Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoPr/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115227644
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115227644.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov

JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcu: Ing. Y. F., T.., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. 1, F., zast.: advokátska kancelária Bartošík Šváby s.r.o., IČO: 35 929 049, so
sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, proti žalovanému: HRIADEĽ, spol. s r.o., IČO: 31 444 334, so sídlom
Cabajská 28/A, Nitra, zast. Advokátska kancelária, Mgr. Beáta Kartíková s.r.o., IČO: 48 214 337, so
sídlom Šamorín, Gazdovský rad 2, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o
odvolaniach oboch strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18Cpr/2/2015-334 zo dňa 31.
júla 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a výpovede p o t v r d z u j e .

V napadnutých častiach o určení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy, o zamietnutí
žaloby vo zvyšku a výrokov o náhrade trov konania strán sporu a štátu napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie z r u š u j e a vec mu v týchto častiach v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 14.09.2015 domáhal neplatnosti skončenia pracovného

pomeru a náhrady mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku za obdobie od 13.08.2015
ku dňu vydania rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pôsobil ako vedúci oddelenia
veľkoobchodu, pričom jeho úlohou bola podpora predaja štyroch nosných priemyselných produktov:
chladiče, chladiace systémy, sklá a akumulátory. Dňa 04.08.2015 mu oznámila pani M., že s ním chce
skončiť pracovný pomer dohodou, ako dôvod uviedla, že nezabránil krádeži, za ktorú bol zodpovedný
jeden zo zamestnancov spoločnosti. Dňa 05.08.2015 mu pani M. odovzdala oznámenie o okamžitom
skončení pracovného pomeru, kde ako dôvod uviedla závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca

dňa 4.2.2016 podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 15.10.2015
a náhrady mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku, pričom konanie sa viedlo pod sp.
zn.25Cpr1/2016. Uznesením č.k.18Cpr/2/2015-133 zo dňa 6.10.2016 súd (v zmysle § 166 CSP), spojil
na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. XXCpr/X/XXXX a pod sp. zn.
25Cpr/1/2016, ktoré bude vedené pod sp. zn. XXCpr/X/XXXX. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní
uviedol, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorej nosným produktom jeho podnikateľskej činnosti
sú traktory, značky FENDT. Do augusta 2015 pôsobil žalobca u žalovaného ako vedúci oddelenia

veľkoobchodu. Žalobcu v marci v roku 2015 oslovil pán P., ktorý sa zaoberal čistiacimi a upratovacími
službami s tým, že chce založiť novú spoločnosť. Túto skutočnosť žalobca oznámil bývalej konateľke
X. s tým, že chcel pôsobiť ako štatutár v novozaloženej spoločnosti. Bývalá konateľka sa však k tomu
nevyjadrila. Žalobca bol na dovolenke do 02.08.2015, 03.08.2015 nastúpil do práce a bolo mu danéokamžité skončenie pracovného pomeru dňa 05.08.2015. Keď sa žalovaný dozvedel o tom, že bola
podaná žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zrušil jeho pracovné miesto a žalobcovi bola
daná výpoveď z organizačných dôvodov. V danej veci je potrebné sa zaoberať tým, či obe spoločnosti

sa môžu uplatniť na rovnakom trhu, či majú rovnakých zákazníkov. Má však za to, že tieto pôsobia na
rozličných trhoch, pričom žalovaný sa zaoberá predovšetkým traktormi značky FENDT a spoločnosť
Property Care čistí administratívne budovy. Z týchto dôvodov naďalej tvrdí, že žalobca nebol povinný
žiadať súhlas od žalovaného s poukazom na § 83 zák. práce. O skutočnosti, že má zámer pôsobiť
ako štatutár novozaloženej spoločnosti informoval predchádzajúcu konateľku ako aj súčasnú, v tomto

smere konal čestne a otvorene a preto neboli dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru, nie
je pravdou, že by žalobca závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. V zmysle Českej právnej
úpravy sa posudzuje zhodnosť predmetov podnikania, ktorá sa posudzuje podľa údajov zapísaných
v obchodnom registri, zatiaľ čo platná úprava v SR hovorí o konkurenčnom charaktere činnosti.
Preto na túto situáciu nemožno použiť judikatúru českých súdov, nakoľko právna úprave je úplne iná.
Zamestnanec nenesie ekonomické riziko za zamestnávateľa. Negatívne výsledky nie sú dôvodom na

skončenie pracovného pomeru zamestnanca. Dôvodom skončenia pracovného pomeru a to okamžitým
spôsobom bol výkon konkurenčnej činnosti. Čo sa týka výkonu konkurenčnej činnosti poukázala na § 83
zák. práce, v ktorom sa neustanovujú formálne predpoklady oznámenia, či tam má byť uvedené IČO a
pod. a z ustanovenia ani nevyplýva, že takéto oznámenie by malo byť prezentované zamestnávateľovi
aj po založení spoločnosti. Poukázala na tú skutočnosť, že skončenia pracovného pomeru neboli v

súlade so zákonníkom práce. Namietla výpoveď pána Q., pretože jeho výpoveď považuje za absolútne
irelevantný a nehospodárny úkon v konaní. Pán Q. je spoločníkom spoločnosti HRIADEĽ a ako
spoločníkovi mu nevyplýva zo zákona žiadne oprávnenie konať v mene spoločnosti ako zamestnávateľ.
V zmysle § 9 zák. práce v mene zamestnávateľa vykonáva právne úkony štatutárny orgán alebo
člen štatutárneho orgánu, vedúci organizačných útvarov a iní zamestnanci poverení zamestnávateľom.

Spoločník nie je vôbec oprávnený vykonávať úkony v pracovnoprávnych vzťahoch a už vôbec nie
doručovať upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny aj keby také boli. Žalobca bol vedúcim
veľkoobchodného oddelenia a prácu vykonával v priamej riadiacej pôsobnosti konateľa. To znamená, že
jedináosoba,ktorámohlazpozícienadriadenéhodoručiťžalobcoviupozornenienaporušeniepracovnej
disciplíny je konateľ spoločnosti. Žalobcovi žiadne upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny

doručené nebolo, a to počas celého trvania pracovného pomeru. Žalovaný teda neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom toho, že vôbec k nejakému porušeniu pracovnej disciplíny prišlo. Žalovaný vôbec
nerozlišuje medzi závažným porušením pracovnej disciplíny a neuspokojivým plnením pracovných úloh.
To, čo žalovaný opisuje vo svojom podaní (aj keby to bola pravda) by bolo možné kvalifikovať ako
neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Žalovaný v ňom totiž obviňuje žalobcu z nesplnenia plánu

predaja, nedostatočnej kontroly skladových zásob, alebo nedodržiavanie cenových stratégií. V takýchto
prípadoch má však zamestnávateľ zamestnanca písomne vyzvať na odstránenie nedostatkov v plnení
pracovných úloh a poskytnúť mu lehotu minimálne 6 mesiacov na odstránenie nedostatkov. Len potom
ako zamestnanec v danej lehote neuspokojivé výsledky v práci nezlepší, možno uplatniť výpoveď. Ide
totiž o nesplnenie subjektívnych očakávaní zamestnávateľa ako aj nesplnenie plánu predaja, ktorý závisí

od množstva faktorov. Žalovaný uplatnil okamžité skončenie pracovného pomeru, v zmysle judikatúry by
samalouplatňovaťlenvovýnimočnýchprípadoch,keďniejespravodlivéodzamestnávateľapožadovať,
aby zamestnanca zamestnával sa počas výpovednej doby. Dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru musí byť presne skutkovo vymedzený a nemožno ho zamieňať s inými dôvodmi. Musí ísť
o zavinené porušenie pracovnej disciplíny, zamestnávateľ musí preukázať zavinenie zamestnanca

aspoň z nedbanlivosti. Jediný dôvod, ktorý bol v okamžitom skončení uvedený ako akceptovateľný
dôvod na okamžité skončenie je výkon konkurenčnej činnosti. Aktivita tejto spoločnosti a spoločnosti
Property Care nie je konkurenčná. Okrem toho zákon ustanovuje dvojmesačnú subjektívnu lehotu na
uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podľa § 68 Zák. práce presne ustanovuje, že
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer zo zamestnancom iba v lehote dvoch mesiacov

odo dňa keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. Všetky obvinenia, ktoré žalovaný uvádza
vo svojom podaní sú teda nielen irelevantné, ale aj právo zamestnávateľa skončiť pracovný pomer z
týchto dôvodov je prekludované. Je zbytočné predstierať, že dôvodom skončenia pracovného pomeru
žalobcu nebolo niečo iné ako personálna zmena vo vedení spoločnosti. Jednoducho namiesto bývalej
konateľky nastúpila pani M. a namiesto žalobcu nastúpil nový obchodný riaditeľ. To, akým spôsobom

