Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202494
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8516202494.8

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnej veci žalobcu: L..
L. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. G. XX, XXX XX X. G., zastúpený L.. Vladimírom Dlugolinským,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovaným: 1/ M.
E.,nar.1.X.XXXX,trvalebytomL.č.XXX,zastúpenáL..RastislavomStašákom,advokátom,Advokátska
kancelária so sídlom 17 novembra 14, 064 01 Stará Ľubvňa, 2/ R. M.ová, nar. XX.X.XXXX, trvale bytom

O.brána5,XXXXXM.,3/L.M.,nar.X.XX.XXXX,trvalebytomT.4,XXXXXM.,4/E.M.,nar.XX.X.XXXX,
trvale bytom O. V., J. XX M., 5/ G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. námesitie 5, XXX XX P., adresa
na doručovanie O. V., XXX XX M., žalovaní v 2/ až 5/ rade zastúpení L.. Vierou Komanovou, advokátkou,
Advokátska kancelária so sídlom 17. novembra č. 31, 064 XX Stará Ľubovňa, v konaní o určenie, že
vec patrí do dedičstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ rade m a jproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 30.6.2016 žiadal aby súd určil, že pozemky parcely registra
„E“ č. 660 o výmere 44 m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXXX, č. XXX/X o

výmere 83 m2 - zastavané plochy a nádvoria č. 658 o výmere 97 m2 - zastavané plochy a nádvoria
zapísané na LV č. XXXX a pozemok reg. E č. 662 o výmere 657 m2 - zastavané plochy a nádvoria
v spoluvlastníckom podiele 4/10 zapísané na LV č. XXXX k.ú. L. patria do dedičstva po neb. R. M.,
nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom L. č. XXX, ktorý zomrel XX.X.XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že
žalovaná v 1/ rade je na LV č. XXXX, XXXX zapísaná ako výlučný vlastník ana LV č XXXX ako
podielový spoluvlastník nehnuteľností, vlastníctvo nadobudla titulom osvedčenia vyhlásenia o vydržaní

297/2011 zo dňa 30.9.2011. Žalovaná v 1/ rade je jeho sestrou, žalovaní v 2/ až 5/ rade sú dedičmi
po jeho zomrelom bratovi L. M.. Žalovaná nemohla sama získať predmetné nehnuteľností na základe
osvedčenia vyhlsáenia o vydržaní, pretože nehnuteľností vlastnili a užívali ich rodičia. Nehnuteľností sa
nachádzajú pri rodičovskom dome a boli súčasťou hospodárstva a podľa jeho názoru všetci súrodenci
majú mať rovaký právny vzťah k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam. Nehnuteľností získal ich otec
R. M. a matka R. M.ová ešte v 50-tych rokoch neformálnou kúpnou zmluvou od pôvodných vlastníkov,

držali a užívali ich ako svoje vlastníctvo dobromyseľne a nikým nerušene. Premetné nehnuteľností
neboli predmetom dedičského konania po matke žalobcu a žalovanej v 1/ rade R. M.ovej, ktoré bolo
vedenépodsp.zn.1D/193/2005 a1D/80/2012,anipoichotcoviL.M. sp.zn.5D/170/2010a2D54/2012.
Žalobca má za to, že vlastnícke právo vzniklo jeho právnym predchodcom v zmysle §§ 115 a 116 zákona
č. 141/1950 ako aj podľa § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Taktiež má na určení naliehavý právny záujem,
uvedené nehnuteľností nemá majetkoprávne vyporiadané a zápis na LV nevyjadruje skutočný právny

stav.2. Žalobca ako dôkazy doložil listinny a to: výpisy z listov vlastníctva k.ú. L. č. XXXX, XXXX,XXXX,
katastrálnumatu,Osvedčeniaodedičstve sp.zn. 1D/80/2012,1D/193/2005,5D/170/2010,2D/54/2012.
3. Súd poučil strany sporu o ich procesných právach a povinnostiach, žalovaným doručil žalobu s

