Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, November 28, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119211926
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7119211926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.DrahomíryBrixiovejačlenovsenátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr.
Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, proti
žalovanému: Sinnai s.r.o., 072 17 Malé Raškovce 3, IČO: 46 591 311, zastúpenému JUDr. Matúšom
Lemešom, advokátom, Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 42 241 740, o zaplatenie 503,17 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 26Cb/85/2019-128 zo
dňa 18. septembra 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cb/85/2019-146 zo dňa 18. novembra

2020, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 26Cb/85/2019-128 zo dňa 18. septembra
2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cb/85/2019-146 zo dňa 18. novembra 2020.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu
503,17 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 4.9.2017 do zaplatenia titulom nároku na pomernú časť
poistného ku dňu, kedy zaniklo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla žalovaného.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu zamietnuť.

Dôvodil, že pred začatím konania žalobou uplatňovaný nárok v mene žalobcu od neho vymáhali
spoločnosti M.B.A. Financie s.r.o. a EOS KSI Slovensko, s.r.o., pričom až do vymáhania pohľadávky
spoločnosťouM.B.A.Financies.r.o.nemalvedomosťopoistnejzmluveč.6591624663,odktorejžalobca
odvodzuje svoj nárok. Argumentoval, že čase jej uzavretia bol konateľom žalovaného U. V., ktorý
popiera, že by poistnú zmluvu so žalobcom uzavrel, odmieta, že podpis na nej by mu patril a nemá
ani vedomosť, že by na uzavretie poistnej zmluvy splnomocnil inú osobu. Keďže vôľu podpísať zmluvu
neprejavil žalovaný, je tento právny úkon ex lege absolútne neplatný. S poukazom na uvedené vyzval

žalobcu, aby ozrejmil, akým spôsobom bola overovaná identita osoby, ktorá mala v mene žalovaného
spornú zmluvu uzavrieť, resp. aby predložil splnomocnenie, ktoré oprávňovalo túto osobu konať v
mene žalovaného. Zároveň namietal, že vyčíslenie nároku žalobcom nezodpovedá zákonu a zmluvným
dojednaniam. Dôvodil, že podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistenízodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené
do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá

dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie
zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Poukázal, že žalobca uvádza, že poistenie za poistné
obdobie sa stalo splatným 3.11.2016, a že žalovaný za prvé poistné obdobie z poistného neuhradil
ani jednu splátku. To znamená, že už prvá splátka poistného nebola uhradená v lehote splatnosti dňa
3.11.2016, od ktorého dňa zároveň začala plynúť lehota pre zánik poistenia. Poistenie podľa § 9 ods. 4

zákona o PZP zaniklo uplynutím jedného mesiaca odo dňa jeho splatnosti, t.j. 3.12.2016. Vzhľadom na
to, že poistiteľ má právo na poistné iba za dobu, po ktorú trvá poistenie, žalobca by mohol mať nárok na
poistné len za obdobie od 3.11.2016 do 3.12.2016 vo výške 49,46 eur.

4. Žalobca považoval za účelové tvrdenie žalovaného, že jeho vtedajší konateľ nemal vedomosť o
uzavretí poistnej zmluvy. Poukázal, že druhá strana poistnej zmluvy je okrem podpisu žalovaného

opatrená aj jeho pečiatkou. Dôvodil, že žalovanému zaslal na adresu jeho sídla aj poistku, pričom
žalovaný vtedy nenamietal, že poistnú zmluvu uzavrel. Ďalej uviedol, že žalovaný nepopiera, že
bol vlastníkom/držiteľom nákladného motorového vozidla zn. DAF FAR XF 105, EČV: MI XXXEA,
ktorého sa malo poistenie týkať. Okrem toho z webovej stránky Slovenskej kancelárie poisťovateľov
vyplýva, že žalovaný nemal v období od 3.11.2016 do 4.9.2017 uzavreté povinné zmluvné poistenie na

predmetné motorové vozidlo u iného poisťovateľa. Ak bol žalovaný vlastníkom/držiteľom tohto vozidla,
bolo jeho povinnosťou mať uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
jeho prevádzkou. V prípade, ak by nemal uzavretú poistnú zmluvu so žalobcom, túto povinnosť by nemal
splnenú. Pokiaľ ide o zánik poistenia uviedol, že ako vyplýva z poistnej zmluvy, začiatok poistenia bol
3.11.2016,ročnépoistnébolo601,80eur(platenéštvrťročne=lehotnépoistné150,45eur).Žalovanýmal