bola táto personálna zmena uskutočnená, skutočnosť, že žalobcu sa snažili niekoľko hodín donútiť
podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru, potom mu doručili okamžité skončenie pracovného
pomeru a keď im bola doručená žaloba, tak ešte aj výpoveď z organizačných dôvodov je nielen v rozpore
zo zákonníkom práce, ale aj s dobrými mravmi. Žalovaný ďalej zahmlieva túto situáciu, predkladádokumenty o tom, ako spoločnosti nedarilo z ekonomického hľadiska a týmto ekonomickými dôvodmi sa
snažil ospravedlniť svoj nemorálny postup. Poukázala na dodatok číslo 2 k pracovnej zmluve žalobcu, v
ktorejsauvádza:"žezamestnanecmánároknapevnúzložkumzdyaosobnýpríplatok."Natentoosobný

príplatok má zamestnanec nárok v zmysle dodatku len v prípade, ak nedôjde k porušeniu pracovnej
disciplíny a v prípade splnenia všetkých povinností a úloh, ktorým je zamestnanec poverený. Žalobcovi
bol osobný príplatok vyplácaný počas celého trvania pracovného pomeru, čo svedčí o tom, že si svoje
povinnosti riadne plnil. Žalobca sa ocitol bez príjmu zo dňa na deň, zobrali mu služobné auto, odstavili
telefón aj počítač, len preto, že žalovaný sa rozhodol uskutočniť personálnu zmenu. Táto personálna

zmena nebola uskutočnená v súlade zo zákonom a preto žiadala, aby súd vyhovel žalobe v plnom
rozsahu, nakoľko obe skončenia pracovného pomeru boli neplatné.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že dňa 24.07.2015 si ich zavolal majiteľ firmy na poradu, na ktorej
bolo oznámené, že bude odvolaná konateľka žalovaného. Následne prišlo aj k odvolaniu tejto konateľky
a bola menovaná nová konateľka pani Ing. M.. Hneď ako sa vrátil z dovolenky a vystúpil z auta,
išiel za novou konateľkou, odovzdal jej ten istý list, ktorý odovzdal v marci 2015 konateľke, ktorá

tento list zobrala, prečítala a nekomentovala. Išlo o oznámenie jeho zámeru pôsobiť ako štatutár v
novozaloženej spoločnosti. Dňa 04.08.2015 si ho zavolala nová konateľka i za prítomnosti pána Šrola
a boli mu dané na podpis papiere, ktoré sa týkali ukončenia pracovného pomeru dohodou. Rokovanie
sa viedlo 6 hodín, k dohode neprišlo, pretože požadoval, že keď má prísť ku skončeniu pracovného
pomeru, hoci nevedel hlavnú príčinu a dôvod, tak žiadal zaplatenie odstupného. Keďže pracuje už

niekoľko rokov na manažérskych postoch, vie čo sa patrí, preto napísal obchodným partnerom ako
aj advokátskej kancelárie žalovaného, poďakoval za spoluprácu. Keď prišiel do práce dňa 05.08.2015
opätovne išiel za novou konateľkou, ktorej uviedol, že sa nedohodli, chcel, aby našli nejaký kompromis,
nová konateľka to odmietala, o 14.00 hod zistil, že mu bol odstavený počítač. O pol hodinu mu bol
blokovaný telefón a následne mu bolo predložené okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré

odmietol prevziať. Boli privolaní dvaja kolegovia, pred ktorými odmietol prevziať okamžité skončenie
pracovného pomeru. Žiadala od neho nová konateľka, aby vrátil auto, telefón, bol ochotný to vrátiť,
ale s tým, že do práce príde, avšak o 15 minút dostal nariadenie, že od 05.08.2015 nemá chodiť
do práce. Následne poštou dostal výpoveď z organizačných dôvodov po tom, čo namietol neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Na porušovanie pracovnej disciplíny zo strany žalovaného

nebol nikdy upozorňovaný. Žalovaný vedel, že je členom v správnej rady i v inej spoločnosti ako i členom
Francúzskej obchodnej komory. Dal sa vymazať ako štatutár zo spoločnosti Property Care a tiež by
poukázal na to, že bývalí zamestnanci žalovaného si založili novú spoločnosť s rovnakým predmetom
podnikania ako má žalovaný a týmto zobrali klientov ako aj projekty. Právny zástupca žalovaného na
pojednávaní uviedol, žalobca bol zamestnaný u žalovaného na základe pracovnej zmluvy, ktorá bola

uzatvorená dňa 28.4.2014 s tým, že bývalej konateľke oznámil žalobca budúci zámer pôsobiť ako
štatutár v inej spoločnosti. Konkrétne údaje týkajúce sa tejto novej spoločnosti však oznámené neboli,
tie tu chýbali a o tom, že aj bola založená nová spoločnosť žalobca konateľku žalovaného žiadnym
spôsobom neinformoval. Bola založená spoločnosť Property Care, pričom žalovaný s poukazom na
výpis z OR tejto spoločnosti zistil, že táto spoločnosť má zhodný predmet podnikania ako žalovaný, a že

jediným štatutárom tejto spoločnosti je žalobca. Preto dňa 4.8.2015 bolo navrhnuté žalobcovi skončenie
pracovného pomeru dohodou vzhľadom k strate dôvery zo strany žalovaného. Čo sa týka konkurenčnej
činnosti v novozaloženej spoločnosti Property Care, táto má zhodný predmet podnikania ako žalovaný a
topredmetpodnikaniamaloobchodaveľkoobchodsošpecializovanoutechnikou,spoľnohospodárskymi
strojmi a príslušenstvom a nástrojmi vrátane traktorov a poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a v

záhradníctve. Z týchto dôvodov bolo žalobcovi dané okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo
doručované za prítomnosti dvoch svedkov. Dokonca ani v dňoch doručovania okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobca neinformoval žalovaného, že vykonáva štatutára v inej spoločnosti. Má
za to, že oznámenia, na ktoré poukazuje žalobca tieto nespĺňajú žiadosť o súhlas s poukazom na
zákonník práce, ale ide iba o zámer ohľadom novovzniknutej spoločnosti, žalobca nesplnil ustanovenia

s poukazom na § 83 zák. práce. Keďže žalovanému bol doručený návrh na neplatnosť okamžitého
skončeniapracovnéhopomeru,bolažalobcovidanáivýpoveď.Zámernareorganizáciucelejspoločnosti
bol prezentovaný na porade dňa 27.04.2015 a k zrušeniu miesta žalobcu prišlo dňa 10.8.2015. Z dôvodu
organizačných zmien bola daná výpoveď žalobcovi, ktorý bol upozorňovaný na porušovanie pracovnej
disciplíny ústne ako aj na porade dňa 27.04.2015 pánom Q. ako i písomne. Riziko podnikania nie je

možné stotožňovať so zabezpečovaním skladových zásob s poukazom na náplň práce žalobcu. Práve
porušovanie pracovnej disciplíny na strane žalobcu primälo žalovaného k rozhodnutiu k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru s poukazom na intenzitu porušovania pracovnej disciplíny žalobcu.
Oznámenie, ktoré bolo adresované bývalej konateľke žalovaného sa týkalo oznámenia o výkone funkciea má za to, že nespĺňalo žiadosť, tak ako to má na mysli ust. § 83 zák. práce a v tomto oznámení sa
žalobca vyjadril, že novo vzniknutá spoločnosť sa bude zameriavať výlučne na upratovacie a čistiace
služby, čo však je v rozpore s výpisom obchodného registra novej spoločnosti. Čo sa týka namietnutia

prekludovanej lehoty k tomu by sa vyjadrila, že na prelome mesiacov júl, august 2015 nová konateľka
Ing. M. zistila, že žalobca je predsedom predstavenstva inej spoločnosti a jediným, a keďže kontinuálne
prešla do právomoci predchádzajúcej konateľky má za to, že lehota na okamžité skončenie pracovného
pomeru bola dodržaná. V konaní bolo preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
dané žalobcovi dôvodne, bola preukázaná intenzita porušenia pracovnej disciplíny a výpoveď nebola

daná účelovo. Z týchto dôvodov navrhla žalobu zamietnuť. Od júla 2015 prišlo u žalovaného k
resocializačnýmopatreniam,zrušilisaviacerémiestaapoukázalanarozhodnutieoorganizačnejzmene.
Čo sa týka inzercií uverejnenej na stránke profesia funguje to tak, že sa tam predpláca nejaký kredit. Na
tejto stránke to zostáva bez ohľadu na to, či už máte uchádzača, alebo nie. To, že to tam bolo zverejnené
neznamená, že je to pracovné miesto stále voľné. Žalovaný takýmto spôsobom vyhľadáva uchádzačov,
ktorých zoskupuje do databázy potencionálnych uchádzačov o pracovné pozície. Aj keď dali žalobcovi

