Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 27, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/116/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120297329
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:6120297329.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: MARTEL SYSTEM SPÓŁKA
Z OGRANICZONĄ ODPOWIEDZIALNOŚCIĄ, ul. ELEKTORALNA 13/121, 34210 Warszawa, Poľská
republika,zastúpenéhoJUDr.KarolomGlinským,advokátom,Cintorínska554/67,09101Stropkov,IČO:
42 083 737, proti žalovanému: PROMETHEUS, s.r.o., Námestie slobody 1735, 066 01 Humenné, IČO:
46767631,zastúpenémuJUDr.JúliusomBučekom,advokátom,Štefánikova18,06601Humenné,IČO:
42 032 954, o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce, č.k. 5Cb/4/2020-126 zo dňa 7. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k. 5Cb/4/2020-126 zo dňa 7. júna 2021.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 1.000 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 1.3.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal 100 % náhradu trov
konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom
súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1.000
eur s príslušenstvom titulom odplaty za prepravu zo Slovenskej republiky do Talianska, ktorú pre neho
vykonal.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu zamietnuť.

Potvrdil, že žalobca pre neho vykonal prepravu. Tvrdil ale, že pohľadávka uplatnená žalobou zanikla
započítaním pohľadávok, ktoré mal voči žalobcovi titulom zmluvných pokút. Dôvodil, že žalobca si
nesplnil svoju povinnosť písomne ho informovať o zrealizovaných nákladkach a výkladkach, preto si voči
nemu uplatnil v súlade s článkom III. ods. 6 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“),
ktoré sú dostupné na www.prometheussro.sk, a na ktoré odkazovala objednávka prepravy, zmluvné
pokuty. Citoval článok III. ods. 6 VOP, podľa ktorého je dopravca povinný informovať objednávateľa
o pristavení vozidla na nakládku výlučne písomne (e-mailom) ihneď po príchode na miesto nakládky

uvedené v záväznej objednávke objednávateľa. Po vykonaní nakládky je povinný výlučne písomne (e-
mailom) informovať objednávateľa o skutočne naloženej hmotnosti prepravovanej zásielky. Dopravca
zodpovedá za riadnu realizáciu nakládky. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti je dopravca povinný
uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za každé jednotlivé porušenie. Uviedol, že v prípadevykonaných prepráv ho žalobca neinformoval o nakládkach a vykládkach. V súlade s článkom III. ods.
6 VOP má preto voči žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur (2 x 500 eur).

4. Žalobca uviedol, že pred začatím súdneho konania žalovaný nereklamoval plnenie, ktoré mu poskytol
a jednostranné zápočty účelovo vykonal až dodatočne. Žiadal preto, aby žalovaný preukázal, kedy
jednostranný zápočet žalobcovi doručil. Pokiaľ ide o VOP dôvodil, že neodsúhlasil ich a ani neexistovali v
čase prijatia objednávky. A ak by aj boli teoreticky považované za záväzné, žalovaný potvrdil, že žalobca
pre neho prepravu vykonal. S poukazom na § 301 Obchodného zákonníka preto žiadal, aby súd zmluvnú

pokutu neuznal z dôvodu jej účelovosti a neprimeranej výšky.

5. Vykonaným dokazovaním a to listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie preukázané, že na základe
objednávky žalovaného č. 19JS1389 zo dňa 6.12.2019 žalobca vykonal pre žalovaného prepravu tovaru
zo Zvolena do Lissone v Taliansku. Prepravu žalobca vykonal riadne a včas a na zaplatenie odmeny za
ňu vo výške 1.000 eur žalovaného vyzval faktúrou č. VAT Nr. 937-12-2. Žalovaný faktúrami č. 194853 a

