Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/83/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416205558
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8416205558.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o.
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti povinnému: Q. R., rod. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XX, XXX XX M., pre vymoženie 722,46 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 10Er/344/2016-62 zo dňa 19.03.2021 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdKežmarok(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebo,,exekučnýsúd“)napadnutýmuznesením
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že
rozhodcovskú zmluvu uzavretú v rovnaký deň ako Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky

v splátkach, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Samotný zámer oprávneného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody o
uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach súd prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú obchodnú
praktiku. Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná.
Vzhľadom na uvedené rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať a vydať exekučný titul. Na

základe exekučného titulu preto nie je možné viesť exekučné konanie.

2.Protitomutouzneseniupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieoprávnený.Navrholrozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v posledných rokoch právny poriadok
Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami
vyžadovanými právom EÚ. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní

rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel,
ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Hoci v čase podpisu rozhodcovskej
zmluvy nebolo účinné ust. § 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
aj ako ,,ZSRK“), táto bola uzatvorená na samostatnom dokumente, obsahovo aj formálne oddelenom
od dohody o uznaní záväzku. Povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala samá a dobrovoľne. Navyše
oprávnený predložil súdu aj Dotazník vyplnený povinnou, ktorý preukazuje splnenie si informačnej a

poučovacej povinnosti oprávneného. Na podporu správnosti svojich argumentov poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.01.2016, sp. zn. 9CoE/265/2015. Povinná mala možnosť nielen
rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale v zmysle bodu 3.3 mala možnosť od tejto zmluvy aj odstúpiť.
Súd prvej inštancie teda formuloval svoju argumentáciu tak, aby vyňal spotrebiteľa spod pôsobnosti
rozhodcovského rozsudku. Odvolateľ konštatoval, že vzhľadom k tomu, že Zákon o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na

rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok
vydaný podľa ZSRK nebol považovaný za exekučný titul, na podklade ktorého je možné vykonaťexekúciu.Oprávnenýuviedol,žejezrejmé,žesplnilvšetkypodmienkystanovenézákonodarcom,apreto
nie je dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne bez akéhokoľvek

racionálneho odôvodnenia, pretože v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na
samostatnom dokumente, vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky
na udelenie licencie podľa ustanovení ZSRK. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011. Postupom exekučného súdu bolo oprávnenému
znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade

právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za
škodu. Záverom uviedol, že aj napriek rozsiahlej argumentácii exekučného súdu, jeho rozhodnutie je
nepresvedčivé a bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych
predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho
spisu.

3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h ods. 1 prvá veta
Exekučného poriadku, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

4.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

5. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný o. i.
skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu v spotrebiteľských veciach exekučný súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie

vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup

exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia. Exekučnému súdu tak zákon
umožňuje zamietnuť žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak
postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).

6. Exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného, právneho nástupcu poskytovateľa úveru a
povinnej ako vzťah spotrebiteľský.

7. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská zmluva

uzavretá zároveň s Dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach dňa 24.01.2014
nebola medzi oprávneným a povinnou uzavretá platne, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou
skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať.

8. Odvolací súd konštatuje, že text rozhodcovskej zmluvy zo dňa 24.01.2014 bol nesporne predtlačený.
Bol veriteľom vopred pripravený, pričom takáto rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná.
Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté

medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Rozhodcovská zmluva
zakladajúca právomoc konkrétneho rozhodcovského súdu rozhodovať spory účastníkov, je sporná. O
obdobnej situácii vypovedá aj rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-243/08 Pannon, podľa ktorého
vopred stanovená podmienka v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá nebolaindividuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v
obvode ktorého sa nachádza sídlo predávajúceho alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby
mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Nemožno predpokladať, aby si

spotrebiteľ ako dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesú dojednanie rozhodcovskej
doložky, kde navyše, rozhodcovská zmluva v predtlači, do ktorej boli dopísané len osobné údaje dlžníka,
vytvára zdanlivý súhlas spotrebiteľa s tým, aby jeho spory boli prejednané v rozhodcovskom konaní,
nie pred všeobecnými súdmi. Dlžníkovi nie je vysvetlený rozdiel medzi rozhodcovským konaním a
konaním pred všeobecným súdom a najmä dopad na dlžníka v prípade rozhodovania rozhodcom. Ani

text rozhodcovskej zmluvy nedáva dlžníkom na výber, najmä, keď sa veriteľ rozhodne realizovať svoje
práva z rozhodcovskej zmluvy a podá návrh na rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie správne, po
zistení neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, rozhodol neudeliť poverenie súdnemu exekútorovi.

