Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 21Cb/108/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513244889
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Miklošková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:1513244889.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Mikloškovou v právnej veci žalobkyne: D..

P.U.,nar.XX.XX.XXXX,H.XXXX/X,XXXXXX.,občiankaSlovenskejrepubliky,zastúpenejadvokátskou
spoločnosťou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36
833 533 proti žalovanému: D. L., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX Y., občan Slovenskej republiky,
zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Vozárom, Advokátska kancelária, Palackého 2, 040 01 Košice
- Staré Mesto (pracovisko: Marianske námestie 8, 053 04 Spišské Podhradie) o určenie vlastníckeho
práva k motorovému vozidlu takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboupodanoudňa02.12.2013domáhalaprotižalovanému:1/D.L.,nar.XX.X.XXXX,
X. XX, XXX XX Y., občan Slovenskej republiky a 2/ P. N., E. XX, PL-XX XXX, G., E. určenia, že žalobkyňa
je výlučnou vlastníčkou osobného motorového vozidla značky Volkswagen SHARAN, EČ: TO XXXCP,
rok výroby X/XXXX, VIN: Q (pôvodné VIN: Q šedá metalíza tmavá s príslušenstvom. Súčasne žiadala
voči žalovaným 1/, 2/ priznať náhradu trov konania. Súdny poplatok za žalobu v zákonnej výške 99,50
Eur žalobkyňa zaplatila na účet tunajšieho súdu dňa 14.02.2014.

2. V rámci procesného útoku žalobkyňa žalobu odôvodnila nasledovnými skutkovými tvrdeniami:
Žalobkyňa dňa 01.07.2011 ako kupujúca uzatvorila so žalovaným subjektom 1/ ako predávajúcim
podľa § 262 a § 446 Obch. zák. kúpnu zmluvu. Predmetom kúpy bolo osobné motorové vozidlo značky
Volkswagen SHARAN, EČ: TO XXXCP, VIN: Q farba šedá metalíza, rok výroby X/XXXX, EČV: BL
XXXBC.Sožalovaným1/sadohodlanakúpnejcene17.000,00Eur.Zaplatenímdohodnutejkúpnejceny
bolo predmetné vozidlo prevedené na žalobkyňu, teda na žalobkyňu prešlo vlastnícke právo k predmetu

kúpy. Dňa 15.04.2013 jej bolo predmetné motorové vozidlo príslušníkmi OR PZ Topoľčany odobraté z
držby a bolo zaistené podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. z dôvodu, že vzniklo podozrenie, že vozidlo
súvisí so spáchaním trestného činu, o čom jej bolo vydané potvrdenie. Listom zo dňa 10.06.2013 bolo
navrhovateľke oznámené, že spis bol odstúpený vyšetrovateľovi OR PZ, odbor kriminálnej polície Senec
a vozidlo bolo dňa 04.06.2013 uschované v priestoroch pre zaistené motorové vozidlá OO PZ Zlaté
Moravce. Podaním zo dňa 10.10.2013 si navrhovateľka v trestnom konaní uplatnila svoje vlastnícke
právo k vozidlu a domáhala sa jeho vydania. Vyšetrovateľ OR PZ Senec vydal dňa 09.10.2013 pod ČVS:

A.-XXX/OEK-SC-XXXX v trestnej veci uznesenie, ktorým vrátil vozidlo žalovanému 2/, t.j. subjektu P. N.,
E. XX, PL-XX XXX, G., E., zastúpenému spoločnosťou HDI VERSICHERUNG AG, T. 7-11, 1120 Wien, z
dôvodu, že vec už nie je potrebná na ďalšie konanie v trestnej veci vedenej pre zločin legalizácie príjmu
z trestnej činnosti. Proti uzneseniu vyšetrovateľa žalobkyňa podala v zákonom stanovenej trojdňovejlehote sťažnosť. Na základe sťažnosti žalobkyne rozhodla Okresná prokuratúra Bratislava III uznesením
č. 4Pv 696/13-7 zo dňa 11.11.2013 tak, že uznesenie OR PZ Senec zrušila a vyšetrovateľovi uložila, aby
vo veci znovu konal a rozhodol. Naliehavý právny záujem na určení môjho vlastníckeho práva je daný

