Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 20, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122200187
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4122200187.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov Mgr. Andrey
Szombathovej-Polákovej a JUDr. Vladimíra Pribulu, v právnej veci navrhovateľky - žalobkyne: A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z.-L., F. XX/X, proti žalovanému: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.-L., F. XX/X, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra zo dňa 11. januára 2022, č. k. 9C/1/2022-18, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že: a/ ukladá žalovanému J. F.,
nar. XX.XX.XXXX zákaz vstupovať do bytu č. X na 7. poschodí, nachádzajúcemu sa v Z.-L., F. XX/X,
a b/ zakazuje žalovanému približovať sa k žalobkyni A. F., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu
ako 50 metrov.

II. Žalobkyni nepriznáva náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) uznesením z 11. januára 2022, č. k. 9C/1/2022-18 zamietol v celom rozsahu návrh
navrhovateľky (ďalej len „žalobkyne“) na nariadenie neodkladného opatrenia a odporcovi (ďalej len
„žalovanému“) nepriznal nárok na náhradu trov konania.

1.2. Výrok rozhodnutia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po právnej stránke
odôvodnil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. e/ a h/, § 328 ods. 1, 2 a § 329 ods. 1
prvá veta CSP a výrok o náhrade trov konania oprel o ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľka (žalobkyňa) sa návrhom doručeným
súdu dňa 10.01.2022 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanému

vstupovať do bytu č. 4 na 7. poschodí na adrese F. XX/X, Z.-L. a súčasne zakáže žalovanému približovať
sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Návrh odôvodnila tým, že žalovaný je jej syn,
ktorý má trvalý pobyt v byte, kde pôvodne bývala aj so svojím manželom, ktorý v F. zomrel. Žalovaný
sa v byte dlhodobo nezdržiaval kvôli jeho asociálnemu spôsobu života. Flákal sa po meste, požíval
alkoholickénápojeaneskôrajdrogy.Správaniežalovanéhopodichvplyvombolonevyspytateľné,zvykol
jej vulgárne a opĺzlo nadávať a rôzne sa vyhrážať. V čase, keď manžel ešte žil, tak na jeho naliehanie

synovi dala niekoľkokrát šancu a vzala ho späť do bytu, ale bezúspešne, pretože pod vplyvom alkoholu
rozbil dvere, nábytok, vulgárne nadával, pýtal od nej peniaze a pod. Žalovaný je v súčasnej dobe v
podmienke pre krádež alkoholu, tiež bol hospitalizovaný na viacerých psychiatrických oddeleniach. V
auguste 2021 sa rozhodol liečiť v psychiatrickej liečebni vo Veľkom Záluží, avšak po 2 týždňoch liečbu
ukončil a jeho prvá cesta viedla do krčmy. Pod vplyvom alkoholu sa pokúšal vrátiť domov, ale nevpustila
ho ani do vchodu. V októbri 2021 ho pustila domov, vydržal však iba týždeň, a keďže jeho správanie

bolo vulgárne a agresívne, poslala ho preč. Napriek tomu sa ešte raz pokúsila mu poskytnúť pomoc
a podporu a to v decembri 2021 s podmienkou, že nesmie piť. Dňa 04.12.2021 prišiel domov a žilispoločne v byte, pričom prvé dva týždne vyzeralo všetko v poriadku. Po uplynutí tejto doby začal znovu
kolotoč agresívneho správania, pitia alkoholu, užívania drog a nevyspytateľných situácií. Celé dni sa
flákal po vonku a ona tŕpla, kedy a v akom stave sa vráti. Žalovaný neustále od nej pýtal financie na svoje

závislosti, pil tvrdý alkohol a pivo, užíval toulén a riedidlo. Žiadal, aby ho financovala, mal dlhy, ktoré
chcel, aby mu pomáhala splatiť. Dňa 31.12.2021 žalovaného nahnevalo, že ľudia na sídlisku púšťali
ohňostroj. Začal kričať z okna a vulgárne nadával. Z balkóna vyhodil hrniec a reproduktor. Bála sa, aby
niekoho pod oknami netrafil. Pretože žalovaný bol veľmi rozčúlený, tak sa zo strachu zatvorila vo svojej
izbe a nevychádzala von, aby ho ešte viac nevyprovokovala. Žalovaný potom odišiel niekam von a vrátil

