnej kategórií za 4 roky 8 %, ale v skutočnosti v jeho prípade je to

22 rokov x 2 % = 44 % a zvýšenie o 10 % predstavuje 114 % = 4.244,22 Kčs. Zákonné obmedzenie
podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. bolo zrušené zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení a od 01.01.2004 a tento zákon už neobsahuje čiastočný invalidný dôchodok a tento čiastočný
invalidný dôchodok sa od 31.12.2003 považuje za invalidný, pričom výška tohto invalidného dôchodku
je stanovená ex lege v § 263 zákona č. 461/2003 Z.z. a to v sume, v akej mu patrila k 31.12.2003, t.j.

vo výške 4.244,22 Kčs a v ďalšom sa má tento invalidný dôchodok valorizovať.

5.KrajskýsúdvTrenčíne(ďalejaj,,krajskýsúd“)akosprávnysúdvecneamiestnepríslušnýnakonaniea
rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa §
199anasl.SSP,vecprejednalnanariadenompojednávaní(§107ods.1písm.a)SSP)apooboznámení

sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k
záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné priznať jej úspech z týchto dôvodov:

6. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“)
sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

6.1.Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.6.2. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

6.3. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

7. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXXXX

zo dňa 08.06.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2017 vo veci uvoľnenia výplaty
invalidného dôchodku.

8.Zpripojenéhosúdnehospisusp.zn.28Sa/14/2018súdzistil,žeKrajskýsúdvTrenčínerozsudkomč.k.
28Sa/14/2018-61 zo dňa 18.12.2019, právoplatným dňa 27.01.2020, zrušil rozhodnutie Generálneho

riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa 22.02.2018 a vec vrátil na ďalšie konanie.
ZrušenýmrozhodnutímbolozamietnutéodvolaniežalobcuapotvrdenérozhodnutieSociálnejpoisťovne,
ústredie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2017 vo veci uvoľnenia výplaty invalidného dôchodku. V
tomto rozsudku správny súd poukázal na to, že ani po vrátení veci rozsudkom Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 9 So/55/2015 zo dňa 28.09.2016 nie je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, ako sa žalovaný

vysporiadal s otázkou správnosti hodnotenia doby učňovského pomeru žalobcu v odbore baník. Podľa
správneho súdu z napadnutého rozhodnutia nebol zrejmý myšlienkový postup správneho orgánu pri
postupe dosadzovanie jednotlivých veličín do vzorca vyplývajúceho z príslušných právnych predpisov.
Správny súd poukázal na to, že z časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v III.
pracovnej kategórii mal žalobca odpracovať 38 rokov, na inom mieste sa javí, že je to 20 rokov v I.

pracovnej kategórií a 18 rokov v III. pracovnej kategórií, pričom žalovaný deklaroval, že žalobca sa stal
invalidným v dôsledku pracovného úrazu utrpeného v zamestnaní zaradená do I. pracovnej kategórie a
že základná výmera jeho invalidného dôchodku je 60 % priemerného mesačného zárobku za 20 rokov
v zamestnaní I. pracovnej kategórie. Správnemu súdu nebolo zrejmé, prečo žalovaný následne uviedol,
že pre zvýšenie základnej výmery invalidného dôchodku aplikoval ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č.

100/1988 Zb., hoci sám citoval ustanovenie § 30 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb.. V kontexte čiastkového
výpočtu nebolo správnemu súdu zrejme zaradenie položky 18 rokov do III. pracovnej kategórie, ak sám
žalovaný deklaroval, že invalidný dôchodok bol vymeraný z I. pracovnej kategórie. Uvedené spôsobilo
nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného.

9. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.11.2017 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení a
§ 37 zákona č. 100/1988 Zb. uvoľnila žalobcovi výplatu invalidného dôchodku, za ktorý sa považuje
čiastočný invalidný dôchodok, od 01.08.2016 v sume 6.212,- Sk mesačne. V ďalších výrokoch rozhodla
o tom, že žalobcovi podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a príslušných opatrení Ministerstva

práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, vydávaných pre každý kalendárny rok na účely
valorizácie dôchodkových dávok, sa zvyšuje invalidný dôchodok, a to od 01.07.2007 na sumu 6.601,- Sk
mesačne, od 01.07.2008 na sumu 6.932,- Sk mesačne, od 01.01.2009 na sumu 246,20 Eur mesačne, od
01.01.2010 na sumu 253,80 Eur mesačne, od 01.01.2011 na sumu 258,40 Eur mesačne, od 01.01.2012
na sumu 267,- Eur mesačne, od 01.01.2013 na sumu 272,90 Eur mesačne, od 01.01.2014 na sumu

277,40 Eur mesačne, od 01.01.2015 na sumu 280,10 Eur mesačne, od 01.01.2016 na sumu 281,10 Eur
mesačne, od 01.01.2017 na sumu 285,10 Eur mesačne.

10. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia
opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu. Zo záverov lekárskej správy posudkového lekára zo dňa

29.06.2017 vyplýva, že žalobca počas základnej služby, ktorú vykonával v rokoch 1987 až 1989, utrpel
dňa 13.07.1988 úraz. Z dôvodu splnenia podmienky podstatného poklesu na zárobku bol uznaný
čiastočne invalidným od 16.10.1990. Suma žalobcovho čiastočného invalidného dôchodku bola určená
opätovne podľa právnej úpravy účinnej ku dňu vzniku nároku na dôchodok, t.j. k 16.10.1990. Odcitujúc
ustanovenia§37ods.1písm.b),§30ods.1až4,§12ods.1,3a4zákonač.100/1988Zb.prvostupňový

správny orgán skonštatoval, že invalidný dôchodok žalobcu bol vymeraný z I. pracovnej kategórie. Bol
vypočítaný z priemerného mesačného zárobku (ďalej aj „PMZ“) za roky 1989, 1987, 1986, ktorý po
úprave pre výpočet dôchodku je 3.723,- Kčs. Celková započítaná doba zamestnania je 45 rokov; pre
výškudôchodkujerozhodných42rokov,ztohovIII.pracovnejkategórii38rokov,vII.pracovnejkategórii0 rokov, v I. pracovnej kategórii 2 roky a vo zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórii 2 roky. Základná
výmera je 60 % PMZ za 20 rokov v I. pracovnej kategórii. Zvýšenie základnej výmery podľa § 22 ods. 2 a
5 zákona č. 100/1988 Zb. predstavuje 26 % PMZ (za 18 rokov v III. pracovnej kategórii 18 % a za 4 roky

v I. pracovnej kategórii 8 %). Dôchodok ku dňu vzniku nároku bol 86 % PMZ, t.j. 2.877,- Kčs mesačne.
Zvýšenie za pracovný úraz je 10 % PMZ, t.j. 373 Kčs mesačne. Invalidný dôchodok je tak vo výške
3.250,- Kčs mesačne. Čiastočný invalidný dôchodok je 50 % z tejto sumy, t.j. 1.625,- Kčs mesačne.

11. Podľa zákona č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov sa čiastočný invalidný dôchodok zvýšil od

02.03.1991 o 8 % mesačne na sumu 1.755,- Kčs mesačne. Podľa zákona č. 246/1991 Zb. o druhom
zvýšení dôchodkov v roku 1991 sa čiastočný invalidný dôchodok žalobcu zvýšil od 02.07.1991 na sumu
1.810,- Kčs mesačne. Podľa zákona č. 116/1992 Zb. o zvýšení dôchodkov v roku 1992 sa čiastočný
invalidný dôchodok žalobcu zvýšil na 1.835,- Kčs mesačne. Podľa zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 97/1993 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 1993 sa čiastočný invalidný dôchodok žalobcu
zvýšil na 2.161,- Sk mesačne. Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z.z. o

druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993 sa čiastočný invalidný dôchodok žalobcu zvýšil na sumu 2.291,-
Sk mesačne. Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1994 Z.z. o zvýšení dôchodkov
v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995 sa čiastočný invalidný dôchodok žalobcu
zvýšil od 02.09.1994 na sumu 2.542,- Sk mesačne.

12. Žalobca v roku 1995 napriek viacerým výzvam neposkytol Sociálnej poisťovni mesačný priemer
hrubých zárobkov za obdobie 12 mesiacov predchádzajúcich dňu, ku ktorému sa rozhodovalo o
nároku na ďalšiu výplatu čiastočného invalidného dôchodku, teda nepreukázal splnenie podmienok
podstatnéhopoklesuzárobkuvzmysle§37ods.6až13zákonač.100/1988Zb..RozhodnutímSociálnej
poisťovne, ústredie bola preto podľa § 106 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. od 02.08.1995 žalobcovi

zastavená výplata jeho čiastočného invalidného dôchodku v sume 2.542,- Sk. Dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav žalobcu bol posúdený na základe kontrolnej lekárskej prehliadky dňa 05.02.2009. Podľa
záverov posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia bol žalobca posúdený ako naďalej čiastočne
invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. pre schopnosť vykonávať doterajšie
alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok z dôvodu dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu.