9. Odvolací súd nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil predloženú rozhodcovskú zmluvu spod
režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Ak mala byť rozhodcovská zmluva právom

akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú
zmluvu, je nepochybne forma uzavretej rozhodcovskej zmluvy; typová zmluva v podobe formulára, ktorá
bola povinnej predložená zároveň s Dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, bez

možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú
zmluvu neuzavrieť. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je individuálne vyjednané, je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v
rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

10. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010.

11. Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak sú hlavný zmluvný vzťah (v tomto prípade
Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach nadväzujúca na skoršie uzavretú

spotrebiteľskú zmluvu) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrené na samostatných listinách. Nie
je dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže
nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté
v budúcnosti riešil rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Charakteristickou
črtou individuálne nevyjednanej zmluvy je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom, poskytovateľom

úveru naformulovaná, bez možnosti zmeny obsahu, pričom povinná v pozícii spotrebiteľa nemala
možnosť rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky
tohto úkonu. To je spravidla prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom
na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, sa má sledovať predovšetkým z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa, t.j.
či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho
nejaký osobitný, prospešný význam. Súd nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol
osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil,

pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve to je zmyslom osobitného,
individuálneho vyjednania istých zmluvných podmienok. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných
prípadoch rozhodcovská zmluva predkladaná spotrebiteľom, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia
formulárovejzmluvyoprávneným,dodávateľomzároveňsinýmilistinami,zmluvamiapod.Takýtopostup
predstavuje dodávateľa predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa.

13. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského
súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,

pretože tá bola navrhnutá vopred jednou zmluvnou stranou, veriteľom, poskytovateľom služby, pričom
spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu takéhoto zmluvného ustanovenia v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou, resp. všeobecnými obchodnými podmienkami.14. Rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach nie je zakázané a môže byť efektívne. O súdnu
ochranu podľa rozhodcovského rozsudku však možno žiadať súd len na základe platnej rozhodcovskej
zmluvy a nie podsunutej rozhodcovskej klauzuly v rámci vopred namnoženého formulára adresovaného

spotrebiteľom, ktorého obsah nemôže nielen spotrebiteľ, ale ani osoba konajúca za veriteľa nijako
ovplyvniť (čl.3ods.2smernice).Platítoajnadoplnkyazmenyformulárovejpovahy.Zmenaformulárovej
zmluvy vykonaná rovnako formulárovým spôsobom musí podliehať súdnej kontrole neprijateľnosti
zmluvnýchpodmienok.Ničnenasvedčujetomu,žebyDohodaouzavretísplátkovéhokalendáraauznaní
záväzku predstavovala individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa a kedy

by súd súdnu kontrolu podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nemal dôvod vykonať.

15. Odvolací súd konštatuje, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad, právoplatný
a vykonateľný exekučný titul. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal
orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nemá právne účinky. Takýto
rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie

exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje vykonateľným exekučným titulom, pričom na splnenie tejto
podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v
tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku
zo dňa 11.01.2016, sp. zn. SRSAspA 02250/15 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti
vymôcťpohľadávkuvočipovinnejprostredníctvomžalobypodanejnavšeobecnomsúdeniesúdotknuté.

16. Taktiež odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného, že povinná mohla
od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť (čl. 3, bod 3.3 rozhodcovskej zmluvy), avšak tak neurobila, tak súd
v tomto smere poznamenáva, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, ak je platná. Od absolútne
neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné

podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.

17. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd

SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú
zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).