prílohami.
4. Žalovaná v 1/ rade v písomnom vyjadrení doručeném súdu dňa 18.7.2016 navrhla žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť uviedla, že tvrdenia žalobcu že ich rodičia nadobudli vlastnícke právo k
nehnuteľnostiamvydržanímaževčaseichsmrtibolivlastníkmipedmetnýchnehnuteľnostísanezakladá
na pravde. Rodičia ešte počas svojho života rozdelili svoj majetok medzi nich súrodencov a to tým

spôsobom, že nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania ako aj ďalšie tvoriace celý hospodársky dvor
pri rodinnom dome súp. č. XXX, jej rodičia ešte za života darovali neformálnou zmluvou a tieto ona
v dobrej viere ako výlučný vlastník užívala už počas života rodičov. Žalobca odišiel z obce L. v roku
1980 a od tej doby sa vôbec nezaujímal o dianie v obci, ona sa o rodičov a nehnuteľnosti starala
sama, nakoľko rodičia už hruba od roku 2000 boli odkázaní pre zlí zdravotní stav na jej pomoc a
každodennú opateru. Na základe vedeného po smrti rodičov cestou osvedčenia vyhlásenia o vydržaní

po splnení zákonných podmienok nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Žalobca po zistení, že
je vlastníčkou nehnuteľnosti sa všemožne snaží získať spoluvastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach
a to za každú cenu aj za cenu rozvrátenia rodinných vzťahov so svojimi súrodencami a ich deťmi. Ďalej
poukázala na skutočnosť, že žalobca v návrhu tvrdí, že nehnuteľností, ktoré sú predmetom súdneho
spour užívali a vlastnili ich rodičia,no v žalobnom návrhu je žalovaný len otec, ak žalobca tvrdí, že rodičia

tieto nehnuteľnosti užívali spoločne mali patriť do dedičstva po oboch. Žalovaná v 1/ rade k vyjadreniu
pripojila odpis Notárskyh zápisníc sp. zn. N19/2012 a N 297/2011.
5. Žalovaní v 2/ a 5/ rade v písomnom vyjadrení k žalobe z 23.5.2017 uviedli, že k samotnej dĺžke
užívania sporných nehnuteľnosti rodičmi žalobcu a žalovanej v 1/ rade sa nevedia vyjadriť, keďže žili v
Kežmarku, ale rodičov dochovala žalovaná v 1/ rade, v starobe im pomáhala. Všetko čo za života vlastnil

R. M. bolo predmetom dedičského konania, bolo riadne rozdelené medzi dedičov. Nikdy sa nezaujímali
o to či v čase smrti mali rodičia žalobcu a žalovanej v 1/ rade majetkoprávne vysporiadané a s celou
touto vecou nechcú mať nič spoločne. Jediná osoba, ktorá sa starala o neb. R.a M.a bola žalovaná v
1/ rade a jedine ona sa vie objektívne vyjadriť k užívaniu žalovaných nehnuteľností v posledných rokoch
života R.a M.a.

6. Vyjadrenie žalovaných v 3/ a 4/ rade zo dňa 4.1.2018 sa zhoduje s vyjadrením žalovaných v 2/ a
5/ rade.

7. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 4.10.2016 poprel aby rodičia za svojho života rozdelili majetok.

Poručiteľ R. M. dom, niektoré hospodárske budovy a pozemky užíval minimálne od roku 1940
čoho dôkazom je Obecné svedectvo z 28.1.1955 (mpč. 388, 384 a 392). Otec aktívne hospodáril na
predmetných nehnuteľnostiach a preto nemôže byť pravdivé tvrdenie žalovanej, že nehnuteľností užíva
od roku 1980, čoho dôkazom je list žalovanej z 29.6.2009 že otec stále niečo robí a stará sa o kravu.
Svojho práva sa domáhal súdnou cestou už v roku 2013, žalobu po vzájomnej dohode zobral späť. Mali

uzatvoriť Dohodu o urovaní na základe ktorej nehnuteľnosti vo výmere 175 m2 prevedie na žalobcu,
dohodu podpísala žalovaná dňa 12.8.2014 avšak darovaciu zmluvu už odmietal podpísať. K replike
pripojil listiny: list z 29.6.2009, Darovaciu zmluvu (nepodpísanú), Dohodu o urovnaní z 10.5.2014,
geometrický plán č. 303/2002, Darujúcu zmluvu - Obecné svedectvo, Uznesenie čd 79/47.

