Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111216339
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7111216339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Bytový podnik mesta Košice,
s.r.o., Košice, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, zast. JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom,
Advokátskakancelária,Košice,Štefánikova40,protižalovanémuG..L.M.,A..XX.X.XXXX,O.,D..A.X,
zast. JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Floriánska 16, o zaplatenie
29.875 eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 36C/341/2011 z 05. 06. 2018 Okresného
súdu Košice

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") rozsudkom I. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 29.875 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 15. 4. 2011 do zaplatenia, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a II. žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd zhrnúc vykonané dokazovanie, v konaní považoval za nesporné, že 9.4.2009 vykonala
nájomkyňa bytu č. XX, U. XX, O. - U. P. osobný vklad finančných prostriedkov v sume 29.875 eur na

účet žalobcu vedený v Dexia banke Slovensko, a.s., pobočka Košice, o čom mu svedčil vkladový lístok
z 9. 4. 2009, ktorú skutočnosť mu potvrdili aj obidve strany sporu. Za nesporné a preukázané považoval,
že 22. 4. 2009 žalovaný vybral v hotovosti z účtu vedeného v Dexia banke Slovensko, a.s., pobočka
Košice 29.875 eur, túto sumu následne v ten istý deň vložil do pokladne žalobcu a následne v ten istý
deň tieto prostriedky z pokladne žalobcu vybral, pričom vklad do pokladne bol vykonaný len účtovne a
finančné prostriedky žalovaný nikdy reálne do pokladne žalobcu neodovzdal. Za preukázané považoval
aj vedenie pohľadávky voči žalovanému v žalovanej sume v účtovníctve žalobcu, čo mu vyplynulo z

listinných dôkazov doložených samotným žalobcom. Ostatné tvrdenia strán sporu súdu zostali sporné
a jeho úlohou bolo najprv sa vyporiadať s námietkami žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu na podanie žaloby a so vznesenou námietkou premlčania. Súd, vychádzajúc z §
135a ods. 1, 3, § 373, § 378, § 379, § 387 ods. 1, 2, § 391 ods. 1, § 397, § 398, § 566 ods. 1,
2, § 567 ods. 1, 2, 3 Obch. zák. (ich znenie citoval), k námietke žalovaného o nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu uviedol, že žalobca sa svojho právneho nároku podanou žalobou voči žalovanému
ako bývalému konateľovi žalobcu domáhal titulom náhrady škody v zmysle § 135a ods. 1, 2 Obch.

zák., ktoré ust. ukladajú povinnosť konateľovi nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla v dôsledku jeho
porušenia povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti
a všetkých jej spoločníkov s tým, že nesmie uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Žalovaný zastával názor, že aktívnelegitimovaným na podanie žaloby, ak vôbec, by bolo Mesto Košice, pretože Mesto Košice je vlastníkom
bytov a jemu patrí pri prenajímaní bytov právo na nájom z týchto bytov a žalobca je iba správcom
nájomného. Žalovaný poukázal na zmluvu o výkone správy uzavretú medzi Mestom Košice a žalobcom

na čl. I. bod 2, z ktorého vyplýva, že žalobca je ako správca poverený konať v mene Mesta Košice a
na účet Mesta Košice a predpisovať a vyberať nájom v zákonom stanovenej výške, že nájomné ako
také nikdy nepatrilo žalobcovi, že disponovať s nájomným mohol žalobca len s písomným súhlasom
vlastníka - Mestom Košice, že ak príčinnou súvislosťou vzniku škody je neuhradené nájomné (výber už
uhradeného nájomného), že žalobcom môže a musí byť len ten, komu toto právo na nájomné patrí a

tým je Mesto Košice. Žalovaný tiež poukázal na to, že Mesto Košice je jediným spoločníkom žalobcu. S
touto námietkou sa súd nestotožnil, majúc za to, že žalobca je aktívne legitimovaným v tomto konaní, že
škoda bola spôsobená priamo žalobcovi konaním žalovaného ako bývalého konateľa žalobcu a jedine
žalobca ako obchodná spoločnosť a nie Mesto Košice ako jediný spoločník, má právo sa v zmysle §
135a Obch. zák. domáhať náhrady škody voči konateľovi, voči bývalému konateľovi, t. j. žalovanému.
Zdôraznil, že v prípade porušenia záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať

splnenie záväzkovej povinnosti, že v prípade náhrady škody z porušenia mimozáväzkovej zákonom
ustanovenej povinnosti môže byť oprávnenou osobou len ten, voči komu sa škodca dopustil porušenia
tejto povinnosti a, že rozsah protiprávnosti ako základný predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy
určitým spôsobom lokalizovaný k určitým osobám. Námietku premlčania súd právne posúdil podľa §
387 až § 408 Obch. zák., ktorý zakotvuje 4 ročnú premlčaciu lehotu, ktorá v prejednávanom prípade

začala plynúť dňom 23. 4. 2009, t. j. dňom, kedy žalobca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, t.j.
nasledujúci deň potom, čo zo strany žalovaného došlo k výberu žalovanej sumy z účtu žalobcu, pričom
22. 4. 2009 mal žalobca vedomosť o škode a vedomosť o osobe povinnej na jej náhradu. 4 - ročná
lehota na podanie žaloby by uplynula dňom 22. 4. 2013 a keďže žaloba bola podaná 15. 6. 2011, z
uvedeného súdu vyplynulo, že žalobcom uplatňovaný nárok žalobou nie je premlčaný. Súd následne po

vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Mal za nesporné, že v r. 2009
žalovaný bol konateľom žalobcu a ako konateľ mal pri vykonávaní svojej funkcie viaceré povinnosti a
pri ich porušení môže vzniknúť škoda. Mal za nesporné, že žalovaný v r. 2009 bol konateľom žalobcu a
ktorý mal so žalobcom uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa podľa § 66 ods. 3 a § 261 ods. 3
Obch. zák., že žalovaný mal so žalobcom uzatvorený aj pracovný pomer, na základe pracovnej zmluvy

z 31.12.2008 (čl. 456 ) s dňom nástupu do práce od 1.1.2009, že bol zaradený do funkcie riaditeľa
spoločnosti s vymedzeným druhom práce - komplexné riadenie a koordinácia spoločnosti vo všetkých
jej činnostiach a ako zamestnanec sa zaviazal vykonávať práce dohodnuté v pracovnej zmluve, podľa
pokynov zamestnávateľa osobne a riadne, v opačnom prípade zodpovedá za škodu, ktorá porušením
jeho povinnosti zamestnávateľovi vznikne. V spore mu nebola sporná skutočnosť o založení spoločnosti

s ručením obmedzeným na základe zakladateľskej listiny, kde jediným spoločníkom žalobcu - Bytový
podnik Mesta Košice, s.r.o. je Mesto Košice, čo vyplýva zo zakladateľskej listiny z 12. 11. 2008. Zo
zmluvy o výkone správy majetku Mesta Košice č. 1336/2008 (č.l. 120) uzavretej medzi Mestom Košice
ako vlastníkom a žalobcom ako správcom (ešte nie s.r.o. - pozn. súdu) z 1.12.2008 mu vyplynulo,
že žalobca je správcom obecného majetku a Mesto Košice ako vlastník žalobcu ako správcu poverilo

konať v jeho mene a na jeho účet pri predpise a výbere nájomného a povinnosťou správcu bolo užívať
spravovaný majetok alebo prenechať ho ďalej do užívania len v súlade s jeho účelovým určením. Z čl.
III. bodu 1 predmetnej zmluvy mu vyplynulo, že správca, t. j. žalobca do správy prevzal nehnuteľný
majetok vlastníka a to byty a nebytové priestory vo vlastníctve mesta v hybridných bytových domoch
s príslušnými pozemkami (príloha č. 2) k predmetnej zmluve. Z čl. IV. bodu 2 mu vyplynulo, že žalobca

ako správca má právo prijímať úhrady za nájom bytov v prospech vlastníka, na ktorý nájomcovia
doposiaľ uhrádzali nájom s tým, že spôsob zúčtovania týchto finančných prostriedkov bude predmetom
samostatnej dohody. O akú dohodu a či vôbec takáto dohoda bola, či existovala v r. 2009 súdu známe
nie je, strany sporu sa k tomu vôbec nevyjadrili, aj napriek tomu, že žalovaný takýto dôkaz predložil
a v rámci svojej výpovede naňho poukazoval. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Poukázal na

to, že žalobca si voči žalovanému ako bývalému konateľovi žalobcu uplatnil právo na náhradu škody
v celkovej výške 29.875 eur, a žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že žalovaný uprednostnil
záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti, ktorej bol konateľom, keďže vybral finančné prostriedky
vo vlastníctve žalobcu a tieto odovzdal tretej osobe. Tiež skutkovo tvrdil, že výber žalovanej sumy zo
strany žalovaného má za následok pretrvávajúcu existenciu záväzku manželov P. voči žalobcovi, jeho

konanie označil za nelojálne voči spoločnosti, nevykonané s odbornou starostlivosťou a v rozpore so
záujmami spoločnosti, pretože žalovaný si neoveroval a nezohľadňoval všetky informácie, ktoré mal
objektívne k dispozícii pri rozhodovaní o postupe ohľadom vyrovnania nedoplatku neplatičmi, resp.
dlžníkmi manželmi P., vzniknutého na byte č. XX, A. J. U. Č.. XX Q. O.. Súd mal zato, že žalovaný akobývalý konateľ žalobcu porušil povinnosť pri výkone svojej pôsobnosti konateľa postupovať s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti s ručením obmedzeným - žalobcu. Súd je toho
názoru, že žalobca hodnovernými listinnými dôkazmi preukázal všetky predpoklady zodpovednosti za

škodu, ktorá mu vznikla neštandardným konaním žalovaného ako bývalého konateľa, keď 22. 4. 2009
vybral v hotovosti z účtu žalobcu vedeného v Dexia banke Slovensko, a.s., pobočka Košice sumu 29.875
eur, túto následne v ten deň vložil do pokladne žalobcu a v ten istý deň tieto prostriedky z pokladne
žalobcu aj vybral, pričom z jeho strany nebol preukázaný dôvod výberu, pričom vklad do pokladne
bol vykonaný len účtovne, finančné prostriedky žalobca nikdy reálne do pokladne žalobcu neodovzdal.

