Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 19, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121207838
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4121207838.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobkyne: Y..
C. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. 6, W., zast. Advokátska kancelária JUDr. Cimrák s. r. o., Štefánikova
7, Nitra, proti žalovanému: R. Y., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Budková
36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní

žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 9. novembra 2021 č. k. 8C/21/2021-93 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobkyne doručené súdu 08. 07. 2021 odmietol.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 129 ods. 3 CSP a uviedol, že žalobkyňa podaním doručeným
súdu 08. 07. 2021 požadovala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo jej a žalovaného k pozemku,
ktorý sa nachádza v katastrálnom území Z., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok
parcela registra „E“ parcelné číslo 1057 orná pôda o výmere 4632 m2, prikázal podiel žalovaného vo
veľkosti 1/2 do jej výlučného vlastníctva s tým, že ona sa zaväzuje zaplatiť Slovenskému pozemkovému
fondu náhradu 13 733,88 eura, v ktorom žalovaného označila menom a priezviskom ako nezisteného

vlastníka, ktorý je zastúpený Slovenským pozemkovým fondom. Dňa 04. 11. 2021 pripojila oznámenie z
registra obyvateľov SR, z ktorého vyplýva, že žalovaný označený iba menom a priezviskom sa v registri
nenachádza. Z dedičského rozhodnutia Čd. 5501/1934 vyplýva, že osoba označená ako žalovaný už
mohol byť v čase začatia konania mŕtvy, ale tým, že nebol označený adresou trvalého pobytu alebo
pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom podľa § 133 ods. 1 CSP, nie je možné
to s určitosťou tvrdiť. Súd preto konanie podľa § 62 CSP a § 161 ods. 2 CSP nezastavil, ale vyzval

žalobkyňu na doplnenie žaloby podľa § 129 ods. 1 CSP a poučil ju, že v prípade, ak žalobu nedoplní
a súd nebude môcť v konaní pokračovať jej podanie odmietne podľa § 129 ods. 3 CSP. Žalobkyni
bola výzva na doplnenie doručená 22. 10. 2021. Žalobkyňa podanie síce doplnila, avšak nie v zmysle
vyššie uvedeného uznesenia. Pretože žalovaný nebol v podaní, ktoré by podľa jeho obsahu mohlo byť
žalobou vo veci samej, označený všetkými obligatórnymi zákonnými náležitosťami podľa § 133 ods. 1
CSP, ktorý nedostatok v označení sa nedá nahradiť ani označením Slovenského pozemkového fondu za

jehozástupcu,vyzvalsúdžalobkyňunajehodoplnenie.Žalobkyňasvojepodaniedoplnila,aleuznesenie
NS SR 8Cdo/61/2020, ktoré bolo priložené k vyjadreniu, nie je v tomto prípade aplikovateľné, keďže
podľa podania, ktoré malo byť žalobou, nie je identifikácia osoby žalovaného možná vôbec a nie je
ani zachovaná podmienka jej nezameniteľnosti s inou osobou. Pretože podanie žalobkyne nie je úplné,
žalovaný nie je jednoznačne identifikovaný, a teda nie je možné zabrániť jeho zameniteľnosti s inými
osobami, ale ani preskúmať, či sú splnené podmienky konania, a pretože tak nie je možné v konaní

pokračovať, súd podanie podľa § 129 ods. 3 CSP odmietol.2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie, odôvodniac ho tým, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie odmietol podanie žalobkyne, ktorým
sa v konaní domáhala zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, nakoľko toto podanie nie je úplné a
žalovaný nie je jednoznačne identifikovaný, nie je možné zabrániť jeho zameniteľnosti s inými osobami,
ale ani preskúmať, či sú splnené podmienky konania. S uvedeným záverom súdu žalobkyňa nesúhlasí
a má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že

súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa
v napadnutom uznesení bližšie nezaoberal problematikou procesnej subjektivity neznámeho vlastníka,
resp. nezisteného vlastníka. Subjekt neznámych, resp. nezistených vlastníkov bol zavedený do
právneho poriadku Slovenskej republiky osobitnými zákonmi upravujúcimi vlastnícke vzťahy k pôde a
usporiadanie pozemkového vlastníctva, a to zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k

pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 229/1991
Zb.), zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších
predpisov (ďalej aj zákon č. 330/1991 Zb.) a zákonom č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 180/1995 Z.

