Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 23, 2020

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510211119
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2510211119.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu : Z. P., E..

XX.X.XXXX, J..Č.. Ú. W. Ú. U., S. S. A. E. X, Z. XX, U. proti žalovaným : 1. Ústav na výkon trestu odňatia
slobody a Ústav na výkon väzby, so sídlom Gucmanová 19/670, priečinok 7, Leopoldov, 2. Ústav na
výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom Chorvátska 5, Bratislava, 3. Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava, 4. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava,
o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.09.2010 doplnenou podaniami doručenými
tunajšiemu súd dňa 11.07.2019 ( č.l. 293) a 18.07.2019 (č.l. 296) - v zmysle súdom pripustenej zmeny
žaloby na pojednávaní dňa 22.07.2019 domáhal aby súd uložil žalovaným 1/ až 4 povinnosť zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 70 000,- Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy a nahradiť trovy
konania. Žalobca sa súčasne domáhal aby súd uložil žalovaným povinnosť 1/ zdržať sa porušovania
jeho práva odsúdeného na zdravotnú starostlivosť', práva na ochranu zdravia a práva na zachovanie

jeho ľudskej dôstojnosti, v zmysle dôvodov ktoré uvádza v žalobe v bode vec prvá, 2/ zdržať porušovania
jeho práva odsúdeného na telefonovanie v zmysle dôvodov na ktoré poukazuje v žalobe v bode vec
druhá. 3/ zdržať sa porušovania jeho práva odsúdeného na súkromie, práva na nepretržitý 8 hodinový
odpočinok a práva na sledovanie televízie vo vymedzenom čase, v zmysle dôvodov ktoré uvádzal v
žalobe v bode vec tretia 4/zdržať konania pri jeho eskortovaní spôsobom, ktorý mu spôsobuje muky a
utrpenie, zdržať sa porušovania práva žalobcu ako odsúdeného na vychádzku, práva na sledovanie
televízie vo vymedzenom čase a práva športovať vo vymedzenom čase, v zmysle dôvodov ktoré uvádza

v žalobe bode vec štvrtá 5/ zdržať sa konania, ktorým by porušovali právo žalobcu ako odsúdeného
na nákup potravín a vecí osobnej potreby raz do týždňa, tj. periodicky každý týždeň, v zmysle dôvodov
uvedenýchvžalobevbodevecpiata.6/zdržaťsa konaniaktorýmbyporušovaliprávožalobcunaúčinný
opravný prostriedok, v zmysle dôvodov uvedených v žalobe. 7/ zdržať sa konania, ktorým by porušovali
jeho právo na ochranu majetku v zmysle dôvodov uvedených v žalobe . 8/ zdržať sa konania, ktorým
by porušovali právo žalobcu ako odsúdeného na ochranu majetku a ponižujúceho jednania voči nemu
s tým súvisiacim, v zmysle dôvodov uvedených v žalobe 9/zdržať sa konania, ktorým by porušovali jeho

právo odsúdeného na podanie účinného opravného prostriedku v zmysle dôvodov uvedených v žalobe
2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tak, že je fyzická osoba, nachádzajúca sa v súčasnosti v pozbavení
osobnej slobody vo väznici P.. Predmetom žaloby sú porušenia práv, ktorých sa stal obeťou zo strany
väzníc v P. a I. ako aj zo strany samotného štátu. Predmet žaloby rozdelil na vec prvú až siedmu, ktoréčlenenie súd pre zachovanie prehľadnosti jednotlivých častí žaloby zachoval v ďalšom priebehu konania
ako aj odôvodnenia tohto rozsudku.
3. K veci prvej uviedol, že Dňa 16.11.2009 približne o 17:10 hod. požiadal väznicu P. prostredníctvom

službu konajúceho dozorcu o privolanie lekára s tým, že ale nemôže prísť väzenský lekár, nech mu
privolajú zdravotnú pomoc „z vonku“. Poskytnutie zdravotnej starostlivosti mu bolo odmietnuté s tým, že
väzenský lekár sa už nenachádza v ústave a podľa nejakých údajných nových vnútorných predpisov sa
už neprivoláva rýchla zdravotná pomoc. Väznica zašla ešte ďalej, keď zdravotnú diagnózu mu prišiel
určovať službu konajúci dozorca, ktorý nemá príslušné vzdelanie a ani právo mi robiť lekárske vyšetrenie

a určovať zdravotnú diagnózu .K porušeniu jeho práva na súkromie došlo už len tým, že diagnózu sa
snažil stanoviť dozorca, ktorý na to nemá potrebné vzdelanie. Došlo k porušeniu lekárskeho tajomstva,
keďže dozorca nie je lekár a teda ani nie je viazaný prísahou lekárov a lekárskym dôverným tajomstvom
- zdravotný stav je totiž dôverné tajomstvo medzi lekárom a pacientom spadajúce do práva na súkromie.
Zdravotná pomoc mu nebola zabezpečená ani v nasledujúci deň t. j. 17.11.2009 s odôvodnením, že
je sviatok a preto sa väzenský lekár nenachádza vo väznici. Vzhľadom na uvedené fakty je nesporné,

že nezabezpečením zdravotnej starostlivosti v uvedených dňoch došlo k porušeniu môjho práva na
zdravotnú starostlivosť a práva na ochranu zdravia. Tým, že zdravotnú diagnózu sa mu snažil stanoviť
dozorca - t. j. osoba, ktorá na to nemá právo ani potrebné vzdelanie došlo k porušeniu aj práv pacienta a
k neoprávnenému zasahovaniu do súkromia a osobnosti. Naviac, trpel zdravotnými problémami ako sú
silné bolesti brucha a hlavy. Bolo mu na zvracanie, mal závrate, hnačku a kŕče v oblasti brucha a pod.

Napriek tomuto všetkému mi min. po dobu 2 dní nebola zabezpečená zdravotná starostlivosť. Takéto
zaobchádzanie s jeho osobou možno kvalifikovať ako ponižujúce, ktoré mu spôsobovalo naviac bolesť
a utrpenie. Preto došlo aj k porušeniu práva na ochranu a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.
4. K veci druhej uviedol, že v mesiaci november 2009 mu nebolo umožnené zrealizovať zo strany
väzníc, v ktorých som sa v danom čase nachádzal právo telefonovať s blízkymi. Väznica toto svoje

konanie nijako nevysvetlila. Porušením práva telefonovať došlo zároveň k porušeniu práva na súkromný
a rodinný život, kam kontakt s rodinou bezpochyby spadá. A naviac uvedené zaobchádzanie možno
bezpochyby kvalifikovať ako ponižujúce zaobchádzanie, ktoré by naviac každý, kto by sa nachádzal na
jeho mieste a v jeho postavení prežíval a pociťoval ako trest.
5. K veci tretej uviedol, že Dňa 03.12.2009 sa v ÚVTOS vykonala Generálna prehliadka ciel odsúdených.

V tejto súvislosti namietal porušenie viacerých práv.
6. 1) Právo odsúdeného na nepretržitý 8-hodinový spánok, je zaručovaný napr. aj v ust. § 21 Zákona
o ÚVTOS a nepripúšťa žiadne výnimky. Prehliadku ciel sa totiž personál väznice P. rozhodol vykonať
vo večerných hodinách v dôsledku čoho sa posunula večierka až a 22:30 hod. V podstate ide o
to, že večierka je stanovená na 21.00 hod a budíček je stanovený na 05:00 hod aby bolo dodržané

právo odsúdeného na nepretržitý 8-hodinový spánok. V inkriminovaný deň sa však večerný sčítací
nástup odsúdených kvôli uvedenej prehliadke posunul až na 22:30 hod a až následne bola večierka. Čo
znamená, že mu bolo umožnené spať len 6,5 hodiny, nehovoriac už o tom, že s ráno o 05:00 hod vstával
do práce. Väznica pritom mala a má možnosť aj prostriedky ale ak sa nemýlim, tak aj povinnosť vykonať
prehliadku v takom čase, aby nedochádzalo k porušovaniu práva odsúdeného.2) Právo odsúdeného

sledovať televíziu, právo vo voľnom čase odpočívať a pod. sú tiež práva odsúdeného, ktoré zaručujú
príslušné zákony z oblasti väzenstva. Inkriminovaná prehliadka totiž bola vykonaná práve v čase jeho
voľna a v čase, ktorý má určený na pozeranie televízie. V dôsledku vykonania uvedenej prehliadky
resp. v dôsledku toho v akom čase bola uvedená prehliadka zrealizovaná nemohol realizovať uvedené
právo - čim došlo k porušeniu uvedených práv.3) Právo na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a právo na

ochranu pred akýmikoľvek prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti. Priebeh uvedenej prehliadky, bol
taký, že ho vyviedli z cely von na chodbu a následne do cely vošli príslušníci resp. personál väznice
P., v ktorej sa zdržali asi 15-20 min. Po príchode späť na celu zistil, že mu rozhádzali všetky veci
na cele. V tomto smere namietam dve veci: a) že následne musel vo svojom voľnom čase, kedy má
právo odpočívať a sledovať televíziu upratovať vyše hodiny neporiadok, ktorý mu personál väznice

spôsobil b) že treba rozlišovať medzi prehliadkou a rozhádzaním osobných a iných vecí. Lebo prehliadka
sa dá vykonať aj normálnym spôsobom. To, že personál väznice vojde na celu a všetko rozhádže je
už totiž šikanovanie a ponižovanie.4) Porušenie práva na súkromie Európsky súd pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP) uviedol, že každý zásah zo strany štátu je zásahom do práva a slobôd občanov. Vo
vzťahu k väzňom uviedol, že právo na súkromie nekončí pred bránou väznice. Prehliadka cely kde sa

nachádzajú moje osobné veci (môj majetok) a dôverné veci ako napr. korešpondencia s právnikom a
pod, je bezpochyby zásahom do práv a súkromia.ESĽP stanovil, že každý takýto zásah musí spĺňať
základné náležitosti: a) Musí sledovať legitímny cieľ b) Musí byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti
c) Musí byť vykonaný v súlade so zákonom. Stačí ak nie je dodržaný čo len jednej z uvedených dôvodova zásah je nutné kvalifikovať ako neoprávnený. ESĽP tiež uviedol, že v prípade zásahu, pojem „v súlade
so zákonom“ v sebe zahŕňa aj požiadavku „kvality práva“ - t. j., že zásah musí mať stanovené jasné a
zrozumiteľné pravidlá, musí poskytovať záruku proti svojvoľným zásahom, záruky proti zneužitiu a pod.

V prípade prehliadok vo väzniciach však štát ostal nečinný, lebo nestanovil žiadne jasné a zrozumiteľné
pravidlá, neposkytol záruku proti svojvoľným zásahom ani záruku proti zneužitiu a pod. Štát vykonávanie
uvedených zásahov ponechal iba na svojvôli personálu príslušných väzníc. A väznice uvedené zásahy
vykonávajú práve takýmto svojvoľným spôsobom: t. j. personál väznice vykoná zásah, personál väznice
si vyhotoví záznam zo zásahu, personál väznice si sám určí čo do záznamu uvedie, sám si uvedené

prehlásenie potvrdí a dosvedčí, sám nad sebou vykonáva kontrolnú činnosť atď... Sám sebe vydá
prehlásenie, sám sebe si prehlásenie dosvedčí a pod. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že v jeho
prípade došlo k porušeniu môjho práva na súkromie, vzhľadom na spôsob akým boli uvedený zásah
(prehliadka) zrealizovaný.
7. K veci štvrtej uviedol, že Dňa 26.11.2009 ho personál resp. príslušníci väznice P. eskortovali do
väznice v I., lebo na druhý deň, t. j. dňa 27.11.2009 mal vypovedať na Okresnom súde Bratislava II. Dňa

27.11.2009 po vykonaní výsluchu žalobcu zase príslušníci väznice I. eskortovali späť do ÚVTOS - P..
Eskorty prebiehali tak, že dňa 26.11.2009 mi okolo 11:30 hod personál väznice uviedol, že si má zbaliť
veci, že bude prevezený do I.. Následne ho odviedli do auta, kde mu nasadili nepriehľadné okuliare
a slúchadlá - tzv. „tlmiče hluku“ a takýmto spôsobom ho viezli až do I.. Nevie, či to bolo dôsledkom
toho, že nič nevidel a mozog bol dezorientovaný alebo tým, že v dôsledku slúchadiel sa mu zohriala

teplota v ušiach, kde sa nachádzajú receptory rovnováhy tela ale už po pol hodine jazdy mu začalo byť
zle - bolesti hlavy, závrate, kŕče v bruchu, napínanie na zvracanie a pod. Keď to uviedol príslušníkom
ZVJS, ktorí ho eskortovali, títo nielen že nespravili nič, aby sa mu uľavilo ale ešte sa mu vysmievali
a ponižovali ho. Po príchode do väznice v I. a umiestnení na celu, zase zistil, že nemá zabezpečenú
večeru ani prídavok ako pracujúci. Rovnako mu nebolo umožnené resp. zabezpečené sledovanie

televízie, vykonanie vychádzky, športovať a pod. Na druhý deň po vykonaní výpovede ho okolo 11:00
hod eskortovali späť do P.. Keďže eskortu vykonávali príslušníci väznice I., títo ho už neponižovali ani
nenasadzovali okuliare ani slúchadlá ale ho eskortovali normálnym spôsobom. Po príchode do väznice
v P. zistil, že mu nedali obed s odôvodnením, že nie je nahlásený v strave a náhradnú stravu mu mala
poslať väznica v I. ale tá mu nedala žiadnu náhradnú (cestovnú) stravu. Dôsledkom čoho došlo tak dňa

