Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/70/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713203250
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2713203250.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v opatrovníckej veci osoby obmedzenej v spôsobilosti na
právne úkony: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. Q., t. č. R. cesta XX, Z., v rozsahu obmedzenia
spôsobilosti na právne úkony zastúpený opatrovníčkou: S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C Z. N°23C2°5°,
XXXXX Z., Španielsko, v konaní zastúpený opatrovníčkou O. N., zamestnankyňou Okresného súdu

Senica, o zmenu opatrovníka, o odvolaní Mestskej časti Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21,
Bratislava - Ružinov, IČO: 00 603 155, proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 17. júna 2021,
č.k. 2Ps/8/2014-351, v spojení s opravným uznesením zo dňa 28. júna 2021, č.k. 2Ps/8/2014-355, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t
v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Skalica zo dňa 17. júna 2021 v spojení s opravným uznesením toho
istého súdu zo dňa 28. júna 2021, prvoinštančný súd v konaní sp. zn. 2Ps/8/2014 rozhodol tak, že
odvolal S. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. kráľovstvo, Z. N XX, XXX XX Z. z funkcie opatrovníčky
obmedzeného spôsobilosti na právne úkony B. Q., nar. XX.XX.XXXX (výrok I.), ustanovil mu opatrovníka

Mestskú časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava - Ružinov, IČO: 00603155,
ktorý bude nesvojprávneho zastupovať vo veciach, v ktorých nie je spôsobilý na právne úkony, a to s
účinnosťouodprávoplatnostiuznesenia(výrokII.)stým,žeustanovenýopatrovníkjepovinný vykonávať
svoju funkciu riadne a v najlepšom záujme opatrovanca ako aj predkladať súdu najmenej 2 krát ročne
k 30.6. a k 30.12. správu o opatrovancovi (výrok III.), čím súd zmenil uznesenie Okresného súdu
Skalica sp. zn. P 160/00 - 45 zo dňa 13.10.2000, ktorým súd ustanovil nesvojprávnemu B. Q., nar.

XX.XX.XXXX opatrovníka S. V., nar. XX.XX.XXXX (výrok IV.). O trovách konania súd rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.) a štátu sa náhrada trov konania
nepriznáva (výrok VI.).

2.Svojerozhodnutiesúdprvejinštancieodôvodnilprávneaplikáciouustanovení§18ods.1a§28ods.2,
3 Občianskeho zákonníka a ustanoveniami § 272, § 274, § 276 a § 277 ods. 2 Civilného mimosporového

poriadku. Vecne súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k.
Nc 1052/99 - 30 zo dňa 07.10.1999 bol B. Q. pozbavený spôsobilosti na právne úkony a rozsudkom
Okresného súdu Senica č.k. SI-P 160/00 - 129, Sen 246/01 zo dňa 21.09.2005 mu bola čiastočne
vrátená spôsobilosť na právne úkony, okrem rozhodovania o svojej liečbe a svojom pobyte. Uznesením
Okresného súdu v Skalici sp. zn. P 160/00 - 45 zo dňa 13.10.2000 súd ustanovil B. Q. opatrovníka v
osobe S. V., nar. XX.XX.XXXX. Opatrovníčka podala dňa 03.05.2013 na súde návrh na svoje odvolanie

z funkcie z dôvodu, že sa trvale zdržiava v Španielsku a sama už potrebuje starostlivosť inej osoby. Súd
prvejinštancieuvedenépovažovalzavážnydôvod,prektorýjepotrebnédoterajšiuopatrovníčkuodvolaťa ustanoviť nového opatrovníka. Súd mal zistené, že B. Q., hoci má trvalý pobyt v meste Q., sa v tomto
meste nezdržiava, poštové zásielky si nevyzdvihuje a jeho pobyt mestu nie je známy, rovnako ako nie
je známy príbuzným menovaného. Opatrovníkom fyzickej osoby, ktorá bola obmedzená v spôsobilosti