8. Žalovaná v1/rade vduplikedoručenejsúdudňa 25.10.2016 uviedla,želistinypredloženéžalobcom
nepreukazujú skutočnosť že právny predchodca žalobcu a žalovanej v 1/ rade v čase úmrtia vlastnil
nehnuteľností, ktoré sú predmetom súdneho sporu. Listiny zo dňa 28.1.1955 a uznesenie z 7.2.1947
preukazujú, že R. M. vlastnil iba nehnuteľností zapísané v pozemkovej knihe č. 206 ako mpč. 388, 384
a 392, ktoré boli predmetom dedičského konania a v súčasnosti ide o parcely reg. E číslo 657/2 na

LV XXXX, č. XXX na LV XXXX a XXX na LV XXXX v k.ú. L.. Žalovaná v 1/ rade ďalej zdôraznila, že
nehnuteľnosti ktoré sú predmetom súdneho sporu ešte za života R.a M.a boli prevedené. K dohode o
urovnaní uviedla, že táto jej bola vysvetlená ako dohoda o urovnaní záväzkov za náklady spojené s
pohrebom R.a M.a. Až následne po oboznámení sa so znením darovacej zmluvy pochopila čo vlastne
celá dohoda o urovnaní mala znamenať a preto ju nepodpísala. K duplike pripojila LV k.ú. L. č. XXXX,

XXXX, XXXX.

9. V písomnom podaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 12.4.2018 žalobca poukázal na nezrovnalosti
na GO plán č 303/2002 z 5.8.2002, ktorý bol vyhotovený za života rodičov a GO plán č. 41/2011 zodňa 12.9.2011, ktorý bol podkladom pre osvedčenie o vydržaní ako aj na rozsudok OS Stará Ľubovňa
sp. zn. 3C/188/76 z 7.9.1977. Podľa vyššie uvedených GO plánov pozemok KN-E č. 660 o výmere
44 m2 vznikol odčlenením od pozemku mpč. 388, pozemok KN-E č. 662 o výmere 657 m2 vznikol z

pozemku mpč. 384. Pozemok KN-E č. XXX/X o výmere 83 m2 vznikol z pozemku mpč. 393 a KN-E č.
658 o výmere 97 m2 z pozemku mpč. 391. K podaniu pripojil rozsudok sp.zn. 3C/188/76, snímok z
pozemkovej mapy, GO plán č. 41/2011, 303/2002, potvrdenie obce z 20.11.1985, vpis z pozemkovej
knihy záp. č. 1596.
10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach na podanej žalobe trval, poprel aby rodičia za svojho

života predmet sporu darovali žalovanej uviedol, že nehnuteľností na LV XXXX nadobudol poručiteľ v
40rokochminuléhostoročiaodrodinyT.,ktorív40rokochodišlidoKanady,právnymtitulomjevydržanie.
Pokiaľ ide e o parcely na LV XXXX. a XXXX tie poručiteľ nadobudol súdnym rozhodnutím. Poukázal
na nejasnosti, resp. nezrovnalosti v zrovnávacich zostavách, ktoré nekorešpondujú parcely reg. „E“ s
mpč. parcelami. Napriek tomu, že na odstránenie týchto nezrovnalosti navrhli znalecké dokazovanie,
žalobcu preddavok na trovy dôkazu nezložil, pretože vzhľadom na hodnotu pozemkou by to pre neho

nebolo ekonomické.
11. Právny zástupca žalovaných žalobu považoval za nedôvodnú. Nehnuteľností nadobudnuté súdnym
rozhodnutím 3C/188/76 boli predmetom dedičského konania po poručiteľovi. Zdôraznil, že žalovaná v
1/ rade nadobudla nehnuteľností v roku 2003 za života právnych predchodcov žalobcu a žalovanej v
1/ rade.

