Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, December 15, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/100/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810200437
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7810200437.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z
členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v exekučnej veci oprávneného:
GENERAL FACTORING, a.s., Michalská 16, 811 01 Bratislava, IČO: 35 838 825, zast.: Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinným: 1/ Q.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, 2/ P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 4, XXX XX T.,

vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad, Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava, o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 04.12.2020, č.k. 4Er/39/2010-35 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie o d m i e t a.

II. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 04.12.2020, č.k.
4Er/39/2010-35 (ďalej len "uznesenie") námietky oprávneného zamietol (I. výrok) a návrh oprávneného
na prerušenie konania zamietol (II. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 26.01.2010 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie

exekúcie na vymoženie istiny 520,15 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 01.12.2020 predložil
súdu námietky oprávneného proti upovedomeniu o ukončení starej exekúcie. Oprávnený v predmetných
námietkach proti upovedomeniu súdneho exekútora o zastavení starej exekúcie požiadal preveriť a
potvrdiť totožnosť subjektu oprávneného v tomto konaní, nakoľko pohľadávky vymáhané v exekučných
konaniach prostredníctvom súdneho exekútora, ktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie
a výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie boli predmetnom postupovania na tretiu osobu a to

ešte pred prijatím zákona č. 233/2019 Z. z. Podľa oprávneného bolo upovedomenie o zastavení starej
exekúcie vydané v rozpore so zákonom č. 233/2019 Z. z., keďže si exekútor uplatnil paušálne trovy a
vyzval oprávneného na ich zaplatenie, napriek tomu, že podľa § 6 ods. 4 písm. b) zákona o ukončení
niektorých exekučných konaní nemá nárok na náhradu paušálnych trov, keďže ide o starú exekúciu,
ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcii i/ do siedmych dní, odkedy sa súdny exekútor
dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, ii/ do 30.6.2016 (v súlade

s § 243d ods. 3 Exekučného poriadku). Súdny exekútor v upovedomení o zastavení starej exekúcie
a výzve na zaplatenie paušálnych trov nepreukázal, že exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri
exekúcií do siedmych dní, odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach
rozhodujúcich pre zápis, resp. do 30.6.2016. Ako oprávnený ďalej uviedol, upovedomenie neobsahuje
náležitosti v zmysle § 5 ods. 2 ZoUNEK, najmä opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie
odôvodňujú, čím je nepreskúmateľné. Z upovedomenia nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu

starej exekúcie a aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie
starej exekúcie. Nie je zrejmé, ako nárok oprávneného exekútor vymáhal a prečo nárok nebol vymoženýani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby. Po citovaní § 233a, § 9a ods. 1, § 243d ods. 3 § 243m a §
243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z., § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 5 ods. 3, § 6 a § 7 ods. 1 zák. č.
233/2019 Z. z. a § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. súd uviedol, že názor oprávneného o tom, že zákon č.

233/2019 Z. z. nie je v súlade s Ústavou SR nezdieľa a preto v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p.
nepodal návrh na začatie konania na Ústavný súd SR, pretože toto ustanovenie dáva súdu možnosť,
ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa
týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná, podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konanie, nie ak k

takémuto záveru dospeje účastník konania. Zákon č. 233/2019 Z. z. podľa názoru súdu nie je dokonalým
zákonom a vytvára viaceré výkladové problémy, pričom však účel odbremenenia všeobecných súdov
od exekučnej agendy jednoznačne napĺňa. Ak je oprávnený presvedčený o reálnej vymožiteľnosti svojej
pohľadávky, tak o túto neprichádza, len sa presunie na vecne príslušný súd. Na všeobecných súdoch sa
tak postupne vytvorí väčší priestor na riešenie iných druhov agendy, čím sa potenciálne zrýchli súdne
konanie. Toto bola základná predstava zákonodarcu pri prijímaní zák. č. 233/2019 Z. z. a s touto sa súd

prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a z tohto dôvodu konanie neprerušil a nepodal návrh na začatie
konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR. Súd prvej inštancie preskúmal predložené
upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s námietkami oprávneného a spisovým materiálom.
Preukázanie splnenia podmienky včasnej evidencie starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií v
upovedomení o zastavení starej exekúcie zákon č. 233/2019 Z.z. v ustanovení § 5 ods. 2 nepožaduje,

a teda táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku
súdneho exekútora na paušálne trovy. Súd mal z Centrálneho registra exekúcií za preukázané, že
exekúcia je zapísaná v centrálnom registri exekúcií v zmysle § 211a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
Súdnyexekútoranisúdvkonaníneevidujúžiadnuďalšiuzmluvuopostúpenípohľadávoknatretiuosobu
a ani oznámenie, resp. návrh na zmenu účastníka konania. Procesne legitimovaným subjektom je preto

naďalej súčasný oprávnený - GENERAL FACTORING, a.s. Prevod pohľadávky vymáhanej v konaní má
pôvodnýoprávnenýoznámiťapreukázaťsúdnemuexekútorovivzmysleust.§37Exekučnéhoporiadku.
Až následne je exekútor povinný predložiť súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania. Keďže
návrh súdu predložený nebol, nemohol o ňom ani zákonite rozhodnúť. Napadnuté upovedomenie o
zastavenístarejexekúciejetedapopreskúmanísúduvydanévsúladesoZoUNEK,prene/priznanietrov

