Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120200440
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120200440.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Z.. E. F., H..

XX.XX.XXXX, C. H. X. XXX/XX, XXX XX U., právne zastúpený: JUDr. Vieroslava Bednárová, advokátka,
IČO: 47250631, so sídlom Slovenská č. 69, 080 01 Prešov proti žalovanému: Z.. A. M., H.. XX.XX.XXXX,
C. L. XXX/XX, XXX XX U., právne zastúpený: Mgr. Ivan Mazanec, IČO: 42344671, so sídlom Metodova
12, 080 01 Prešov, o zaplatenie 31.829,18 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 15 003,51 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 10.01.2020 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia sumy
31829,18 € na tom skutkovom základe, že ide o škodu spôsobenú jej spáchaným trestným činom
žalovaného.

2. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 14.05.2020 a tento sa k nej žiadnym spôsobom nevyjadril,

teda tvrdenia žalobkyne nepoprel.

3. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 22.06.2020 bolo žalovanému doručené dňa 14.05.2020.
Ten požiadal e-mailom zo dňa 15.06.2020 (teda až po mesiaci od doručenia predvolania a týždeň pred
pojednávaním) o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Súd ho na špecifikáciu
a preukázanie tohto dôvodu vyzval výzvou zo dňa 15.06.2020 a to jednak písomne a jednak elektronicky
na e-mailovú adresu, z ktorej žalovaný zaslal žiadosť o odročenie pojednávania. Na výzvu žalovaný

nereagoval. Súd teda dôvod na odročenie pojednávania nemal za daný.
3.1. Vo veci prebehlo pojednávanie dňa 22.06.2020 a tohto pojednávania sa žalovaný nezúčastnil.
Keďže na základe výpovede žalobkyne na tomto pojednávaní mal súd skutkový stav za nesporný
(podrobne nižšie), na ďalšie pojednávanie už žalovaného nepredvolával a o termíne upovedomil iba
jeho právneho zástupcu. Žalovaný sa pojednávania dňa 01.10.2020 zúčastnil, pričom právny zástupca
navrhol ako dôkaz jeho výsluch na preukázanie skutočností, že žalovaný sa podvodného konania voči
žalobkyni nedopustil, žiadnu škodu jej nespôsobil a naopak žalobkyňa mu vracala peniaze jej ním

požičané.
Podľa Čl. 46 Ústavy SR
(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.(4) Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Podľa Čl.5 C.s.p. - Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie

práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným
prieťahom v konaní.
Podľa Čl.8 C.s.p. - Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa § 149 C.s.p. - Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 151 ods.1 C.s.p. - (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 151 C.s.p.
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 153 C.s.p.
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla

predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to

v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
3.2. Ustanovenie § 153 o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného
princípu zakotveného v článku 5 C.s.p. , podľa ktorého môže súd (v rozsahu ustanovenom zákonom)
odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Ustanovenie § 153 zakotvuje

právnu povinnosť (§ 153 ods. 1) a sankciu za jej porušenie (§ 153 ods. 2 a 3). Strana sporu má procesnú
povinnosťpredložiťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas.Ideošpecifikáciu
všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia
povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť
sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov

procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1, druhá veta. Procesný úkon nie je
vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo
(subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení
alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.
3.3. Z ustanovenia § 151 C.s.p. vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia

skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za
podmienok uvedených v § 151 ods. 2 C.s.p. musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia.
Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované (dostatočne
určité). Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako
procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie

skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že
žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so
skutkovým stavom tvrdeným protistranou.
3.4. Z vyššie citovaných právnych predpisov vyplýva, že právo na súdnu ochranu nie je neobmedzené.
Možno ho vykonávať iba v rámci a spôsobom stanoveným C.s.p. Účasť strany sporu na pojednávaní

je jej právom a nie povinnosťou. Ak však strana sporu neodôvodnene toto právo nevyužije, pripravuje
sa tým o možnosť využitia niektorých procesných práv. Vo vzťahu k vykonanému prvému pojednávaniu
súd uvádza, že žalovaný sa ho nezúčastnil dobrovoľne. Ním v žiadosti uvádzaný dôvod o odročenie
pojednávania súd neaproboval, keďže žalovaný nepreukázal, čo mu skutočne neumožňuje na
pojednávaní sa zúčastniť a prečo určitá skutočnosť (brániaca mu v účasti a preukázaná) má pre neho