12. Právny zástupca žalovanej v 1/rade v záverečnom návrhu navrhol žalobu zamietnuť, zdôraznil, že
nebolo preukázané, aby poručiteľ ku dňu smrti vlastnil nehnuteľností, ktoré sú predmetom súdneho
sporu. V čase smrti poručiteľa výlučnou vlastníčkou bola žalovaná v 1/ rade. Z osvedčenia vyplýva, že
vlastnícke právo žalovanej v 1/ rade rešpektovali aj osôb, ktoré boli evidované v tom čase ako vlastníci
nehnuteľností, žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

13. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu,
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu na základe čoho ustálil tento
skutkový stav:

14. Strany sporu sú príbuznými - žalobca a žalovaná v 1/ rade sú súrodenci, žalovaní v 2/ až 5/ rade
sú právní nástupcovia po nebohom bratovi žalobcu a žalovanej v 1/ rade. Poručiteľ, R. M., zomrel dňa
19.4.2010 bol otcom žalobcu, žalovanej v 1/ rade a otcom právneho predchodcu žalovaných v 2/ až 5/
rade (svokrom žalovanej v 2/ rade a starým otcom žalovaných v 3/ až 5/ rade).

15. Poručiteľ R. M. nebol v katastri nehnuteľnosti vedený ani ako vlastník ani spoluvlastník sporných
nehnuteľností (parciel KN-E č. 660 zapísanej na LV XXXX, KN-E č. 657/2 a 658 zapísaných na LV
XXXX a KN-E 662 zapísaných na LV XXXX k.ú. L.) a tieto parcely neboli predmetom dedičských konaní
po neb. R. M., vedených tunajším súdom pod sp. zn. 5D/170/2010 a 2D/54/2012. Rovnako predmetné
nehnuteľností neboli predmetom dedičského konania po jeho manželke R. M.ovej zomrelej 3.4.2005, čo

vyplýva z dedičských rozhodnutí 1D/80/2005 a 1D 193/2005.

16. Žalovaná v 1/ rade je evidovaná na LV č. XXXX k.ú. L., parcela reg. „E“ 622 o výmere 657 m2 -
zastavané plochy a nádvoria pod B6 v podiele 4/10, titulom nadobudnutia Osvedčenie vyhlásenia o
vydržaní N 297/2011 z 30.9.2011. Na LV č. XXXX k.ú. L., parcely reg. „E“ č. XXX/X o výmere 83 m2 -

zastavané plochy a nádvoria, č. 658 o výmere 97 m2 - zastavané plochy a nádvoria pod B13 v podiele
1/1, titulom nadobudnutia Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní N 297/2011 z 30.9.2011 a N 19/2012 zo
dňa 13.1.2012. Na LV č. XXXX k.ú. L., parcely reg. „E“ č. 660 o výmere 44 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, pod B5 v podiele 1/1, titulom nadobudnutia Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní N 297/2011
z 30.9.2011.

17. Z Notárskej zápisnice N 19/2012 zo dňa 13.1.2012 vyplýva, že žalovaná v 1/ rade pred notárom
vyhlásila, že je podielovou spoluvlastníčkou v k.ú. L. na LV č. XXXX s podielom pod B1 V. L. v 1/20 a
pod B2 U. R. v 1/20. Svoje vlastnícke právo odvodzuje z titulu prevodu, realizovaného v roku 1980, od
tejto doby predmetné nehnuteľností užíva v celosti ako svoje vlastníctvo nesporne a dobromyseľne s

tým, že vlastnícke právo nadobudla najneskôr 1.1.1991.

