Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/93/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119211043
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7119211043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu N. X., B.. XX.X.XXXX, W.Š.,
G. XX, zast. Mgr. Tomášom Čerepánom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Štúrova 27, proti
žalovanému Mestská časť Košice - Sídlisko Ťahanovce, Košice, Americká trieda 15, o zaplatenie 500,-
eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 19C/30/2019-16 z 26.11.2019 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalobu zamietol a II. rozhodol, že žalovanému vo

vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal pôvodne voči žalovaným v 1. rade: Mestská
časť Košice - Sídlisko Ťahanovce, Americká trieda 15, Košice, v 2. rade: Ing. T., X. W., X.O. XX a
v 3. rade: T. K., zamestnankyňa žalovaného v 1. rade, solidárneho zaplatenia sumy 500 EUR titulom
náhrady škody, na tom skutkovom a právnom základe, že žalobca sa ako predajca poľnohospodárskych
prebytkov dňa 21.3.2016 dostavil na predajné miesto žalovaného v 1. rade, kde mienil ponúkať na predaj

bahniatka, avšak zistil, že doma si zabudol stravu, kliešte a stužky potrebné na správne naaranžovanie
predávaných produktov, preto pomocou kladky a reťaze zabezpečil predajné miesto a išiel po zabudnuté
veci. Keď sa vrátil, pri jeho predajnom mieste uvidel žalovaného v 2. rade a žalovanú v 3. rade, oboch
ako zamestnancov žalovaného v 1. rade, pričom žalovaný v 2. rade držal v rukách kliešte a reťaz bola
rozstrihnutá, tovar poškodený a porozhadzovaný po celom predajnom mieste. Potom, čo sa žalovaného
v 2. rade spýtal, akým právom mu poškodil predávaný tovar, žalovaný mu odpovedal, že to tak nariadil
starosta mestskej časti JUDr. S. X.. Konaním žalovaných v 2. a 3. rade došlo k zničeniu ponúkaného

tovaruakznemožneniujehoďalšiehopredaja,čímžalobcovivzniklaškodavovýške240EUR.Následne
dňa 24.3.2016 žalobca na predajnom mieste žalovaného v 1. rade ponúkal na predaj tovar - bahniatka,
chren, korbáče, ktoré sám plietol, pričom v tento deň sa žalovaný v 2. rade opätovne na predajné miesto
dostavil, začal žalobcu obťažovať a zdržiavať ho pri predaji, a keďže na výzvu žalobcu nech neprovokuje
aidepreč,žalovanýv2.radeodmietolodísť,medzinimidošlokuhádke,kuktorejboliprivolanípríslušníci
mestskej polície a neskôr aj príslušníci PZ SR. Po tomto incidente sa žalobca na predajné miesto vrátil
až o 16:30 hod., ale toto už bolo zatvorené. Konaním žalovaného v 2. rade bolo tak žalobcovi zabránené

v predaji výrobkov v čase od 11.00 do 17.00 hod., čím mu bola spôsobená ďalšia škoda vo výške 190
EUR. V dňoch 21.3.2016 a 24.3.2016 konaním žalovaného v 2. rade bola žalobcovi spôsobená škoda
vo výške 430 EUR na ušlom zisku za predaj ponúkaného tovaru a ďalšia škoda vo výške 70 EUR,
ktorá mu vznikla v súvislosti s prepravou tovaru na predaj a cenou jeho práce. O žalobe bolo čiastočneprávoplatne rozhodnuté tak, že súd žalobu voči žalovaným v 2. a v 3. rade zamietol z dôvodu nedostatku
pasívnej legitimácie týchto žalovaných. Súčasne nárok týkajúci sa žalovaného (v 1. rade) vylúčil na
predmetné konanie ako samostatné konanie.