uhrádzať poistné v štvrťročných splátkach po 150,45 eur splatných vždy 3.11., 3.2., 3.5., 3.8 príslušného
kalendárneho roka). Podľa čl. IV ods. 10 Všeobecných poistných podmienok (ďalej len ,,VPP“), ktoré
sa vzťahovali na poistnú zmluvu, v prípade platenia poistného formou štvrťročnej alebo polročnej
splátky poistného zanikne poistenie nezaplatením zostávajúcej časti poistného do jedného mesiaca
od splatnosti poslednej dohodnutej štvrťročnej alebo polročnej splátky poistného v rámci príslušného

poistného obdobia, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik
poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne
uplynutím tejto lehoty. Keďže posledná splátka poistného za prvé (ročné) poistné obdobie bola splatná
dňa 3.8.2017, k zániku poistenia došlo 3.9.2017.

5. Žalovaný dôvodil, že dňa 3.11.2016, kedy mala byť uzavretá poistná zmluva, jeho vtedajší konateľ
AK. podpísal ako fyzická osoba aj ako konateľ spoločnosti TSC s.r.o. splnomocnenia svojmu právnemu
zástupcovi na zastupovanie v konaní na notárskom úrade. Mal za to, že aj laickým porovnaním podpisov
na týchto splnomocneniach a poistnej zmluve je možné dospieť k záveru, že osoba, ktorá podpísala
splnomocnenia, nie je totožná s osobou, ktorá podpísala poistnú zmluvu. Okrem toho poukázal aj

na ďalšie listiny, na ktorých je úradne osvedčený podpis Andrei V. z relevantného časového obdobia
(splnomocnenia zo dňa 23.2.2016 a 6.7.2017, ktoré na notárskych úradoch podpísal U. V. ako konateľ
spoločností Sinnai s.r.o. a Fusion trans s.r.o.). Argumentoval, že porovnanie podpisov aj na týchto
ďalších dokumentoch vedie k záveru, že splnomocnenia a poistnú zmluvu nepodpísala totožná osoba.
Uviedol, že na podporu tohto tvrdenia predkladá čestné vyhlásenie U. V., že spornú poistnú zmluvu

nepodpísal, že podpis na nej nie je jeho podpisom, a že ako konateľ žalovaného nikoho nepoveril a ani
nesplnomocnil na jej uzavretie. Argumentoval tiež, že procesnú obranu neoslabuje ani to, že poistná
zmluva je opatrená jeho pečiatkou. Poukázal, že hlavným predmetom jeho činnosti je autodoprava
a disponuje niekoľkými rovnocennými pečiatkami. Mal za to, že žalobca by mal prijať zodpovednosť
za to, že nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže uzavrel poistnú zmluvu s osobou jemu doposiaľ

neznámou, ktorá nemala oprávnenie konať v mene žalovaného. Žalobca si neoveril identitu osoby, ktorá
podpísala poistnú zmluvu v mene žalovaného, resp. neskúmal, či táto osoba je splnomocnená konať v
menežalovaného.Pokiaľžalobcabudetrvaťnažalobe,odžalovanéhonemožnospravodlivopožadovať,
aby dokazoval, že podpis jeho vtedajšieho konateľa na poistnej zmluve nie je jeho podpisom, t.j. aby
preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. Keďže žalobca inicioval súdne konanie, je na ňom,

aby uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že žalovaný s ním uzavrel poistnú zmluvu. Uviedol, že sa
nebráni znaleckému dokazovaniu znalcom z odboru písmoznalectva a v prípade potreby je pripravený
poskytnúť znalcovi potrebnú súčinnosť. Nakoľko popiera, že by na poistnej zmluve bol podpis jeho
vtedajšieho konateľa (resp. oprávnenej osoby), je na žalobcovi, aby preukázal, že poistnú zmluvu zažalovaného podpísala oprávnená osoba. Tento právny názor o presune dôkazného bremena na žalobcu
oprel aj o závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo
13/2009,podľaktoréhousúkromnýchlistínjetrebarozlišovaťichpravosť,tedaskutočnosť,žesúkromná

listina pochádza od toho, kto je na nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t.j. pravdivosť. Ak vystaviteľ
popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi,
ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.