18. Z Notárskej zápisnice N 297/2011 zo dňa 30.9.2011 vyplýva, že žalovaná v 1/ rade pred notárom
vyhlásila, že je vlastníčkou tam špecifikovaných nehnuteľností, svoje vlastnícke právo odvodzuje z tituluprevodu realizovaného v roku 1982 od jej právnych predchodcov a to R.a M.a a R. M.ovej s tým, že
jej právny predchodcovia predmetné nehnuteľnosti nadobudli najneskôr v roku 1952 od osôb, ktorým
svedčí posledný zápis v katastri nehnuteľností. Od tejto doby predmetné nehnuteľností užíva v celosti

ako svoje vlastné nesporne a dobromyseľne s tým, že vlastnícke právo vydržala nadobudla najneskôr
1.1.2003.

19. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe predmetné nehnuteľnosti užívali ich rodičia, tvorili ich hospodársky
dvor, získali ich otec R. M. a matka R. M.ová ešte v 50-tých rokoch neformálnou kúpnou zmluvou

od pôvodných vlastníkov, ktorí boli vedení na PKV 204, 207 a 1556, tieto pozemky držali ako vlastné
dobromyseľné a nikým nerušene.

20. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní poručiteľ (R. M.) predmet sporu
získal v 40 rokoch minulého storočia od rodiny T., ktorí v 40 rokoch odišli do Kanady, právnym titulom
je vydržanie a to vo vzťahu k parcel na LV č. XXXX, parcely na LV XXXX a XXXX poručiteľ nadobudol

súdnym rozhodnutím.

21. Žalobca na pojednávaní tvrdil, že sporné nehnuteľností tvoria súčasť hospodárstva, najprv ich
užívala jeho babka K. M.ová, ktorá zomrela v roku 1968, vyporiadal ich jeho otec (poručiteľ), to prešlo
dedičským konaním. To čo žaluje vlastnila jeho babka, predmet sporu získal jeho otec (poručiteľ) od

nej. Jeho rodičia užívali predmet sporu najneskôr od roku 1968 (od smrti babky) do svojej smrti matka
zomrela v roku 2005 a otec v roku 2010. Poprel aby rodičia svoje vlastníctvo za života previedli na
žalovanú v 1/ rade. Po smrti babky jeho otec ešte mal skupovať podiely napr. od T. U. a jeho sestry.

22. Zo správy, ktorú ktoré predložil Okresný úrad, katastrálny odbor v Starej Ľubovni vyplýva, že

rozsudok OS Stará Ľubovňa sp. zn. 3C/188/76 bol zapísaný v katastri nehnuteľnosti pod pol. Vz.
16/78 (viď LV č. 653). Zo zrovnávacích zostav parciel k.ú. L. vyplýva, že parcele evidovanej na LV
XXXX parcela č. 662 zodpovedá mpč. 382 PKV 204, parcele evidovanej na LV XXXX parcela č. 658
zodpovedá mpč. 391 PKV 207, parcele na LV XXXX číslo 660 zodpovedá mpč 389 PKV 1556 a parcele
na LV XXXX číslo XXX/X zodpovedá mpč. 393 PKV 1556. Parcelám, ktoré boli predmetom súdneho

sporu sp. zn. 3C 188/76 a to č. XXX zodpovedá parcela mpč. 388 PKV 2829, parcele 657/2 zodpovedá
mpč. 392 PKV 2829 a parcele 666/1 zodpovedá mpč 384 PKV 2829

23. Darujúca zmluva z 25.1.1955 (čl. 68 spisu) sa týka PKV 2829 parciel mpč. 388, 384, 392. Uznesenie
Čd. 79/47 z 7.2.1947 (čl. 69 spisu) sa týka mpč. 388, 384 a 392 PKV 2829.

24. Z rozsudku tunajšieho súdu (čl. 125 - spisu) sp. zn. 3C/188/75 zo dňa (deň nečitateľný) september
1977 mal súd preukázané, že žalobca R. M. a R. M.ová obidvaja bytom v L. č. XXX sú výlučnými
vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v pozemkovej knihe k.ú L. v zápisnici
č. XXXX, mpč. XXX, XXX a XXX v celosti.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

25. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá
fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho

majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.

26. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

27. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

28. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.29. Podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) Žalobou
možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

30. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.

31. Podľa § 211 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) ak sa objaví po
právoplatnostiuznesenia,ktorým sakonanieodedičstveskončilo,ďalšíporučiteľovmajetok,prípadneaj
dlh,súdnanávrhvykonáotomtomajetkudodatočnékonanieodedičstve.Aksaobjavíibadlhporučiteľa,
dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.

32. Podľa § 129 ods. 1 Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

33. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.

34. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou

zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

35. Podľa § 133 ods. 2 Obč. zák. ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon

neustanovuje inak.

36. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

37. Podľa § 145 ods. 2 Obč. zák. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a
povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

38.Podľa§148ods.1Obč.zák.zánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvomanželov.

39. Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150.

40. Podľa § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

41. Podľa § 868 Obč. zák. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj
právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

42. Podľa § 872 ods. 6 Obč. zák. ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona,

kdenazákladedoterajšíchpredpisovbolomožnénadobudnúťlenprávonauzavretiedohodyoosobnom
užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal
pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

43. Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Stredný Občiansky zákonník (ďalej len SOZ) vydržaním možno

nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.44. Podľa § 116 ods. 1, 2 SOZ vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene
(§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto
nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

45. Podľa § 145 ods. 1 SOZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu
vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

46. Podľa § 143 zák. č. 40/1964 Z.z. účinného od 1.4.1964 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov

je všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy
slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.

47. Podľa § 500 ods. 1 zák. č. 40/1964 Z.z. účinného od 1.4.1964 majetkové spoločenstvá medzi
manželmi vzniknuté podľa predošlých predpisov zanikajú 1. aprílom 1964. Týmto dňom vznikne

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k všetkému, čo podľa tohto zákona do ich bezpodielového
spoluvlastníctva patrí.

48. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) ďalej len KZ údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,

ak sa nepreukáže opak.

49. Podľa § 70 ods. 2 KZ údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,
geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,

alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje
o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra„E“.

Právne posúdenie vecí:

50. Predmetom konania je určenie, že nehnuteľností špecifikované v žalobcom návrhu patria do
dedičstva po neb. R. M. (otcovi žalobcu a žalovanej v 1/rade).

51. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na predmetnej

určovacej žalobe podľa Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016. V zmysle citovaného
zákonného ustanovenia § 137 písm. c/ C.s.p. možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu
právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na
určení práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný
v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto

určenia bolo neisté.

52. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide o prípady v ktorých sa určením, či tu právo je či nie je,

vytvorený pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Naliehavý právny
záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením
otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho
práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu, záver súdu o (ne)existencií naliehavého právneho záujmu
žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom

ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať iné konanie.

53. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný
a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba

nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci
(otázkou aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).54. Žalobca ako pán sporu (dominus litis) príslušnou žalobou zároveň určuje medze, v rámci ktorých
súd mal poskytnúť ochranu jej právam a právam chráneným záujmom.

55. Žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnili tým, že zápis na listoch vlastníctva v
katastri nehnuteľnosti nevyjadruje skutočný stav.

56. Súd má za to, že pokiaľ je sporné, kto je vlastníkom určitej nehnuteľností, resp. spoluvlastníckeho
podielu, tento spor musí rozhodnúť súd v civilnom sporovom konaní, pretože až na základe rozhodnutia

súdu môže byť pôvodne sporný údaj v katastri nehnuteľností zmenený, preto podaná žaloba na
určenie vlastníckeho práva je tak jediným možným postupom ako dosiahnuť zmenu zápisu v katastri
nehnuteľností. Teda žalobcovia majú naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe a v tom
zmysle sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu.