č. 194854 splatnými dňa 30.12.2019 žalobcu vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu vo výške 1.000
eur(500eur/faktúra)zdôvoduporušeniapovinnostipodľačlánkuIII.ods.6 VOP.Listinouoznačenouako
jednostranný zápočet v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka si žalovaný započítal svoju pohľadávku
voči žalobcovi.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 4; 9 ods. 1; 31 ods. 1 Dohovoru o prepravnej
zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov ako vyhláška
č. 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor CMR“), podľa článku 3 ods. 1, 2; článku 5 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady /ES/ č. 593/2008 /Rím I/. Ďalej podľa §§ 40 ods. 1; 46 ods. 2; 544 ods. 1, 2; 580
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy, písomnú

formu zmluvy, pojem zmluvnej pokuty a jednostranné započítanie a podľa §§ 1; 261 ods. 1; 272 ods.
1; 275 ods. 4; 610; 625 ods. 1, 2; 365; 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú rozsah
pôsobnosti Obchodného zákonníka, obligatórnu pôsobnosť Obchodného zákonníka, písomnú formu
zmluvy, uzavretie viacerých zmlúv, základné ustanovenie zmluvy o preprave, odplatu prislúchajúcu
dopravcovi, omeškanie dlžníka a nároky s tým súvisiace.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu uzavreli prepravnú zmluvu v medzinárodnej cestnej
nákladnej doprave (konkludentne objednaním prepravy a jej vykonaním). Rozhodným právom je v
danom prípade Dohovor CMR a právny poriadok Slovenskej republiky podľa článku 3 ods. 1, resp.
článku 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008. Poukázal, že žalovaný

skutočnosti tvrdené žalobcom týkajúce sa vykonania prepravy a odplaty za ňu nenamietal. Z dôvodu
žalobcom riadne vykonanej prepravy z miest odoslania do miesta určenia vznikla žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi dohodnutú odplatu.

8. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného týkajúcu sa započítania vzájomných pohľadávok, súd

prvej inštancie konštatoval, že pri dohode o zmluvnej pokute sa vyžaduje jednoduchá písomná forma,
ktorá predpokladá listinu, v ktorej je uvedený obsah právneho úkonu. Ďalšou náležitosťou písomnej
formy dohody o zmluvnej pokute je podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka podpis zmluvných strán
(písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou). Písomná forma právneho úkonu
teda predpokladá existenciu dvoch základných náležitostí, a to písomnosti a podpisu. Z objednávky

žalovaného bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalobca túto síce podpísal, no nepodpísal
VOP žalovaného, na ktoré objednávka odkazovala, a ktoré obsahovali dohodu o zmluvnej pokute. S
poukazom na uvedené dospel k záveru, že nárok žalovaného na zmluvnú pokutu je neopodstatnený.
Zároveň argumentoval, že na to, aby jednostranným započítaním došlo k zániku pohľadávok, musia byť
splnené podmienky podľa §§ 581, 580 Občianskeho zákonníka (t.j. musí ísť o vzájomné pohľadávky,

ktorýchplneniejerovnakéhodruhu,musiatobyťplatnépohľadávkyaprotisplatnejpohľadávkenemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná). Konštatoval, že vzhľadom na to, že pohľadávka
žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie zmluvných pokút vo výške spolu 1.000 eur nevznikla, nemôže
byť predmetom započítania.

9. S poukazom na dôvody uvedené v odseku 7. a 8. tohto rozsudku súd prvej inštancie pokiaľ ide o istinu,
žalobe vyhovel. Keďže sa žalovaný s plnením dostal do omeškania, uložil mu zaplatiť žalobcovi aj úrok
z omeškania podľa §§ 365, 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške podľa § 1 ods. 2 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodnéhozákonníka a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur podľa §
369cods.1Obchodnéhozákonníkavovýškepodľa§2nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.21/2013
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalobcovi, ktorý mal v konaní
plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

