Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, October 10, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418205041
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1418205041.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v spore žalobcu: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. C., Q., zastúpený

JUDr. Alexandrou Karlíkovou, advokátkou, Blatnícka 3, Bratislava, proti žalovanej: G.. Q. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, R., zastúpená advokátskou kanceláriou VIS LEGIS s.r.o., so sídlom
Panenská 7, Bratislava, IČO: 47 728 949, o zaplatenie 5.229,54 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdu31.10.2018domáhalzaviazaťžalovanú nazaplatenie
sumy 5.229,54 eur s úrokmi z omeškania 5% ročne zo sumy 5.229,54 eur a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.11.2015 zaplatil sumu 5.229,54 eur. Táto suma bola za DPH na
motorové vozidlo G. F. D A., F., modrá farba, ktoré si žalovaná zakúpila. Keďže žalovaná uvedenú sumu
nemala, požiadala ho, aby jej túto sumu požičal a zaplatil ju za ňu. Žalobca za žalobkyňu túto sumu
zaplatil s tým, že žalovaná mu tieto peniaze vráti v lehote jedného mesiaca. Napriek urgenciám z jeho
strany, žalovaná mu tieto požičané peniaze nevrátila.

3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 10.04.2019 uviedla, že žalobu navrhuje zamietnuť. Zásadne so žalobou
a jej právnym dôvodom nesúhlasí, nakoľko ku žiadnej pôžičke medzi žalobcom a žalovanou vo vzťahu k
žalovanej sume nikdy nedošlo. Žaloba bola podaná výlučne z dôvodu prebiehajúceho konania o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére žalobcu a žalovanej a teda má šikanózny
charakter.

4. Žalovaná vo vyjadrení ďalej uviedla, že predmetné motorové vozidlo si kupovala na jeseň 2015. V

tom čase so žalobcom tvorili pár a čakali spoločné dieťa. Preto sa o vážnejších úkonoch dohadovali a
rozhodovali spoločne. Vozidlo vybral žalobca, a presvedčil ju, že je na kúpu najvhodnejšie. V auguste
2015 otehotnela a v podstate od začiatku bola na rizikovom tehotenstve a práceneschopná, a teda
musela sa spoliehať len na vlastné úspory. Z uvedeného dôvodu chcela kúpu vozidla zrušiť, keď mala
vážne obavy z nadchádzajúcej finančnej situácie, aj za cenu prepadnutia zálohy na auto, a už v tom
čase aj na úhradu DPH nemala peniaze. Žalobca ju presvedčil, aby kúpu vozidla nezrušila, že vozidlo
bude pre ich dieťa a že DPH vozidla zaplatí sám. Nikdy, ani len slovom nenaznačil, že by malo ísť o

pôžičku, dokonca že mu mala peňažné prostriedky vrátiť do jedného mesiaca. Po zakúpení vozidla toto
na vlastné účely používal len žalobca po dobu 8 mesiacov. Žalovaná vo vyjadrení ďalej uviedla, že ak by
aj nešlo o dar, jednalo by sa o bezdôvodné obohatenie a to o majetkový prospech získaný bez právneho
dôvodu, ktoré bezdôvodné obohatenie by trvalo od rozchodu žalobcu a žalovanej. Poukazovala tiež nato, že žalobca poukázal peniaze určené na DPH priamo na účet Daňového úradu a nie žalovanej. Ak
by teda nešlo o dar, išlo by o bezdôvodné obohatenie podľa § 454 Obč. zák., ktorý nárok žalobcu je
premlčaný. Zopakovala, že ak by aj poskytnutie peňažných prostriedkov nebolo považované za dar,

ale za plnenie bez právneho dôvodu, alebo plnenie za iného, teda o bezdôvodné obohatenie, nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia je už premlčaný. Z týchto dôvodov žiada, aby súd vzal do úvahy
ňou vznesenú námietku premlčania. Žaloba má podľa nej výslovne šikanózny charakter a je podaná v
príkrom rozpore s dobrými mravmi a to z dôvodu, že poskytnuté peňažné prostriedky boli vzhľadom na
všetky okolnosti, za ktorých boli žalovanej poskytnuté, evidentným darom od žalobcu, čo preukazuje aj