26.11.2009akoajdňa27.11.2009kporušeniujehoprávaodsúdenéhonastravu3krátzadeň.Vzhľadom
na doposiaľ uvedené namieta tri veci: a) To, že spôsob akým dňa 26.11.2009 vykonali eskortu jeho
osoby príslušníci ÚVTOS - P., bol ponižujúci a spôsoboval mu utrpenie a muky. b) To, že spôsobom akým
sa realizoval jeho pobyt v ÚVV I. dňa 26.11.2009 došlo k porušeniu práv odsúdeného - ako napríklad
právo na vychádzku, právo sledovať televíziu, právo športovať a pod. c) A že došlo k porušeniu práva

odsúdeného na stravu a to hneď dva dni po sebe.
8. K veci piatej uviedol, že Zákon o VTOS mu ako odsúdenému zaručuje právo nákupu potravín
a vecí osobnej potreby raz týždenne - t. j. každý týždeň. Toto svoje právo chcel realizovať aj dňa
30.08.2010, čo mu však nebolo umožnené s tým, že sa začalo voči nemu exekučné konanie. Je
pravda, že sa začalo voči nemu exekučné konanie a to exekútorom v Nitre - A.. S. Z. č. exekúcie

C. - C, č. o. XXXX-XXX/XXXX/R. Avšak voči začatiu exekúcie podal riadnu námietku - t. j. riadny
opravný prostriedok o ktorom bude rozhodovať súd čo väznici v P. oznámil, avšak P. napriek tomu začal
vykonávať exekúciu. Uvedeným konaním zo strany väznice došlo k porušeniu : a) práva odsúdeného
na nákup potravín b) práva na účinný opravný prostriedok, lebo väznica začala vykonávať exekúciu, sa
opravný prostriedok - námietka proti exekúcií sa stal nie že neúčinný ale úplne bezpredmetný c) práva

na ochranu majetku. Zákon o exekúcií stanovuje, ktorý majetok podlieha exekučnému právu, ktorý nie.
Napr. stanovuje, že „povinný“ má právo si ponechať na účte sumu vo výške životného minima, pričom
zákon má na mysli disponovateľnú sumu, z ktorej môže dotknutá osoba uspokojovať svoje potreby.
Žalobca má na mojom účte okolo 160 eur, z toho je suma 97 eur zákonom stanovená ako úložné -
teda ide o nedisponovateľnú čiastku. A zvyšné - disponovateľná suma zase nepresahuje sumu, ktorú

zákon stanovuje ako výšku životného minima. Väznica teda vykonáva exekúciu z toho majetku, ktorý
nepodlieha exekučnému právu, čim porušuje právo na ochranu majetku. ESĽP uviedol, že aj daňová,
poplatkováaleboinápodobnápovinnosť,môžemaťzanásledokporušenieprávanaochranumajetkuak
ukladá dotknutej osobe prílišné bremeno alebo výrazným spôsobom zasahuje do jej finančnej situácie.
Vo väznici je zaradený do práce, konkrétne na ručné šitie obuvi. Ide o prácu, ktorá je platená úkolovo,

lebo aj keby ste sa veľmi snažili, nedokážete našiť sumu, ktorá by sa rovnala aspoň výške zákonom
stanovenej minimálnej mzdy. Práve preto sa na túto prácu zneužívajú väzni. Napríklad za posledné
obdobie (finančná kríza) je zárobok menší ako zákonom stanovené životné minimum. Teda zarobí
mesačne menej ako je životné minimum. Z tejto sumy si väznica strhne daň. Z čistej pracovnej odmenysa vykonávajú ďalšie zrážky ako napríklad zrážky trovy výkonu trestu, ktoré sú zákonom stanovená na
55 % z čistej pracovnej odmeny. Ďalšie zrážky sa vykonávajú za cudzie pohľadávky a väzeň dostáva
fakticky len vreckové vo výške 12% z čistej pracovnej odmeny. Čo znamená, že ak väzeň zarobí čistú

mzdunapr.90eur,taknavýplatunedostaneani10eur.Ztejtosumysinaviacmusízakupovaťvšetkyveci
osobnej potreby ako sú poštové známky, obálky, písacie potreby, šampón, holenie a pod. A napríklad len
zásielkanaESĽPajsprílohami,ktorávážiokolo500g,manapoštovýchznámkachstojíviacako10eur!
To znamená, že aj keď celý mesiac ťažko fyzicky pracuje, vždy na konci mesiaca skončí na nule, lebo
výška zrážok a iných nevyhnutných poplatkov je nastavená tak, že mu nič neostane. V danom prípade

mu štát nielenže ukladá prílišné bremeno a výrazným spôsobom zasahuje do jeho finančnej situácie
ale fakticky ho mesiac čo mesiac zbavuje celého majetku len na zrážky a iné nevyhnutné poplatky. Čo
znamená, že j došlo k porušeniu práva na ochranu majetku. Poukázal na skutočnosť, že z celkového
počtu odsúdených je pracovne zaradených iba 30 %. Ostatní sú nezaradení vo väčšine prípadov preto,
lebo nie sú pracovné príležitosti. On, ako pracovne zaradený, pracuje 8 hodín denne a ide o ťažkú
fyzickú prácu, po ktorej si musíte odpočinúť aj keby ste nechceli, čím prichádzate o možnosť kultúrnej a

osvetovej činnosti. Jeho plat je nižší ako životné minimum. Po zaplatení dane sa mu z čistej pracovnej
odmeny vykonávajú rôzne zrážky, pričom napr. len zrážky za trovy výkonu trestu sú stanovené zákonom
na 55 % z čistej pracovnej odmeny. Z toho čo mu ostane si musí zakupovať veci osobnej potreby - ako
napríklad poštové známky, písacie potreby, hygienu a pod., a ak ochorie tak aj lieky a pod. takže štát mu
zoberie všetky peniaze, ktoré zarobil. Naproti tomu, ten kto nie je zaradený do práce si celý deň „vála

šunky“ a keďže nie je unavený z práce, môže naplno využívať kultúrne možnosti a iné aktivity. Keďže nie
je zaradený do práce nemusí platiť žiadne trovy výkonu trestu a iné veci. Keď ochorie, lieky mu preplatí
štát. Štát mu prostredníctvom väznice poskytne poštové známky, obálky, písacie potreby na odoslanie
korešpondencie. A naviac ako „sociálny prípad“ mu väznica poskytuje šampón, holiace potreby a pod.
Je teda nesporné, že s ním ako s odsúdeným zaradeným do práce sa zaobchádza horšie ako s tým

odsúdeným, ktorý do práce nie je zaradený. Takéto zaobchádzanie pociťuje a prežíva ako krivdu, trest
a poníženie. Preto namieta porušenie práv zaručovaných v čl. 3 Dohovoru a v čl. 14 Dohovoru.
9. K veci šiestej uviedol, že jeho advokátka, ktorá mu bola ustanovená na zastupovanie vo veci istého
návrhu mu zaslala kópie dokumentov zo súdneho spisu a iné písomnosti na to nadväzujúce - a to dňa
17.08.2009. Pred vydaním týchto zásielok mu personál väznice perom preškrtol poštové známky - čím

došlo k poškodeniu jeho majetku. A naviac takéto zaobchádzanie pociťuje a prežíva ako ponižujúce.
10. K veci siedmej uviedol, že ESĽP uviedol, že ak sa osoba sťažuje napr. na ponižujúce zaobchádzanie
štát je povinný spraviť riadne a efektívne vyšetrovanie, ktoré môže dospieť k identifikácií a potrestaniu
tých, ktoré sú za to zodpovední a ktoré zahŕňa efektívny prístup sťažovateľa k vyšetrovaniu. ESĽP
uviedol, že je pravda , že v Dohovore neexistuje takéto výslovné ustanovenie ale podľa názoru súdu

je však táto požiadavka zahrnutá v pojme „účinný“ prostriedok nápravy“ podľa čl. 13 Dohovoru.ESĽP
kvalifikoval porušenie čl. 13 Dohovoru vždy vtedy ak štát prostredníctvom svojich orgánov nespravil
riadne a efektívne vyšetrovanie - najmä ak nezabezpečil všetky dôkazy, dospel k záveru na podklade
výpovedí tých subjektov, na ktorých sa sťažovateľ sťažoval, že porušili jeho práva a pod. Žalobca viac
krát inicioval podnety pre porušenie práv na ktoré sa sťažuje aj v tomto návrhu ale vždy boli odmietnuté.

Pričom príslušné vyšetrovacie zložky nikdy nezabezpečili všetky potrebné dôkazy a k záveru dospeli
vždy len na poklade tvrdení tých osôb ( a nimi vyhotovených dokumentov), na ktoré sa sťažoval,
že porušili jeho práva. Vzhľadom na uvedené, namieta preto aj porušenie práva na účinný opravný
prostriedok zaručovaný v čl. 13 Dohovoru.

11. K spravodlivému zadosťučineniu vo vzťahu ku všetkým veciam uviedol, že namieta porušenia
práv odsúdeného, ktoré mu priznáva zákon právneho štátu a porušenia práv, ktoré sú povýšené na
základné ľudské právo:1) Právo na ochranu zdravia, právo na zdravotnú starostlivosť, porušenie zákazu
ponižujúceho zaobchádzania - v súvislosti s neprivolaním mi lekára a nepredvedením vyše týždňa k
zubárovi, sú nielen práva priznané zákonom ale aj práva povýšené ako základné ľudské práva. A žiadny

súd v žiadnom právnom štáte preto nemôže prehlásiť, že porušenie základného ľudského práva nie je
závažná vec. Odôvodnenie priznania nemajetkovej ujmy je preto za daných okolností nespochybniteľné.
12. Porušenie práva odsúdeného telefonovať svojim blízkym každý mesiac v trvaní min. 10 minút je
právo dané zákonom. Ide však o právo, ktoré spadá do rámca práva na súkromný a rodinný život, ktoré
je povýšené na základné ľudské právo. Takže platí aj v tomto prípade už vyššie uvedené.3) To isté

sa týka aj porušenia práva odsúdeného na nepretržitý 8-hodinový spánok, právo sledovať televíziu a
pod. a najmä v prípade porušenia práva zakazujúceho ponižujúce zaobchádzanie ide tiež o porušenie
základného ľudského práva.4) Uprieť väzňovi právo sa najesť, možno bezpochyby kvalifikovať ako
ponižujúci trest a zaobchádzanie - myslím, že možno použiť aj výraz „trestať“ alebo „týrať“ hladom.5)Porušenie práva na ochranu majetku tak, ako som to uviedol v bode VI tejto žaloby je tiež porušením
základného práva.6) Presne tak ako je tomu aj v prípade námietok, ktoré sú rozpísané v bode VII.
tohto návrhu.7) A porušenie čl. 13 Dohovoru je tiež porušením základného práva. Z rozsudkov ESĽP,

ktoré sa týkajú porušenia práva na účinný opravný prostriedok, zákazu ponižujúceho zaobchádzania,
porušenia práva na súkromie a pod. je nesporné, že ESĽP priznáva ako odškodné z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy sumu vo výške 10 000 eur (Jaloh vs. Nemecko, Italfordová vs. Spojené kráľovstvo,
Iwanczuk vs. Poľsko a mnohé iné).Predmetom tejto žaloby je 7 vecí. A je nesporné, že súd nemôže
priznať rovnaké odškodné v prípade jedného porušenia práva ako keď dôjde k porušeniu práv až v 7-

mich veciach.Z uvedeného dôvodu sa preto ja domáha spravodlivého zadosťučinenia vo výške 70 000
eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Výpočet: 10 000 eur (ktoré za porušenie práva priznáva ESĽP
+ 7 vecí u ktorých došlo k porušeniu jeho práv) = 70 000 eur.
13. Žalobca navrhol vykonať nasledujúce dôkazné prostriedky: výsluch žalobcu a K prvej veci: a)
odpoveď Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 17.05.2010 pod zn. GRZVJS - st-117/12-2010.K druhej
veci: evidenciu od ÚVTOS - Leopoldov a ÚVTOS/ÚVV Bratislava za rok 2009 o realizácii práva

odsúdeného na telefonovanie K tretej veci: výsluch všetkých odsúdených na doživotie, ktorí boli dňa
03.12.2009 ubytovaní v ÚVTOS Leopoldov, archiváciou kamerového systému z ÚVTOS Leopoldov zo
dňa 03.12.2009, záznamy o inkriminovanej prehliadke, ktoré si vyhotovil ÚVTOS Leopoldov. Výsluch
personálu väznice, ktorí boli prítomní a/alebo vykonali uvedenú prehliadku. K štvrtej veci: Odpoveď
ÚVTOS Leopoldov zo dňa 19.04.2010 zn. ÚVTOS a ÚVV - sť-23/11-2010, Odpoveď ÚVV Bratislava

zo dňa 19.03.2010 pod zn. ÚVV-sť-7/11-2010, Zabezpečenie kamerového systému - resp. archivácie
z týchto kamier zo dňa 27.11.2010 z ÚVTOS - Leopoldov K piatej veci: dokumenty a písomnosti
týkajúce sa realizácie nákupov odsúdeného za august 2010, týkajúce sa neumožnenia nákupu, týkajúce
sa vykonávania zrážok, stavu účtu, realizácie exekučného práva a pod. K šiestej veci: originály
obálok s poštovými známkami, ktoré personál väznice ÚVTOS - Leopoldov znehodnotil prečiarnutím

