Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoCsp/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117244614
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:6117244614.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika
s.r.o., Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpeného:
Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: M.
M., nar. XX.X.XXXX, F. XXXX/X, F., o zaplatenie 325,06 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 12Csp/165/2018-67, zo dňa 9.7.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 325,06
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia;
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa
návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní podanom dňa 3.11.2017 na Okresnom
súde Banská Bystrica domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny v celkovej výške 325,06
euraspolusúrokomzomeškaniavsadzbe5%ročnezosumy524,50eura(správnemábyť325,06eura)
od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že žalovaná a právny

predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava IČO:
35 805 731 (ďalej len ,,právny predchodca žalobcu“) uzavreli dňa 10.9.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 569717872, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 500 eur, ktorú sa
žalovaná zaviazala splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 15,50
eura. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 4.11.2014. Pôžička bola poskytnutá žalovanej
jednorazovo hotovostne. Žalobca si v tomto konaní neuplatňuje nárok zo zmluvy o zabezpečení splátok
úveru; žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu uhradila celkovo sumu vo výške 174,94 eura. Celkový

dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 325,06 eura ako rozdiel medzi poskytnutou
pôžičkou, resp. výškou úveru a súčtom vykonaných úhrad (500 eur - 174,94 eura = 325,06 eura). Na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávok zo zmluvy
o úvere, ako aj zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu,
čo bolo žalovanej oznámené listom. Žalovaná ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu
v upomínacom konaní z pohľadávky nič viac neuhradila.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie sa
oboznámil so žalobou a s listinnými dôkazmi doloženými žalobcom a zistil, že skutkový stav týkajúci
sa čerpania finančných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj ich splácanie
žalovanou je nesporný a vyplývajúci z predložených listinných dôkazov - Zmluvy o spotrebiteľskomúvere a výpisu splátok a úhrad. Právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvorili dňa 10.9.2013
zmluvu označenú ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Jej predmetom bolo poskytnutie finančných
prostriedkov žalovanej vo výške 500 eur, ktorý úver sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných

týždenných splátkach po dobu 59 týždňov po 11,21 eura a poslednú 60. splátku v sume 11,11 eura.
Celkové náklady spojené s úverom predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) v hodnote
70,38 %. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná vrátiť tak predstavovala sumu 672,50 eura. Žalovaná
uhradila celkovo na úver sumu 174,94 eura.

3. Právny predchodca žalobcu dňa 16.12.2016 oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu.
Predmetná pohľadávka vrátane jej príslušenstva bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 16.12.2016. Nakoľko žalovaná úver neuhradila tak, ako sa v zmluvne zaviazala,
dostalasadoomeškaniaa žalobcažalovanúdňa5.10.2017vyzvalkúhradesumyvovýške771,17eura.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na

ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“). V danom prípade skúmal právny vzťah medzi
účastníkmi zmluvy, jeho vznik a obsah a posúdil ho ako vzťah občianskoprávny, keď vychádzal z
charakteru právneho postavenia strán sporu. Súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi stranami

sporunazákladezmluvyospotrebiteľskomúveredošlokzáväzkovémuvzťahu,vktoromsadvezmluvné
strany dohodli navzájom si poskytnúť určité plnenia; právny predchodca žalobcu (spol. Provident
Financial s.r.o.) poskytnúť na žiadosť žalovanej finančné prostriedky vo výške 500 eur a žalovaná
poskytnuté finančné prostriedky vrátiť spolu s úrokmi a dojednanými poplatkami v 60 týždenných
splátkach. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žaloba na

zaplatenie sumy 325,06 eura ako rozdielu medzi sumou poskytnutého úveru 500 eur a uhradenými
splátkami žalovanou v sume 174,94 eura je dôvodná. Vzhľadom na to, že v danej veci nezistil žiadne
neprijateľné zmluvné podmienky a uplatnený nárok, resp. jeho príslušenstvo je v súlade so súčasne
platnou právnou úpravou slúžiacou na ochranu spotrebiteľa, návrhu v plnom rozsahu v zmysle § 52 ods.
1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z. z. vyhovel. Keďže žalovaná riadne v zmysle dohodnutých podmienok poskytnutý úver nesplácala, k
žalovanej istine priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v sadzbe 5 % ročne od 17.12.2016 do
zaplatenia (deň 17.12.2016 je prvým dňom nasledujúcim po oznámení o postúpení pohľadávky na
žalobcu) tak, ako si žalobca uplatnil napriek tomu, že žalovaná sa dostala do omeškania skôr. O nároku

na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p., keď úspešnému žalobcovi priznal voči
neúspešnej žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu a tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

5. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. a
žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Podstatným
zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola
námietka, že žalobca zastupuje spoločnosť, ktorá po dohode s NBS v Bratislave ukončila vymáhanie
pohľadávok na Slovensku a upustila od akéhokoľvek ďalšieho aktívneho vymáhania týchto záväzkov

od spotrebiteľov. Zároveň mala spotrebiteľov písomne informovať o uvedenej skutočnosti a zaslať
im potvrdenie o bezdlžnosti (údajne poslala list 35.550 klientom). Podľa vyhlásenia NBS (10/2019)
spoločnosť KRUK ukončila vymáhanie pohľadávok od spol. PROVIDENT. Dôvodom núteného odpisu je,
že zmluvy obsahujú neprijateľne zmluvné podmienky, úroky a poplatky a neobsahujú tak všetky zákonné
náležitosti.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne
správny (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil 30.11.2021 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).

7. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.).8. Podľa § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

9. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. Z obsahu podaného odvolania možno usudzovať, že žalovaná v podanom odvolaní zrejme namieta,
žesúdprvejinštancienesprávneprávneposúdilotázkuaktívnejlegitimáciežalobcu,pričomodvolacísúd
uvádza, že skutočnosti uvádzané žalovanou v odvolaní sú novotami v odvolacom konaní (prostriedkom
procesnej obrany).

11. Odvolací súd v tejto súvislosti bližšie poznamenáva, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom
sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že
právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie sú obmedzené, pretože základom

pre neskôr - v odvolacom konaní vznesené námietky - sa nemôžu stať prostriedky procesnej obrany
a procesného útoku (§ 149 C. s. p.), ktoré neboli uplatnené v konaní na súde prvej inštancie, a s
ktorými sa z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať, či venovať im v napadnutom
rozhodnutí akúkoľvek pozornosť. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je
prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Právo na uvedenie prípadných novôt bude

podmienené tým, že odvolateľ prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené na súde prvej inštancie, nemohol uplatniť na súde prvej inštancie bez svojej viny. Ak
tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty odvolací súd nemôže prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty
postačí opomenutie jej neskoršieho uvedenia a zavinenie z nedbanlivosti.

12. Žalovaná bola počas sporu procesne neaktívna, nárok uplatnený žalobou nepoprela. V podanom
odvolaní nekonkretizuje dôvod uplatnenia novoty v odvolacom konaní podľa § 366 C. s. p. a tiež
neuvádza žiadne skutočnosti, pre ktoré tieto prostriedky procesnej obrany nemohla použiť v doterajšom
priebehu konania bez svojej viny. Odvolací súd tak na uvádzanie nových skutočností neprihliadol.

13. A keďže žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými
by preukázala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolacie námietky žalovanej odvolací súd
vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).