Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/303/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918203367
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7918203367.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú V. H.
nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov
dieťa rodičov: matky H. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v N. na M. ulici č. XXXX/X zastúpenej JUDr.
Jarmilou Machovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20
a otca X. H. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v N. na M. ulici č. XXXX/XX za účasti Z. prokuratúry Z. so
sídlom v Košiciach na X. ulici č. X o návrhu starej matky W. H. nar. X.X.XXXX bývajúcej v N. na M. ulici č.
XXXX/XX na úpravu jej styku s maloletou V. o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trebišov

č.k. 11P/60/2019-243 zo dňa 9.7.2020 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. upravil styk starej matky W. H. s mal. V., že
je oprávnená stretávať sa s maloletou V. prvý párny piatok v mesiaci v čase od 17:00 hod. do 18:00
hod. za prítomnosti matky v Trebišove. Výrokom II. uložil matke dieťa na styk so starou matkou riadne
pripraviť a odovzdať ho starej matke pred vchodom bytového domu, kde dieťa žije a tam aj stará matka
dieťa vráti matke po ukončení stretnutia. Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že stretávanie sa vnučky so starou matkou bude pre maloletú
jednoznačne prínosom, čomu dáva záruku samotná osobnosť starej matky, voči ktorej nemala výhrady
ani matka dieťaťa. Mal preukázané, že stará matka má rada svoju vnučku, vzťahy s ňou chce zlepšiť
pokojným spôsobom. Vnučke môže odovzdávať svoje životné skúsenosti. Stará matka zobrala v úvahu
súčasnú úroveň jej vzťahu s vnučkou, preto navrhla len jedno stretnutie v piatok po pracovnom týždni.
Verí, že pravidelným stretávaním sa s vnučkou v určený čas sa ich vzťah postupne zlepší a obnovia

sa ich vzájomné citové väzby. To považoval za veľmi dôležité súd prvej inštancie aj pre samotné dieťa,
ktorého súčasné správanie k starej matke nie je správne. Stará matka vnučke neublížila, preto nie je
dôvod, aby ju táto odmietala. Konštatoval, že ak sa zlepší vzťah vnučky k starej matke, zlepší sa aj
jej celkove správanie, pretože maloletá v zmysle záverov znalkyne v súčasnosti nezvláda svoje úlohy
v socializačnom procese. Zlepšenie v správaní sa maloletej je v prospech jej samej. Maloletá musí
rešpektovať autority a ich výchovné usmerňovanie, nemôže trucovitosťou presadzovať svoje predstavy.
Súd prvej inštancie vzal do úvahy, že stará matka sa môže s vnučkou vídať aj v čase, keď sa táto

má stretávať so svojim otcom, keďže otec a stará matka žijú spolu v jednej domácnosti, v prízemnom
rodinnom dome, kde spoločne užívajú všetky priestory. Zdôraznil však, že otec môže mať s dcérou
aktivity aj mimo domácnosť len vo dvojici. Tiež môže nastať situácia, že otec pre pracovné povinnosti sa
nebude môcť na stretnutie s dcérou dostaviť. Otec pracuje v Nemecku a stalo sa už, že sa na stanovenýtermín stretnutia s dcérou nemohol dostaviť. Naviac súčasná situácia poukazuje na problematické
stretávanie sa otca s dcérou, čo sa má vyriešiť v konaní o výkon rozhodnutia. V súčasnosti maloletá
vôbec nechodí do domácnosti otca, kde by mohla byť v kontakte aj so starou mamou. Mal za to, že

celá situácia je veľmi náročná a je potrebná spolupráca všetkých zúčastnených na zlepšení vzťahu
dcéry k otcovi a jeho rodine. Súd prvej inštancie konštatoval, že hlavnú úlohu tu má matka dieťaťa. Táto
pri spoločných stretnutiach vnučky a starej mamy má napomôcť svojim správaním vytvoriť uvoľnenú
atmosféru, aby sa mal. V. postupne na stretnutia so starou matkou tešila a tak sa vytvoril priestor na
ich spoločné aktivity. Vyslovil názor, že frekvencia stretnutí jeden piatok v mesiaci nemôže žiadnym

spôsobom zasiahnuť do zaužívaného režimu maloletej a tak ju obmedziť v jej aktivitách. Rozsah styku
zodpovedá súčasnému stavu, keď vzťah maloletej a starej matky je narušený a je potrebné ho pozvoľne
zlepšovať. S tým súhlasila stará matka, kolízny opatrovník aj Okresný prokurátor. Názor matky dieťaťa,
že nie je potrebná osobitná úprava styku maloletej so starou matkou považuje za nesprávny zo všetkých
vyššie uvedených dôvodov. Jedná sa o osobitý vzťah s vlastnými pravidlami a obsahom v porovnaní so
vzťahom v tomto prípade otca dieťaťa a maloletej. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa

§ 52 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, v ktorom poukázala, že
napadnuté rozhodnutie nespĺňa základné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Odôvodnenie považuje za nedostatočné a nepresvedčivé, čím sa stáva nepreskúmateľným. Nie je

možné z neho zistiť základné údaje a skutočnosti, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie
a následne pre odôvodnenie rozhodnutia. Poukázala na to, že zákonodarca v súlade s Čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa zakotvil možnosť úpravy styku dieťaťa aj s blízkymi osobami, najmä vtedy, keď má
maloleté dieťa s nimi silné citové väzby. Uvedenú problematiku rozoberá aj rozhodnutie R 63/1965,
podľa ktorého pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť,

aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je
zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok, treba vychádzať z toho, že tu ide o
obmedzenie rodičovských práv rodičov, ktoré môže súd vysloviť len z dôvodov uvedených v § 38 Zákona
orodine.Súčasnáprávnaúprava,ktoráplnerešpektujezáujemdieťaťaakoprvoradéhľadiskoakceptuje,
že dieťa môže mať k svojim starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, tieto osoby mohli

pomáhať pri jeho výchove už odmalička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by
mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj a podobne. Súd však musí
prihliadať aj na vek a zdravotný stav týchto príbuzných. Zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu
dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia,
ktorímajúprávovychovávaťdetivzhodesvlastnýmnáboženskýmafilozofickýmpresvedčením.Záujem

dieťaťa nie je pri úprave styku s blízkymi osobami jediným kritériom. Druhým kritériom je to, že tento styk
vyžaduje pomery v rodine. Zdôraznila, že v konaní pred súdom zreteľne a jasne vyjadrila svoj postoj
k stretávaniu sa maloletej V. so starou matkou tak, že maloletej umožní kedykoľvek stretávanie sa so
starou matkou, a to nielen v prípade, že ju o to maloletá požiada, ale aj vtedy, ak o to požiada stará
matka, alebo otec maloletej. Dodala, že počas súdneho konania stará matka prejavila záujem stretnúť

sa s maloletou, preto tejto jej požiadavke vyšla v ústrety a styk sa reálne uskutočnil. Počas stykov,
ktoré takto prebehli, maloletá neprejavila vôľu v stretnutiach pokračovať. Konštatovala, že starej matke
maloletá neprechováva výraznú citovú väzbu, nemá záujem sa s ňou stretávať a tráviť s ňou čas, hoci
aj v jej prítomnosti. Ona maloletú voči starej matke negatívne neovplyvňuje, maximálne sa snaží, aby
dcérinu nevôľu stretávať sa so starou matkou eliminovala a tým zmenila jej odmietavý postoj na vôľu a

záujem o stretnutie so starou matkou. Namietala, že súd prvej inštancie nebral do úvahy vôľu maloletej
ale postupoval tak, aby v plnom rozsahu vyhovel návrhu starej matky, bez ohľadu na potreby a záujmy
maloletej V.. Uviedla, že jedinou požiadavkou kladenou na starú matku bola znalkyňou citovaná vôľa
starej matky stretávať sa s vnučkou, ktorá bola v celom rozsahu odobrená ako potrebná, žiaduca, na
prospech dieťaťa a v jeho záujme. To je však pohľad dospelého, ktorý niečo chce a k tomuto cieľu

smeruje. Na druhej strane je maloleté dieťa, ktoré kontakt a citovú väzbu na starú matku stratilo pre jej
odchod do zahraničia a nemožno mu nariadiť ani prikázať, aby si starú matku zo dňa na deň obľúbilo.
Zdôraznila, že ona okrem aktuálnej prípravy na styk s maloletou systematicky podstupovala odbornú
psychologickúpomocscieľomnapomôcťsituácii,ktorátuobjektívneaktuálneexistuje.Vsúdnomkonaní
nebolo prezentované, že by stará matka konzultovala svoje chcenie stretávať sa s vnučkou u odborníka

a hľadala odborné poradenstvo, v ktorom by aj ona našla cestu ako preklenúť negatíva z toho, že ju
vnučka odmieta. Poukázala na to, že stará matka nie je rodičom maloletej, ale je starým rodičom, pričom
nemá právo zasahovať do jej výchovy a v tejto nerovnici nie dieťa, ale stará matka je tým subjektom,
ktorý by mal byť aktívnejší a prostredníctvom odbornej, sociálnej alebo psychologickej pomoci hľadaťcestu, ako znova obnoviť vzťah s vnučkou. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý znalecký posudok
PhDr. V. prevzal vcelku nekriticky, má za to, že posudok idealizuje stará matku vo vzťahu k maloletej a
jej potrebám, je vadný a všeobecný. Nie je v ňom ani zmienka o citovej väzbe na starú matku a znalkyňa