(počmáraním) perom. K siedmej veci: dokumenty a písomnosti o tom, aké vyšetrovanie bolo vo veci
porušenia jeho práv spravené, aké dôkazy zabezpečené a pod.
14. Žalovaná 3/ sa k žalobe vyjadrila tak, že túto navrhla v celom rozsahu zamietnuť , pričom poukázala
na skutočnosť, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom pre konanie o ochranu osobnosti podľa
§ 11 Občianskeho zákonníka , žalobca žiadne z ním uvádzaných tvrdení o skutkových okolnostiach,

ktorými malo byť zasiahnuté do jeho osobnostných práv, žiadnym spôsobom nepreukázal. Nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy nevzniká automaticky pri každom preukázanom neoprávnenom zásahu do
osobnostných práv.
15. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril, tak že žalobca bol dňa 26. 11. 2009 o 13.32 hod. individuálnou
eskortou premiestnený z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov

do ústavu za účelom súdneho pojednávania. Vzhľadom na skutočnosť, že do ústavu bol žalobca
premiestnený po 12.00 hod., v uvedený deň nebol zahrnutý do počtu stravníkov na daný deň. Do počtu
stravníkov bol zahrnutý na druhý deň, kedy sa upresňujú počty stravníkov. Skutočnosť nezapočítania do
počtov stravníkov v daný deň však neznamená, že obvinený alebo odsúdený, ktorý je eskortovaný do
ústavupo12.00hod.ajeumiestnenývústaveneobdržístravnúdávkuzodpovedajúcujehozdravotnému

stavu a priznanú mu všeobecným lekárom zdravotníckeho zariadenia ústavu. Každá osoba umiestnená
v ústave v akomkoľvek čase obdrží zodpovedajúcu stravnú dávku, okrem osôb, ktoré sú umiestnené do
ústavu po výdaji večernej stravy t. j. sú dodané alebo nastúpia vo večerných alebo nočných hodinách. V
prípade, ak by žalobca neobdržal stravnú dávku - večeru o 17.00 hod. (zvyčajný výdaj večere v ústave)
v zmysle § 19 zákona, alebo by obdržal stravnú dávku, s ktorou by nebol spokojný, mal povinnosť obrátiť

sanaurčenéhopríslušníkazboruvykonávajúcehorežimovúalebodozornúslužbu,ktorýbybezodkladne
zabezpečil prostredníctvom vedúceho zmeny výdaj stravy resp. výmenu stravy za inú stravnú dávku.
Uvedené tvrdenie žalobcu však z dôvodu značného odstupu času nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť.
Žalobca je povinný na uvedenú skutočnosť poukázať v ústave bezodkladne. Žalobca bol v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov zaradený do práce na pracovisko

X. - ručné šitie obuvi od 04. 06. 2008 do 26. 11. 2009, kedy bol z dôvodu premiestnenia do ústavu
vyradený z práce. Z tohto dôvodu prídavok k strave žalobcovi dňa 26. 11. 2009 už neprináležal. Zároveň
ústav nemá vedomosť, či počas zaradenia do práce v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave
na výkon väzby Leopoldov bol riaditeľom ústavu takýto prídavok žalobcovi priznaný, aj vzhľadom na
skutočnosť, že priznanie prídavku k strave v zmysle rozkazu ministra spravodlivosti bolo fakultatívne,

po zvážení namáhavosti pracovných podmienok. Žalobca bol v termíne od 26. 11. 2009 do 27. 11.
2009 umiestnený do štandardného režimu výkonu trestu odňatia slobody, celu č. 81, ktorá v čase jeho
umiestnenia spĺňala všetky podmienky pre vybavenie cely v zmysle § 18 zákona. Cela nebola vybavená
televíznym prijímačom ústavu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nemal povolený riaditeľom ústavuvlastný televízny prijímač, zabezpečovanie práva žalobcu na sledovanie televízneho vysielania bolo
zabezpečené prostredníctvom kultúrnej miestnosti ústavu, kde sa predvádzajú odsúdení umiestnení
v ústave na základe ich žiadosti o sledovanie televízneho vysielania. Skutočnosť, či žalobca bol dňa

26. 11. 2009 predvedený do kultúrnej miestnosti za účelom sledovania televízneho vysielania nie je
možné verifikovať, nakoľko ústav nemal zákonnú povinnosť takúto skutočnosť evidovať v osobitných
evidenciách zboru. Vychádzky odsúdených v ústave sa vykonávajú denne od 07. 00 hod do 15. 00 hod.
Keďžežalobcaboldňa26.11.2009o13.32hod.premiestnenýindividuálnoueskortouzÚstavunavýkon
trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov do ústavu za účelom súdneho pojednávania

bolo potrebné vykonať so žalobcom administratívne úkony, ktoré predchádzajú jeho umiestneniu na
celu a následne sa vykonávajú ďalšie úkony za účelom zabezpečenia práv žalobcu. O tom, či žalobcovi
bolo umožnené vykonať vychádzku vo vymedzenom priestore ústavu nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť
z dôvodu uplynutia dlhého časového obdobia od namietanej skutočnosti a neexistencie potrebných
evidencií z dôvodu ich skartácie. Účelom umiestnenia žalobcu v ústave v čase od 26. 11. 2009 v čase
od 13.32 hod do 27. 11. 2009 do 12.00 hod. bolo súdne pojednávanie vedené na Okresnom súde v

Bratislave, nie premiestnenie žalobcu z dôvodu jeho účasti na športovej činnosti v zmysle § 10 ods. 2
písm. a) zákona. Zaradenie do športového krúžku alebo výkon športových činností zabezpečoval počas
výkonu trestu odňatia slobody Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov.
Odsúdenému nebolo zakázané vykonávať akékoľvek iné individuálne fyzické aktivity v priestore cely,
na ktorej bol žalobca v čase dočasného premiestnenia umiestnený. Ústav ako žalovaný v druhom

rade považuje žalobu za právne neopodstatnenú a neodôvodnenú (jedná sa o zrejmé bezúspešné
uplatňovanie práva), právo žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za nepreukázané, a
preto navrhuje, aby Okresný súd Piešťany žalobu voči žalovanému v druhom rade zamietol a žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania.
16. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal

neoprávnenosť zásahu do svojho chráneného osobnostného práva, ktorý by bol súčasne objektívne
spôsobilý porušiť, či ohroziť jeho osobnosť. Žalobca opakovane poukazuje na neoprávnenosť postupov
ústavu bez uvedenia - v čom konkrétne považuje tento zásah za neoprávnený, s ktorým konkrétnym
ustanovením zákona je v rozpore, resp. vôbec neuvádza, ktorým konkrétnym rozhodnutím súdov,
prokuratúry, orgánov verejnej správy bolo rozhodnuté o neoprávnenosti postupu ústavu Leopoldov.

Neoprávnenosť zásahov ústavu Leopoldov pri výkone trestu odňatia slobody, žalobca zakladá len na
svojom subjektívnom pocite a samotnom tvrdení o „neoprávnenosti“. K ujme na osobnosti fyzickej osoby
spočívajúcej v znížení jej dôstojnosti v značnej miere alebo v znížení vážnosti tejto osoby v spoločnosti,
k občianskej cti žalobcu uviedol, že výška nemajetkovej ujmy musí byť primeraná. Zastáva názor, že
požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v danom prípade nie je primeraná a v obsahu žaloby ani nie je

„primerane“, „relevantne“ zdôvodnená žalobcom. Žalobcom uplatňovaný nárok sa javí ako neprimeraný,
či dokonca premrštený, ktorý by vo svojich dôsledkoch mohol viesť k obohacovaniu sa a ktorý napríklad
pri porovnaní „odškodnenia“ za nezákonnosť rozhodnutia s „odškodňovaním“ zásahov do základných
práv zaručených ústavou, by mohol napríklad ujmy na zdraví alebo živote bagatelizovať. Žalobca je
niekoľko násobný vrah, ktorý vykonáva trest odňatia slobody na doživotie. Na svoju „občiansku česť“, na

svoj„obrazvspoločnosti“,tedapoukazujeosoba,ktoráopakovanenerešpektovalazákladnéprávoiných
osôb na život a zdravie. V tejto spojitosti akcentujeme, že z právno-teoretického hľadiska trest vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (predmetné hľadisko je premietnuté do úpravy trestného
zákona, zákona č. 475/2005 Z. z.). Jednou z funkcií, resp. účelom trestu odňatia slobody na doživotie je
ochrana spoločnosti, separáciou páchateľa obzvlášť závažného trestného činu od spoločnosti. Ak teda

žalobca (ako páchateľ obzvlášť závažného trestného činu) poukazuje na zníženie jeho dôstojnosti a
vážnosti v spoločnosti v značnej miere a o následnej reakcii, ktorú údajný protiprávny zásah vyvolal, je
na polemike, čo má žalobca na mysli pod obsahom pojmu „spoločnosť“, ak je žalobca v zmysle výkonu
trestu odňatia slobody na doživotie separovaný od spoločnosti. Ak by sme za „spoločnosť“ pokladali úzky
okruh dozorcov (resp. okruh zamestnancov ZVJS a MS SR), ktorí so žalobcom prichádzajú do styku,

akcentujeme že voči tejto „spoločnosti“ podal a s pravidelnosťou podáva trestné oznámenia a podnety
na rôzne orgány verejnej moci a v konečnom dôsledku na „zaujatosť“ tejto spoločnosti žalobca sám
opakovane poukazuje v rôznych podaniach evidovaných ústavom a v žalobných návrhoch. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca nepreukázal ujmu na osobnosti spočívajúcej v znížení dôstojnosti alebo jej
vážnosti v značnej miere a príčinnú súvislosť údajného zásahu s ujmou, ktorú nepreukázal, považuje

návrh za nedôvodný.
17. K veci prvej uviedol, že v predmetnej veci eviduje v elektronickej aplikácii VVVT záznam zo dňa
17.11.2009 popisujúci žalobcom namietané skutočnosti nasledovne: Dňa 16.11.2009 o 17.30.hod sa
ods. dožadoval zhasnutia na cele, uvádzal, že si chce pospať". Keď som ho upozornil na dodržiavanieúp.,začal sa dožadovať pohotovosti. Ods. som oboznámil aj s poskytovaním ošetrenia pohotovosti
platným od 1.11.2009. Bola mu nameraná teplota 36,7st a poskytnutý liek dodaný ústavným lekárom.
Toto však odmietol a vyhlásil,, ja sa postarám, aby tu pohotovosť pre mňa bola". Po celú dobu sa voči

RR správal arogantne.
18. Zdravotná dokumentácia, žalobcu sa nachádza v mieste výkonu trestu žalobcu, t. j.: Ústav na výkon
trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava. Ústav Leopoldov nie je poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti žalobcu v súlade s ust. zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, tzn. nemá prístup k dokumentácii v zdravotnej karte žalobcu.
19. K veci druhej uviedol, že Žalobný návrh v predmetnej časti nie je v súlade s ust. § 132 zákona č.
160/2015 Z. z.. K všeobecným a ničím nepodloženým vyjadreniam žalobcu o neumožnení realizácie
práva na telefonovanie v mesiaci november 2009 sa ústav nevie (deväť rokov od doručenia žalobného
návrhu ústavu Leopoldov) vyjadriť.
20. K veci tretej uviedol, že Ku generálnej prehliadke ciel zo dňa 03.12.2009 uvádza (analogicky ako

pri evidencii/skartácii sťažností), že príslušné záznamy - knihy prehliadok a úradné záznamy majú
lehotu uloženia 5 rokov; po uplynutí tejto lehoty prebehne vyraďovacie konanie a predmetné spisy sa
skartujú. Nakoľko žalobca poukazuje na skutočnosti z 03.12.2009 a žalobný návrh bol ústavu Leopoldov
predložený v roku 2018 (deväť rokov po relevantnej udalosti), ústav neeviduje predmetný spisový
materiál opisujúci postup pri predmetnej prehliadke. Poukazal na skutočnosť, že prístup k predmetným

dokumentom mal žalobca v rámci zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
(zákon o slobode informácií) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Je nevyvrátiteľné, že pri spisovaní žaloby priamo žalobca mohol predložiť predmetné záznamy a
nepresúvať zaobstarávanie dôkazov na podporu svojich tvrdení na ústav Leopoldov. V súlade s
ustálenoujudikatúrouasúdnoupraxouvsporovomkonaníplatídispozičnáaprejednaciazásada,pričom

v sporovom konaní zaťažuje žalobcu povinnosť podložiť svoje tvrdenia dôkazmi a túto povinnosť v
civilnom procese nie je možné neprípustným spôsobom prenášať na súd, resp. na iných účastníkov
konania.
21. K veci štvrtej uviedol, že Žalobca má možnosť predložiť argumentáciu a taktiež dôkazy o tom ako
prebiehala predmetná prehliadka a v čom konkrétne vidí žalobca protiprávnosť postupu príslušníkov

