Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/167/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113230957
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1113230957.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: J.. H. R., E.., N. D. J., proti odporcovi: Slovenská
republika, zastúpená 1/ Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, 2/ JUDr. Janka
Gažovičová, Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava, 3/ JUDr. Jana Vlčková, Krajský súd v
Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava, 4/ JUDr. Monika Holická, Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka
10, Bratislava, 5/ Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy,

na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. januára 2014, č.k.
12C 181/2013-26, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľa v časti zastúpenia odporcu
- JUDr. Jankou Gažovičovou, Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, JUDr. Janou

Vlčkovou, Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66, Bratislava a JUDr. Monikou Holickou,
Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava. Vychádzal zo zistenia, že návrhom
doručeným súdu na 16.09.2013 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy 25.000,00
EUR a poskytnutia zadosťučinenia formou vyhlásenia a ospravedlnenia. Dôvodil, že nakoľko podanie
navrhovateľa neobsahovalo podstatné náležitosti návrhu na začatie konania požadované § 42 ods. 3
a § 79 ods. 1 O.s.p. vyzval súd navrhovateľa uznesením č.k. 12C 181/2013-24 zo dňa 14.11.2013,

aby v lehote 10 dní svoje podanie doplnil označením odporcu v súlade s § 21 ods. 4 a § 79 ods. 1
O.s.p.,pričomnavrhovateľvstanovenejlehoteresp.dodňavydaniatohtorozhodnutianedostatkysvojho
podania neodstránil. Považoval za zrejmé, že odporcom v konaní je Slovenská republika. Uviedol, že
pokiaľ ide o zastúpenie štátu ako účastníka v súdnom konaní vyššie uvedenými fyzickými osobami,
uvedené osoby nespĺňajú predpoklady uvedené v § 21 ods. 4 O.s.p. (nie sú štátnymi orgánmi v rozsahu
pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi ani právnickými osobami, ktoré sú oprávnené podľa

osobitného predpisu za štát - Slovenskú republiku konať), a teda súd nemôže s takýmito subjektmi ako
so zástupcami štátu pokračovať v konaní. Dôvodil, že vzhľadom na to, že navrhovateľ napriek uzneseniu
súdu neopravil svoje podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania,
postupoval v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. a podanie odmietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., keď súd prvého stupňa nesprávne právne vec
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Namietal nepravdivosť odôvodnenia napadnutého uznesenia, účasť označených orgánov štátu nie je
prekážkou konania. Súd prvého stupňa nerešpektoval Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 20. apríla 2010 pod sp.zn. III ÚS 108/2010, podľa ktorého ak všeobecný súd uloží účastníkovi

občianskoprávneho konania doplniť také údaje v žalobe, ktoré procesný kódex obligatórne nepožaduje,
tieto okolnosti nemôžu byť na ujmu tohto účastníka, ani dôvodom na odmietnutie žalobného návrhuv merite veci. Žiadal, aby konajúca sudkyňa označila zákon, ktorým obligatórne predpisuje povinnosť
dodržiavať akúkoľvek štruktúru označovania odporcu a jeho zástupcov. Ak by aj bolo tvrdenie súdu
prvého stupňa pravdivé, s touto nesprávnosťou sa môže súd vysporiadať až v rozsudku o veci po

vykonanom dokazovaní, súdu zákon zakazuje poskytovanie právnych rád o hmotnom práve, teda aj
o tom, koho môže ako navrhovateľ žalovať a koho nie. Považoval za potrebné poznamenať, že súd
prvého stupňa považuje za potrebné podporovať svoje nepravdivé tvrdenia o nemožnosti konať ďalším
nepravdivým tvrdením, ktorým vydáva fyzické osoby, za osoby konajúce vo svojom mene a na svoj účet,
tie luhárky, ktoré ako sudkyne vydali rozsudok, ktorým ho ohovorili. Uviedol, že tým porušuje povinnosť

rešpektovať nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 108/2010 z 20.04.2010, podľa ktorého je súd
štátnym orgánom kontroly zákonnosti a ako taký má dbať a dodržiavať právo. Nezákonným konaním
nespôsobuje len prieťah, ale v prvom rade vytvára nedôveru v justíciu, ktorá má poškodenú stranu
chrániť. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je
vecne správne.