Poukázal na to, že v prejednávanom prípade neobstojí obrana žalovaného, že konal v súlade s dohodou
datovanoudňa6.4.2009,ktorúzažalobcuuzatvorilžalovanýnieakokonateľspoločnosti,aleakoriaditeľ
spoločnosti s G.. G. P. a táto dohoda mala údajne preukazovať dôvod výberu hotovosti v žalovanej
sume z pokladne žalobcu. Prisvedčil tvrdeniam žalobcu, čo nespochybnil ani žalovaný, že takúto dohodu
žalovaný v deň výberu finančnej čiastky z účtu žalobcu, t. j. 22. 4. 2009 žalobcovi nepredložil, túto
predložil až dodatočne a to potom, čo bol zo strany žalobcu vyzývaný na preukázanie dôvodu výberu

žalovanej čiastky. Zdôraznil, že žalovaný sám vo svojej výpovedi uviedol, že s G.. P. sa osobne poznal,
že sú rodinnými priateľmi a tvrdil, že sumu 29.875 eur mu mala ona poskytnúť a to potom, čo jej mal
samotný žalovaný ponúknuť určitý spôsob nadobudnutia nájomného bytu vo vlastníctve Mesta Košice,
čo potvrdila samotná G.. P. vo svojej písomnej svedeckej výpovedi a ktorá s takýmto postupom súhlasila.
Konštatoval, že v čl. I. v bode 3 tejto dohody bolo uvedené, že žalobca eviduje titulom neuhradených

platieb za nájom S. W. Č.. XX, nachádzajúceho sa X. F. bytového domu na U. XX Q. O. titulom súdnych
a predbežných exekučných trov s tým spojených dlh vo výške 29.875 eur a dlžníkmi sú U. P.Á. Y. P. P.,
že bod 3. čl. 1. uvedenej dohody stanovil, že G. P.O. poskytne za dlžníkov v zmysle § 534 Obč. zák.
žalobcovi peňažné plnenie na vyrovnanie pohľadávky podľa bodu I. tejto časti dohody - sumy 29.875
eur, avšak výlučne iba za splnenia podmienok a to, že strany dohody v zmysle § 36 Obč. zák. dohodli

povinnosť žalobcu vrátiť G. P. plnenie, ak z akýkoľvek dôvodov nebude dlžníkom umožnené do 90 dní
po úhrade dlhu odkúpenie bytu č. 20 na U. XX Q. O. do osobného vlastníctva, pričom vrátenie tejto
sumy sa dojednalo pod hrozbou zmluvnej pokuty vo výške 0,3 % z nevrátenej sumy denne za každý
deň omeškania až do úplného splatenia záväzku žalobcom v prospech G. P.. Zo svedeckej výpovede U.
P. súdu, o.i., vyplynulo, bola to osoba pána T., ktorý jej mal výslovne uviesť, že dlh bude za ňu splatený

ním a že následne bude realizované odkúpenie predmetného bytu do osobného vlastníctva. Tvrdenie
žalovaného, že túto dohodu je potrebné skúmať podľa jej obsahu, poukazujúc pritom na § 531 ods. 2, a
§ 533 Obč. zák., súd považoval za účelovú obranu, ktorú žalovaný vzniesol až po samotnej svedeckej
výpovedi svedkyne U. P., teda po tom, čo poprela naplnenie čl. I. bod 3. Súd poukázal na to, že uvedený
článok odkazuje priamo na § 534 Obč. zák. ( jeho znenie citoval) .Vychádzajúc z výpovede svedkyne P.,

mu vyplynulo, že medzi ňou ako dlžníčkou a medzi p. P. k žiadnej takejto dohode nedošlo a mal zato,
že tretia osoba, t. j. G.. P. neposkytla žalovanú sumu za dlžníkov, že pokiaľ takto učinila, učinila tak v
rozpore s uzavretou dohodou jej čl. I. bod 3. Zastával názor, že mohlo ísť o iný záväzkovoprávny vzťah
vzniknutýmedziG..P.ažalobcom,zast.žalovaným,žepredmetomtohtokonaniavšakneboloskúmanie,
o aký záväzkovoprávny vzťah išlo. Usúdil, že žalovaný ako vtedajší konateľ žalobcu pri uzavretí dohody

zo 6. 4. 2009 s G.. P. si zjavne nepreveril, či medzi G.. P. a dlžníkmi - manželmi P. došlo k uzavretiu
dohody o poskytnutí plnenia G.. P. na účet žalobcu na miesto tohto dlžníka žalobcu. Mal za nesporné, že
je potrebné považovať vklad žalovanej sumy 9. 4. 2009 dlžníčkou žalobcu U. P. v prospech účtu žalobcu
vedeného v Dexia banke Slovensko, a.s., pobočka Košice. K tvrdeniu žalovaného, že sumu 29.875 v
uvedený deň dal U. P. v priestoroch banky a ktorá ich následne vo svojom mene vložila v prospech účtu

žalobcu, poukázal na výpoveď svedkyne P., že finančné prostriedky v takejto výške jej poskytol p. T.,
že na osobu žalovaného si nespomínala, že je pravdou, že s p. T., ktorý bol prítomný priamo v banke,
bola ešte aj iná osoba. K tomu, že dlžníčka žalobcu U. P.Č. 9.4.2009 vložila v prospech účtu žalobcu
29.875 eur , súd podotkol, že práve takúto sumu vygeneroval žalobca, z čoho vyplýva, že ani obrana
žalovaného , že dlh rodiny P. bol v rôznych výškach, t.j. v evidencii žalobcu figurovala iná suma dlhu,

ako bol dlh ohodnotený znaleckým posudkom, nemá žiaden vplyv na samotné konanie žalovaného ako
bývalého konateľa žalobcu, ktorý následne túto sumu 22. 4 .2009 vybral v hotovosti z účtu žalobcu,
následne v ten istý deň vložil do pokladne žalobcu, pričom vklad do pokladne bol vykonaný len účtovne
a v ten istý deň tieto prostriedky z pokladne žalobcu aj vybral. Žalovaný tvrdil, že takto konal v súlade
s dohodou zo 6. 4. 2009 majúc zato, že mal zistené od Mesta Košice, že k odpredaju bytu dlžníkom

- rodine P. nedôjde, nakoľko suma, ktorá bola poskytnutá U. P. na vyrovnanie dlhu nepostačovala. Z
uvedeného súdu vyplynulo, že je tu rozpor v tom, kto v skutočnosti finančné prostriedky dlžníčke U. P.O.
poskytol na splatenie jej dlhu, avšak uvedené nepovažoval za podstatné pre tento prípad. Podstatné
bolo pre súd to, že dlžníčka úhradu v prospech žalobcu na poníženie jej dlhu učinila. To, že dlžníčkavložením žalovanej sumy v prospech účtu žalobcu vyplatila dlh (či už celý alebo čiastočne), mu svedčilo
aj samotné konanie žalovaného - vtedajšieho konateľa žalobcu, ktorý následne a to na druhý deň
po vložení tejto finančnej čiastky dlžníčkou, podpísal štyri návrhy na zastavenie exekúcií, ktoré boli

vedené voči manželom P. ako dlžníkom zo strany žalobcu ako oprávneného, čo mu vyplynulo z listinných
dôkazov doložených žalobcom, z ktorých mal za zrejmé, že exekúcie boli voči dlžníkom - manželom
P. právoplatne zastavené príslušným súdom. Žalovaný uviedol, že na vrátenie peňazí G. P., tieto vybral
z pokladne žalobcu 22. 4. 2009, avšak žiaden účtovný doklad o tom žalobcovi nepredložil. Už len
uvedenésvedčilosúdu okonanížalovanéhoakobývaléhokonateľažalobcuvrozporesplatnouprávnou

úpravou nakladania s finančnými prostriedkami právnickej osoby, bez platných účtovných dokladov,
ktoré potvrdzujú spôsob a účel nakladania. Prisvedčil tvrdeniam žalobcu, že ak žalovaný vybral hotovosť
29.875 eur z pokladne a tieto poskytol G.. P., že žalobcovi tak vznikla škoda, pričom táto je tu daná
protiprávnym konaním žalovaného, keď vybral z účtu/pokladne žalobcu finančné prostriedky, ktoré boli
majetkom žalobcu a dôvod ich výberu hodnoverným dokladom nepreukázal. Majetkom žalobcu sa tento
finančný obnos stal momentom ich vloženia na účet žalobcu v banke zo strany dlžníčky U. P. 6. 4.