ústavu pri prehliadke. Taktiež z množstva sporových konaní sú už ústavu Leopoldov praktiky a postupy
žalobcu v jednotlivých konaniach známe. Po predložení relevantných dôkazov a úplnom opísaní
rozhodujúcich skutočností sa následne ústav Leopoldov vyjadrí (bude vedieť vyjadriť) k žalobnému
návrhu, ktorý bude takto v súlade s s ust. § 132 zákona č. 160/2015 Z. z.. Všetky právne predpisy -
zákony, podzákonné právne predpisy, interné predpisy Zboru väzenskej a justičnej stráže upravujúce

v danom období roka 2009 postup pri vykonávaní prehliadok boli žalobcovi prístupné jednak v knižnici
ústavu Leopoldov, resp. na počítači v rámci žalobcovho oddielu. Poukazujeme na skutočnosť, že prístup
k predmetným dokumentom mal žalobca taktiež v rámci zákona o slobode informácií.
22. K veci piatej poukázal na ust. §. § 28 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z. z. (platný ku dňa spísania
žalobného návrhu) odsúdený môže peňažné prostriedky účtované a evidované ústavom na jeho konte

použiť len na nákup základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných
potrieb na korešpondenciu, na úhradu pohľadávok, súdnych poplatkov a správnych poplatkov, na
nákup liekov, ktoré nemožno poskytnúť na základe zdravotného poistenia bezplatne podľa osobitných
predpisov,15) a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, ak odsúdený v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci neuhradil zrážku najmenej v sume

požadovanéhočerpaniapeňažnýchprostriedkovnaa)pohľadávkyspojenésvýkonomväzbyavýkonom
trestu, b) pohľadávky ostatných oprávnených evidovaných v ústave.
23. Po doručení prípisu z príslušného exekútorského úradu zakladajúceho pohľadávku odsúdeného,
ústav zaeviduje pohľadávku pod pohľadávky ostatných oprávnených evidovaných v ústave. Ďalej ústav
postupuje v úzkej súčinnosti s exekútorom, resp. na pokyn exekútora. Do doby dokedy ústavu Leopoldov

ako žalovanému v I. rade nebude zo strany žalobcu predložený žalobný návrh v súlade s ust. § 132
zákona č. 160/2015 Z. z. sa ústav nebude vyjadrovať k všeobecným, jedno-vetným myšlienkam a
subjektívnym pocitom o tom ako sa má vykonávať evidencia pohľadávok odsúdených v ústave. Žalobca
má možnosť predložiť argumentáciu v čom konkrétne vidí žalobca protiprávnosť postupu príslušníkov
ústavu. Je povinnosťou žalobcu úplne opísať rozhodujúce skutočnosti. Po predložení konkrétnych

rozhodnutí exekútora, resp. súdu - konkrétnych spisových vecí sa ústav bude - vie vyjadriť k danej veci.
24. K veci šiestej uviedol, že je všeobecne známou skutočnosťou, že poštový podnik - Slovenská
pošta v rámci svojich postupov podpisuje a pečiatkuje známky za účelom zabránenia opätovného
lepenia poštovej známky (už raz použitej) ako poštovej ceniny na prepravu. Žalobca sa v zmyslereklamačného poriadku má, mal možnosť obrátiť v predmetnej veci sťažnosťou na príslušný poštový
podnik. V predmetnej časti taktiež namietame nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore.
25. K veci siedmej uviedol, že skutočnosť, či ustanovenia Dohovoru sú zachované, nie je možné

prejednávať pred všeobecnými súdmi, nakoľko jednotlivé články Dohovoru sú premietnuté do
vnútroštátneho zákonodarstva jednotlivých štátov, z čoho možno vyvodiť, že súdy Slovenskej republiky
môžurozhodnúťoskutočnosti,čibolalebonebolporušenýprávnypredpisSlovenskejrepubliky.Zastáva
názor, že požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v danom prípade nie je primeraná a v obsahu
žaloby nie je „primerane“, „relevantne“ zdôvodnená žalobcom. Žalobcom uplatňovaný nárok sa javí ako

neprimeraný, či dokonca premrštený, ktorý by vo svojich dôsledkoch mohol viesť k obohacovaniu sa a
ktorý napríklad pri porovnaní „odškodnenia“ za nezákonnosť rozhodnutia s „odškodňovaním“ zásahov
do základných práv zaručených ústavou, by mohol napríklad ujmy na zdraví alebo živote bagatelizovať.
26. Žalovaný 4/ žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, žalobcom prezentovanú solidárnu
zodpovednosť žalovaných do práva žalobcu na ochranu osobnosti označil za vylúčenú. Poukázal
na skutočnosť že vo veci ochrany osobnosti sú nositeľmi práva a povinností osoba do ktorej práva

na ochranu osobnosti malo byť zasiahnuté a narušiteľ, teda fyzická alebo právnická osoba, ktorá
mala neoprávnene zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti a je nositeľom povinnosti upustiť od
neoprávnených zásahov. Žalovaný 4/ teda nemôže byť pasívne vecne legitimovaným v konaní o
ochranu osobnosti. Žalobca žiadne zo svojich tvrdení o skutkových okolnostiach, ktorými malo byť
zasiahnuté do jeho osobnostných práv žiadnym spôsobom nepreukázal.

27. K doplneniu žaloby žalovaný 1/ uviedol, že žalobca dňa 01.12.2009 podpísal neuplatnenie práva na
telefonovanie za mesiac november 2009.
28. K veci prvej uviedol, že žalobcovi bola poskytnutá zdravotná pomoc lekárom ústavu. K veci druhej
uviedol, že žalobca s pravidelnosťou využíval svoje právo na telefonovanie v ústave s výnimkou obdobia
kedy sa tohto práva proti podpisu vzdal. K veci tretej uviedol, že príslušné záznamy boli po uplynutý

lehoty 5 rokov vyradené a skratované. K veci štvrtej uviedol ,že predmetná eskorta bola realizovaná v
súlade s platnou právnou úpravou
29. Žalobca opakovane žiadal aby nebol na pojednávania predvolávaný a predvádzaný. S poukazom na
ust. § 178 a zastúpenie žalobcu v predmetnom konaní zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie
predvolával len žalobcovho zástupcu a z uvedeného dôvodu žalobcu na pojednávania ani nepredvádzal.

30. Súd vykonal dokazovanie - výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi č.l. 299-345 ( predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 08.04.2010 , žiadosť poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody z 04.12.2013, dekurz - časť zdravotnej dokumentácie od
05.08.2009 do 31.08.2009, postúpenie podania z 29.12.2009, upovedomenie o vybavení podnetu z

20.07.2010, žiadosť žalobcu riaditeľovi UVTOS Leopoldov z 24.02.2010, uznesenie VOP z 20.07.2010,
sťažnosť na GP SR z 05.09.2010, sťažnosť proti uzneseniu z 25.06.2010, oznámenie o prešetrení
sťažnosti z 17.05.2010, žiadosť o spoluprácu pri prešetrení sťažnosti z 24.02.2010, žiadosť o spoluprácu
pri prešetrení sťažnosť z 4.02.2010, Uznesenie VOP z 12.11.2010, uznesenie ÚVTOS Leopoldov z
01.09.2009, oznámenie z 30.01.2010, odpoveď na žiadosť z 10.09.2009 a 19.04.2010, upovedomenie

UVTOS a UVV Bratislava z 15.03.2010, prešetrenie sťažnosti ÚVTOS a ÚVV Bratislava z 19.03.2010,
upovedomenie o odovzdaní oznámenia z VOP zo 07.04.2010, oznámenie z 19.10.2009, sťažnosť z
26.07.2009, oznámenie na GP SR z 30.06.2009, GP SR - upovedomenie z 15.07.2009, kópia o výpisoch
z účtu XXXXXX z 22.06.2009, informácia č. 11 PRÚ č. 4/2006, odpoveď na sťažnosť z 1Z5.01.2010,
potvrdenie o zhotovení fotokópii z 20.07.2009) č.l. 371-397( evidencia neuplatnenia práv odsúdeného

na návštevu, balík a telefonovanie, záznamom z aplikácie VVT - neuplatnenie práva, údaje o žalobcovi
ku dňu 30.07.2019 z oddelenia ekonomiky, výpis zo systému telefonických hovorov žalobcu, rozkaz
ministra č. 3/2015, ktorým sa vydáva registratúrny poriadok ZVJS) č.l. 416 -419 (e-mail a export z
databáz ods. 138953 v roku 2009)
31. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom a to konkrétne dôkazné prostriedky výsluchy

svedkov- všetkých odsúdených na doživotie, ktorý boli dňa 03.12.2009 ubytovaný v ÚVTOS Leopoldov,
personálu ÚVTOS Leopoldov prítomného pri prehliadke dňa 03.12.2009 archívom kamerového systému
zo dňa 03.12.2009 , ktorý monitoruje oddiel doživotných trestov v ÚVTOS Leopoldov, archívom
kamerového systému ÚVTOS Leopoldov zo dňa 27.11.2010 a spisom exekútora A.. S. Z. , číslo
exekúcie C. nakoľko dospel k záveru, že ich vykonanie by bolo nadbytočné, nehospodárne resp. by

nimi boli dokazované skutkové tvrdenia, ktoré boli medzi stranami v dôsledku ich neúčinného popretia
žalovanými nesporné. Súd taktiež nevykonal dokazovanie originálmi obálok s poštovými známkami,
nakoľko tieto neboli súdu žalobcom predložené ani do vyhlásenia dokazovania za skončené.32. Súd na základe tvrdení uvedených v žalobnom návrhu resp. v jeho doplneniach zistil, že žalobca
si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť tým že Vec prvá: došlo k porušeniu
jeho práva na zdravotnú starostlivosť a na ochranu pred ponižovaním ľudskej dôstojnosti konaním

žalovaného 1/ Vec druhá: došlo k porušeniu práva žalobcu na telefonovanie žalovaným 1/ čo vníma
ako ponižujúce zaobchádzanie Vec tretia: došlo k porušeniu práva na súkromie, na nepretržitý 8-
hodinový spánok, sledovať televíziu, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti priebehom prehliadky ciel u
žalovaného 1/ dňa 03.12.2019, samotným časom jej vykonania a spôsobom vykonania prehliadky Vec
štvrtá: priebehom eskorty žalobcu dňa 26.11.2009 od žalovaného 1/ k žalovanému 2/, nezabezpečením

stravy žalobcovi žalovanými 1/ a 2/ dňa 26.11.2009a 27.11.2009 a že dňa 26.11.2009 nebolo žalovaným
2/ žalobcovi umožnené realizovať právo a na prechádzku, sledovanie televízie a športovanie Vec piata:
žedňa30.08.2010neboložalobcoviumožnené realizovaťprávonákupupotravínavecíosobnejpotreby
čím došlo k porušeniu práva žalobcu na ochranu majetku Vec šiesta: personál žalovaného 1/ preškrtal
perom poštové známky ktoré zaslala žalobcovi jeho advokátka Vec siedma: došlo k porušeniu práva
žalobcu na účinný opravný prostriedok v zmysle čl. 13 Dohovoru, keďže žalobca už viac krát inicioval

podnety pre porušenie jeho práva ale tieto boli vždy odmietnuté, pričom príslušné vyšetrovacie zložky
nezabezpečili všetky potrebné dôkazy a k záverom dospeli vždy len na podklade tvrdení tých osôb na
ktoré sa sťažoval.
33. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

strany sporu. Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré
neboli protistranou popreté resp. ich popretie bolo neúčinné súd zistil nasledovný skutkový stav:
34. Z predbežného prerokovania nároku č.l. 294 vyplýva, že prokurátor Generálnej prokuratúry SR
dňa 08.04.2010 žalobcovi oznámil že všetky podania, podnety a trestné oznámenia podané žalobcom
boli prokurátormi vybavené zákonným spôsobom a nie je preto možné akceptovať jeho tvrdenia o

porušovaní jeho práv. Žiadosť žalobcu zo dňa 03.02.2010 doplnenú 01.03.2010 považoval v plnom
rozsahu za nedôvodenú a preto ju odmietol.
35. Zo žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 04.12.2009 (č.l. 303) vyplýva,
že žalobca požiadal MS SR o spravodlivé zadosťučinenie vo výške 20 tisíc Eur z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy za porušenie jeho práv a trest, ktorý prežil ako dôsledok porušenia jeho práv. V bode

4/ žiadosti poukázal na neposkytnutie zdravotnej starostlivosti dňa 16.11.2009, v bode 5/ na ponižujúci
priebeh jeho eskorty dňa 26.11.2009 a nezabezpečenie práva sledovať televíziu, vychádzku na cele v
Bratislave, nezabezpečenie riadnej stravy v deň eskorty do Bratislavy a deň eskorty do Leopoldova, v
bode6/nemožnosťzrealizovaťprávotelefonovaťvnovembri2009, vbode7/naspôsobačasvykonania
prehliadky dňa 03.12.2009

36. Z dekurzu č.l. 306 vyplýva, že žalobca bol vyšetrený dňa 05.08.2009, 7.08.2009, 10.08.2009,
12.08.2009 a 31.08.2009
37. Z listu MS SR č.l. 307 vyplýva, že MS SR dňa 29.12.2009 požiadalo žalovaného 1/ o podanie
informácie o vybavení podania žalobcu, ktorým žalobca podal sťažnosť na nekonkretizovaného
pracovníka žalovaného 1/ ktorý ho vraj verbálne napadol a vyvíjal nátlak v súvislosti s jeho výpoveďou

dňa 14.10.2009
38. Z upovedomenia o vybavení podnetu č.l. 308 vyplýva, že prokurátor obvodnej vojenskej prokuratúry
dňa 20.07.2010 žalobcovi oznámil že jeho sťažnosť zo dňa 29.06.2010 posúdil ako podnet podľa
§ 31 zákona o prokuratúre, kde žiadal preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia v trestnej veci
u povereného príslušníka ZVJS pod ČVS: Ú.-K.-XX/XX/XX-XXXX a zistil, že postup povereného

príslušníka ZVJS bol zákonný a dôvodný.
39. Zo žiadosti zo dňa 24.10.2010 č.l. 309 vyplýva, že žalobca požidal riaditeľa žalovaného 1/ o
odstránenienedostatkovlebodochádzakporušovaniujehoprávananákup aprávanaochranumajetku.
40. Uznesením čk. OPn 289/10-19 zo dňa 20.07.2010 prokurátor vojenskej obvodnej prokuratúry podľa
§ 193 ods. 1 písm. b) Tr. Por zamietol sťažnosť oznamovateľa - žalobcu ako podanú oneskorene.

