Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116205468
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7116205468.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne G. Y., bytom v Y., U. Č.. X, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova
č. 26 proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave,
Štefanovičova č. 4, o zaplatenie príslušenstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 15.10.2020 č.k. 36C/13/2017-447 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania zo sumy 521,83 eura
vo výške 5,05% od 17.2.2016 do zaplatenia.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy prvostupňového a odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolžalobuvčastiozaplateniepríslušenstva-úrokov
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 521,89 eura od 17.2.2016 do zaplatenia a zároveň priznal
žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.Týmtorozsudkomrozhodolsúdprvejinštancieopríslušenstvepeňažnéhonárokuzpoistnéhoplnenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že poistenec žalovanej spôsobil 20.7.2015
dopravnú nehodu, pri ktorej žalobkyni vznikla škoda na osobnom motorovom vozidle. Žalobkyňa
oznámila žalovanej škodovú udalosť dňa 20.7.2015 a následne žalovaná listom zo dňa 22.7.2015 jej
oznámila ukončenie šetrenia poistnej udalosti a vyplatila jej sumu 629,17 eura. Ďalším listom zo dňa
25.8.2015 žalovaná oznámila žalobkyni, že opätovne bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bola jej
vyplatená suma 249,94 eura. Následne žalobkyňa doručila žalovanej dňa 30.10.2015 zálohovú faktúru
vo výške 1.219,52 eura. Súd pri rozhodovaní vychádzal z účastníkmi ustálenej výšky sporu v sume

1.401,00 eura.

4. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 17.1.2019 č.k. 36C/13/2017-322 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.2.2020 č.k. 1Co/142/2019-416 bola súdom uložená žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 521,89 eura a teda predmetom tohto konania bolo príslušenstvo
pohľadávky žalobkyňou uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 521,89 eura od
17.2.2016 do zaplatenia.

5. Súd mal za preukázané, že žalovaná uhradila dňa 2.8.2019 žalobkyni sumu 521,89 eura. Ďalej súd
vychádzal zo zistenia, že rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 36C/13/2017 zo dňa 17.1.2019
nadobudol vykonateľnosť dňa 27.2.2019.6. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobkyne
nie je dôvodný. Podľa jeho názoru žalovaná sa mohla dostať do omeškania s plnením náhrady škody

až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia (rozsudku 36C/13/2017-322) súdu o výške
náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody podľa § 11 ods. 7 zákona
o povinnom zmluvnom poistení. Horeuvedeným rozsudkom okresného súdu bola žalovanej uložená
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 521,89 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, t.j. od
23.2.2019 a vykonateľnosť dňa 27.2.2019. Bol teda toho názoru, že žalovaná riadne a včas si splnila

svoju povinnosť v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I, keďže s poukazom na
§ 67 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. dňa 31.7.2019 žalovanému bola súdom doručená, resp. oznámená
právoplatnosť rozsudku, v zmysle ktorého bola žalovaná povinná plniť žalobkyni istinu a žalovaná si túto
povinnosť splnila v lehote určenej súdom. Žalovaná sa teda nedostala do omeškania so súdom priznanej
sumy ani podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP a preto nárok žalobkyne, čo do zaplatenia príslušenstva
považoval za nedôvodný. Súd zároveň uviedol, že pri posudzovaní nároku žalobkyne postupoval v

súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.5.2020 sp.zn. 7Cdo/109/2018 a zároveň citoval
aj ustanovenia rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/212/2017 a 3Cdo/145/2017.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni priznal
náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podala včas odvolanie žalobkyňa a vo výroku o trovách
konania aj žalovaná.

9. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku zmenil a žalobe v

celom rozsahu vyhovel.

