Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1T/70/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616010206

Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2616010206.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v trestnej veci proti obž. H. D. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom v Senici dňa 2. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

H. D., nar. XX.XX.XXXX v Žiline, trvale bytom N., adresa na doručovanie písomností : A. X. N.,

uznáva sa za vinného, že

v období od 06.03.2015 do 02.02.2017 v Senici a Rosine neprispieval na výživu svojho syna R. D.,
nar. XX.XX.XXXX, hoci mu táto povinnosť vyplýva zo Zákona o rodine a bola deklarovaná rozsudkom
Okresného súdu Žilina číslo XXP/XX/XXXX zo dňa 12.11.2015, na základe ktorého bol zaviazaný
prispievať na výživu svojho syna R. sumou 100 € mesačne k rukám matky J. D., pričom výživné neplatil,
pretože bol nezamestnaný a účinným spôsobom cestou úradu práce si nehľadal zamestnanie, z príjmu
z ktorého by výživné mohol platiť, čím J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., E.. S.. Y. XXXX/XX, dlhuje
na výživnom sumu 2.200,- €. Výživné neplatil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného
súdu Senica číslo XT/XX/XXXX zo dňa 05.02.2015, právoplatným 23.04.2015, odsúdený za prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov,
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký
čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.Za to sa

odsudzuje

podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody
v trvaní 1 /jeden/ rok nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Senica č. R. XXX/XX/XXXX zo dňa 26.7.2016,
modifikovanej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2.2.2017, súd prejednal trestnú vec proti

obžalovanému H. D. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného
zákona.

NahlavnompojednávanísúdvykonaldokazovanievýsluchomobžalovanéhoH.D.,výsluchomsvedkyne
J. D., oboznámením listinných dôkazov a to rodného listu maloletého dieťaťa, rozsudku Okresného súdu

Žilina č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 12.11.2015, trestného rozkazu Okresného súdu Senica č. k. XT/
XX/XXXX-XX zo dňa 5.2.2015, pripojeného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. XT/XX/XXXX, správ
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 12.5.2016, 6.6.2016 a 29.12.2016, správ Sociálnej
poisťovne zo dňa 11.5.2016 a 3.6.2016, správ odboru živnostenského podnikania Okresného úradu
Senica zo dňa 10.5.2016 a 3.6.2016, potvrdenia o návšteve školy zo dňa 29.6.2016, správy o povesti,

odpisu z registra trestov a výpisu z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného, pričom z výsledkov
vykonaného dokazovania zistil súd skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a/ až
c/ Trestného poriadku. K prejednávanej veci obžalovaný vypovedal, že sa dostal do situácie, že prišiel

o všetko a začína od nuly. Keď má nejaké peniaze, dá ich do rúk R. a G. a dáva im to aj na ich účet.
Od 6.3.2015 do 20.12.2016 neuhradil na výživnom nič, len to, čo dal malým, k rukám poškodenej J.
D. podľa rozsudku o výživnom neuhradil žiadnu sumu. Počas tejto doby chodil len po brigádach, keď
sa bol spýtať na úrade práce ohľadom voľného pracovného miesta, povedali mu, že nemajú, a keď sa
bol niekde spýtať ohľadom zamestnania, každý mu ponúkal ani nie minimálnu mzdu 300,- €, z čoho

by nevyžil ani on sám. V súčasnosti pracuje u kamaráta, ktorý sa zaoberá dovozom áut zo zahraničia,
pracuje u neho od decembra 2016, asi dvakrát do týždňa cestuje do Nemecka a zatiaľ je to dobré. U
kamaráta pracuje zatiaľ bez zmluvy, na skúšku. Za to, že ide do Nemecka a zoberie auto, má 100,- €,
potom by mu to vychádzalo mesačne 1.000,- €. S deťmi je v kontakte stále, chodí za nimi a telefonujú si.
Malý hráva futbal, chodí aj na zápasy, v N. trénuje deti futbal. Vie, že mohol aspoň časť peňazí na výživné

posielať, urobil chybu, časť peňazí dával R. a G., ale mohol túto časť posielať na výživné. Má nejaké
doklady, že vkladal peniaze na účet detí, ale väčšinou im dával peniaze priamo do rúk, keď išli na zápas,
väčšinou im dával 50,- € na polovicu. Uvedomuje si, že je v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Syn R. bol v minulosti u neho, ale skončil mu nájom a zobrali mu ho, ale je rád, že sú teraz pokope u
bývalej manželky. Vie, že má ku dňu 20.12.2016 na výživnom dlh cez 2.000,- €, ale má možnosť tento

dlh doplatiť, a keby sa mu dnes z Prahy nepokazilo auto, tak to má vyriešené. Je ochotný dlžné výživné
doplatiť, ale nevie, či dnes alebo o týždeň. V minulosti bol kedysi dávno odsúdený, mal podmienku, a
naposledy mal podmienku za neplatenie výživného na syna G.. Za priestupky nikdy prejednávaný nebol.
Na úrade práce sa nezaevidoval, lebo mu bolo zo strany vedúcej povedané, že mu prácu nikdy nenájdu
a radšej by si mal nájsť prácu sám aspoň na dohodu.