okamžité skončenie pracovného pomeru, považovali ho za platné, avšak z dôvodu procesnej opatrnosti
žalobcovi dali i výpoveď. Zákonník prace neobmedzuje zamestnávateľa v tom smere, akým spôsobom
môže prísť ku skončeniu pracovného pomeru. Vzhľadom k tej skutočnosti teda organizačná zmena,
ktorá nastala a ktorá sa netýkala len žalobcu, ale celej organizačnej štruktúry žalovaného došlo k
zániku pracovného miesta. Žalovaný doručil výpoveď vzhľadom k tej skutočnosti, že prebiehalo konanie

o okamžitom skončení pracovného pomeru. V tomto prípade nejde o pretrhnutie nárokov žalobcu,
pretože žalovaný objektívne zrušil toto pracovné miesto. Na toto miesto nebol prijatý iný subjekt, iná
osoba, pretože ako uviedla bolo zrušené. Konateľka žalovaného na pojednávaní uviedla, že pracuje
u žalovaného už piaty rok. Bola zamestnaná ako ekonómka, pričom 24.07.2015 bola vymenovaná
za novú konateľku. O skutočnosti, že bude odvolaná bývalá konateľka bolo oznamované na porade

vedenia dňa 24.07.2015. Zároveň na tejto porade sa vyhodnocovali pol ročné výsledky spoločnosti
za rok 2015, pričom pán Y. sa štvrťročne sťažoval na celkový chod úseku vo veľkoobchode a na
porade dňa 24.07.2015 to bol i pán majiteľ, pán Q.. Sťažoval sa na činnosť veľkoobchodu, ktorej
šéfoval žalobca, ktorý to odôvodňoval tým, že zamestnanci, ktorý pod neho patrili zle objednávali tovar,
proste prenášal zodpovednosť na svojich podriadených zamestnancov. Bolo zistené, že bol objednaný

zle tovar, nehospodárne sa nakladalo so skladovými zásobami, ktoré sa navýšili až na 5 násobok
priemerných mesačných tržieb, predtým to bol 2 násobok. Dokonca aj zamestnanec, ktorý patril pod
žalobcu spreneveril skladové zásoby, nebolo podané trestné oznámenie, ale bola uzatvorená dohoda o
vine a o zaplatení škody s týmto zamestnaním. Na valnej hromade 24.07.2015 bola vyzvaná majiteľom
spoločnosti, aby reorganizovala spoločnosť a preto dňom 10.08.2015 prišlo i k organizačnej zmene. Po

uvedení do funkcie konateľky dňa 28.07.2015 kontrolovala vedúcich zamestnancov a vtedy podľa výpisu
z OR zistila, že žalobca je jediným štatutárom spoločnosti Property Care, pričom o tejto skutočnosti
dovtedy nemala žiadnu vedomosť. Je pravdou, že po návrate z dovolenky bol žalobca za ňou, ale iba
ju informoval o liste, ktorý odovzdal bývalej konateľke. Neinformoval o akú spoločnosť sa jedná, môže
povedať, že žalobca si neplnil svoje povinnosti. Jeho úsek stagnoval a po zistení týchto skutočností bolo

žalobcovi dané okamžité skončenie pracovného pomeru, žalobca disponoval informáciami týkajúceho
sa obchodného tajomstva. Na sedení bolo žalobcovi vysvetlené, že je nedôvera voči nemu ako aj
nedôvera majiteľa z dôvodu, že sa nevenoval pracovným povinnostiam. Na sedení sa žalobca správal
arogantne, zvyšoval hlas, povedal že môžu zavolať aj políciu a tiež uviedol, že aj tak mu to nebudú vedieť
dokázať. Žalobca bol upozorňovaný na neplnenie pracovných povinnosti i zo strany bývalej konateľky

ako aj majiteľa. Bol upozorňovaný ústnym spôsobom ako aj písomne.

2. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd
prvej inštancie v spore takto rozhodol:

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi dňa 5.8.2015 je
neplatné (1.).
Súd určuje, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi dňa 15.10.2015 je neplatná. (2.)
Súd žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá zamieta a určuje, že

nemožno od žalovaného ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako zamestnanca
naďalej zamestnával. (3.).Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 3.071,15.-eur v hrubom mesačne za
obdobie od 13.08.2015 do 31.7.2016 a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. (4.).
Vo zvyšku súd žalobu zamieta. (6.)

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Štát má právo voči žalobcovi na náhradu trov konania štátu v rozsahu 50%. (7.).
Štát má právo voči žalovanému na náhradu trov konania štát v rozsahu 50%. (8.).

3. Súd prvej inštancie s poukazom na označené vykonané dokazovanie zistil nasledovný skutkový stav:

4. Dňa 28.04.2014 žalobca uzatvoril Pracovnú zmluvu so žalovaným, na základe ktorej vykonával pre
žalovaného prácu na pozícii "vedúci veľkoobchodného oddelenia". Žalovaný sa zaoberá predajom a
prenájmompoľnohospodárskychstrojov,okremtohoposkytujezákazníkomajservisnéslužbyapredáva
náhradné diely pre poľnohospodárske stroje. Žalobca u žalovaného pôsobil ako vedúci oddelenia
veľkoobchodu, pričom jeho úlohou bola podpora predaja štyroch nosných priemyselných produktov:

chladiče, chladiace systémy, sklá a akumulátory. V marci 2015 žalobcu oslovil pán P. zo spoločnosti
Comfort Clean s.r.o., ktorý sa zaoberá upratovacími a čistiacimi prácami s tým, že plánuje založiť
novú spoločnosť. Vzhľadom k tomu, že žalobca v minulosti pôsobil v oblasti správy nehnuteľností a v
tejto oblasti má značné skúsenosti bola mu ponúknutá v novej spoločnosti pozícia štatutára. Žalobca
písomne oznámil bývalej konateľke žalovaného dňa 9.3.2015, že má zámer pôsobiť v novej spoločnosti

ako štatutár. Odpoveď nedostal. Dňa 13.6.2015 bola založená spoločnosť Property Care a.s., kde
bol žalobca vymenovaný do funkcie predsedu predstavenstva. Dňa 01.08.2015 bola v spoločnosti
žalovaného odvolaná konateľka Ing. S. X. a novou konateľkou sa stala Ing. T. M.. Žalobca následne
osobne informoval novú konateľku o svojom pôsobení v spoločnosti Property Care a.s.. Na toto
oznámenie konateľka nereagovala a ani sa nevyjadrila, či s ním súhlasí alebo nesúhlasí. Nasledujúci

deň 4.8.2015 oznámila pani T. M. žalobcovi, že s ním chce skončiť pracovný pomer dohodou. Ako dôvod
uviedla, že žalobca nezabránil krádeži, za ktorú bol zodpovedný jeden zo zamestnancov spoločnosti. Na
základe toho konateľka navrhla žalobcovi podpis dohody o skončení pracovného pomeru bez nároku na
odstupné. Žalobca návrh odmietol. Dňa 5.8.2015 bolo žalobcovi dané okamžité skončenie pracovného
pomeru podľa § 68 ods.1, písm.b) zák. práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny

spočívajúcej v tom, že žalobca vykonával činnosť štatutára v konkurenčnej spoločnosti bez súhlasu
zamestnávateľa, pričom tento podnikateľský subjekt má zhodné predmety podnikania vo viacerých
oblastiach a preto je vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobcu v konkurenčnom postavení. Týka sa to
predmetov podnikania žalovaného a to kúpa tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja a predaj v rozsahu
voľnej živnosti, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a služieb podľa platných všeobecne

záväzných právnych predpisov, služby pre rastlinnú a živočíšnu výrobu bez veterinárnych služieb,
podnikateľské poradenstvo, výskum trhu a verejnej mienky, vydavateľská činnosť, ktoré sú takmer
totožné s predmetmi spoločnosti Property Care a.s. Žalobca preto dňa 13.08.2015 žalovanému doručil
oznámenie o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na tom,
aby ho žalovaný ďalej zamestnával. Žalovaný na tento list nereagoval. Žalobca požiadal o odvolanie z

funkcie v spoločnosti Property Care a.s., následne bol z tejto funkcie odvolaný s poukazom na notársku
zápisnicu zo dňa 19.08.2015. Dňa 15.10.2015 bola žalobcovi daná výpoveď z organizačných dôvodov.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na zistený skutkový stav, citované ustanovenia
Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov - § 63 ods. 1 písm. b/, § 68 ods.