si pomýlila zadanie znaleckej úlohy, keďže sa nejedná o úpravu styku rodiča ale príbuzného v priamom
rade. Vyjadrila ľútosť nad tým, že maloletá V. je už unavená a stresovaná z konfliktného vývoja vzťahov v
rodine v rámci vyšetrovacích metód pred znalkyňou, nebola zistená jej silná citová väzba na starú matku
opodstatňujúca potrebu úpravy ich vzájomného styku. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že návrh starej matky zamietne.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie
sa plne stotožňuje. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, dostatočne odôvodnené a v
prospech maloletého dieťaťa. Konštatoval, že v konaní boli zistené všetky podstatné skutočnosti pre
rozhodnutie a všetky dôkazy boli vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach i jednotlivo. Poukázal na to,
že samotná matka dieťaťa navrhla v rámci mediácie počas pojednávania dňa 23.6.2020 úpravu styku

raz mesačne od 17:00 hod. do 19:00 hod. Súdom určená úprava styku plne rešpektuje záujem dieťaťa
ako prvoradé hľadisko a súčasne berie do úvahy, že pretrhnutie citových väzieb starej matky a vnučky
môže mať pre maloletú nepriaznivé následky na jej duševný a citový život. Ak matka zastáva názor,
že dieťa citovú väzbu na starú matku stratilo jej odchodom do zahraničia, fixnou úpravou styku starej
matky s maloletou možno túto väzbu obnoviť. Konštatoval, že stará matka v konaní prezentovala, že svoj

záujem stretávať sa s vnučkou konzultovala v Centre pre deti a rodiny V., čím prejavila snahu situáciu
riešiť odborným poradenstvom, ktoré však nebolo úspešné. Poukázal na to, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní prihliadal na vek, zdravotný stav ako aj zaužívaný denný režim maloletej V., čím táto úprava
nemôže žiadnou formou narušiť, resp. obmedziť aktivity maloletej. Argument, že dieťa sa má možnosť
stretávať so starou matkou v rámci úpravy styku s otcom a počas tejto úpravy má stará matka vytvorený

dostatočný priestor neobstojí, nakoľko sa toto rozhodnutie nedodržiava a prebieha konanie o výkon
súdneho rozhodnutia. Zdôraznil, že zo záverov znaleckého dokazovania aj odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že úprava styku a intenzita styku, o akom rozhodol súd, je
štandardná a prínosom pre maloleté dieťa.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa Čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa
použijú primerane.

12.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

13. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka (OZ) blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v

rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení
s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil
ho podľa správneho znenia Zákona o rodine (aj keď namiesto ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine použil
zákonné ustanovenie § 25 ods. 5 Zákona o rodine, avšak ide o identické znenie zákonnej úpravy) a

zákonne vo veci rozhodol, pričom prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a aké listinné dôkazy predložili, čo vyplynulo zo záverov
znaleckého dokazovania, preto je odôvodnenie rozsudku vecne správne a s jeho závermi sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje.

15. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutočný a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na

spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie
tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na
spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav
a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného
predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia
príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v prvom rade platí,
že styk so svojou rodinou má dieťaťu zabezpečiť vždy rodič v rámci času s dieťaťom. Môže však nastať
situácia, že blízke osoby dieťaťa využijú toto právo a požiadajú o úpravu styku. Kto je blízkou osobou
upravuje § 116 OZ. Podľa tohto ustanovenia sú blízkymi osobami príbuzní v priamom rade, súrodenec
a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,

ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Z uvedeného
ustanovenia vyplýva, že príbuznými v priamom rade sú priami predkovia a priami potomkovia, napríklad
rodičia a deti, starí rodičia a vnuci. Teda skutočnosť, že navrhovateľka, ako stará matka mal. V., je pre
maloletú blízkou osobou, vyplýva priamo z citovaného zákonného ustanovenia. Nebolo preto potrebné,
aby sa súd prvej inštancie na túto skutočnosť pýtal maloletej. Názor maloletej by bol relevantný iba v

prípade, ak by navrhovateľmi v tomto konaní boli iné osoby uvedené za bodkočiarkou v § 116 OZ.

