Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 25, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/145/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108234535
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1108234535.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek

senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: Ing. W. A., nar.
XX.XX.XXXX, W. B. XX, XXX XX N. S., zast.: Petruška & partners s.r.o., Kupecká 18, 949 01 Nitra,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23
Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 3.200,66 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/2/2009-293 zo dňa 28.10.2019, takto

r o z h o d o l :

KrajskýsúdvBratislaverozsudokOkresnéhosúduBratislavaIč.k.27Cb/2/2009-293zodňa28.10.2019
vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zaviazal žalovaného na
povinnosť uhradiť žalobcovi 383,59 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % z dlžnej sumy odo
dňa 17.03.2006 do zaplatenia s poukazom na ust. § 797 ods. 1 až 3, § 799 ods. 2, § 517 ods. 1 veta
prvá, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR

č. 87/1995 Z. z. (ďalej len ako „vyhláška“). Druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. Tretím výrokom
zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému 76,04 % trov konania s poukazom na ust. § 255, § 262 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2008 sa žalobca domáhal
zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 3.200,66 EUR.
Žalovaný poistné plnenie poskytol vo výške 5.014 EUR (v marci 2006) a vo výške 3.468,76 EUR (v máji

2006) - za predajné zvyšky vozidla.
Medzi stranami sporu ostala sporná výška poistného plnenia, ktorú mal žalovaný žalobcovi poskytnúť.
Žalobca neakceptoval výšku poistného plnenia, nakoľko na základe Znaleckého posudku č. 092/2006
vypracovaného Ing. Josefom Veverkom mal za to, že výška škody na vozidle predstavuje sumu 8.647,01
EUR. Zároveň mal za to, že žalovaný vedome zavádzal, keď vyplatenú hodnotu zvyškov vozidla zahrnul
do poskytnutého poisteného plnenia.
Súd ustálil, že sporná skutočnosť bola všeobecná hodnota vozidla a hodnota predajných zvyškov

vozidla. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd nechal vypracovať znalecký posudok, ktorý (po jeho doplnení)
stanovil všeobecnú hodnotu vozidla pred poškodením na sumu 9.333,43 EUR a hodnotu predajných
zvyškov vozidla na sumu 3.250,80 EUR. Závery znalca ustanoveného v konaní sa líšia od záverov
znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok pre žalobcu, a ktorý stanovil VHV 12.182,16 EUR a hodnotupredajných zvyškov vozidla 3.535,15 EUR, a teda z ktorého vyplýva, že žalovaný má doplatiť 3.200,66
EUR (12.182,16 EUR - 3.535,15 EUR - 5 % spoluúčasť). Súd konštatoval, že znalecký posudok od Ing.
Veverkuneobsahujedoložkuotom,žeznalecsijevedomýnásledkovvedomenepravdivéhoznaleckého

posudku podľa § 209 ods. 2 CSP, a preto tento znalecký posudok posudzoval ako listinný dôkaz.
Znalecký posudok Ing. Štyndla je (po jeho doplnení) technicky i vecne správny, závery znalca sú riadne
zdôvodnené, súdu sa javil predmetný znalecký posudok ako presvedčivý čo do jeho úplnosti vo vzťahu
k zadaniu a logicky odôvodnený.
Súd pri určovaní výšky škody vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Štyndla. Výška poistného plnenia

žalovaného mala podľa súdu predstavovať VHV (sumu 9.333,- EUR) po odrátaní hodnoty použiteľných
zvyškov vozidla (sumy 3.250,80 EUR) a po odrátaní 5 % spoluúčasti, t. j. žalovaný mal žalobcovi
vyplatiť titulom poistného plnenia sumu 5.778,09 EUR. Žalovaný však žalobcovi uhradil len sumu
5.014,- EUR. Čo sa týka plnenia žalovaného vo výške 3.468,76 EUR - táto suma predstavuje cenu za
odkúpenie použiteľných zvyškov vozidla - táto však bola žalovaným nadhodnotená a žalobcovi mala
byť vyplatená len suma 3.088,26 EUR (o 380,50 EUR menej). Žalovaný bol žalobcovi povinný doplatiť

