Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 17, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/130/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209714
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7616209714.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň

JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: P. Q., V.. XX.X.XXXX, P. T., K. C.
Č.. XX, proti žalovanému: S. Š., V.. XX.X.XXXX, P. S. Č.. XXX, o odstránenie zásahov do vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13C/221/2016 zo
dňa 8. júna 2021

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13C/221/2016-158 zo dňa 8. júna
2021.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným
rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva proti
neoprávneným zásahom zo strany žalovaného v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
Rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odviesť dažďovú vodu zo strechy
nadstavby rodinného domu potrubím do potoka a povinnosť upraviť terén dvora tak, aby voda z neho

netiekla k stavbe a oploteniu vo vlastníctve žalobcu.

3.Vykonanýmdokazovanímvzalzapreukázané,ževlastníkomstavbyč.XXXnaparceleč.XXX(rodinný
dom), zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. S. je žalobca v podiele 7/8 k celku a P. Š. v podiele 1/8 k celku
a vlastníkom parciel C č. XXX a XXX, zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. S., sú žalobca v podiele 3/4
k celku a P.Ž. Š. v podiele 1/4 k celku. Z listu vlastníctva č. XX Q.. Ú.. S. zo dňa 28.5.2021 vzal súd
za preukázané, že parcely reg. C Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX D. XXX, a tiež rodinný dom súp. č.

XXX na parcele č. XXX/X a garáž a dreváreň na parcele č. XXX/X sú v podielovom spoluvlastníctve
žalovaného v podiele 1/2 k celku D. R.. L. Š. v podiele 1/2, pričom R.. L. Š. nadobudla svoj podiel
darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 4.7.2014. Zo stavebného povolenia obce S. zo dňa
12.2.2008 vzal súd za preukázané, že obec ako stavebný úrad povolila žalovanému stavbu „Nadstavba
rodinného domu č. s. XXX“ v obci S. na parcele CKN XXX, kat. úz. S. s novou obytnou plochou 35,70
m2 a novou zastavanou plochou 37,20 m2. Zároveň v tomto rozhodnutí obec určila pre umiestnenie a
uskutočneniestavby22podmienok.Kolaudačnýmrozhodnutímzodňa21.11.2011obecS.akostavebný

úrad povolila užívanie nadstavby rodinného domu, na výstavbu ktorej bolo vydané vyššie uvedené
stavebné povolenie. Z listu obce S. zo dňa 6.10.2014, adresovaného žalobcovi, vo veci tvrdeného
nerešpektovania jeho námietok pri kolaudácii stavby žalovaného súd zistil, že stavebný úrad počas
výstavby a taktiež pri kolaudačnom konaní nezistil žiadne porušenie bodov č. 5, 11, 12, 18, 19 a 20stavebného povolenia v zmysle námietok žalobcu s podrobným rozpisom splnenia jednotlivých bodov.
K tvrdenému porušeniu bodu č. 11 stavebného povolenia, v zmysle ktorého odvádzanie zrážkovej vody
z pozemku musí stavebník zabezpečiť po svojom pozemku tak, aby nepoškodzoval priľahlé pozemky a

stavby, stavebný úrad uviedol, že stavebník (žalovaný S. Š. - poznámka odvolacieho súdu) zabezpečil
odvádzanie zrážkovej vody zo strechy rodinného domu potrubím po svojom pozemku smerom do
potoka. Z fotodokumentácie zobrazujúcej stav v roku 2013 a 2014, teda v čase podania žaloby a
pred jej podaním a z fotodokumentácie z roku 2020 súd zistil, akým spôsobom bola a v súčasnosti je
odvádzaná voda zo strechy novostavby žalovaného a aj samotná konfigurácia terénu prislúchajúcemu k

nehnuteľnosti žalovaného. Z fotodokumentácie zo dňa 31.1.2013 súd zistil, že zrážková voda zo strechy
domu steká na pozemok. Z fotografie zo dňa 10.1.2015 súd zistil, že terén nebol upravený tak, ako
podľa fotografií z roku 2020. V konaní pritom zistil, že žalovaný v roku 2014 začal robiť výkop na svojom
pozemku a urobil odtok (pre dažďovú vodu) smerom do potoka. Zároveň navýšil zeminu o 10 cm, z
ktorého dôvodu voda nemala kadiaľ odtekať na pozemok žalobcu a stála na pozemku žalovaného. Z
fotodokumentácie z roku 2020 súd zistil, že zo strechy novostavby, z terasy a zo sypanca všetky odtoky

dažďovej vody sa zlievajú do betónovej skruže, ktorá je viditeľná na predloženej fotodokumentácii a
terén je upravený v rovine a nie je navezený smerom k žalobcovi. Stav v roku 2015 ešte takýto nebol,
keďže nemal koľaje a ani vydláždenú plochu. Taktiež z fotodokumentácie vzal za preukázaný odvod
dažďovej vody z betónovej skruže potrubím do potoka.

