Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113230957
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113230957.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: J.. H. R., E.., A. N. D. Č.. J., A. proti žalovanej: Slovenská
republika, zast. 1/ Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, 2/ Krajským súdom
v Bratislave, Záhradnícka ul. č. 10, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy 25.000,- eur s prísl. a o
ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo 16. októbra
2015, č. k. 12C/181/2013-52, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie v časti uloženia povinnosti žalovanej do
troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaslať žalobcovi prehlásenie nasledovného znenia:

„Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/178/2012-279, z 25.06.2013 Slovenská republika

neoprávnene a hrubým spôsobom zasiahla do osobnostných práv pána J.. H. R., E.., keď v tomto
rozsudku sudkyne JUDr. Janka Gažovičová, JUDr. Jana Vlčková a JUDr. Monika Holická zverejnili
nepravdivé tvrdenie, že predpoklad, že pán R. ako konateľ spoločnosti BOCK SLOVAKIA, spol. s r.o.
spáchal trestný čin krádeže majetku tejto spoločnosti v hodnote 451.465,50 Sk, sa nenaplnil preto,
lebo trestnosť tohto činu zanikla premlčaním. Citované ohováranie menované sudkyne Krajského súdu
v Bratislave uverejnili, keď ich Ministerstvo spravodlivosti ubezpečilo, že nedopustí, aby poškodený

pán R. od Slovenskej republiky za ich ohováranie získal zákonom predpokladanú satisfakciu podľa §
11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Týmto sa Slovenská republika za citované ohováranie Krajským
súdom v Bratislave, ako i za nezákonné postupy Ministerstva spravodlivosti SR pánovi J.. H. R., E..,
ospravedlňuje."
a v časti, kde v prípade, že žalovaná Slovenská republika dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto
rozsudkom, je žalobca oprávnený uverejniť formou platenej inzercie na náklady Slovenskej republiky

zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR v časopise Q. T. nasledovný text:
„Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/178/2012-279, z 25.06.2013 Slovenská republika
neoprávnene a hrubým spôsobom zasiahla do osobnostných práv pána J.. H. R., E.., keď v tomto
rozsudku sudkyne JUDr. Janka Gažovičová, JUDr. Jana Vlčková a JUDr. Monika Holická zverejnili
nepravdivé tvrdenie, že predpoklad, že pán R. ako konateľ spoločnosti BOCK SLOVAKIA, spol. s r.o.
spáchal trestný čin krádeže majetku tejto spoločnosti v hodnote 451.465,50 Sk, sa nenaplnil preto,

lebo trestnosť tohto činu zanikla premlčaním. Citované ohováranie menované sudkyne Krajského súdu
v Bratislave uverejnili, keď ich Ministerstvo spravodlivosti ubezpečilo, že nedopustí, aby poškodený
pán R. od Slovenskej republiky za ich ohováranie získal zákonom predpokladanú satisfakciu podľa §
11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Týmto sa Slovenská republika za citované ohováranie Krajským
súdom v Bratislave ako i za nezákonné postupy Ministerstva spravodlivosti SR, pánovi J.. H. R., E..,
ospravedlňuje." O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na ich náhradu.V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca s podaním žaloby
neuhradil poplatok za žalobu v časti ochrany osobnosti vo výške 66,- eur. Preto ho súd prvého stupňa
výzvou z 01.06.2015 vyzval na jeho zaplatenie v lehote 10 dní. Táto výzva bola žalobcovi doručená dňa

08.06.2015, ale žalobca poplatok za žalobu v časti ochrany osobnosti nezaplatil. Vzhľadom na to súd
prvého stupňa postupoval v zmysle § 10 ods. 1 prvá veta O.s.p. a konanie v časti špecifikovanej vyššie
zastavil. Súd prvého stupňa súčasne poukázal na to, že predmetom konania sú 2 samostatné nároky.
Ide o nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci, resp. jeho nesprávnym úradným postupom (poplatok 20,- eur) a ochrana osobnosti (poplatok 66,-

eur). Žalobca nezaplatil poplatok za žalobu o ochranu osobnosti 66,- eur. O trovách konania súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
Uviedol, že predmetom sporu je náhrada škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci, resp. jeho nesprávnym úradným postupom a poplatok za žalobu vo výške 20,- eur v zmysle pol.
7b Sadzobníka súdnych poplatok zaplatil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Zo spisu vyplýva, že žalobca svoju žalobu v predmetnej veci označil ako „návrh podľa § 3 ods. 1 písm.
d/ zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci porušením § 11 a nasl.

