Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113225362
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1113225362.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: L. C., U..
XX.XX.XXXX, bytom Č. G. X, R., proti žalovanej: C.. N.K. L., sudkyňa Krajského súdu v Trnave, o
náhradu škody v sume 559,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 8 C 147/2013-110 zo dňa 17.apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaná nemá voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti
žalovanej náhrady škody vo výške 559,- €, ktorá jej mala vzniknúť v súvislosti s rozhodovacou činnosťou
menovanej ako sudkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C 55/2007.
Zároveň súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 písm. a/, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a/ prvého

bodu zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z.") , keď z rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 29.05.2009, č. k. 21 C 55/2007-32 zistil, že žalobkyňa bola v konaní sp. zn. 21 C
55/2007 ako žalovaná zaviazaná k povinnosti zaplatiť žalobcovi - Dopravný podnik, a.s. sumu vo výške
559,- €, a to z dôvodu, že cestovala v dopravnom prostriedku žalobcu - Dopravného podniku, a.s. bez
platného cestovného lístka a na jeho výzvu dlžnú sumu nezaplatila. V dôsledku tohto rozhodnutia vznikla

žalobkyni škoda. Podľa žalobkyne žalovaná rozhodovala ako sudkyňa v konaní sp. zn. 21 C 55/2007,
hoci vec mala byť postúpená na Okresný súd Bratislava IV. Zároveň podľa žalobkyne žalovaná v konaní
sp. zn. 21 C 55/2007 nesprávne vyhodnotila argumentáciu žalobkyne ako žalovanej v danom konaní,
a teda že žalobkyňa ako žalovaná bola v danom konaní kontrolovaná pracovníkom MHD po skončení
jazdy, čiže po skončení prepravných a tarifných podmienok.
1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že za nedostatku vecnej legitimácie, či
už aktívnej alebo pasívnej nemožno priznať žalobcovi nárok, sa v konaní vysporiadal s otázkou vecnej

legitimácie, ktorú okrem iného, v konaní namietala žalovaná. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie
strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v
konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je
nositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(záväzku),mápasívnulegitimáciu.Vecnálegitimáciasanazačiatku
konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný
subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. V predmetnej veci je vecne pasívne legitimovaný
ten účastník konania, žalovaný, ktorý je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v tomto sporerozhoduje. Keďže sa žalobkyňa v tomto konaní domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
súd vyhodnocoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej podľa ustanovení § 3 a 4 zákona č. 514/2003 Z.
z. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nositeľom zodpovednosti za uplatnený nárok

nie je žalovaná, ale štát. Keďže žalovaná nie je subjektom hmotnoprávnej povinnosti v tejto veci, súd
žalobu proti žalovanej zamietol z tohto dôvodu. Vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
žalovanej súd už následne neskúmal vecnú dôvodnosť a opodstatnenosť žaloby žalobkyne.
1.3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko v konaní
žalobkyňa úspech nemala, priznal by náhradu trov konania žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech.

Keďže žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd jej ju nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala
napadnutý rozsudok zrušiť. Mala zato, že zistený skutkový stav neobstojí keď bolo preukázaný vznik
škody, protiprávne konanie žalovanej ako príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym
konaním. K vzniku škody došlo na základe v poradí druhého vyneseného Rozsudku C.. N. L. v súdnom
konám č.k. 21C 55/07 nepríslušného Okresného súdu Bratislava I, sudcu zo dňa 29.05.2009, keď tento

rozsudok jej nebol doručený z dôvodu nesprávneho PSČ a nepríslušný súd vychádzal z fikcie doručenia
odstúpil vec na exekúciu č.k. M. /.. V priebehu tejto druhej exekučnej škody nepríslušného Okresného
súdu Bratislava I, č.k. 1 Er 230/2011 sudcu C.. N.Š. L. je vznikla uvedená škoda vo výške 559,-
€ (301,31€ ďalšie trovy konania + ďalšie trovy právneho zastúpenia na nepríslušnom OS Bratislava
I 249,69€). Rozsudok o navýšení nebol doručený súd opätovne vychádzal z fikcie doručenia. Tento

rozsudok nie je vykonateľný a aj napriek tomu vykonal nepríslušný Okresný súd Bratislava I exekúcie
a to aj napriek tomu že požiadala o navrátenie lehoty na odvolanie voči rozsudkom ktoré jej zaručuje
Ústava SR, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jej odvolania boli zamietnuté
Krajským súdu v Bratislave a rovnako ako odvolania voči exekúciám. Na základe týchto rozsudkom bola
nútená neznámej osobe sprostredkovateľke N. pristúpiť na ponuku odovzdania bytu - nehnuteľnosti.