2009 a vložením týchto peňažných prostriedkov sa ponížil dlh tejto dlžníčky a jej manžela P. P. v tejto
sume voči žalobcovi. Poukázal na to, že ak došlo k zastaveniu exekučných konaní v žalovanej výške
vedených voči dlžníkom - manželom P. a žalovaný ako vtedajší konateľ žalobcu uvedenú sumu vrátil
G. P., možno konštatovať, že došlo k neodôvodnenému podávaniu návrhov na zastavenie exekúcii v
žalovanej výške, čím došlo k poníženiu oprávnených pohľadávok žalobcu o žalovanú sumu. Tvrdenia

žalovaného o akomsi modele, resp. o vytvorení akéhosi modelu smerujúceho k znižovaniu pohľadávok,
či už žalobcu, príp. jeho spoločníka - mesta Košice spôsobom, že by za dlžníka splatila dlh tretia osoba,
avšak, aby dlh vyrovnal priamo dlžník v prospech žalobcu, vyvrátila svedkyňa U.. C. vo svojej výpovedi.
Z vykonaného dokazovania mu nevyplynulo a ani sa nepreukázalo, že by žalovaný žalovanú sumu
odovzdal dlžníčke U. P. a mal navyše za nelogické, aby 9. 4. 2009 bol v banke prítomný aj pán T.,

ktorý podľa výpovede dlžníčky P. jej on mal poskytnúť uvedenú sumu, ak mala údajne podľa tvrdení
žalovaného byt týchto dlžníkov kúpiť Ing. P., ktorá mala údajne odovzdať žalovanú sumu žalovanému
a túto sumu mal žalovaný odovzdať v banke dlžníčke P.. Konštatoval, že prítomnosť p. T. v banke v
uvedený deň bola potvrdená aj svedkom D. a výpoveď tohto svedka o odovzdaní žalovanej finančnej
čiastky žalovaným dlžníčke P. je v rozpore s výpoveďou svedkyne P.Í., ktorá naopak tvrdila, že tento

finančný obnos jej poskytol p. T., s ktorým jednala a ktorý jej mal výslovne povedať, že uhradí ich dlh,
následne, že aj byt za nich odkúpi. Poukázal na výpoveď svedkyne P., ktorá uviedla, že okrem p. T.Č.
bol v banke prítomný ešte jeden pán a poukazujúc na výpoveď svedka D., ktorý zase uviedol, že v banke
okrem neho a p. T. mal byť prítomný aj žalovaný, vyvodil záver, že je zhodná výpoveď týchto svedkov v
tom, že v tom čase, t. j. 9. 4. 2009, okrem dlžníčky P. sa v banke nachádzal p. T. Y. F.. D., z čoho usúdil,

že žalovaný v uvedený deň v banke vôbec nebol a finančné prostriedky, tak ako to tvrdil, dlžníčke U. P.
neodovzdal. Zdôraznil, že správny je poukaz žalobcu na listinný dôkaz doložený samotným žalovaným
(č.l. 96) - písomné potvrdenie z 9. 4. 2009, z ktorého by mali vyplývať tvrdenia prezentované žalovaným
a z ktorého vyplýva, že G.. U. D. Y. G.. G. T. mali potvrdiť, že 9.4.2009 v priestoroch pobočky Dexia
banky na Hlavnej 7 v Košiciach žalovaný odovzdal do rúk U. P. hotovosť vo výške 29.875 eur, ktoré

vzápätí menovaná vložila na účet žalobcu, tak ako je to uvedené na prednej strane tohto dokladu, kde
na potvrdení, ktorý mal vyhotoviť samotný žalovaný a kde je jeho podpis, chýba podpis G.. G. T. a tento
dôkaz, nemôže hodnoverne preukazovať, že pri vkladaní peňazí zo strany dlžníčky P. na účet žalobcu v
priestoroch banky boli prítomné, okrem nej, ešte tri osoby, teda aj ako štvrtý žalovaný. Chýbajúci podpis
p. T. a skutočnosť, že svedkyňa P. uviedla, že práve p. T. jej odovzdal peniaze, vyvrátili tvrdenia uvedené

v tomto listinnom dôkaze a súd sa stotožnil so žalobcom v tom, že takýto dôkaz nie je hodnoverným
listinným dôkazom. Z obsahu spisu súdu vyplynulo, že dlh manželov P.Í. bol v skutočnosti ku dňu 9.
4. 2009 vo výške 57.080,86 eur a je pravdou to, že voči menovaným sa vedie exekúcia v zmysle
podaného návrhu z r. 2013, čo potvrdil samotný žalobca. To, že výška dlhu u menovaných dlžníkov je
vyššia , ako suma žalovaná, potvrdil súdu aj svedok D. vo svojej výpovedi a ktorý uviedol, že k sume,

ktorú vložila dlžníčka P. v prospech účtu žalobcu, dospel na základe spolupráce s realitnou kanceláriou
a bola určená cena, za ktorú sa v tom čase mohol reálne predať byt na trhu. Prisvedčil tvrdeniam
žalobcu, že pre konanie a dôvodnosť žalovaného nároku nie je podstatné, či vložením žalovanej sumy
na účet žalobcu sa vyrovnal celý dlh dlžníkov P. voči žalobcovi alebo iba čiastočne, ale podstatné je, že
žalovaný vybral konkrétnu sumu z pokladne žalobcu, ktorej účel výberu doposiaľ nepreukázal. Keďže

sa v konaní nepreukázalo, že dlžníčka P. uhradila dlh, resp. časť dlhu žalobcovi z peňazí pani P., urobil
záver, že s najväčšou pravdepodobnosťou tieto získala alebo jej boli poskytnuté p. T., že iba osoba,
ktorá reálne odovzdala peniaze p. P. pre účely úhrady jej dlhu žalobcovi, má právo si vymáhať voči
nej vrátenie tejto sumy. Z listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu súdu jednoznačne vyplynulo, žežalobca eviduje vo svojom účtovníctve pohľadávku voči žalovanému a ktorá pohľadávka bola žalobcom
uvádzaná aj v rozboroch hospodárenia za r. 2012 až po súčasnosť, pričom z inventúrneho súpisu k
31. 12. 2012 mu vyplynula evidencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 29.875 eur, titulom

výberu hotovosti zo dňa 22. 4. 2009 v účtovníctve a aj retrospektívne saldá z účtovníctva žalobcu k
dátumu 31. 12. 2013, 31. 12. 2014, 31. 12. 2015 a k 30. 9. 2016 preukazujú evidenciu pohľadávky
žalobcu voči žalovanému v žalovanej výške v účtovníctve žalobcu. K obrane žalovaného, že v r. 2009 a
v r. 2010 boli spracované výročné správy žalobcu audítorskou spoločnosťou a v rámci hĺbkovej kontroly
neboli zistené žiadne pochybenia, že ani v správe vypracovanej hlavným kontrolórom Mesta Košice

neboli zistené žiadne pochybenia na strane žalobcu v čase, keď bol žalovaný konateľom, že z týchto
výročných správ za r. 2009 a 2010 a zo správy z výsledku kontroly nevyplýva, aby žalobca evidoval
voči nemu ako bývalému konateľovi pohľadávku v žalovanej výške, súd poznamenal, že 17. 2. 2011
došlo k personálnej zmene vo funkcii štatutárneho orgánu žalobcu a následne po hĺbkovej kontrole
hospodárenia spoločnosti, t. j. žalobcu zo strany nového vedenia t. j. až v r. 2011 bol zistený výber z účtu
žalobcu v žalovanej výške a ďalej bolo zistené, kto tento výber uskutočnil, kedy sa tomu tak stalo, avšak

v účtovnej evidencii absentoval údaj, resp. účel použitia týchto finančných prostriedkov žalovaným, ktorý
tento výber 22. 4. 2009 uskutočnil. Konštatoval, že výročné správy za r. 2009 a 2010 z nemohli s
najväčšou pravdepodobnosťou obsahovať evidenciu tejto pohľadávky voči žalobcovi, keďže až v r. 2011
hĺbkovou kontrolou hospodárenia žalobcu bol zistený jej výber. V prospech žalobcu o evidencii tejto
pohľadávky v účtovníctve žalobcu svedčilo súdu to, že následne po vykonaní tejto hĺbkovej kontroly

sa pohľadávka ocitla už v rozbore hospodárenia za r. 2013 a nasledujúce roky. Neobstála pre súd ani
obrana žalovaného spočívajúca v tom, že dohodu zo 6. 4. 2009 uzatváral s G.. P. za žalobcu ako riaditeľ,
že ako riaditeľ koordinoval v rámci svojej pracovnej náplne a pracovnej pozície všetky činnosti súvisiace
s doriešením prípadu dlžníkov P. a to vrátane finančných výberov a vkladov. Súd zastával názor, že
všetky úkony ( vyššie uvedené ) boli žalovaným vykonávané ako konateľom spoločnosti s ručením

obmedzeným, že žalobca ako obchodná spoločnosť v zastúpení žalovaným - vtedajším konateľom
prijala rozhodnutie o koncepčnom riešení neplatičov a v súvislosti s tým boli vykonávané aj všetky
právne úkony, išlo o záležitosť žalobcu ako obchodnej spoločnosti a žalovaný ako vtedajší konateľ
koordinoval činnosť spoločnosti, vydával organizačné rozhodnutia, pokyny, príkazy, teda za spoločnosť
vystupoval navonok a konal v jej mene, jeho činnosť, vykonávanie úkonov posúdil podľa predpisov