41. Zo sťažnosti zo dňa 05.09.2010 č.l. 311 vyplýva, že žalobca adresoval Generálnej prokuratúre SR
sťažnosti proti odmietnutiu jeho sťažnosti vyššie uvedeným uznesením ako podanej oneskorene. Taktiež
poukázal na skutočnosť že dňa 30.08.2010 mu nebolo umožnené realizovať nákup potravín.
42. Zo sťažnosti zo dňa 25.06.2009 č.l. 314 vyplýva, že žalobca adresoval žalovanému 1/ sťažnosť proti
uzneseniu zo Dňa 13.05.2010 ktorým bolo odmietnuté jeho trestné oznámenie zo dna 30.01.2010

43. Zo sťažnosti zo dňa 01.09.2010 č.l. 316 vyplýva, že žalobca adresoval žalovanému 1/
44. Sťažnosť proti postupu, ktorým začala vykonávať z jeho finančných prostriedkov exekúciu aj napriek
tomu že proti upovedomeniu o začatí exekúciu podal námietky a kým o nich nerozhodne príslušný
orgán nemôže dôjsť k výkonu exekúcie a súčasne žalovaný 1/ realizuje výkon exekúcie z majetku, ktorýnepodlieha exekučnému konaniu., nakoľko ako povinný má právo ponechať si na účte majetok vo výške
zákonom stanoveného životného minima.
45. Z oznámenia č.l. 319 zo dňa 17.05.2010 vyplýva, že žalovaný 1/ oznámil žalobcovi že jeho sťažnosť

zo dňa 30.01.2010 je neopodstatnená a považuje za vybavenú, nakoľko šetrením nebolo zistené
porušovanie platných právnych predpisov. Podľa vyjadrenia lekárky dňa 16.11.2009 sa k ústavnému
lekárovi nežiadal. V ten deň boli ošetrení všetci odsúdení VIII. Oddielu, kde je žalobca umiestnený a boli
uprednostňovaní odsúdení v VIII oddiele, a ak by o ošetrenie požiadal, bol by k lekárovi predvedený.
Príslušníkov ústavu žalobca informoval, že mu ej zle až po skončení pracovnej doby. Referenti režimu

informovali o jeho požiadavke vedúceho zmeny, ktorý nariadil zmerať jeho telesnú teplu, ktorú však
nemal a neprejavovali sa u neho iné ťažkosti. Dňa 17.11.2009 nakoľko bol štátny sviatok, mal možnosť
napísať sa k lekárov v nasledujúci deň, čo však neurobil do 15.12.2009 sa ani raz k lekárovi nežiadal.
Dňa 15.12.2009 bol ústavným lekárom ošetrený.
46. Uznesením č.k. OPn 289/10-34 zo dňa 12.11.2010 prokurátor vojenskej obvodovej prokuratúry
sťažnosť oznamovateľa - žalobcu proti uzneseniu povereného príslušníka ZVJS žalovaného 1/ zo dň

13.05.2010 zamietol pretože sťažnosť nie je dôvodná.
47.Unesenímč.l.322zodňa13.05.2010bola vec-podozreniezprotiprávnehokonania,ktoréhosamali
dopustiť neznámi príslušníci ZVJS dňa 26.11.2009 počas vykonávania eskorty s odsúdeným - žalobcom
z ÚVTOS a UVV Leopoldov do ÚVV Bratislava, tým, že odsúdeného - žalobcu eskortovali spôsobom,
ktorý ponižoval jeho dôstojnosť a spôsoboval mu bolesť a utrpenie odmietol, nakoľko nie je dôvod na

začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
48. Žiadosťou zo dňa 01.08.2009 čl. 323 žalobca podal sťažnosť proti postupu personálu žalovaného
1/, nakoľko zásielky od jeho právnej zástupkyne, ktoré odoslala dňa 17.08.2009 obdral tak, že poštové
známky boli popreškrtané perom.
49. Z oznámenia, sťažnosti zo dňa 30.01.2010 č.l. 325 vyplýva, že žalobca adresoval Generálnej

prokuratúre SR trestné oznámenie vo veci nezabezpečenia riadnej zdravotnej starostlivosti, ,
prehliadkou ciel dňa 03.12.2009, práva na telefonovanie, v novembri 2009, práva na 8 hodinový
nepretržitý spánok a zároveň požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
50. Z Odpovede č.l. 328 vyplýva, že 10.09.2009 žalovaný 1/ oznámil žalobcovi že neboli zistené žiadne
skutočnosti, ktoré by preukázali, že poškodenie poštových známok spôsobil personál žalovaného 1/.

51. Z odpovede č.l. 329 vyplýva, že 19.04.2010 žalovaný 1/ žalobcovi oznámil, že dňa 26.11.2009 bol
eskortovaný z ústavu Leopoldov do ústavu Bratislava. Obed sa v ústave Leopoldov vydáva v čase od
11.00. do 11:30 hod, nakoľko z ústavu Leopoldov odchádzal o 13.32 boli mu zo strany ústavu Leopoldov
zabezpečené raňajky a obed. Na základe uvedeného považoval jeho sťažnosť za neopodstatnenú.
52. Z prešetrenia sťažnosti zo dňa 19.03.2010 č.l. 331 vyplýva, že žalovaný 2/ prešetril sťažnosť

žalobcu zistil, že žalobca bol umiestnený u žalovaného 2/ od 26.11.2009 13.32 hod do 27.11.2009 12
00 hod. Počas jeho umiestnenia v ústave boli všetky jeho zákonné práva realizované v súlade so
zákonom č. 475/2005. Sťažnosť v časti nezabezpečenia sledovania TV a športovania tak považoval za
neopodstatnenú. Postup pri realizácii eskorty žalobcu dňa 27.11.2009 nebol vopred plánovaný, čo malo
za príčinu neposkytnutie stravy - obed vo forme balíčka, nakoľko žalobca sa v čase obeda už nachádzal

v ÚVTOS Leopoldov. Sťažnosť v časti nezabezpečenia riadnej stravy tak považoval za opodstatnenú.
53. Z upovedomenia č.l. 332 vyplýva, že prokurátor vojenskej obvodnej prokuratúry dňa 07.04.2010
oznámil žalobcovi že jeho oznámenie zo dňa 30.01.2010 bolo podľa obsahu v bodoch I., II., III., IV.
posúdené ako sťažnosť a odstúpené na Inšpekciu GR ZVJS a v bode V odovzdané na vybavenie
oddeleniu PBS.

54. Z oznámenia, zo dňa 18.10.2009 č.l. 333 spisu vyplýva, že žalobca 18.10.2009 adresoval generálnej
prokuratúre sťažnosť na postup vojenskej obvodnej prokuratúry, požiadal aby VOP Bratislava spravila
vo veci riadne vyšetrovanie a podal ďalšie trestné oznámenie v súvislosti z realizáciou jeho výsluchu
dňa 14.10.2009.
55. Zo sťažnosti zo dňa 26.07.2009 č.l. 337 vyplýva, že žalobca adresoval GP SR sťažnosť proti

disciplinárnemu trestu uloženému mu dňa 15.07.2009 ktorý bol dňa 20.07.2009 potvrdený príslušným
personálom žalovaného 1/.
56. Z oznámenia zo dňa 30.06.2009 č.l. 339 vyplýva, že žalobca dňa 30.06.200 GP SR podal trestné
oznámenie vo veci 1/ nezabezpečenia zdravotne starostlivosti a ponižovania a šikanovania jeho osoby
týkajúce sa nezákonnej prehliadky zo dňa 28.06.2009 v dôsledku čoho sa mu zhoršil zdravotný stav,

bol rozčúlený až tak že nedokázal vykonávať prácu na ktorú bol zaradený, bolela ho hlava, zvracal, mal
hnačky, bolesti a krče v bruchu. Žiadal o predvedenie k lekárovi, väznica mu vak nezabezpečila žiadnu
zdravotnú starostlivosť.57. Z upovedomenia zo dňa 15.07.2009 č.l. 341 vyplýva, že GP SR žalobcu upovedomila, že jeho
trestné oznámenie zo dňa 30.06.2009 z dôvodu príslušnosti postúpila Vojenskej súčasti GP SR - Hlavnej
vojenskej prokuratúre.

58. Z odpovede zo dňa 15.01.2010 č.l. 344 vyplýva, že žalovaný 1/ dňa 15.01.2010 žalobcovi oznámil
že šetrením jeho sťažnosti 04.12.2009 nebolo zistené porušenie predpisov zo strany príslušníka zboru
a jeho postup bol v súlade so všeobecne záväznými právnymi a internými predpismi upravujúcimi výkon
trestu odňatia slobody.
59.ZEvidencieneuplatneniaprávodsúdenéhonanávštevu,balíkatelefonovanieodsúdeného-žalobcu

vyplýva, že odsúdený svojím podpisom potvrdzuje že v uvedenom období nežiadal, návštevu, balík a
telefonovanie,pričomvkolónkeneuplatnenéprávojeuvedenételefonovaniezaobdobianovember2009
ako 11/09 a dňa 1.12.2009 podpísané odsúdeným - žalobcom.
60. Z pohybov peňazí na konte žalobcu č.l. 379 spisu vyplýva, že žalobca vykonal nákup dňa
24.08.2010 /3,00 Eur) a následne dňa 10.09.2010 /11,12 Eur/
61. Súd výsluch žalobcu vykonal prostredníctvom dožiadaného súdu, pričom je možné konštatovať

že žalobca sa v rámci výsluchu pridržal skutkových tvrdení v žaloba a od týchto sa nijak významne
neodchýlil.
62. K veci prvej Žalobca uniesol dôkazné bremeno k tvrdeniu, že dňa 16.11.2009 požiadal žalovaného
1/ prostredníctvom službukonajúceho dozorcu o privolanie lekára. Poskytnutie zdravotnej starostlivosti
mu bolo odmietnuté z oznámením že väzenský lekár sa už nenachádza v ústave. Následne zdravotnú

diagnózu žalobcu určil dozorca žalovaného, tak že mu odmeral teplotu . Nasledujúci deň t.j. 17.11.2009
nebola žalobcovi poskytnutá zdravotná starostlivosť z odôvodnením že je sviatok a preto sa lekár v
ústave nenachádza. Žalobca nepreukázal, že trpel silnými bolesťami brucha a hlavy, bolo mu na
zvracanie, mal závrate, hnačku, kŕče v oblasti brucha.
63. Uvedené tvrdenie žalobcu bolo spochybnené žalovaným 1/ ktorý uviedol, že eviduje priebeh danej

udalosti nasledovne „Dňa 16.11.2009 o 17.30.hod sa ods. dožadoval zhasnutia na cele, uvádzal, že si
chce pospať". Keď som ho upozornil na dodržiavanie úp.,začal sa dožadovať pohotovosti. Ods. som
oboznámil aj s poskytovaním ošetrenia pohotovosti platným od 1.11.2009. Bola mu nameraná teplota
36,7st a poskytnutý liek dodaný ústavným lekárom. Toto však odmietol a vyhlásil,, ja sa postarám, aby
tu pohotovosť pre mňa bola". Po celú dobu sa voči RR správal arogantne.

64. Z oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti žalobcu Generálnym riaditeľstvom ZVJS zo dňa
17.05.2010 vyplynul záver že podľa vyjadrenia vedúcej lekárky sa žalobca dňa 16.11.2009 k ústavnému
lekárovinežiadal.VuvedenýdeňboliošetrenívšetciodsúdenízVIIIoddielu,kdebolžalobcaumiestnený
a boli uprednostňovaní odsúdení v VIII oddiely. Príslušníkov ústavu informoval že mu je zle až po
skončenípracovnejdoby.Referentirežimuinformovaliojehopožiadavkevedúcehozmeny,ktorýnariadil

zmerať žalobcovi teplotu, ktorú však nemal a neprejavovali sa u neho iné ťažkosti.
65.Súdmázatožeskutkovýdejtvrdenýžalobcomzvýnimkoutvrdenížalobcu,žetrpelsilnýmibolesťami
brucha a hlavy, bolo mu na zvracanie, mal závrate, hnačku, kŕče v oblasti brucha bol v podstate nesporný
a aj preukázaný.
66. K veci druhej: V mesiaci november 2009 bolo zo strany žalovaných 1/ a 2/(26 a 27.11 2009)

žalobcovi umožnené zrealizovať jeho právo na telefonovanie, ktoré si výslovne neuplatnil, čo potvrdil
svojím podpisom v evidencii neuplatnenia práv odsúdeného na návštevu balík a telefonovanie za mesiac
november 2009 - dňa 01.12.2009. Súd uvedený podpis žalobcu považoval za neuplatnenie práva na
telefonovanie žalobcu za celý mesiac november 2009.
67. K veci tretej: Dňa 03.12.2009 sa u žalovaného 1/ vykonala Generálna prehliadka ciel odsúdených.