tým, že moje doterajšie právne postavenie je neisté a tento stav mojej právnej neistoty sa dá odstrániť
len súdnym rozhodnutím. Vyšetrovateľ na základe rozhodnutia okresnej prokuratúry bol povinný vyzvať
oprávnené osoby, aby si svoje vlastnícke práva uplatnili v lehote 60 dní. Naliehavosť na určení môjho
vlastníckeho práva je tak daná priamo zo zákona, a to podľa § 97 ods. 1 TP a podľa § 21 ods. 9 zák. o
policajnom zbore, a to z toho dôvodu, že moje vlastníctvo k motorovému vozidlu je sporné a bez súdneho

určenia bude motorové vozidlo vydané žalovanému 2/. Žalobu podanú voči žalovanému 1/ odôvodňuje
tým, že žalovaný 1/ sa domáha svojho vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu. Žaloba
je voči žalovanému 1/ podaná aj z dôvodu, ktorým je skutočnosť, že si súd bude v tomto konaní o určenie
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu ako predbežnú otázku v konaní posudzovať aj platnosť kúpnej
zmluvy, nakoľko platí, že ak má byť určená neplatnosť zmluvy (napr. kúpnej zmluvy), musia byť účastníci
konania všetci, ktorí ju uzavreli.

Dôkazy: Kúpno-predajná zmluva uzavretá žalobkyňou a žalovaným subjektom 1/ zo dňa 01.07.2011,
Potvrdenie o zaistení veci A.-TO-U zo dňa 15.04.2013, upovedomenie o spracovaní podnetu
na začatie trestného stíhania zo dňa 10.06.2013, uznesenie o vrátení predmetného motorového
vozidla splnomocnenému zástupcovi žalovaného subjektu 2/ zo dňa 09.10.2013, uznesenie Okresnej

prokuratúry Bratislava III č.k. 4Pv 696/13-8 zo dňa 11.11.2013,

3. Súd doručil žalobu s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach strany sporu do
vlastných rúk žalovanému 1/ dňa 14.03.2014 a žalovanému 2/ postupom podľa nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych

a obchodných veciach prostredníctvom príslušného súdu v Poľsku dňa 20.03.2014, ktorú skutočnosť
osvedčil poľský súd písomne dňa 25.04.2014. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe doručenom na súd dňa
31.03.2014 uviedol, že so žalobou žalobkyne súhlasí, nakoľko sa necíti byť vlastníkom predmetného
motorového vozidla. Toto vozidlo predal žalobkyni kúpnopredajnou zmluvou a prijal od žalobkyne
dohodnutú kúpnu cenu 17.000,00 Eur. Na základe kúpnopredajnej zmluvy sa vlastníčkou vozidla stala

žalobkyňa. Žiadal súd by žalobkyni voči žalovanému 1/ nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný 2/ P.
N. so sídlom v E. sa k žalobe žalobkyne v určenej lehote písomne nevyjadril.

4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 25.04.2014, t.j. ešte pred začatím konania vo veci samej,
žalobkyňa vzala žalobu voči žalovanému subjektu 2/ v celom rozsahu späť a žiadala konanie voči

žalovanému 2/ P. N. zastaviť. Súd preto konanie voči žalovanému subjektu 2/ zastavil uznesením sp. zn.
21Cb/108/2013-52 zo dňa 19.05.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2014. Stranou sporu
na strane žalovaného zostal len žalovaný subjekt 1/, teda subjekt uvedený v hlavičke tohto rozsudku.

5. Žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 22.06.2015 žiadala o pripustenie ďalšieho

subjektu na strane žalovaného do konania, a síce ako nového žalovaného 2/: HDI J. AG, T. X-XX, XXXX
Q., Z. republika, ktorý návrh odôvodnila tým, že tento subjekt prevzal predmetné motorové vozidlo a vo
svojom vyjadrení v trestnom konaní na výzvu o jeho vrátenie uviedol, že už je v dispozícii tretej osoby,
ale neuviedol bližšie okolnosti k tomuto úkonu ani nepredložil o tom listinné dôkazy. Žalovaný s týmto
procesným návrhom žalobkyne nesúhlasil.

6. Súd o tomto návrhu žalobkyne podľa § 92 ods. 1 O.s.p. rozhodol uznesením sp. zn.
21Cb/108/2013-149 zo dňa 12.08.2015 tak, že nepripustil, aby do konania na strane žalovaného
pristúpila ako žalovaný 2/ obchodná spoločnosť HDI J. AG, T. 7-11, XXXX Q., Z. republika. Uznesenie
súd prvého stupňa odôvodnil hospodárnosťou konania a poukazom na to, že v § 92 ods. 1 O.s.p. je

použité slovo „môže“, z čoho nepochybne vyplýva, že súd nemá za každých okolností a bez ďalšieho
povinnosť pripustiť do konania ďalšieho účastníka, a to ani na strane žalovaného, najmä ak dôvod
takéhoto návrhu nespočíva v takej právnej skutočnosti, ktorá sa bližšie uvádza v § 92 ods. 2 a 3 O.s.p.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa sp.
zn. 21Cb/108/2013-149 zo dňa 12.08.2015 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

uznesením sp. zn. 4Cob/302/2015-162 zo dňa 21.04.2016. Súdu prvej inštancie v zrušujúcom uznesení
súd druhej inštancie uložil povinnosť z hľadiska dodržania ustanovení procesného práva skúmať, či
pristúpenímďalšiehoúčastníkadokonanianezaložínedostatoksvojejprávomoci vovecikonať,nakoľkoby šlo o spor s cezhraničným prvkom. Zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.05.2016, teda za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok).

7. Vyšší súdny úradník viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, v ďalšom konaní skúmal
predovšetkým, či tunajší súd by po pristúpení zahraničného subjektu, kedy by šlo o spor s cezhraničným
prvkom, mal právomoc vo veci konať. Pri rozhodovaní posudzoval vec podľa čl. 6, čl. 9, čl. 24, čl. 25 a čl.
27 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach. Po preskúmaní osobitne čl. 6 bod 1 tohto Nariadenia Rady (ES) č.

44/2001 zo dňa 22.12.2000, mal za to, že na základe už založenej právomoci súdu Slovenskej republiky
vo vzťahu k žalovanému, je možné od tejto právomoci odvodiť aj právomoc súdu Slovenskej republiky
vo vzťahu k spoločnosti HDI J. AG, T. X-XX, XXXX Q., Z. republika, nakoľko sa v prebiehajúcom konaní
jednáonárokynavzájomsúvisiace,pretosúsplnenépretunajšísúdpodmienkyprávomoci.Vychádzajúc
z tohto záveru vyšší súdny úradník o návrhu žalobkyne rozhodol uznesením sp. zn. 21Cb/108/2013-253
zo dňa 19.04.2017, ktorým návrhu žalobkyne vyhovel a pripustil, aby do konania pristúpila ako žalovaný

2/ obchodná spoločnosť HDI J. AG, T. X-XX, XXXX Q., Z. republika.