Svedkyňa J. D. k veci uviedla, že obžalovaný výživné na syna R. neplatí a ona tieto peniaze potrebuje,
nakoľko syn športuje a vekom vzrástli jeho potreby, a preto si uplatnila náhradné výživné, ktoré jej platí
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica. Prvýkrát jej bolo vyplatené v decembri 2016, tuší, že za
november, plus jej boli priznané spätne tri mesiace. Od 6.3.2015 jej obžalovaný zaplatil výživné raz a to v

apríli2015,kedyjejprišlošekom26,-€,aletentošekužbohužiaľnemá.Presnúsumudlžnéhovýživnéhood 6.3.2015 do 20.12.2016 uviesť nevie, nepočítala to. Je pravdou, že obžalovaný dáva synom nejaké
vreckové a zaplatí im i kredit na mobile, avšak to sú veci, ktoré idú mimo nej. Nie je to pravidelne, je
to občasné, keď si starší syn chce niečo drahšie kúpiť, tak mu prispeje. Nevie o tom, či a kde teraz

obžalovaný pracuje, oficiálne naposledy pracoval v Doprastave, ale to už je dávno. Minulý rok počula, že
mal rozvážať drogériu. V súčasnosti údajne chodí do zahraničia. Syn v dôsledku neplatenia výživného
núdzou netrpel, jesť mal čo, obliecť tiež, ani neboli obmedzené jeho tréningy. Pomáhajú jej rodičia.
Kedysi už obžalovaný sľúbil výživné doplatiť, ale nedodržal to, dúfa však, že keď mu hrozí väzenie, tak
to dodrží. Pokiaľ sa týka jej mesačných výdavkov, platí inkaso 210,- €, ale býva s priateľom, takže si to

delia na polovicu, strava v škole 21,80 € na jedno dieťa, šport 35,- € mesačne spolu na oboch synov.
To nie je všetko, tréningové veci musia doplácať, naposledy mu dala 20,- € a teraz má odložených 60,-
€ na termo prádlo. Jedny kopačky stoja okolo 100,- € a noha mu rastie, takže ich treba každý rok a to
dvoje, jedny na tréning a jedny na zápasy. So zdravotným stavom syna výdavky nemá, sú to len bežné
vitamíny. Pokiaľ ide o jej príjem, je živnostníčka, trpí na chrbticu, jej príjem sa pohybuje mesačne okolo
400,- € plus rodinné prídavky.

Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 12.11.2015, právoplatného dňa
28.12.2015, súd zistil, že maloletý R. D., nar. XX.XX.XXXX, syn rodičov J. D., nar. XX.X.XXXX a H.
D., nar. X.X.XXXX, bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec, t. j. obžalovaný bol zaviazaný
prispievať na jeho výživu sumou 100,- € mesačne s účinnosťou od podania návrhu (6.3.2015) s tým, že

nedoplatok na výživnom za obdobie od 6.3.2015 do vyhlásenia rozsudku (12.11.2015) vo výške 800,-
€ súd uložil otcovi splácať v splátkach po 30,- € mesačne splatných spolu s bežným výživným, pod
následkom straty výhody splátok. Výživné bol obžalovaný povinný poukazovať k rukám matky vždy do
15. dňa v mesiaci vopred.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Senica č. k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa 5.2.2015, právoplatného
dňa 23.4.2015, súd zistil, že predmetným trestným rozkazom bol obž. H. D. uznaný za vinného z
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že v období od 01.07.2013 do 31.01.2015 v Senici, Žiline a Rosine riadne neprispieval na výživu
svojho syna G. D., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu táto povinnosť vyplýva zo Zákona o rodine a bola

deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Žilina číslo XC/XX/XXXX zo dňa 08.02.2012, na základe
ktorého bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna G. sumou 100 € mesačne k rukám matky J. D.,
pričom výživné neplatil, pretože bol nezamestnaný a účinným spôsobom cestou úradu práce si nehľadal
zamestnanie, z príjmu z ktorého by výživné mohol platiť, čím J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., E.. S..
Y. XXXX/XX, dlhuje na výživnom sumu 1 900 €. Za to bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere

10 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov (do 23.10.2016),
a zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 12.5.2016 a 6.6.2016 súd zistil, že
obžalovaný v období rokov 2014 až 2016 nebol ich úradom riešený na dávke v hmotnej núdzi a nebol

ani evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 29.12.2016 súd zistil, že svedkyni J.
D. je na syna R. D., nar. XX.XX.XXXX vyplácané náhradné výživné a to od 1.8.2016 vo výške 100,-
€ mesačne.