skutočnosť, že napriek tomu, že ich vrátenie očakával už v decembri 2015 (1 mesiac po ich poskytnutí),
žalobu podal až v októbri 2018, tesne pred uplynutím premlčacej lehoty aplikovateľnej pre údajnú zmluvu
o pôžičke.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 03.05.2019 uviedol, že nie je pravdou, že by išlo o dar. Jednoznačne
išlo o pôžičku žalovanej, na poskytnutie ktorej si žalobca čerpal úver a tento spláca. Žalobca nemohol

žalovanej poskytnúť dar, pretože v tom čase sám nemal finančné prostriedky. Nejedná sa ani o dar, ani
o bezdôvodné obohatenie sa žalovanej, jedná sa o pôžičku. Žalobca si od žalovanej nenárokuje úroky
z omeškania napriek tomu, že musí splatiť spotrebný úver, ktorý si zobral na to, aby žalovanej pomohol.
Nesúhlasí s tým, že sa jedná o šikanóznu žalobu a je v rozpore s dobrými mravmi. Naopak, žalovaná si
nesplnila svoju povinnosť a to aj napriek tomu, že bez poskytnutia pôžičky zo strany žalobcu by si auto

nekúpila a aj napriek tomu, že vedel, že žalobca si musel zobrať úver.

6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 12.07.2019 uviedla, že tvrdenia žalobcu v jeho žalobe i písomnom
vyjadrení sú nepodloženým fabulovaním s cieľom, čo najviac žalovanej znepríjemňovať život.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, prednesmi právnych zástupcov strán sporu,
listinnými dôkazmi, a to, faktúrou č. XXXXXXXXXX, potvrdením F. XX.XX.XXXX,. zo dňa 12.10.2018,
zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. BSU-XX-XXXXXXXXXX zo dňa 10.09.2015, kúpnou zmluvou zo
dňa 18.06.2015, sms komunikáciou, potvrdeniami F. banky, a.s., ako aj s ostatným obsahom spisu a
zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 19.11.2015 zaplatil žalobca zo svojho bankového účtu na bankový účet Daňového úradu sumu
5.229,54 ako platbu DPH za motorové vozidla G. CX-5 2.2D A.tion TOP, kúpené žalovanou na jeseň
roku 2015.

9. Žalobca vypovedal, že v auguste 2015 mu žalovaná povedala, že bude mať problém so zaplatením
DPH na auto. Hoci v tom čase mal rozostavanú stavbu domu v obci Zohor a sám potreboval peniaze,
v snahe jej pomôcť si čerpal spotrebný úver a pomohol jej tú DPH zaplatiť. Ich vzťah nebol ideálny a
v októbri 2016 sa rozišli. Jednalo sa o pôžičku. Očakával vrátenie peňazí. Namiesto toho ho žalovaná
začala očierňovať, že je lakomec a podobne. Nemohol požičanie peňazí žalovanej vnímať ako jej

poskytnutý dar, keď sám v tom čase bol vo finančnej nepohode a nemálo mu pomáhali rodičia. Žalovaná
si predmetné auto nekupovala preto, aby mohla voziť ich dcéru. Keď sa rozhodovala o aute, ešte ani
nebola tehotná. Kupovala si ho výlučne pre svoje potreby. Žalovanú sumu potrebuje vrátiť, tieto peniaze
mu chýbajú. Potrebuje ich na stavbu domu. Žalovanej poskytol aj 3.000 eur na kúpeľňu a ďalšie peniaze.
Žalobca ďalej poukazoval na výpis z F. banky, a.s., o zaslaní sumy 700 eur na žalovanou na jeho účet,

ktorá suma predstavovala splátku práve predmetnej pôžičky.