Večierka je stanovená na 21.00 hod a budíček je stanovený na 05:00 hod. 03.12.2009 sa večerný
sčítací nástup odsúdených kvôli uvedenej prehliadke posunul na 22:30 hod a až následne bola večierka.
Žalobca musel ráno o 05:00 hod vstávať do práce. Priebeh prehliadky dňa 03.12.2009, bol taký, že
žalobcu vyviedli z cely von na chodbu a následne do cely vošli príslušníci resp. personál väznice
Leopoldov, v ktorej sa zdržali asi 15-20 min. Po príchode späť na celu žalobca zistil, že mu rozhádzali

všetky veci na cele. Žalobca strávil upratovaním vyše hodiny.
68. K veci štvrtej: Dňa 26.11.2009 žalobcu personál resp. príslušníci žalovaného 1/ eskortovali do
väznice v Bratislave - žalovaného 2/ , nakoľko dňa 27.11.2009 mal vypovedať na Okresnom súde
Bratislava II. Dňa 27.11.2009 po vykonaní výsluchu žalobcu ho príslušníci žalovaného eskortovali späť
do ÚVTOS - Leopoldov - k žalovanému 1/.

69. Eskorty prebiehali tak, že dňa 26.11.2009 žalobcovi okolo 11:30 hod personál väznice uviedol, že
si mám zbaliť veci, že bude prevezený do Bratislavy. Uvedený priebeh eskorty žalobcu bol v zásade
nesporný a vyplynul aj z vykonaného dokazovania.70. Tvrdenia žalobcu, že ho následne ho odviedli do auta, kde mu nasadili nepriehľadné okuliare
a slúchadlá - tzv. „tlmiče hluku“ a takýmto spôsobom ho viezli až do Bratislavy a Po pol hodine
jazdy žalobcovi začalo byť zle - bolesti hlavy, závrate, kŕče v bruchu, napínanie na zvracanie zostali

nepreukázané, vyplývajú len z jeho tvrdení uvedených v žalobe, pričom žalovaný tejto v celom rozsahu
poprel pričom z výsluchu žalobcu a listinných dôkazov navrhnutých žalobcom k veci štvrtej takéto
skutočnosti nevyplynuli. Záver o neunesení dôkazného bremena z rovnakých dôvodov platí aj o tvrdení
žalobcu, že sa mu príslušníci, ktorí žalobcu eskortovali vysmievali a ponižovali ho.
71. Po príchode k žalovanému 2/ nemal žalobca zabezpečenú dňa 26.11.2009 večer a a následne ani

27.11.2009 stravu. 26.11.2009 a 27.11.2009. Dňa 26.11.2009 po príchode k žalovanému 2/ žalobca
nesledoval TV, nešportoval a nevykonal vychádzku.
72. K veci piatej. Medzi stranami bolo nesporné, že dňa 30.08.2010 nebolo žalovaným 1/ žalobcovi
umožnené vykonať nákupu potravín a vecí osobnej potreby. Žalobca mal na účte cca 160 eur. Voči
žalobcovi začalo exekučné konanie , kde proti upovedomeniu o začatí exekúcie podal námietku.
73. K veci šiestej: súd uvádza že tvrdenie žalobcu „ preškrtnutie poštových známok personálom

väznice“ nebolo žalobcom preukázané, a teda dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdených skutočností v
predmetnej veci šiestej neuniesol.
74. K veci siedmej súd považoval za nesporné, že žalobca viac krát inicioval podnety pre porušenie jeho
práv, ktoré boli vždy odmietnuté.

75. Podľa § 11 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) fyzická osoba má
právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj
súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

76. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na

okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

77. Podľa § 3 ods. 1 z.č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „zákon o výkone trestu
odňatia slobody“) Vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť odsúdeného a nesmú byť použité
kruté, neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania.

78. Podľa § 3 ods. 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody Všetky práva ustanovené týmto zákonom
sa zaručujú všetkým odsúdeným v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.
79. Podľa § 19 zákona o výkone trestu odňatia slobody Odsúdenému sa poskytuje trikrát denne strava,
ktorá zodpovedá odporúčaným výživovým dávkam, pritom sa prihliada na druh a náročnosť vykonávanej
práce, vek a zdravotný stav odsúdeného. Pri stravovaní sa prihliada aj na kultúrne a náboženské tradície

odsúdených. Medzi vydávaním jedál nesmie byť väčší časový odstup ako sedem hodín.
80. Podľa § 21 zákona o výkone trestu odňatia slobody Odsúdený má právo na nepretržitý
osemhodinový spánok na lôžku; na lôžku môže odpočívať aj mimo času nočného pokoja. Osvetlenie sa
v čase nočného pokoja v cele a izbe zhasína; krátkodobé osvetlenie je pri kontrole povolené.
81. Podľa § 31 zákona o výkone trestu odňatia slobody Odsúdený má právo na zdravotnú starostlivosť

za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.
82. Podľa § 31 ods. 5 zákona o výkone trestu odňatia slobody Odsúdený má právo zúčastniť sa denne
na vychádzke v určenom otvorenom priestore ústavu v trvaní najmenej jednej hodiny. Vychádzku môže
v mimoriadnych prípadoch obmedziť alebo zrušiť riaditeľ ústavu.
83. Podľa § 33 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody Kultúrno-osvetová činnosť je

súhrn záujmových aktivít a aktivít vo voľnom čase, ktoré odsúdenému sprostredkúvajú sústavu
akceptovateľných vzorcov konania a správania, medziľudských vzťahov, úcty k životu a spoločnosti.
84. Podľa § 37 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody Odsúdený má právo na ochranu pred
neoprávneným násilím a akýmikoľvek prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti.
85. Podľa § 27 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody Odsúdený má právo najmenej dvakrát

za mesiac v trvaní pätnástich minút v čase určenom ústavným poriadkom telefonovať blízkym osobám
13a) prostredníctvom telefónneho automatu umiestneného v ústave.
86. Podľa § 39 písm h) zákona o výkone trestu odňatia slobody Odsúdený je povinný podrobiť sa
lekárskej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam a zdravotným úkonom v rozsahu aza podmienok podľa osobitných predpisov, 6) strpieť úkony súvisiace s jeho identifikáciou, podrobiť sa
osobnej prehliadke a umožniť príslušníkovi zboru kontrolu osobných vecí,
87. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaných 1/ až 4/ vo vzťahu k

jednotlivým „veciam“ a dospel k záveru, že žalovaný 1/ je pôvodcom namietaného konania vo vzťahu
k veciam 1/ až 6/ a je preto je vecne pasívne legitimovaný v spore o ochranu osobnosti, vyvolanom
konaniami, postupmi resp. zásahmi vo vzťahu k veciam 1/ až 6. Nakoľko povôdcom časti konania
označeného ako vec štvrtá ( nezabezpečenie stravy, neumožnenie sledovania televízie, vykonávania
vychádzok a športovania) je žalovaný 2/ súd dospel k záveru, že v tejto časti žaloby je vecne pasívne

legitimovaný aj žalovaný 2/. Z uvedeného dôvodu vo vzťahu k veciam prvej až šiestej neboli žalovaný 3/
a 4/ a žalovaný 2/ vo veci prvej až tretej, štvrtej až šiestej a časti štvrtej týkajúcej sa konania žalovaného
1/ pasívne vecne legitimovanými, nakoľko zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu sa svojím
konanímžalovaný3/a4ažalovaný2/nedopustili. Narušiteľomtedamoholbyťlenžalovaný1/vovzťahu
k veciam prvej až šiestej a žalovaný 2/ k už uvedenej časti konania vymedzeného v rámci veci tretej.
88. Vo vzťahu k veci siedmej súd dospel k záveru, že nie je možné uvažovať o pasívnej vecnej legitimácii

žiadneho zo žalovaných nakoľko žalobcom popísaný postup orgánov verejnej moci a s ním spojene
podľa názoru žalobcu porušenie práva na účinný opravný prostriedok v zmysle čl. 13 Dohovoru, jednak
nie je konaním z ktorého možno usudzovať že by došlo k neoprávnenému zásahu do niektorých zo
zložiek osobnosti žalobcu a že by takýto zásah bol objektívne spôsobilý spôsobiť mu závažnú ujmu.
Taktiež zo skutočností uvedených žalobcom k veci siedmej nevyplýva že by žalobca tvrdil naplnenie

predpokladov pre uplatnenie náhrady škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
a to nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, vznik škody (žalobca len bez ďalšieho
žiada priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur) a príčinná súvislosť medzi takýmto
nezákonným rozhodnutím (nesprávnym postupom) a vznikom škody Skutočnosť, či bolo alebo nebolo
postupom orgánov verejnej moci pri ich postupe porušené ustanovenie čl. 13 Dohovoru, nie je možné

prejedávať pred všeobecným súdom, nakoľko toto sa môže diať len v rámci výkladu vnútroštátneho
práva. Všeobecný súd teda môže rozhodnúť len o skutočnosti či bol alebo nebol porušený všeobecne
záväzný právny predpis SR a o nárokoch s týmto porušením súvisiacich. Porušenie jednotlivých článkov
dohovoru a s ním spojené priznanie spravodlivého zadosťučinenia je možné len v konaní začatom
na základe sťažnosti fyzickej osoby pred Európskym súdom pre ľudské práva v zmysle článku 41

Dohovoru o ochranu ľudských práv a základných slobôd ak dospeje k záveru že bol porušený Dohovor
a vnútroštátne právo členského štátu umožňuje len čiastočnú nápravu. Už z uvedeného dôvodu preto
bolo potrebné žalobu v časti týkajúcej sa veci siedmej vo vzťahu ku všetkým žalovaným 1/ a 4/ zamietnuť
ako nedôvodnú.

89. Následne sa súd zaoberal otázkou či žalobcom označené a preukázané/nesporné konania
žalovaných1/a2/súneoprávnenýmzásahom. Neoprávnenýmzásahomdoprávanaochranuosobnosti
je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených § 11 O.z. a je v rozpore s právami a povinnosťami
pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu
osobnosti je konanie neoprávnene smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, a ktoré je

objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti fyzickej osoby. Pre úspešné
uplatnenie práva na ochranu osobnosti nie je vyžadované vyvolanie konkrétnych následkov zásahu proti
tomuto chránenému statku, ale postačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo aspoň ohroziť
práva chránené ustanovením § 11 O.z. . Vlastný zásah je nutné hodnotiť vždy objektívne s prihliadnutím
na konkrétnu situáciu, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo. O neoprávnený zásah do osobnosti

fyzickej osoby však nejde okrem iného vtedy, ak je zásah dovolený.

90. I keď zákon nedefinuje pojem zásah a ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými
môžu byť dotknuté osobnostné práva, je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne
správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito

znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak
sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc,
nutná obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť
fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv,
má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo

poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aby vznikol právny vzťah,
obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka
a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, musia byť splnené obe vyššie uvedené
náležitosti (zásah musí byť neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránenýchosobnostných právach). Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na objektívnom princípe, to
znamená že sa popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti fyzickej osoby nevyžaduje zavinenie pôvodcu
tohto neoprávneného zásahu.

91. Neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde, ak existujú okolnosti vylučujúce
neoprávnenosť zásahu. Jednou z takých okolností môže byť aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva
alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Takýmito prípadmi sú najmä zákonné licencie (§ 12 ods. 2,
3 Občianskeho zákonníka), práve tak ako licencie stanovené inými zákonmi (napr. Trestným poriadkom,
Zákonom o rodine a pod.), avšak za predpokladu, že takto vykonané zásahy sú uskutočnené v rámci

a v medziach týchto zákonov.
92. Naviac za nespôsobilý zásah z hľadiska narušenia alebo ohrozenia práva, chráneného ustanovením
§ 11 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať i tie prípady, kedy zásah spočíval v konaní, ktoré
bolo vykonané za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie, a nemohla byť nimi znížená
vážnosť dotknutej osoby. Nebolo žalobcom tvrdené a ani preukázané, že by konanie žalovaných 1/
alebo 2/ vo veciach prvej až šiestej zverejnili, verejne oboznámili resp. že k takémuto zverejneniu došlo.

93. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé
čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej
osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť,
dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne,
zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na

ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne.
94. Z hľadiska skutkových okolností, z ktorých žalobca v predmetnom konaní vyvodzoval svoj nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, treba poukázať predovšetkým na to, že do rámca
vymedzeného ustanoveniami §§ 11 až 13 Občianskeho zákonníka patrí právo na súkromie zahŕňajúce
širokú oblasť súkromia fyzickej osoby (najmä jej súkromného života intímnej a rodinnej sféry, vnútorného

myšlienkovéhoacitovéhoživota).Vnajširšomzmyslesatotoprávotýkaajživotavrodineamanželských
a partnerských alebo priateľských či obdobných vzťahoch. Takto chápané právo na súkromie spočíva
v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú
byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. O porušenie práva na
ochranu súkromia ide nielen v prípade neoprávneného získavania vedomostí a poznatkov o súkromí

fyzickej osoby, ale tiež v prípade neoprávneného rozširovania týchto poznatkov a vedomostí. Širokej
škále prejavov a súčastí súkromného života fyzickej osoby zodpovedá aj možnosť rozmanitých prejavov
zásahov do súkromia a ich dôsledkov na chránené osobnostné práva. Tieto zásahy v určitých prípadoch
môžu (avšak nemusia) mať aj difamačné dôsledky - neoprávnený zásah do tohto čiastkového práva
(práva na súkromie) nemusí vždy vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby.