z.), ktoré majú vo vzťahu k zákonu č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) povahu lex
specialis. Potreba zavedenia osobitného subjektu neznámych, resp. nezistených vlastníkov vyplynula z
potreby v procese usporiadania pozemkového vlastníctva zaviesť čo najefektívnejšie postupy a pravidlá
priusporiadanípozemkovéhovlastníctvasohľadomnaposkytnutierovnakejochranyvlastníckehopráva
k všetkým vlastníkom, teda aj neznámym, aby títo neboli ukrátení na svojich právach, a na druhej

strane, svojou neprítomnosťou neblokovali usporiadanie majetkových práv iných účastníkov, v danom
prípade žalobkyne. Pojem „nezistený vlastník“ definujú zákon č. 180/1995 Z. z. a zákon č. 330/1991 Zb.,
ktoré vymedzujú aj oprávnenia Slovenského pozemkového fondu vo vzťahu k pozemkom nezistených
vlastníkov. Poukázala na § 8 ods. 1, § 13 a 16 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 34 ods. 14 zákona č.
180/1995 Z. z. Za nezisteného vlastníka podľa jeho zákonnej definície v § 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona č.

180/1995Z.z.vprípadepodanejžalobypodľaevidenciekatastranehnuteľnostíjepotrebnépovažovaťaj
subjekt identifikovaný aspoň menom a priezviskom, ktorého miesto trvalého pobytu (sídlo) nie je známe,
prípadne subjekt, ktorý je neznámy. Žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje definíciu nezisteného
vlastníka iba na osobu, ktorá žije. Nakladanie s pozemkami nezistených vlastníkov a zastupovanie
nezistených vlastníkov pred súdmi a inými orgánmi zveril zákon Slovenskému pozemkovému fondu

vo vyššie citovanom ust. § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. a v § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991
Zb. Z uvedeného je zrejmé, že v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam Slovenský
pozemkový fond nenakladá s pozemkami nezistených vlastníkov, iba zastupuje nezistených vlastníkov
v súdnom spore, Slovenský pozemkový fond teda nie je stranou v spore, iba zákonným zástupcom
strany sporu. Nezistení vlastníci sú účastníkom právnych vzťahov aj účastníkom súdnych konaní,

pretože im osobitné zákony priznávajú presne určené práva a povinnosti a nezistených vlastníkov
nemožno stotožňovať s fyzickými osobami v zmysle Občianskeho práva, a teda nemožno na nich
aplikovať ustanovenia vzťahujúce sa na fyzické osoby podľa Občianskeho práva o vzniku a zániku
spôsobilosti na práva a povinnosti a z toho vyplývajúcej procesnej spôsobilosti. Slovenský pozemkový
fond v tomto súdnom konaní zastupuje osobitný subjekt - nezisteného vlastníka, ktorému zákon priznáva

procesnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu podľa § 61 CSP má ten, kto má spôsobilosť na práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Procesnú subjektivitu nezisteným, resp. neznámym
vlastníkom priznávajú zákony č. 180/1995 Z. z. a zákon č. 330/1991 Zb. Z ustanovenia § 61 CSP
je zrejmé, že zákon môže priznať procesnú subjektivitu aj takým subjektom, ktoré podľa hmotného
práva nie sú spôsobilé mať práva a povinnosti. V týchto prípadoch je spôsobilosť byť účastníkom

konania daná subjektu bez hmotnoprávnej subjektivity pre to, aby bolo možné uskutočniť proces a
zabezpečiť tým spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov. Medzi takéto subjekty
patrí aj neznámy, resp. nezistený vlastník, ktorému ako špecifickému subjektu procesnú spôsobilosť,
ale aj hmotnoprávnu spôsobilosť, napríklad pri uzatváraní kúpnych zmlúv, nájomných zmlúv a podobne
priznáva zákon. Na Slovenský pozemkový fond ako zákonného zástupcu nezistených, resp. neznámych

vlastníkov nie je možné vzťahovať ustanovenie občianskoprávnych predpisov o zastúpení, ale iba
špeciálne ustanovenie osobitných právnych predpisov, ktoré zadefinovali tomuto zákonnému zástupcovi
oprávnenia na úrovni tak hmotného, ako aj procesného práva. Toto zastúpenie totižto nie je viazané
na právnu skutočnosť existencie či smrti fyzickej osoby ako vlastníka, ale na skutočnosť absencieidentifikačnýchúdajovinakspojenýchsosobouzistenéhovlastníka.Akbytotižuvedenéosobitnéprávne
predpisy oprávňovali pozemkový fond zastupovať tzv. nezistených vlastníkov, ktorými s poukazom
na vyššie špecifikované ust. § 8 písm. d) ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. sú aj osoby neznáme,