súdnemu exekútorovi zákon nevyžaduje včasnosť zápisu, ale zápis do centrálneho registra exekúcií ako
taký, obsahuje všetky obligatórne náležitosti, preto námietky oprávneného ako nedôvodné súd zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Namietal, že súd v poučení napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že proti uzneseniu odvolanie
nie je prípustné, keďže z ust. § 7 ods. 3 a § 10 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z. z. vyplýva, že proti rozhodnutiu
o námietkach je prípustná sťažnosť. Súd prvej inštancie neuviedol, na základe čoho podľa neho proti
uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je a na čom sa jeho poučenie zakladá. Oprávnený zároveň

namietol, že podľa napadnutého uznesenia o námietkach rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník.
Súd prvej inštancie v uznesení neuviedol, prečo o námietkach rozhodol sudca v rozpore s § 10 ods. 2
zák. č. 233/2019 Z. z. a rovnako súd sa nezmienil o tom, že by v tejto veci i námietkach oprávneného
sudca mohol rozhodnúť. Napadnuté uznesenie trpí základným neodstrániteľným nedostatkom a to
rozhodnutím osobou, ktorej zákon možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva, z ktorého

dôvodu rozhodoval vylúčený sudca resp. nesprávne obsadený senát. Oprávnený ďalej namietal, že zák.
č. 233/2019 Z. z. jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych
trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pri ktorej bolo určené i to, do kedy
ju musí súdny exekútor splniť. Povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií mal exekútor splniť
do siedmich dní, od kedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis

a zároveň do 30.06.2016 v zmysle § 211a ods. 3, § 243d ods. 3 Exekučného poriadku a § 1 ods. 1
vyhl. MS SR č. 355/2014 o centrálnom registri exekúcií. Centrálny register exekúcií bol zriadený zák. č.
335/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2015 a bol týmto dňom spustený. Keďže poverenie
navykonanieexekúciebolosúdnemuexekútorovidoručenévroku2010,malsúdnyexekútorzabezpečiť
zápis exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr do 07.01.2015. Nemôže byť potom správny

záver o tom, že by pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie postačovalo
to, aby bol stará exekúcia v Centrálnom registri exekúcií len zapísaná. Neskorší zápis exekúcie do
centrálneho registra exekúcií vo vzťahu k paušálnej náhrade trov starej exekúcie relevantný nie je.
Súd sa v napadnutom uznesení s námietkou oprávneného týkajúcou sa včasného zápisu do registraexekúcií nevysporiadal takým spôsobom, že by nárok súdneho exekútora na paušálne trovy starej
exekúcie mohol byť daný. Súd prvej inštancie sa takisto nevysporiadal s námietkou, že upovedomenie o
zastavení starej exekúcie neobsahuje náležitosti vyžadované v § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. a tiež

nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR. Z uvedených dôvodov
tak podľa oprávneného rozhodnutie konajúceho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a celé konanie sa javí ako nespravodlivé.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, (ďalej len „C.s.p.“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou,
či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania
oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa
ust. § 386 písm. c) C.s.p.

6.Podľa§470ods.1C.s.p.,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety C.s.p.).

7. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a

doplneníniektorýchzákonov,aktentozákonneustanovujeinak,napostuppodľatohtozákonasapoužije
Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

8. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom

2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

11. Podľa § 357 C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,

g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,

l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

12. Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa
Exekučného poriadku, v citovanom ust. § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým
uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho
súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým

odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 C.s.p., taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je
odvolanieprípustné,pritomnestanovuje,žetakýmuznesenímjeajuzneseniesúdu,ktorýmsúdnávrhna
prerušenie konania zamietol resp. ktorým súd námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie
zamietol, tzn. možnosť podať odvolanie proti týmto výrokom súdu Civilný sporový poriadok nepripúšťa, ato bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný alebo súdny exekútor. Ani Exekučný poriadok
nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o námietkách v zmysle ust. § 7 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z. z.

13. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ust. § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie oprávneného

odmietol.

15. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že v zmysle v § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z.
o ukončení niektorých exekučných konaní podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe
poverenia sudcu vyšší súdny úradník, pričom proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná
sťažnosť. Citovaný zákon tak umožňuje rozhodovať na základe poverenia sudcu vyššiemu súdnemu

úradníkovi, ale nestanovuje výlučne povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až
následne sudca. Zákon tak poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe
poverenia sudcu, pričom však v prípade, ak takéto poverenie sudca nevydá, tak rozhoduje sám sudca.

16. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS

502/2019 zo dňa 26.05.2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah do svojich práv aj s tým,
že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, a
tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie
princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č.k. PL. ÚS 10/2019-11 z
30.01.2019, v zmysle ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné

s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej
inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou
civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a
nie vyšší súdny úradník, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože

dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený
nemal v tomto konaní úspech a povinným preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

18.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).