Podľa § 21 OZ pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou.

Podľa § 21 ods. 4 O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej
osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Na
konanie štátneho orgánu a toho, koho zákon splnomocňuje na zastupovanie pred súdom sa vzťahujú
ustanovenia odseku 1 písm. a) a b), odsekov 2 a 3.

Slovenská republika je tak spôsobilá byť účastníkom konania, avšak spôsobilá samostatne konať
pred súdom je len v spojení so štátnym orgánom, a to v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými
predpismi, alebo s právnickou osobou, ktorá je na to oprávnená podľa osobitného predpisu (§ 21 ods.
4 O.s.p.). Riadne označenie štátu ako žalovaného účastníka konania je náležitosťou riadneho návrhu,
bez ktorej nemožno v konaní pokračovať (§ 79 ods. 1 veta šiesta O.s.p.). Štát je teda ako účastník

konania označený správne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, konajúci za štát v
rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je na konanie za
štát oprávnená podľa osobitného predpisu. Ak nie je žalovaný štát takto riadne označený (napr. preto,
že štátny orgán resp. právnická osoba, ktorí majú za štát konať, nie sú vôbec uvedení, alebo je za nich
označený niekto, kto neexistuje alebo nie je štátnym orgánom či právnickou osobou), súd v zmysle §

43 ods. 1 O.s.p. navrhovateľa vyzve k doplneniu či oprave návrhu na začatie konania. Ak navrhovateľ
uvedený nedostatok neodstráni v súdom určenej lehote, súd postupuje podľa § 43 ods. 2 O.s.p. a
podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odmietne.

Ak označí navrhovateľ za štátny orgán resp. právnickú osobu v zmysle § 21 ods. 4 O.s.p. taký štátny

orgán alebo právnickú osobu, ktorých sa vec netýka, ide o nedostatok podmienky konania, pretože za
štát, ktorý sám osebe konať nemôže, má pred súdom vystupovať niekto, komu to neprináleží. V takomto
prípade súd postupuje podľa § 104 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 104 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom

súdu zodpovedá štát.

Ak pasívne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
orgánmi verejnej moci je v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. štát, potom analogicky je štát pasívne
legitimovaným aj v konaní o ochranu osobnosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv orgánmi

verejnej moci pri výkone tejto moci. Rovnako analogicky pri uplatňovaní takéhoto nároku koná za štát
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 26. septembra 2012 sp. zn. 6Cdo 149/2011).Navrhovateľ vyššie označené sudkyne Krajského súdu v Bratislave neoznačil ako účastníkov konania
na strane odporcu, ich označenie zodpovedá postaveniu zástupcu účastníka na strane odporcu, ktorým
je štát - Slovenská republika. Sudca nie je štátny orgán, ako sa nesprávne vo svojom odvolaní

domnieva navrhovateľ, v uvedenom konaní za štát pri uplatňovaní nárokov navrhovateľa, či už titulom
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, alebo z titulu ochrany osobnostných práv,
môže ako zástupca štátu za tento konať len štátny orgán, ktorým je v danom prípade Ministerstvo
spravodlivostiSlovenskejrepubliky,ktorýorgánnakoniecnavrhovateľvnávrhunazačatiekonaniaajako
orgán konajúci v mene štátu správne označil. Ďalšie subjekty označené navrhovateľom, ktoré by mali

v mene štátu konať, nie sú štátnym orgánom, ktorý by konal za štát v rozsahu pôsobnosti ustanovenej
osobitnými predpismi resp. nie sú ani právnickou osobou podľa osobitného predpisu, konajúcou za štát.
Pretože tento nedostatok návrhu na začatie konania nebol navrhovateľom opravený ani na výzvu súdu
prvého stupňa - uznesenie z 14. novembra 2013 č.k. 12C 181/2013-24, súd prvého stupňa správne v
zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. podanie navrhovateľa v tejto časti odmietol.

Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí.

Toto uznesenie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.