3. Súd po vykonanom dokazovaní nemal medzi stranami sporu za sporné, že v súvislosti s tvrdeným
poškodením bahniatok zo dňa 21.3.2016 a v súvislosti s incidentom zo dňa 24.3.2016 bolo vedené
priestupkové konanie na Okresnom úrade Košice, číslo priestupku 2016/2217/BUS, v ktorom bolo
priestupkové konanie zastavené z dôvodu, že zodpovednosť za priestupok zanikol. Vychádzajúc z §

420 ods. 1, ods. 2 a § 442 ods.1. Obč. zák. urobil záver, že predmetom sporu je nárok žalobcu
uplatnený voči žalovanému titulom náhrady škody za nesporného skutkového tvrdenia, podľa ktorého
sa žalobca v dňoch 21.3.2016 a 24.3.2016 dostavil na predajné miesto žalovaného, kde mienil predávať
tovar, v ktorých dňoch stretol na predajnom mieste Ing. T.. T. a T.. K. ako zamestnancov žalovaného,
pričom žalobca tvrdí, že v týchto dňoch konaním Ing. T.. T. a T.. K. mu vznikla škoda, ktorú si uplatňuje
predmetnou žalobou. Žalovaný sa v konaní od začiatku bránil tým, že žalobca nepreukázal, že by

zo strany žalovaného (konaním jeho zamestnancov) došlo k protiprávnemu konaniu, ani že by mu
v rozhodnej dobe vznikla akákoľvek škoda, teda namietal nenaplnenie základných predpokladov pre
vznik zodpovednostného vzťahu na strane žalovaného. V tejto súvislosti súd konštatoval, že žalobca má
nielen povinnosť tvrdenia, ale tiež povinnosť preukázania tvrdených skutkových okolností. Z vykonaného
dokazovania konštatoval, že žalobca neuniesol svoju dôkaznú povinnosť, pretože odôvodnenosť svojho

nároku podporil výlučne tvrdením o protiprávnom konaní žalovaného, pokiaľ ide o rozhodnú dobu a
výlučne tvrdením o vzniku škody. Navrhovaná svedkyňa a ani do konania žalobcom predložené listinné
doklady (viď body 8. až 10. odôvodnenia rozsudku) nie sú dôkazom tvrdeného protiprávneho konania
žalovaného v rozhodnej dobe a tvrdeného vzniku škody v konkrétne uplatnenej výške. Z prevedeného
dokazovania súdu vyplynulo, že vypočutá svedkyňa T. L. sa vedela vyjadriť iba k dátumu 24.3.2016,

avšak spôsobom, že nevie, čo sa dialo pri predajnom stole žalobcu. Z listinného dokladu - Čestné
prehlásenie, pod ktoré sa podpísali J. Š., L. U., N. G., Y. P., H. G., W. W. mu vyplynulo, že podpísané
osoby sa vyjadrovali bez bližšej konkretizácie k tomu, ako starosta opakovane bezdôvodne nedovolil
žalobcovi predávať tovar na predajnom mieste žalovaného a pokiaľ konkretizovali určité konanie v
konkrétne dni, tieto sa netýkali rozhodného obdobia. Z Čestných prehlásení T. W. súdu vyplynulo,

že tento sa vyjadril k udalosti z dátumu 21.3.2016, v ktorom potvrdil, že na predajnom mieste, kde
predával žalobca, videl poškodené bahniatka, ktoré už neboli predajné, súčasne sa nezmieňuje o tom,
kto konkrétne tieto bahniatka mal poškodiť. Poukázal na to, že dôkazom preukazujúcim opodstatnenosť
uplatneného nároku nie je ani priestupkové konanie vedené na príslušnom úrade, ktoré bolo zastavené
z dôvodu, že zodpovednosť za priestupok zanikla. Aj z výpovedí p. T. a p. K. ako pôvodne žalovaných

v 2. a v 3. rade mu vyplynulo, že títo popreli, že by dňa 21.3.2016 poškodili tovar žalobcu, súčasne
podotkli, že žalobca aj po incidente zo dňa 24.3.2016 predával ďalej svoj tovar. Pokiaľ žalobca v konaní
navrhol vypočuť ako svedka T. W., súd nemohol vyhovieť tomuto návrhu, pretože medzičasom zomrel.
Súd nevyhovel návrhu žalobcu na vypočutie príslušníkov mestskej polície, pretože hoci mestská polícia
bola privolaná k incidentu z 24.3.2016, jeho zamestnanci neboli svedkami údajného poškodenia tovaru