Porušenie práva na súkromie je potrebné dôsledne odlišovať od prípadov neoprávnených zásahov do
práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti.
95. Ustanovenia §§ 11 až 13 Občianskeho zákonníka chránia aj ďalšie čiastkové práva fyzickej osoby
- právo na jej česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v
odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je

objektívne spôsobilý privodiť ujmu (to v prípade zásahov do týchto čiastkových práv znamená mať
difamačné dôsledky), dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany.
96.Pokiaľdošlokneoprávnenémuzásahudouvedenýchosobnostnýchpráv,máfyzickáosobadotknutá
zásahom právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili následky
neoprávnených zásahov, poskytlo primerané zadosťučinenie. Podaním žaloby (návrhu) na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba priznanie materiálnej satisfakcie. Pred podaním
takejto žaloby nie je nevyhnutné uplatniť právo na poskytnutie morálnej satisfakcie.
97. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorej sa žalobca domáha) môže súd podľa § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania

náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje jedinú podmienku
priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne
zadosťučinenie nezdá postačujúce. Pokiaľ sa v ďalšom texte tohto ustanovenia uvádzajú slová „najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti", ide
iba o príklad následku neoprávneného zásahu, v ktorom je táto podmienka splnená.

98. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je - vždy -
v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu
treba podľa súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritomvšak nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu
takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj
každá iná fyzická osoba.

99. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky
vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Aj
v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie môže nastať ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti
alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere); tento negatívny - difamačný následok ale nie je jediným
právne akceptovateľným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených

právach.
100. Treba zdôrazniť, že úspech žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2,
3 Občianskeho zákonníka) závisí predovšetkým na tom, či bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo vážnosť v spoločnosti, pričom prípadnú výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Zodpovedanie uvedeného
je možné predovšetkým na základe v konaní produkovaných dôkazov, ktoré má povinnosť označiť

žalobca.
101. Vychádzajúc z naznačených teoreticko právnych východísk, ktoré je podľa názoru súdu potrebné
aplikovať na jednotlivé veci (1-6) aj v predmetnom konaní , má súd za to, že konanie žalovaného 1/
vo veciach prvej až šiestej a včasti tretej veci aj konanie žalovaného 2/ nespĺňa znaky neoprávneného
zásahu do osobnosti žalobcu resp. jednotlivých zložiek jeho osobnosti , a nie je možné za takýto zásah

považovať následok, ktorý subjektívne pociťoval žalobca vo svojom osobnom živote v rámci ústavu. Vo
vzťahu ku všetkým šiestim veciam v zásade platí že ujma pociťovaná resp. tvrdená žalobcom vyplývaj
z jeho subjektívnych pocitov, bez toho aby túto bolo možné objektivizovať. Subjektívne pocity žalobcu,
ktorý jednotlivé ním popísané konania žalovaných vníma ako ponižujúce, spôsobujúce mu utrpenie,
stres, vníma ich ako trest alebo týranie, na konštatovanie vzniku závažnej ujmy na strane žalobcu

nepostačujú.
102. Vo veci prvej žalovaný tvrdil, že subjektívne pociťoval zdravotné ťažkosti, čo však žiadnym
spôsobom nepreukázal, pričom mu nebola zabezpečená zdravotná starostlivosť, netvrdil a nepreukázal
už však také skutočnosti z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že konanie žalovaného 1/ bolo
objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti žalobcu a to či už zdravia alebo

súkromia. Samotnou skutočnosťou že zdravotnú diagnózu (zmeranie teploty) mu mal stanoviť dozorca
nemohlo dôjsť k porušeniu lekárskeho tajomstva, nakoľko ako aj sám žalobca uviedol, ide o vzťah lekára
(zdravotníckeho pracovníka) a pacienta a túto zákonom stanovenú povinnosť mlčanlivosti tretia osoba
laickým posúdením zdravotného stavu pacienta v uvedenom prípade žalobcu porušiť nemôže. Jednak
sa nejednalo o zdravotníckeho pracovníka, ktorý by mal povinnosť dodržiavať mlčanlivosť o zdravotnom

stave pacienta, a z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by predmetný dozorca nejakým spôsobom informácie
o zdravotnom stave žalobcu ktoré mal zmeraním jeho telesnej teploty získať zverejnil prípadne zneužil.
Práve naopak konanie dozorcu ktorý odsúdenému dožadujúcemu sa lekára zmeria telesnú teplotu
je vítané a nevyhnutné pre objektívne posúdenie či stav odsúdeného nevyžaduje privolanie rýchlej
zdravotnej záchrannej služby.

103. Vo vzťahu k veci druhej súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že žalobca si právo
telefonovať v novembri 2009 neuplatnil čo potvrdil svojím podpisom do príslušnej evidencie, pričom toto
potvrdenie vykonal po uplynutí predmetného mesiaca 11/2009, z čoho súd usudzuje, že takéto jeho
vyhlásenie je potrebné vzťahovať nie len vo vzťahu k žalovanému ale aj na žalovaného 2/ u ktorého
sa dňa 26.11. a 27.11 2009 vrámci eskorty na pojednávanie nachádzal. Nebolo teda preukázané,

že by žalovaný 1/ a 2/ žalobcovi výkon tohto práva neumožnili. Zároveň je však potrebné poukáza
na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal že by v súvislosti so skutočnosťou že v
novembri 2009 netelefonoval z rodinnými príslušníkmi došlo na jeho strane k vzniku akejkoľvek ujmy.
104. Vo vzťahu k veci tretej súd dospel k záveru, že právo odsúdeného na nepretržitý 8 hodinový spánok
vyplývajúce z § 21 zákona o výkone trestu v noci z dňa 03.12.2009 na 04.12.2009 bolo porušené,

keď mu bol zabezpečený nepretržitý spánok „len“ v trvaní 7 a pol hodiny. Podľa názoru uvedené,
jednorázové porušenie predmetného ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody, nedosahuje
takú intenzitu že by bolo objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti
žalobcu. Nie každé porušenie práva odsúdeného vyplývajúce zo zákona o výkone trestu odňatia
slobody je možné automaticky považovať za zásah do niektorých zo zložiek osobnosti odsúdeného.

Odsúdený je povinný sa v priebehu výkonu trestu podrobiť sa osobnej prehliadke a umožniť príslušníkovi
zboru prehliadku osobných vecí, výkon tohto práva zamestnancami žalovaného 1/ (zákonná licencia)
automaticky vylučuje možnosť neoprávneného zásahu zo strany žalovaného 1/ voči žalobcovi ktorý by
mal spočívať v tom, že prehliadka cely vo voľnom čase odsúdeného mu zabránila v tomto čase sledovaťtelevíziu prípadne odpočívať. Odhliadnuc od uvedeného, má súd za to že aj v prípade ak by takýto
postup žalovaného 1/ bol priamo neoprávnený v zmysle § 11-13 OZ, v prípade jednorázového porušenia
tak ako ho tvrdil žalobca nedosahuje takú intenzitu aby bol objektívne spôsobilý nepriaznivo zasiahnuť

niektorú zo zložiek osobnosti žalobcu.
105. Ako bolo preukázané samotná prehliadka cely žalobcu trvala cca 20 minút pričom došlo k
rozhádzaniu všetkých vecí žalobcu na cele, vzhľadom na účel aký uvedené prehliadky plnia (preventívno
- bezpečnostný) a výsledky prehliadky zo dňa 03.12.2009, keď na cele žalobcu boli nájdené nepovolené
predmety - zabrúsený nôž, veľké množstvo ihiel a nití, možno považovať postup žalovaného 1/ pri

realizácii predmetnej prehliadky u žalobcu za primeraný a zákonný z čoho vyplýva, že „rozhádzaním vecí
„ zamestnancami žalovaného 1/ pri výkone uvedenej priehliadky nemohlo dôjsť z dôvodu tzv. zákonnej
licencie k neoprávnenému zásahu do niektorých zložiek práva na ochranu osobnosti žalobcu.
106. K veci štvrtej mal súd za preukázané že da 26.11.2009 personál resp. príslušníci žalovaného 1/
žalobcu eskortovalidoväznicevBratislave-žalovaného2/, nakoľko dňa27.11.2009malvypovedaťna
Okresnom súde Bratislava II. Dňa 27.11.2009 po vykonaní výsluchu žalobcu ho príslušníci žalovaného

eskortovali späť do ÚVTOS - Leopoldov - k žalovanému 1/. Nepreukázané ostali tvrdenia žalobcu
ohľadne skutočnosti že žalobcovi pri eskorte nasadili nepriehľadné okuliare a slúchadlá - tzv. „tlmiče
hluku“ a takýmto spôsobom ho viezli až do Bratislavy a Po pol hodine jazdy žalobcovi začalo byť zle
- bolesti hlavy, závrate, kŕče v bruchu, napínanie na zvracanie a že sa mu príslušníci, ktorí žalobcu
eskortovali vysmievali a ponižovali ho. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu boli žalovaným 1/ ako

pôvodcom zásahu popreté, pričom okrem tvrdení žalobcu, ktoré zhodne reprodukoval aj pri jeho
výsluchu, neboli žalobcom navrhnuté a vykonané žiadne dôkazy, ktoré pochybnosť súdu o žalobcom
tvrdenom skutkovom stave odstránili a zaistili tak žalobcovi unesenie dôkazného bremena ohľadne ním
uvádzaných skutkových tvrdení.
107. Po príchode k žalovanému 2/ nemal žalobca zabezpečenú dňa 26.11.2009 večer a následne

ani 27.11.2009 na obed stravu. K neposkytnutiu stravy žalobcovi došlo zjavne v súvislosti s eskortou
žalobcu, kedy žalobca bol dočasne dňa 26.11.2009 umiestnený u žalovaného 2/ a dňa 27.11.2009
opätovne eskrotovaný k žalovanému 1/. Žalovaný 1/ a 2/ svoje tvrdenia o skutočnosti že strava bola
žalobcov vydaná neuniesli. Porušenie povinnosti poskytnúť žalobcovi stravu 3 krát denne v zmysle § 19
zákona o výkone trestu odňatia slobody však súd nemohol vyhodnotiť ako neoprávnený zásah v zmysle

§ 13 Občianskeho zákonníka, nakoľko je toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, a ani z tvrdení
žalobcu nevyplýva, že by takýto postup žalovaných bol spôsobilý zasiahnuť do niektorej zo zložiek
osobnosti žalobcu a že by v súvislosti s takýmto postupom žalovaných žalobcovi vznikla akákoľvek ujma.

108. Dňa 26.11.2009 žalobca nesledoval TV, nešportoval a nevykonal vychádzku.

109. Z dokazovania vyplynulo, že aktivity žalobcu ako odsúdeného zaradeného do diferenciačnej
skupiny D1 vo voľnom čase boli obmedzené v zmysle § 78 ods. 6 písm e) vyhlášky č. 368/2008 Z.z.
ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody. T.j. „odsúdený je zapojený výhradne do aktivít,
ktoré mu určí pedagóg, psychológ alebo psychiater“ Nakoľko kultúrno-osvetová činnosť sa v ústavoch

realizuje v zmysle § 45 ods. 2 vyhlášky rozhoduje o nej určený príslušník.
110. Dňa 26.11.2009 bol žalobca umiestnený u žalovaného 2 od 13:32 hod do 27.11.2009 12:00
hod.26.11.2009 bol u žalovaného 2/ umiestnený jeden odsúdený zaradený do ústavu s maximálnym
stupňom stráženia nebolo možné aby žalobca sledoval TV, nakoľko v miestnostiach na to určených boli
zaradení odsúdení muži so stredným stupňom stáženia a ženy s minimálnym stupňom stráženia.

111. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu - eskrotovanie žalobcu dňa 26.11.2009 a 27.11.2009, jeho
účasť na pojednávaní dňa 27.11.2009, a predovšetkým zaradenie žalobcu do oddelenia doživotných
trestov nepovažuje súd nerozhodnutie príslušníka o realizácii kultúrno-osvetovej činnosti žalobcu v
dňoch 26.11.2009 a 27.11.2009 súd za neprimerané a z tohto dôvodu ani neoprávnené. Takýto postup
žalovaných 1/ a 2/ teda nebol spôsobilý zasiahnuť objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na

osobnosť fyzickej osoby žalobcu a taktiež nebol spôsobilý spôsobiť značnú ujmu na právach žalobcu.

112.Nespornémedzistranamibolo,ževychádzkyodsúdenýchužalovaného1/ savykonávajúdenneod
07. 00 hod do 15. 00 hod. Keďže žalobca bol dňa 26. 11. 2009 o 13.32 hod. premiestnený individuálnou
eskortou z ústavu - žalovaného 1/ do ústavu žalovaného 2/ za účelom súdneho pojednávania bolo

potrebné vykonať so žalobcom administratívne úkony, ktoré predchádzajú jeho umiestneniu na celu a
následne sa vykonávajú ďalšie úkony za účelom zabezpečenia práv žalobcu. Vzhľadom na uvádzané
okolnosti Žalobca dňa 26.11.2009 počas umiestnenia u žalovaného 2/ od 13:32 hod vychádzku
nevykonal, jeho tvrdenie že mu vychádzka žalovaným 2/ nebola umožnená vyvrátené nebol, zároveňvšak žiadnym dôkazom nepreukázal že by sa 23.11.2009 počas umiestnenia u žalovaného 2/ vychádzky
domáhal resp. že by o ňu žiadal. Taktiež netvrdil a nevysvetlil z akého dôvodu nevykonal toto právo
dňa 26.11.2009 u žalovaného 1/ pred jeho eskortovaním k žalovanému 2/. Súd dospel k záver, že je

možné skonštatovať že 26.11.2009 právo na jednohodinovú prechádzku žalovaným 2/ zabezpečené
nebolo, uvedené však súd posudzoval podľa všetkých okolností prípadu týkajúce sa eskorty žalobcu
dňa 26.11.2009, čas jeho umiestnia u žalovaného 2/, samotnú skutočnosť, že sa podľa výsledkov
vykonaného dokazovania jednalo o jednorázové porušenie predmetného ustanovenia zákona o výkone
trestu odňatia slobody, toto porušenie nedosahuje takú intenzitu že by bolo objektívne spôsobilé

nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti žalobcu. Nie každé porušenie práva odsúdeného
vyplývajúce zo zákona o výkone trestu odňatia slobody je možné automaticky považovať za zásah do
niektorých zo zložiek osobnosti odsúdeného. Konkrétnu zložku osobnosti žalobca v danom prípade ani
neoznačil. Súd má za to že takýto postup žalovaného 2/ možno považovať za rozporný s § 31 ods. 5
zákona o výkone trestu odňatia slobody, avšak nedosahuje takú intenzitu aby bol objektívne spôsobilý
nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti žalobcu. Žalobca zároveň súdu žiadnym spôsobom

nepreukázal závažnú ujmu ktorá mu mala uvedeným postupom žalovaného 2/ vzniknúť.