6. Žalobca argumentoval, že skutočnosť, že podpisy na splnomocneniach predložených žalovaným sa

na prvý (laický) pohľad odlišujú od podpisu poistníka na poistnej zmluve ešte nie je dôkazom, že poistnú
zmluvu nepodpísal konateľ žalovaného. Poukázal na to, že aj podpisy na jednotlivých splnomocneniach
sa na prvý pohľad v určitej miere odlišujú, hoci sú podpísané jednou osobou. S poukazom na uvedené
mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že poistnú zmluvu nepodpísal a ani nenavrhol
vykonanie relevantného dôkazu, ktorý by túto skutočnosť preukázal. Argumentoval, že žalovaný
doposiaľ nerozporoval, že bol v rozhodnom období vlastníkom/držiteľom poisteného vozidla, a že nemal

uzavreté poistné zmluvné poistenie v inej poisťovni. Dôvodil, že ak by žalobca neevidoval poistnú zmluvu
uzavretú so žalovaným, ktorú zaevidoval v registri Slovenskej kancelárie poisťovateľov, žalovanému
by mohla byť udelená pokuta za neuzavretie poistnej zmluvy v zmysle zákona o PZP vo výške 500 -
100.000,- Sk. Bolo teda v záujme žalovaného, aby jeho motorové vozidlo, ktoré používal pri výkone
svojej podnikateľskej činnosti, bolo riadne poistené v zmysle zákona o PZP, a žalobca mu toto poistné

krytie poskytoval. Preto má nárok na poistné za poskytovanie poistnej ochrany v predmetnom období.

7. Žalovaný dôvodil, že miera odlišnosti podpisov na jednotlivých splnomocneniach v komparácii s
podpismi na poistenej zmluve je natoľko markantná, že aj bežný pozorovateľ (laik) musí skonštatovať,
že poistnú zmluvu nepodpísala tá osoba, ktorá podpísala zmieňované splnomocnenia. Pokiaľ ide o

argumentáciu žalobcu, že v rozhodnom čase nebola na motorové vozidlo uzatvorená iná zmluva o
povinnom zmluvnom poistení, túto považoval za právne irelevantnú. Uzavrel, že ak chce žalobca uniesť
dôkaznébremenosvojhotvrdenia,musípreukázať,žepodpisnapoistnúzmluvuzažalovanéhopodpísal
jeho vtedajší konateľ U., prípadne iná žalovaným na to splnomocnená osoba.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 34; 35; 40; 788; 789; 790; 791; 792; 796 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu pojmu právneho úkonu, prejavu vôle a jeho výkladu;
neplatnosti právneho úkonu pre nedostatok formy, pojmu poistnej zmluvy, foriem poistenia, druhov
poistenia,písomnejformyprávnychúkonov,podmienokvznikupoistnejzmluvy,plateniapoistného.Ďalej
podľa §§ 3, 4, 6, 8, 9, 11 zákona o PZP, ktoré obsahujú úpravu povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu,

rozsahu poistenia zodpovednosti, poistnej zmluvy, poistného, zániku poistenia zodpovednosti a práv a
povinností poisťovateľa.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že v čase, kedy mala byť uzavretá sporná poistná zmluva (3.11.2016)
bol jediným konateľom žalovaného Andrei V., ktorý v čestnom prehlásení zo dňa 1.6.2020 uviedol,

že predmetnú zmluvu nepodpísal, podpis na tejto zmluve nie je jeho podpisom, a že nepoveril ani
nesplnomocnil inú osobu na uzavretie poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie poukázal, že laickým
porovnaním podpisu U. V. na splnomocneniach, ktoré žalovaný predložil ako listinné dôkazy s podpisom
poistníka na poistnej zmluve zo dňa 3.11.2016 je možné zistiť, že podpisy na poistnej zmluve sa
nezhodujú s podpismi na splnomocneniach. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žalobca nepreukázal,

že uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu, preto si nemôže uplatňovať nároky z nej.

10. Pokiaľ ide o to, že poistná zmluva bola opatrená pečiatkou žalovaného, súd prvej inštancie dospel
k záveru, že táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje jej uzavretie, nakoľko rozhodujúci je podpis
konateľa (štatutárneho zástupcu). To, že žalovaný nemal k vozidlu v rozhodnom období uzavretú inú

zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla považoval vo
vzťahu k preukázaniu uzavretia poistnej zmluvy za bezpredmetné. Argumentoval, že nakoľko poistnú
zmluvu nepodpísal žalovaný, resp. jeho splnomocnený zástupca, táto nemôže zakladať pre žalovaného
práva a povinnosti z nej vyplývajúce.

11. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepredložil a ani nenavrhol dôkaz na preukázanie toho, kto
mal za žalovaného podpísať poistnú zmluvu, teda kto mal konať v mene žalovaného pri uskutočnení
predmetného právneho úkonu.12. Z dôvodov uvedených v odsekoch 9. až 11 tohto rozsudku dospel súd prvej inštancie k záveru, že
žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalovanému, ktorý mal v
konaníplnýúspechpriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%protineúspešnémužalobcovi
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
356 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

15. Žalobca v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že bol to on, kto nepredložil a
ani nenavrhol dôkaz na preukázanie toho, kto mal za žalovaného podpísať spornú poistnú zmluvu.
Argumentoval, že nemal dôvod preukazovať skutočnosť, že niekto iný ako konateľ žalovaného podpísal
poistnú zmluvu, keď žalovaný relevantným dôkazom nepreukázal, že poistnú zmluvu nepodpísal.