13. Správny orgán ďalej v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 263 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., podľa ktorého invalidný a čiastočný invalidný
dôchodok priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považuje po 31. decembri

2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú
sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak zákon
neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca
práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne
nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon

týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.
Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy podmienka poklesu na
zárobku nemá vplyv na výplatu invalidného dôchodku až po 31. júli 2006, preto výplata invalidného
dôchodku žalobcu bola uvoľnená s účinnosťou od 1. augusta 2006.

14. Na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXXXXXXX zo dňa
20.11.2017 rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXXXXXXXXXX zo dňa
22.02.2018, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 28Sa/14/2018-61 zo dňa 18.12.2019
zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Následne o podanom odvolaní proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2017 rozhodol Generálny

riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXXXXXXXXXX zo dňa 08.06.2020 tak, že odvolanie
žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2017
potvrdil. V rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 30 ods. 1 až 5 zákona č. 100/1988 Zb. s tým, že
invalidný dôchodok žalobcu bol vymeraný z I. pracovnej kategórie. Invalidný dôchodok žalobcu bol
vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1989, 1987, 1986, ktorý po úprave pre výpočet

dôchodku je 3.723,- Kčs. Celková započítaná doba zamestnania je 45 rokov; pre výšku dôchodku
je rozhodných 42 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii 38 rokov, v II. pracovnej kategórii 0
rokov, v I. pracovnej kategórii 2 roky a vo zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórií 2 roky. Žalovaný
v rozhodnutí ďalej uviedol, že zvýšenie základnej výmery podľa § 22 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb.predstavuje 26 % priemerného mesačného zárobku za 18 rokov v III. pracovnej kategórií - 18 x 1 % = 18
% (zvyšných 20rokovvIII.pracovnejkategóriiboložalobcovizohľadnenýchvI.pracovnejkategóriípri
základnej výmere priemerného mesačného zárobku z dôvodu, že utrpel pracovný úraz počas základnej

vojenskej služby, ktorú vykonával v I. pracovnej kategórií) a za 4 roky v I. pracovnej
kategórii, ktoré žalobca reálne odpracoval - 4 x 2 = 8 %. Námietku žalobcu, že mu nebol zhodnotený
učňovský pomer v odbore baník považoval za nedôvodnú. Žalovaný uviedol, že podľa evidenčného listu
dôchodkového zabezpečenia, vystaveného zamestnávateľom U. V. Y. o.z. C., bola zhodnotená doba
učňovského pomeru od 01.09.1983 do 30.06.1985 v III. pracovnej kategórií a od 01.07.1985 v I.AA

kategórii. K námietke žalobcu, aby mu bol invalidný dôchodok prekvalifikovaný do I. pracovnej kategórie
spätne od 16.10.1990 žalovaný uviedol, že invalidný dôchodok žalobcu bol vymeraný z I. pracovnej
kategórie.

15. Podľa § 37 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom ku dňu
vzniku nároku na čiastočný invalidný dôchodok, t.j. k 16.10.1990 (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.) občan

má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal čiastočne invalidným následkom pracovného
úrazu.

15.1. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. pre výšku invalidného dôchodku sa k získanej dobe
zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov u

mužov a veku 57 rokov u žien.

15.2. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. ak bol občan predo dňom vzniku nároku na invalidný
dôchodok zamestnaný najmenej 25 rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítanou dobou dosahuje najmenej
25 rokov, tvorí základná výmera invalidného dôchodku

a) 60% priemerného mesačného zárobku, ak ide o občana uvedeného v § 22 ods. 1 písm. a) alebo
ak sa občan stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v
zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním, s výnimkou úrazu utrpeného za
okolností uvedených v § 19 ods. 2,
b) 55% priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní

II. pracovnej kategórie alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení
pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním, s výnimkou úrazu
utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2, alebo
c) 50% priemerného mesačného zárobku.