17. Súd je oprávnený o otázke stretávania sa dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je
možné upraviť túto problematiku dohodou rodiča (rodičov) a blízka osoba podá na súd návrh na úpravustyku. Z hmotnoprávneho hľadiska je potrebné v konaní ustáliť, či je určenie styku podľa návrhu potrebné
v záujme maloletého dieťaťa a či si to vyžadujú pomery v rodine. Záujem maloletého dieťaťa súd hodnotí
podľa Čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine. Zároveň súd musí prihliadať aj na Čl. 8 ods. 1 Dohovoru

o právach dieťaťa, v zmysle ktorých dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale
aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom. Zároveň Dohovor o
právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa
a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (Čl. 5). Z uvedeného teda vyplýva, že
v záujme maloletého dieťaťa je potrebné rozvíjať pozitívne rodinné vzťahy aj so širšou rodinou, s ktorou

má citové väzby. Vo všeobecnosti platí zásada, že styk so svojou rodinou má dieťaťu zabezpečiť vždy
rodič v rámci času s dieťaťom. Ak sa však styk tohto rodiča s dieťaťom riadne nerealizuje (je odcestovaný
za prácou v zahraničí) a druhý rodič styk maloletého dieťaťa so starými rodičmi neuskutočňuje, resp.
mu bráni, prichádza do úvahy úprava styku súdom. Takúto súdnu úpravu si vyžadujú pomery v rodine.
Uvedenými zásadami sa súd prvej inštancie riadil, keď vykonal dokazovanie na objektívne posúdenie
najlepšieho záujmu mal. V..

18. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a podľa § 35 CMP zistil skutočný stav veci,
najmä že od roku 2018 sa styk starej matky s maloletou nerealizuje pravidelne, riadne a bezproblémovo.
Aj keď matka deklarovala, že maloletej nebráni, aby sa stretávala so starou matkou, nevedeli sa
však zhodnúť na intenzite stretávania sa, preto aj odvolací súd je toho názoru, že ingerencia súdu

do ich vzťahu je potrebná. Naviac, matka zastáva názor, že maloletá stratila citovú väzbu na starú
matku. Preto odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne aplikoval závery
znaleckého dokazovania, že rozvoju vzťahu medzi maloletou a starou matkou sa dá dosiahnuť len
priamou komunikáciou a ich vzájomným stykom. Fixnou úpravou styku starej matky a mal. V. možno túto
väzbu obnoviť, s čím vyjadril súhlas aj kolízny opatrovník. Stanovená úprava styku pritom zohľadňuje

vek, zdravotný stav, ako aj zaužívaný denný režim maloletej. Keďže v konaní pred súdom prvej inštancie
neboli preukázané žiadne negatívne aspekty stretávania sa mal. V. so starou matkou, podľa názoru
odvolacieho súdu ide o primeranú úpravu, ak nie minimálnu, na dosiahnutie pozitívneho budovania
rodinných vzťahov medzi mal. V. a starou matkou, pričom odvolací súd dodáva, že takúto úpravu
navrhla samotná matka počas pojednávania dňa 23.6.2020. K odvolacím námietkam matky odvolací

súd dodáva, že súd prvej inštancie správnym vyhodnotením dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a na zistený skutkový stav aplikoval správne znenie Zákona o rodine. Pretože zistil, že pomery
v rodine si to vyžadujú a je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, správne upravil styk maloletej V.
so svojou starou matkou zo strany otca.
19. Odvolací súd dodáva, že pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie aplikoval nesprávnu právnu

normu. Rozhodol podľa ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Toto ustanovenie zákona by sa malo uplatniť
v súdnom konaní o rozvod manželstva. Uplatnenie tohto ustanovenia v súdnom konaní o rozvod však
nie je reálne, pretože CMP striktne určuje, kto je účastníkom konania o rozvod manželstva. Sú to len
obaja manželia a v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
aj maloleté dieťa zastúpené opatrovníkom. V žiadnom prípade sa do takto striktne ustanoveného okruhu

účastníkov konania nedostane blízka osoba dieťaťa. Úplne zhodné ustanovenie zákona, ako v § 25
ods. 5 Zákona o rodine, je aj ustanovenie vety tretej § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Preto aj súd prvej
inštancie mal správne aplikovať na rozhodnutie veci ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie
teda nesprávne právne posúdil vec, keďže aplikoval nesprávnu právnu normu, avšak v tomto prípade
touto nesprávnou právnou normou bolo identické znenie inej právnej normy. V podstate teda aplikoval

nesprávnu normu, avšak v rovnakom právnom znení. V konečnom dôsledku teda vec posúdil podľa
správneho znenia Zákona o rodine. Zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie len z tohto dôvodu by bolo
prísne formalistické a nehospodárne.

20. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol a matka

ani v štádiu odvolacieho konania neoznačila také dôkazy, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci,
odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a podľa
§ 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 vety druhej CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).