Žalobkyňa uviedla, že následne došlo aj k ovplyvňovanie iných súdnych rozhodnutí na nepríslušnom
Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 1D 57/2005, Dnot 22/2005 a Krajskom súd Bratislava sp. zn. 2CoD
4/2013-338 zo dňa 14.6.013. Vo veci diskriminácie jej osoby nepríslušným Okresným súdom Bratislava
I, C.. N. L. došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces a C.. L. svojimi rozhodnutiami
spôsobila škody štátu v rokoch 2004- 2018 samotným navyšovaním exekúcií a tiež škody s poukazom

na žalobkynine vzdelanie, možnosti zamestnania a odovzdania vedomostí nastupujúcej generácie v
oblasti: profesionálneho krajčírstva, kožušníctva, účtovníctva, opatrovateľstva spôsobom týrania.
3. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 16.7.2018 žalobkyňa založila do spisu
viaceré listinné doklady ako osvedčenie opatrovateľ poradca spoločník, osvedčenie o absolvovaní
špecializovanéhokvalifikačnéhoštúdiapremajstrovodbornejprípravy,vysvedčenieomaturitnejskúške,

výučný list dámska krajčírka a kožušníčka, doklad - mesačnej výške o platení sociálneho poistenia v
Rakúsku.
4. Žalovaná nevyužila svoje právo a k odvolaniu žalobkyne sa písomne nevyjadrila.
5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle §
379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

7. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2. dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Žalobkyňa v žalobe, ale aj v svojich ďalších podaniach vrátane odvolania zdôrazňoval skutočnosť,

že ku škode došlo nezákonným rozhodnutím žalovanej ako sudkyne Okresného súdu Bratislava I v
konaniach vedených poda sp. zn. 21 C 270/2004, 21 C 55/2007.
9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným

rozhodnutím.
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003Z.z. koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak
škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní ak tento zákon neustanovuje inak.11. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené má zato, že v preskúmavanej veci rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol rozhodujúci skutkový stav, vyčerpávajúcim spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán
sporu k prejednávanej veci, citoval príslušné vyššie uvedené ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti
žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie

odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil
(§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.
12. Odvolací súd zdôrazňuje, že pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok
na náhradu škody spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci môže byť v zmysle zákona

č. 514/2003 Z. z. len štát. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci je totiž výsledkom výkonu súdnej
moci - súdnictva, t. j. výkonu verejnej moci. Na tomto rozhodnutí sa podieľajú sudcovia ako predstavitelia
súdnej moci, ktorí sú podľa § 25 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v osobitnom vzťahu k štátu. Vzhľadom na to, že žalobkyňa
uplatnila nárok z toho, že škoda jej mala vzniknúť nezákonnými rozhodnutiami v občianskom súdnom

konaní, tak v danom prípade je pasívne legitimovaným subjektom štát a ako orgán konajúci v mene
štátu podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo spravodlivosti SR.
13. Vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie si nežiada osobitne sa zaoberať
odvolacími námietkami, pretože veľká časť argumentácie žalobkyne v odvolacom konaní je v značne
abstraktnej a na daný prípad sa priamo a v celom rozsahu nevzťahujúcej rovine. Žalobkyňa v odvolaní

neargumentuje skutočnosťami, o ktorých by súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci nebol mal
vedomosť alebo ktoré by nebol uvážil, ako aj také, ktoré by mali za následok zmenu. Obsah odvolania
žalobkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také
nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo

by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
Samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže
viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť
správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám
žalobkyne o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto by jej vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania . Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá

na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila
záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku
alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového

poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp.
zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanej v odvolacom konaní
trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude

potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).