12. Žalovaný v odvolaní uviedol, že písomná forma zmluvnej pokuty bola dodržaná, pretože k uzavretiu
zmluvného vzťahu medzi stranami došlo na základe záväznej objednávky, ktorá odkazovala na VOP,
s ktorými sa mal žalobca možnosť vopred a detailne oboznámiť. S VOP žalobca v celom rozsahu
súhlasil, čo potvrdil aj svojim podpisom. Poukázal, že VOP predstavujú také zmluvné dojednania,

ktoré precizujú podmienky obchodného záväzkového vzťahu. Mali by byť súčasťou „základného
kontraktu“ (spravidla objednávky), alebo tento základný kontrakt musí na ne aspoň odkazovať.
Dôvodil, že z obsahu objednávky vyplýva, že medzi stranami sporu vznikla zmluva o preprav, pričom
objednávka bola zaslaná žalobcovi a následne žalobcom aj podpísaná a potvrdená. Objednávka
obsahuje odkaz na VOP s dodatkom, že : „Dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné obchodné

podmienky objednávateľa dostupné na www.prometheussro.sk“. Žalovaný má VOP riadne zverejnené
na svojej webovej adrese a tieto neobsahujú a nevyžadujú nič nad rámec plnenia základných povinností.
Poukázal,žepodľaVšeobecnýchzasielateľskýchpodmienokZväzulogistikyazasielateľstvaSlovenskej
Republiky, článok 13 Zabezpečenie zmluvných povinností, odstavec 13.1 Zmluvná pokuta : „Strany
môžu v zasielateľskej zmluve dohodnúť na zabezpečenie zmluvných povinností zmluvnú pokutu, ktorá

predstavuje paušalizovanú náhradu škody. Na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká nárok pri porušení
zmluvnej povinnosti, ktorú zabezpečuje, a to bez ohľadu na to, či oprávnenej strane vznikla škoda alebo
nie.“ Vzhľadom na doložené listinné dôkazy mal za to, že je zrejmé, že žalobca porušil VOP, ktorými
sa špecifikovali podmienky ich obchodno-záväzkového vzťahu. Tieto VOP boli súčasťou záväznej
objednávky zaslanej žalobcovi, ktorá je v tomto prípade zmluvou zakladajúcou zmluvný vzťah medzi

stranami sporu. Žalobca mal právo sa s touto záväznou objednávkou oboznámiť a nepodpísaním
záväznej objednávky vyjadriť s ňou nesúhlas. Nakoľko podpísaním záväznej objednávky žalobca
zároveň pristúpil aj k VOP, musí znášať následky za nedodržanie povinností v nich vymedzených. A
keďže žalobca porušil VOP, žalovaný pristúpil k uplatneniu zmluvných pokút voči nemu za nedodržanie
povinností pri uskutočňovaní prepravy v zmysle článku III. ods. 6 VOP faktúrami č. 194853 a č. 194854.

Zmluvné pokuty si žalovaný následne započítal proti nároku žalobcu uplatňovanému v tomto konaní a
nárok žalobcu tak zanikol na základe jednostranného zápočtu.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.
Uviedol, že vo viac ako 50 konaniach bol žalovaný urgovaný dopravcami k úhrade faktúr za cez

stovku medzinárodných prepráv a v žiadnom z týchto prípadov až do prevzatia zastúpenia advokátom
nevydal faktúru so sankciami ani neuskutočnil zápočty. Zdôraznil, že pri medzinárodnej doprave existuje
elektronická databáza informácii a tvrdenie žalovaného, že nebol informovaný o vyložení a naložení
tovaru neobstojí, pretože zamestnanci žalovaného sledujú tovar a sú v stálom kontakte s dopravcami.
Pokiaľ žalovaný mal vedomosť o existencii vád prepravy, mal ich včas oznámiť dopravcovi. S poukazom

na to, že žalovaný nepodal správu dopravcovi o vadách prepravy bez zbytočného odkladu po tom, čo ich
zistil, žalobca žiadal, aby neboli faktúry žalovaného so sankciami a následné zápočty súdom uznané.
Zároveň mal za to, že dôkazom o riadne vykonanej doprave je podpísaný CMR, ktorý je súčasťou spisu,
a teda žalovaný nesie dôkazné bremeno k vadám a škode. Zopakoval, že k dojednaniu o zmluvných
pokutáchmedzistranaminedošlo,pretožepodľa§544ods.2Občianskehozákonníkamusíbyťzmluvná

pokuta dojednaná písomne, čo odkaz na internetové stránky nespĺňa.

14. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobca písomne potvrdil význam a znenie textu:
„Dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné obchodné podmienky objednávateľa dostupné na:www.prometheussro.sk.“, čím potvrdil, že sa s VOP oboznámil a zároveň potvrdil bezvýhradnú
akceptáciuVOPvplnomznení.Tentoúkonbolvykonanývpísomnejforme.Spoukazomnauvedenémal
za to, že zmluvná pokuta bola dojednaná platne, keďže záväzná objednávka, ktorá je platne podpísaná

aj žalobcom, obsahuje výslovnú odvolávku na podmienky obsiahnuté v VOP. Nejde o situáciu, kedy
by o VOP nemal žalobca vedomosť. Oboznámenie sa s nimi, súhlas a ich bezvýhradnú akceptáciu
potvrdil žalobca svojím podpisom, čím bola dodržaná písomná forma tohto právneho úkonu. V tejto
súvislosti poukázal na uznesenie Okresního soudu v Nymburce sp. zn. 7C 309/2020 zo dňa 30.4.2021,
ktorý sa stotožnil s jeho názorom a uviedol, že „Z textu dokumentu „Závazné objednávky“ č. 20JS0389

(c.l.28), podepsané zástupci žalobkyně i žalované, vzal soud za prokázané, že žalobkyně jako dodavatel
výslovně uvedla, že „bez výhrad akceptuje všeobecné obchodní podmínky objednavatele dostupné
na www.prometheussro.sk .“ Opätovne akcentoval, že VOP má riadne
zverejnené na svojej webovej adrese a bolo tomu tak aj v čase potvrdenia záväznej objednávky
č. 19JS1389. Zopakoval, že nakoľko si žalobca základné povinnosti podľa článku III. ods. 6 VOP
nesplnil a neinformoval ho písomne (emailom) o pristavení vozidla na nakládku ihneď po príchode na

miesto nakládky uvedené v záväznej objednávke objednávateľa, uplatnil si zmluvnú pokutu. Faktúry
vystavené na základe uplatnených zmluvných pokút a jednostranný zápočet doručil žalobcovi hneď po
ich uplatnení, a to dňa 30.12.2019 a dňa 8.1.2020, čím došlo k zániku pohľadávok oboch strán sporu.
Zároveň dodal, že zahrnul do svojho účtovníctva všetky zmluvné pokuty uplatnené v roku 2019, čo
dokazuje aj výkaz ziskov strát za rok 2019 verejne dostupný v registri účtovných závierok, kde v riadku

č. 7 Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti je uvedená suma 430.959 eur, ktorá zahŕňa aj všetky
uplatnené zmluvné pokuty za rok 2019.

15. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal, odvolacia replika mu bola spolu s výzvu na vyjadrenie doručená
dňa 4.10.2021.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §

385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd
dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový

stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

20. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný
argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované
vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Súd prvej
inštancievdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstav.Skutkovézisteniasúduprvejinštanciezodpovedajú
vykonaným dôkazom. Výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s § 191 CSP a

to vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
vyplynuli a neopomenul žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo. Právne
závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.

21. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa

odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto
odvolacom konaní, odvolací súd uvádza :22. Žalovaný založil svoju procesnú obranu na tvrdení, že žalobca pri vykonávaní prepravy porušil
VOP žalovaného, keď si nesplnil povinnosť uskutočniť všetky činnosti podľa zmluvy o preprave sám,
neinformoval žalovaného o zrealizovaných nákladkach a výkladkach. Dôvodil, že na základe uvedeného

porušenia povinností žalobcom mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa článku III. ods. 6 VOP, na
zaplatenie ktorej žalobcu faktúrami vyzval. Následne jednostranne započítal pohľadávku, ktorú titulom
zmluvnej pokuty mal voči žalobcovi proti pohľadávke, ktorá žalobcovi voči nemu vznikla titulom odmeny
za prepravu, ktorú pre neho žalobca vykonal.