Obč. zák. na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej porušením práva na ochranu osobnosti.“ V petite
žaloby sa žalobca domáha zaplatenia sumy 25.000,- eur a morálnej satisfakcie v podobe ospravedlnenia
špecifikovanej vyššie. Výzvou z 10.12.2014 súd prvého stupňa vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní
zaplatil poplatok za žalobu vo výške 20,- eur v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. Tento
poplatok žalobca zaplatil, čo vyplýva zo záznamu o zložení z 30.12.2014. Ďalšou výzvou z 01.06.2014

súd prvého stupňa vyzval žalobu, aby v lehote 10 dní zaplatil poplatok za žalobu 66,- eur v zmysle pol.
7b písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Tento poplatok žalobca nezaplatil.
Súd prvého stupňa teda vychádzal z toho, že pokiaľ ide o zaplatenie nemajetkovej ujmy 25.000,- eur,
ide o nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp. jeho
nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., ktorý je spoplatnený poplatkom 20,- eur

podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. Pokiaľ ide o morálnu satisfakciu vo forme ospravedlnenia,
ide o nárok na ochranu osobnosti, ktorý je spoplatnený poplatkom 66,- eur podľa pol. 7b písm. a/
Sadzobníka súdnych poplatkov. K tomu treba uviesť, že zák. č. 514/2003 Z.z. neumožňuje priznať
poškodenému morálnu satisfakciu vo forme ospravedlnenia. Z ust. § 17 tohto zákona upravujúceho
spôsob a rozsah náhrady škody totiž vyplýva, že poškodenému sa uhradí skutočná škoda, ušlý zisk a

nemajetková ujma v peniazoch. Ani z tohto ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z. a ani zo žiadneho
iného ustanovenia tohto zákona nevyplýva možnosť priznať poškodenému morálnu satisfakciu vo forme
ospravedlnenia. Súd prvého stupňa preto správne kvalifikoval žalobu žalobcu tak, že v časti, v ktorej
sa domáha morálnej satisfakcie vo forme ospravedlnenia, ide o nárok na ochranu osobnosti v zmysle §
11 a nasl. Obč. zák.. Odvolací súd dodáva, že nárok na náhradu škody podľa § 514/2003 Z.z. nemôže

vzniknúť porušením ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich ochranu osobnosti (§ 11 a nasl.
Obč. zák.), ako to uviedol žalobca v žalobe. Nárok na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003
Z.z. je nárokom, ktorý vzniká za podmienok upravených výlučne týmto zákonom a tento nárok nemožno
zamieňať, resp. stotožňovať s nárokom na ochranu osobnosti.
Žalobca teda uplatnil dva samostatné nároky, z ktorých každý je spoplatnený. Za žalobu o náhradu

škody v zmysle § 514/2003 Z.z. bol povinný zaplatiť poplatok 20,- eur v zmysle pol. Sadzobníka súdnych
poplatkov a tento poplatok zaplatil. Za žalobu o ochranu osobnosti bol povinný zaplatiť poplatok 66,- eur
v zmysle pol. 7b písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Na zaplatenie tohto poplatku ho súd prvého
stupňa vyzval výzvou z 01.06.2015, ktorá mu bola doručená dňa 08.06.2015. Keďže žalobca tento
poplatok nezaplatil, súd prvého stupňa postupoval správne, keď napadnutým uznesením konanie v časti

ochrany osobnosti - morálnej satisfakcie vo forme ospravedlnenia zastavil podľa § 10 ods. 1 prvá veta
zák. č. 71/1992 Zb..
Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.