ale zároveň by striktne procesné predpisy upravujúce konanie pred súdmi trvali na tom, že každý
subjekt konania musí byť presne identifikovaný (u fyzickej osoby spôsobom vyplývajúcim z § 133 ods.
1 CSP,, požiadavka presnej identifikácie by zároveň vylúčila možnosť týchto neznámych vlastníkov
v konaní vystupovať a pozemkový fond takéto subjekty zastupovať. Navyše, ak dôjde k presnej
identifikácii vlastníka určitej nehnuteľnosti, je pojmovo vylúčené, aby tento zároveň spĺňal definičné

znaky vlastníka neznámeho podľa už vyššie citovaného ust. § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 180/1995 Z.
z. Zároveň by pozemkový fond ako subjekt založený okrem iného aj za účelom ochrany vlastníckeho
práva tzv. nezistených vlastníkov, absolútne musel rezignovať na realizáciu tejto funkcie (čím by de
facto mohlo v mnohých prípadoch dôjsť k obmedzeniu alebo dokonca k pozbaveniu vlastníckeho
práva tzv. nezistených vlastníkov napriek neexistencii dôvodov predpokladaných zákonom, a teda
v rozpore s čl. 20 Ústavy SR), nehovoriac už o skutočnosti, že potreba presného identifikovania

nezistených vlastníkov (teda subjektov, ktorých nedokázali identifikovať ani orgány verejnej moci)
subjektmi súkromného práva za účelom možnosti viesť súdne konanie voči takýmto nezisteným
vlastníkom, by týmto subjektom, ktorí neporušili žiadnu právnu povinnosť, nadmerne obmedzila (až nie
úplne znemožnila) výkon Ústavou SR garantovaného práva na súdnu ochranu a zároveň by viedla
k úplnému zabrzdeniu procesov vedúcich k usporiadaniu vlastníckeho práva v celoštátnom meradle.

Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/327/2018 zo dňa 27. 08. 2019,
v ktorom súd konštatoval, že tzv. nezistený vlastník podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z. z. ako subjekt
sui generis je nositeľom procesnej subjektivity, a to až do okamihu, kedy postavenie tzv. nezisteného
vlastníka stratí v dôsledku jeho presnej identifikácie spôsobom predpokladaným v § 20 ods. 1 zákona
č. 180/1995 Z. z. Žalobkyňa zdôraznila, že ustanovenia osobitných zákonov o nezistených vlastníkoch

neukladajú povinnosť Slovenskému pozemkovému fond zisťovať identifikačné údaje o nezistených
vlastníkoch ani šetriť, či sú títo vlastníci živí alebo mŕtvi. Uvedené je potrebné analogicky uplatniť aj v
prípade označenia nezisteného vlastníka na strane žalovaného, nakoľko nie je v možnostiach žalobkyne
túto osobu bližšie špecifikovať. Napriek tomu sa žalobkyňa pokúsila zidentifikovať osobu žalovaného.
Dopyt na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, oddelenie správy registrov SVS však neviedol k

bližšej identifikácii. V rámci zápisov registra obnovenej evidencie pozemkov do katastra nehnuteľností
sa značná časť všetkých katastrálnych záznamov v listoch vlastníctva týka neznámych vlastníkov. Podľa
právneho názoru súdu prvej inštancie prezentovaného v napadnutom uznesení by nebolo možné zrušiť
a vyporiadať spoluvlastníctvo prostredníctvom súdneho konania prostredníctvom určovacích žalôb,
kedy na strane žalovaných vystupujú nezistení vlastníci, o ktorých identite žalobcovia ani ich zákonný

zástupca Slovenský pozemkový fond nemá žiadne informácie. Takéto odôvodnenia odmietnutia podania
len v dôsledku nesplnenia náležitosti označenia žalovaného - nezisteného vlastníka podľa ust. § 133
ods. 1 CSP je v rozpore so zmyslom účelu právnej úpravy, je formalistické a v podstate kladie na stranu
sporu - žalobkyňu nerealizovateľnú požiadavku majúcu za následok odňatie prístupu k súdu. Žalovaný
označený v žalobe je neznámym vlastníkom spadajúcim pod definíciu vymedzenú osobitnými zákonmi.