4. Právne súd posúdil vec podľa ust. §§ 123, 126 ods. 1 a 127 OZ. Konštatoval, že žalobca preukázal
svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej sa žaloba týka, zároveň však konštatoval nedostatok
pasívnej legitimácie na strane žalovaných, keďže spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č.
XX Q.. Ú.. S. J. D. R.. L. Š., ktorá nebola žalovanou. Uviedol, že predpokladom úspešnosti žaloby
je aj preukázanie neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Táto podmienka v čase

rozhodovania súdu splnená nebola, pretože síce v čase podania žaloby zrážková voda bola odvádzaná
zo strechy nadstavby cez dvor a zasahovala do vlastníckeho práva žalobcu, avšak skutkový stav sa
počas konania zmenil v tom, že zrážková voda zo strechy nadstavby je potrubím odvádzaná do potoka
cez pozemok žalovaného, a teda nejedná sa o zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Taktiež vykonaným
dokazovaním súd zistil, že zrážková voda zo striech netečie k stavbe a k oploteniu domu č. XXX a

súčasne terén bol upravený, aby už nedochádzalo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Z týchto
dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok
na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný si žiadne

trovy konania neuplatnil.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca zo všetkých dôvodov v zmysle
ust. § 365 CSP a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a priznať mu náhradu trov konania. V dôvodoch
odvolania uviedol, že žalovaný porušil podmienky uvedené v stavebnom povolení nadstavby rodinného

domu v jeho neprospech, pokiaľ ide o odvedenie vody zo strechy nadstavby a túto púšťal iba na dvor
a k nehnuteľnosti a oploteniu žalobcu. Porušenie podmienok nebolo odstránené ani v kolaudačnom
konaní v roku 2011. Žalovaný už pred podaním žaloby mal vytvorený spád dvora smerom k pozemkom
a stavbe žalobcu a k stĺpikom oplotenia a pozemok ešte navýšil navozením zeminy, na čo nemal žiadne
povolenie. Preukázal pritom súdu, že žalovaný má vodu zvedenú do zeme a ďalej ju púšťa trativodom k

nehnuteľnosti žalobcu. Uviedol tiež, že aj voda z koterca, pokiaľ pretečie sud, tečie k jeho nehnuteľnosti
a zároveň pes pomočuje oplotenie, čím ho znehodnocuje. K pasívnej legitimácii uviedol, že v čase
povolenia nadstavby bol vlastníkom domu a nehnuteľnosti len žalovaný. Namietal tiež dĺžku súdneho
konania (7 rokov). Závery súdu považuje za protirečivé, ak súd tvrdí, že žaloba bola oprávnená, avšak
zásah už bol odstránený, čo podľa žalobcu nie je pravdou. Keďže žaloba bola podaná dôvodne, mal

mu súd priznať trovy konania.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že všetky skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní sú
nepravdivé a súhlasí v plnom rozsahu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (všetky odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 CSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

9. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. januára 2022 o 9.20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 11. januára 2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219

ods. 1, 3 CSP.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že žiaden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle
ust. § 365 CSP naplnený nie je.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, tieto dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej

inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto je
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok v zmysle § 126

a § 127 OZ pre poskytnutie ochrany vlastníckym právam žalobcu z dôvodov, ako ich podrobne uviedol
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne
predpisy, ktoré aplikoval.

16. Súd z vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že v čase jeho rozhodovania nebol

preukázaný neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu zo strany žalovaného, z ktorého dôvodu
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
uvádza nasledovné:

18. Predmetom konania je žaloba v zmysle § 127 ods. 1 OZ, ktorou sa žalobca domáha ochrany svojich
vlastníckych práv voči žalovanému, konkrétne sa domáha zdržania sa zásahov do jeho vlastníckeho
právaspočívajúcichvtom,žežalovanýodvádzadažďovúvoduzostrechynadstavbynasvojdvoraterén
dvora upravil tak, že voda z neho steká ku stavbe a oploteniu žalobcu, čím dochádza k jeho poškodeniu.

19. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;
najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (§ 126 ods. 1 OZ). Obdobné
právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba (§ 126 ods. 2 OZ).

20. Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo
čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok
úpravami pozemku, alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie
na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov
hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom,

tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne,
prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy
stromy presahujúce na jeho pozemok (§ 127 ods. 1 OZ).21. Predpokladom úspechu žalôb podľa § 127 ods. 1 OZ je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k
veci, ktorej sa žaloba týka a preukázanie, že žalovaný do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje
inak, než zadržiavaním veci.

22. Žalobou podľa § 127 ods. 1 OZ (zapieracia žaloba) sa vlastník najčastejšie domáha ochrany svojich
vlastníckych práv proti rušivým zásahom, ako sú napr. užívanie cesty, prechod cez pozemok, čerpanie
vody, ohradenie plotom, terénne úpravy, ukladanie rôznych predmetov, začatie stavby a pod.