Zo správ Sociálnej poisťovne zo dňa 11.5.2016 a 3.6.2016 mal súd preukázané, že obžalovaný v období
od roku 2014 do júna 2016 nepoberal dávky v nezamestnanosti a ani o ne nežiadal, a ani nepoberal
garančné, nemocenské či úrazové dávky. Taktiež nebol v tomto období poberateľom dôchodku. Od roku
2012 bol obžalovaný evidovaný v databáze poistencov Sociálnej poisťovne iba raz, a to od 3.9.2014 do

30.9.2014 na základe dohody o pracovnej činnosti.

Zo správ odboru živnostenského podnikania Okresného úradu Senica zo dňa 10.5.2016 a 3.6.2016 súd
zistil, že o osobe obžalovaného nie je v živnostenskom registri vykonaný žiadny zápis.

Potvrdením o návšteve školy zo dňa 29.6.2016 mal súd preukázané, že R. D., nar. XX.XX.XXXX, bol v
školskom roku 2015/2016 žiakom 8.B triedy základnej školy v Senici.Podľa § 122 ods. 13 Tr. zák., ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení
vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí,
ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie

konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa
neodobral na záverečnú poradu.

Na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, uznal súd
obžalovaného H. D. za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3

písm. c/ Trestného zákona, spáchaného v nepriamom úmysle, nakoľko bolo popri vlastnom priznaní
obžalovaného preukázané, že tento najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil svoju zákonnú
povinnosť vyživovať iného, upravenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa
12.11.2015, právoplatným dňa 28.12.2015, a to aj napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch za taký čin - prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,
uznaný za vinného (trestný rozkaz Okresného súdu Senica č. k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa 5.2.2015).

Uvedeným rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 12.11.2015 bol obžalovaný
počnúc od 6.3.2015 zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna R. D., nar. XX.XX.XXXX sumou
po 100,- € mesačne, ktorú vyživovaciu povinnosť si obžalovaný riadne a včas neplnil, čím mu za
obdobie od 6.3.2015 do 2.2.2017 vznikol na nezaplatenom výživnom dlh vo výške celkom 2.200,- €
(22 mesiacov x 100,- €/mes.). Predmetné obdobie a výšku dlhu súd upravil na hlavnom pojednávaní

v zmysle ustanovenia § 122 ods. 13 Trestného zákona. Obžalovaný H. D. je okrem svojho vlastného
doznania usvedčovaný z trestnej činnosti tiež svedkyňou J. D. ako aj listinnými dôkazmi oboznámenými
na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný i keď vedel, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
a v minulosti bol pre rovnakú trestnú činnosť odsúdený, bez primeraných dôvodov na výživu svojho
syna riadne neprispieval, v rozhodujúcom období nebol riadne zamestnaný a ani si cestou úradu práce

účinne nehľadal stále zamestnanie, a v dôsledku toho nemal na úhradu vyživovacej povinnosti dostatok
prostriedkov. Zároveň hoci obžalovaný deklaroval, že dlžné výživné chce doplatiť a prisľúbil, že tak urobí,
napokon dlh na výživnom neuhradil a to ani len čiastočne. Súd preto uznal obžalovaného z predmetného
skutku - prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona -
za vinného.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného bolo zistené, že proti nemu nebolo
Komisiou verejného poriadku a životného prostredia Obce N. vedené žiadne priestupkové konanie.
Obžalovaný je rozvedený a má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Podľa výpisu z
Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR bol obžalovaný doteraz v rámci priestupkového

konania postihovaný dvakrát, v oboch prípadoch pre porušenie pravidiel cestnej premávky. V odpise
z registra trestov má obžalovaný celkom dva záznamy o odsúdení, kde v jednom prípade sa na neho
hľadí, akoby nebol odsúdený, a v druhom prípade sa jedná o odsúdenie vo veci vedenej Okresným
súdom Senica pod sp. zn. XT/XX/XXXX - trestný rozkaz zo dňa 5.2.2015 pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10

mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov do 23.10.2016, a
zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery obžalovanému H. D. súd vychádzal pri prevahe
poľahčujúcich okolností zo zákonom stanovenej trestnej sadzby s hornou hranicou zníženou o jednu

tretinu (§ 38 ods. 3 Tr. zák.), keď u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to že sa
obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin oľutoval, a nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť. Upravená výmera trestnej sadzby tak predstavovala výmeru 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov,
a súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici tejto výmery - jeden rok. Pri
ukladaní trestu súd zohľadnil spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúce i poľahčujúce okolnosti, a tiež osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy,
a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko obžalovaný si riadne neplnil svoju
vyživovaciu povinnosť aj napriek tomu, že mu za také konanie už v minulosti bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody, a teda obžalovaný neprejavil dostatočnú snahu po náprave a záujem o riadne
plneniesisvojejvyživovacejpovinnosti,anaviactrestnúčinnosťpáchalvpodstatepočascelejskúšobnej

doby predchádzajúceho odsúdenia. Súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (§ 48 ods.
2 písm. a/ Trestného zákona).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a to len
vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),

príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.),
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická

osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.),
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 45 ods. 1
Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.