8. Voči tomuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka obchodná spoločnosť L. J. AG, T. X-XX, XXXX Q.,
Z.republikaakodotknutýsubjektpodalavčassťažnosť.Sťažnosťodôvodnila,okreminýchdôvodov,tým,
že súd pri rozhodovaní o pripustení ďalšieho subjektu (sťažovateľa) na strane žalovaného nesprávne

aplikoval ustanovenia medzinárodného práva procesného, najmä čl. 9 ods. 2 Nariadenia Brusel I.,
nakoľko táto špeciálna právomoc má obmedzenie v tom, že sa neuplatní na spory, ktoré nevyplývajú
z činnosti slovenskej pobočky sťažovateľa. Sťažovateľ už v konaní pred orgánmi PZ SR, ako aj
pred súdom uviedol, že dňa 04.11.2013 previedol vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu
značky Volkswagen SHARAN, pôvodné VIN: Q s príslušenstvom na rakúsku obchodnú spoločnosť

Beham Autohandels GmbH, so sídlom Pemsedt 14, 4242 Hirschbach, Rakúsko na základe priloženej
kúpnej zmluvy. Žalobkyňa pritom podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k tomuto motorovému
vozidlu až po tomto termíne, konkrétne dňa 02.12.2013. Podľa sťažovateľa preto predmet tohto
konania nesúvisí s osobou sťažovateľa, a z uvedeného dôvodu by jeho pristúpenie bolo v rozpore
s princípom hospodárnosti konania. Ďalej uviedol, že použitie článku 6 ods. 1 Nariadenia Brusel I

predstavuje výnimku zo zásady, že právomoc konať má súd určený podľa domicilu žalovaného, t.j.
tam, kde má žalovaný možnosť efektívnej obrany, t.j. na súde v Rakúsku. Skutočnosť, že orgán PZ
SR vydal pred podaním žaloby žalobkyňou predmetné motorové vozidlo sťažovateľovi, nemôže ísť
na ťarchu sťažovateľa, nakoľko tomuto vydaniu predchádzalo vydanie správneho rozhodnutia o jeho
vydaní. Sťažovateľ tiež namieta absenciu právomoci slovenského súdu z dôvodu, že nie sú splnené

ani podmienky pre určenie jeho právomoci na základe špeciálnej právomoci upravenej v čl. 9 ods. 2
Nariadenia Brusel I.

9. Žalobkyňa s dôvodmi sťažnosti uvádzanými sťažovateľom v sťažnosti nesúhlasila, a to z dôvodu,
že v prípade nepripustenia sťažovateľa do konania by žalobkyňa bola nútená voči sťažovateľovi podať

žalobu a iniciovať nové súdne konanie, v rámci ktorého by sa príslušný súd musel nanovo oboznamovať
so skutkovým stavom veci, a to aj napriek tomu, že tunajší súd s týmto stavom už oboznámený je a
je daná aj možnosť pristúpenia sťažovateľa do konania. Žiadala sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú
zamietnuť.

10. Súd po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka, oboznámením
sa s obsahom podanej sťažnosti a vyjdrenia žalobkyne k nej a aplikáciou cit. ustanovení C.s.p., dospel
k záveru, že sťažnosť v súlade s § 240 C.s.p. bola podaná oprávnenou osobou na podanie sťažnosti,
teda sťažovateľom. Sťažnosť mala náležitosti v zmysle § 243 C.s.p. v spojení s náležitosťami v zmysle
§ 245 C.s.p. Sťažovateľ namietal akékoľvek spojenie s osobou žalovaného 1/, teda svoje pristúpenie k

žalovanému 1/ na strane žalovaného, s ktorým subjektom ho nič nespája. Ďalej súd pri rozhodovaní o
sťažnosti sťažovateľa zistil, že vyšší súdny úradník v bode 31. odôvodnenia sťažnosťou napadnutého
uznesenia nesprávne aplikoval na danú vec ustanovenia v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo
dňa 22.12.2000, správne malo byť aplikované Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej
únie č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012, nakoľko voči sťažovateľovi sa toto konanie začalo až podaním

návrhu žalobkyne podľa § 92 ods. 1 O.s.p. dňa 22.06.2015, teda za účinnosti tejto európskej normy,
účinnej pre konania začaté po 10. januári 2015, čo je aj tento prípad. Nariadenie z roku 2000 by mohlo
byť aplikované na danú vec len v prípade právneho nástupníctva v spojení s návrhom žalobkyne podľa
§ 92 ods. 2 C.s.p., taký návrh však v konaní žalobkyňou podaný nebol. Súd preto z vyššie uvedenýchdôvodov sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 21Cb/108/2013-253 zo
dňa 19.04.2017 zmenil tak, že nepripustil, aby do konania pristúpil ako subjekt 2/ na strane žalovaného:
obchodná spoločnosť HDI J. AG, T. X-XX, XXXX Q., Z. republika zapísaná v registri Obchodného súdu