z 21.3.2016, a pokiaľ ide o dátum z 24.3.2016, súdu nebolo zrejmé, akým spôsobom by sa navrhovaní
svedkovia mali vedieť vyjadriť k tvrdeniu žalobcu o tom, že v tento deň sa vrátil na predajné miesto
o 16.30 hod., kedy už nemohol predávať tovar, čím mu bola spôsobená škoda 190 EUR. Žalobca tak
v predmetnom konaní nepreukázal, že by žalovaný 21.3.2016 (konaním jeho zamestnancov) poškodil
tovar žalobcu určený na predaj, a že by mu po tomto tvrdenom poškodení znemožnil ďalší predaj, a

žeby 24.3.2016 znemožnil žalobcovi po incidente, ku ktorému bola privolaná hliadka mestskej polície
a neskôr PZ SR, predávať na predajnom mieste tovar a navyše žiadnym spôsobom nepreukázal vznik
konkrétnej škody, či už v podobe poškodeného tovaru alebo v podobe ušlého zisku, pretože svoju
dôkaznú povinnosť vo vzťahu k uplatnenému nároku si splnil iba v rovine tvrdenia, ktoré súčasne
žalovaný od začiatku poprel. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcu, preto súd jeho žalobu

zamietol ako nedôvodnú. Výrok o náhrade trov konania oprel o § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
C.s.p. Žalovaný bol v konaní úspešný a má preto právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi.
Nakoľko však žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ C.s.p. t.j., že súdne nesprávnym procesným postupom znemožňujú
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie voveci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Poukázal na to, že nielen tvrdil, ale aj preukázal, že škoda mu vznikla v dôsledku postupu žalovaného.
Tvrdil, že žalovaný mu opakovane bezdôvodne znemožňoval uskutočňovať predaj a to tak, že zamietol
predaj 8 dní: 8., 9., 10., 11., 12.,13., 14., 15., a 16.3.2016, čím mu spôsobil škodu vo výške 240
EUR, čo predstavuje ušlý zisk z predaja. Táto výška je špecifikovaná na základe ceny predávaného

tovaru a ujmy spočívajúcej v tom, že u žalobcu ako poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti
k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať.
Tieto svoje tvrdenia podložil dôkazmi, ktorými sú Čestné prehlásenie, pod ktoré sa podpísali J. Š.,
L. U., N. G., Y. P., H. G., W. W.. Súd sám uviedol, že podpísané osoby sa vyjadrovali k tomu, ako
starosta opakovane bezdôvodne nedovolil žalobcovi predávať tovar na predajnom mieste. Žalobca si
preto uplatňoval zaplatenie sumy vo výške škody, ktorá mu týmto konaním žalovaného vznikla. Ďalej

dôsledkom konania žalovaného dňa 24.03.2016 museli byť na predajné miesto privolaní príslušníci
mestskej polície a neskôr aj príslušníci PZ SR. Vzhľadom na to, že incident zapríčinil žalovaný a
žalobcovi tak bolo v dôsledku šetrenia priestupku znemožnené vykonávať predaj, opäť vznikla žalobcovi
škoda vo výške 190 eur - titulom ušlého zisku, keďže sa žalobca vrátil na predajné miesto až v čase kedy
už nebol oprávnený tovar predávať. Mal za zrejmé, že súd nevykonal dôkazy navrhované žalobcom

na preukázanie jeho tvrdení, nakoľko práve príslušníci mestskej polície by vedeli uviesť čas, v ktorom
bol priestupok prešetrovaný, a teda by z uvedeného vyplývalo, že žalobca nemohol byť v tom čase na
predajnom mieste a predávať tovar. Žalobcovi tiež vznikla skutočná škoda na reťazi, čo nebolo v konaní
sporné, keďže žalovaný nepoprel, že 21.3.2016 v súvislosti s realizovanou kontrolou preštikli reťaz na
predajnommieste.Zdôraznil,žeotázkapríčinnejsúvislostiniejeotázkouprávnou,ideoskutkovúotázku,

ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Na strane žalobcu došlo k vzniku škody, ušlého
zisku spočívajúceho v konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku žalobcu,
pričom pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u žalobcu ako poškodeného je s ohľadom na existujúce
okolnosti tohto prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. Navrhol rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na konanie.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, o.i. uviedol, že mestská časť Košice - Sídlisko Ťahanovce mala
v predsadenej občianskej vybavenosti na Budapeštianskej ulici číslo 34-36 zriadené predajné miesto
na ambulantný predaj poľnohospodárskych prebytkov. Toto predajné miesto na ambulantný predaj bolo
v roku 2018

zrušené z dôvodu realizácie stavby "Obchodné centrum Ťahanovce". Podmienky predaja
poľnohospodárskych prebytkov upravovalo všeobecne záväzne nariadenie mestskej časti Košice
- Sídlisko Ťahanovce číslo 1/2011 o zriadení predajného miesta na ambulantný predaj
poľnohospodárskych prebytkov a organizovaní príležitostných trhov. Podľa všeobecne záväzného
nariadenia číslo 1/2011 sa predaj poľnohospodárskych prebytkov mohol realizovať v čase od 1.

mája do 15. októbra kalendárneho roku v čase od 8,00 do 18,00 každý deň okrem nedele. Predaj
poľnohospodárskych prebytkov z vlastného pozemku alebo záhrady sa realizoval na základe vydaného
potvrdenia príslušného miestneho alebo obecného úradu o vlastníctve pôdy, resp. záhrady a na
základe písomného povolenia mestskej časti Košice - Sídlisko Ťahanovce. Predajné miesto na
ambulantný predaj poľnohospodárskych prebytkov bolo majetkom mestskej časti, uzamykali a otvárali

ho zamestnanci miestneho úradu. Žiadny z predajcov nebol oprávnený uzamykať tento priestor
vlastnými zámkami. Zamestnanci mestskej časti pri otváraní predajného miesta dňa 21.3.2016 zistili,
že na predajnom mieste boli na viacerých stoloch rozložené bahniatka a vstupné dvere boli uzamknuté
reťazou. Nakoľko išlo o majetok mestskej časti, zamestnanci otvorili predajné miesto a bahniatka
uložili na jeden stôl, pričom k ich poškodeniu nedošlo. Poznamenal, že pri bahniatkach neboli žiadne

identifikačné údaje. Zamestnanci mestskej časti nemohli zistiť, komu patrí tento tovar a ani kto
uzatvoril predajné miesto. K tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu bezdôvodne opakovane znemožňoval
uskutočňovať predaj a to tak, že zamietol predaj v dňoch 8., 9., 10., 11., 12., 13., 14., 15., a 16.3.2016
uviedol, že podľa všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Košice - Sídlisko Ťahanovce
číslo 1/2011 sa predaj poľnohospodárskych prebytkov mohol realizovať v čase od l. mája do 15.

októbra kalendárneho roku v čase od 8,00 do 18,00 každý deň okrem nedele. V dňoch uvádzaných
žalobcom, t.j. v mesiaci marci 2016 nebolo možné uskutočňovať predaj poľnohospodárskych prebytkov
nielen žalobcovi, ale žiadnemu inému záujemcovi. Výnimka na povolenie predaja poľnohospodárskych
prebytkov a teda otvorenie a sprístupnenie predajného miesta na ambulantný predaj bola daná týždeňpred veľkonočnými sviatkami, kde aj žalobca v dňoch 21.3.2016 a 24.3.2016 mal možnosť predávať
svoje poľnohospodárske prebytky. K incidentu medzi žalobcom a zamestnancom mestskej časti, ku
ktorému došlo 24.3.2016, uviedol, že príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky a okoloidúcej

hliadky Mestskej polície Košice, stanica Ťahanovce boli privolaní z dôvodu slovného a fyzického
napadnutia zamestnanca mestskej časti, ktorý vykonával upratovanie obchodnej pasáže žalobcom N.
X.. Dňa 24.3.2016 zamestnanec mestskej časti Ing. T. T. zabezpečoval upratovanie obchodnej pasáže
na Budapeštianskej ulici, pričom asi okolo trištvrte na jedenásť N. X. slovne a fyzicky napadol Ing. T. T. a
vytlačil ho z predajného miesta, s tým, že tam nemá čo robiť. Nakoľko vystupovanie žalobcu N. X. bolo