Obchodného zákonníka. Súd jeho obranu považoval za účelovú a tendenčnú, s úmyslom vyhnúť sa
zodpovednosti.Malzapochybnéajuzavretiedohody zo6.4.2009,t.j.,čitátodohodanebolauzatváraná
dodatočne, vzhľadom k tomu, že žalobca takúto dohodu neevidoval, že bola predložená žalovaným po
jeho odvolaní z funkcie konateľa spoločnosti, na výzvu žalobcu preukázať dôvod výberu žalovanej sumy
žalovaným. Súd, vychádzajúc z § 373 Obch. zák., zhodnotiac vykonané dokazovanie, majúc zato, že

žalovaný ako bývalý konateľ žalobcu - spoločnosti s ručením obmedzeným bol povinný vykonávať svoju
funkciu s odbornou starostlivosť a v súlade so záujmami spoločnosti všetkých jej spoločníkov, urobil
záver, že žalovaný ako konateľ žalobcu konal neodborne, že svoju funkciu vykonával nie s odbornou
starostlivosťou. Jeho konanie charakterizoval ako neštandardné, nesprávne a v dôsledku nesprávnosti
tohtokonania,ktoréjeporušenímjehopovinnostivykonávaťfunkciousodbornoustarostlivosťou,vznikla

škoda žalobcovi. Poukázal a to, že aj pre nárok uplatnený žalobcom za aplikácie § 135a Obch. zák.
sa použije na vznik zodpovednosti konateľa za škodu všeobecná úprava podľa § 373 a nasl. Obch.
zák., ktorá vyžaduje splnenie troch základných predpokladov, a to 1. porušenie povinnosti 2. vznik
škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Mal zato, že bolo dostatočne
a hodnoverným spôsobom preukázané porušenie povinností žalovaným pri výkone jeho pôsobnosti

ako konateľa obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným postupovať s odbornou starostlivosťou. Z
uvedeného mu vyplynulo, že došlo k splneniu prvého základného predpokladu pre vznik škody a to je
porušenie povinnosti, že následne bol splnený aj ďalší základný predpoklad a to vznik škody v žalovanej
výške a následne príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, pretože práve
nesprávnym, neštandardným konaním žalovaného ako bývalého konateľa žalobcu došlo v príčinnej

súvislosti k vzniku škody. Tieto predpoklady súdu boli hodnoverným spôsobom v konaní preukázané, či
už svedeckými výpoveďami, skutkovými tvrdeniami, ale najmä dôkazmi listinnými a preto urobil záver,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Citujúc znenie § 365 ods. 1 veta prvá,
§ 369 ods. 1 Obch. zák., § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013, súd vzhliadol
dôvodnosť žaloby žalobcu aj v časti požadovaného príslušenstva - úrokov z omeškania. Z obsahu spisu

mu vyplynulo, že žalobca výzvou z 29. 3. 2011, doručenou mu 7. 4. 2011, vyzval žalovaného na úhradu
žalovanej sumy v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Keďže žalovaný dlh žalobcovi v lehote 7 dní
dobrovoľne neuhradil, márnym uplynutím 7 - dňovej lehoty sa dostal do omeškania; t.j. od 15.7.2011.
Konštatoval, že výška úrokov z omeškania uplatňovaná žalobcom je v súlade s § 3 nariadenia vládySR č. 87/95 Zb. v znení účinnom do 31.1.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 1,25 %; po zvýšení 8 % bodov
jej výška je 9,25 %. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. V spore

bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, ktorý má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti
neúspešnému žalovanému.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov uvedených v § 365

ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) C.s.p.

4. Citujúc znenie čl. 1, 2 ods. 2, 6 ods. 1 C.s.p., okrem iného, uviedol, že bol vystavený
prekvapivému postupu súdu, vychádzajúc zo zásady predvídateľnosti rozhodnutí súdu, ktorému
predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Citujúc znenie § 185 ods. 2 a § 151 ods.

1 C.s.p. vytýkal súdu, že počas konania neuviedol v dostatočnom a plnom rozsahu, ktoré skutočnosti,
čo a prečo považuje vo veci za sporné, že dokazovanie bolo vedené tak, že v závere súd pre a pri
svojom rozhodnutí vo veci v celosti úplne fabuluje o skutočnostiach, ktoré sa mali podľa súdu udiať.
Poukázal na to, že až z písomného vyhotovenia rozsudku sa dozvedel o „myslení súdu“, čo tento
považoval za nepreukázané a nevediac o uvedenom počas siedmich rokov konania nemal možnosť

predložiť dôkazy, príp. navrhnúť dopočutie svedkov ku skutočnostiam, ktoré súd považoval za sporné.
Uviedol, že súd následne na základe týchto nesprávnych skutkových zistení fabuluje až absurdum
svoje skutkové závery. Vytýkal súdu, že fakty, ktoré sa udiali posudzuje až fatálne nesprávne (o.i. v
ods. 66. uvádza, že dospel k záveru, že finančné prostriedky mal poskytnúť G.. T.Č.), čo vo výsledku
znamená nemožnosť vyvodiť správne právne posúdenie veci a správne právne rozhodnutie vo veci.

Poukázal na to, že v rámci rekapitulácie veci žalovaný znova a opakovane poukazuje na to, že po
jehoustanovení do funkcie konateľa spoločnosti mal ako absolútnu prioritu uložené navrhnúť spôsob
riešenia neúnosného stavu pohľadávok žalobcu voči neplatičom z nájomných bytov. Všetky navrhované
postupy boli vždy konzultované so spoločníkom spoločnosti (Mestom Košice) a to aj na mimoriadnom
valnom zhromaždení, ktoré bolo zvolané aj k prípadu P. - ktorý bol vytipovaný ako prvý prípad k riešeniu.

Manželia P. vyše 15 rokov patrili medzi najproblematickejších užívateľov obecného bytu. Rekapituloval
A. Východzí stav: Na dotknutom byte bol dlh - pohľadávka mesta Košice, ktorý jestvujúci užívatelia
(manželia P. - neboli nájomcovia, lebo nemali platnú nájomnú zmluvu) neboli schopní sami zaplatiť a byt
dobrovoľne odmietali uvoľniť. Boli voči ním vedené bezúspešné exekúcie (na plnenie finančné ako aj na
vypratanie bytu), pričom náklady na ne (ako aj všetky súdne trovy) hradilo Mesto Košice z jeho príjmov z

nájomnéhozabytyanebytovépriestory(ZmluvaovýkonesprávymajetkuMestaKošicečíslo1336/2008
zo dňa 1.12.2008) Dôkaz: Zmluva o výkone správy - v prílohe B. Ciele: 1.Vyrovnať dlh, aby bolo možné
bytposkytnúťkodpredajutak,akoužvlastníkvminulostiprejavilvôľuhoodpredať(Tentobytjesúčasťou
bytového domu, v ktorom boli všetky byty ponúknuté k odpredaju nájomníkom, za podmienky, že na byte
nie je žiaden dlh. Tí, ktorí mali záujem, tak byty odkúpili). 2. V prípade nevyrovnania dlhu nájsť dohodu

pre uvoľnenie bytu neplatičmi. C. Riešenie: nájsť tretiu osobu, ktorá by bola ochotná dlh na byte za
neplatičov zaplatiť, zabezpečiť odkúpenie bytu pre jestvujúcich neplatičov od Mesta Košice, po prevode
bytu na jestvujúcich neplatičov, následne byt previesť na tretiu osobu
Bytový podnik musel vystupovať ako sprostredkovateľ a zároveň aj garant. Pre úkony spojené s
prevodom a komunikáciu s katastrom nehnuteľnosti bola zabezpečená odborne spôsobilá osoba -

zástupcu realitnej kancelárie. D. Výsledok: 1. Úhrada: Po viacerých jednaniach s dotknutými osobami
sa proces rozbehol tak, že sa 9.4.2009 vložili finančné prostriedky na novozriadený „depozitný" účet v
banke (finančné prostriedky neboli vložené na bežný/štandardný účet, kde dochádzalo k platbám titulom
uhradeného nájomného). 2. Odovzdanie bytu: Do 5 dní došlo následne k odovzdaniu bytu dlžníkmi
(P.). Keďže byt bol v neobývateľnom stave, bytový podnik zaradil tento byt do plánu opráv a v roku

2010 ho v užívania vhodnom stave Mestu Košice odovzdal k dispozícii. Vlastník následne s bytom
nakladal podľa svojho rozhodnutia. 3. Zo strany Mesta Košice (vedúca Bytového referátu p. C.Á.) došlo
k vyjadreniu, že dojednaná uhradená suma 29 875 eur (príjem Mesta Košice!) nie je postačujúca. Po
následných konzultáciách došlo k objasneniu, že Mesto Košice požadovalo sumu úhrady dlhu vo výške
pred ocenením pohľadávky a jej vložením do základného imania. Bytový podnik pri stanovení ceny

vychádzal zo sumy pohľadávky tak, ako bola ocenená súdnym znalcom pri jej vložení do základného
imania Bytového podniku, pričom takto stanovená suma (7000 eur) bola navýšená na odhadovanú
tržnú cenu dosiahnuteľnú na voľnom trhu za obdobný byt. 4. Na základe disproporcie riaditeľ Bytového
podniku (žalovaný) ukončil celý proces, vrátil zložené prostriedky tretej osobe a ekonomický úsekobnovil evidenčný stav pohľadávky do pôvodného stavu (byt už ale bol po 15 rokoch uvoľnený a
pohľadávky neplatičmi do budúcna už nenarastali). Pre ďalšie pokračovanie riešenia veci a pohľadávok
za byty ako celku konateľ (žalovaný) zvolal mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré sa konalo 30.6.2009.