1 písm. b/, § 68 ods. 2, § 79 ods. 1 a 2, § 83 ods. 1 a § 116), citované ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP - zákon č. 160/2015 Z.z. - § 255 ods. 2 a § 262 ods. 2) a všeobecné úvahy ohľadom
dodržiavania pracovnej disciplíny, okamžitého skončenia pracovného pomeru (OSPP) a výpovedi pre
nadbytočnosť, odôvodnil nasledovne:

6. Predmetom konania bolo určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Zákonom
č. 257/2011 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon č. 311/2001 Z.z., Zákonník práce s účinnosťou
od 01.09.2011, sa upravil spôsob ochrany hospodárskej súťaže prostredníctvom pracovnoprávnych
vzťahov, keď sa novelizoval § 83 ZP upravujúci zákaz konkurencie počas trvania pracovného pomeru
a zaviedol sa nový inštitút ochrany zamestnávateľa aj po skončení pracovného pomeru za podmienok

stanovených v § 83. Osobitná právna úprava § 83 chráni zamestnávateľa pred neoprávneným zneužitím
informácií (nekalosúťažným konaním, zneužitím obchodného tajomstva), o ktorých sa zamestnanec
pri výkone svojho povolania dozvedel a ktoré majú pre zamestnávateľa podstatný význam a zároveň
dôverný charakter. Konkurenčná činnosť v pracovnoprávnych vzťahoch je diferencovaná na činnosťvykonávanú počas trvania pracovnoprávneho vzťahu (zákaz konkurenčnej činnosti vyplýva priamo
zo zákona) a na činnosť po jeho skončení (vyplývajúci z dohody zmluvných strán). Z citovaného
ustanoveniajednoznačnevyplýva,žezamestnanecbymalopovolenievykonávaťpredmetnúzárobkovú

činnosť požiadať ešte pred začatím jej výkonu. Nie je pritom rozhodujúce, či sa jedná o činnosť
vykonávanú v pracovnom pomere, činnosť vykonávanú na základe dohôd o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru, živnosť alebo podnikateľskú činnosť podľa § 2 Obchodného zákonníka
(prípadne záväzkový vzťah uzatvorený na základe Občianskeho či Obchodného zákonníka). Inými
slovami, pod pojmom konkurenčná činnosť v pracovnoprávnych vzťahoch sa rozumie taká zárobková

činnosť zamestnanca, ktorú vykonáva samostatne, ako samostatne zárobkovo činná osoba, alebo pre
iného zamestnávateľa, ako závislú prácu, ktorá je priamo zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa,
alebo má k jeho činnosti konkurenčnú povahu. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného
pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu závažného
porušenia pracovnej disciplíny. V konaní bolo preukázané, že žalovaný sa predovšetkým venuje

predaju poľnohospodárskych strojov najmä traktorov, poskytuje servis a predaj náhradných dielov na
poľnohospodárske stroje. Spoločnosť Property Care a.s. poskytuje svojim zákazníkom predovšetkým
upratovacie a čistiace služby, čo bolo preukázané i výpoveďou svedka Y. T.. Súd mal za to, že obe
spoločnosti podnikajú na úplne odlišných trhoch, sú zamerané na rôznych potenciálnych zákazníkov
a teda spoločnosť Property Care a.s. nevykonávala takú činnosť, ktorá by bola spôsobilá konkurovať

žalovanému,apretonemá činnosťtejtospoločnosti konkurenčnýcharakter.Súdpoukazuje navýpoveď
svedkyne Ing. X., ktorá v marci v roku 2015 bola konateľkou žalovaného, ktorej žalobca oznámil, že
bude vykonávať pozíciu štatutára v inej spoločnosti, keďže však sa žalovaný ako zamestnávateľ do 15
dní od doručenia žiadosti nevyjadril platí, že súhlas udelil (vyššie citované zákonné ustanovenie). Právo
žalovaného na skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením bolo prekludované s poukazom

na ustanovenie § 68 zák. práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže skončiť okamžite pracovný pomer
iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. Súd mal za
to, že táto lehota žalovanému ako zamestnávateľovi žalobcovi začala plynúť od 6.3.2015 a skončila
6.5.2015, pričom k okamžitému skončeniu pracovného pomeru prišlo 5.8.2015. Z uvedeného teda
vyplýva, že žalobca nevykonával inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti žalovaného

konkurenčný charakter, žalobcovi nebolo doručené upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny,
právo žalovaného skončiť pracovný pomer bolo prekludované. Okamžité skončenie pracovného pomeru
je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru a v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len
vo výnimočných prípadoch a keďže nebola v konaní preukázaná taká intenzita porušovania pracovnej
disciplíny žalobcom, ktorá by oprávňovala žalovaného, aby s ním okamžite skončil pracovný pomer

podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce, súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané
žalovaným žalobcovi dňa 5.8.2015 je neplatné. V konaní bolo preukázané, že následne ako bola
žalovanému doručená žaloba na vyjadrenie v konaní o neplatnosti skončenia pracovného pomeru
okamžitým skončením, bola žalobcovi daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce (žalovaný
na pojednávaní prehlásil, že výpoveď bola doručená vzhľadom k tej skutočnosti, že prebiehalo konanie

o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru). K organizačnej zmene malo prísť dňa
10.8.2015 s tým, že bolo zrušené u žalovaného pracovné miesto vedúci veľkoobchodného oddelenia.
V konaní nebolo preukázané, že by došlo k takej organizačnej zmene, ktorá by bola plánovaná, bývala
konateľka Ing. S. C. na pojednávaní vyhlásila, že nemala vedomosť o žiadnej organizačnej zmene a
zároveň súd poukazuje, že v deň výpovede žalobcu bolo na pracovnom portáli zverejnená pracovná

ponuka na pozíciu predajca náhradných dielov, teda v čase keď bola dávaná žalobcovi výpoveď
nebola splnená ponuková povinnosť. Pri dokazovaní splnenia ponukovej povinnosti vyplývajúcej z
ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce platí, že splnenie ponukovej povinnosti musí zásadne tvrdiť a
preukázať zamestnávateľ. To znamená, že zamestnávateľ musí tvrdiť a dokázať, že zamestnancovi
pred daním výpovede ponúkol inú, pre neho vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto

výkonu práce. Je na zamestnávateľovi, aby tvrdil a preukázal, že ku dňu výpovede všetky pracovné
miesta boli obsadené inými zamestnancami (ide tu totiž o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať). Ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce
podľa pracovnej zmluvy. V tomto smere však neboli žalovaným preukázané hmotnoprávne podmienky
výpovede, konkrétne nepreukázal splnenie tzv. ponukovej povinnosti a ani skutočnosť, že nemal pre

žalobcu iné vhodné pracovné miesto. Z uvedeného vyplýva, že hmotnoprávne podmienky výpovede
splnené neboli a nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou
žalobcu a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že jeho pracovný
pomertrvá.Súdvzhľadomvzťahužalobcukvýkonupráce,predovšetkýmkjehoosobe,kjehodoterajšímpracovným výsledkom, ku schopnostiam spolupráce a nakoľko záujmy žalobcu sú v rozpore so
záujmami žalovaného, treba mať zato, že žalobca nemôže nezaujate vykonávať práce pre žalovaného
i s poukazom na výpovede svedkov (K.. A., Y.. V., Ing. Q.). Súd mal za to, že rovnako vzťah dôvery

medzi stranami sporu bol vo vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ narušený, je vzájomná nedôvera
medzi stranami sporu, ktorá tak narúša potrebnú vzájomnú spoluprácu v rámci ich pracovnoprávneho
vzťahu. Súd preto rozhodol, že nemožno od zamestnávateľa, žalovaného spravodlivo požadovať,
aby žalobcu ako zamestnanca naďalej zamestnával a žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer
žalobcu u žalovaného naďalej trvá zamietol. Žalobca si v konaní uplatňoval aj nárok na náhradu

mzdy. Právny zástupca žalovaného žiadal v prípade, ak súd dospeje k záveru, že náhrada mzdy zo
strany žalobcu je dôvodná, žiadal, aby súd náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov žalobcovi
nepriznal. Podľa ustálenej judikatúry základným hľadiskom pri rozhodovaní súdu o tom, že na žiadosť
zamestnávateľa zníži, poprípade neprizná zamestnancovi náhradu mzdy za dobu presahujúcu dvanásť
mesiacov (§ 79 ods. 2 Zákonníka práce), je skutočnosť, či zamestnanec bol po neplatnom rozviazaní
pracovného pomeru zamestnaný u iného zamestnávateľa, poprípade či sa do práce nezapojil z vážneho