na právne úkony má byť predovšetkým príbuzný alebo iná vhodná osoba. V prípade, keď sa súdu
napriek úsiliu nepodarí nájsť z okruhu príbuzných či iných vhodných subjektov osobu opatrovníka a
ťaživú situáciu postihnutých osôb nemožno či už pre nedostatok miesta, alebo z iných vážnych dôvodov
riešiť umiestnením v niektorom zariadení, súd ustanoví za opatrovníka miestny orgán štátnej správy,
prípadne jeho zariadenie, pokiaľ je oprávnené vystupovať vo svojom mene (§ 27 ods. 3). Tzv. verejný

opatrovník vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich pracovníkov na základe uznesenia súdu a v
súlade s vymedzením úloh miestnej štátnej správy a jej zariadení. Podľa rozhodnutia R 45/1986 (s. 186),
je povinnosťou súdu, aby neodkladne ustanovil národný výbor alebo jeho zariadenie, ktoré má právnu
subjektivitu, za opatrovníka občana pozbaveného spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzeného
v tejto spôsobilosti, ak sa nepodarilo nájsť vhodného občana pre túto funkciu. Súd zisťoval najbližších
príbuzných a zistil, že B. Q. má otca a nevlastného brata, títo ale nesúhlasili s ustanovením za jeho

opatrovníka a zároveň nevedeli uviesť iné osoby vhodné na výkon tejto funkcie, preto, vychádzajúc zo
stanoviskaodvolaciehosúduvtejtoveci, zisťovalokolnosti,rozhodujúcepreustanoveniezaopatrovníka
orgán miestnej správy z obce, v ktorej sa nesvojprávny zdržiava.

3. Súd prvej inštancie skúmal pobyt opatrovanca B. Q., ktorý je bezdomovcom, pričom všetky zisťovania

sa upriamovali na mesto Bratislava. Súd konštatoval, že za bydlisko sa nepovažuje miesto, kde je osoba
zahlásená na trvalý pobyt, ale ide o miesto, kde sa osoba reálne zdržiava s úmyslom zdržiavať sa tam
trvalo, teda miesto, kde osoba zvyčajne býva a skutočne sa trvale zdržuje, pričom súd poukázal na
ustálenú judikatúru v tejto otázke. Bydliskom fyzickej osoby sa potom v zmysle uznesenia Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 02.06.2005, sp. zn. 30 Cdo/444/2004 rozumie obec, resp. mestský obvod, v ktorom

osoba býva s úmyslom sa tam trvalo zdržovať. Súd mal preukázané, že menovaný sa zdržiaval v Z. v
zariadeniach, ktoré slúžia na prespanie, pričom dňa 24.06.2020 súd zistil, že B. Q. sa reálne zdržiava
v Ubytovni pre každého, na adrese W. E. Z. v Mestskej časti Z. L.. V zmysle definície pojmu „bydlisko“
bolo potrebné skúmať úmysel B. Q., zdržiavať sa v tomto mieste trvalo. Súd opätovne dopytoval
uvedené zariadenie dňa 07.09.2020 a 13.01.2021, ktoré vždy opätovne oznámilo, že B. Q. sa v ich

zariadení nachádza. Súd mal teda za preukázané, že na uvedenej adrese sa B. Q. reálne zdržiava a bol
preukázaný taktiež jeho úmysel zdržiavať sa v tomto mieste trvalo. Vzhľadom na prezentovanú definíciu
pojmu „bydlisko“ neobstojí argument W. časti Z. - L., že za opatrovníka by mala byť ustanovená obec,
v ktorej má opatrovanec dlhodobo hlásený trvalý pobyt, t.j. mesto Q., nakoľko bolo preukázané, že sa v
tejto obci dlhodobo nezdržiava. Súd sa nestotožnil s názorom W. časti Z. L. ani v tom, že v prípade B. Q.

má ísť len o migráciu po jednotlivých územiach hlavného mesta. I keď uvedené zariadenie slúži len ako
nocľaháreň,úmyselzdržiavaťsatrvalojepreukázaný,taktiežnemožnosúhlasiťsjehovyjadrením,ženie
je možné vykonávať funkciu riadne, nakoľko ide o bezdomovca, tento sa stále pohybuje, migruje a nemá
záujem sa vôbec niekde ubytovať. Vzhľadom na pravidelnosť jeho pobytu v tomto zariadení nič nebude
brániť opatrovníkovi nájsť opatrovanca v tomto zariadení a kontaktovať sa s ním. Pokiaľ aj W. časť Z.