10. V odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázala na to, že už v žalobnom návrhu si uplatnila úrok z omeškania, čo právne
odôvodnila ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako sankciu za nesplnenie povinností peňažnej

povahy, t.j. riadne a včas uhradiť poistné plnenie. Nežiadala o zaplatenie úroku z omeškania podľa
§ 11 ods. 8 zákona o PZP. Ak žalovaná krátila poistné plnenie svojvoľne, z dôvodov ktoré nevie
v konaní vysvetliť a preukázať, má povinnosť zaplatiť v konaní úspešnému poškodenému úroky z
omeškania, nakoľko svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť do troch mesiacov a plniť v
zákonom stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti nesplnila. Podľa

jej názoru, pokiaľ si žalovaná splnila v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k nej vyplývajúce
z ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP a teda ju nemožno sankcionovať podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP,
nevylučuje to aplikáciu ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda priznanie úrokov z omeškania
z dôvodu omeškania žalovanej so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k nej riadne a včas.
Podľa jej názoru uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/109/2018, na ktoré súd poukazuje, nemožno

aplikovať, nakoľko jedným z dôvodov je odlišný skutkový stav, ktorý nie je totožný so skutkovým stavom
v prejednávanej veci a v predmetnom uznesení išlo o nárok na zaplatenie bolestného, náhrady na strate
zárobku počas PN, nákladov spojených s liečením a zo sťaženia spoločenského uplatnenia. Riešila sa aj
otázka spoluzavinenia, ktorá mala vplyv na rozsah žalobcovi priznaného nároku. V uvedenom uznesení
dovolací súd riešil uplatnenie úrokov z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ktoré sú sankciou za

nesplnenienepeňažnejpovinnosti.Vprejednávanejvecivšakuplatňujeúrokyzomeškaniasnesplnením
peňažnej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Ide o peňažnú povinnosť, na ktorú bola žalovaná
vyzvaná a povinná plniť v lehote 15 dní od ukončenia šetrenia. Z uvedeného dôvodu sa dostala do
omeškaniasplnenímpeňažnéhodlhuapretosiuplatňujeúrokzomeškaniavzmysle§517Občianskeho
zákonníka. Rovnako poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/145/2017, ktoré podľa jej

názoru nerieši aplikáciu úrokov z omeškania podľa Občianskeho zákonníka, ale ani túto aplikáciu
nevylučuje. V uvedenom rozhodnutí sa súd vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. za nesplnenie
peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona
o PZP. Najvyšší súd teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Pri výklade aplikácie uvedeného rozsudku najvyššieho súdu by došlo k diskriminácii dlžníkov
odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných
dlžníkov, ktoré by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazané zaplatiť úroky z omeškania od momentu,
kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. V prejednávanej veci sa nejedná o to, žepoisťovňaneodôvodnilaodmietnutiepoistnéhoplneniapodľapredstávpoškodenéhoakosatýmzaoberá
najvyšší súd v rozhodnutí, ale poisťovňa žiadnym relevantným dôvodom nezdôvodnila neposkytnutie
poistného plnenia v plnej miere, pričom v priebehu súdneho konania vyšlo najavo, že žalobkyňou

uplatnený nárok bol čo do sumy 521,89 eura dôvodný a súdom priznaný. Z uvedeného dôvodu preto
uplatňuje nárok na úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukazuje
na rozhodovaciu prax súdov a to na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/291/2018 a
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Cob/20/2020, rozsudok 2Cob/25/2020 a 3Cob/48/2020. Je teda
toho názoru, že ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP výslovne ustanovuje, kedy vzniká poistiteľovi poskytnúť

poistné plnenie poškodenému. Ide zároveň o úpravu termínu, kedy nastáva splatnosť poistného plnenia.

11. Žalovaná žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania a
rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
výroku o trovách konania považuje za rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Má za to, že súd pri rozhodovaní o trovách konania mal zohľadniť konkrétne (špecifické) okolnosti

v prejednávanej veci a pri rozhodovaní o trovách konania vziať do úvahy aplikáciu ust. § 257 C.s.p.,
alternatívne v súlade s ust. § 255 ods. 2 C.s.p. náhradu trov konania pomerne rozdeliť podľa úspechu
(neúspechu) vo veci, resp. rozhodnúť, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Zo
strany žalobkyne sa jednalo o špekulatívne konanie, kedy požadovala zaplatiť náhradu škody, ktoré jej
v skutočnosti v uplatnenom rozsahu nevznikla, nakoľko nevynaložila finančné prostriedky na úhradu

spornej zálohovej faktúry.

12. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne a odvolanie žalovanej nie je

dôvodné.

13. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno
považovať za správne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k výkladu a aplikácie
ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., ak súd pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že žalovaná by

sa mohla dostať do omeškania s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody
a teda, že žalovaná si splnila svoju povinnosť v lehote určenej súdom, nakoľko uvedený názor
nezohľadňuje dôsledne ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. upravujúce povinnosť poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho

povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

14. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak o ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úroku z omeškania, poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Citované zákonné ust. § 11 ods. 7 upravuje povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie do 15
dní a to jednak po doručení mu právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, alebo do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

18. Za doručené právoplatné rozhodnutie treba považovať také rozhodnutie o výške náhrady škody,
ktoré poisteného zaväzuje na plnenie poškodenému a poisťovateľ nebol stranou sporu, pretože nárok
na náhradu škody možno uplatniť nielen voči poisťovateľovi, ale aj priamo proti tomu, kto škodu
spôsobil. Výsledkom sporu medzi poškodeným a tým, kto škodu spôsobil - škodcom je rozsudok, ktorýškodcu - poisteného zaväzuje na plnenie poškodenému. Takýto rozsudok môže následne poistený,
ale aj poškodený predložiť poisťovni so žiadosťou o plnenie. Až po doručení takéhoto právoplatného
rozhodnutia vzniká poisťovateľovi povinnosť uvedená v citovanom ust. § 11 ods. 7 poskytnúť poistné

plnenie do 15 dní po doručení mu právoplatného rozhodnutia. O takýto prípad sa však v prejednávanej
veci nejedná, pretože žalovanej ako strane sporu bola uložená povinnosť súdom zaplatiť žalobkyni
poistné plnenie 521,89 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

19. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná ako poisťovateľ bola stranou sporu, preto jej ani nemohla

vzniknúť povinnosť poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia v zmysle
ust.§11ods.7(stranesporusanedoručujeprávoplatnérozhodnutie),alevzniklajejpovinnosťposkytnúť
poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania vzhľadom na oznámenie jej škodovej udalosti
žalobcom.

20. Ako bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie vychádzajúc z nesprávneho právneho názoru, že

poisťovateľ sa môže dostať do omeškania s poskytnutím poistného plnenia iba v prípade doručenia
mu právoplatného rozhodnutia súdu, sa preto nezaoberal ani otázkou, či žalovaná je v omeškaní s
poskytnutím poistného plnenia uplynutím 15. dňa po skončení prešetrovania potrebného na zistenie
rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

21. Vzhľadom na to, že žalovaná bola stranou sporu v konaní o náhradu škody, preto do úvahy prichádza
jej prípadné omeškanie s poskytnutím poistného plnenia v lehote do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

22. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať

prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov
odo dňa oznámenia škodovej udalosti.
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia, písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

23. Z citovaného zákonného ust. § 11 ods. 6 možno vyvodiť záver, že prešetrovanie potrebné na zistenie
rozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistnéplneniejeskončenéoznámenímpoškodenémuvýšku
poistného plnenia, prípadne poskytnutím mu písomného vysvetlenia dôvodov, pre ktoré poisťovateľ
odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytol poškodenému písomné

vysvetlenie. Najneskôr však uplynutím troch mesiacov odo dňa oznámenia mu škodovej udalosti.
Následne po skončení prešetrovania vzniká povinnosť poskytnúť poistné plnenie do 15 dní (§ 11 ods.
7). Je teda zrejmé, že poisťovateľ nie je v omeškaní v lehote troch mesiacov a 15 dní, ak vykonáva svoje
oprávnenie podľa § 11 ods. 6 a 7.

24. Ak teda poisťovateľ v lehote do 15 dní po skončení prešetrovania neposkytne poistné plnenie,
dostáva sa do omeškania. Keďže dôsledok omeškania v súvislosti s povinnosťou poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie nie sú riešené ust. § 11 ods. 8, ale ani iným ustanovením zákona o povinnom zmluvnom
poistení, je preto nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s poskytnutím poistného aplikovať
všeobecný právny predpis, ktorým je ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nesplnením právnej

povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie riadne a včas, dostáva sa s plnením tejto povinnosti
do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj úroky z omeškania v
zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na to, či poisťovateľ riadne a včas splnil
aj inú svoju právnu povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.