Žalobca dôvodil, že
-predložilpoistnúzmluvu,naktorejsanachádzapodpiskonateľažalovanéhospolusúdajminákladného
motorového vozidla zn. DAF FAR XF 105, EČV: Q. a tiež odtlačok firemnej pečiatky;
- v konaní bolo nesporné, že žalovaný je držiteľom vozidla a vzťahovala sa na neho povinnosť mať
uzavretú poistnú zmluvu v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP;

- bolo preukázané, že v rozhodnom období ako jediný poisťovateľ poskytoval poistné krytie vozidlu, ktoré
žalovaný používal na výkon podnikateľskej činnosti, a že žalovaný nemal uzavreté povinné zmluvné
poistenie u iného poisťovateľa,
- uzavretie poistnej zmluvy bolo nielen v záujme žalovaného, ale bolo jeho zákonnou povinnosťou.

16. Ďalej žalobca uviedol, že napriek uvedeným dôvodom a dôkazom, ktoré predložil, súd prvej
inštancie na základe laického porovnania podpisov konateľa žalovaného na iných dokumentoch a
jedného čestného vyhlásenia konateľa usúdil, že žalobca nepreukázal uzavretie poistnej zmluvy.
Dôkazy predložené žalovaným, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol, považoval žalobca za
nedostatočnévotázkepreukázaniapravostipodpisunapoistnejzmluve.Malzato,ženepravosťpodpisu

mohla byť za takýchto okolností preukázaná jedine znaleckým dokazovaním, ktoré však žalovaný
nenavrhol, čím neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania tvrdenej skutočnosti o tom, že poistnú
zmluvu nepodpísal.

17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa žalobcu vedie k stavu, že počas obdobia 10 mesiacov

poskytoval poistné krytie vozidlu a nemá pritom nárok na poistné od osoby, ktorá s týmto vozidlom
vykonávala podnikateľskú činnosť. S poukazom na ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo, a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, považoval
za nepochopiteľný záver súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu nebola uzavretá poistná zmluva.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažoval v tomto smere ani za náležite a dostatočne odôvodnené.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.
Uviedol, že žalobca v odvolaní neprodukoval žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej
inštancie nevysporiadal v napadanom rozhodnutí. Pokiaľ ide o nesúhlas žalobcu so záverom súdu prvej
inštancie, že žalobca nepredložil ani nenavrhol dôkaz na preukázanie toho, kto mal za žalovaného

podpísať poistnú zmluvu, žalovaný dôvodil, že nemal dôvod preukazovať, že zmluvu podpísal niekto
iný ako jeho konateľ. Poukázal, že jeho obrana je od počiatku konzistentná. Ešte pred začatím tohto
konania popieral uzavretie poistnej zmluvy v komunikácii so spoločnosťami M.B.A. Financie s.r.o.
a EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktoré v mene žalobcu vymáhali žalobou uplatňovaný nárok. Žalobca
teda mohol dôvodne predpokladať, že aj v súdnom konaní bude žalovaný popierať uzavretie poistnej

zmluvy. Žalovaný ďalej poukázal, že v priebehu konania na podporu svojho tvrdenia predložil štyri
splnomocnenia, na ktorých je notárom úradne osvedčený podpis vtedajšieho konateľa Andrei V..
Dôvodil, že aj laickým porovnaním je zrejmé, že tieto podpisy sa diametrálne líšia od podpisu na spornej
poistnej zmluve. Navyše dve z predložených splnomocnení boli konateľom žalovaného podpísanéna notárskom úrade v ten istý deň (3.11.2016), ako mal podľa tvrdenia žalobcu konateľ žalovaného
podpísať poistnú zmluvu. Mal za to, že pokiaľ bol žalobca presvedčený, že podpis na poistnej zmluve
patrí skutočne konateľovi žalovaného, mal navrhnúť dôkaz na podporu svojho tvrdenia - t.j. znalecké

dokazovanie z odboru písmoznalectva. Žalovaný sa znaleckému dokazovaniu nebránil, v tejto súvislosti
dokonca deklaroval, že je pripravený za tým účelom znalcovi poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť.
Žalobca však ostal v konaní pasívny a žiaden dôkaz na podporu svojho tvrdenia nenavrhol. Žalovaný
tiež poukázal na záver uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2010, sp. zn. 4
Cdo 13/2009, že u súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina

pochádza od toho, kto je v nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t.j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera
pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo
skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Uzavrel, že nakoľko
žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že poistnú zmluvu za žalovaného podpísal konateľ
žalovaného, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol.