L. neudelila súhlas s ustanovením za opatrovníka, súd prvej inštancie poukázal na ustálenú judikatúru
(R 45/86 /str. 186-187/; uznesenie Krajského soudu v Hradci Králové sp. zn. 25Co 531/1997, uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/8/2013, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky SR sp. zn. 10So/76/2016 a 10So/82/2015) z ktorej vyplýva, že v prípade ustanovenia mesta
(obce) za opatrovníka sa jeho predchádzajúci súhlas nevyžaduje. Keďže potom W. časť Z. - L. má svoju

právnu subjektivitu a môže byť ustanovená za opatrovníka, súd rozhodol tak, ako je uvedené vyššie. O
trovách štátu súd rozhodol v zmysle § 251 CMP a o trovách účastníkov v zmysle § 52 CMP.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie nový súdom ustanovený
opatrovník, W. časť Z. - L., ktorý vytkol súdu, že ho ustanovil za opatrovníka osobe obmedzenej v

spôsobilosti na právne úkony bez toho, aby určil vymedzenie rozsahu, v ktorom je B. Q. nespôsobilý na
právne úkony a z tohto dôvodu nie je jasné, v akom rozsahu má opatrovník menovaného zastupovať.
Ďalej namietal, že bol ustanovený za opatrovníka na základe jednej skutočnosti, a to že menovaný
prespáva v nocľahárni - X. pre každého, R. cesta XX, Z. - W. E. a na túto adresu má nahlásenú
korešpondenčnú adresu pre Sociálnu poisťovňu. K tejto skutočnosti však odvolateľ uvádza, že ide o

nocľaháreň, kde sa poskytuje prístrešie na účel prenocovania. Klienti ráno do určitej hodiny nocľaháreň
opúšťajú a počas dňa vedú túlavý život, tzn. že sa do nocľahárne nemusia vrátiť vôbec, nakoľko sa
nejednáosociálnezariadeniesceloročnýmpobytom,kdesaosobareálnezdržiavasúmyslomzdržiavať
sa tam trvalo. Dňa 06.07.2021 bol odvolateľom vykonaný telefonický dopyt na uvádzanú nocľaháreň,kde bolo zistené, že menovaný už v nocľahárni neprespáva od 10.06.2021, kedy nocľaháreň opustil
cca o 4.00 hod. ráno a už sa nevrátil a nevedeli uviesť, kde sa aktuálne menový zdržiava. Ďalej mu
bolo oznámené, že do tejto nocľahárne sa už B. Q. vrátiť nemôže, nakoľko po opustení priestorov bol

verbálne agresívny na zamestnancov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je odvolateľ toho názoru, že
súd v čase rozhodovania vo veci samej neoveril reálny stav, ale rozhodol na základe informácie, ktorá
v čase rozhodovania nebola aktuálna a v tomto prípade ide o informáciu zo dňa 14.1.2021, čo je v
prípade bezdomovectva skutočnosť, na základe ktorej nie je možné objektívne rozhodnúť. Opatrovník
môže vykonávať svoju funkciu efektívne a v najlepšom záujme opatrovanca len vtedy, keď bude vedieť,

kde sa menovaný aktuálne zdržiava a bude sa vedieť s ním kontaktovať.

5. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 2 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP a § 59 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne
správne.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 2Ps/8/2014 bola zmena súdom
ustanoveného opatrovníka osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony. Predmetom odvolacieho
konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol odvolaný
pôvodný opatrovník a ustanovený nový opatrovník W. časť Z. - L., so sídlom W. XX, XXX XX Z. - L.,
IČO: 00603155, ktorý s ustanovením do funkcie nesúhlasí z dôvodu, že opatrovanec sa v jeho obvode

nezdržiava a opatrovník si tak nemôže plniť svoju funkciu.