Slovenský pozemkový fond je oprávnený v konaní pred súdom zastupovať neznámych vlastníkov a to
aj v prípade spornosti vlastníckeho práva. Osobitné právne predpisy priznávajú neznámemu vlastníkovi
spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania. Na súdoch Slovenskej republiky prebiehajú aj prebiehali
konania v rozsahu stoviek prípadoch, v ktorých stranami sporu boli nezistení vlastníci označení iba
menom, priezviskom, prípadne ďalším identifikačným znakom neumožňujúcimi presnú identifikáciu

strany sporu. Slovenský pozemkový fond však nezastupuje v konaní žalovaného ako fyzickú osobu,
ale osobitný subjekt „nezisteného vlastníka“, ktorému zákon priznáva procesnú subjektivitu. Správnosť
prezentovaného názoru vyplýva napríklad aj z uznesenia KS V Banskej Bystrici 17Co/327/2018 z
27.08.2018, z uznesenia KS v Banskej Bystrici z 27. 07. 2017 sp. zn. 15Co/237/2016. Súd prvej inštancie
podľa názoru žalobkyne v danom prípade rezignoval na svoju povinnosť poskytovať spravodlivú a

účinnú ochranu ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmov žalobkyne. Za účelom
zabezpečenia ochrany a možnosti nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve osôb, ktoré nemožno
úplne identifikovať, prijal zákonodarca právne normy, ktoré pracujú s pojmom neznámeho vlastníka
ako určitého právneho inštitútu, ktorý má slúžiť na zabezpečenie ochrany ich vlastníckeho práva,
ako aj potreby, aby presné neidentifikovanie vlastníkov nebránilo usporiadaniu právnych vzťahov tých

vlastníkov, ktorí identifikovaní sú. Zákonodarca preto zákonom splnomocnil Slovenský pozemkový
fond na zastupovanie týchto neznámych vlastníkov, aby títo na jednej strane neboli ukrátení na
svojich právach a na druhej strane svojou neprítomnosťou neblokovali usporiadanie majetkových práv
iných účastníkov, v danom prípade žalobkyne. Súd však aj napriek uvedenému podanie žalobkyneodmietol. Takýmto nesprávnym procesným postupom došlo podľa názoru žalobkyne zo strany súdu k
neprimeranému zásahu do výkonu jej ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a v konečnom
dôsledku jej bola odňatá možnosť usporiadania vlastníckeho práva na príslušnom súde. Procesnú

subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Z uvedeného je zrejmé, že zákon môže priznať spôsobilosť byť účastníkom konania aj subjektom,
ktoré podľa hmotného práva nie sú spôsobilé mať práva a povinnosti. Medzi takéto subjekty patrí
aj neznámy, resp. nezistený vlastník, ktoré mu ako špecifickému subjektu procesnú spôsobilosť, ale
aj hmotnoprávnu spôsobilosť priznáva zákon, konkrétne uvedené špeciálne právne predpisy, ktoré

majú prednosť pred všeobecnými právnymi predpismi. Žalovaný je neznámym vlastníkom, nakoľko
spadá pod definíciu neznámeho vlastníka vymedzenú osobitnými zákonmi vykladanú v súlade s účelom
týchto zákonov a verejným záujmom. Slovenský pozemkový fond je oprávnený v konaní pred súdom
zastupovať neznámych vlastníkov, a to aj v prípade spornosti vlastníckeho práva. Osobitné právne
predpisy priznávajú neznámemu vlastníkovi spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania. Nakoľko
žalovaný spĺňa zákonné predpoklady nezisteného vlastníka, má procesnú subjektivitu a je v konaní

zastúpení zo zákona Slovenským pozemkovým fondom, súd mal preto vo veci ďalej konať, vec
riadne prejednať a rozhodnúť. Striktné vyžadovanie procesných predpisov, konkrétne týkajúcich sa
identifikovania fyzickej osoby nezisteného vlastníka v zmysle ust. § 133 CSP by úplne vylúčilo možnosť
týchto neznámych vlastníkov v konaní vystupovať a pozemkovému fondu ich zastupovať, čím by bola
odňatá možnosť usporiadania vlastníckych práv všetkých dotknutých vlastníkov. Aj napriek tomu, že