5.778,09 EUR (VHV po odrátaní hodnoty použiteľných zvyškov vozidla a 5 % spoluúčasti) mínus 5.014,-
EUR (už vyplatené poistné plnenie) mínus 380,50 EUR (rozdiel medzi vyplatenou a znalcom určenou
hodnotoupredajnýchzvyškovvozidla),t.j.sumu383,59EUR.Vzhľadomnatútoskutočnosťsúdzaviazal
žalovaného na úhradu uvedenej sumy.
Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti 01.03.2006, t. j. povinnosť plniť žalobcovi mu vznikla do

15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, t. j. najneskôr 16.03.2006. Žalobca požaduje úrok z
omeškania od 02.03.2006, preto súd žalobu v časti úrokov z omeškania požadovaných od 02.03.2006
do 16.03.2006 zamietol a priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po 15. dni od
ukončenia šetrenia poistnej udalosti, t. j. od 17.03.2006.
Súd žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania: nakoľko diskontná sadzba určená NBS v marci 2006

bola 3,5 %, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 7 % z dlžnej sumy.
Keďže sa žalovaný dostal so svojím plnením do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný úrok z
omeškania 8,75 % ročne z dlžnej sumy, vo zvyšnej časti súd požadovaný úrok z omeškania čo do výšky
zamietol.
V danej právnej veci sa konalo o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.200,66 EUR

s príslušenstvom. Súd vo výrokovej časti tohto rozsudku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
383,59 EUR s príslušenstvom (príslušenstvo však v predmetnom prípade netvorí relevantnú sumu, ktorá
by ovplyvňovala hodnotu veci). V percentuálnom vyjadrení ide o úspech vo výške 11,98 %. Z toho logicky
vyplýva, že procesnej obrane žalovaného priznal súd úspech vo výške 88,02 %. Po započítaní týchto
úspechov, resp. vzájomných nárokov na náhradu trov konania, má žalovaný voči žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v prevyšujúcej časti, t. j. 76,04 %.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že
odvolanie podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP.
Zastával názor, že prišlo k prieťahom v konaní, keď súd rozhodoval o žalobe 11 rokov, počas ktorých

nastala zmena právneho predpisu, ktorá nemôže byť pri rozhodovaní súdu na škodu žalobcovi. Mal za
to, že bol výrazným spôsobom porušený princíp právnej istoty žalobcu, ktorý v čase podania žaloby
predložil znalecký posudok, ktorý spĺňal všetky zákonom predpísané podmienky. Počas konania bol
vypočutý znalec a medzi znalcami bola uskutočnená konfrontácia, ktorou sa odstránili všetky prípadné
rozpory.

Zopakoval, že v Znaleckom posudku č. 42/2014 znalec uviedol jeden inzerát časopisu AVIZO týkajúci sa
roku 2006 a jedno vyjadrenie zo spoločnosti Motor Car Bratislava, v ktorom absentuje akákoľvek zmena
týkajúca sa mimoriadnej výbavy, na základe čoho nemohol znalec dospieť k objektívnemu záveru.
Znalecký posudok č. 92/2014 (správne má byť 092/2006) predložený žalobcom v roku 2006 obsahoval
9 inzerátov porovnateľných motorových vozidiel.