25. V prejednávanej veci z hľadiska vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobkyňa oznámila
žalovanej vznik škodovej udalosti listom zo dňa 20.7.2015 a následne žalovaná jej listom zo dňa
22.7.2015 oznámila ukončenie šetrenia poistnej udalosti s tým, že jej poskytne poistné plnenie v sume
629,17 eura. Z uvedeného skutkového zistenia možno vyvodiť, že žalovaná skončila prešetrovaniepotrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie dňa 22.7.2015. Následne
rozsudkom Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 36C/13/2017-322 bola žalovaná zaviazaná zaplatiť
žalobkyni sumu 521,89 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Je teda zrejmé, že žalovaná časť

žalobkyňou uplatnenej škody nezaplatila, preto sa vo vzťahu k nej dostala do omeškania a to uplynutím
15. dňa po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jej povinnosti plniť, teda dňom
7.8.2015. Správnosť záveru žalovanej v samotnom vysvetlením, z akého dôvodu odmietla poskytnúť
poistné plnenie, je pritom irelevantný (porovnaj rozsudok NS SR č.k. 3Cbo/145/2017). Žalovaná plnila
žalobkyni len čiastočne, ak jej pôvodne uhradila iba sumu 629,17 eura, to ju však nezbavuje povinnosti

zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania zo sumy 521,89 eura.

26. Je teda nesporné, že žalovaná sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia uplynutím
15. dňa po skončení prešetrovania, t.j. dňom 7.8.2015 so zaplatením súdom priznanej sumy vo výške
521,89 eura. Žalobkyňa však požadovala priznať úrok z omeškania až od 17.2.2016, preto odvolací súd
rešpektujúc zásadu ne ultra petitum priznal žalobkyni aj požadovaný úrok od 17.2.2016 vo výške 5,05%

do zaplatenia.

27. Za nesprávny treba považovať aj záver súdu, že žalovaná si splnila svoju povinnosť v lehote určenej
súdom. Z obsahu spisu je zrejmé, že rozsudkom súdu prvej inštancie sp.zn. 36C/13/2017-322 bola
žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobkyni poistné plnenie v sume 521,89 eura do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.2.2019, avšak žalovaná na základe uvedeného
rozsudku plnila žalobkyni až dňa 2.8.2019. Ak teda žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanú
sumu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, t.j. od 23.2.2019 a žalovanú sumu zaplatila
až dňa 2.8.2019 je zrejmé, že uplynutím tretieho dňa, t.j. od 27.2.2019 je v omeškaní. Lehota na
plnenie začala plynúť teda tretím dňom od právoplatnosti rozsudku a nie od okamihu oznámenia

právoplatnosti rozsudku žalovanej ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie (porovnaj rozhodnutie NS
SR 4Cdo/88/2019). Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná nesplnila povinnosť ani v lehote určenej súdom.

28.ZanesprávnypovažujeodvolacísúdajpoukazsúduprvejinštancienarozhodnutiaNajvyššiehosúdu
SR sp.zn. 3Cdo/145/2017, 7Cdo/109/2018 a 1Cdo/212/2017. Najvyšší súd SR v uvedených rozhodnutia

zhodne konštatuje, že „žalovaná do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak
by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej
súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.“ Výklad poskytnutý
v uvedených rozhodnutiach dochádza k záveru, že poisťovňa sa dostáva do omeškania a je povinná
platiť úrok z omeškania, nie potom, ako uplynula lehota podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.,

ale až potom, ako jej bol doručený rozsudok v spore, v ktorom vystupovala ako žalovaná, pričom tento
rozsudok stotožnil s právoplatným rozhodnutím súdu o výške náhrady škody podľa § 11 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z.z.

29. Z uvedených rozhodnutí je zrejmé, že v nich nebola Najvyšším súdom SR riešená zásadná právna

otázka pre rozhodnutie v tejto veci a to dôsledok omeškania poisťovateľa s poskytnutím poistného
plnenia v lehote do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.

30. Navyše je potrebné uviesť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/212/2017 bolo zrušené

nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021 sp.zn. III.ÚS 214/2020-29 z dôvodu, že uvedeným
rozsudkom bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu, nakoľko výklad prijatý
dovolacímsúdompodľanázoruústavnéhosúduvpodstatevylučujeposkytnutiepoistnéhoplnenia,ktoré
by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, čo sa dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym
účelom právnej úpravy.

