Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 25, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4221010202
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Formel Kováčová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4221010202.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD.
a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci proti
odsúdenému K. U., pre pokračovací prečin krádeže čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1
Trestného zákona k § 212 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného K. U. proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno sp. zn. 2Nt/9/2021 zo dňa 26. augusta 2021, na neverejnom

zasadnutí konanom v Nitre dňa 26. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného K. U. z a m i e t
a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 399 ods. 2 Tr. por.
zamietol návrh odsúdeného K. U. (ďalej len odsúdený) na povolenie obnovy konania, ktoré skončilo

právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/99/2019 zo dňa 16. 1. 2020, pretože
nezistil podmienky obnovy konania uvedené v § 394 ods. 1 Tr. por.

Súd I. stupňa predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa
16. 1. 2020, právoplatným dňa 16. 1. 2020, sp. zn. 1T/99/2019 bol odsúdený uznaný za vinného zo
spáchania pokračovacieho prečinu krádeže čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k §

212 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom. V danej veci bol odsúdenému
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a bola mu uložená povinnosť zaplatiť škodu
poškodenému. Zároveň bolo odsúdenému uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou
formou.

Odsúdený svoj návrh na povolenie obnovy konania dôvodil tým, že je nevinný, pretože v čase skutku sa
nachádzal inde, čo môžu potvrdiť ním navrhované svedkyne a zároveň poukázal na to, že boli porušené
jeho ľudské práva.

Odsúdený taktiež vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorú súd I. stupňa vyhodnotil v zmysle
ustanovenia § 32 ods. 6 Tr. por., keďže obsahom námietky bol procesný postup v inej trestnej veci a

iný dôvod na vylúčenie nevzhliadol.

Súd I. stupňa na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne M. H., ktorá uviedla,
že v čase spáchania skutku bola s odsúdeným vo veľmi dobrom kamarátskom vzťahu. Navštevoval ju
na pravidelnej báze a nevedela vylúčiť, že v čase spáchania skutkov s ním nebola. Nevylúčila, že by
sa odsúdeným stretla dňa 5. 8. 2019.Súd I. stupňa poukázal na to, že odsúdený sa v pôvodnom konaní ku skutku priznal, urobil vyhlásenie o
vineazároveňsavzdalprávanapodanieodvolaniaajvprospechosôbnatooprávnených.Odsúdenýbol
usvedčovaný poškodenou V. P., ktorá ho opoznala na mieste činu. Odsúdeným navrhovaná svedkyňa

nevedela hodnoverným spôsobom potvrdiť, že v čase spáchania skutku s ním bola. Uviedla, že nevie
vylúčiť ani to, že dňa 5. 8. 2021 sa s odsúdeným stretla, pričom tento už bol v tom čase vo väzbe
v predmetnej veci. Odsúdený začal tvrdiť, že je v predmetnej veci nevinný až potom, ako mu bol
dňa 22. 3. 2021 nariadený nepodmienečný trest odňatia slobody v inej trestnej veci Okresného
súdu Komárno sp. zn. 2T/56/2019, v ktorom mal porušiť podmienku práve uvedeným trestným konaním.

Súd I. stupňa poukázal na to, že v danom prípade nevyšli najavo také skutočnosti alebo dôkazy súdu
skôrneznáme,ktorébymohlisamyosebealebovspojenísoskutočnosťamiadôkazmiužskôrznámymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine resp. iné rozhodnutie o treste. Z uvedeného dôvodu návrh na povolenie
obnovy konania zamietol, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú následne písomne
odôvodniltým,ževšetkydôkazynímuvádzanébolibagatelizovanéa neakceptované.Podľajehonázoru
boli preukázané nové skutočnosti, ktoré pri rozhodovaní neboli známe a tieto súd I. stupňa nesprávne
vyhodnotil. Uviedol, že sudca, ktorý viedol verejné zasadnutie, ho v minulosti odsudzoval za viaceré
skutky a v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 31 Tr. por. Žiadal, aby krajský súd v zmysle § 400

ods. 1 zrušil napadnuté uznesenie súdu I. stupňa, t. j. výrok o vine, celý výrok o treste ako aj ďalšie
výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad z tohto uznesenia. Dodatočne ešte odôvodnil svoju
sťažnosť tým, že aj napriek tomu, že sa sťažoval na zaujatosť senátu, nedostal sa k tomu, aby o jeho veci
rozhodoval iný senát. Poukázal na to, že závažné skutočnosti neboli do zápisnice zámerne zapísané
a že výpoveď M. H. je jasná a zrozumiteľná, pričom otázka prokurátorky, kde sa nachádzala dňa 5.