Vyslovil presvedčenie, že nemožno „ad absurdum“ zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie
výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Uviedol, že výška, na ktorú si nárokoval
žalobca, bola vypočítaná na základe znaleckého posudku, ktorým disponoval v čase podania žaloby.
Záverom žiadal, aby Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vrátil súdu na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v odvolaní absentuje rozsah, v akom žalobca
napáda rozsudok.Namietal, že žalobca nie je oprávnenou osobou podať odvolanie proti prvému výroku rozsudku, nakoľko
tento výrok je v neprospech žalovaného, nie žalobcu. Pokiaľ žalobca napáda rozsudok v celom rozsahu,
odvolací súd by mal odvolanie žalobcu proti prvému výroku odmietnuť, pretože je podané neoprávnenou

osobou.
Žalobca v odvolaní citoval 4 odvolacie dôvody. Žalovaný uviedol, že nestačí len formálne citovať v
zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho aj identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení odvolateľ
vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Žalobca nevymedzil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b),
g) CSP.

K posúdeniu znaleckého posudku ako listinného dôkazu súdom uviedol, že znalecký posudok Ing.
Veverku možno vykonať iba ako dôkaz listinou, lebo nie je znaleckým posudkom znalca ustanoveného
súdom podľa § 207 ods. 1 CSP (predtým § 127 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej
len „OSP“/), ani súkromným znaleckým posudkom podľa § 209 ods. 2 CSP.
K námietke žalobcu, že súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu
v spore v súlade s ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, uviedol, že v sporovom konaní je kritérium procesného

úspechu esenciálnym a prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania a podľa súčasnej
právnej úpravy je jediná možnosť prelomenia zásady úspechu pri rozhodovaní o trovách konania
vyjadrená v ust. § 257 CSP.
Záverom navrhol odvolaciemu súdu, aby odmietol odvolanie proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie
ako podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b/ CSP) a potvrdil vecne správne výroky II. a III.

rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 CSP).

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že má za to, že z odvolania vyplýva,
voči čomu podáva žalobca odvolanie. Odvolanie je podané proti výroku II. a III. Vyslovil názor, že
odvolaciedôvodyvymedzilúplnepresneazrozumiteľne.Žalovanývosvojomvyjadreníneuviedolžiadne

nové skutočnosti, ku ktorým by žalobca považoval za potrebné sa vyjadriť. V ostatnom zotrval na
skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní.

6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nesúhlasí so závermi obsiahnutými vo
vyjadrení a naďalej sa v plnej miere pridržiava svojho vyjadrenia k odvolaniu. Žalovaný mal za to, že ani

vyjadrenie žalobcu, ako reakcia na vyjadrenie žalovaného, tieto výhrady neodstránila. Záverom oznámil,
že zotrváva na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1,
2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust.

§ 219 ods. 1 a 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

8. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.

9. Podľa § 797 ods. 1, 2 a 3 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do

pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie
primeraný preddavok.

10. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej
následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada.

11. Podľa článku IX. odsek 2 písmeno a) Poistnej zmluvy: Ak bola poistená vec zničená, ukradnutá alebo

stratená, vzniká poistenému právo, pokiaľ nie je ďalej stanovené inak, aby mu poisťovňa vyplatila sumu
zodpovedajúcu primeraným nákladnom na znovuzriadenie alebo znovuobstaranie veci v čase vzniku
poistnej udalosti, zníženú o cenu prípadných zvyškov.12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

14. Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok.

15. Podľa § 209 ods. 1 a 2 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou
bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.
Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané
náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom

ustanoveného znalca.

16. Odvolací súd považuje za nesporne preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola
uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla: Mercedes Benz Vito 112
2,2 CDI, EVČ: N Rovnako tak považuje za nesporné, že dňa 20.10.2005 došlo k poškodeniu vozidla pri

dopravnej nehode. Žalobca poistnú udalosť riadne oznámil.
Za sporné počas konania odvolací súd považuje, či súd prvej inštancie správne určil výšku doplatku
poistného plnenia v závislosti od znaleckých posudkov predložených v konaní a či správne rozhodol o
trovách prvoinštančného konania.