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok sa odvolací súd plne stotožnil so skutkovými
a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnemu

záveru o potrebe odvolať pôvodnú opatrovníčku a ustanoviť za opatrovníka práve Mestskú časť
Bratislava - Ružinov. Odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne
závery prvoinštančného súdu vo veci, k odvolacím námietkam však dopĺňa nasledovné:

10. Za účelom ochrany práv a záujmov osôb obmedzených v spôsobilosti na právne úkony zákon

priamo ukladá súdu povinnosť ustanoviť takejto osobe opatrovníka, ktorý bude opatrovanca zastupovať
pri úkonoch, ktoré nie je schopný robiť sám. Táto povinnosť súdu vyplýva z ustanovení § 26, §
27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ako aj z procesnej normy § 248 v spojení s § 272 a nasl.
Civilného mimosporového poriadku. Ustanovenie § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka pritom preferuje
ustanovenie za opatrovníka predovšetkým príbuzných fyzickej osoby, a ak ich niet, tak inej vhodnej

osoby. Subsidiárne zákon počíta s možnosťou ustanovenia tzv. verejného opatrovníka, orgánu miestnej
správy,prípadnejehozariadenia,akjeoprávnenévystupovaťsvojímmenom.Výkonfunkcieopatrovníka
jepodmienenýsúhlasomtoho,ktojumávykonávať,vprípadeorgánumiestnejsprávyvšakplatí výnimka
z tohto pravidla a to v zmysle ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka ( potvrdená aj judikatúrou
najvyššieho súdu), ktorého účelom je predísť situácii, kedy by sa osoba mohla ocitnúť bez opatrovníka.

Podľa cit. ustanovenia ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba,
ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej
správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom. Ani toto ustanovenie
nemožno však aplikovať bez toho, aby súd najskôr ustálil, kde sa opatrovanec zdržiava, pretože aj
orgán miestnej správy bude povinný v prípade, že ho súd ustanoví do funkcie opatrovníka, plniť určité

povinnosti a vykonávať určité úkony, ktoré táto funkcia vyžaduje (v prípade B. Q. rozhodovať o liečbe
a pobyte opatrovanca), čo reálne prichádza do úvahy jedine vtedy, ak má opatrovník možnosť kontaktu
s opatrovancom.11. V prejednávanej veci ide o prípad, kedy žiaden z príbuzných opatrovanca nesúhlasil s ustanovením
za jeho opatrovníka a súd nezistil ani žiadnu inú fyzickú osobu, ktorá by prichádzala ako opatrovník do
úvahy, je preto dôvod na postup podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal

preukázané, že B. Q. má evidovaný trvalý pobyt v meste Q., reálne sa tam ale dlhé roky nezdržiava a
ani jeho príbuzní nevedia, kde býva (u rodičov nebol už 24 rokov a nemajú o ňom informácie). Odvolací
súd už v predmetnej veci zrušil prvé rozhodnutie súdu, keďže bolo vydané bez toho, aby na základe
vykonanýchdôkazovsúdustálil,kdesavlastneopatrovaneczdržiava.Súdprvejinštanciepretovzmysle
inštrukcii odvolacieho súdu vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie zamerané na zisťovanie bydliska

opatrovanca a zistil, že B. Q. je bezdomovec, zdržiavajúci sa dlhodobo v Z.. Podľa lustrácie v registri
obyvateľov mal nahlásený prechodný pobyt od 25.02.2015 do 24.02.2020 na adrese Ivanská cesta
4347/23,Bratislava,pričomakovyplývazošetreníORPZvBratislaveII,nauvedenejadresesazdržiaval
od 25.02.2015 do 01.04.2015 v ubytovni Plus, v roku 2017 už zo správy ORPZ v Bratislave II vyplýva,
že šetrenie pobytu B. Q. na uvedenej adrese bolo s negatívnym výsledkom. Aktuálne nemá evidovaný
žiadny prechodný pobyt, naďalej má uvádzaný iba trvalý pobyt W. Q.. Podľa oznámenia Sociálnej

poisťovne má však B. Q., ktorý je poberateľom invalidného dôchodku, nahlásenú v Sociálnej poisťovni
ako svoju korešpondenčnú adresu na R. ceste XXXX/XX, Z., i keď dôchodok poberá na bankový účet,
súdu však bolo oznámené, že písomnosti sú doručované a preberané na adrese R. cesta XXXX/XX,
Z.. Zároveň ide o adresu, ktorú má podľa oznámenia G. banky, a.s. nahlásenú ako kontaktnú aj v tejto
banke, ktorá vedie jeho účet. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie šetril pobyt opatrovanca

zo všetkých dostupných zdrojov, cestou polície, evidenciami, dopytmi u príbuzných a známych, ako
aj rôznych inštitúcií, rovnako ako preverovaním v nocľahárňach na území Z.. Dňa 24.06.2020 súd
telefonickým dopytom na ubytovňu X. pre každého (nocľaháreň) na adrese R. cesta XX, Z. - W. E. zistil,
že B. Q. sa nachádza v ich zariadení pravidelne, dostaví sa na 18:00 a odchádza o 08:00, uvedené
skutočnosti boli týmto zariadením na dopyt súdu potvrdené opätovne dňa 07.09.2020, a rovnako aj dňa

14.01.2021.