sapodvplyvomalkoholu.Bolhlučný,vulgárnyužvovchodebytovéhodomuaajvjejbyte,kdejejnadával
a kričal. Kvôli jeho správaniu susedia privolali políciu. Polícia ju vypočula s tým, že začalo konanie vo veci
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a je vedené pod ČVS-ORPZ-NR-OPP10-895/2021-P a
Č.p. 365.21/1595. Po prijatí oznámenia polícia realizovala inštitút vykázania žalovaného zo spoločného
obydlia na 14 dní. V návrhu žalobkyňa ďalej uviedla, že ak bude jej návrhu vyhovené, úplne sa tým
vyrieši otázka jej ochrany pred násilím zo strany odporcu a dosiahne sa tak trvalá úprava pomerov medzi

stranami sporu, preto nie je potrebné, aby podávala žalobu vo veci samej. Na základe uvedeného sa
domnieva,žepomeryúčastníkovjepotrebnéupraviťnariadenímnavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia
tak ako uviedla v návrhu. Svoj návrh právne oprela o ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e/ a § 325 ods.
2 písm. h/ Civilného sporového poriadku.

3. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej povahy, ktorým sa bezodkladne
upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja
zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou, súd v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností
a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali

hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti
neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania
a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi.

4. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v

dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia
bude ohrozená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné
iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote
podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia
protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti

priamo vymedzuje ustanovenie § 326 CSP. Žalobkyňa musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností
presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý
je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom
kontexte požadovanej ochrany posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, či navrhovateľkou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy

pomerov, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu,
ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má
mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods.

3 CSP).

5. Cieľom neodkladného opatrenia spočívajúceho v nariadení zákazu vstupu do domu alebo bytu pri
podozrení z násilia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je poskytnúť ochranu ohrozenej
osobe (obeti) zabránením kontaktu s páchateľom domáceho násilia alebo osobou dôvodne podozrivou

z takéhoto konania. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné
podozrenie z násilia na osobe, ktorá sa neodkladného opatrenia domáha a ktorá v tomto smere nesie
dôkazné bremeno. Z predložených dôkazov musí mať súd za hodnoverne osvedčené, že osobná
integrita navrhovateľky vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Takýmito dôkazmi môžu
byť predovšetkým lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia svedka incidentu a pod.

6. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ až h/ CSP boli prijaté v záujme
ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,
duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenieakejkoľvek formy rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické
násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho
nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna

ochrana. Súd preto aj pri neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP musí mať za
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa taktiež
osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením svedkov a pod. Zákaz
alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd

povinného, ex lege sú podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita
žalobkyne mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí žalobkyňa pred nariadením neodkladného
opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.

7. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a aj písm. h/ CSP stačí ak je
hodnoverne osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, či už fyzického alebo psychického. Osvedčenie

dôvodnéhopodozreniaznásiliaznamená,žesúdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
sa v týchto prípadoch preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska
procesného maximálne zrýchlené.

8. V prejednávanej veci je predmetom konania návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhala, aby súd podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ CSP odporcovi zakázal dočasne
vstupovať do bytu, v ktorom žalobkyňa býva od 04.12.2021 spoločne so žalovaným a súčasne, aby
podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h/ CSP súd žalovanému zakázal približovať sa k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

9. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa obýva byt na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 10.03.2003, pričom žalovaný k tomuto bytu, v ktorom ako maloletý býval
spoločne s rodičmi, nemá žiaden právny vzťah a býva v ňom iba na základe existencie rodinného
vzťahu k žalobkyni, ktorá je jeho matkou a sama mu aj v minulosti niekoľkokrát umožnila bývať spolu

s ňou. Naposledy tak urobila v decembri 2021, kedy opäť chcela žalovanému pomôcť a do bytu ho
prijala. Z návrhu je tiež zrejmé, že žalovaný je problémový a to v súvislosti s vedením asociálneho
spôsobu života, nadmerným požívaním alkoholu, drog a psychických problémov, pričom následkom
toho sa správa vulgárne, oplzlo nadáva, robí krik, prejavuje sa aj agresívne vo vzťahu k veciam, ktoré
ničí. Žalobkyňa v návrhu však netvrdí a ani ničím nepreukázala, že by dochádzalo k fyzickému alebo