31.Zanesprávnypovažujeodvolacísúdajnázor,podľaktoréhonároknazaplatenieúrokovzomeškania
v prípade omeškania s plnením je viazaný aj na splnenie ďalšej podmienky - nesplnenie nepeňažnej
povinnosti v ust. § 11 ods. 6 písm. a/ a b/ zákona č. 381/2001 Z.z.

32. Uvedený názor je nesprávny jednak z dôvodu, že zo žiadneho zákonného ustanovenia zákona č.
381/2001 Z.z. nemožno vyvodiť, že sankcia v prípade omeškania s poskytnutím poistného plnenia v
zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je viazaná
na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2001 Z.z.Zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúce z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vzniká pri omeškaní s plnením a nie je podmienená ďalším zákonným ustanovením. Preto ak
poisťovateľ neposkytne poistné plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 a to bez ohľadu na to, či porušil alebo

neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 11 ods. 6 vznikne mu zákonná povinnosť zaplatiť poškodenému
úroky z omeškania. Poisťovňa je tak v prípade nesplnenia si nepeňažnej povinnosti sankcionovaná
úrokom z omeškania podľa § 11 ods. 6 a v prípade omeškania s nesplnením peňažnej povinnosti podľa
§ 11 ods. 7 je sankcionovaná úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Obidve
sankcie preto existujú vedľa seba, nie sú podmienené a každá z nich má svoj samostatný skutkový a

právny základ.

33. Bez významu vo vzťahu k povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie v lehote do 15 dní
(§ 11 ods. 7) je otázka, či poisťovňa riadne (ne)splní povinnosť poskytnúť poškodenému písomné
vysvetlenie dôvodov odmietnutia alebo zníženia náhrady škody podľa § 11 ods. 6 písm. b/. Je tomu
tak preto, že povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie je viazaná výlučne na 15-dňovú lehotu

po skončení prešetrovania, resp. po doručení právoplatného rozhodnutia o výške škody. To znamená,
že lehota 15 dní na plnenie začína plynúť najneskôr uplynutím troch mesiacov od oznámenia poisťovni
škodovej udalosti bez ohľadu na to, či poisťovňa riadne (ne)splnila svoju povinnosť ust. § 11 ods.
6 písm. b/. Naviac treba uviesť, že správnosť záverov poisťovateľa v samotnom vysvetlení, z akého
dôvodu odmietol poskytnúť plnenie je pritom irelevantný, nakoľko poisťovateľ je povinný len poskytnúť

písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému v lehote troch mesiacov (porovnaj rozsudok NS SR
3Cdo/145/2017).

34. Vzhľadom na uvedené preto možno konštatovať, že ak súd prvej inštancie vychádzal z iného
právneho názoru, vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k aplikácii a interpretácii ust. § 11 ods. 7

zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto odvolací súd postupom
podľa § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok zmenil a žalobe ohľadom príslušenstva pohľadávky vyhovel.

35. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovanej vo vzťahu k výroku o trovách konania. V
tejto súvislosti opätovne poukazuje odvolací súd na svoje zrušujúce uznesenie sp. zn. 1Co/142/2019

podľa ktorého v prejednávanej veci výška poistného plnenia závisela od znaleckého posudku resp.
dohody strán sporu, ktorú žalobkyňa nemohla nijako predvídať. Žalobkyňu treba považovať za plne
procesne úspešnú, nakoľko mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška
plnenia vyplývajúca z tohto jej procesného úspechu závisela od znaleckého posudku. Je nesporné, že
zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo

znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu ak mu bola priznaná
aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno totiž absolútne zaťažiť procesnou zodpovednosťou
za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Z uvedeného dôvodu preto
treba vychádzať z názoru, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, preto odvolací súd
podľa § 255 ods. 1 spojený s § 396 ods. 3 C.s.p. zmenil rozsudok aj v napadnutom výroku o trovách

konania a žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni náhradu trov konania prvostupňového a odvolacieho
konania v celom rozsahu.

36. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).