57. Vzhľadom na predmet konania súd musel riešiť otázku či poručiteľ - R. M. bol v čase smrti

vlastníkom nehnuteľností, t.j. parciel KN-E“ č. 660 ( na LV XXXX), č. XXX/X a č. XXX (na LV č.
XXXX) a 1 spoluvlastníckeho podielu č. 662 (na LV č. XXXX), keďže je to nevyhnutným predpokladom
vyhovenia žalobnému návrhu, teda súd skúmal, či došlo k naplneniu hmotnoprávnych predpokladov
nadobudnutia vlastníckeho práva v danom prípade vydržaním, keďže R. M. nikdy nebol v katastri
nehnuteľností evidovaný ako vlastník, resp. spoluvlastník.

58.Súdnapraxakceptuježaloby,ktorýmisadedičdomáhaurčenia,žetá-ktorávecpatrídodedičstvapo
poručiteľovi,pričomvkonaníotakýchtožalobáchideoposúdeniečiporučiteľbolvčasesmrti vlastníkom
veci. Požadované určenie sa tu vyžaduje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto
dní, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. V prípade, že súd žalobe požadujúcej určenie vyhovie, a

vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o
dedičstve, že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci.

59. Vlastnícke právo k veci možno v zmysle platných právnych predpisov nadobudnúť viacerými
spôsobmi, a to kúpou, darom, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo

na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ustanovenie § 132 Občianskeho zákonníka
predstavuje všeobecné ustanovenie o nadobúdaní subjektívneho vlastníckeho práva jednotlivými
spôsobmi.

60. Vlastnícke právo sa nadobúda buď od skoršieho vlastníka prevodom alebo prechodom, kde ide

o nadobudnutie odvodené (derivatívne), alebo sa nadobúda pôvodným (originálnym) spôsobom k
novo vzniknutej veci, ktorá doteraz nikomu nepatrila. Pri pôvodnom nadobúdaní vlastníckeho práva sa
rozlišuje nadobúdanie: a) medzi živými a to na základe zmluvy, rozhodnutia štátneho orgánu alebo iných
skutočností ustanovených zákonom, najmä vydržaním (§ 134 Obč. zák.), spracovaním cudzej veci (§
135b Obč. zák.), nálezom (§ 135 Obč. zák.), prírastkami (§ 135a) a b) Obč. zák.) pre prípad smrti a to

dedením (§ 460 a nasl. Obč. zák.).

61. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva, ku ktorému dochádza v prípade
splnenia zákonom určených podmienok priamo zo zákona; nevyžaduje sa ktorému dochádza v prípade
splnenia zákonom určených podmienok priamo zo zákona; nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho

orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené súčasne
tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b)
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
ustanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ

je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých
vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,

stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba
vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si
určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonoka z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré
budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký
oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie,

ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na
rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny
dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného
katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho
vnútornépresvedčenie,žesastalvlastníkomveci,dostatočneopodstatňuje(rozsudokNajvyššiehosúdu

SR sp. zn. 5 Cdo 260/2008 zo dňa 10. decembra 2008).

62. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že žalobca na ktorom je dôkazné bremeno,
nepreukázal, že jeho právny predchodca R. M. bol v čase smrti t.j. k 19.4.2010 vlastníkom, resp.
spoluvlastníkom sporných nehnuteľností. Žalobca nepreukázali základné predpoklady nadobudnutia
vlastníckeho vydržaním, nepreukázal právny titul na základe ktorého by mal jeho právny predchodca

vstúpiť do oprávnenej držby. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozporuplné tvrdenia samotného
žalobcu. V žalobe tvrdí, že sporné nehnuteľností mali nadobudnúť obaja rodičia, tak otec R. M., ako
aj matka R. M.ová v 50-tých rokoch neformálnou zmluvou od pôvodných vlastníkov, ktorí boli vedení
na PKV 204, 207, 1556 no nekonkretizuje od ktorého z pozemkových spoluvlastníkov, kedy, za akých
okolností. Naviac žiada určiť, že nehnuteľností majú patriť do dedičstva len po neb. jeho otcovi R. M.