dôvodu. Významné pri tom je predovšetkým to, či sa zamestnanec zapojil alebo mohol zapojiť do
práce v mieste dojednanom pracovnou zmluvou, ktoré je z hľadiska daného účelu možno považovať za
rovnocenné miestu dohodnutému pre výkon práce alebo v mieste, ktoré je možné z hľadiska daného
účelu považovať pre zamestnanca za výhodnejšie. Je potrebné prihliadnuť, či zamestnanec vykonával,
alebo mohol vykonávať takú prácu, ktorá zodpovedá druhu práce dohodnutej v pracovnej zmluve, ktorá

je dohodnutému druhu práce rovnocenná alebo práci, ktorej výkon je pre zamestnanca výhodnejší,
než v pracovnej zmluve dohodnutý druh práce a akú mzdu za vykonanú prácu obdržal. Rovnako musí
byť brané do úvahy aj to či sa aktívne i sám podieľal na hľadaní si zamestnania. Súd pri rozhodovaní
o náhrade mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov prihliadol, že žalobca nepreukázal, že mal záujem
hľadať si prácu, že vynaložil primeranú snahu nájsť si zamestnanie, a teda žalobca vlastnou vinou

zanedbal možnosť zarobiť si a tak si aspoň čiastočne nahradiť ušlý príjem, ale naopak, žiadal iba, aby
súd rozhodol, nakoľko je bez príjmu. Za daného stavu potom súd považoval za rozpor s dobrými mravmi
priznať žalobcovi plnú náhradu mzdy. Termín "dobré mravy" Zákonník práce nevymedzuje, avšak sa s
ním v rámci zásad, z ktorých zákonník práce vychádza, sú formulované v čl. 2 Zákonníka práce. Pojem
dobré mravy úzko súvisí s pojmom "morálka" a "mravnosť". S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Českej republiky sp. zn. 3Cdo 191/96 možno dospieť k záveru, že dobré mravy patria medzi zásady
súkromného práva. Používajú sa ako kritérium, ktoré obmedzuje subjektívne práva v ich obsahu, resp.
častejšie ako kritérium, ktoré obmedzuje výkon subjektívnych práv. Obsah pojmu "dobré mravy" spočíva
vo všeobecne platných morálnych normách, resp. normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný
záujem na ich rešpektovaní. Základným zmyslom príkazu konať v súlade s dobrými mravmi je vylúčiť pri

výkone práva hrubé porušenie morálky, zaistiť základnú slušnosť pri výkone subjektívnych práv, resp.
zachovať isté etické minimum pri výkone subjektívnych práv. Výkon práva uplatniť si náhradu mzdy z
neplatného ukončenia pracovného pomeru spôsobom vyplývajúcim priamo zo zákona, pri rešpektovaní
zákonom predpokladaného postupu formulovaného v ust. § 79 Zákonníka práce, nemôže v žiadnom
prípade byť zneužitím práva. Avšak na druhej strane, kedy nad priznanú náhradu mzdy za dvanásť

mesiacov, nastupuje už len jej sociálna funkcia, je potrebné poukázať, že vzhľadom na už konštatované,
v konaní nebola preukázaná jednak korektná snaha žalobcu aspoň čiastočne nahradiť si ušlý príjem a
vzhľadom na výšku priznanej náhrady mzdy za dvanásť mesiacov, táto predstavuje pre žalobcu jednak
dostatočnú satisfakciu ako aj sociálnu ochranu, a je zároveň i dostatočnou sankciou pre žalovaného
za postup, ktorý zvolil pri skončení pracovného pomeru. Ďalšia priznaná náhrada by tak už sociálnu

funkciu prestala plniť. Súd preto priznal žalobcovi náhradu mzdy za 12 mesiacov. Žalobca sa domáhal i
zaplatenia úrokov z omeškania, súd však žalobcovi úrok z omeškania nepriznal, nakoľko Zákonník práce
priznanie úrokov z omeškania neumožňuje a ustanovenie Zákonníka práce o zakotvení subsidiárnej
pôsobnosti Občianskeho zákonníka nemožno vykladať extenzívne, t.j. občianskoprávna úprava úrokov
z omeškania by sa nemala vzťahovať na pracovnoprávne vzťahy (čo potvrdil napr. aj Krajský súd

Bratislava v rozhodnutí sp. zn. 5Co/133/2013, Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 494/2013)
Z týchto dôvodov preto súd žalobu vo zvyšku zamietol. Vzhľadom k rozhodnutiu v danej veci súd o
náhrade trov konania rozhodol v zmysle vyššie cit. zák. ust. a keďže pomer úspechu obidvoch strán bol
zhruba rovnaký, súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo. V priebehu konania vznikli trovy konania v súvislosti s vyplatením tlmočného. V nadväznosti

na rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo, rozhodol súd tak, že tieto trovy konania pomerne rozdelil
medzi strany sporu.

7. Uvedený rozsudok napadli v čas podanými odvolaniami obe strany sporu.8. Žalobca podal odvolanie proti výrokom 4. až 8. z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/, f/,
g/ a h/ CSP a požadoval zmenu napadnutého rozsudku tak, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu

náhradu mzdy vo výške 3.071,15 eur v hrubom mesačne za obdobie od 13.08.2015 do dňa vyhlásenia
rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z náhrady mzdy za jednotlivé mesiace od
ich splatnosti 26. dňa nasledujúceho mesiaca až do zaplatenia a s plnou náhradou jeho trov konania,
vrátane trov právneho zastúpenia, keď trovy štátu by mal znášať žalovaný. Čo sa týka nepriznania mu
mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov poukázal na to, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa

§ 79 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko mu náhradu mzdy nepriznal za celých 12 mesiacov, ale len za
obdobie11apolmesiacovod13.08.2015do31.07.2016(namiestodo12.08.2016),keďpredpokladá,že
zostranysúduidelenochybuvpísaní;nesúhlasísozáveromsúduotom,ženepreukázal,žemalzáujem
hľadať si prácu, nakoľko toto tvrdenie je v absolútnom rozpore s realitou a s výsledkami dokazovania.
Prácusiodokamihuneplatnéhoskončeniapracovnéhopomeruusilovnehľadal,bolajevedenýnaúrade
práce a prácu si aj aktívne hľadá, keď v prílohe k odvolaniu uvádza niekoľko ponúk, ktoré toto potvrdzujú.

Žalovaný jeho snahu o nájdenie si iného zamestnania počas konania nijako nespochybňoval, svoj návrh
na zníženie náhrady mzdy odôvodnil tým, že mohol pôsobiť v spoločnosti Property Care u svojho priateľa
pána Pešku, preto sa on vo svojom vyjadrení obmedzil len na vyvrátenie tohto konkrétneho tvrdenia
žalovaného, keďže tento nikdy netvrdil, že si prácu nehľadá. V spoločnosti Property Care vykonával
len čestnú funkciu bez nároku na odmenu a argument žalovaného bol preto scestný, on počas svojho

výsluchu potvrdil, že si prácu hľadá a súd sa ho nepýtal na túto skutočnosť a preto on dôkazy k tomu
nepredpokladal z dôvodu, že táto skutočnosť v konaní sporná nebola. Súd postavil svoje rozhodnutie
o nepriznaní mu náhrady mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov na premise, že si prácu nehľadá
bez toho, že by sa touto skutočnosťou až do vyhlásenia rozsudku nejakým spôsobom zaoberal. Navyše
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 76Cdo 157/2010, podľa ktorého takáto povinnosť

neexistuje a možnosť zníženia náhrady mzdy je len výnimočná a jej použitie musí zodpovedať hodnote
spravodlivosti. Mala mu byť preto priznaná náhrada mzdy v plnej výške odo dňa jeho oznámenia
žalovanému, že trvá na ďalšom svojom zamestnávaní až do dňa právoplatnosti rozhodnutia, keď
priznanie mu náhrady mzdy v plnej výške nie je a ani nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, o
čom svedčia aj okolnosti, za ktorých žalovaný s ním pracovný pomer neplatne skončil či už okamžitým

skončením alebo výpoveďou, keď na nástup do práce ho nevyzýval a po zaplatení daní, odvodov a trov
konania mu z priznanej sumy by zostala len nepatrná čiastka. Nesúhlasí ani so záverom súdu o tom, že
priznanie náhrady mzdy za dlhšie obdobie ako 12 mesiacov prestáva plniť sociálnu funkciu; je otcom
dvoch maloletých detí a u žalovaného mal stabilné zamestnanie a bez svojho zavinenia sa nečakane
ocitol bez práce. Nesúhlasí tiež s nepriznaním mu úrokov z omeškania z náhrady mzdy, keď v kontexte

ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 4 Zákonníka práce ako aj z dôvodovej správy
k zákonu č. 460/2008 Z.z. nevyplýva, že by sa mali na pracovnoprávne vzťahy aplikovať subsidiárne
len všeobecné ustanovenia prvej hlavy Občianskeho zákonníka, teda sa majú subsidiárne aplikovať
všetky všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane § 517 ods. 2, keď poukazuje aj na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 116/2008 a 2Cdo 76/2011, z ktorých rozhodnutí vyplýva,

že nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti ma za následok omeškanie s možnosťou požadovať
úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy a že inštitút úrokov z omeškania
aj v pracovnom práve plní charakter zabezpečovací, sankčný a kompenzačný, pričom nepriznanie
úrokov z omeškania by sa rovnalo podľa jeho názoru poskytnutiu bezúročného úveru zamestnávateľovi
zamestnancom a teda je v rozpore so všeobecnými princípmi súkromného práva ako takého. Čo sa týka

výroku o trovách strán sporu, tento považuje za zjavne nespravodlivý, keďže súd mu v prevažnej časti
žaloby vyhovel a preto nepriznanie mu náhrady trov konania predstavuje popretie jeho úspechu v konaní
(v spore), keď čo sa týka náhrady trov konania štátu poukazuje na to, že tieto vznikli výsluchom svedka
pána Haršániho, na výsluchu ktorého trval výlučne žalovaný a on nehospodárnosť a irelevantnosť jeho
výsluchu namietal. Žalobca k podanému odvolaniu pripojil mailovú komunikáciu s viacerými subjektmi,

u ktorých si priamo on hľadal prácu.

9. Žalovaný podal odvolanie proti výrokom o určení neplatnosti OSPP a výpovede (1. a 2.) ako aj výroku,
ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy (4.) z dôvodov podľa ust. § 365 písm. b/, d/, f/ a
h/ CSP a nepriamo (aj s ohľadom na záverečný návrh) napadol aj výroky (6.-8.) o náhrade trov konania

strán sporu a štátu, keď sa domáhal zmeny rozsudku tak, aby žaloba žalobcu bola v plnom rozsahu
zamietnutá(atočiužrozhodnutímodvolaciehosúduozmenenapadnutéhorozsudkualebovnáslednom
konaní po zrušení rozsudku v napadnutých častiach a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie). Má za to, že nastal v konaní nesprávny procesný postup v takej miere, že došlo k porušeniupráva na spravodlivý proces a k existencii inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Súd sa na jednej strane stotožnil s názorom, že písomnosti žalobcu o budúcom
zámere vykonávať funkciu štatutára v novo založenej spoločnosti spĺňajú náležitosti žiadosti o udelenie

predchádzajúceho súhlasu na výkon inej zárobkovej činnosti majúcej konkurenčný charakter, na druhej
strane mal za preukázané, že on a spoločnosť Property Care a.s. podnikajú na úplne odlišných trhoch
a teda nevykonávajú činnosť majúcu konkurenčný charakter; uvedené tvrdenia si vzájomne odporujú,
existuje tu nesúlad medzi právnymi ako aj skutkovými závermi súdu. Má za to, že rozsudok je v tejto
časti nepreskúmateľný a zmätočný, lebo pokiaľ spoločnosti údajne nevykonávajú konkurenčnú činnosť,

nie je možné sa stotožniť so záverom, že právo zamestnávateľa na udelenie predchádzajúceho súhlasu
s výkonom zárobkovej činnosti majúcej konkurenčný charakter bolo prekludované, nakoľko z dôvodu
údajnej neexistencie konkurenčného charakteru činnosti tým pádom ani nemohlo vzniknúť. Okrem toho
súd v odôvodnení rozsudku nedostatočne posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
účastníkov, neuviedol jasne a presvedčivo, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, resp. z ktorých dôkazov mal za preukázané skutkové

ako aj právne tvrdenia a z akých dôvodov tieto tvrdenia z iných dôkazov navrhnutých odporcom za
preukázané nemal. Vady konania vymedzené v ustanoveniach vyššie sú vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, teda práva zaručovaného nielen
vnútroštátnym právnym poriadkom Slovenskej republiky (článok 46 a nasl. Ústavy), ale i právom
medzinárodným (najmä čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Nesprávne

skutkové zistenia z vykonaných dôkazov podľa neho spočívajú v tom, že napriek skutočnosti, že na
preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok výpovede predložil všetky dôkazy, vrátane novej
organizačnej štruktúry (z ktorej bolo evidentné, že ako zamestnávateľ v čase dania výpovede voľným
pracovnýmmiestomnedisponoval),súdsastýmitodôkazmidostatočnenezaoberalanevysporiadalsas
nimi, práve naopak, existenciu voľného pracovného miesta mal za preukázanú z inzercie profesie, ktorú

si žiadnym spôsobom neoveril v rozsahu potrebnom na dostatočné potvrdenie skutkového stavu. Aj keď
predmetná inzercia mohla byť umiestnená na stránke, podľa organizačnej štruktúry ako zamestnávateľ
nemal možnosť ponúknuť žalobcovi voľné pracovné miesto, nakoľko voľným pracovným miestom
nedisponoval. Má za to, že súd sa s dôkazmi ním predloženými k organizačnej zmene absolútne
nevysporiadal, najmä s organizačnou štruktúrou, túto žiadnym spôsobom nevyhodnotil a týmto dospel k

nesprávnym zisteniam a mylnému záveru o tom, že voľným pracovným miestom disponoval. Ohľadom
záveru súdu, že obidve spoločnosti podnikajú na úplne odlišných trhoch a teda spoločnosť Property Care
a.s., nevykonáva takú činnosť, ktorá by bola spôsobilá jemu konkurovať, má za to, že v tomto prípade
súd nesprávne zistil reálny stav z vykonaných dôkazov, nakoľko nie je od neho možné spravodlivo
požadovať, aby skúmal reálnu činnosť spoločností pôsobiacich na konkurujúcich trhoch do tej miery,

ako to vyhodnotil súd. Jediným reálnym hodnoverným prostriedkom na preverenie tejto skutočnosti
je overenie výpisu z obchodného registra, z výpisu ktorého vyplýva, že táto spoločnosť má predmet
činnosti z časti totožný s jeho predmetom podnikania. Pokiaľ by každý zamestnávateľ musel na základe
neurčitých žiadostí zamestnanca preverovať reálny výkon činnosti konkurenčných spoločností, nikdy
by nemohla byť naplnená podmienka udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa § 83 Zákonníka

práce. Je preto nepochybné, že súd prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania postupoval
nesprávne, nakoľko zobral dol úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, resp. neprihliadol na
skutočnosti, ktoré boli preukázané, t.j. dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie
vec aj nesprávne právne posúdil, keď sa stotožnil s tým názorom, že písomnosti žalobcu o budúcom
zámere vykonávať funkciu štatutára novo založenej spoločnosti spĺňajú náležitosti žiadosti o udelenie

predchádzajúceho súhlasu na výkon inej zárobkovej činnosti majúcej konkurenčný charakter, ako aj
v tom, že predchádzajúca konateľka konkludentne súhlasila s vykonávaním inej zárobkovej činnosti
žalobcu a že jeho právo na skončenie pracovného pomeru formou OSPP bolo prekludované. Súd si
tiež prisvojil názor, že žalobca nevykonával inú zárobkovú činnosť konkurenčného charakteru, že mu
upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny nebolo doručené a že intenzita porušovania pracovnej

disciplíny žalobcom nebola preukázaná tak, aby jeho oprávňovala na skončenie pracovného pomeru
žalobcu okamžite. Má za to, že žiadosť zamestnanca musí byť dostatočne určitá a teda obsahovať také
údaje, na základe ktorých si zamestnávateľ vie objektívne overiť reálnosť výkonu činnosti zamestnanca
a profil spoločnosti tak, aby vedel konkurenčnú činnosť tejto spoločnosti vyhodnotiť, nakoľko objektívne
zamestnávateľ nemá inú možnosť, len sa spoliehať na vyjadrenia zamestnanca. Z písomnosti žalobcu

splnenie náležitosti určitosti takejto žiadosti vyvodiť nemožno a z dôvodu absencie dostatočnej určitosti
týchto písomností si ich on nemohol vyhodnotiť vo vzťahu k § 83 Zákonníka práce, teda nie je možné
považovať písomnosti žalobcu za žiadosť v zmysle uvedeného paragrafu; nemal sa preto k čomu
vyjadrovať a preto nenastala ani zákonná domnienka udeleného súhlasu a tým pádom nemohlo dôjsťani k preklúzii práva. Ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej
normy na zistený skutkový stav, resp. použitie právnej normy na skutkový stav, ktorú na skutkový stav
nemožno použiť.