10. Žalovaná vypovedala, že žalobca mal k nej silný citový vzťah, stále hovoril, že chce, aby si spolu
založili rodinu. Mala úvahu si kúpiť auto, ktoré chcela financovať čiastočne zo svojich úspor a čiastočne
z úveru. Keď zistila, že je tehotná a že prevažnú časť tehotenstva strávi na PN, už vtedy zvažovala, či

kúpa takého drahého auta nie je pre ňu riskantná. Bol to žalobca, ktorý sa vyjadril, že je ťažko, ale že
treba vydržať. Že auto sa kupuje pre ich rodinu. Plánovali spolu založenie rodiny. Ako zamestnanec F.
banky, a.s. mala nárok na kúpu akcií TB, a.s., systém ukazoval, že má nárok na vyplatenie cca 5.000
eur. No potom sa ukázalo, že hodnota ňou čerpaného úveru jej nedovoľuje už čerpať ďalšie finančné
prostriedky v banke. Povedala žalobcovi, že to celé stopne, že kúpu toho auta si nemôže dovoliť, on ju

však presviedčal, že to zvládnu, že jej tých 5.000 eur dá. Nie je pravdou, že v tom čase na tom nebol
finančne dobre. Predal jeden Mercedes, kúpil si iný. Naopak, bol na tom finančne veľmi dobre. Rozišli sa
28.09.2016. Dôvodom boli bezdôvodné neúnosné stresové situácie vyrábané žalobcom. Až 23.04.2018
začal na ulici vykrikovať, že mu má peniaze vrátiť. Nikdy dovtedy to pred ňou nespomenul. V súvislostis údajnou splátkou predmetnej pôžičky v sume 700 eur uviedla, že táto suma nepredstavovala žiadnu
splátku predmetnej údajnej pôžičky, ale jednalo sa o správny poplatok za prihlásenie vozidla v sume
690 eur, ktorú zaokrúhlila a poslala žalobcovi na jeho účet. Nejednalo sa teda o žiadnu splátku údajnej

pôžičky. Naviac, takýto dôležitý dôkaz by predsa žalobca nepredložil po 1,5 roku od začatia konania.
Tie peniaze, žalovanú sumu jej žalobca proste dal.

11. Žalovaná v podaní zo dňa 04.12.2019 poukazovala na stranu 40 zo spisu tunajšieho súdu č.k.
13P/84/2018, kde žalobca okrem iného uviedol, že na predmetný automobil ,,prispel“ sumou 6.000 eur.

12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.08.2020 uviedol, že žalovaná sa v priebehu konania snaží nájsť
argument, len aby nemusela vrátiť predmetnú pôžičku.

13. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 26.08.2020 uviedla, že finančné prostriedky od žalobcu prijala výlučne
na jeho presviedčanie a výlučne bezodplatne a aj úmysel žalobcu bol finančné prostriedky jej darovať.

14. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.02.2021 uviedol, že viackrát vyzýval žalovanú na vrátenie žalovanej
sumy, ktorú skutočnosť potvrdila nielen žalovaná, ale aj jej matka. Nikdy nemal úvahu predmetnú sumu
žalovanej darovať. Spotrebný úver si zobral na to, aby jej mohol pomôcť. Sám si musel zobrať úver na
to, aby jej mohol pomôcť a poskytnúť pôžičku. Tvrdenie žalovanej, že žaloba bola podaná výlučne z

dôvodu prebiehajúceho poručenského konania je len účelové tvrdenie žalovanej. Zo strany žalovanej
ide o snahu vyhnúť sa povinnosti vrátiť pôžičku poskytnutú jej žalobcom. To, že žalovaná žalovanú
sumu nedostala do dispozičnej sféry nie je argument. Pôžička bola poskytnutá na úhradu DPH na
motorové vozidlo, ktoré je vo výlučnom vlastníctve žalovanej a teda bola poskytnutá jej. Zmluva o
pôžičke nevyžaduje, aby peňažné prostriedky boli poskytnuté priamo na účet dlžníka. Zopakoval, že