žalobkyňa nemohla mať vedomosť o identifikačných údajoch žalovaného, bola v rámci ich zisťovania v
priebehu konania aktívna. Práve preto je daný účel zákona ohľadom úprav práv nezistených vlastníkov
zastúpených Slovenským pozemkovým fondom. V prípade, ak by boli známe identifikačné údaje, tak
by sa už nejednalo o nezisteného vlastníka, čo by v konečnom dôsledku odporovala logike veci. Za
účelom identifikácie žalovaného žalobkyňa dňa 20. 10. 2021 požiadala Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky - oddelenie správy registrov o poskytnutie informácii, či je v evidencii registra obyvateľov
záznam na osobu R. Y., naposledy žijúci W.-Z.. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky-
odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu, oddelenie správy registrov zo dňa 22. 10. 2021 vyplýva, že
takáto osoba sa v registri nenachádza. Na základe dostupných informácii a pripojeného č. d. 5501/1934
je nutné konštatovať, že nie je možné zistiť iné identifikačné údaje o žalovanom. Z uvedeného je

zrejmé, že žalobkyňa v predmetnom konaní vyvinula všetko úsilie, aby žalovaného ako stranu sporu
bližšie identifikovala. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Cdo/61/2020, v ktorom aj najvyšší súd konštatoval, že trvanie súdu na zistení týchto údajov, v stave,
kedy žalobca nemá možnosť zistiť, by bolo odopretím spravodlivosti. Z uvedených dôvodov navrhla, aby
odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej
len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobkyňou, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. b) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§

127 a § 363 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom
podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správne potvrdil.

4. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v
žalobe označených nehnuteľností. Ako žalovaného označila R. Y., bez iného identifikačného údaja,
zast. Slovenským pozemkovým fondom ako správcom podľa § 16 ods. 1 písm. b) zák. č. 180/1995

Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. O jej žalobe rozhodol súd prvej
inštancie napadnutým uznesením, ktorým jej podanie odmietol. V dôsledku odvolania žalobkyne je toto
uznesenie predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

5. Podľa § 387 ods. l CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.7. Podľa § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká
narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

8. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno
preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za
mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že
už nežije.

9. Podľa § 34 ods. 3 vety druhej zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež len „pozemkový zákon“) pozemkový
fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a
podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond
nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami,

ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Podrobnosti o podmienkach
prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom a objektívne
kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností fondom upraví nariadenie vlády
Slovenskej republiky.

10. Podľa § 34 ods. 14 citovaného zákona pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred
súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti
uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak
vlastníckeprávoštátuaneznámychvlastníkovjesporné;obdobnepostupujesprávcavoveciachlesných
pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

11. Podľa§16ods.1písm.b)zák.č.180/1995Z.z.oniektorýchopatreniachnausporiadanievlastníctva
k pozemkom fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným
vlastníkom.

12. Podľa § 16 ods. 2 citovaného zákona ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi
verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje
správca.

13. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

14. Podľa § 133 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu
alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

15. Zákon pri v žalobe označených fyzických osobách vyžaduje, aby boli okrem mena a priezviska
označené aj adresou (trvalého) pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Tieto
identifikátory slúžia na to, aby súd mohol s týmito osobami konať (komunikovať) a tiež, aby dokázal
zistiť, či také subjekty existujú (podmienka konania).

16. Súd prvej inštancie, po zistení, že žalovaný nie je označený spôsobom, ako to vyžaduje zákon,
vyzval žalobkyňu na odstránenie vady nedostatočného označenia žalovaného uznesením zo dňa
17. septembra 2021 č. k. 8C/21/2021-55, pričom uviedol, ako má žalobkyňa žalobu doplniť, teda
označiť žalovaného adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumu narodenia alebo iným identifikačným

údajom žalovaného. Napriek predĺženiu lehoty na odstránenie vád podania sa žalobkyni vady podania
nepodarilo odstrániť, preto súd prvej inštancie napadnutým uznesením podanie žalobkyne doručené
súdu 08. 07. 2021 odmietol. S takýmto záverom sa odvolací súd stotožňuje, pričom vychádzal z
rozhodovacej činnosti NS SR v tejto otázke, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Nitre v obdobnej veci
(sp. zn. 5Co/92/2021).

17.1. V rozhodnutí sp. zn. 6Cdo 11/2016 NS SR uviedol, že v záujme spriechodnenia procesu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu
evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti sopustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o.
i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami,
ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I § 8

ods. 1 písm. c/ zákona 180) a 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého
ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s
nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona 180); pričom pri takýchto
vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa
predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií

alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I § 16 ods. 1 písm. c/ zákona 180) zákon priznáva na to určenej
právnickej osobe (ktorou je práve Slovenský pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov
v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 zákona 180).