Zdôraznil, že po celý čas konal preukazným spôsobom, nekonal na svoje meno a ani na svoj účet a
jeho počinom nemohol spôsobiť a ani nespôsobil Bytovému podniku žiadnu škodu ani na základnom
imaní - pohľadávka rodiny P. vložená do Zl bola splatená - ako je zrejmé z verejne dostupných údajov
obchodného registra, ani na majetku Bytového podniku, pretože prostriedky získavané titulom nájmu boli
vždy príjmom mesta (v zmysle zmluvy o výkone správy), a aj keby neboli, ani Bytovému podniku žiadna

škoda nikdy nevznikla. Aby sa prostriedky mesta stali príjmom Bytového podniku, musel by Bytový
podnik postupovat' v zmysle Zmluvy o výkone správy - čl. VIII, ods. 3 samotný výber z pokladne BPMK
nevytvára predpoklad na vytvorenie pohľadávky - uvedenej škody. Tento výber je potrebné posudzoval'
ako celok celej vopred dojednanej transakcie so všetkými zúčastnenými. Keďže v priebehu realizácie
transakcie došlo k zmene podmienok zo strany Mesta Košice, transakciu nebolo
možné uskutočniť. Z tohto dôvodu boli finančné prostriedky z depozitu vybraté a vrátené v zmysle

uzavretej Dohody p. G. P. z dôvodu, aby nevznikla pohľadávka voči BPMK, s.r.o z jej strany. Čl. l
bod 3 tejto Dohody obsahoval výslovne ustanovenie, že započítanie poskytnutého plnenia sa do času
odpredaja bytu výslovne vylučuje pod hrozbou zmluvnej pokuty 0,3 % denne z nevrátenej sumy. Uviedol,
že výdavkový pokladničný doklad je tzv. „krycí list" pre hlavný doklad určujúci súvislosti v obchodnom
vzťahu a spolu tvoria podklad pre učtáreň, ktorá následne tranžu zaúčtuje na príslušný účet. Príslušný

výdavkový doklad vystavila pokladníčka na základe dokladu, čo potvrdzuje jej podpis na výdavkovom
pokladničnom doklade -
„krycom liste". Výsledkom tohto účtovného postupu bolo obnovenie pohl'adávky voči manželom P.P.
(viď výpoveď p. P. zo dňa 15.11.2016 : ... "následne nám prišla exekúcia o zaplatenie určitej čiastky. "
Zdôraznil, že Mesto Košice v súvislosti s celou vecou nikdy nijakým spôsobom nesankcionovalo Bytový

podnik Dôkazom, že nevznikla škoda boli a sú: audit za r. 2009 , kontrola z útvaru Hlavného kontrolóra
mesta Košice, vykonaná v roku 2010, ktorá bola prejednaná a schválená na zasadnutiach mestského
zastupiteľstvaanevykázalažiadennálezvtomtozmysle.Škodanikdynebolaprejednanávtzv.Škodovej
komisii Bytového podniku (v zmysle organizačného poriadku ( st. 8-9) sa všetky škody riešia v rámci
zasadnutia škodovej komisie) . V rámci zmluvy o výkone správy čl. VI (Práva a povinnosti správcu)

vyplýva Bytovému podniku povinnosť viesť exekúcie voči neplatičom v mene a na účet vlastníka -
t. j. Mesta Košice. Pohľadávka nezanikla a exekučné konanie mohlo byť obnovené, čo sa aj stalo.
Jediné, čo mu mohlo byť vyčítané bolo to, že voči rodine P. došlo k zastaveniu exekučných konaní -
avšak byt bol nimi dobrovoľne uvoľnený - nebolo prečo viesť exekúciu vypratania bytu, pohl'adávka
bola voči nim evidovaná naďalej - a exekučné konanie v súčasnosti beží žalobcovi ani v tomto prípade

škoda nevznikla - keďže nájom (vymožené pohľadávky z exekúcie patria Mestu Košice), uvedené
„späťvzatie exekúcií" a nič v súvislosti s uvedeným nebolo ani predmetom žaloby a ani predmetom
tohto konania. Vytýkal súdu, že vo svojom odôvodnení žiadnym presvedčivým spôsobom neodpovedá
na to, čo vlastne tvorí škodu, ktorú zaviazal žalovaného uhradiť za situácie, že pohl'adávka P. vložená
do základného imania žalobcu je splatená, že v konaní sa preukázalo, že žalobca obnovil exekučné

konanie voči manželom P. a teda ak žalobca tvrdí, že voči P. ešte nejaké pohľadávky eviduje, tieto
od P. aj vymáha. V konaní súd vôbec neskúmal, kol'ko finančných prostriedkov sa už podarilo vymôcť
(právny zástupca žalovaného bol dvakrát nahliadnuť do spisu pred pojednávaním dňa 5. júna 2018,
avšak súd podania doručené do spisu elektronicky, napriek vedomosti, že do spisu bude nahliadané,
napriek tomu že ich mal k dispozícii obdobie vyše mesiaca nezažurnalizoval - takže o skutočnostiach

ohl'adne exekúcií sa žalovaný dozvedel až priamo na pojednávaní, pričom podanie neobsahovalo údaj
o vymožených sumách) a za ingerencie súdu sa tak navodzuje (nezákonný) stav, kedy žalobcovi budú
plynúť prostriedky titulom neuhradeného nájomného za totožné obdobie aj od P. a aj od neho (aby ich
tento následne aj v jednom aj v druhom prípade následne postúpil Mestu Košice, ktorému právne patria).
Ďalej vytýkal súdu, že v odôvodnení žiadnym presvedčivým spôsobom neodpovedá na to, na základe

čoho ustálil a čo preukazuje skutočnosť, že „žalobca evidoval voči žalovanému škodu" za situácie, že
(či s dohodou alebo bez dohody) „sporná" transakcia sa mala udiať v apríli v r. 2009, pričom evidenciu
škody u žalobcu tento "preukazuje" doplnením jedného riadka v tabuľke z r. 2014. Podľa žalobcom
predložených dokladov mal žalobca poskytnúť žalovanému nejakú službu (nakoľko na str. 28 Rozboru
hospodárenia za r. 2013 je žalovaný uvedený v tabul'ke obchodných pohľadávok voči odberateľom).

Žalovaný si preukázateľne žiadnu službu u žalobcu neobjednal a žalobca ani nepredložili relevantný
doklad (zmluvu alebo objednávku), ktorý by uvedené dokazoval. Poukázal na to, že predložené doklady
sú tabuľky, resp. prezentácie, že do týchto dokladov môže hocikto hocikedy vkladať, mazať a upravovať
údaje. Navyše „prvá zmienka o pohľadávke voči žalovanému" je až v r. 2014. Uviedol, že listinné dôkazypredložené žalobcom osvedčujú len to, že u žalobcu napriek všetkým auditom, interným a externým
kontrolám, nebola
evidovaná a ani účtovaná žiadna položka, ktorá by svedčila „škode" v žalovanej výške a ani tomu, že

škodu mal spáchať žalovaný, že až v závere r. 2016 (5 rokov od začatia súdneho konania a 7 rokov
od skutku)
žalobca preukazuje škodu "doplnením" jedného riadka vo svojom účtovníctve - a to výňatkom tohto
riadka (a nie účtovníctvom celým) , že je viac než pochybné, že v takto predkladaných výňatkoch (bod
b) nie je

preukazovaná aj pohľadávka voči P. - ktorá evidentne existuje, o ktorej vypovedala svedkyňa vo svojej
svedeckej výpovedi ako o exekúcii v sume 77 000eur) - vyvstáva otázka, nakoľko sú predložené
listinnédôkazydôveryhodnéačovlastneosvedčujú.Tvrdil,žeuvedenéargumentyžalovanéhoponechal
súd prvej inštancie úplne bez povšimnutia . Poukázal na to, že súd úplne opomína inštitút slušných
obchodných zvyklostí
a poctivého obchodného styku, že žalovaný bol garantom pre všetky zúčastnené strany, že sa Bytový

podnik vo veci zachová korektne. S ohľadom na korektnosť konania bola žalovaným akceptovaná
Dohoda predložená p. P.Q.E. a to so všetkými dôsledkami - aj vo vzťahu k ust. Dohody, že započítanie
poskytnutého plnenia na záväzky dlžníkov sa do času umožnenia odpredaja bytu č. 20 na Jenisejskej
Č. 71 v Košiciach do osobného vlastníctva dlžníkov výslovne vylučuje a aj vo vzťahu k ust. dohody, že
je dojednaná povinnosť vrátenia fin. prostriedkov pre prípad, že k odpredaju bytu do vlastníctva tretej

osoby nedôjde. Citoval sčasti z odôvodnenia rozsudku .Najvyššieho súdu SR 3 Obdo/ll/2008 z 18. 6.
2009. Vytýkal súdu, že tvrdenia žalobcu si osvojil bez ďalšieho , že prijal za svoje tvrdenie žalobcu, že ,,o
existencii Dohody žalobca do osobného stretnutia nevedel, táto sa v evidencii žalobcu nenachádza, že
dohoda nebola predmetom
pripomienkového konania, ktorým musia prejsť všetky zmluvy žalobcu pred tým, než dôjde k ich podpisu