8. 2019, považoval za zavádzajúcu. Požiadal krajský súd, aby si vypočul aj nahrávky z pojednávaní a
namietol, že ďalšieho výsluchu svedkyne Z. H. sa vzdal iba preto, že z postupu sudcu mal za to, že mu
bude vyhovené v jeho žiadosti o povolenie obnovy konania.
Sťažnosť odsúdeného doplnil písomne aj prostredníctvom obhajkyne, kde uviedol, že súd I. stupňa
nepostupoval v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por., poukázal na zásadu „in dubio pro reo“ a judikát Ústavného

súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2142/11. Majúc za to, že v konaní vyšli najavo nové skutočnosti
skôr neznáme z výpovede svedkyne M. H., navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a rozhodnúť o povolení
obnovy konania.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou

podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru,
že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo

právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Po preskúmaní spisového materiálu a postupu súdu I. stupňa pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na
povolenie obnovy konania nadriadený súd prednostne preskúmal aj podanie námietky voči zákonnému

sudcovi súdu I. stupňa a zhodnotil, že tento postupoval správne, keď v zmysle ustanovenia § 32 ods. 6
Tr. por. o podanej námietke nekonal, keďže táto bola podaná výlučne z procesných dôvodov. Nad rámec
uvedeného dáva do pozornosti odsúdenému, že skutočnosť, že zákonný sudca ho súdil v inej trestnej
veci, nezakladá samo o sebe dôvod jeho zaujatosti v inej trestnej veci.

Súčasne krajský súd po preskúmaní veci zistil, že súd I. stupňa postupoval zákonne a napokon rozhodol
správne, keď zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, pričom svoje rozhodnutie aj
adekvátne odôvodnil, preto naň nadriadený súd ako na zákonné a správne poukazuje.Primárne nadriadený súd konštatuje, že konanie o povolenie obnovy konania sa obmedzuje len na
zistenie, či vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe
alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

vzhľadomnaktorébypôvodneuloženýtrestbolvzrejmomnepomerekzávažnostičinualebokpomerom
páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Z hľadiska splnenia podmienok na povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach
alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, navrhovateľ vedel, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli

alebo neboli skôr známe súdu. V konaní o povolenie obnovy konania v zásade neplatí revízny princíp,
podľa ktorého by bol súd oprávnený skúmať správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, je
oprávnený zaoberať sa iba tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ domáha obnovy konania.

V danom prípade sa odsúdený svojím návrhom domáhal povolenia obnovy konania vo výroku o vine i
o treste v konaní Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/99/2019.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súd konajúci o návrhu na povolenie obnovy konania nie je
povinný akceptovať a preverovať novonastolenú verziu obhajoby odsúdeného a vykonať akýkoľvek
odsúdeným navrhovaný dôkaz, hoci aj súdu skôr neznámy, ale len taký, o ktorom existuje dôvodný
predpoklad, že buď sám o sebe alebo v kontexte s dôkazmi v pôvodnom konaní známymi, má
silu zmeniť ustálený skutkový stav spôsobom významným pre rozhodnutie v otázke viny a trestu.

Krajský súd uvádza, ako už správne zdôraznil súd I. stupňa, že v pôvodnom konaní bol odsúdený
uznaný za vinného zo žalovaného skutku rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/99/2019 zo
dňa 16. 1. 2020, proti ktorému odsúdený nepodal odvolanie, čím tento nadobudol právoplatnosť dňa 16.
1. 2021 a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže odsúdený nepredložil dôkaz ani nepoukázal na žiadnu skutočnosť, ktorá vyšla najavo až po
právoplatnom skončení konania alebo bola súdu skôr neznáma, a ktorá by mohla sama o sebe alebo
v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste,

teda nepoukázal na žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by viedli k iným skutkovým zisteniam než tým,
ktoré boli v pôvodnom konaní ustálené, krajský súd rovnako ako súd I. stupňa dospel k záveru, že neboli
naplnené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.