psychickému násiliu smerovanému voči nej a to ani vo forme prípadného vyhrážania sa takýto násilím.
Žalobkyňa v minulosti a ani pri poslednom incidente, kedy žalovaný vykrikoval z balkóna a hádzal z neho
veci a následne pod vplyvom alkoholu bol hlučný a vulgárny už vo vchode bytového domu a aj v jej byte
neprivolala políciu (toto urobili susedia). Z úradného záznamu ORPZ v Nitre Č.p. 365.21/1595 zo dňa
31.12.2021 a potvrdenia zo dňa 31.12.2021 vyplýva, že žalobkyňa podala oznámenie o priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/, e/ zákona č. 372/1990 Zb. na svojho syna, ktorý
bol značne pod vplyvom alkoholu, nakoľko sa k nej správal hrubo, vulgárne jej začal nadávať, avšak k
fyzickému napadnutiu z jeho strany nedošlo. Žalobkyňa nepredložila a vlastne ani netvrdila, že by pod
vplyvom násilného konania žalobcu musela vyhľadať lekársku pomoc, privolať políciu, alebo, že by na
syna za jeho správanie niekedy podala trestné oznámenie. V návrhu neoznačila resp. nepredložila ani

žiadne čestné prehlásenie ďalších osôb, ktoré by vedeli potvrdiť násilnícke správanie žalovaného voči
žalobkyni, na základe čoho by bolo možné posúdiť jeho intenzitu.

10. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatuje, že v čase rozhodovania neboli splnené
zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v

zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ CSP absentuje jeho základný predpoklad aspoň osvedčenie
určitého stupňa intenzity fyzického či psychického násilia zo strany žalovaného, ktorého by sa mal
dopúšťať v byte voči žalobkyni. Podľa názoru súdu preto žalobkyňa dostatočne neosvedčila potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu žalobkyne o jej zdravie alebo život a tiež neosvedčila

skutočnosť, že by sa žalovaný dopustil fyzického alebo psychického násilia voči nej a to takej intenzity,
ktoré sa pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa príslušných zákonných ustanovení vyžaduje.
Problematická povaha žalovaného, ktorý pod vplyvom psychických stavov vyvolaných nadmerným
požitím alkoholu a drog, kričí, rozčuľuje sa, vulgárne nadáva a vybíja si agresivitu ničením rôznychhmotných vecí, nenapĺňa intenzitu fyzického a psychického násilia, resp. hrozby násilia tak ako to zákon
vyžaduje.Keďžedôkaznébremenovtomtoprípadezaťažujesamotnúžalobkyňu,bolanajejstranedaná
povinnosť hodnoverne osvedčiť, že jej osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického

násilia. Keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené, stačilo by osvedčenie (nie
dokázanie) skutočností, odôvodňujúcich dočasnú úpravu pomerov účastníkov, ktoré vyplývajú z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listín, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa vzhľadom na všetky okolnosti javí súdu ako nanajvýš pravdepodobná.

11. Žalobkyňa k návrhu nepripojila žiadne listinné dôkazy, ktoré by tieto skutočnosti hodnoverne
osvedčovali, či už by išlo o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v pozícii
svedka incidentu) a pod. Pripojila len súhlas so sprístupnením jej mena, priezviska a telefónneho čísla,
potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, úradný záznam OR PZ v Nitre, potvrdenie o oznámení
priestupku, nájomnú zmluvu, dohodu o výmene bytov, rozhodnutie o invalidnom a vdovskom dôchodku.
Potvrdenie OR PZ Nitra o podaní oznámenia na žalovaného vo veci priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu a ani potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia samé o sebe nie je možné považovať
za dostatočné z hľadiska osvedčenia skutočností, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia.
Súd prvej inštancie tak nemal z obsahu spisu, ako ani z návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného.
Podľa názoru súdu, iba na základe tej skutočnosti, že žalovaný bol políciou vykázaný z bytu žalobkyne

bez splnenia vyššie uvedených zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nie
je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, keď nedošlo k naplneniu hypotézy
uvedenej v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, t. j., že odporca je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne
podozrivý z násilia.

12. Súd prvej inštancie nevzhliadol potrebu dočasnej úpravy pomerov formou nariadeného
neodkladného opatrenia ani v časti, v rámci ktorej sa žalobkyňa domáhala uložiť žalovanému, aby sa
k nej nepribližoval na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z
predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením výnimočnej povahy, a preto je
ho možné nariadiť iba v prípade, že vzťahy vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu. Žalobkyňa, ktorá

navrhovala vydať aj toto neodkladné opatrenie neuviedla v tomto smere rozhodujúce tvrdenia, a potrebu
dočasnej úpravy pomerov ani nijako neosvedčila listinami, ktoré by odôvodňovali potrebu dočasnej
úpravy pomerov navrhovaným spôsobom. Žalobkyňa tak, ako to urobila už viackrát v minulosti, môže
i teraz žalovaného do bytu neprijať, keďže nie je povinná umožniť mu bývanie v byte, ktorý ona obýva
na základe nájomnej zmluvy a môže tiež požiadať o zrušenie jeho trvalého pobytu na uvedenej adrese,

čím sama môže zamedziť situáciám vyvolaným správaním žalovaného pod vplyvom alkoholu, ktoré na
ňu nepochybne majú negatívny vplyv.

13. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľky (žalobkyne) na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP, pričom
odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v
súvislosti s týmto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

15.1. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc odvolaciemu súdu
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť ako nesprávne a nedôvodné a jej návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť. Medzi žalobkyňou a žalovaným existuje právny
vzťah, rezultujúci z tej skutočnosti, že títo sú v postavení matka a syn. V predmetnom byte žili na
základe toho, že žalovaný tu má evidovaný stále trvalý pobyt. Existenciu násilia, resp. jeho hrozbu

preukázala práve vykázaním žalovaného políciou zo spoločného obydlia. Ide o také oprávnenie polície,
kedy je možné osobu vykázať z bytu alebo domu, obývaného spoločne s ohrozenou osobou a aj z jeho
bezprostredného okolia osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život,
zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä s poukazom
na takéto predchádzajúce útoky.

15.2. Je pravdou, že v inkriminovaný deň políciu neprivolala, túto však privolali susedia, ktorí počuli
žalovaného krik a jeho správanie, keď sa pod vplyvom alkoholu vracal domov. Políciu by privolala
žalobkyňa aj sama, avšak veľmi sa bála, že žalovaný jej v takomto oznámení zabráni fyzickým útokom.Zasahujúcim príslušníkom štátnej a aj mestskej polície povedala, že žalovaný sa takto správa dlhodobo,
pričom ona sa jeho správania bojí. Aj počas jeho predošlých výčinov v byte sa radšej schovala vo
svojej izbe, aby ho neprovokovala svojou prítomnosťou. Svojmu synovi sa snažila pomôcť, pretože žije

asociálnym spôsobom života, t. j. pije, fetuje a je podmienečne odsúdený za krádež alkoholu. Nie je
pravdou,čotvrdísúd,ženiesompovinnáumožniťmubývanievbyte,ktoréhosomnájomníčkou,pretože
žalovaný tu má stále trvalý pobyt a teda aj právo na to, aby bol do bytu vpustený. Je pravdou, že mu
môžem zrušiť trvalý pobyt, čo však nie je možné okamžite, ale až po lehote 30 dní.

15.3. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázka voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť preskúmateľná. Konaním žalovaného dochádzalo k ohrozovaniu môjho života a zdravia, čo na
mieste posúdila aj polícia. Rozhodnutie polície o vykázaní žalovaného nahrádza prvostupňovým súdom
požadované čestné prehlásenia svedkov a prípadné lekárske správy z ošetrenia ako dôkazy násilného
správania žalovaného. Násilné správanie žalovaného vlastne posúdila polícia, ktorá bola privolaná na
miesto, a preto mám za to, že práve predmetné vykázanie žalovaného z bytu je preukázaním existencie

násilia a hroziaceho nebezpečenstva. Potom, ako uplynie doba vykázania žalovaného, tento sa môže
domáhaťztitulutrvaléhopobytupráva,abybolvpustenýdoobydliaanásiliezjehostranyvočimnemôže
znova vzplanúť. Rovnako je to aj s právom žalovaného približovať sa ku mne, kdekoľvek ma stretne,
prípadne ma môže aj napadnúť z pomsty za vykázanie zo spoločného obydlia.

15.4.Doterajšiesprávaniežalovanéhovočinejvzbudzujejej odôvodnenéobavyjehoďalšiehonásilného
správania. Práve vykázanie žalovaného políciou je dostatočným a adekvátnym dôvodom na ochranu jej
života a zdravia nariadením požadovaného neodkladného opatrenia. Po vykázaní žalovaného ju polícia
vypočula k správaniu sa žalovaného a vec sa vedie na OO PZ Nitra Kalvária pod č.p. 365.21/1595,
ORPZ-NR-OPP 10-895/2021-P.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez prejednania veci na nariadenom
odvolacom pojednávaní (v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkynejedôvodné,pretonapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciepodľa§388CSPzmenilanávrhu

žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel.

17.1. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu.

