Uznesenie – Predbežné opatrenia ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 20, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/312/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113210298
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113210298.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov: 1. Ľ. P., A.. XX.X.XXXX, W. Q.
O., O. XXX/X, Y. 2. D. P., H. X., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., O. XXX/X, zastúpenej JUDr. Zuzanou
Kolaríkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Prešovská č. 10, proti žalovaným: 1. Československá
obchodná banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Žižkova 11, adresa na doručovanie P.O.BOX 815 63, 2/

IČO: 36 854 140, 2. DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova 6, IČO: 36 764 281,
3. AZ KAPITAL, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Nová 19, IČO: 46 042 237, zastúpenému Mgr.
Petrom Piatnikom, advokátom so sídlom v Poprade, Nám. Sv. Egídia 29/69, 4. F. L., nar. XX.X.XXXX, so
sídlom v F., U. XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o návrhu žalobkyne v 2. rade o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k.
12C/100/2013-796 zo dňa 2.8.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne v 2.
rade na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zakázal žalovanému v 4.
rade scudziť byt č. 35 na O. J. Č.. X Q. O..

2.V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v
priebehu sporu vo veci samej. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhajú určenia, že dobrovoľná dražba
zo dňa 2.4.2013, vykonaná v priestoroch Notárskeho úradu Mgr. Vojtecha Kavečanského, predmetom
ktorej bol byt č. 35 na 7. poschodí obytného domu O. Č.. X so súpisným č. 866, vchod č. 5, postaveného
na parcele č. 3639, podiel na spoločných priestoroch a spoločných častiach, ako aj spoluvlastnícky
podiel k pozemku ako parcely registra C, parcelné č. 3639-zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v obci O.-T. M., okres O. G., kat. úz. C., zapísané na LV č. XXXXX, je neplatná.
Žalobkyňa v 2. rade podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že má vedomosť o
tom, že žalovaný v 4. rade chce svoju obchodnú spoločnosť Váš dom, Váš byt, s.r.o. dať do likvidácie,
pričompredmetnýbytmábyťužvovlastníctvetejtoobchodnejspoločnosti.Vrámcilikvidáciespoločnosti
bude byt predaný, čím sa spor o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby predmetného bytu stane
bezpredmetným a žalovanému v 4. rade už nebude záležať na súdnom konaní o neplatnosť dražby a

neurčenie vlastníckeho práva k tomuto bytu.

3.Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil podľa ustanovení § 324
ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 CSP, konštatoval, že žalobkyňa, ktorá nariadenie
neodkladného opatrenia navrhla, nepriložila k návrhu žiadne dôkazy, a preto tento návrh ako nedôvodný
zamietol. Poukázal na skutočnosť, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa musí vždy

uviesť aj právny dôvod ohrozeného nároku, prípadne jeho výška a zároveň sa musia ponúknuť dôkazné
prostriedky na osvedčenie ohrozeného nároku. Poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade bol návrhna nariadenie neodkladného opatrenia podaný už v rámci odvolacieho konania, pričom svoje tvrdenia
v tomto návrhu uvedené ničím neosvedčila a nepreukázala. Vôbec nepreukázala, že by predmetný byt
prešieldovlastníctvaspoločnostiVášdom,Vášbyt,s.r.o.,nepreukázalaani,žebytátospoločnosťbolav

likvidácii, alebo, že by bol podaný návrh na jej likvidáciu a ani tú skutočnosť, že by žalovaný v 4. rade mal
záujem predmetný byt scudziť. Súd prvej inštancie dokonca z aktuálneho výpisu obchodného registra
obchodnej spoločnosti Váš dom, Váš byt, s.r.o. zistil, že spoločnosť v likvidácii nie je a z aktuálneho
výpisu katastra nehnuteľnosti LV č. XXXXX pre okres O. G., obec O.-T. M., kat. úz. C. zistil, že vlastníkom
predmetného bytu je stále žalovaný v 4. rade. Ako informatívna poznámka je zapísaný návrh na začatie

súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby (č.k. 12C/100/2013), ale aj poznámka, že je
podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (sp.zn. 24C/164/2016). Súd ďalej citoval
ust. § 228 ods. 2 CSP a § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise
vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam, teda, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu
alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou, pričom to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou

zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Žalobkyňa
v 2. rade v rámci konania o neodkladnom opatrení nepreukázala ani tú skutočnosť, že by žalovaný
mal v úmysle akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetným bytom a súd poukázal aj na to, že ak by
mal úmysel byt scudziť, výrok právoplatného rozsudku o určenie vecného práva k tomuto bytu, ako aj
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby by bol záväzný aj pre nového nadobúdateľa, vzhľadom na

informatívnu poznámku, zapísanú na LV č. XXXXX. Žalobkyňa v 2. rade teda neosvedčila ohrozenie
svojho nároku, a preto bol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