113. K veci piatej. Medzi stranami bolo nesporné, že dňa 30.08.2010 žalobca nevykonal nákup
potravín a vecí osobnej potreby. Žalobca mal na účte cca 160 eur. Voči žalobcovi začalo exekučné
konanie , kde proti upovedomeniu o začatí exekúcie podal námietku. Žalobca žiadnym spôsobom

nepreukázal, akým spôsobom malo byť nevykonanie nákupu potravín a vecí osobnej potreby dňa
30.08.2010 spojené zo zásahom do niektorých zo zložiek jeho osobnosti - nepreukázal vznik akejkoľvek
ujmy z nevykonaním uvedeného nákupu. Z dokazovania vyplynulo že nákupy žalobca vykonal v
predchádzajúcom aj nasledujúcom týždni. Vo vzťahu k prebiehajúcej exekúciu. Žalobca v podstate tvrdil,
že žalovaný 1/ vykonáva exekúciu z finančných prostriedkov, ktoré exekúcii nepodliehajú. Netvrdil a

ani nepreukázal však či ak áno v akom rozsahu žalovaný 1/ exekúciu z finančných prostriedkov ktoré
exekúcii nepodliehajú vykonal, nepreukázal tak žiadny zásah žalovaného 1/ ktorý by bol objektívne
spôsobilý negatívne dopadnúť na jeho osobnosť a vznik akejkoľvek ujmy v súvislosti s týmto zásahom.
Nakoľko žalobca namietal zásah do jeho práva na ochranu majetku, posúdil súd predmetné tvrdenia
žalobcu aj z hľadiska naplnenie predpokladov pre uplatnenie náhrady škody spôsobenej orgánmi

verejnej moci pri výkone verejnej moci a dospel k záveru, že v danom prípade žalobca nepreukázal
ani nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, vznik škody (a príčinná súvislosť medzi
takýmto nezákonným rozhodnutím (nesprávnym postupom) a vznikom škody. Žaloba v časti vec piata
je tak v celom rozsahu nedôvodná.

114. K veci šiestej: súd uvádza že k skutočnosti že tvrdenie žalobcu „ preškrtnutie poštových známok
personálom väznice“ nebolo žalobcom preukázané, a teda dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdených
skutočností v predmetnej veci šiestej neuniesol s čím je spojený neúspech žalobcu, nakoľko dôkazné
bremeno ohľadne ním tvrdených skutkových tvrdení neuniesol. Nepreukázal teda že by ktorýmkoľvek
zo žalovaných došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu a s tým spojený

vznik ujmy. Nakoľko uvedeným nepreukázaným konaním malo dôjsť k zásahu do práva na ochranu
majetku žalobcu, posúdil súd predmetné tvrdenia žalobcu aj z hľadiska naplnenie predpokladov pre
uplatnenie náhrady škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a dospel k záveru,
že v danom prípade žalobca nepreukázal ani nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup,
vznik škody (žalobca len bez ďalšieho aj za „preškrtanie známok“ žiada priznanie náhrady nemajetkovej

ujmy vo výške 10 000 eur) a príčinná súvislosť medzi takýmto nezákonným rozhodnutím (nesprávnym
postupom) a vznikom škody. Žaloba v časti vec šiesta je tak v celom rozsahu nedôvodná.
115. K veci siedmej súd považoval za nesporné, že žalobca viac krát inicioval podnety pre porušenie
jeho práv, ktoré boli vždy odmietnuté k čomu súd v plnom rozsahu odkazuje na bod 91. odôvodnenia
tohto rozsudku.

116. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé
čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej
osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť,
dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne,
zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na

ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne.
117. Z hľadiska skutkových okolností, z ktorých žalobca v predmetnom konaní vo všetkých „veciach“
vyvodzoval svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,(7x 10 tisíc eur)) treba poukázať
predovšetkým na to, že do rámca vymedzeného ustanoveniami § 11 až 13 Občianskeho zákonníkapatrí právo na súkromie zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby (najmä jej súkromného života
intímnej a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a citového života). V najširšom zmysle sa toto právo
týka aj života v rodine a manželských a partnerských alebo priateľských či obdobných vzťahoch. Takto

chápané právo na súkromie spočíva v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného
uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným alebo
zverejnené. O porušenie práva na ochranu súkromia ide nielen v prípade neoprávneného získavania
vedomostí a poznatkov o súkromí fyzickej osoby, ale tiež v prípade neoprávneného rozširovania týchto
poznatkov a vedomostí. Širokej škále prejavov a súčastí súkromného života fyzickej osoby zodpovedá

aj možnosť rozmanitých prejavov zásahov do súkromia a ich dôsledkov na chránené osobnostné práva.
Tieto zásahy v určitých prípadoch môžu (avšak nemusia) mať aj difamačné dôsledky - neoprávnený
zásah do tohto čiastkového práva (práva na súkromie) nemusí vždy vyvolať zníženie vážnosti alebo
dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby. Porušenie práva na súkromie je potrebné dôsledne odlišovať od
prípadov neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti
118. Ustanovenia §§ 11 až 13 Občianskeho zákonníka chránia aj ďalšie čiastkové práva fyzickej osoby

- právo na jej česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v
odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je
objektívne spôsobilý privodiť ujmu (to v prípade zásahov do týchto čiastkových práv znamená mať
difamačné dôsledky), dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany.
119. Pokiaľ došlo k neoprávnenému zásahu do uvedených osobnostných práv, má fyzická osoba

dotknutá zásahom právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili
následky neoprávnených zásahov, poskytlo primerané zadosťučinenie. Podaním žaloby (návrhu) na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba priznanie materiálnej satisfakcie. Pred
podaním takejto žaloby nie je nevyhnutné uplatniť právo na poskytnutie morálnej satisfakcie.
120. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorej sa žalobca domáha) môže súd podľa § 13

ods. 2 Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca,
najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.
Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje
jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa
nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Pokiaľ sa v ďalšom texte tohto ustanovenia uvádzajú

slová „najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti", ide iba o príklad následku neoprávneného zásahu, v ktorom je táto podmienka splnená.
121. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je - vždy
- v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú
ujmu treba podľa považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu

práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom
však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu
takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj
každá iná fyzická osoba.
122. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky

vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Aj
v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie môže nastať ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti
alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere); tento negatívny - difamačný následok ale nie je jediným
právne akceptovateľným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených
právach.

123. Treba zdôrazniť, že úspech žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2,
3 Občianskeho zákonníka) závisí predovšetkým na tom, či bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo vážnosť v spoločnosti, pričom prípadnú výšku náhrady určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Zodpovedanie
uvedeného je možné predovšetkým na základe v konaní produkovaných dôkazov, ktoré má povinnosť

označiť žalobca, ktorý si však v predmetnom konaní vo vzťahu k žiadnej z vecí prvej až siedmej
nesplnil, na preukázanie vzniku samotnej ujmy, resp. jej závažnosti nenavrhol žiadne dôkazy. Netrvrdil a
nepreukázala žiadne skutočnosti týkajúce sa dopadvo a dôsledkov jednotlivých zásahov. K výške ním
uplatnenej nemajetkovej ujmy dospel na základe skutočnosti že ESĽP priznáva náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 10 tisíc eur, nakoľko predmetom žaloby je 7 vecí tak sa domáha spravodlivého

zadosťučinenia za porušenia jeho práv v 7 násobnej výške t.j 70 tisc eur.
124. Ako už súd k jednotlivým veciam skonštatoval, dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by
došlo k neoprávnenému zásahu do niektorej zo zložiek práva žalobcu na ochranu osobnosti a žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by konaním žalovaných došlo k zásahu resp. zníženiu dôstojnosti žalobcualebo jeho vážnosti v spoločnosti, nepreukázal taktiež vznik akejkoľvek inej ujmy, pričom Občiansky
zákonník predpokladá vznik ujmy závažnej.
125. Vo vzťahu k všetkým nárokom uplatným žalobcom, ktoré mali spočívať v nezákonnom postupe

žalovaných je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmysle § 96 zákona č. 475/2005 Z. z. dozor
nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu a to v zmysle
zákona č. 153/2001 o prokuratúre. Podľa § 96 zák. č. 475/2005 Z.z., dozor nad zachovávaním
zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. Podľa § 36 ods. 1 zák. č.
475/2005 Z.z., na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov podľa tohto zákona

má odsúdený právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym orgánom Slovenskej republiky,
ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv,
ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám, ktoré sú podľa medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností
týkajúcich sa ochrany ľudských práv; ústav je povinný bezodkladne zabezpečiť ich odoslanie bez toho,
aby zisťoval odosielateľa. Oprávnenie na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí spadá do právomoci

prokurátora, ktorý je povinný rozhodnutie, ktoré odporuje zákonu alebo inému všeobecné záväznému
nariadeniu, písomným príkazom zrušiť, pričom zároveň treba konštatovať, že prokurátor je orgán, ktorý
má postavenie „súdu“ v zmysle chápanom judikatúrou ESĽP, keďže spĺňa požiadavku nezávislého,
nestranného orgánu s právomocou vydávať záväzné rozhodnutia. Práve orgánom prokuratúry je teda
zverená okrem iného aj dozorná funkcia nad zachovávaním zákonnosti pri výkone trestu odňatia slobody

podľa zákona č. 475/2005 Z. z., s poukazom na znenie ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 153/2001
Z. z. o prokuratúre v platnom znení (dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde
sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená).
Prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony, pričom nástroje,
ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru sú ustanovené v § 18 ods. 2 písm. c) zákona č.

153/2001 Z.z. a patrí medzi ne aj povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie
rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore
so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným predpisom. Prokurátor pri plnení úloh a vykonávaní
dozoru tiež dozerá na to, aby sa uplatňovali a dodržiavali predpisy o ukladaní a výkone disciplinárnych
trestovodsúdenýmaprokurátorpreverujesťažnostiodsúdenýchnapostuppríslušníkovzboruprivýkone

trestu odňatia slobody. Nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutí a postupov bola síce žalobcom tvrdená
ale nebola žalobcom preukázaná. Okresný súd však v rámci konania o ochranu osobnosti nemal
právomoc zákonnosť týchto rozhodnutí preskúmavať a riešiť ako predbežnú otázku. Žaloba o ochrane
osobnosti preto nemohla aj z tohto dôvodu byť úspešná a ani s tým súvisiaca požiadavka na zaplatenie
a nemajetkovej ujmy.

126. Súd posúdil jednotlivé nároky uplatnené žalobcom ako vec prvá až siedma aj z hľadiska hľadiska
naplnenie predpokladov pre uplatnenie náhrady škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci a dospel k záveru, že v danom prípade žalobca nepreukázal ani nezákonné rozhodnutie
alebo nesprávny úradný postup, vznik škody (a príčinná súvislosť medzi takýmto nezákonným
rozhodnutím (nesprávnym postupom) a vznikom škody.

127.Súdvcelomrozsahuzamietolžalobužalobcučosatýkaajjehožiadostiuložiťžalovanýmpovinnosti
zdržať sa jednotlivých konaní/ porušovaní jeho práv uvedených v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku,
nakoľko nebolo preukázané že by došlo k neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
žalobcu, zároveň však z tvrdení žalobcu nevyplývalo a v konaní nebolo preukázané že by žalobcom

popísané zásahy naďalej trvali resp. že by minimálne hrozilo ich opakovanie. Súd je toho názoru, že aj
objektívny neoprávnený zásah resp. uloženie povinnosti zdržať sa neoprávneného zásahu prípadne od
takého zásahu upustiť je možné sa v súdnom konaní domáhať len v prípade ak opakovanie takéhoto
zásahu hrozí resp. takýto neoprávnený zásah trvá t.j. prebieha, do práv poškodeného je sústavne
zasahované. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné negatórnu žalobu žalobcu v jej časti v ktorej žiadal

uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa porušovania jeho práv zamietnuť ako nedôvodnú.
128. Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán
sporu, urobil tak preto, že daný argument nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúci (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára

1998).
129. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.130. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
131. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti.
132.Keďžesúdžalobuvcelomrozsahu zamietol,úspešnými vkonaníboli žalovaný1/až4/ ateda mali
plný úspech v konaní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.), rozhodol súd tak, že žalovaným 1/ až 4/
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Piešťany.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.