15.3. Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. k základnej výmere sa pripočítajú občanom uvedeným v
odseku 2 písm. a) a b) od 21. roku zamestnania a ostatným občanom od 26.roku zamestnania za každý
rok zamestnania I. pracovnej kategórie 2%, II. pracovnej kategórie 1,5%, III. pracovnej kategórie 1%
a pripočítanej doby 1% priemerného mesačného zárobku.

15.4. Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. pre zvýšenie podľa odseku 3 sa hodnotí iba doba
zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov.

15.5. Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. k základnej výmere sa podľa odseku 3 pripočíta najviac
25% priemerného mesačného zárobku, a ak ide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v

zamestnaní I. pracovnej kategórie, najviac 30% priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia
neplatia, ak ide o občana uvedeného v odseku 2 písm. a) alebo o zvýšenie za dobu zamestnania
uvedeného § 14 ods. 2 písm. a) alebo ak sa občan stal invalidným následkom pracovného úrazu
utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s
ním, s výnimkou úrazu utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2. Ustanovenie § 22 ods. 5 platí

obdobne.

15.6. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. základná výmera starobného dôchodku tvorí
60% priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní I.
pracovnej kategórie.

15.7. Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. ak občan bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych
pracovných kategórií, vpočíta sa pre zvýšenie základnej výmery podľa odseku 2 do doby 20 alebo 25rokov zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II.
pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

16. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné
zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, pretože je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

17. Žalovaný v podanom rozhodnutí uviedol, že invalidný dôchodok žalobcu bol vymeraný z I. pracovnej

kategórie. Žalovaný však zároveň v rozhodnutí uviedol, že zvýšenie základnej výmery podľa § 22 ods.
5 zákona č. 100/1988 Zb. predstavuje 26 % z priemerného mesačného zárobku za 18 rokov v III.
pracovnej kategórií a za 4 roky v I. pracovnej kategórií, ktoré žalobca reálne odpracoval. Žalovaný v
rozhodnutí zároveň konštatoval, že žalobcovi bola zhodnotená doba učňovského pomeru od 01.09.1983
do 30.06.1985 v III. pracovnej kategórií a od 01.07.1985 v I.AA kategórii. V rozhodnutí však žalovaný
poukázal na ustanovenie § 30 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., v zmysle ktorého pre zvýšenie podľa

odseku 3 sa hodnotí iba doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov, ktorý vek žalobca dosiahol
25.12.1985, od ktorého dňa vykonával reálne prácu výlučne v I. pracovnej kategórii, resp. v I.AA
pracovnej kategórii. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nie je z rozhodnutia naďalej zrejmý dôvod
zápočtu 18 rokov v III. pracovnej kategórií na účely zvýšenia základnej výmery, keďže na jej účely sa
hodnotí iba doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov a nie je zrejmé, že by od dosiahnutia 18

rokov do dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok žalobca bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych
pracovných kategórií v zmysle § 22 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb..

18. Žalovaný v rozhodnutí nedostatočne skutkovo a právne zdôvodnil aplikáciu § 22 ods. 5 zákona č.
100/1988 Zb., t.j. neuviedol prečo vo zvýšení základnej výmery pripočítal žalobcovi 18 rokov ako dobu

zamestnania v III. pracovnej kategórii pričom z rozhodnutia vyplýva, že po 18. roku veku do dňa nároku
na invalidný dôchodok nebol žalobca zamestnaný v inej pracovnej kategórii ako v I. pracovnej kategórii.

19. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom
(§ 191 ods. 6 SSP). Vo svojom rozhodnutí aj s poukazom na predchádzajúce rozhodnutie Krajského

súdu v Trenčíne č.k. 28Sa/14/2018-61 rozhodnúť a dôsledne odôvodniť postup aplikácie jednotlivých
ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. pri výpočte čiastočného invalidného dôchodku žalobcu. Naďalej
ostalo žalovaným neozrejmené aplikovanie § 22 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. a zaradenie položky 18
rokov do III. pracovnej kategórie, keď sám žalovaný deklaroval vymeranie invalidného dôchodku žalobcu
z I. pracovnej kategórie a keď v dobe hodnotiteľnej pre zvýšenie podľa § 30 ods. 3 zákona č. 100/1988

Zb. pracoval žalobca výlučne v I. pracovnej kategórii a zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórii.

20. V konaní úspešnému žalobcovi správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal plnú náhradu trov
konania, o ktorej výške bude rozhodnuté dodatočným samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.