väčší význam, ako súdne pojednávanie, v ktorom je po ňom požadované zaplatenie cca 31000 €.
3.5. Ak sa teda žalovaný nevyjadril k žalobe, nezúčastnil sa bezdôvodne prvého pojednávania a
teda podstatné tvrdenia žalobkyne nepoprel, mal súd žalobkyňou tvrdený skutkový stav za nesporný.
Potom, ak sa žalovaný zúčastnil aj bez predvolania druhého pojednávania, neznamená to, že moholsanovať jeho dovtedajšiu úplnú pasivitu. Ním prostredníctvom právneho zástupcu vznesené tvrdenia
o nedopustení sa protiprávneho konania vo forme trestného činu voči žalovanej, tak boli vznesené
oneskorene a súd na nich podľa § 153 ods.2 C.s.p. neprihliadal. Vzhľadom na uvedené aj navrhovaný

dôkaz jeho výsluchom bol prednesený oneskorene a vzhľadom na viazanosť trestným rozsudkom
(bližšie uvedené nižšie) ho súd nepovažoval za potrebný a preto ho zamietol. Rovnako súd zamietol aj
návrh na vykonanie svedka Z. (vymyslená identita) a svedka C., ktorí mali vypovedať o vyplatení úveru
žalobkyni, keďže túto otázku súd nepovažoval za spornú.

4. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledujúce:
4.1. Trestným rozkazom č.k. 33T/113/2018 - 364, právoplatným dňa 27.07.2019 bol žalovaný uznaný
vinným z pokračujúceho prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tresného zákona, že „v období od
dňa02.05.2016dodňa23.11.2016voU.ainde,vystupujúcakoQ.Z.,tohočasužijúcivD.E.,kontaktoval
prostredníctvom e-mailovej adresy Q..L. F. O., získal si jej dôveru a pod rôznymi zámienkami o biznis
projektoch a vážnej autonehode za účelom vyplatenia svojich podĺžností voči iným subjektom, od nej

vylákal viacero finančných pôžičiek v celkovej výške 23800 €, ktoré mu poškodená odovzdala osobne
alebo vkladala na jeho účet, čím jej týmto konaním spôsobil škodu vo výške 23800 €.“
4.2. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že sa pozná so žalovaným dlhodobo a ten jej sprostredkoval
elektronický kontakt s Q. Z.. Žalobkyňa presne uviedla kedy a za akým účelom požičala žalovanému
sumy 5000 €, 6000 €, 1000 €, 5000 €, 700 €, 4000 € a 2100 €, spolu 23800 € z úveru, ktorý jej žalovaný

pomohol vybaviť. Žalovaná predložila súdu aj úverovú zmluvu. Uviedla, že bolo dohodnuté, že úver
bude splácať žalovaný, aby žalobkyňa nemala žiadnu ujmu a po návrate Q. Z., keď tento dá peniaze
žalovanému, tento následne jednorazovo predmetný úver splatí. Žalobkyňa zároveň predložila prehľad
zaplatenýchsúmnapredmetnýúver,stýmžežalovanýzaplatilibasumu343,50€dňa15.02.2017,sumu
350 € dňa 15.03.2017, sumu 350 € dňa 15.04.2017 a sumu 698 € dňa 15.06.2017, spolu 1741,50 €.

4.3. Vzhľadom na to, že k včasnému popretiu skutočností tvrdených žalobkyňou zo strany žalovanej
nedošlo, považuje súd tieto skutočnosti jako aj skutočnosti vyplývajúce z ňou predložených listín za
nesporné.

5. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:

5.1. Podľa § 657 OZ - Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods.1 OZ - Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 8Cdo/82/2018 - Najvyšší súd SR v rozsudku z 29. apríla 1992 sp.
zn. 2 Cz 16/92, uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod č. R 35/1993 vyslovil právny záver : „v občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen
rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj
právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia predpokladaným trestným zákonom". Obdobné
závery vyslovil najvyšší súd v uznesení zo 17. mája 2012 sp. zn. 1 Obdo 41/2011, pričom vychádzal
z právneho názoru Ústavného súdu SR uvedeného v jeho náleze z 23. novembra 2011 sp. zn. I. ÚS

269/2011:„rozsahviazanostivšeobecnéhosúdurozsudkomvydanýmvtrestnomkonaníprirozhodovaní
v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného
činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom
konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu,
a o tom, kto ho spáchal." Teda pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol

žalovaný právoplatne odsúdený, spôsobenie škody, potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného,
ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na
občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bola spôsobená škoda a
kto ju spôsobil. Ústavne konformný výklad § 135 ods. 1 OSP, resp. § 193 ods. 1 CSP totiž vyžaduje, aby
súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom, bol viazaný

právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu ku
všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin.
Podľa R - 22/1979 - Při rozhodování o náhradě škody jsou soudy v občanském soudním řízení podle
ustanovení § 135 odst. 1 o. s. ř. vázány rozhodnutím o tom, že byl spáchán trestný čin, přečin nebo
přestupek a kdo je spáchal. Ustanovení § 135 odst. 1 o. s. ř. nelze vykládat izolovaně bez zřetele na

ustanovení § 135 odst. 2 o. s. ř. Výrok rozhodnutí o tom, že byl spáchán trestný čin nebo přečin, neřeší
rozsah a výši škody ani tehdy, je-li odškodnitelná újma pojmovým znakem trestného činu. Mezi výší
škody uplatnitelnou v adhezním řízení a výší škody rozhodnou pro posouzení trestní stránky věci může
být rozdíl (viz III/1964 Sbírky rozhodnutí a sdělení soudů ČSSR, str. 209). Soud v občanském soudnímřízení tedy není vázán ve smyslu ustanovení § 135 odst. 1 o. s. ř., pokud jde o výši škody. Nebylo by
sice správné nevzít v úvahu závěry a zjištění učiněná v tomto směru v trestním řízení soudním, avšak v
občanském soudním řízení musí být podle potřeby provedeny důkazy další a soud si musí učinit o výši

škody vlastní odpovědný závěr podložený úplným zjištěním skutečného stavu věci. Jestliže pak soud v
občanském soudním řízení zjistí podstatně odchylnou výši škody než trestní rozsudek, je vhodné uvážit
podání podnětu ke stížnosti pro porušení zákona.
Podľa rozsudku NS ČR (veľký senát) sp. zn. sp. zn. 31 Cdo 3620/2010 - Pro podvodné jednání je
charakteristické, že klamavým předstíráním určité vůle jednající úmyslně zastírá svoji skutečnou vůli,

spočívající v tom, aby se na úkor druhého účastníka smlouvy nebo třetí osoby nezákonně (protiprávně)
obohatil. Obojí, tedy jak jednostranná simulace určité vůle, tak i skutečná vůle jednajícího, současně
musí (podle představ jednajícího) zůstat při uzavření smlouvy před druhým účastníkem smlouvy
skryty, neboť jinak (v případě vyzrazení sledovaného záměru druhému účastníkovi smlouvy) nemůže
být účel smlouvy (nezákonné /protiprávní/ obohacení na úkor druhého účastníka nebo třetí osoby)
zpravidla dosažen. Skutečná vůle jednajícího tedy při jeho podvodném jednání (má-li být dosažen jeho

účel) představuje pohnutku ke smlouvě, popřípadě vnitřní výhradu (mentální rezervaci), které zůstaly
neprojeveny. Na uvedeném závěru nic nemění ani to, že podvodně jednající účastník byl posléze
soudem uznán vinným ze spáchání trestného činu podvodu podle ustanovení § 250 tr. zák. Skutečnost,
žepodvodnéjednáníposlézevyšlonajevoažestníksmlouvyznějbylusvědčen,totižnevypovídáničeho
o tom, zda jednání odsouzeného účastníka smlouvy v době uzavření smlouvy bylo známo (muselo

být známo) druhému účastníku smlouvy a že při uzavření smlouvy nepředstavovalo jen účastníkem
neprojevenou pohnutku, popřípadě vnitřní výhradu (mentální rezervaci).
Neprojevená pohnutka nebo vnitřní výhrada (mentální rezervace) účastníka smlouvy, který jednal
podvodně, tedy nezpůsobuje (bez dalšího) neplatnost smlouvy podle ustanovení § 37 odst. 1 nebo podle
§ 39 obč. zák. K definičním znakům právního státu patří princip právní jistoty a ochrany důvěry účastníků

právních vztahů v právo. Součástí právní jistoty a ochrany důvěry účastníků právních vztahů v právo je
rovněž respektování zásady „pacta sunt servanda“.
Přijetí právního názoru o tom, že podvodné jednání jednoho z účastníků smlouvy má bez dalšího za
následek (absolutní) neplatnost smlouvy, by ve svých důsledcích znamenalo, že druhý účastník smlouvy
nemá právo na sjednané plnění, i kdyby smlouvu uzavřel vážně a i kdyby ji sám splnil (byl připraven