4.V zákonnej lehote proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa v 2. rade z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, písm. d/ a písm. h/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu a

napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila si oslobodenie od
súdnych poplatkov v celom rozsahu v odvolacom konaní z dôvodu, že je nezamestnaná a evidovaná na
úrade práce. Uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
považuje za predčasné. Bolo založené na jednostrannom posúdení súdu, a to subjektívnom, kde súd
prvej inštancie napriek tomu, že nejde o rozhodnutie vo veci samej, robil unáhlené závery. Poukázala

na to, že jej obavy o scudzení predmetného bytu a prípadný ďalší predaj spornej nehnuteľnosti sú
opodstatnené, preto na nariadení neodkladného opatrenia proti žalovanému v 4. rade jednoznačne trvá.
Súd prvej inštancie nepostupoval primerane, keď jednostranné tvrdenie považoval za dôvod zamietnutia
neodkladného opatrenia a mala za to, že tak okresný súd, ako aj teraz už odvolací súd disponuje
dostatočným množstvom dokumentov voči žalovanému v 4. rade, aby zhodnotil stav celého sporu voči

žalobkyni v 2. rade ako vážny. Ustanovenia zákona o nariadení neodkladného opatrenia nevylučujú, aby
súd vyzval aj žalovaného na to, aby sa k tomuto vyjadril ešte pred jeho nariadením, čo v danom prípade
nie je potrebné z hľadiska ochrany žalobkyne. Súd postupoval nesprávne, ak žalobkyni neumožnil sa
k návrhu vyjadriť už pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení. Predložila ďalšie dôkazy, a to dôkaz o
šetrení finančnej správy Slovenskej republiky proti žalovaným v 3. a 4. rade zo dňa 27.1.2017. Uviedla

tiež, že ďalšie dôkazy predloží súdu dodatočne, pretože v súčasnej dobe sa riešia a podnikajú kroky
aj na kriminálnej polícii.

5. Vzhľadom k tomu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdom prvej inštancie
zamietnutý, odvolací súd postupoval podľa § 329 ods. 1 CSP. Zo strany žalovaných nebolo podané v

lehote vyjadrenie k odvolaniu. Žalobca v 1.rade sa vo svojom vyjadrení stotožnil s odvolaním žalobkyne
v 2.rade.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a

oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379, a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Žalobkyňa v 2. rade použila odvolacie dôvody podľa ust. § v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ CSP.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú
tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní zaúčelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo

porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý spravodlivo. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek

pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne
realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP
je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii

práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

8. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Odvolacou
námietkou okrem iných bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nepostupoval primerane, keď

jednostranné tvrdenie považoval za dôvod zamietnutia jej návrhu a že predčasne rozhodol. Odvolací
súd po preskúmaní veci však konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že
by rozhodol predčasne, alebo že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z predložených dôkazov nevyšli
najavo alebo že by nejaké rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými dôkazmi preukázané,
opomenul,alebožebybolvhodnotenídôkazovprítomnýnejakýlogickýrozpor.Nebolozistené,žeby na

skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo že by použité zákonné
ustanovenie nesprávne vyložil. Nebol zistený ani taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý by mal
za následok porušenie práv žalobcu na spravodlivý proces, preto odvolací súd uznesenie napadnuté
odvolaním ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že
vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody uznesenia prvej inštancie, s
ktorýmidôvodmisaajodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujeanatietoodkazuje.Aniďalšieskutočnosti

uvedené v odvolaní, ako aj v početných doplneniach odvolania žalobkyne, došlých už v priebehu
odvolacieho konania, neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia odvolací
súd uvádza:

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. c/ CSP
neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. Predmetom konania vo veci samej je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a v podstate

odvolanie žalobkyne aj s jeho doplneniami v prevažnej väčšine sa týkajú veci smej. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v priebehu konania vo veci samej. Dokazovanie má
v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, t.j. súd na základe
dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Osvedčené
skutočnosti následne spĺňajú požiadavku vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní

vychádza. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej je žalobca povinný osvedčiť
hodnovernosť nároku, pretože zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť ochranu. Právne
pomery, ktoré žiada navrhovateľ neodkladného opatrenia upraviť posudzuje súd vždy v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie (§329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo v
sebe zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť

pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe
odôvodnenia rozhodnutia. Pri osvedčení obavy, že exekúcia bude ohrozená má žalobca k dispozícii
zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých využitie je navyše obmedzené povahou
konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Preto je súd povinný vždy dôsledne hodnotiť, či návrhna nariadenie neodkladného opatrenia je presvedčivý, avšak hlavne pri neodkladných opatreniach,
ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd vyžadovať v tomto štádiu procesu
dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej návrh smeruje, bezprostredný úmysel (vnútorný vzťah

k určitému právnemu následku) je osvedčiteľný len vo výnimočných prípadoch, prípadne s nepomernými
ťažkosťami a to môže mať za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnymi účinkami by nebolo
možné dosiahnuť.

12. Ako je už vyššie uvedené, súd prvej inštancie presvedčivo a správne odôvodnil svoje zamietavé

rozhodnutie, odvolací súd sa s ním plne stotožňuje a v podrobnostiach na neho poukazuje. Odvolací
súd dáva do pozornosti, že princíp subsidiarity, vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP sa aplikuje aj vo vzťahu k
iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá súdna ochrana, medzi ktoré nepochybne
patrí aj vyznačenie katastrálnej poznámky o súdnom konaní, na čo vo svojom rozhodnutí pamätal aj
súd prvej inštancie. Právna teória práve konanie, ktorého predmetom je určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby dáva za príklad (Civilný sporový poriadok, Komentár, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová,

Bajánková, Tomašovič a kol., str. 1089).

13. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).