12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel preto k rovnakému záveru ako prvoinštančný
súd a síce, že za uvedenej situácie bolo namieste ustanoviť za opatrovníka B. Q. práve W. časť Z. -
L., v obvode ktorého orgánu miestnej správy sa menovaný preukázateľne zdržiava. Pokiaľ sa aj tento

orgán bránil výkonu funkcie dôvodiac tým, že nocľaháreň je „lievikom“ pre klientov z celého územia
SR, ktorí neustále migrujú po jednotlivých územiach hlavného mesta ako aj ďalších väčších mestách
SR, správne prvoinštančný súd poukázal na to, že i keď uvedené zariadenie slúži len ako nocľaháreň,
úmysel zdržiavať sa trvalo je preukázaný a vzhľadom na pravidelnosť jeho pobytu v tomto zariadení nič
nebude brániť opatrovníkovi nájsť opatrovanca a kontaktovať sa s ním. S týmto záverom sa stotožnil

aj odvolací súd.

13. Nosným argumentom odvolania bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie nemal v čase rozhodovania vo
vecioverenýreálnystav,alerozhodolnazákladeinformácie,ktorávčaserozhodovanianebolaaktuálna,
keď B. Q. už v nocľahárni X. pre každého, R. cesta XX, Z. neprespáva od 10.06.2021, kedy nocľaháreň

skoro ráno opustil a už sa nevrátil, pričom sa ani vrátiť nemôže, nakoľko po opustení priestorov bol
verbálne agresívny na zamestnancov. Za tejto situácie si odvolateľ podľa jeho názoru nedokáže plniť
povinnosti opatrovníka, pretože nevie, kde sa opatrovanec zdržiava.

14. Odvolací súd k tejto námietke predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že odvolateľ uvádza len

to, že informáciu získal na základe telefonického dopytu na uvádzanú nocľaháreň, pričom ale svoje
tvrdenia nepodložil žiadnym dôkazom (aspoň písomnou správou alebo e-mailovou správou zariadenia,
ako je tomu v prípade oznámenia zo dňa 14.01.2021, ktorým disponuje súd, por. čl. 329 spisu), z ktorého
by vyplývalo, že menovaný sa v nocľahárni nenachádza ani sa do zariadenia nevrátil, či nepokúša vrátiť.
Skutočnosti uvádzané odvolateľom preto treba považovať za nepodložené. Odhliadnuc od uvedeného,

aj v prípade, ak by informácia odvolateľa mala reálny základ, táto skutočnosť nebola spôsobilá zvrátiť
rozhodnutie súdu. Všetky ostatné zistenia súdu totiž nasvedčujú tomu, že opatrovanec sa zdržiava
práve v obvode Mestskej časti Z. - L., pretože tu má uvádzanú korešpondenčnú adresu pre účely
Sociálnej poisťovne, aj kontaktnú adresu pre účely banky, ktorá vedie jeho účet, žiadna iná adresa
v Bratislave (kde sa preukázateľne dlhé roky zdržiava) sa k menovanému neviaže. Zariadenie X. pre

každého na adrese R. cesta XX, Z. - W. E. je posledným známym miestom, kde sa opatrovanec dlhšiu
dobu pravidelne vyskytuje, resp. ešte donedávna vyskytoval (v prípade pravdivosti tvrdení odvolateľa)
a jedine tam, vzhľadom na absenciu akýchkoľvek iných kontaktov na menovaného, bude možné s
menovaným nadviazať kontakt či už získaním informácií od spolunocľažníkov alebo zamestnancovzariadenia, prípadne v spolupráci s políciou alebo neziskovými organizáciami pracujúcimi s ľuďmi bez
domova v obvode odvolateľa. Odvolací súd vzal do úvahy okolnosti prípadu, zohľadnil skutočnosť,
že súdne konania trvá od roku 2014, odkedy nesvojprávny nie je náležite zastúpený z dôvodu, že