Nadriadený súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu I. stupňa. Nad rámec dôvodov uvedených

v odôvodnení napadnutého uznesenia udáva, že novým dôkazom, príp. novou skutočnosťou súdu skôr
neznámou, nie je ani výpoveď svedkyne M. H., ktorá mu mala potvrdiť alibi, t.j. že v deň spáchania
skutku bola s ním na inom mieste. Je potrebné uviesť, že súd I. stupňa na verejnom zasadnutí v rámci
rozhodovania o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania vypočul túto svedkyňu, avšak ani ona
nevedela jednoznačne potvrdiť, že bola v predmetný deň v čase spáchania skutku s odsúdeným na

inom mieste. Pokiaľ ide o vypočutie svedkyne Z. H., táto sa vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie
verejného zasadnutia nemohla zúčastniť, avšak doložila súdu písomne, že o aktivitách odsúdeného
nemá žiadne poznatky a bližšie sa k tomu vyjadriť nevie. Sám odsúdený na verejnom zasadnutí pred
súdom I. stupňa upustil od jej vypočutia. Žiadne iné nové dôkazy, ktoré neboli súdu známe v pôvodnom
konaní, neuviedol. Vo vzťahu k jeho námietkam ohľadne jeho neviny krajský súd iba dodáva, že s týmito

sa už vysporiadal súd v pôvodnom konaní a poukazuje na to, že v prípravnom konaní sám odsúdený vo
svojich výpovediach striedavo priznával a odvolával svoju vinu, avšak zo spáchania skutku ho usvedčila
samotná poškodená P., ktorá tohto jednoznačne opoznala a videla ho unikať z miesta činu a na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie o vine.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odsúdeným navrhované tzv. nové dôkazy nespĺňajú atribúty novej
skutočnosti alebo nového dôkazu v zmysle ustanovenia § 394 Tr. por., ako správne namietol i prokurátor
na verejnom zasadnutí. Skutočnosť, že vypočutá svedkyňa M. H. nevedela vylúčiť, že v čase spáchania
skutku s odsúdeným nebola, resp. sa nevedela vyjadriť, kde sa nachádzala, nemožno vyhodnotiť
spôsobom ako uvádzal odsúdený, že to potvrdzuje jeho nevinu. Vo vzťahu k sťažnostným námietkam

odsúdeného je potrebné uviesť, že krajský súd v postupe súdu I. stupňa nezistil, že by tento voči
nemu postupoval zaujato a v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Vypočul ním
navrhovanú svedkyňu a vyhodnotil skutkový stav v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a vzhľadom
k zdravotnému stavu svedkyne Z. H. a skutočnosti, že už ďalej netrval na jej výsluchu a jej výsluch aninebol s poukazom na ňou podané písomné vyjadrenie na č.l. 30 potrebný, rozhodol správne. Súdu I.
stupňa nemožno vytknúť ani to, že by akýmkoľvek spôsobom porušil práva odsúdeného a krajský súd
nezistil ani, že by zámerne protokoloval veci, ktoré na verejnom zasadnutí neodzneli. Keďže nezistil

žiadne dôvodné pochybnosti, pre ktoré by bolo nutné rozhodnúť v prospech odsúdeného, nemohol s
ohľadom na zásadu „in dubio pro reo“ rozhodnúť v prospech odsúdeného.

Nadrámecvyššieuvedenéhokrajskýsúdzdôrazňuje,žekonanieopovolenieobnovykonaniapozostáva
zo skúmania prípustnosti návrhu a skúmania odôvodnenosti návrhu. Súd teda najskôr skúma formálne

náležitosti návrhu na povolenie obnovy konania podľa § 399 ods. 1 Tr. por. a následne sa musí zaoberať
tým, či navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza Trestným poriadkom predpokladané dôvody na povolenie
obnovy konania. V konečnom dôsledku skúma odôvodnenosť návrhu, teda či sú v ňom uvádzané
skutočnosti spôsobilé dosiahnuť v obnovenom konaní iné rozhodnutie vo veci v zmysle § 394 Tr. por.

V predmetnom konaní síce boli splnené formálne náležitosti návrhu na povolenie obnovy konania podľa

§ 399 ods. 1 Tr. por., t.j. návrh podala osoba na to oprávnená, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
je obnova konania prípustná a nie je v zmysle § 395 Tr. por. vylúčená, avšak súčasne nebola zistená
existencia takých nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré by mohli samy o
sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine
odsúdeného alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest odsúdeného bol v zrejmom nepomere

k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s
účelom trestu.

Súčasne krajský súd nezistil ani žiadne porušenie ustanovení Trestného poriadku v postupe súdu I.
stupňa pri prerokovávaní jeho návrhu na povolenie obnovy konania, pričom napadnuté uznesenie je aj

riadne odôvodnené a preto odsúdeným vytýkané „nedostatky“ považuje iba za formu jeho obrany.

Na podklade uvedených skutočností a s odkazom na zákonné a správne dôvody napadnutého
uznesenia, bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá, keďže neboli zistené žiadne dôvody
na zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, ani žiadne také nesprávnosti

v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo a ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.