Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 27, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/168/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018209314
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:0018209314.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci manželky Q. H. nar. XX.XX.XXXX
bývajúcej v obci J. č. XXX zastúpenej JUDr. Ivetou Marcinovou advokátkou so sídlom advokátskej
kancelárie v Michalovciach na Námestí Slobody č. 13 a manžela K. H. nar. XX.X.XXXX bývajúceho
v K. na C. ulici č. X zastúpeného JUDr. Miroslavom Vidovencom advokátom so sídlom advokátskej
kancelárie v Michalovciach na Námestí osloboditeľov č. 1 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom K. H. nar. XX.X.XXXX a K. H. nar. X.X.XXXX na čas
po rozvode zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce o

odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 15P/212/2018 - 74 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov konania.
Výrokom II. na čas po rozvode zveril maloletých K. a K. do osobnej starostlivosti manželky s tým, že
obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrokom III. zaviazal manžela
prispievať na výživu mal. K. výživným v sume 130 Eur mesačne a mal. K. výživným v sume 100 Eur
mesačne vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca vopred manželke, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Výrokom IV. upravil styk manžela s maloletými deťmi neobmedzene. Výrokom V. rozhodol o náhrade

trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo
neplnísvojspoločenskýúčelajelenformálnymzväzkom.Podľajehonázoru,hlavnýmdôvodomrozpadu
manželstva účastníkov bolo dlhodobé fyzické odlúčenie manželov, ktoré malo za následok ich vzájomné
citové odcudzenie a následný rozpad manželstva účastníkov. Na čas po rozvode zveril maloleté deti
K. a K. do osobnej starostlivosti manželky, s tým že obaja manželia budú maloleté deti zastupovať a

spravovať ich majetok. Manžela zaviazal k vyživovacej povinnosti voči mal. K. v sume 130 Eur mesačne
a voči mal. K. v sume 100 Eur mesačne, nakoľko uvedené sumy výživného zodpovedajú zárobkovým
možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Súd prvej
inštancie mesačné náklady na mal. K. v sume 300 Eur a na mal. K. v sume 280 Eur považoval za
odôvodnené a primerané. Zároveň upravil styk manžela s maloletými deťmi neobmedzene, nakoľko
rodičia sa na takejto úprave styku dohodli. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti všetkým výrokom rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel z dôvodu, že

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že on sa rozviesť nechce, z jeho vyjadrenia, ako aj z
vyjadrenia manželky je zrejmé, že manželstvo by mohlo ďalej riadne fungovať, pokiaľ by si zabezpečilisamostatné bývanie mimo svojich rodičov. Je presvedčený, že rozhodnutie rozviesť sa nevyjadruje
skutočnú vôľu manželky, ale je ovplyvnené nátlakom zo strany jej otca, ktorý ho v podstate vyhodil
zo spoločnej domácnosti a aj naďalej výraznou mierou zasahuje do rozhodovania manželky. On má

manželku naďalej rád a prechováva k nej citové väzby. Dokáže s ňou komunikovať, chce udržať a
zachovať rodinu tak, aby spoločné deti vyrastali v zdravom prostredí s oboma rodičmi. Nespochybnil
rozhodnutie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti manželky, avšak pri určení výživného
namietal, že súd prvej inštancie neskúmal príjmy osôb žijúcich v jednej domácnosti s manželkou, čo
podľa jeho názoru spôsobuje takú vadu v konaní, ktorá podstatným spôsobom ovplyvňuje z hľadiska

dokazovania zistenie rozhodujúcich skutočností, čo následne vedie k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Z výpovedí manželky, ako aj zo zistení kolízneho opatrovníka je zrejmé, že rodičia manželky sa v
rozhodnom období zdržiavali vo Veľkej Británii, kde si vykonávali svoje pracovné povinnosti, teda bolo
namieste žiadať aj od manželky potvrdenie o príjme jej rodičov, či už z práce v zahraničí, prípadne
rozhodnutie o poberaní iného príjmu. Zistenie týchto skutočností je potrebné pre objektívne rozhodnutie
o jeho povinnosti prispievať na výživu maloletých detí. Bez zistenia týchto skutočností nie je možné

objektívne určiť mieru výdavkov manželky. V súvislosti s príjmami manželky, ktorá predložila dohodu o
pracovnej činnosti, ako aj výplatný lístok za mesiac 5/2020 preukazujúci čistú mzdu v sume 118,95 Eur,
jepotomrovnakonamiesteskúmať,vsúladesprincípompotencionality,jejmožnýpríjem,ktorýbymohla
v danom regióne dosiahnuť, vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a dosiahnuté vzdelanie podobne,
ako to navrhovala v jeho prípade. Konštatoval, že jeho príjmové a majetkové pomery nedovoľujú, s

prihliadnutím na jeho výdavky, vek a potreby maloletých detí, platiť výživné v určenej sume. Namietal, že
má vyživovaciu povinnosť aj voči svojej matke, ktorá je starobná dôchodkyňa s minimálnym dôchodkom
a so zdravotnými problémami. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak,
že návrh manželky zamietne. V prípade, ak potvrdí výrok o rozvode manželstva, navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo výroku III. tak, že ho zaviaže prispievať na výživu mal. K.