23. Ak ide o neoprávnený zásah v zmysle § 127 ods. 1 OZ, žalovaný je vlastník veci, ktorý obťažuje
suseda nad mieru primeranú pomerom alebo vážne ohrozuje výkon jeho práv.

24. Žalobou podľa § 127 ods. 1 OZ sa môže ten, kto je ohrozený neoprávnenými zásahmi vlastníka
veci domáhať len toho, aby sa vlastník nerešpektujúci tzv. susedské práva zdržal presne opísaného
a vymedzeného rušenia (neoprávnený k zásahu), ktorým žalovaný obťažuje svojho suseda alebo

ktorým vážne ohrozuje výkon jeho práv. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia je vylúčené, aby sa
porušujúcemu vlastníkovi uložila povinnosť niečo konkrétne konať. Žaloba na vykonanie vhodných a
primeraných opatrení na odvrátenie vážne hroziacej škody môže mať svoj právny dôvod iba v § 417
ods. 2 OZ a ak sa osobe, ktorá je rušená v zmysle § 127 ods. 1 OZ, neposkytla náležitá právna ochrana
tým, že vlastníkovi sa uložila povinnosť zdržať sa rušenia, možno uvažovať aj o objektívnej kumulácii a

v procese možno aplikovať oba právne dôvody popri sebe.

25. V prípade podielového spoluvlastníctva sú z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci oprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 OZ).

26. Aj vecou, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže dôjsť k protiprávnemu zásahu do práv tretích
osôb. Ak ide o protiprávny zásah vyvolaný činnosťou konkrétneho spoluvlastníka, je tento spoluvlastník
pasívne legitimovaný v konaní smerujúcom na odvrátenie (odstránenie) takéhoto zásahu. V prípade,
keď ide o protiprávny zásah vyvolaný priamo vecou samou, ktorá je v spoluvlastníctve (napr. spoločnou
stavbou, posunutím spoločného plota na susedov pozemok a pod.), pasívne legitimovaní sú všetci jej

spoluvlastníci, pričom na ich strane ide o nerozlučné procesné spoločenstvo.

27. V tu prejednávanom prípade žalobca sa domáha ochrany proti zásahom vyvolaným len
činnosťou žalovaného ako stavebníka v zmysle stavebného povolenia, tvrdiac nedodržanie povinností
vyplývajúcich z tohto stavebného povolenia v súvislosti so zabezpečením odvodu dažďovej vody zo

strechy nadstavby a subjektu, ktorý vykonal terénne úpravy spôsobujúce odvod vody ku stavbe a plotu
žalobcu.

28. Z vyššie uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu podmienkou úspechu vo veci nebolo
označenie na strane žalovaného aj druhej podielovej spoluvlastníčky nehnuteľností zapísaných na LV

č. XX, kat. úz. S., keďže v tomto prípade netvoria so žalovaným nerozlučné spoločenstvo.

29. Žalovaný a druhá podielová spoluvlastníčka R.. L. Š. by tvorili nerozlučné spoločenstvo iba v
tom prípade, že škoda by bola spôsobená samotnou vecou v ich podielovom spoluvlastníctve (napr.
spoločnou stavbou), o aký prípad však v tu prejednávanej veci nejde vzhľadom na tvrdenú protiprávnu

činnosť žalovaného, ktorá skutočnosť (že ide o činnosť žalovaného) spochybňovaná v konaní nebola.

30. Tento nesprávny záver súdu (o nedostatku pasívnej legitimácie) však nemal vplyv na vecnú
správnosť napadnutého rozsudku, keďže podstatnou z hľadiska rozhodnutia vo veci bola tá skutočnosť,
že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu neoprávnený zásah do vlastníckych

práv žalobcu už nepretrvával a bol odstránený žalovaným počas trvania súdneho sporu na súde prvej
inštancie.

31. V zmysle ust. § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia.

32. Za situácie, že žaloba bola podaná dôvodne, ale jej dôvody počas konania pominuli, avšak
žalobca napriek odstráneniu zásahov do jeho vlastníckeho práva na žalobe zotrval, nemal súd inú
možnosť, než žalobu zamietnuť pre nesplnenie podmienok pre poskytnutie ochrany podľa § 127 OZ, t.j.nepreukázanie rušivých neoprávnených zásahov zo strany žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu
v čase rozhodovania súdu.

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

34. Pokiaľ žalobca namieta, že mu mala byť priznaná náhrada trov konania z dôvodu, že žaloba bola
podaná dôvodne, odvolací súd uvádza, že takto by bolo možné postupovať v prípade, že by žalobca

zobral žalobu späť a konanie by sa muselo zastaviť z dôvodov na strane žalovaného.

35. Keďže však žalobca zotrval na podanej žalobe napriek skutočnosti, že žalovaný odstránil zásahy do
vlastníckeho práva žalobcu, bol žalobca v konaní neúspešný a z tohto dôvodu mu nevznikol v zmysle
ust. § 255 CSP nárok na náhradu trov konania.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania preukázateľne
nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).