17.2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17.3. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17.4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18.1. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18.2. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18.3. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú.

18.4. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.18.5. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
19. Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo

podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
20.Podľa§325ods.2písm.e/ah/CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiť,abynevstupovala
dočasnedodomualebobytu,vktorombývaosoba,vovzťahukuktorejjedôvodnepodozriváznásilia;sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

21. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky
násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje
k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu
alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu
pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských

práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom
potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka,
ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
22. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s

obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu
boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ Civilného sporového
poriadku, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť
ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
23. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP preto

postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo
duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia

a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým
listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
24. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú

škoduapodobne.Násilieznamenánajčastejšieoznačeniejednorazovéhofyzickéhoaktu,resp.postupu,
pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek
atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu
jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a
hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom

prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je
prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná.
Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia -
ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).
25. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota

a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú
rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania

sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé

správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je
aj nezabránenie násiliu (uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 07.12.2018 sp. zn. 9Co/358/2018).26. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o

opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že
je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v
blízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálnenásilie,prenasledovanie,zastrašovanie
alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej

integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
27. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia voči žalovanému, ktorý je jej synom, z dôvodu, že so žalovaným od 04.12.2021 žije v jednom
byte,pričomdňa31.12.2021žalovanéhonahnevalo,žeľudianasídliskupúšťajúohňostroj,začalkričaťa
z okna vulgárne nadávať. Z balkóna vyhodil reproduktor a hrniec. Pretože žalovaný bol veľmi rozčúlený,

zo strachu sa zatvorila vo svojej izbe a nevychádzala von, aby ho ešte viac nevyprovokovala. Žalovaný
potom odišiel niekam von a vrátil sa pod vplyvom alkoholu, bol hlučný, vulgárny a v byte jej nadával a
kričal. Kvôli takémuto správaniu susedia privolali políciu, ktorá ju vypočula, s tým, že sa začalo konanie
vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Po prijatí oznámenia polícia realizovala inštitút
vykázania žalovaného zo spoločného obydlia na dobu 14 dní.

28. Odvolací súd s poukazom na uvedené ako aj tú skutočnosť, že nevzhliadol dôvody pre potvrdenie
a ani pre zrušenie napadnutého uznesenia, aplikoval procesný postup v zmysle § 388 CSP, na základe
ktorého zmenil napadnuté prvoinštančné uznesenie v tom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia. Na rozdiel od súdu prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že žalobkyňa ako
navrhovateľka ňou požadovaného neodkladného opatrenia v dostatočnom rozsahu osvedčila základné

predpoklady pre jeho nariadenie. Z prednesov žalobkyne a relácie od štátnej polície je zrejmé, že
vyvstáva potreba dočasnej úpravy pomerov, ktorá má zabrániť psychickému násiliu žalovaného voči
žalobkyni.
29. Násilím je každý čin, ktorého následkom je to, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, resp. sa jej
bráni robiť niečo, čo chce robiť. V danom prípade prítomnosť žalovaného v byte žalobkyne vyvoláva

odôvodnené obavy o jej zdravie a život kvôli správaniu jej syna, najmä pod vplyvom alkoholu. Takáto
forma násilia podľa názoru odvolacieho súdu sa nemusí prejavovať iba vo forme priameho fyzického
kontaktu s obeťou, ale postačia vyhrážky a zastrašovanie. Psychické násilie síce nezanecháva žiadne
viditeľnéporanenia,pričommôžeísťzaurčitýchokolnostíonajhoršiuformunásilia.Dôkazomoexistencii
psychického násilia vo vzťahu k žalobkyni, ktoré zakladá odôvodnený postup podľa § 325 ods. 2 písm.

f/ CSP je aj samotné vedenie priestupkového konania voči žalovanému pre podozrenie zo spáchania
priestupku voči občianskemu spolunažívaniu OR PZ v Nitre č. ORPZ-NR-OPP10-895/2021-P a č. p.
365.21/1595.
30. Odvolací súd vzhliadol za dôvodný aj návrh žalobkyne na nariadenie ňou požadovaného
neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, spočívajúci v uložení zákazu žalovanému

priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a to v kontexte tých istých dôvodov ako v
prípade vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ CSP.
31. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania súd prvej inštancie.
32. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.2 a § 255

ods. 1 CSP tak, že ich náhradu žalobkyni nepriznal, pretože jej žiadne trovy pred súdom prvej inštancie
ani pred odvolacím súdom nevznikli.
33. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).