23. V odvolaní žalovaný namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie tvrdiac, že písomná
formazmluvnejpokutyboladodržaná,nakoľkokuzatvoreniuzmluvnéhovzťahumedzistranamidošlona
základe záväznej objednávky, ktorá odkazovala na VOP, s ktorými sa mal žalobca možnosť oboznámiť.
Dôvodil, že žalobca porušil VOP, ktoré boli súčasťou záväznej objednávky.

24. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25. Zásadnou spornou otázkou medzi stranami bolo, či na základe písomnej objednávky č. 19JS1389
došlo medzi nimi aj k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme, ak vyššie označená
objednávka síce odkazuje na VOP objednávateľa (žalovaného) dostupné na www.prometheussro.sk

, ktoré dodávateľ (žalobca) v objednávkach bez výhrad akceptoval, no
osobitne neboli sporovými stranami podpísané.

26.Podľa§40ods.1,3Občianskehozákonníka,akprávnyúkonnebolurobenývoforme,ktorúvyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou

osobou.

27. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti prejavu a
podpisu konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

28. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

29.Záväzoknazaplateniezmluvnejpokutyvznikánazákladedvojstrannéhoprávnehoúkonuvpísomnej
forme a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva, ktorej sa zmluvná pokuta týka. Pokiaľ zmluvná pokuta

nie je dojednaná v písomnej forme, je neplatná a veriteľ si ju tak proti dlžníkovi nemôže s úspechom
uplatniť. Podmienka písomnosti v prípade dohody o zmluvnej pokute je splnená vtedy, ak je prejav vôle
konajúcich osôb zahŕňajúci všetky podstatné náležitosti zachytený v texte listiny a ak je listina týmito
osobami zároveň aj podpísaná.

30. Podľa § 273 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k
návrhu priložené. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok
uvedených v odseku 1. Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom

styku.

31. V obchodných vzťahoch platí, že určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri kontraktácii, sú
v záujme uľahčenia procesu kontraktácie sformulované v dokumentoch stranám uzavierajúcim zmluvu
známe alebo k návrhu zmluvy priložené. Obsah obchodných podmienok tak nemusí byť obsahom

zmluvy, ale postačuje, že zmluvné strany na ne v zmluve odkážu. Obchodný zákonník nevyžaduje,
aby boli obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami. Iná situácia však nastáva, keď je do
obchodných podmienok, ktoré zmluvné strany nepodpísali, inkorporované aj také zmluvné dojednanie,
pri ktorom zákon vyžaduje písomnú formu ako podmienku jeho platnosti, čo platí aj pre dohodu o
zmluvnej pokute. Aby dohoda o zmluvnej pokute bola platná, musí byť dojednaná písomne (§ 544 ods.

2 Občianskeho zákonníka). Uvedené má za následok, že dojednania VOP žalovaného, u ktorých zákon
vyžaduje písomnú formu a táto u nich nie je dodržaná, sú pre absenciu predpísanej formy neplatné. Ak
je dohoda o zmluvnej pokute súčasťou VOP žalovaného, pre jej platnosť sa vyžaduje, aby aj VOP boliosobitne opatrené podpisom konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V opačnom prípade
dohoda o zmluvnej pokute nevyvoláva právne následky.

32. S poukazom na to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že jeho obchodné podmienky, ktorých
súčasťou bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute, žalobca osobitne podpísal, je správny záver súdu prvej
inštancie, že nedošlo medzi stranami k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute a zároveň, že
vzhľadom na uvedené nemohlo ani dôjsť k zániku vzájomných pohľadávok jednostranným zápočtom
žalovaného.

33. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu,
vrátane priznaných úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov za uplatnenie pohľadávky ako
vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania
ako vecne správny.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške
trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,

na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).