17.Žalovanývytýkalodvolaniu,ževňomniejeuvedené,ktorývýrokaleboktorévýrokyrozsudkužalobca
napáda a na ktoré sa vzťahuje suspenzívny účinok odvolania. S poukazom na skutočnosť, že žalobca vo
vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu dodatočne špecifikoval, že odvolanie podáva proti výroku
II. a III., odvolací súd posudzuje odvolanie len proti výrokom II. a III. rozsudku zo dňa 28.10.2019.

18. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že posudzoval jeho znalecký posudok iba ako listinný dôkaz
z dôvodu, že neobsahoval znaleckú doložku. Mal za to, že dával vypracovať znalecký posudok v čase
platnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a v tom čase posudok spĺňal všetky kritériá
ustanovené zákonom.
Odvolací súd uvádza, že celková zmena koncepcie civilného sporu sa odrazila najmä v úprave

dokazovania, v rámci ktorej je dôkazná iniciatíva presunutá zo súdu na strany sporu. Znalecký posudok
vyžiadaný súdom je upravený v § 207 ods. 1 CSP, podľa ktorého „ak rozhodnutie závisí od posúdenia
skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup
podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých
znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.“

Po novom tak súd ustanoví znalca iba na návrh strany sporu. Je teda zrejmé, že aj keby si súd nebol
istý odbornou stránkou prejednávanej veci, nemôže ustanoviť znalca z vlastnej iniciatívy. Táto zmena
je plne v súlade s koncepciou formálnej pravdy v civilnom procese - súd vníma skutkový stav tak, ako
mu ho prednesú strany sporu.
Zároveň sa preferuje odborné vyjadrenie ako hospodárnejší a efektívnejší dôkazný prostriedok, ak je

pre zložitosť skúmaného problému dostačujúce.
Súkromný znalecký posudok je v zmysle § 209 ods. 1 CSP „znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.“
Podľa § 209 ods. 2 CSP, „ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má
všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov

vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o
znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.“Súkromný znalecký posudok nepredstavuje úplne nový inštitút. Aj za účinnosti OSP mohli strany
predkladať vlastné znalecké posudky do konania, tie boli však zo strany súdu hodnotené iba ako dôkaz
listinou a nie ako dôkaz znaleckým posudkom.

Pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom nemôžu súdy hodnotiť odborné závery, ku ktorým znalec
dospel z hľadiska ich správnosti. Posudzujú iba úplnosť posudku vo vzťahu k zadaniu, logické
odôvodnenie jeho záverov a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Pri hodnotení dôkazu listinou uvedené neplatí.
V súčasnosti platí, že bez ohľadu na to, kedy je súkromný znalecký posudok vyhotovovaný (počas

konania alebo pred konaním a je predložený žalobcom spolu so žalobou), za splnenia zákonných
náležitostí je rovnocenný so znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca.
Súkromný znalecký posudok chápeme ako vyjadrenie zámeru preniesť procesnú aktivitu na strany
konania a minimalizovať náklady štátu. Ide o znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby
znalecké dokazovanie nariadil súd.
Odvolací súd po oboznámení sa so závermi súdu prvej inštancie, závermi znalca Ing. Štyndla, ako i

výpoveďami znalcov komplexne, dospel k záveru, že znalecký posudok Ing. Štyndla je pre rozhodnutie
vovecirelevantnýtak,akotoustálilsúdprvejinštancievosvojomrozhodnutí.Odvolacísúdsanestotožnil
s názorom žalobcu, ktorý mal za to, že vzhľadom na čas, kedy bol vypracovaný znalecký posudok
žalobcu a následne znalecký posudok vypracovaný Ing. Štyndlom, znalecký posudok vypracovaný
na základe požiadavky žalobcu považoval za objektívnejší, najmä s poukazom na skutočnosť, že

najpresnejšie odráža trhovú hodnotu ohodnocovaného vozidla ku dňu 20.10.2005.
Postavenie znalcov ustanovuje zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ktorý
upravuje napr. definíciu znaleckej činnosti, demonštratívny výpočet úkonov znaleckej činnosti, spôsob
vykonávania znaleckej činnosti a ďalšie otázky. V súvislosti so znaleckým posudkom ustanovuje spôsob
jeho podania a jeho obsahové náležitosti. V zmysle tohto zákona písomne vyhotovený znalecký posudok