žalovaná v čase. Keď si vyberala motorové vozidlo nebola tehotná. Tvrdenie žalovanej, že išlo o dar
alebo bezdôvodné obohatenie zo strany žalovanej a v prípade bezdôvodného obohatenia vznesená
námietka premlčania žalovanou sú účelové a ich cieľom je dosiahnuť premlčanie, resp. nesplnenie si
povinnosti žalovanej. Tvrdenia o tom, ako malo ísť o dar pre plánované dieťa sú len emočným nátlakom
na žalobcu a aj súd, neexistuje tam žiadny právny argument. A, aj sama žalovaná uviedla, že v čase

kúpy - rezervácie auta tehotná nebola. Uviedol, že si peniaze, ktoré žalovanej daroval ako aj pomoc pri
realizácii kúpeľne a podobne neuplatňuje, požaduje len vrátenie financií, ktoré žalovanej požičal a na
ktoré si sám musel zobrať úver.

15. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 29.04.2021 zopakovala, že žalobca počas celého konania

nepreukázal, že by poskytnutie finančných prostriedkov bolo pôžičkou.

16. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2015 súd zistil, že spoločnosť K. D. R., s.r.o. fakturovala
žalovanej sumu707.923 Kč (záloha 30.000 Kč), za kúpu vozidla G. X. TOP.

17. Z kúpnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.06.2015 predávajúci spoločnosť K. D. R. predala
žalovanej vozidlo G. F. A. TOP za kúpnu cenu 737.922,56 eur. Žalovaná zaplatila zálohu 30.000 Kč.
Predpokladaný termín dodania vozidla bol uvedený 30.10.2015.

18. Z výpisu F. XX.XX.XXXX súdu zistil, že dňa 19.11.2015 žalobca dal pokyn na úhradu sumy 5.229,54

eur s informáciou pre príjemcu, že sa jedná o platbu - DPH motorové vozidlo XX. ZoQ..

19. Zo zmluvy o úvere zo dňa 10.09.2015 súd zistil, že F. T., so sídlom R., Bratislava poskytla žalobcovi
bezúčelovýspotrebiteľskýúvervovýške5.300eursúrokovousadzbou12,9%ročne,svýškoumesačnej
splátky 106,61 eur s dobou splatnosti úveru 72 mesiacov od splatnosti prvej splátky.

20. Z výpisu F. XX.XX.XXXX zo dňa 09.07.2020 vydaného na základe žiadosti žalobcu súd zistil, že
dňa 25.11.2015 bola na účet žalobcu prijatá platba 700 eur od platiteľa - žalovanej.

21. Z potvrdenia zo dňa 02.12.2015 súd zistil, že v XX. Žalobcabola vložená na účet suma 690 eur.

22. Žalobca si v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie sumy 5.229,54 eur na tom skutkovom základe, že
sa so žalovanou ústne dohodli na pôžičke, ktorú mu žalovaná vráti v lehote jedného mesiaca od ich
poskytnutia. Žalovaná tvrdenie o uzavretí zmluvy o pôžičke poprela s tým, že žiadnu zmluvu neuzavrela,je faktom, že žalobca za ňu zaplatil DPH na vozidlo v žalovanej výške, k žiadnej pôžičke medzi žalobcom
a ňou vo vzťahu k žalovanej sume nikdy nedošlo. Tieto peniaze považovala za dar. Ak by sa aj nejednalo
o dar, išlo by o jej bezdôvodné obohatenie a to o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu.

Vo vzťahu k tomuto nároku vzniesla námietku premlčania.

23. Vo veci nebolo medzi stranami sporné, že žalobca 19.11.2015 zaplatil sumu 5.229,54 eur. Táto suma
bola za DPH na motorové vozidlo G. X., F., modrá farba, ktoré si žalovaná zakúpila.

24. Sporné medzi stranami bolo, či bola medzi stranami ústne uzavretá zmluva o pôžičke alebo či bolo
dohodnuté, že žalovaná žalobcovi ním zaplatenú DPH za ňu mu vráti, kedy.

25. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

26. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma
a môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstavnou náležitosťou obsahu takejto
dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky, z obsahu zmluvy
musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, alebo peňazí. Keďže táto zmluva je

reálnym kontraktom, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi. Ďalším pojmovým znakom je jej dočasnosť. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v §
657 Občianskeho zákonníka, ktorá vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznú povinnosť veriteľa
ďalej vyplýva, že v spore o vrátenie požičanej čiastky má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že
so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník

požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa vyplýva dôkazné
bremeno na preukázanie skutočnosti, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy
odovzdal dlžníkovi finančné prostriedky. Povinnosťou dlžníka je zase uniesť bremeno preukázania
tvrdenia, že požičané peniaze veriteľovi vrátil, prípadne, že táto povinnosť zanikla iným spôsobom alebo
ani vôbec neexistovala.

27.Podľa§451ods.Občianskehozákonníka(ďalejlen,,OZ“),ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,
musí obohatenie vydať.

28. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

30. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

31. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno veriteľovi premlčané právo priznať.

32. Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

33. Podľa § 100 ods. 3 OZ nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

34. Podľa §101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
35. Podľa § 107ods. 1 Obč. zák., právo na vydanie plneniaz bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.36. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu

došlo.

37. Podľa § 107 ods. 3 Obč. zák., ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom
si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý
účastník mohol premlčanie namietať.

38. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Podľa § 185 CSP súd rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť.
Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana
sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže

splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa
hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v § 132 CSP alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla
byť preukázaná vôbec).

39. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej
zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel
zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol
riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy

preukazujúce tvrdené skutočnosti, žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a
poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno
tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

40. Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, ktorý musí preukázať skutočné

odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, pričom nepostačuje preukázať len možnosť veriteľa
disponovať s určitou peňažnou sumou. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá
vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet
dlžníkaaleboodovzdanímkrátkoucestou.Veriteľtakprenechávadlžníkoviurčitémnožstvovecídruhovo
určených ku spotrebovaniu a nakladaniu a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po určitej dobe veci rovnakého

druhu.

41. Otázkou splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd
vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

42. V danom prípade po vykonanom dokazovaní, zhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej
súvislosti súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

43. Žalobcovi sa ním predloženými listinnými dôkazmi a ani v spojení s jeho výsluchom ako strany
sporu nepodarilo preukázať tvrdenie, že medzi stranami sporu bola ústne uzavretá zmluva o pôžičke

a dohoda, že žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku mu v lehote jedného mesiaca vrátiť. Podľa
názoru súdu je málo pravdepodobné a neštandartné, aby právny vzťah, ktorého obsahom bolo plnenie
žalobcu a záväzok žalovanej v takej výške, nebol uzavretý v takej jednoznačnej podobe (napr. písomnej
forme, uznanie dlhu a pod.), najmä za žalobcom tvrdených okolností, že ich vzťah nebol ideálny,
čomu nasvedčuje aj jeho ukončenie v októbri 2016, a ako tvrdil, si naň čerpal spotrebný úver, a teda

za takých jednoznačných okolností, ktoré by jeho existenciu a obsah jednoznačne preukazovali a
nespochybňovali. Žalovaná od začiatku uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke popierala, v konaní nebol
produkovaný žiadny listinný dôkaz, napr. uznanie dlhu, komunikácia medzi stranami sporu ohľadom
vrátenia pôžičky, ktorým by žalovaná potvrdila, že dlhuje žalobcovi určitú sumu, a že sa zaväzuje tútomu vrátiť. Žalobca v tejto súvislosti nenavrhol výsluch žiadnych svedkov. Dňa 19.11.2015 bola žalovaná
partnerkou žalobcu, mala rizikové tehotenstvo, bola práceneschopná, mala minimálny príjem, z sms
správ vypláva, že žalobca k nej mal silný citový vzťah, tešili sa na spoločné dieťa, plánovali si založiť

rodinu. Je minimálny, až žiadny predpoklad, že sa s ňou dohodol na tom, že mu žalovanú sumu vráti do
jedného mesiaca. K čestným prehláseniam, ktoré boli súdu predložené súd uvádza, že súd pri zisťovaní
skutkového stavu z nich vychádzať nemohol. Na účely hodnotenia predložených čestných prehlásení
(vyhlásení) V.y C., H. Q., G. G., G.. L. H., G. Q., G. R., ako dôkazných prostriedkov a na objasnenie
právnej povahy čestného prehlásenia v civilnom konaní súd uvádza, že Civilný sporový poriadok,