17.2. Priblížená právna konštrukcia podľa názoru dovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť označenia
Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe, či v inom podaní

určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u
vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona
180, teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u
právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo
sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do

súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže
prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už
neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením
možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za
cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou

prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých
stojí civilný proces. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež
tzv. notorietou (tu por. i § 121 O. s. p.), že mŕtva fyzická osoba, ani už zaniknutá osoba právnická
nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v
ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia

konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých
okolností reparovateľných postupmi podľa § 107 O. s. p.), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie
takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu
pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu
konania (podľa § 19 a § 104 ods. 1 vety prvej O. s. p.). Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí

len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým
fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ...,
zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného
pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“.

18. Rovnako tak sa touto otázkou zaoberal aj NS SR v uznesení sp. zn. 8Cdo/31/2018 z 15. apríla
2019, v ktorom opakovane zopakoval dôvody uvedené v rozhodnutí 6Cdo 11/2016 NS SR (bod 17.1.
a 17. 2 tohto rozhodnutia) a odkázal na ne.

19. Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí NS SR v obdobných veciach, odvolací súd dospel k záveru,

že označenie Slovenského pozemkového fondu ako zástupcu v žalobe označeného vlastníka (fyzickej
osoby označenej aspoň menom a priezviskom) by prichádzalo do úvahy, ak by bolo nepochybné,
že evidovaný vlastník - fyzická osoba ešte žije a to, že táto osoba je neznáma by sa prejavila v
neznámosti jej adresy. Takéto označenie však nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie
sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym

nástupcom. Aj keď je jedna strana sporu zastúpená SPF, neznamená to, že sa súd nemá zaoberať
podmienkami konania a ohľadom ich splnenia vyvodiť právne dôsledky. Nedostatok spôsobilosti mať
práva a povinnosti a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania nemožno zhojiť ich zastúpením.
Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobkyne v odvolaní, že SPF v týchto konaniach zastupuje
osobitný subjekt-nezisteného vlastníka,čím jetomuto subjektu-nezistenému vlastníkovi automaticky

priznaná procesná subjektivita, bez ohľadu na to, či žije alebo nie, teda, či ju v zmysle CSP má
alebo nemá, teda, že na SPF nie je možné vzťahovať ustanovenie občianskoprávnych predpisov o
zastúpení. Nestotožňuje sa ani s odvolacou námietkou žalobkyne, že zákon môže priznať spôsobilosť
byť účastníkom konania aj subjektom, ktoré podľa hmotného práva nie sú spôsobilé mať práva apovinnosti a medzi takéto subjekty patrí aj neznámy, resp. nezistený vlastník, ktoré mu ako špecifickému
subjektu procesnú spôsobilosť, ale aj hmotnoprávnu spôsobilosť priznáva zákon, konkrétne uvedené
špeciálne právne predpisy, ktoré majú prednosť pred všeobecnými právnymi predpismi. Z rozhodnutí NS

SR vyplýva, že rozlišuje medzi tým, či ide o evidovaného vlastníka, u ktoré je zrejmé, že v čase podania
žaloby žil a medzi takým, čo v čase podania žaloby nežil, teda podľa názoru odvolacieho súdu z jeho
rozhodnutí nevyplýva, že špeciálne právne predpisy (upravujúce tieto otázky) priznávajú spôsobilosť byť
účastníkov konania aj subjektom, ktoré podľa hmotného práva nie sú spôsobilé mať práva a povinnosti,
teda napr. aj neznámemu vlastníkovi, u ktorého je možné predpokladať, že v čase podania žaloby už

nežil. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tým, že takéto odmietnutie podania je v rozpore so zmyslom
účelu právnej úpravy, je formalistické a v podstate kladie na stranu sporu - žalobkyňu nerealizovateľnú
požiadavku majúcu za následok odňatie prístupu k súdu, pretože NS SR v uvádzaných rozhodnutiach,
aj uviedol, aké označenie v takýchto prípadoch prichádza do úvahy a z postupu žalobkyne nie je zrejmé,
či využila všetky možné zdroje na zistenie údajov o žalovanom. Z uvedených dôvodov odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal, i keď v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak tomuto žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhoduje

len o nároku na náhradu trov konania, keď o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia
následne rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že už v čase
rozhodovaniaodvolaciehosúdubolozrejmé,žežalovanémužiadnetrovyodvolaciehokonanianevznikli,
riadiac sa zásadou, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP odvolací
súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).