sumou 90 Eur mesačne a na mal. K. sumou 60 Eur mesačne. Alternatívne navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec, čo sa týka tohto výroku, vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že nesúhlasí s jeho tvrdeniami v podanom
odvolaní. Ich manželstvo neplní dlhodobo ani svoje základné funkcie a rozvrat, ktorý v manželstve

postupne nastal, je tak závažný a hlboký, že nie je možnosť akejkoľvek zmeny k lepšiemu, a to
vzhľadom k úplnému citovému odcudzeniu medzi nimi. Zdôraznila, že nie je pravdou tvrdenie manžela,
že rozhodnutie rozviesť sa nevyjadruje jej skutočnú vôľu, ale je ovplyvnené nátlakom zo strany jej
otca. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že by jej otec zasahoval do jej rozhodovania. Nie je jej jasné, na
základe akých úvah manžel došiel k uvedeným záverom. Manželovi dala viacero šancí na obnovenie

ich manželského spolužitia, ako aj na záchranu manželstva, avšak aj napriek uvedenej snahe nedošlo
k obnoveniu manželského spolužitia a už od roku 2018 nežijú v spoločnej domácnosti. Potvrdila, že
manželovi poskytla čas na zabezpečenie samostatného bývania, avšak manžel do vyhlásenia rozsudku
nezabezpečil samostatné spoločné bývanie a nedošlo ani k náprave vzájomného vzťahu medzi nimi.
Trvá na rozvode. Určené výživné pre maloleté deti považuje za primerané a v rámci spodnej hranice

akceptovateľnostivsúvislostisodôvodnenýminákladminamaloletédeti,ktorébolivkonanípreukázané.
K svojmu príjmu uviedla, že do novembra 2020 pracovala ako čašníčka v kaviarni na dohodu v rozsahu
práce na 10 hodín týždenne s príjmom cca 118,95 Eur mesačne. Dohoda bola uzatvorená na dobu určitú
do 31.12.2020, avšak kvôli pandemickej situácii s ňou zamestnávateľ musel okamžite ukončiť dohodu.
Poberá prídavok na maloleté deti spolu v sume 48,68 Eur. K potencionalite svojho príjmu uviedla, že po

viacerých rokoch na materskej dovolenke nebolo pre ňu jednoduché sa zamestnať, najmä s súvislosti,
keď situácia okolo pandemickej situácie na trhu práce je nestála a veľa ľudí práve kvôli tejto situácii prišlo
o prácu a majú problém si nájsť nové zamestnanie. Ona súhlasila s dohodou na uvedenej pracovnej
pozícii, nakoľko si takto aspoň čiastočne vedela uspokojiť nevyhnutné výdavky a výhrady manžela v
tomtosmerepovažujezaneopodstatnené.Príjemmanželaboldeklarovanývsume431,24Eurmesačne

zarok2020.Poukázalavšaknato,žemanželnepredložilsvojupracovnúzmluvuapotvrdenieopoberaní
diét, čo považuje za podstatné na ustálenie jeho skutočného príjmu. Čo sa týka skutočnosti, že manžel
musí poskytovať potrebnú súčinnosť a pomoc blízkej osobe v starobe a chorobe, t. j. jeho matke uviedla,
že aj napriek skutočnosti, že manžel musí poskytnúť pomoc svojej matke, má vyživovacia povinnosť
rodiča voči maloletým deťom prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí k rodičom. Zdôraznila, že

aj napriek tomu, že má nižší príjem ako manžel, ona poskytuje maloletým deťom výživné vo forme
naturálnych, t.j. vecných plnení a formou osobnej starostlivosti. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil.5. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu manželky uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v odvolaní.
Poukázal na to, že s manželkou žili v spoločnej domácnosti u jej rodičov, kde vznikali konflikty. Jej otec
ho vyhodil z domácnosti. Samotná manžela uviedla potrebu zabezpečenia vlastného bývania mimo

jej rodičov. Z jej výpovede vyplýva aj skutočnosť, že dôvodom ochladnutia vzťahov medzi účastníkmi
bola aj skutočnosť, že on pracoval v ČR, to znamená, že sa nejedná o neprekonateľné prekážky. Je
toho názoru, že manželský zväzok je možné ešte stále zachrániť, čo by bolo určite aj v záujme oboch
maloletých detí. Tvrdí, že manželka riadne pracuje a poberá riadnu mzdu. Je v jej možnostiach v súlade s
princípom potencionality zamestnať sa aj oficiálne na riadny pracovný pomer. Za rozhodujúce považuje

to, že súd neskúmal príjem osôb, s ktorými manželka žije v spoločnej domácnosti, hoci boli predložené
doklady preukazujúce výdavky týchto osôb.