" a to napriek tomu, že žalobca v zásade môže skutočnosť, že o dohode vždy mal a má relevantnú
vedomosť účelovo popierať, napriek tomu že žalobca nikdy neuviedol, na základe akého všeobecného
alebo vnútorného predpisu bolo nutné, aby úplne všetky zmluvy uzatvárané jeho štatutárnym orgánom
prešli akýmsi pripomienkovým konaním
a či sa tento údaj vôbec zakladá na pravde a napriek tomu, že svedkyňa Q. W. v rámci svojej

svedeckej výpovede uviedla množstvo skutočností, svedčiacich k jeho obrane. Vytýkal súdu, že citoval
len celkového kontextu nekorešpondujúce časti jej svedeckej výpovede, ktoré po tomto „vytrhnutí z
celku" mali svedčiť ako potvrdzujúce tvrdenia v prospech žalobcu. Rovnako (podľa názoru žalovaného
účelovo a v jeho neprospech) bolo naložené aj s ostatnými dôkazmi, kedy napr. vo výpovedi p. C.
na pojednávaní 25.6.2015, si súd „nevšimol" skutočnosti tvrdené žalovaným, že sa hľadal model

vysporiadania a jeho hľadanie bolo konzultované opakovane s Mestom Košice - jediným spoločníkom
a zakladateľom Bytového podniku (žalobcu). Žalovaný považuje rozhodnutie súdu za nesprávne a
nespravodlivé, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť na spravodlivý súdny proces. Mal za to, že
v celej veci postupoval ako riaditeľ spoločnosti (pri uzatváraní
dohody a realizovaní celej transakcie) a v dotknutom čase aj ako konateľ spoločnosti pri plnení ostatných

svojich úloh s odbornou starostlivosťou a vždy v dobrej viere, že koná pri všetkých svojich činnostiach
iba a len v záujme spoločnosti. Opakovane uviedol, že uvedené finančné prostriedky nikdy nemal
vo svojej moci a vlastníctve. Skutočnosť, že vrátil predmetnú zálohu za byt, nemôže znamenať a
neznamená, že sa týmto on sám obohatil. Zdôraznil, že peniaze boli vrátené p. P. v plnej výške, o čom
niet pochýb a o uvedenom boli predložené aj listinné dôkazy. Akákoľvek prípadná sporná skutočnosť

môže byť vyvrátená svedectvom samotnej p. P.. Rozhodnutie súdu preto žalovaný vníma ako extrémne
nespravodlivé voči jeho osobe za situácie, že jeho konanie nikdy nesledovalo akýmkoľvek spôsobom
poškodiť akúkoľvek stranu. K odôvodneniu rozsudku, kde sa súd vysporiadáva s otázkou, či dohoda
bola uzatváraná žalovaným v pozícii riaditeľa spoločnosti, uviedol, že nie je zrejmé, akými úvahami sa
súd riadil a na základe čoho následne dospel k tomu ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku

nie je presvedčivé a vôbec netuší, na základe čoho súd dospel k záveru, že ,,zastáva názor, že
všetky úkony boli žalovaným vykonávané ako konateľom ... ( pričom súd znova uvádza skutočnosti
o opodstatnenosti svojho záveru, čo odôvodňuje nezaevidovaním dohody ... ). Zdôraznil, že v rámci
svojej záverečnej reči preukazným spôsobom poukazoval na všetky (a to aj zákonné ustanovenia),
ktoré výrazným spôsobom rozlišujú medzi postavením riaditeľa spoločnosti a postavením konateľa

spoločnosti (pričom v záverečnej reči došlo k precíznemu vymenovaniu povinností konateľa podľa
jednotlivých ustanovení Obchodného zákonníka). Zdôraznil, že v priebehu konania bol predložený rad
dôkazov, ktoré svedčia o tom, že žalovaný v dotknutom prípade konal s odbornou starostlivosťou, že
neposkytol plnenie spoločníkom spoločnosti v rozpore s ust. Obchodného zákonníka (§ 135a ods. 2písm. a Obch. zák.), že nenadobudol majetok v rozpore s § 59a Obch. zák. (§ 135a ods. 2 písm. b
Obch. zák.) a že konal a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti (čo sa podľa jeho názoru aj
naplnilo, keďže spoločnosť jeho konaním nestratila, ale získala). Z odôvodnenia rozsudku nemal za

zrejmé, či niečo z konania a čo presne je považované za konanie chybné a ktoré presne povinnosti mal
žalovaný ako "konateľ'" porušiť. Z rozsudku nemal za zrejmé ani to, prečo mal súd za to, že nekonal ako
konateľ v dobrej viere, že je z uvedeného dôvodu nepreskúmatel'né, v dôsledku čoho mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom a porušené právo na spravodlivý proces. Vytýkal súdu, že je ním opakovane
spochybňovaná dohoda uzavretá žalovaným s treťou osobou (p. P.), že podľa záverov a fabulácii súdu

táto Dohoda neexistovala, resp. p. P. nikdy nebola jej zmluvnou stranou, resp. p. P. nikdy nezložila a
neposkytla finančné prostriedky . Poukázal na to, že úlohou všeobecného súdu pri hľadaní riešenia
súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov nespočíva vo „vyhľadávaní" dôvodov
neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany
účastníkom občianskeho súdneho konania. Trval na svojich vyjadreniach, že žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní, že nebolo preukázané, že by si Mesto Košice uplatnilo

svoje nároky voči svojmu správcovi (a tento ich uhradil = ich úhradou Mestu Košice mu vznikla škoda,
ktorú si uplatňuje voči žalovanému) - takže nie je nikde a ničím preukázané, že by žalobcovi vznikla
skutočne škoda, ktorá je predmetom tohto konania. Zmluva o výkone správy uzavretá medzi Mestom
Košice a žalobcom v čl. l bode 2 veľmi precízne hovorí o tom, že žalobca je ako správca IBA poverený
konať v mene Mesta

Košice a na účet Mesta Košice a predpisovať a vyberať nájom v zákonom stanovenej výške. Opakoval,
že nájomné nikdy nepatrilo žalobcovi, disponovať s nájomným (so sumami ktoré vybral titulom
nájomného) mohol len s výslovným súhlasom vlastníka - Mesta Košice. Ak teda príčinnou súvislosť o
vzniku škody je neuhradené nájomné (výber už uhradeného nájomného), žalobcom môže a musí byť
len ten, komu toto právo na nájomné patrí - a tým je Mesto Košice. Žiadal rozsudok zmeniť, žalobu v

celom rozsahu zamietnuť a zároveň mu priznať právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní.

6. Zastával názor, že súd v dostatočnom časovom predstihu, pred ukončením dokazovania a vyhlásením

rozsudku na pojednávaní 24. 1. 2017 predbežne právne posúdil vec. Taktiež na pojednávaní 17.4.2018
poukázal na posledné pojednávanie konané 24.1.2017, kde zhodnotil vykonané dokazovanie a
poukázal na svoje predbežné právne posúdenie veci a vyjadril sa k ďalším skutočnostiam, ktoré uviedol
na str. 5 zápisnice z tohto pojednávania. Navyše žalovaný sa mohol zo svedeckej výpovede p. U. P.Í.
z pojednávania z 15.11.2016 dozvedieť skutočnosti ohľadne finančnej transakcie vykonanej 9.4.2009.

Poukázal na to, že na pojednávaní 17.4.2018 žalovaný, ani jeho zást. už nenavrhli žiadne doplnenie
dokazovania, že v záverečnej reči ( v podaní z 28.5.2018 ) zást. žalovaného ani raz sa nezmienila o p.
G.. T. a jeho úlohe pri tejto finančnej transakcii. Dodatočné predloženie listinného dôkazu - prehlásenia
p. Ing. T. zo 16.7.2018 až v prílohe odvolania, sa javí ako účelové, citujúc znenie § 154 C.s.p. Opakoval
skutočnosti uvádzané v žalobe, pred súdom prvej inštancie ohľadom výberu peňazí z pokladne žalobcu

22.4.2009 a jej odovzdaniu p. P. a ohľadom vykonaného dokazovania, ako aj skutkových a právnych
dôvodov vedúcich k uplatneniu nároku na náhradu škody voči žalovanému. K tvrdeniu žalovaného, že
žalobca mal obnoviť exekučné konanie voči manželom P., uviedol, že podal neskôr po úhrade sumy
29.875,- eur p. P.Í.O. proti manželom P. nový návrh na vykonanie exekúcie Ex 3084/2013 z dôvodu,
že dlh týchto dlžníkov ostal aj po úhrade sumy 29.875,- eur voči žalobcovi ešte v sume 27.205,86 eur.