ale ani iný predpis civilného práva, čestné vyhlásenie ako osobitný dôkazný inštitút, na rozdiel od
Správneho poriadku (§ 39 ods.1 Správneho poriadku) neupravujú. Všeobecná právna povaha čestného
vyhlásenia v správnom konaní spočíva v tom, že v taxatívne uvedených prípadoch čestné vyhlásenie
účastníka (správneho) konania, po náležitom upozornení účastníka na právne následky nepravdivého
čestného vyhlásenia, nahradzuje dôkaz. V civilnom sporovom konaní je však pripustenie čestného
prehlásenia miesto dôkazu vylúčené. Je tomu tak preto, že sa nejedná o dôkazný prostriedok, ktorým

možno zistiť skutkový stav veci s náležitým vyvodením právnych následkov z jeho nepravdivosti, ako
napr. pri krivej svedeckej výpovedi. Písomnosti označené ako ,,čestné prehlásenia“ predložené stranami
sporu, možno preto považovať iba za návrh na výsluch svedkov o právne relevantných skutočnostiach
uvádzaných v čestných prehláseniach. So zreteľom na vyššie uvedené je potom pojmovo vylúčené,
aby uvedené listiny bez ďalšieho preukazovali alebo osvedčovali tvrdenia v nich uvedené. Súdu z

uvedeného vychádza, že žalobcom zaplatená DPH za vozidlo žalovanej, ktorej sa žalobca v konaní
domáha neboli poskytnuté titulom pôžičky uzavretej v ústnej forme. Nie je tvrdený ani preukázaný
žiadny dôvod daný na jej vrátenie. Možno len zopakovať, že žalobca počas celého konania nepreukázal
existenciu údajnej pôžičky poskytnutej žalovanej. Žalobca v žalobe ako dôkaz údajnej pôžičky predložil
výpis účtu o zaplatení žalovanej sumy. Žalovaná suma sa však nikdy nedostala do dispozičnej sféry

žalovanej a bola priamo odoslaná z bankového účtu žalobcu na bankový účet Daňového úradu ako
platba DPH za motorové vozidla G. F. kúpené na jeseň roku 2015.

44. Nie je daný ani dôvod na vrátenie žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia - titulom
plnenia za iného. Žalovaná úspešne vzniesla námietku premlčania nároku na vrátenie uvedenej sumy

titulom bezdôvodného obohatenia.

45. Premlčacia dvojročná doba začala plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. odo
dňa 19.11.2015. Posledný deň premlčacej lehoty uplynul 19.11.2017. Keďže žalobca svoje právo uplatnil
na súde až po uplynutí dvoch rokov, súd žalobe vyhovieť nemohol. Žaloba bola podaná na súd až dňa

31.10.2018, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia.

46. Inými slovami, vychádzajúc zo skutkových okolností zistených súdom pre nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu (§ 107 ods. 1 OZ) a trojročnú,
resp. desaťročnú objektívnu (§ 107 ods. 2 OZ) premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ

skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať (§ 100 OZ). Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k
bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel
alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oprávnený

sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne
(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak v danom prípade začala plynúť dňa
19.11.2015 (nie v októbri 2016, keď sa rozišli) a uplynula uplynutím dňa 19.11.2017 (24.00 hod.).
Dňa 20.11.2017 tak došlo v zmysle ust. § 100 ods. 1 v spojení s ust. § 107 ods. 1 OZ k premlčaniu

práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca si v premlčacej dobe svoj nárok
na zaplatenie žalovanej sumy na súde neuplatnil (§ 100 ods. 1 OZ).

47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.1
C.s.p. tak, že žalovanej ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

48.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdvsúlades§262ods.2C.s.p.poprávoplatnostirozsudku
samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 C.s.p..

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.
1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.