6. Manželka k vyjadreniu manžela uviedla, že doteraz neobnovili manželské spolužitie a od roku 2018
nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo neplní základné funkcie, je trvalo a hlboko rozvrátené
a nie je možná jeho náprava. Vzťahy medzi nimi sa oproti stavu, kedy rozhodoval súd o rozvode

manželstva, ešte zhoršili. Dňa 2.5.2021 manžel fyzicky napadol jej otca, čím mu spôsobil zranenia v
oblasti nosa a vyhrážal sa jej aj otcovi zabitím. Podľa jej názoru, takéto správanie manžela absolútne
vylučuje možnosť obnovy ich manželstva. Čo sa týka jej zamestnania uviedla, že sa jej nepodarilo
zamestnať na trvalý pracovný pomer, nakoľko situácia ohľadom pandemickej situácie súvisiaca s
ochorením Covid-19 sa nezmenila a nezmenili sa ani možnosti jej zamestnania.

7. Kolízny opatrovník k odvolaniu manžela uviedol, že od apríla 2019 vykonávajú opatrenia v zmysle
sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately na základe plánu sociálnej práce s cieľom realizácie
opatrení chrániť najlepší záujem maloletých detí, pričom bolo obom rodičom v predmetnej veci
poskytované sociálne poradenstvo, viedli sa motivačné pohovory a aktualizoval sa aj pohovor s

maloletými deťmi. Zistil, že manželka si nebola istá, či manželstvo by chcela ešte obnoviť. Počas šetrení
oboch rodičov vnímali ako spolupracujúcich a spočiatku sa snažili hľadať konsenzus v komunikácii,
pričom riešili problém spoločného žitia a udržania manželstva, avšak bezvýsledne. Konštatoval, že
obnovu manželského spolužitia neoblo možné dosiahnuť. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo výrokovej časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a určenia

výživného ako dôvodný a správny potvrdil.

8. Iné vyjadrenia vo veci podané neboli.

9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 66 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim
rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol,
pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci

konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje.15. Odvolací súd uvádza, že Zákon o rodine chápe manželstvo ako trvalé životné spoločenstvo muža a
ženy, avšak netrvá bezpodmienečne na jeho zachovaní. Za podmienok v ňom ustanovených umožňuje
jeho zrušenie rozvodom manželstva. Základným predpokladom pri zrušení manželstva rozvodom je

skutočnosť,žemanželiaalebojedenznichpovzájomnomsprávanísaneriadiapravidlamiustanovenými
Zákonom o rodine (§ 18 a § 19) a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje
vážny rozvrat medzi manželmi. Pritom úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou
o možnosti plnenia základných funkcií manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba
v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny

a trvalý bez možnosti o obnovenie jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia a ak pritom bol zohľadnený záujem
maloletých detí v prípade, že z takéhoto manželstva pochádzajú.

16. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel
k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj

účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho
základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj manželky ani nemožno očakávať, že manželské
spolužitie niekedy obnovia. Vzájomné vzťahy manželov, ktoré sa vytvárali počas ich dlhodobého
spolužitia, boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenie povinností z nich vyplývajúcich, ako
aj ich správanie súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu

manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva. Rozvrat manželstva,
ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré
sanavzájomovplyvňovaliaznásobovali.Zust.§23Zákonaorodinecitovanéhovnapadnutomrozsudku
vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva, t.j. či manželstvo
môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu

dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, ako aj dĺžku trvania a
intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého
manžela. Z výpovede účastníkov konania, najmä z výpovede manželky jednoznačne vyplýva, že ich
vzťah je len formálny a majú medzi sebou dlhodobejšie problémy, ktoré sa im nepodarilo vyriešiť.
Záujem manžela o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil manželku

zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je
potrebná snaha obidvoch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Vážnosť a trvalosť rozvratu
manželstva účastníkov konania vyplývajú zo skutočností, že od roku 2018 nežijú spolu ako manželia, ich
vzťah sa časom zhoršoval. V máji 2021 manžel fyzicky napadol otca manželky a vyhrážal sa manželke
aj jej otcovi, že ich zabije. Manželstvo účastníkov konania tak nespĺňa žiadnu zo spoločenských funkcií

predpokladaných zákonom o rodine a vzhľadom na jednoznačný postoj manželky nie je žiadna nádej
v jeho obnovu.

17. K odvolacím námietkam manžela odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé
súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd
stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral

a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho
vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj
IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva
teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces
je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav a po použití

relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu
súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných
ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam.