Skutočnosť, že dlh dlžníkov bol vyšší ako 29.875,- eur potvrdil aj svedok G.. D.. V podaní z 2.5.2018
žalobca súdu uviedol, že skutočná výška dlhu rodiny P. voči žalobcovi ku dňu úhrady 29.875,- eur, k
9.4.2009 (istina spolu s príslušenstvom a trovami konania 57.080,86 eur ). Navrhol rozsudok potvrdiť
ako vecne správny a priznať mu plnú náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu trval na tom, že rozhodnutie súdu
nebolo s právne a spravodlivé, z dôvodu ktorého podal voči rozhodnutiu odvolanie, na ktorom trvá
naďalej. Z vykonaného dokazovania podľa názoru žalovaného dostatočným spôsobom preukázal svoje
tvrdenia, že p. P. potvrdila, že mala záujem o odkúpenie bytu od mesta Košice a to spôsobom, ktorý
jej bol navrhnutý a čo bolo taktiež hodnoverne osvedčené, že bola tou osobou, ktorá poskytla finančné

prostriedky za dojednaných podmienok v prospech p. P.j. Opakoval, že bolo preukázané dostatočným
spôsobom a nebolo sporným, že p. P.Y.O.Á. nemala vlastné finančné zdroje, že s Bytovým podnikom
mesta Košice spolupracovala, že mala vedomost o pripravovanej transakcii a v dôsledku jej realizácie
bola ochotná dobrovoľne uvoľniť a vypratať dotknutý byt . Tiež bolo preukázané , že z celej dohodnutejveci si p. P.O.Č.Í.O.Q. (po tých rokoch) pamätala len tie základné vecí - kedy jeho osobu napríklad
nespoznala vôbec a to napriek tomu, že sa viackrát stretli, p. P.Ž.O.Q. si nepamätala tiež a v jej pamäti
ostala len spomienka na G.. T.H.A.U.Y.A.Q.G.Č., zástupcu realitnej kancelárie. Tak ako si nepamätala

ľudí, tak si nepamätala ani detaily tranže. Nič viac a nič menej žalovaný jej výpovedi nepripisoval, keďže
F.. P.G.Č.O.Á. podstatné veci vo svojej výpovedi potvrdila, že sa malo jednať o výpoveď (a skutočnosti
v nej uvedené/neuvedené), ktorá rozhodným spôsobom ovplyvnila rozhodovanie súdu, sa dozvedel až
z odôvodnenia
rozsudku súdu. Poukázal na to, že ak by mu bolo zrejmé včas, že súd má pochybnosti v tom, kto uhradil

dotknutúsumuažetátookolnosťjepovažovanásúdomzanajpodstatnejšiuprijehorozhodovanívoveci,
bol by k tomu navrhol celý rad dôkazov - opakovaným výsluchom p. P.G.Ž.Í.E.U. začínajúc a svedectvom
G.. T.B.U.Y.E.Q.Č./Delareal končiac. Súd by tak nemusel fabulovať (čo spravil) o okolnostiach, ktoré
sú preukázateľné aj teraz, po rokoch. Bol v dobrej viere, že podstatné skutočnosti vo veci (ktoré mal a
má za podstatné) preukázané súdu boli. Po celý čas postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej
viere, že koná len a na prospech spoločnosti a v jej záujme. Časť z toho, čo bolo sledované, sa podarilo

naplniť - keďže najväčší dlžník (P.G.U.Í.) prestal svoj dlh každý mesiac navyšovať o ďalšie nezaplatené
nájomné a dotknutý byt dobrovoľne vypratal, uvoľnil a odovzdal žalobcovi. Potom čo začali komplikácie,
žalovaný okamžite požiadal o zvolanie valného zhromaždenia žalobcu. Opakoval, že sa nikdy a nijako
na prospech žalobcu neobohatil a ak by sa aj dospelo k záveru, že vo veci konal v pozícii konateľa
(a nie riaditeľa/pracovnoprávny vzťah) , že je tu bez akýchkoľvek pochýb na mieste aplikácia § 135a

ods. 3 Obch.
zák. Zdôraznil, že pohľadávka z r. 2009, ktorej sa žalobca domáha, začala v zmysle dôkazov
predložených v konaní existovať až v materiály spracovanom žalobcom v r. 2014 (Rozbor hospodárenia
BPMKs.r.o.zar.2013)atopodoplneníjednéhoriadkavexcel.tabuľkežalobcu-pričompodľažalobcom
predložených podkladov súdu (taktiež s veľkým odstupom času, až v r. 2016/2017) , mal žalobca

poskytnúťžalovanémuslužbu(nastr.28Rozboruhospodáreniazar.2013ježalovanýuvedenývtabuľke
obchodných pohľadávok voči odberateľom). Do tohto času účtovníctvo žalobcu od r. 2009 až do r. 2013
nič (titulom dotknutej škody) neevidovalo a neeviduje. Prebiehajúce kontroly a audity žiadnu škodu
nezistili, rovnako tak žiadna škodová udalosť nebola prejednaná v škodovej komisii žalobcu. Finančné
prostriedky boli zložené do depozitu žalobcu a z depozitu žalobcu holi p. P.G.Í.j aj vydané. Iba na okraj

žalovaný uvádza, že samotný výber finančných prostriedkov z účtu, vloženie do pokladne a vybratie
finančných prostriedkov z pokladne a účtovanie o tejto transakcii neriešil žalovaný, ale zamestnanci
žalobcu (pokladníčka, účtovníčka). Ak by sa nejednalo o korektnú tranžu, tak by ju predsa neboli
vykonali. Ak by ju boli vykonali nesprávne, nekorektne ... - poukázali by na to opakované kontroly
vykonávané Mestom Košice, audit spoločnosti a auditor .... žiadna z v tom čase zrealizovaných kontrol

nepoukázala na existenciu nedostatkov, škodu, škodovú udalosť .... Poukázal na to, že sporná bola
nielen neexistencia škody ale aj jej výška (viď. odvolanie žalovaného), nehovoriac o tom, že škodu tvorí
neuhradené nájomné , ktorého sa žalobca domáha exekúciami voči P.Q.Ý. a totožne touto žalobou
aj voči nemu , že totožná pohľadávka bola preukázateľne vložená do základného imania žalobcu a
podľa údajov v obchodnom registri bola splatená. Navyše, ak by aj škoda existovala (čo neexistuje) ,

spochybnil to, že vznikla žalobcovi, lebo nebol a nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný, keďže istinu
„údajnej škody" tvorí dlh P.Č.O.E.Ý. voči Mestu Košice (a nie voči žalobcovi), že vložené prostriedky boli
príjmom mesta Košice a ktoré môže vo vzťahu k uvedenému realizovať účinné právne úkony. Trval na
odvolaní v celom rozsahu a na jeho dôvodoch.

8. Žalobca k stanovisku žalovaného, o. i., zotrval na svojom vyjadrení zo 14. 8. 2018 . Opakovane
poukázalnasvedeckúvýpoveďp.P..Potvrdil,ženiejespornouskutočnosťou,žep.P.akodlžníkžalobcu
nemala vlastné finančné prostriedky na vyrovnanie svojho dlhu na nájomnom voči žalobcovi, avšak to,
že jej peniaze na vyrovnanie dlhu voči žalobcovi mala poskytnúť p. P., sa nepreukázalo. Poukázal na to,
že chýbajúca ústna , či písomná dohoda medzi p. P. Y. F.. P. tak, ako to predpokladá § 534 Obč. zák.,

len potvrdzuje, že p. P. reálne neodovzdala peniaze p. P., ale že jej ich odovzdal p. T.. Opakoval, že
na majetku žalobcu preukázateľne vznikla škoda, keďže na výber peňazí z pokladne žalobcu zo strany
žalovaného neexistoval žiadny právny dôvod. Zdôraznil, o. i., že škodu netvorí neuhradené nájomné,
ako to tvrdí žalovaný, ale konkrétna suma , ktorá bola vybratá z pokladne žalovaným, ktorý doposiaľ
nepreukázal právny dôvod výberu tejto sumy. Dohoda uzavretá medzi žalobcom a p. P. 6.4.2009 , ktorou

sa žalovaný snažil preukázať žalobcovi účel výberu žalovanej sumy, právnym dôvodom nie je, keďže
sa v konaní preukázalo, že nedošlo k uzavretiu ústnej alebo písomnej dohody medzi p. P. Y. F.. P..9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 C.s.p. a rozsudok

podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol, lebo zistil, že nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie ani na jeho zrušenie.

10. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h)

C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací súd zistil, že v prejednávanom spore je predovšetkým daný odvolací dôvod uvedený v §
365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

13. Súd použil správny právny predpis, avšak ho v prejednávanom spore nesprávne vyložil a na daný
skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t.zn. z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávnezáveryoprávachapovinnostiachstránsporu,vdôsledkučohovoveciajnesprávnerozhodol,

pokiaľ žalobe vyhovel.
14. Súd správne právne posudzoval nárok žalobcu voči žalovanému ako zodpovednosť konateľa
spoločnosti za vznik škody podľa § 135a ods. 1, 2 Obch. zák. Možno sa stotožniť so záverom súdu, že
žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, lebo škoda mala byť spôsobená žalobcovi konaním
žalovaného ako bývalého konateľa žalobcu, t.j. Bytového podniku mesta Košice, s.r.o. a vo vzťahu k

tejto osobitnej zodpovednosti za vznik škody podľa § 135a ods. 1, 2 Obch. zák., jediným subjektom na
podanie takejto žaloby mohol byť len žalobca - obchodná spoločnosť , ktorej bol žalovaný konateľom. Z
uvedeného dôvodu sú výhrady žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu
nedôvodné.

15. Nemožno sa však stotožniť so závermi súdu o existencii všetkých predpokladov pre vznik
zodpovednosti konateľa za škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi a ktorá si vyžadovala splnenie všetkých
zákonom stanovených predpokladov na vznik zodpovednostného vzťahu podľa § 135a Obch. zák. a
následne aj § 373 Obch. zák. (cit. v odôvodnení rozsudku).

16. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti konateľa za škodu v zmysle § 135a a následne
povinnosti nahradiť škodu podľa § 373 Obch. zák. sú vznik škody, protiprávny úkon, príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody . Všetky uvedené predpoklady musia
byť splnené , ktorých existenciu, a to všetkých troch predpokladov zodpovednosti, musí preukázať
poškodený - žalobca a následne po ich preukázaní bez akýchkoľvek pochybností, ten, kto škodu

spôsobil (žalovaný) preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť. Ak ich preukáže, oslobodí sa
od povinnosti škodu nahradiť.