Viedeň (Firmenbuch Handelsgericht Wien) pod č. XXXXXh, S.: N I.: XXXXXXX, a to uznesením sp.
zn. 21Cb/108/2013-348 zo dňa 07.12.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.01.2018. O výške
náhradytrovkonaniapriznanejsťažovateľovivtomtouznesení,rozhodolvyššísúdnyúradníkuznesením
sp. zn. 21Cb/108/2013-368 zo dňa 20.09.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2019 v spojení
s uznesením sp. zn. 21Cb/108/2013-384 zo dňa 18.02.2019, ktorým súd rozhodol o sťažnosti žalobkyne

voči nemu podanej. Na vysvetlenie súd poznamenáva, že zákonná sudkyňa v čase od 17.01.2018 do
14.11.2018 bola práceneschopná a k prerozdeleniu spisov predsedom súdu nedošlo.

11. Žalovaný na pojednávaní dňa 04.09.2014 do zápisnice uviedol, že vlastnícke právo žalobkyne
nepopiera, z obsahu výpovede žalobkyne vyplýva, že nie je zrejmé, kde sa vozidlo nachádza, či je v
Rakúsku, resp. či ešte existuje, keďže sa na územie Slovenskej republiky doposiaľ nevrátilo, čo potvrdil

aj OR PZ. Na pojednávaní dňa 09.06.2015 žalovaný uviedol, že žiada procesné návrhy žalobkyne
na rozšírenie žaloby o ďalší subjekt na strane žalovaného zamietnuť. Dňa 21.11.2019 sa žalovaný
na pojednávanie neustanovil, svoju neprítomnosť a neprítomnosť svojho právneho zástupcu, ktorý
medzičasom zmenil sídlo svojej advokátskej kancelárie do Košíc, ospravedlnil telefonicky, pričom žiadal
aby súd vo veci pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

12. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 21.11.2019 uviedol, že žiada žalobe vyhovieť.
Žalobkyňa sa pridržiava skutkových tvrdení uvedených už v žalobe a obsahu nasledujúcich písomných
podaní k veci, ktoré sú obsahom súdneho spisu, a teda aj žalovanému známe. Zdôrazňuje, že žalobkyňa
nadobudla vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu na základe kúpnej zmluvy uzavretej so

žalovaným. Toto vozidlo dlhšie užívala a následne jej bolo odňaté orgánom činným v trestnom konaní.
Nesprávnym postupom OR PZ bolo vozidlo vydané do zahraničia, a to tretej osobe so sídlom v Rakúsku.
Žalobkyňa preto nedisponuje týmto vozidlom a potrebuje rozhodnutie v tejto veci, aby mohla po vozidle
pátrať a prípadne žiadať o jeho vydanie späť. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na tomto určení vidí
v tom, že vozidlo bolo vydané tejto tretej osobe nesprávnym postupom orgánu štátu. Na otázku súdu

uviedol, že žalovaný D. L. nerobil žiadne úkony, ktorými by ohrozoval vlastnícke právo žalobkyne, nemá
o tom vedomosť.

Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13.Podľaustálenejjudikatúryaprávnejliteratúrypríkladomprávnehovzťahu,ktorýmôžebyťpredmetom
určovacieho petitu je vlastnícky vzťah. K úspešnosti žalobcu v takomto konaní je preukázanie
naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Žalobca má právny záujem na žiadanom určení,

ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo, na ktorom je zúčastnený alebo jeho právne
postavenie bez tohto určenia by sa stalo neistým. Ku vzniku žalobcovho právneho záujmu na určenie
stačí také správanie žalovaného, ktoré nasvedčuje úmyslu žalovaného porušiť právo žalobcu alebo
spôsobiť žalobcovi ujmu na jeho právnom postavení. Určovací návrh je teda prostriedkom umožňujúcim
poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, takže

jeho cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. V tom spočíva jeho rozdiel od žaloby na
plnenie, ktorej uplatnenie prichádza do úvahy až vtedy, keď už právo žalobcu bolo porušené, takže jej
cieľom je reparácia. Ak však už bolo právo žalobcu porušené, stráca prevencia akýkoľvek zmysel a
žalobca už nemôže mať žiadny právny záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu. Jeho
eventuálna žaloba na takéto určenie nemôže mať úspech a v tom zmysle je teda neprípustná. Žalobca

má v takomto prípade právny záujem iba na odstránenie následkov porušenia práva, teda na plnenie.
Tento právny záujem však nemusí zvlášť tvrdiť, zdôvodňovať ani dokazovať, lebo jeho existencia je
samozrejmým dôsledkom porušenia práva. Toto subjektívne právo musí však žalobca tvrdiť a dokázať.

Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

14. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu na základe
kúpnopredajnej zmluvy uzavretej so žalovaným. Táto ňou tvrdená skutočnosť nebola medzi stranamisporu sporná. Žalovaný to nepopieral, tvrdenia strán sporu v tomto smere boli zhodné. Žalovaný
vlastníctvo žalobkyne k predmetnému motorovému vozidlu nespochybňoval, neuplatňoval si voči
žalobkyni nárok na vydanie alebo iné nakladanie s predmetom kúpy. Žalovaný sa nesprával k žalobkyni

tak, že by jeho správanie nasvedčovalo jeho úmyslu porušiť právo žalobkyne alebo spôsobiť žalobkyni
ujmu na jej právnom postavení. Nebol teda daný a preukázaný zo strany žalobkyne voči žalovanému
naliehavý právny záujem. Skutočnosti, ktoré medzi stranami nie sú sporné, netreba dokazovať, súd
ich považuje v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. za nesporné. Z uvedeného dôvodu, keďže platnosť
kúpnopredajnej zmluvy nikto v konaní nenamietal, nebolo potrebné o tejto skutočnosti riešiť prejudiciálnu

otázku ohľadne jej platnosti eventuálne neplatnosti, ako to tvrdí žalobkyňa v bode 12. žaloby, kde
uvádza, že sa žalovaný domáha svojho vlastníckeho práva. Toto tvrdenie žalobkyne sa v konaní
nepreukázalo ako pravdivé. Žalobkyňa sama uviedla v žalobe a tvrdila to počas celého konania, že jej
právo bolo porušené nesprávnym postupom orgánu štátu, keď zaistené vozidlo bolo vydané z úschovy
tretiemu subjektu, resp. splnomocnenému zástupcovi pôvodne žalovaného 2/, ktorý si po jeho uschovaní
popri žalobkyni uplatnil v trestnom konaní svoje vlastnícke právo k zadržanému vozidlu. Voči tomuto

subjektu na strane žalovaného však vzala žalobu späť a zavinila preto zastavenie konania voči tomuto
pôvodne žalovanému subjektu 2/, voči ktorému v čase podania žaloby (nebola ešte známa skutočnosť,
že by vozidlom disponovala iná osoba) bola daná pasívna legitimácia v spore. Pasívna legitimácia
žalovaného 1/ daná nebola, nakoľko neexistoval voči nemu preventívny naliehavý právny záujem. Z
dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne voči žalovanému, súd preto žalobu

ako nedôvodnú zamietol. Toto rozhodnutie však nebráni žalobkyni domáhať sa svojich práv na plnenie
v inom samostatnom konaní, či už voči žalovanému alebo tretiemu subjektu.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.

1 C.s.p., t.j. podľa úspešnosti účastníkov vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech. Žalobkyňa vo veci
úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 C.s.p., proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie.

Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené
procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval

vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.