( no v žalobe tvrdí, že ich nadobudli spoločne s matkou). Na pojednávaniach prostredníctvom právneho
zástupcu žalobca tvrdil, že časť sporných nehnuteľností mal získať otec žalobcu v 40 rokoch minulého
storočia od rodiny T., ktorý odišli do Kanady a časť súdnym rozhodnutím sp. zn. 3C/188/1976. Žalobca
vo svojom výsluchu uviedol, že sporné nehnuteľností vlastnila jeho babka K. M.ová, ktorá zomrela v
roku XXXX, po jej smrti nehnuteľnosti prešli na jeho otca a matku, jeho rodičia sporné nehnuteľnosti

užívali od roku XXXX do času svojej smrti, matka do roku 2005 a otec do roku 2010.

63. Žalobca ďalej tvrdil, že identifikácia parciel zo stavu mpč. na stav reg „E“ a opačne nie je zo strany
katastrálneho odboru vykonaná správne a tvrdil, že súdne rozhodnutie sp. zn. 3C/188/1976 nebolo v
katastri nehnuteľnosti zapísané. K tomu súd uvádza, že z vyjadrenia správy katastra mal preukázané, že

citované súdne rozhodnutie bolo v katastri nehnuteľností zapísane. K tvrdeniam ohľadne nezrovnalosti
v identifikácií parciel súd uvádza, že tieto tvrdenia žalobca nepreukázal. Žalobca za tým účelom navrhol
vykonanie dokazovania, avšak preddavok na trovy dôkazu nezložil, preto súd znalecké dokazovanie
nevykonal, čo má za následok neunesenie dôkazného bremena žalobcom na skutočnosť, ktorú tvrdí.

64. Ďalej nebolo preukázané tvrdenie, žalobcu, že rodičia nedarovali časť sporných nehnuteľností za
života žalovanej v 1/ rade, tak ako je to konštatované v Notárskej zápisnici N 297/2011. Žalobca túto
skutočnosť okrem svojho tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. Ostatní žalovaní darovanie medzi
žalovanou v 2/ rade a jej rodičmi nepopreli, no potvrdili, že starostlivosť o rodičoch bola na pleciach
žalovanej v 1/ rade, ktorá jediná im v starobe poskytovala pomoc a dochovala ich smrtí.

65. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo
skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je
strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne plnila svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom sa
rozumie zodpovednosť strany, za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných

dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia
základného práva na súdnu ochranu, aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy,
a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základe pre svoje rozhodnutie. V danom prípade
musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad / neúspech v konaní/ pričíta tej strane, na
ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za

preukázanie skutočností významných z hľadísk hmotného práva.

66. Z dôkazov produkovaných žalobcom súd nemal preukázané, aby jeho právny predchodca - otec,
R. M., bol v čase smrti vlastníkom, resp. spoluvlastníkom sporných nehnuteľnosti, preto žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

67. Pokiaľ ide listiny - Darujúca zmluva a Uznesenie sp. zn. Čd. 79/47, tieto sa týkajú mpč. parciel
XXX, XXX a XXX a pravdepodobne boli podkladom pre súdne rozhodnutie sp. zn. 3C 188/76 na základe
ktorého rodičia žalobcu nadobudli vlastnícke právo k týmto mpč. parcelám. Nehnuteľností, ktoré rodičiažalobcu a žalovanej v 1/rade nadobudli na základe citovaného súdneho rozhodnutia boli po ich smrti
predmetom dedičských konaní.

68. Súd má za to, že žalobca na ktorom je dôkazné bremeno, nepreukázal súdu skutočnosť, že
poručiteľ R. M. bol v čase smrti vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho sporu a nie
je právny dôvod na vyslovenie, že tieto nehnuteľnosť patria do jeho dedičstva, preto súd žalobu v
celom rozsahu zamietol.

Trovy konania

69. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

70. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

71. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

73. Žalovaní mali mal plný úspech vo vecí, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % od neúspešného žalobcu s tým, že výšku trov konania určí vyšší súdny úradník tunajšieho súdu
po právoplatnosti veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360
ods. 1, 2 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.