hlučné, k zabezpečeniu verejného poriadku bola privolaná hliadka PZ SR a súčasne prišla aj hliadka
mestskej polície, stanica Ťahanovce a následne bol N. X. predvedený na Obvodné oddelenie PZ SR
Košice Ťahanovce. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) - na prejednanie odvolania nariadi
odvolacísúdpojednávanievždy,keďjepotrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovaniealebotovyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne
ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody, ktoré
v celom rozsahu odkazuje, keďže sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcom, ktoré
odvolanie nie je spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom sa opakujú

skutočnosti uvádzané žalobcom už pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo
vysporiadal.

8. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ C.s.p.

9. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

10. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. t.j., že súdnym správnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces nie je daný.

11. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b/ t.j., že postupom súdu bolo porušené právo
strany sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, je vo vzťahu k uvedenému dôvodu obsah práva na spravodlivý proces
pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na

súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
v zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými
relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo

na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu
predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak
nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu,
ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. K porušeniu práva na
spravodlivý proces musí súd prihliadať ex offo, teda z úradnej povinnosti.

12.Odvolacísúdnezistilvpostupesúduprvejinštancie,abyporušilprávožalobcunaspravodlivýproces,
ktorý okrem iného v odvolaní ani neuvádza, akým postupom súdu došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces.

13. Inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm.
d/ C.s.p. podľa ustálenej praxe sú všetky vady, prejavujúce sa v inom postupe súdu prvej inštancie
pri dokazovaní, nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného
rozhodovania, chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo
v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú

bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré
mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.14. V odvolaní žalobca neuvádza žiadnu skutočnosť, ktorá by zakladala existenciu tohto odvolacieho
dôvodu, pritom ani odvolací súd nezistil takú skutočnosť, ktorá by zakladala existenciu tohto odvolacieho
dôvodu, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a

chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

16. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov,

príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

18. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. t.j., že súd nevykonal dôkazy potrebné
na riadne zistenie skutkového stavu, odvolací súd uvádza, že ani tento odvolací dôvod nie je daný. Súd
vykonal všetky dôkazy potrebné na riadne zistenie skutkového stavu, správne ich aj vyhodnotil a vyvodil
z nich správne právne závery. Žalobca namietal, že súd nevykonal dôkaz, a to výsluch príslušníkov

mestskej polície.

20. Odvolací súd dodáva, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu ako aj
prípustnosti jeho vykonania, je úlohou a doménou súdu, to znamená, že súd rozhodne, či navrhovaný
dôkaz stranou sporu vykoná alebo nevykoná, t.j., či vykoná dôkaz, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie

relevantné skutkové zistenia a ktorý dôkaz je aj rozhodný pre správne zistenie skutkového stavu a
následne aj správne právne posúdenie prejednávanej veci.

21. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil, prečo nevykonal dôkaz - vypočutie
príslušníkov mestskej polície, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu, že žalobca v konaní nepreukázal,
že by žalovaný 21.3.2016 (konaním jeho zamestnanca) poškodil tovar žalobcu určený na predaj,
a že by mu po tomto tvrdenom poškodení znemožnil ďalší predaj, a že by 24.3.2016 znemožnilžalobcovi po incidente, ku ktorému bola privolaná hliadka mestskej polície a neskôr PR SR predávať
na predajnom mieste tovar a navyše žiadnym spôsobom nepreukázal vznik konkrétnej škody, či už v
podobe poškodeného tovaru alebo v podobe ušlého zisku, pretože svoju dôkaznú povinnosť vo vzťahu

k uplatnenému nároku si splnil iba v rovine tvrdenia, ktoré súčasne žalovaný od počiatku poprel, z
uvedeného dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

25. Náhrada trov odvolacieho konania stranám sporu nebola priznaná, lebo žalobca bol v odvolacom
konaní neúspešný a žalovaný mal v odvolacom konaní úspech, avšak žiadne trovy odvolacieho konania
mu nevznikli.

26. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).