splnit); újma, kterou by tím utrpěl, by mu mohla být nahrazena jen z důvodu odpovědnosti podvodně
jednajícího účastníka za bezdůvodné obohacení nebo za škodu.
Uvedené následky však nelze považovat z hlediska zásady „pacta sunt servanda“ za odpovídající.
Uzavřenou smlouvu by totiž nebylo třeba splnit jen proto, že jednání jednoho z účastníků smlouvy
bylo ovlivněno neprojevenou pohnutkou nebo poznamenáno vnitřní výhradou (mentální rezervací) o

následném výkonu práv a povinností ze smlouvy, ačkoliv druhý z účastníků smlouvy ke sjednání
závazku přistoupil vážně a podvodné jednání nebyl (v té době) schopen rozpoznat. Požadavek na
výkon práv a povinností z občanskoprávních vztahů v souladu s dobrými mravy (§ 3 odst. 1 obč.
zák.) současně vyžaduje, aby právní následky měla z důvodu právní jistoty jen taková vůle, která byla
účastníkem smlouvy projevena, a aby proto účel (smysl) uzavřené smlouvy a ani její skutečný dopad

do právních vztahů účastníků nebyl určován pohnutkou nebo vnitřní výhradou (mentální rezervací)
podvodně jednajícího účastníka, ale postojem druhého účastníka. Smlouva, při jejímž uzavření jednal
jeden z jejích účastníků podvodně, tedy nemůže být bez dalšího neplatná pro nedostatek vážné vůle (§
37 odst. 1 obč. zák.) nebo z důvodu rozporu se zákonem (§ 39 obč. zák.). Naopak, právem musí být
chráněn druhý účastník smlouvy a jen na něm může záviset, zda se dovolá omylu, který u něj podvodně

jednající účastník při uzavření smlouvy vyvolal nebo jehož podvodně jednající účastník při uzavření
smlouvy využil, a zda tím uplatní tzv. relativní neplatnost smlouvy ve smyslu ustanovení § 49a a § 40a
obč. zák.
Z uvedených důvodů dospívá také velký senát občanskoprávního a obchodního kolegia Nejvyššího
soudukzávěru,žesmlouva,přijejímžuzavřeníjedenzúčastníkůsmlouvyúmyslněpředstíralurčitouvůli

se záměrem, aby tím vyvolal u druhého účastníka omyl nebo aby tím využil jeho omylu, není neplatná
podle ustanovení § 37 odst. 1 obč. zák. pro nedostatek vážné vůle nebo podle ustanovení § 39 obč. zák.
pro rozpor se zákonem. Podvodné jednání jednoho z účastníků smlouvy při jejím uzavření je důvodem
neplatnostismlouvypodleustanovení§49aobč.zák.,jehožsemůžeúspěšnědovolatjendruhýúčastník
smlouvy (§ 40a obč. zák.).

6. Súd tak dospel k záveru, že žalobkyňa poskytla pôžičku žalovanému za rovnakých podmienok ako
jej bol poskytnutý úver peňažným ústavom, pričom pôžičku jej mal žalovaný splácať tak, že bude platiť
splátky peňažnému ústavu v stanovených lehotách splatnosti. Mesačné splátky mali výšku (z dôvodupostupného navýšenia úveru) 246,82 €, 264,75 € a finálne 343,89 €. Zmluvu(y) o pôžičke považuje
žalobkyňazariadneuzavretúajejrelatívnejneplatnostipreomylsanedovolala.Keďžesplneniezáväzku
Q. Z. voči žalovanému z dôvodu vymyslenej identity do úvahy neprichádzalo, nenastala ani predčasná

splatnosť pôžičky a žalovaný je povinný ju plniť spôsobom ako je žalobkyňa povinná plniť peňažnému
ústavu. Ku dňu rozhodnutia súdu boli splatné splátky 3 x 246,82 € (20.06.2016 - 20.08.2016), 2 x 264,75
€ (20.10.2016 - 20.11.2016) a 45 x 343,89 € (15.01.2017 - 20.09.2020), spolu suma 16745,01 €. Keďže
žalovaný zaplatil sumu 1741,50 €, tak suma ktorú dlhuje žalobkyni má výšku 15003,51 €. V prevyšujúcej
časti bola žaloba zamietnutá pre predčasnosť, keďže splatnosť splátok splatných po 20.09.2020 ešte

nenastala.
7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
7.1. Pomer úspechu strán sporu bol takmer rovnaký, preto súd nárok na náhradu trov konania žiadnej
zo strán sporu nepriznal, keďže úspech žalovaného bol 6% a vzhľadom na charakter sporu tento
odôvodňuje v prospech žalobkyne aj použitie § 257 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.