obsahuje titulnú stranu, úvod, posudok, záver, prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti
znaleckého posudku a znaleckú doložku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku. Tento
zákon bližšie upravuje aj znalecké ústavy.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý poukázal na pojednávanie
zo dňa 13. novembra 2017, kde súdom ustanovený znalec na otázku žalovaného, či pokladá vzorky

použité Ing. Veverkom za relevantné s ohľadom na rok výroby, uviedol, že nie, preto ich nepoužil do
posudku. Súdom ustanovený znalec Ing. Štyndl uviedol, že jeho kolega použil zdroje z roku 2006, k
poistnej udalosti však došlo v roku 2005, okrem toho boli použité vozidlá prevažne s iným rokom výroby.
Odvolacísúdsanestotožnilsargumentácioužalobcu,žeznaleckýposudoksúdomustanovenéhoznalca
bol vypracovaný po niekoľkých rokoch, čo je v jeho neprospech. Spôsob, akým súd vyhodnotil závery

znaleckého dokazovania (bod 31. rozsudku) je dostatočne zrozumiteľný. Neindikuje žiadnu možnosť
porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, ktorý namietal bod
31. písm. d) rozsudku, s poukazom na princíp právnej istoty.

19. Odvolací súd zastáva názor, že ak je v zmysle stabilizovanej judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva povinnosťou súdu reagovať na všetky rozhodujúce argumenty a skutočnosti uvádzané
účastníkmi konania (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, §
29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998), o to viac je povinnosťou súdu nebrániť
účastníkovi v produkovaní týchto skutočností v rámci súdneho konania. Inými slovami, súd nemôže

účastníkovi konania znemožniť a uprieť právo prispieť k dostatočnému zisteniu skutkového stavu, ktorý
možno dosiahnuť aj náležitým položením otázok súdom ustanovenému znalcovi, ktorých zodpovedanie
ovplyvní komplexnosť vypracovaného znaleckého posudku, a tým aj úplnosť skutkových zistení, ktoré
majú dopad na správne právne posúdenie prejednávanej veci.

Žalobca tiež namietal, že súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov vo výške 76,04 %. Uviedol, že
nepatrný úspech CSP aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v
časti príslušenstva pohľadávky. Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. I. ÚS 56/2017-12 zo dňa 8. februára 2017, podľa ktorého právna úprava náhrady trov
konania v sporovom konaní sa podľa doterajšej úpravy v Občianskom súdnom poriadku, ako aj podľa

novej úpravy účinnej od 1. júla 2017 v Civilnom sporovom poriadku, spravuje zásadou úspechu v konaní/
spore. Z porovnania doterajšej a novej právnej úpravy vyplýva, že Civilný sporový poriadok už nemá
ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo
vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 OSP. Z uvedeného síce vyplýva, že nepatrný úspech užCivilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného
sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech), avšak ani nová právna úprava nevylučuje osobitný
režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia

závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa
doterajšej úpravy. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, ktorý zhrnul, že žalobca bol v spore
úspešný len na 11,98 %, preto musí niesť zodpovednosť za výsledok sporu. Odvolací súd konštatuje, že
hoci § 255 CSP neobsahuje obdobné ustanovenie ako OSP (§ 142 ods. 3), podľa odborných výkladov
(napr. Baricová, J. in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,

M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 926), ako aj súdnej praxe,
zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu
(sudcovské právo) alebo znaleckého posudku.
Odvolací súd zastáva názor, že uvedené princípy boli plne rešpektované pri rozhodnutí súdom prvej
inštancie o náhrade trov konania.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené, podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo výroku II. a III. potvrdil ako vecne správne.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho

konania priznal v plnom rozsahu.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).