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol o zverení mal. K. a K. do osobnej
starostlivosti manželky, ktorá sa doteraz o ne osobne starala, pričom o jej starostlivosti neboli zistené
žiadne pochybnosti. Zverenie maloletých do osobnej starostlivosti manželke nenamietal ani manžel akolízny opatrovník s tým súhlasil. Uvedené rozhodnutie preto odvolací súd považuje za plne súladné
so zákonom a zároveň je aj v najlepšom záujme maloletých. Styk manžela s maloletými deťmi bez
obmedzenia navrhla manželka z dôvodu, že sa s manželom doteraz na styku vždy vedeli dohodnúť.

Manžel takúto úpravu nenamietal.

19. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich
sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom vyplýva, že kritériami určovania
rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery

rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného preto treba vychádzať predovšetkým z toho,
aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb detí, pričom medzi tieto
potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na
bývanie,akoajpotrebysúvisiacesrozširovanímaprehlbovanímvzdelaniadetí,rozvojomichzáujmovna
budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým

od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má
výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené
potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ
nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančnej
náročnosti, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú

nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné
osobitne dokazovať. Dokazovať treba len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú
z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný
prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov
dieťaťa súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada

aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Žiadny účinný zákon v SR však nezakotvuje povinnosť
rodičov pracovať. Preto je potrebné zisťovať potencionálnu životnú úroveň rodiča, ktorá je limitovaná
okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb.
Pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov
povinného rodiča. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovne svojich rodičov a pokiaľ životná

úroveňjednéhoznichpredstavujevyššíživotnýštandard,možnoočakávať,žerovnakýštandardumožní
svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičov, ktorý nežijú spolu, má
mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.

20. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné

zodpovedázákonnýmkritériámurčovaniarozsahuvýživnéhosprihliadnutímnapríjmyrodičovasprávne
prihliadal a zohľadňoval ich náklady na živobytie. K odvolacím námietkam manžela poznamenáva, že
tieto sú totožné s jeho obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa konajúci súd v napadnutom
rozsudku vysporiadal a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti
majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného. Odvolací súd poukazuje na to, že pri

rozhodovaní o určení výživného sa použijú zásady uvedené v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z
ktorých vyplýva, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené

a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, ako aj tej skutočnosti, že je v
potencionálnych možnostiach a schopnostiach manžela prispievať na výživu maloletých detí v rozsahu
súdom určeného výživného. Určené výživné zodpovedá potrebám maloletých detí a nezistil okolnosti
na strane manžela, ktoré by odôvodňovali určenie výživného nižšou sumou s prihliadnutím na jeho
možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Nestotožnil sa s námietkou týkajúcou sa pomerov manželky

a príjmových pomerov jej rodinných príslušníkov žijúcich v jednej domácnosti, pretože manželka si svoju
vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plní aj osobnou starostlivosťou a rozhodujúcim subjektom pri
určení vyživovacej povinnosti je v tomto prípade manžel. K odvolacej námietke manžela, že pri určovaní
jeho vyživovacej povinnosti by mal súd prihliadnuť aj na jeho povinnosť poskytovať potrebnú pomoc jeho
matke, ktorá je starobnou dôchodkyňou s minimálnym dôchodkom a zdravotnými problémami, odvolací

súd poukazuje na vyššie citované ust. § 66 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že dieťa je povinné
zabezpečiť svojmu rodičovi primeranú výživu. Ak rodič má zabezpečené svoje potreby v primeranej
miere, dieťa nie je povinné zabezpečiť mu životnú úroveň, akú má samotné dieťa. Naviac, vyživovaciapovinnosť, ktorú má manžel voči svojim deťom, predchádza vyživovacej povinnosti, ktorú má k svojej
matke
(porovnaj R 102/1967). Okrem toho, manžel nepredložil na preukázanie svojho tvrdenia žiadne dôkazy.

21. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ manžel namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu
veci odvolací súd zdôrazňuje, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky
účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať
je výlučne na súde aj s poukazom na čl. 10 ods. 1, 2 Základných princípov CMP z ktorého vyplýva,

že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej
inštancie mal dostatok podkladov na zistenie skutočného stavu veci vo vzťahu k predmetu konania.
V tomto smere odvolací súd uvádza, že ani v mimosporovom konaní nie je povinnosť súdu zisťovať
skutočný stav veci bezhraničná. Procesný postup súdu smerujúci k zisťovaniu skutočného stavu veci
nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania ako aj subjektov zúčastnených na konaní,

preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností účastníkov konania -
povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti. Zisťovaniu skutočného stavu
veci preto zodpovedá zistenie takých skutočností, ktoré z hľadiska právnej normy smerujú k potvrdeniu
oprávnenosti uplatneného nároku.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny a nakoľko sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.

23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).