19. Žalobca odvolaciu repliku nepodal, vyjadrenie žalovaného k odvolaniu spolu s výzvou na vyjadrenie
mu bolo doručené dňa 16.3.2021.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

21. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

22. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Odvolací súd
dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či konanie pred súdom prvej inštancie malo
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

24. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný
argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované

vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Súd prvej
inštancievdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstav.Skutkovézisteniasúduprvejinštanciezodpovedajú
vykonaným dôkazom. Výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s § 191 CSP a
to vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
vyplynuli a neopomenul žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo. Právne

závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Konanie pred súdom prvej
inštancie netrpelo inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

25. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto
odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:
26. Článok 8 Civilného sporového poriadku ukladá stranám sporu povinnosť označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti,

ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo resp. právom chránený záujem. Žalovaný za
predpokladu, že chce byť v spore úspešný, má preukazovať a tvrdiť skutočnosti, ktoré právo žalobcu
vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie
môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Z pravidla, žekaždý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti,
že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti
(negatívnu skutočnosť - čo sa nestalo, čo neexistuje a pod.). Preukazovanie tejto skutočnosti je totiž

objektívne nemožné a v týchto prípadoch dochádza k presunu dôkazného bremena na protistranu.
27. Žalovaný svoju procesnú obranu v spore založil na tvrdení, že so žalobcom poistnú zmluvu
neuzavrel. Dôvodil, že v čase jej údajného uzavretia bol jeho konateľom U. V., ktorý odmietol, že by
poistnú zmluvu so žalobcom uzavrel, poprel, že podpis na nej by mu patril a uviedol, že nemá ani
vedomosť, že by na uzavretie poistnej zmluvy splnomocnil inú osobu. Keďže vôľu podpísať zmluvu

neprejavil, mal za to, že tento právny úkon je ex lege absolútne neplatný. Na podporu svojich tvrdení
žalovaný predložil listinné dôkazy a to čestné vyhlásenie U. V. a splnomocnenia, ktoré Andrei V. podpísal
ako fyzická osoba aj ako konateľ spoločnosti TSC s.r.o. na notárskom úrade zhodou okolností v ten
istý deň, kedy malo dôjsť k uzavretiu spornej zmluvy. Mal za to, že aj laickým porovnaním podpisov
na týchto splnomocneniach a poistnej zmluve je možné dospieť k záveru, že osoba, ktorá podpísala
splnomocnenia, nie je totožná s osobou, ktorá podpísala poistnú zmluvu. Pokiaľ ide o prípadné znalecké

dokazovanie na stotožnenie podpisu osoby, ktorá mala za poistníka zmluvu uzavrieť, deklaroval, že
znalcovi v prípade potreby poskytne potrebnú súčinnosť.

28. Ak sa žalovaný v spore bránil, že so žalobcom poistnú zmluvu neuzavrel, pretože podpis poistníka
na tejto zmluve patrí jemu neznámej osobe, potom dôkazná povinnosť svedčí žalobcovi, že podpis

poistníka na zmluve patrí osobe oprávnenej za žalovaného konať (prípadne k tomuto úkonu žalovaným
splnomocnenej osobe). Bolo teda na žalobcovi, aby uzavretie zmluvy preukázal. Ako správne uviedol
žalovaný,akžalobcadôvodil,žepodpisnapoistnejzmluvepatríkonateľovižalovaného(prípadneosobe,
ktorú k tomuto úkonu žalovaný splnomocnil), mal navrhnúť dôkaz na podporu tohto svojho tvrdenia.
Žalovaný nemal v poukazom na závery týkajúce sa dokazovania negatívnych skutočností uvedené v

odseku 26. tohto rozsudku dôvod preukazovať, že spornú zmluvu podpísal niekto iný ako jeho konateľ.
Odvolací súd pritom poukazuje, že žalovaný sa znaleckému dokazovaniu pokiaľ ide o skúmanie podpisu
poistenéhonebránil.Avšakdôkaznébremenopokiaľišloopreukázanie,žežalovanýakopoistníkuzavrel
so žalobcom spornú zmluvu, bolo na žalobcovi a nie na žalovanom.
29. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP, na základe vyššie uvedených skutočností potvrdil

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie
o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške

trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1

C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).