10. Žalobca sa vyjadroval k odvolaniu žalovaného, ktoré vzhliadol nedôvodným a zotrval na svojom
odvolacom návrhu. Poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodol o neplatnosti OSPP z viacerých
dôvodov, a to, že spoločnosť Property Care a.s., nevykonáva činnosť spôsobilú žalovanému konkurovať
a preto on nebol povinný vyžiadať si predchádzajúci súhlas žalovaného so svojim pôsobením v tejto

spoločnosti, že aj keby sa súhlas žalovaného vyžadoval, platila by zákonná domnienka, že mu súhlas
udelený bol a že právo žalobcu skončiť s ním pracovný pomer formou OSPP z dôvodu jeho pôsobenia
v spoločnosti Property Care a.s. bolo prekludované, keď každý z uvedených dôvodov je sám o sebe
dostačujúcim dôvodom na určenie neplatnosti OSPP žalovaného. Argumenty žalovaného nemôže
akceptovať, rozsudok považuje za správny a riadne odôvodnený. Čo sa týka argumentácie žalovaného,
že súd sa nevysporiadal s jeho dôkazmi predloženými k organizačnej zmene spoločnosti má za to, že

existuje absencia príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a jeho nadbytočnosťou, že žalovaný
si ponukovú povinnosť vo vzťahu k nemu nesplnil a že konanie žalovaného bolo účelové. Nestotožňuje
sa ani s názorom žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci z hľadiska aplikácie ust. § 83
Zákonníka práce, keď skutočný konkurenčný charakter vyplýva zo skutkových okolností prípadu, ktoré
si zamestnávateľ musí overiť predtým, ako dá zamestnancovi OSPP z tohto dôvodu, keď z internetovej

stránky spoločnosti Property Care a.s., jednoznačne vyplýva charakter reálnej činnosti tejto spoločnosti,
teda žalovaný jeho pôsobenie v tejto spoločnosti využil len ako zámienku a v rozpore s dobrými mravmi
sa ho pokúšal vydierať a prinútiť ho k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru bez nároku na
odstupné.

11. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a zaujal aj stanovisko k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu.
Ohľadom vyjadrenia žalobcu k jeho odvolaniu v podstate zotrval na svojich vyjadreniach z odvolania, vo
vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že s ohľadom na ust. § 154, a § 366 CSP neobstojí jeho
argumentácia o tom, že doterajšie výsledky dokazovania preukazujú jeho snahu nájsť si zamestnanie;
súd v bode 11. odôvodnenia rozsudku taxatívne vymenúva dôkazy, s ktorými sa v rámci dokazovania

oboznámil,pričomdokumentypreukazujúce ponukyauchádzaniesa žalobcuakozamestnancaoprácu
v iných spoločnostiach absentujú, nakoľko takéto dokumenty v rámci dokazovania žalobcom predložené
neboli, keď tiež nie je možné tieto dokumenty predložené až v rámci odvolacieho konania pripísať k
novotám odvolacieho konania, keďže je zrejmé, že žalobca ich mohol uplatniť už v konaní pred súdom
prvej inštancie, avšak tak neurobil. V zmysle Zákona o sociálnom poistení on ako zamestnávateľ nie je

oprávnený vyžiadať si zo Sociálnej poisťovne údaje týkajúce sa statusu zamestnanca, z ktorého dôvodu
sa súd mal pri určení výšky náhrady mzdy vysporiadať so skutočnosťou, či žalobca v období, za ktoré
mu bola priznaná náhrada mzdy, poberal dávky v nezamestnanosti, resp. iné dávky a pokiaľ takéto
dávky poberal, mohol si vyžiadať od Sociálnej poisťovne potvrdenie o rozsahu a výške vyplatených
dávok a o tieto dávky mal znížiť priznanú náhradu mzdy, keďže podstatou inštitútu náhrady mzdy

je poskytnutie satisfakcie zamestnancovi, teda náhrada mzdy môže byť priznaná iba za obdobie, v
ktorom zamestnanec bol schopný a ochotný pracovať u zamestnávateľa, ktorý s ním neplatne skončil
pracovný pomer. Má za to, že žalobca nepreukázal snahu a ochotu sa zamestnať. Čo sa týka úrokov z
omeškaniaznáhradymzdysanestotožňujesnázoromžalobcuvovzťahukichopodstatnenosti,nakoľko
novelou Zákonníka práce zákonom č. 460/2008 Z.z. došlo od 01.01.2009 k zúženiu možnosti aplikácie

Občianskeho zákonníka na právne vzťahy podľa prvej časti Zákonníka práce a nakoľko ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka nepatrí medzi všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, nie je možné
ho subsidiárne použiť na pracovnoprávne vzťahy. Čo sa týka rozhodnutia súdu o trovách konania má
za to, že o týchto súd prvej inštancie rozhodol správne.

12. Žalobca sa vyjadril k obom podaniam žalovaného učineným po samotnom odvolaní, keď k svojmu
vyjadreniu pripojil z internetovej stránky žalovaného stiahnuté kontakty na pracovníkov veľkoobchodu a
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IIIÚS 460/2017 zo 4. júla 2017 (R 64/2017) o závere Ústavného
súdu SR k nároku na úroky z omeškania s peňažným plnením zamestnávateľa voči zamestnancovi.
Uvedené vyjadrenie v podstate zhrňuje jeho argumenty z podaného odvolania ako aj z jeho vyjadrenia

k odvolaniu žalovaného.

13. K tomuto vyjadreniu sa žalovaný už nevyjadroval.14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia verejného
pojednávania s verejne vyhláseným rozsudkom viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní oboch
sporových strán a dospel k záveru, že vo veci je potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia, keď výrok napadnutého rozsudku v zamietajúcej časti o určenie, že pracovný
pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá a určení, že nemožno od žalovaného ako zamestnávateľa
spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako zamestnanca naďalej zamestnával (3.), ostal odvolaním
nenapadnutý a teda právoplatný, s dôsledkom zániku pracovného pomeru žalobcu u žalovaného a s
dôsledkom na nárok žalobcu na náhradu mzdy v kontexte ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce

do rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. Čo sa týka výrokov (1. a 2.) o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru (dané
žalovaným žalobcovi dňa 05.08.2015) a určení neplatnosti výpovede (danej žalovaným žalobcovi dňa
15.10.2015) napádaných žalovaných mal odvolací súd za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v týchto výrokoch v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie vecne

správne. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
vzťahujúcim sa k týmto výrokom (so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie), v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia k týmto výrokom napadnutého
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď
na zdôraznenie správnosti rozhodnutia v tejto časti aj s ohľadom na odvolacie dôvody poukazuje na

to, že

- z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva to, že jediným dôvodom jeho použitia
žalovaným = jediným skutkovým vymedzením porušenia pracovnej disciplíny žalobcom je to, že
vykonáva funkciu štatutára pre obchodnú spoločnosť Property Care a.s. vo vzťahu k zamestnávateľovi

(žalovanému) v konkurenčnom postavení protiprávne bez predchádzajúceho písomného súhlasu
zamestnávateľa, ktoré konanie vidí v rozpore s povinnosťami vedúceho zamestnanca nekonať v
rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa a ktoré protiprávne konanie má i dôsledky (prejavy)
v nedôslednom plnení pracovných povinností,
- v prípade konkurenčnej činnosti Zákonník práce výslovne vyžaduje, že musí ísť o skutočnú činnosť,

ktorá má (nie môže mať) konkurenčný charakter, keď vymedzenie pojmu inej zárobkovej činnosti je
také, že ide o akúkoľvek zárobkovú činnosť, ktorá má konkurenčný charakter vo vzťahu k predmetu
činnosti zamestnávateľa, táto by mala byť spojená s aktívnou činnosťou zamestnanca a teda nezáleží
na tom, či iná zárobková činnosť zamestnanca, ktorú chce zamestnanec vykonávať, je (len) zhodná s
predmetom činnosti zamestnávateľa, teda konkurenčný charakter nemá tá skutočnosť, že zamestnanec

je vlastníkom akcií v obchodnej spoločnosti, resp. jej spoločníkom, pokiaľ jeho vlastníctvo nie je spojené
s výkonom práce v tejto obchodnej spoločnosti,
-pokiaľžalovanýkonkurenčnýcharakterčinnostispoločnostiPropertyCarea.s.vyvodzovalvýlučnelenz
čiastočnej totožnosti predmetov činnosti zapísaných v Obchodnom registri, a (napriek tvrdeniu žalobcu)
nepreukazoval a nepreukázal, v ktorej konkrétnej oblasti má podnikanie tejto spoločnosti vo vzťahu k

nemu konkurenčný charakter, dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa jeho skutkového
vymedzenia (žalovaným) v spore preukázaný nebol, čo robí okamžité skončenie pracovného pomeru
neplatným,
- súd (ani odvolací) nie je povinný sa argumentačne vysporiadať s každým argumentom sporovej strany,
ale len s tým argumentom, ktorý je pre rozhodnutie vo veci podstatným, čo vo vzťahu k odôvodneniu

neplatnosti výpovede bolo naplnené, teda odvolací súd nevzhliadol odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie v časti neplatnosti výpovede nepreskúmateľným,
- naviac z organizačnej zmeny zo dňa 10.08.2015 nevyplýva rozhodnutie zamestnávateľa o znížení
počtu zamestnancov, keď tejto organizačnej zmene predchádzalo prijatie R. L. na pozíciu obchodného
riaditeľa v čase pred tvrdenou vopred plánovanou organizačnou zmenou,