doposiaľ ustanovená opatrovníčka trvalo žije v zahraničí a nemôže vykonávať viac svoju funkciu, a
dospel k záveru, že rozhodnutie vo veci vzhľadom na jeho povahu už neznesie odklad. Bolo by v
rozpore so záujmami opatrovanca ďalej predlžovať už i tak dlhé súdne konanie, ktorého dĺžka sa
neúmerne naťahuje práve z dôvodu zložitého a problematického zisťovania bydliska opatrovanca. Nie
je preto možné ponechávať opatrovanca naďalej bez zástupcu, nachádzajúceho sa na území SR,

pričom výsledky vykonaného dokazovania podporujú vyslovenie záveru, že práve W. časť Z. - L.
má najbližšie k B. Q. a najlepšie za uvedenej zložitej situácie spĺňa podmienky na výkon povinností,
vyplývajúcich z funkcie jeho opatrovníka, pretože práve v tomto bratislavskom obvode sa menovaný
preukázateľne dlhodobo pohybuje, pričom u osoby bez domova ani stále bydlisko zistiť nie je možné,
pretože také nejestvuje. Hoci teda treba súhlasiť s odvolateľom, že opatrovník môže vykonávať svoju
funkciu efektívne a v najlepšom záujme opatrovanca len vtedy, keď bude vedieť, kde sa menovaný

zdržiava a bude sa vedieť s ním kontaktovať, zároveň bolo dôvodné uzavrieť, že aktuálne je to práve
W. časť Z. - L., kto najviac uvedené podmienky spĺňa.

15. Vedený týmito úvahami odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. Ako
nedôvodnú vyhodnotil aj tú námietku odvolateľa, podľa ktorej výkonu jeho funkcie bráni aj absencia

vymedzenia rozsahu, v ktorom je B. Q. nespôsobilý na právne úkony a z tohto dôvodu nie je
jasné, v akom rozsahu má opatrovník menovaného zastupovať. Ustanovenie § 274 ods. 2 Civilného
mimosporového poriadku ukladá súdu povinnosť vymedziť v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka,
rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.
Dôvody na ustanovenie hmotnoprávneho opatrovníka môžu byť totiž rôzne, opatrovník bude ustanovený

fyzickej osobe nielen na zastupovanie v prípade obmedzenia jej spôsobilosti na právne úkony súdnym
rozhodnutím, ale aj na zastupovanie maloletého dieťaťa, ktoré nemá plnú spôsobilosť na právne
úkony, ďalej napr. v prípade konfliktu záujmov, ale tiež aj osobe, ktorej pobyt nie je známy alebo
vyžaduje zastúpenie z iného vážneho dôvodu týkajúceho sa zdravotného stavu osoby, či jej postulačnej
schopnosti (teda schopnosti zreteľne sa vyjadrovať ústnym spôsobom) takže účelom ust. § 274 ods.

2 CMP je vymedziť rozsah opatrovníckych práv v konkrétnom prípade. Tieto požiadavky rozhodnutie
súdu prvej inštancie spĺňa, keď jednoznačne vymedzuje výrokom II povinnosť opatrovníka zastupovať
nesvojprávneho B. Q. vo veciach, v ktorých nie je spôsobilý na právne úkony. Tak ako to uvádza už súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, aktuálne je rozsah týchto vecí určený rozsudkom Okresného
súdu v Senici č.k. SI-P 160/00 - 129, Sen 246/01 zo dňa 21.09.2005, ktorým bola B. Q. čiastočne vrátená

spôsobilosť na právne úkony, okrem rozhodovania o svojej liečbe a svojom pobyte (ktorý rozsudok má
opatrovník právo si vyžiadať zo súdu), čiže napadnutý rozsudok nepochybne dáva odvolateľovi odpoveď
na otázku, v akom rozsahu má opatrovník menovaného zastupovať.

16. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd s poukazom na správnosť napadnutého rozhodnutia, toto

rozhodnutie za použitia ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.