17. Súd v prvom rade dospel k nesprávnym právnym záverom, že žalovaný ako bývalý konateľ žalobcu

žalobcovi - spoločnosti s ručením obmedzeným spôsobil škodu, a to tým, že ako konateľ žalobcu konal
neodborne, že svoju funkciu vykonával nie s odbornou starostlivosťou a že jeho konanie bolo možné
charakterizovať ako neštandardné a nesprávne a v dôsledku nesprávnosti tohto konania, ktoré bolo
porušením jeho povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou vznikla škoda žalobcovi.18. Žalobca odvíja vznik škody od toho, že žalovaný uprednostnil záujmy tretích osôb pred záujmami

spoločnosti, ktorej bol konateľom, keďže vyberal finančné prostriedky vo vlastníctve žalobcu vo výške
29.875 eur a tieto odovzdal tretej osobe (p. P.), pričom sám konštatuje, že výber žalovanej sumy má za
následok pretrvajúcu existenciu záväzku manželov P. voči žalobcovi.

19. Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú
možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t.j. peniazmi.

20. V prejednávanom spore si žalobca uplatňuje nárok na skutočnú škodu, ktorá je definovaná ako ujma
- zmenšenie majetku poškodeného, ktoré zmenšenie musí žalobca nielen tvrdiť, ale aj preukázať, čo

do základu a výšky. Túto povinnosť - preukázať vznik škody, čo do základu a výšky si žalobca nesplnil,
pričom aj jeho tvrdenia nesvedčia tomu, že mu škoda vznikla, pretože výber žalovanej sumy žalovaným
nemá za následok zánik existencie záväzku hlavných dlžníkov - manželov P. voči žalobcovi, ktorý
doposiaľ pretrváva. Doposiaľ mu žiadna - skutočná škoda , ktorá je definovaná ako ujma - zmenšenie
majetku poškodeného nevznikla , ktoré plnenie, si o.i., vymáha voči manželom P. v exekučnom konaní.

Už len z tohto dôvodu nebolo možné žalobe vyhovieť pre nesplnenie jedného zo základných a kľúčových
predpokladov, ktorý je bezpodmienečne potrebný pre vznik zodpovednosti konateľa za škodu podľa §
135 a Obch. zák., a to je vznik škody.

21. Nemožno sa, o. i., stotožniť ani so závermi súdu, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil len ako dohady,

ktoré následne považoval za preukázanú skutočnosť. Súd uzavrel, že tretia osoba - G.. P. neposkytla
žalovanému dlžnú sumu za dlžníkov - manželov P.O. a že pokiaľ tak učinila, učinila tak v rozpore s
uzavretou dohodou a jej článkom 1 bod 3., že dlžníčka žalobcu J. P. 9. 4. 2009 vložila v prospech účtu
žalobcu 29.875 eur, že tieto finančné prostriedky boli poskytnuté p. T., lebo na osobu žalovaného si
nespomínala a keďže sa v konaní nepreukázalo, že dlžníčka P.Č. uhradila dlh, resp. časť dlhu žalobcovi

z peňazí p. P., že s najväčšou pravdepodobnosťou tieto získala alebo jej boli poskytnuté p. T. a napokon
dodal, že iba osoba, ktorá reálne odovzdala peniaze p. P. pre účely úhrady jej dlhu žalobcovi , má právo
si vymáhať voči nej vrátenie tejto sumy. Súd v prejednávanom spore nesprávne aplikoval ust. § 531 a
§ 534 Obč. zák. na zistený skutkový stav, v dôsledku čoho vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach strán sporu.

22. Podľa § 531 Obč. zák. kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho
miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu,
kto dlh prevzal. Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri
pôvodnom dlžníkovi.

23. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou. Námietky, ktoré má voči
veriteľovi pôvodný dlžník môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

24. Podľa § 534 Obč. zák. kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči

dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.

25. Podľa § 451 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Žalobca tvrdí, že mu konaním žalovaného ako bývalého konateľa vznikla škoda vo výške ním
vrátených peňazí v sume 29.875 eur p. P., že neboli splnené podmienky na vrátenie tejto sumy p. P.j,

ktorý postup má za následok pretrvávajúcu existenciu záväzku manželov P. voči žalobcovi.27. Okrem toho, že pretrvávajúca existencia záväzku manželov P. voči žalobcovi v prejednávanom spore
vylučuje vznik škody u žalobcu, je potrebné uviesť, že dohoda uzavretá medzi žalovaným, ktorý konal
v mene žalobcu a I. P. dňa 6. 4. 2009 nie je platným právnym úkonom uzavretým podľa § 534 Obč.

zák., aj keď naň vo svojom texte odkazovala. Cit. dohoda bola uzavretá bez súhlasu dlžníkov , ktorým,
o.i. priznávala aj práva (umožnenie odkúpiť predmetný byt do 90 dní po úhrade dlhu do osobného
vlastníctva), ktoré boli podmienené splnením ich dlhu p. P.. I. P. sa so žalobcom Bytovým podnikom
mesta Košice, s.r.o. v zast. žalovaného ako bývalého konateľa dohodla, že titulom neuhradených platieb
za nájom trojizbového bytu č. 20 na U. XX O., ako aj súdnych a predbežných exekučných trov s tým

spojených vo výške 29.875 eur, ktoré vznikli od r. 1994 doposiaľ za dlžníkov (U. Y. P. P.), poskytne
peňažné plnenie na vyrovnanie predmetnej pohľadávky za splnenia podmienok - povinnosti plnenie
žalobcom vrátiť G.. P., ak z akýchkoľvek dôvodov nebude dlžníkom umožnené do 90 dní po úhrade
dlhu odkúpenie bytu č. XX A. U. Č.. XX Q. O. do osobného vlastníctva. Účastníčka tejto zmluvy G.
P. v zmysle čl. 2 predmetnej dohody bola povinná poskytnúť plnenie podľa tejto dohody do troch dní
od uzavretia dohody. Zároveň v zmysle čl. 2 bod 2 predmetnej dohody žalobca zobral na vedomie,

že platbu na vysporiadanie záväzkov dlžníkov poskytuje účastníčka dohody G.. P., pričom platba
mala byť realizovaná bankovým prevodom menom dlžníkov. Predmetnú dohodu súd v prejednávanom
spore neakceptoval, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd, avšak nemožno sa stotožniť s tým, že
plnenie G.. P. nebolo poskytnuté za dlžníkov. Predmetné plnenie bolo poskytnuté I. Mižíkovou, čo
vyplynulo z vykonaného dokazovania, avšak na základe neplatnej dohody, čím došlo na strane žalobcu

k bezdôvodnému obohateniu, ktoré plnenie prijal sledujúc úhradu dlhu za manželov P., ktorí o takejto
dohode nemali vedomosť. Napokon uvedená dohoda nespĺňa ani kritériá uvedené v § 531 ods. 2 Obč.
zák. o prevzatí dlhu, ktorá by umožnila prevzatie dlhu iba na základe dohody tretej osoby a veriteľa, bez
súhlasu dlžníka, pretože jej úmyslom nebolo pristúpenie tretej osoby (F.. P.) popri pôvodných dlžníkoch
(manželoch P.), ale prevziať dlh za dlžníkov s určitými podmienkami.

28. Konštrukcia súdu, že v konaní sa nepreukázalo, že dlžníčka P. uhradila dlh, resp. časť dlhu žalobcovi
z peňazí p. P. a že s najväčšou pravdepodobnosťou tieto získala alebo jej boli poskytnuté p. T., je
len na úrovni dohadov. Vykonané dokazovanie nasvedčuje tomu, že žalovaná suma bola poskytnutá
žalobcovi z finančných prostriedkov p. P., ktoré boli vložené na účet žalobcu za účelom zániku dlhu

manželov P., ktoré boli žalovaným ako konateľom žalobcu vrátené späť p. P. v dôsledku tej X., Ž. A.
O. E. F. W. P. P.. Z dôvodu, že od počiatku A. F.Á. T. A. F. T. N. P. P. I. Mižíkovou (plnenie prijaté z
neplatnej zmluvy) neexistoval ani právny dôvod na prijatie tohto plnenia a vloženia týchto financií na
účet žalobcu. Pokiaľ došlo následne k vybratiu uvedenej sumy z účtu žalobcu a jej vráteniu G.. P., došlo
k vráteniu prijatého bezdôvodného obohatenia, ktoré prijal žalobca z neplatnej zmluvy. Nemožno sa

preto stotožniť so záverom súdu, že na strane žalobcu došlo konaním žalovaného ku vzniku škody
podľa § 135a Obch. zák. Skutočnosť, že žalobca eviduje vklad a následne výber žalovaných finančných
prostriedkov, že absentujú údaje v účtovnej evidencii žalobcu, resp. účel ich použitia , je vecou len
nedostatočnej evidencie a formálneho nedostatku, nemá však žiaden vplyv na vznik zodpovednostného
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným podľa § 135a Obch. zák. Je potrebné poznamenať, že na strane

dlžníkov- manželov P. naďalej existuje dlh voči žalobcovi, z titulu neuhrádzania nájomného a platieb
spojených s nájmom bytu, ktorý si žalobca od neplatičov aj vymáha v exekučnom konaní. Z uvedeného
možno urobiť jednoznačný záver, že žalovaný ako bývalý konateľ žalobcu neuprednostnil tretiu osobu
p. P., iba jej vrátil plnenie, na ktoré žalobca nemal právny dôvod.

29. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pričom
už nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi uvádzanými žalovaným v jeho odvolaní.

30. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255 C.s.p.

31. Podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

32. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie.33. Podľa § 255 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Žalovaný bol úspešný v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, preto mu
bola priznaná náhrada trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) v celom rozsahu.

35. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).