- pri plánovanosti organizačnej zmeny bolo pracovné miesto pani Machajovej spadajúce pod úsek
veľkoobchodu prakticky ihneď a tesne pred organizačnou zmenou (a výpoveďou žalobcovi) obsadené,
čo nesvedčí zániku potreby zamestnancov tohto úseku, a teda aj súvislosti medzi organizačnou zmenou
a nadbytočnosťou žalobcu, naviac ak bezprostredne po zmene žalovaný na tomto úseku prijal ďalšieho
zamestnanca, a že

- žalovaný v spore, napriek popieraniu jeho argumentácie žalobcom, neprodukoval dôkazné prostriedky
k svojmu tvrdeniu o tom, prečo bolo zverejnenie pracovného miesta na internete v deň dania výpovede
len náhodné a nezodpovedajúce skutočnosti.16. Čo sa týka žalovanou napadnutého výroku (4.) o určení povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy
vo výške 3.071,15 Eur v hrubom mesačne za obdobie od 13.08.2015 do 31.07.2016 (všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia) mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné

v tomto výroku zrušiť v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP (a vec mu v tejto časti podľa
ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) z dôvodu, že
-súdprvejinštanciepriznanúnáhradumzdyzaohraničenéobdobieod13.08.2015do31.07.2016neurčil
jednou sumou, resp. neurčil ani výšku náhrady mzdy za mesiac august 2015, pričom v dôvodoch svojho
rozhodnutia dátum 31.07.2016 nijak nezdôvodnil, keď od 13.08.2015 do tohto dátumu 12 mesiacov

neuplynulo,
- dátum 31.07.2016 netotožný s vyhlásením rozsudku nemožno bez ďalšieho jeho odôvodnenia
považovať za zrejmú nesprávnosť v písaní, s dôsledkom potreby vydania opravného rozhodnutia,
- napriek počítaniu priemerného zárobku ako hrubého (brutto) zárobku a nespornosti výpočtu mesačnej
náhrady mzdy vo výške 3.071,15 Eur (podľa výpočtu žalobcu, žalovaným nesporovanom) nebolo
možné náhradu mzdy priznať „v hrubom“, nakoľko z požiadavky na určitosť a vykonateľnosť súdneho

rozhodnutia vyplýva nevyhnutnosť uvádzania priznanej náhrady mzdy zamestnancovi „v netto“ podobe,
po splnení si odvodových a daňových povinností zamestnávateľa (R 28/1983), teda suma netto náhrady
mzdy - jej ustálenie nemôže byť predmetom ďalšieho konania medzi stranami sporu (a prípadných
sporov) a teda nemôže byť ani ustálená až v prípadnom exekučnom konaní, keď aj úroku z omeškania
podlieha (vo vzťahu k zamestnancovi) len to, čo má byť jemu vyplatené, t. j. netto náhrada mzdy,

- súd prvej inštancie nezdôvodnil (a zrejme neskúmal) naplnenie zákonných podmienok pre náhradu
mzdy s ohľadom na to, či prípadne žalobca v predmetnom období nebol práceneschopným, resp. či
prácu reálne (i pre iného zamestnávateľa) vykonávať mohol, teda či mu vo výkone práce pre žalovaného
v tomto období nebránila jeho prípadná činnosť pre iného zamestnávateľa, a že
- súd prvej inštancie nerozlišoval obdobia náhrady mzdy s ohľadom na dva právne úkony žalovaného

ako zamestnávateľa smerujúce ku skončeniu pracovného pomeru žalobcu.

17. Čo sa týka žalobcom napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby
vo zvyšku, teda zamietnutí požadovanej náhrady mzdy až do dňa vyhlásenia rozsudku a nepriznaní
požadovaného úroku z omeškania z náhrad mzdy za jednotlivé mesiace podľa ich splatnosti až do

zaplatenia (vzhľadom na omeškanie žalovaného so zaplatením tejto náhrady mzdy), mal odvolací súd
za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je ohľadom tohto výroku sčasti nesprávne (ohľadom úroku z
omeškania) a sčasti nepreskúmateľné (ohľadom nepriznania náhrady mzdy za obdobie po 31.07.2016),
z ktorého dôvodu je potrebné toto rozhodnutie v tejto časti v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/
CSP zrušiť (a vec v tejto časti podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie), keď ohľadom úroku z omeškania nebolo možné rozhodovať bez poznania základu
t. j. sumy, z ktorej tento úrok žalobcovi podľa názoru odvolacieho súdu prináleží, keď sa odvolací súd
ohľadom tohto nároku v plnom rozsahu stotožňuje s odvolacími dôvodmi žalobcu, ktoré zodpovedajú
aj ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít, t. j. označeným rozhodnutiam Najvyššieho
súduapredovšetkýmzhoravtexteoznačenémurozhodnutiuÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.ÚS460/2007

zo 04.07.2017, ktoré rozhodnutie bolo publikované aj v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
pod č. R 64/2017, od ktorého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvod sa odchýliť, keď odvolací súd
poukazuje na to, že
-prerozhodnutieonáhrademzdy (koniecobdobianárokužalobcu)platídôsledokprávoplatnostitretieho
odvolaním nenapadnutého výroku napadnutého rozhodnutia a to isté, čo aj ohľadom náhrady mzdy za

obdobie do 31.07.2016 uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia k štvrtému výroku rozsudku,
- dáva za pravdu žalobcovi, že tento dôvodne v spore vyvracal obranu žalovaného len vo vzťahu k
možnej činnosti pre spoločnosť Property Care a.s., teda že žalovaný obranu ohľadom neaktivity žalobcu
pri hľadaní si práce neprodukoval a teda v zásade nerozporoval,
- pri absencii obrany a dôkazov k nej produkovaných neobstojí riadne nezdôvodnený záver súdu prvej

inštancie o tom, že žalobca nepreukázal vynaloženie primeranej snahy k nájdeniu si zamestnania, a
teda aj že by priznanie tejto náhrady bolo možné považovať za rozporné s dobrými mravmi a že náhrada
mzdy len za obdobie 12 mesiacov je pre neho dostatočná satisfakcia.

18. Čo sa týka oboma stranami sporu napádaných výrokov o náhrade trov konania strán sporu voči sebe

navzájom, resp. ohľadom práva štátu na náhradu trov konania voči obom stranám sporu mal odvolací
súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v týchto častiach zrušiť (a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) jednak z dôvodov nutnosti ďalšieho konania a
rozhodnutia vo veci, ako aj z dôvodu žalobcom dôvodne namietanej nesprávnosti týchto výrokov, keďaj podľa názoru odvolacieho súdu je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti vecne
nesprávnym a vo vzťahu ku žalobcovi aj nespravodlivým, keď záver o tom, že pomer úspechu obidvoch
strán bol zhruba rovnaký, neobstojí a je tiež pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že bol proti výsluchu

svedka Q., s ktorým vznikli trovy štátu a že tento výsluch nebol pre rozhodnutie v tejto veci zásadne
potrebný, vzhľadom k tomu, že je mimo štruktúru zamestnancov žalovaného. O trovách strán sporu a
o trovách štátu preto súd prvej inštancie rozhodne novým rozhodnutím aj s ohľadom na rozhodnutie vo
zvyšnej časti predmetu konania, keď svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodní.

19. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. V novom rozhodnutí
súd prvej inštancie odstráni zhora uvedené nedostatky, vysporiada sa s podstatnými (pre rozhodnutie
veci) stanoviskami strán sporu (v ďalšom priebehu sporu i riadnom odôvodnení nového rozhodnutia) a
rozhodne aj o trovách strán sporu a štátu v celom konaní, konajúc vo veci bez zbytočných prieťahov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).